{"guid": "ussr:13752537-4407-489b-b749-cea0097eeee3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.295.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 295/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 295/2020 z 4. 8. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. augusta 2020, sp. zn. III. ÚS 295/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.295.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-08-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odkladá vykonateľnosť rozhodnutia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "nazov": "čl. 2 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/13752537-4407-489b-b749-cea0097eeee3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.295.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.295.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.295.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 295/2020-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. augusta 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov Ivana\nFiačana a Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Evou\n\nBorovskou, Štefánikova 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu\nGalanta č. k. 23 C 293/2011-602 z 5. februára 2019 v spojení s opravným uznesením\nOkresného súdu Galanta č. k. 23 C 293/2011-617 z 8. marca 2019, postupom a uznesením\nOkresného súdu Galanta č. k. 23 C 293/2011-660 zo 6. novembra 2019, ako aj postupom\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 23/2016 z 13. augusta\n2018 a takto\nrozhodol:\n1. Ústavnú sťažnosť\n\nv časti namietaného porušenia základného\n\npráva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\nuznesením Okresného súdu Galanta č. k. 23 C 293/2011-660 zo 6. novembra 2019\np r i j í m a na ďalšie konanie.\n2. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\n3. Odkladá vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Galanta č. k. 23 C 293/2011602 z 5. februára 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 23 C\n293/2011-617 z 8. marca 2019 a v spojení s uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 23 C\n293/2011-660 zo 6. novembra 2019 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára\n2020 elektronickou formou s autorizáciou doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len ,,sťažovateľ“), právne\n\nzastúpeného JUDr. Evou Borovskou, Štefánikova 7, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Okresného súdu Galanta\n(ďalej len „okresný súd“) č. k. 23 C 293/2011-602 z 5. februára 2019 v spojení s opravným\nuznesením okresného súdu č. k. 23 C 293/2011-617 z 8. marca 2019 a uznesením okresného\nsúdu č. k. 23 C 293/2011-660 zo 6. novembra 2019, ako aj postupom a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 23/2016\nz 13. augusta 2018.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní vedenom\nna okresnom súde pôvodne pod sp. zn. 8 C 277/2006 domáhal náhrady za stratu na zárobku\npo skončení práceneschopnosti a úrazovej renty proti\nspoločnosti\n\n, ako žalovaným.\n\n2\n\na obchodnej\n\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 8 C 277/2006-166 z 8. júla 2008 rozhodol tak,\nže žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi od 15. septembra 2002 do 30. septembra 2002\n8 052 Sk, od 1. októbra 2002 do 30. júna 2003 mesačne 13 868 Sk, od 1. júla 2003\ndo 31. decembra 2003 mesačne 15 311 Sk, čo spolu celkom predstavuje 238 598 Sk.\nVo zvyšku okresný súd konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti bude vec postúpená\n. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov\nkonania, a právnej zástupkyni sťažovateľa odpustil uložené poriadkové pokuty.\n4. Proti rozsudku okresného súdu podali strany odvolanie. Krajský súd v Trnave\n(ďalej len „krajský súd“) rozhodol rozsudkom z 3. februára 2009 tak, že rozhodnutie\nokresného súdu vo výroku o zastavení konania potvrdil a vo vyhovujúcej časti ho zmenil\ntak, že zaviazal len žalovaného v 2. rade –\n\n, na zaplatenie istiny v sume\n\n4 938,36 € s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol.\n5. O dovolaní sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu z 3. februára 2009 rozhodol\nnajvyšší súd rozsudkom sp. zn. 1 Cdo 139/2009 z 13. septembra 2011 tak, že rozsudok\nkrajského súdu z 3. februára 2009 v potvrdzujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách\nkonania a rozsudok okresného súdu z 8. júla 2008 v spojení s dopĺňacím rozsudkom\nvo výroku o zastavení konania a postúpení veci príslušnému orgánu a vo výroku o trovách\nzrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo zvyšku\ndovolanie zamietol.\n6. Následne okresný súd rozsudkom č. k. 23 C 293/2011-434 z 10. apríla 2014 uložil\nako žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť sťažovateľovi za obdobie\nod 1. januára 2004 do 31. decembra 2008 sumu 15 952,62 € s úrokmi z omeškania, žalobu\nproti žalovanej v 2. rade –\n\n, zamietol.\n\n7. Krajský súd o odvolaní sťažovateľa a\n\nproti rozsudku\n\nokresného súdu z 10. apríla 2014 rozhodol rozsudkom sp. zn. 11 Co 397/2014 z 22. októbra\n2014 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.\n\n3\n\n8. Proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 11 Co 397/2014 z 22. októbra 2014 podal\nsťažovateľ dovolanie. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Cdo 23/2016 z 13. augusta 2018\n(ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) rozsudok krajského súdu z 22. októbra 2014,\nrozsudok okresného súdu z 10. apríla 2014 a uznesenie okresného súdu zo 7. mája 2015\nzrušil, konanie zastavil a vec postúpil\n\nna ďalšie konanie.\n\nako žalovanej v 1. rade priznal proti sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania\nv pomere 100 %, obchodnej spoločnosti\n\n, ako žalovanej v 2. rade priznal\n\nproti sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania v pomere 58,62 %.\n9. Okresný súd uznesením č. k. 23 C 293/2011-602 z 5. februára 2019 vydaným\nvyšším súdnym úradníkom v spojení s opravným uznesením č. k. 23 C 293/2011-617\nz 8. marca 2019 (ďalej spolu len „uznesenie vyššieho súdneho úradníka“) zaviazal\nsťažovateľa na náhradu trov konania\n\nako žalovanému v 1. rade v sume\n\n7 321,30 € a obchodnej spoločnosti\n\n, ako žalovanému v 2. rade v sume\n\n7 953,35 €.\n10. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal sťažovateľ sťažnosť.\n11. Okresný súd uznesením č. k. 23 C 293/2011-660 zo 6. novembra 2019 vydaným\nsudcom (ďalej len „uznesenie sudcu“) sťažnosť sťažovateľa zamietol a v odôvodnení\nrozhodnutia okrem iného konštatoval: „Vyšší súdny úradník tunajšieho súdu rozhodol\nUznesením č. k. 23C/293/2011-602 zo dňa 5.2.2019 v znení opravného uznesenia č.k.\n23C/293/2011-546 zo dňa 78.3.2019, proti ktorému žalobca podal sťažnosť, o výške trov\nkonania, nakoľko sa riadil právoplatným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, ktorý rozhodol o nároku žalovaných na náhradu trov konania...\n... predmetom sporu bolo konanie o zaplatenie sumy 15 952,62 Eur (v peniazoch\nvyčíslený základ), ktoré konanie bolo v tejto časti aj zastavené, súd preto správne pri určení\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z výšky pohľadávky a nemal dôvod aplikovať\n§ 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.“\n\n4\n\n12. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje:\n„Nakoľko porušovateľ v 2. rade vo výroku rozhodnutia, neuviedol, že o výške\nnáhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením,\nodchýlil sa od vlastnej rozhodovacej činnosti a súčasne porušovateľ v 1. rade rozhodoval\no výške náhrady trov konania na poklade rozhodnutia, ktoré nie je vykonateľné,\nuž aj zo samotnej formulácie výroku o náhrade trov konania, keď porušovateľ v 2. rade\nformulovať výrok o náhrade trov konania, tak že\n- žalovaná v 1/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %\n- žalovaná v 2/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 58,62 %.\npričom z výroku rozhodnutia nie je zrejmé čo slovné vyjadrenie v pomere 100 % znamená\nt. j. v pomere k čomu, komu a pod.\nAk porušovateľ v 2. rade použil formuláciu „v pomere 100%“ mal vo výroku uviesť\nk akej čiastke – sume sa pomer týka, hlavne preto, že v danom prípade bolo plnené\nna základe čiastočne vyhovenej žalobe a ku dňu vydania rozhodnutia porušovateľa v 2. rade\nbol nárok žalobcu pravidelne uspokojovaný.\nVychádzajúc z uvedeného formulácia výroku o nároku na náhrade trov konania\nuznesenia porušovateľa v 2. rade nemá oporu v Civilnom sporovom poriadku a táto\nskutočnosť v konečnom dôsledku zakladá ústavnú neudržateľnosť ním vydaného\nrozhodnutia.\nRozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť totiž vykonateľné\n( § 232 ods. 1 C. s. p.), pričom rozhodnutie, ktoré upravuje pomer nároku, z ktorého nie je\nzrejmé k čomu sa uvedený pomer vzťahuje, nie je vykonateľné a je ústavne neudržateľné,\na preto nie je možné, aby následne porušovateľ v 1. rade vydal zákonné rozhodnutie o výške\nnáhrady trov konania.\nSťažovateľ sa domnieva, že porušovateľ v 1. rade mal prvom rade, žiadať o opravu\nvýroku rozhodnutia porušovateľa v 2. rade, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov\nkonania, v ktorom jednak je uvedená nesprávna formulácia a jednak absentuje výrok,\nže o konkrétnej výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným\nuznesením.\n\n5\n\nPri určovaní povinnosti účastníka nahradiť trovy konania je relevantné a potrebné\nrozlišovať, z akého dôvodu k zastaveniu konania došlo a na tomto základe zvážiť\naj aplikáciu toho-ktorého ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania.\nV prípade sťažovateľa došlo k zastaveniu konania z dôvodu nedostatku právomoci\nsúdu, pričom nedostatok právomoci nemožno považovať za správanie sa účastníka,\nv dôsledku ktorého došlo k zastaveniu konania, už aj s tým poukazom, že novelou\nč. 677/2006 Z. z. zákona o Sociálnom poistení bolo doplnené ustanovenie § 272 ods. 11\npodľa ktorého spory o nárokoch podľa odsekov 9 a 10 rozhodujú súdy a práve v intenciách\ntohto ustanovenia rozhodol v prejednávanej veci i NS SR vo svojom rozhodnutí zo dňa\n13.09.2011 sp. zn. 1 Cdo 139/2009 na str. 12 rozsudku a následne rozhodnutím zo dňa\n13.08.2018 rozhodol, tak že priznal nárok na náhradu trov konania žalovaným,\na to bez toho, aby bližšie odôvodnil aké zavinenie mal žalobca na tom, že sa konanie muselo\nzastaviť.\nZ ust. § 9 CSP jednoznačne vyplýva, že ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu\nSlovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.\nSúdy v predmetnom konaní opakovanie zastavovali konanie z nedostatku právomoci\na tieto rozhodnutia boli rušené, dokonca rozhodnutím NS SR zo dňa 13.09.2011 bolo\nrozhodnuté, že je daná právomoc súdu, pričom ten istý porušovateľ v 2. rade o 7 rokov\nneskôr konanie z dôvodu nedostatku právomoci v časti zastavil t.j. ako mal sťažovateľ\nvedieť či je alebo nie je daná právomoc súdu vo veci konať a rozhodnúť, keď o tejto veci\nmal rozdielny právny názor aj samotný porušovateľ v 2. rade t.j. NS SR.\nAko vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe, o náhrade trov konania v prípade,\nak bolo konanie zastavené z dôvodu nedostatku právomoci, rozhodujú súdu v zmysle § 262\nods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, t.j. že žiadna zo strán nemá na náhradu\ntrov konania právo. Vzhľadom k tomu, že aj v prípade sťažovateľa bolo v časti konanie\nzastavené pre nedostatok právomoci súdu, nemôže byť ani priznaný nárok na náhradu trov\nkonania.\nSúčasne je potrebné uviesť, že porušovateľ v 2. rade zastavil konanie z dôvodu\nnedostatku právomoci, pričom subjektom povinným uhrádzať nárok sťažovateľa bol\nod počiatku žalovaný v 1. rade, lebo na neho zo zákona prešli práva a povinnosti\nžalovaného v 2. rade t.j. sťažovateľ nežaloval nesprávny subjekty, ale subjekt ktorý bol a je\n\n6\n\npovinný vyplácať nároky sťažovateľa, a ktorý je zo zákona právnym nástupcom žalovaného\nv 2. rade.\nPri určovaní výšky základnej odmeny za jeden úkon právnej služby poskytnutej\nprávnym zástupcom žalovanej sťažovateľovi nie je zrejmé, prečo porušovateľ v 1. rade\nvychádzal práve zo sumy 15.952,62 €, keď predmetná suma bolo sťažovateľovi zo strany\nžalovaného uhradená a nárok sťažovateľa na úhradu uvedenej sumy nebolo zamietnutý. Súd\nzaviazal sťažovateľa na úhradu trov konania, pri ktorej výpočte vychádzal zo sumy\n15.952,62 €, ktorá mu nepochybne patrila a bola vyplatená t.j. nebol v tejto časti neúspešný\na dokonca náhrada je mu v mesačných splátkach poskytovaná do dnešného dňa, na základe\nrozhodnutia žalovaného v 1. rade –\n\nč. 222-4448/2009 zo dňa\n\n18.08.2009.\nSťažovateľ je presvedčený, že ak konanie v časti uplatneného nároku 15.952,62 €\nbolo zastavené a vec postúpená žalovanému v 1. rade na nové rozhodnutie, nemohla byť\nani suma 15.952,62 € predmetom konania, pretože o tejto časti súd nemohol konať z dôvodu\nnedostatku právomoci. Predmetom konania v konečnom dôsledku nebola suma 15.952,62 €,\nale výlučne otázka právomoci t.j. ktorý orgán je oprávnený vo veci konať a rozhodnúť.\nRovnako zastavenie konania z dôvodu nedostatku právomoci v časti sumy 15.952,62 €\nnemožno považovať za úspech žalovaných, nakoľko predmetná suma bola sťažovateľovi\nvyplatená žalovaným v 1. rade. Nie je možné považovať za úspech žalovaných, keď konanie\nv časti 15.952,62 € bolo zastavené z dôvodu nedostatku právomoci, nakoľko je nepochybné,\nže nárok sťažovateľa je a bol daný, sporné bolo len to, ktorý orgán o nároku rozhodne.\n... trovy konania, na ktoré zaviazal súd sťažovateľa vznikli výlučne z dôvodu,\nže porušovateľ v 1.rade vo svojich rozhodnutiach o trovách konania vychádzal\nz rozhodnutia NS SR, ktorý rozhodol o zastavení konania a postúpení veci od 01.01.2004\nna rozhodnutie\n\n. Tieto trovy by nikdy neboli mohli vzniknúť\n\npretože nárok žalobcu bol oprávnený a priznaná náhrada v sume 15.952,62 € a vzniku trov\ndošlo výlučne tým, že podľa predpisov o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. sťažovateľ sa\nnemôže domáhať ani náhrady trov a v konečnom dôsledku ani úrokov z omeškania.\nPodľa názoru sťažovateľa ide retroaktivitu, pretože nárok vznikol sťažovateľovi roku 2002\nteda pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení a podľa predpisov účinných v roku 2002\nsťažovateľ mal nárok aj na trovy konania a úrok z omeškania v prípade, že zamestnávateľ,\n\n7\n\nresp.\n\n(na ktorú prešli práva a povinnosti zo\n\nešte v roku 2002) neuhradili stratu na zárobku riadne a včas. Postupom porušovateľa\nv 1. rade v napadnutých rozhodnutiach došlo k použitiu právneho predpisu a postupu,\nktorý zhoršil vydaním novej právnej normy zákona č. 461/2003 Z. z. k zhoršeniu postavenia\nsťažovateľa, čo je podľa už viacerých vydaných rozhodnutí Ústavného súdu SR v rozpore\ns Ústavou SR...\nAni jedno uznesenie nebolo náležite odôvodnené a neaplikovalo sa správne\nustanovenie tarify. Tým, že sťažovateľ bol zaviazaný na náhradu trov konania na podklade\nnevykonateľného rozhodnutia porušovateľa v 2. rade a následne boli trovy vypočítané\nz nesprávnej sumy, došlo k porušeniu práva sťažovateľa...“\n13. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vo veci samej takto rozhodol:\n„Okresný súd Galanta konaním a rozhodnutím sp. zn. 23 C/293/2011-602 zo dňa\n05.02.2019 v spojení s rozhodnutím sp. zn. 23 C/293/2011-617 zo dňa 08.03.2019, v spojení\ns rozhodnutím sp. zn. 23 C/293/2011-660 zo dňa 06.11.2019 a Najvyšší súd SR konaním\na rozhodnutím sp. zn. 4 Cdo 23/2016 zo dňa 13.08.2018\nporušil\n- povinnosti konať na základe Ústavy a v jej medziach v zmysle čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR\n- právo vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR\n- právo na súdnu ochranu a práva na domáhať sa svojho práva na nezávislom a\nnestrannom súde zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\n- právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\nÚstavný súd SR\nzrušuje\nuznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 23 C/293/2011-602 zo dňa 05.02.2019 v spojení\ns uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 23 C/293/2011-617 zo dňa 08.03.2019,\nv spojení uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 23 C/293/2011-660 zo dňa 06.11.2019\nv spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 23/2016 zo dňa 13.08.2018\na prikazuje, aby Okresný súd Galanta a Najvyšší súd SR vo veci opätovne konal a rozhodol.\n\n8\n\nOkresný súd Galanta je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške\n450,29 € (1 úkon právnej pomoci podľa § 11 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. činí sumu 177 € –\n2 úkony á 177 € – príprava a prevzatie, podanie sťažnosti, rozšírenie, 2 x režijný paušál\ná 10,62 €, 20% DPH) k rukám advokátky JUDr. Evy Borovskej, a to do 15 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozhodnutia.“\n14. Sťažovateľ zároveň navrhol odložiť vykonateľnosť uznesenia vyššieho súdneho\núradníka v spojení s uznesením sudcu do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci\nsamej. Návrh na odklad vykonateľnosti uznesení odôvodnil tým, že „... suma 15.274,65 €,\nktorú tvoria trov konania (7.321,30 € + 7.953,35 €), je pre sťažovateľa likvidačná,\npričom ide o takmer totožnú sumu, ktorú mu žalovaný v 1. rade vyplatil (15.952,62 €),\na ktorá má kompenzovať škodu, ktorá vznikla v dôsledku choroby z povolania. Sťažovateľ je\ninvalidným dôchodcom, čím ujma, ktorá mu môže výkonom rozhodnutia vzniknúť je\nnepomerne vyššia ako ujma, ktorá môže byť spôsobená iným osobám pri odložení\nvykonateľnosti. Žalovaní sú právnické osoby, ktoré by odkladom vykonateľnosti neutrpeli\nujmu v takom rozsahu ako sťažovateľ, fyzická osoba a invalidný dôchodca. Dôvody\npre odklad vykonateľnosti vznikli u sťažovateľa i z toho dôvodu, že opakovanými žalobami\nsa musel domáhať nielen priznania invalidného dôchodku, ale i sumy, ktorú po priznaní\ninvalidného dôchodku mali uhrádzať žalovaní, a to dobrovoľne, pretože základ nároku\nnikdy sporný nebol a o výške nároku mal rozhodnúť žalovaný v 1. rade.“.\nII.\nRelevantná právna úprava\n15. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n9\n\n17. Podľa čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Každý môže konať, čo nie je\nzákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.\n18. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n19. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n20. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n21. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250\na § 251.\n22. Podľa § 40 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie sa ústavnému súdu podáva\npísomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.\n23. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej\nčasti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným\nsúdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\n\n10\n\n24. Podľa § 63 zákona o ústavnom súde na konanie pred ústavným súdom sa použije\nzákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,zákon o e-Governmente“).\n25. Podľa § 121 ods. 3 CSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa\nkončia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala\nskutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.\n26. Podľa § 121 ods. 4 CSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň\npracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.\n27. Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí\núkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí\naj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo\npracovného času.\n28. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n29. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n11\n\n30. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme\nho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.\n31. Podľa § 239 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym\núradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu\n32. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie, že uznesenie najvyššieho\nsúdu, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania je nevykonateľné.\nSťažovateľ tiež vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam tvrdí, že mu nemožno pričítať\nna ťarchu čiastočné zastavenie konania pre nedostatok právomoci súdu rozhodnúť o jeho\nnároku, pričom namieta, že súd postupoval nesprávne, keď za tarifnú hodnotu veci\npovažoval sumu 15 952,62 € a neaplikoval § 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov.\nK namietanému porušeniu označených práv postupom a uznesením najvyššieho\nsúdu\n33. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch\nmesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo\nupovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,\nkeď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie\nnadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov\nzároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto\npísomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,\nzačína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto\nzástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie\nústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným\n\n12\n\nprostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku.\n34. V nadväznosti na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde ústavný súd\npoukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok\nprijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124\nzákona o ústavnom súde. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom\nna odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona\no ústavnom súde]. V prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej\nlehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.\nIV. ÚS 14/03, II. ÚS 695/2014).\n35. Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namieta porušenie v záhlaví\noznačeného čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením najvyššieho súdu,\nktoré nadobudlo právoplatnosť 18. septembra 2018. Podľa už uvedených zákonných\nustanovení upravujúcich počítanie lehôt posledným dňom lehoty na podanie ústavnej\nsťažnosti proti uzneseniu najvyššieho súdu podľa § 124 zákona o ústavnom súde bol\n19. november 2018 (18. november 2018 bol dňom pracovného pokoja).\n36. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť až 25. januára\n2020, ústavnému súdu nezostávalo iné, než ústavnú sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ\nnamieta porušenie ním označených práv postupom (sťažovateľ v ústavnej sťažnosti používa\npojem „konaním“, pozn.) a uznesením najvyššieho súdu, odmietnuť s poukazom na § 56\nods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.\n37. Ústavný súd zároveň uvádza, že proti uzneseniu najvyššieho súdu (sp. zn. 4 Cdo\n23/2016 z 13. augusta 2018) smerovala aj skoršia ústavná sťažnosť sťažovateľa doručená\nústavnému súdu 19. novembra 2018 (Rvp 2279/2018), ktorou sťažovateľ namietal porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru v spojení s namietaným porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 3 ústavy. Konanie\n\n13\n\no tejto skoršej ústavnej sťažnosti sťažovateľa bolo vedené pod sp. zn. Rvp 2279/2018,\npričom ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 44/2019 zo 6. februára 2019 predmetnú\nsťažnosť odmietol.\n38. Z už uvedeného vyplýva, že sťažnosť doručená ústavnému súdu 25. januára 2020\n(Rvp 176/2020) je už v poradí druhou sťažnosťou sťažovateľa smerujúcou proti tomu\nistému súdnemu rozhodnutiu – uzneseniu najvyššieho súdu a tomu istému porušovateľovi –\nnajvyššiemu súdu. Rozhodnutie ústavného súdu o skoršej ústavnej sťažnosti, uznesenie\nsp. zn. II. ÚS 44/2019 zo 6. februára 2019 nadobudlo právoplatnosť 16. apríla 2019, teda\npred podaním v poradí druhej ústavnej sťažnosti z 25. januára 2020. V rozsahu, v ktorom\nsa v týchto dvoch ústavných sťažnostiach kryjú sťažovateľom označené práva podľa ústavy\na dohovoru, teda pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 2 ods. 3, čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru, ide v prípade v poradí druhej ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu\n25. januára 2020 (Rvp 176/2020) o existenciu prekážky rei iudicatae, ktorú založilo\nprávoplatné rozhodnutie ústavného súdu o skoršej ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n(Rvp 2279/2018, uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 44/2019 zo 6. februára 2019).\nV tejto časti je preto ústavná sťažnosť z 25. januára 2020 okrem oneskorenosti aj\nneprípustná podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na jej\nodmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.\nK namietanému porušeniu označených práv postupom a uznesením vyššieho\nsúdneho úradníka\n39. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou zdôrazňuje, že jeho\nprávomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe\nsubsidiarity. Podstata a účel princípu subsidiarity vychádza z toho, že ochrana ústavnosti nie\nje a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto\nsúvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu (m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013). Z princípu\n\n14\n\nsubsidiarity právomoci ústavného súdu možno vyvodiť ústavný príkaz pre každú osobu,\nktorá namieta porušenie svojho základného práva, v zmysle ktorého musí rešpektovať\npostupnosť ústavnej ochrany, a preto pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí\npožiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci\nústavného súdu (m. m. IV. ÚS 128/04, II. ÚS 734/2017).\n40. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa\nochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred inými orgánmi verejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť\nz dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07,\nIV. ÚS 373/2014).\n41. Ústavný súd uvádza, že sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania\nuznesenia vyššieho súdneho úradníka a postupu mu predchádzajúcemu využitím prostriedku\nnápravy, a to sťažnosti podľa § 239 CSP, ktorú sťažovateľ napokon pred podaním ústavnej\nsťažnosti aj účinne využil a o tejto jeho sťažnosti bolo rozhodnuté napadnutým uznesením\nsudcu. Preto právomoc sudcu okresného súdu na preskúmanie napadnutého uznesenia\nvyššieho súdneho úradníka a postupu súdu, ktorý mu predchádzal, vylučuje právomoc\nústavného súdu na prerokovanie ústavnej sťažnosti. Vychádzajúc z uvedeného, bolo preto\npotrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti uzneseniu vyššieho súdneho\núradníka (ústavný súd tu upozorňuje, že súčasťou tejto skratky je aj opravné uznesenie č. k.\n23 C 293/2011-617 z 8. marca 2019) a postupu súdu, ktorý predchádzal vydaniu tohto\nuznesenia, odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok\nprávomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\nK namietanému porušeniu označených práv postupom a uznesením sudcu\n42. Ústavný súd vo svojej judikatúre už viackrát vylovil, že čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy má\ncharakter všeobecného ústavného princípu, ktorý sú povinné rešpektovať všetky orgány\nverejnej moci pri výklade a uplatňovaní ústavy, a je vždy implicitnou súčasťou\nrozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o porušovaní základných práv alebo\nslobôd garantovaných ústavou. Ústavný súd preto nepovažuje za potrebné vyslovovať\n\n15\n\nvo výrokovej časti svojich rozhodnutí skutočnosť, že spolu s porušením niektorého\nzákladného práva došlo aj k porušeniu niektorého z ústavných princípov – v posudzovanej\nveci princípu vyvoditeľného z čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy. V nadväznosti na uvedené ústavný\nsúd, rešpektujúc postupy uplatňované vo svojej doterajšej judikatúre, v tejto časti sťažnosť\nsťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\n43. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou napáda nielen samotné uznesenie sudcu,\nale aj postup okresného súdu (sťažovateľ v ústavnej sťažnosti používa pojem „konaním“,\npozn.). V tejto časti ústavnej sťažnosti však vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 20\nods. 1, čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nevytýka žiadne nedostatky spočívajúce\nv procesnom postupe predchádzajúcom vydaniu napadnutého uznesenia sudcu či po jeho\nvydaní, nijako nekonkretizuje, v čom vidí pochybenie okresného súdu (sudcu) týkajúce sa\njeho postupu v konaní.\n44. Odôvodnenie návrhu je pritom podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nzákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd\nuž opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami\nzákona o ústavnom súde (§ 43 ods. 1 a § 123 ods. 1) vyplýva, že sťažovateľ musí označiť\nzákladné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením\npríslušných článkov ústavy, ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08,\nIV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a prípadne\nnavrhnúť v tejto súvislosti aj dôkazy na podporu tvrdených dôvodov sťažnosti.\n45. Vzhľadom na to, že nedostatok odôvodnenia, ktoré predstavuje podstatnú\nnáležitosť návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy (vyplývajú\nz neho totiž dôvody návrhu, ktorými je ústavný súd podľa § 45 zákona o ústavnom súde\nviazaný), nie je možné považovať za odstrániteľný nedostatok, ktorý je možné odstrániť\npo uplynutí lehoty stanovenej v § 124 zákona o ústavnom súde, ústavný súd v okolnostiach\ndaného prípadu sťažovateľa na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti spočívajúcich\nv nedostatočnom odôvodnení ústavnej sťažnosti v časti týkajúcej sa porušenia\nsťažovateľových práv postupom okresného súdu nevyzýval (m. m. IV. ÚS 117/2019).\n\n16\n\n46. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť aj v časti namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom\nsúde pre nedostatok náležitostí ustanovených zákonom.\n47. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením sudcu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne prerokoval,\npreskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom\nsúde (§ 39, § 43, § 123) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde. Keďže nezistil nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach\na ani dôvody na jej odmietnutie, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých\ntreba posúdiť v konaní vo veci samej, v časti namietaného porušenia základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením sudcu\nprijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie.\nIV.\nOdklad vykonateľnosti\n48. Podľa § 129 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa\nodložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného\nzásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia\nalebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore\ns verejným záujmom. Podľa § 130 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh\nsťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom\na ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu znamenal\npre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám, najmä uloží orgánu\n\n17\n\nverejnej moci, ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, aby sa\ndočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu\na tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.\n49. Podľa § 131 ods. 1 zákona o ústavnom súde odklad vykonateľnosti aj dočasné\nopatrenie zanikajú najneskoršie právoplatnosťou rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej,\nak ústavný súd nerozhodne o ich skoršom zrušení. Podľa § 131 ods. 2 citovaného zákona\nodklad vykonateľnosti aj dočasné opatrenie môže ústavný súd zrušiť aj bez návrhu, ak sa\nv priebehu konania ukáže, že pominuli dôvody, pre ktoré sa nariadili, alebo sa ukáže,\nže tieto dôvody vôbec neboli dané.\n50. Ústavný súd preskúmal návrh sťažovateľa na odklad vykonateľnosti rozhodnutí\na dospel k záveru, že tento návrh nie je v rozpore s verejným záujmom a spĺňa aj ďalšie\npodmienky ustanovené v § 129 až § 131 zákona o ústavnom súde.\n51. Uznesenie vyššieho súdneho úradníka aj uznesenie sudcu sú vykonateľné\na právoplatné, na ich základe možno nútene vymáhať splnenie nimi uloženej povinnosti\nsťažovateľa.\n52. Ústavný súd, majúc na zreteli ujmu, ktorá by mohla okamžitým výkonom\nrozhodnutí všeobecných súdov vzniknúť sťažovateľovi, v pomere k ujme, ktorá môže\nvzniknúť žalovaným pri odklade vykonateľnosti rozhodnutí, vyhovel návrhu na odklad\nvykonateľnosti do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej. Ústavný súd\nv tomto smere bral zreteľ na sumu náhrady trov konania, ktorú je podľa uznesenia vyššieho\nsúdneho úradníka v spojení s uznesením sudcu sťažovateľ povinný zaplatiť žalovaným\n(15 274,65 €), pričom sťažovateľ je invalidným dôchodcom, teda osobou, na sociálnu sféru\nktorej by splnenie uloženej peňažnej povinnosti mohlo mať značne nepriaznivý dopad.\nNa druhej strane, obaja žalovaní sú právnickými osobami. Vyhovenie návrhu na odklad\nvykonateľnosti však nijako nepredpokladá výsledok vlastného konania o ústavnej sťažnosti.\n53. Cieľom podanej ústavnej sťažnosti je zvrátiť stav, kedy bol sťažovateľ zaviazaný\nna náhradu trov konania žalovaným v celkovej výške 15 274,65 €. Napriek skutočnosti,\n18\n\nže ústavná sťažnosť bola prijatá na ďalšie konanie len vo vzťahu k namietanému porušeniu\npráv uznesením sudcu (ktorým bola sťažnosť proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka\nzamietnutá), ústavný súd pristúpil k odloženiu vykonateľnosti nielen uznesenia sudcu,\nale aj uznesenia vyššieho súdneho úradníka (ktorým bol sťažovateľ zaviazaný na náhradu\ntrov konania žalovaným v celkovej výške 15 274,65 € v spojení s opravným uznesením)\ns ohľadom na skutočnosť, že v zmysle § 238 ods. 3 CSP uznesenie vyššieho súdneho\núradníka ukladajúce povinnosť plniť vo všeobecnosti nadobúda vykonateľnosť nezávisle\nna rozhodnutí o sťažnosti podanej proti takémuto uzneseniu súdneho úradníka.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. augusta 2020\n\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania", "sťažnosť", "advokát, advokácia-advokátska tarifa", "vyšší súdny úradník", "trovy konania-náklady konania", "advokát, advokácia-advokátska tarifa", "vyšší súdny úradník", "vyšší súdny úradník", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "sťažnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:17e70d63-27a1-450a-91d0-8b13f3749d7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.117.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 117/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 117/2019 z 12. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-12", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.117.2019.1"}, {"guid": "ussr:01e7e344-d7ef-415c-b8b8-93550b557dc1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.44.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 44/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/2019 z 6. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.44.2019.1"}, {"guid": "ussr:c9d30f86-ff1d-48a7-80d9-8f6fdd8ce432", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.734.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 734/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 734/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.734.2017.1"}, {"guid": "ussr:02246026-cb06-4426-b57d-30660740ce79", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 695/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 695/2014 z 9. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-09", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02246026-cb06-4426-b57d-30660740ce79"}, {"guid": "ussr:3ed292d1-c98d-43fa-a81c-179a7830217f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 373/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 373/2014 z 1. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-01", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ed292d1-c98d-43fa-a81c-179a7830217f"}, {"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 146/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 146/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 372, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d"}, {"guid": "ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "96e6340f-7c5a-4d96-96ad-8e854f4c876e:4103ff4b-be4c-45a5-ae74-6c616bc28032", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/397/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/397/2014 z 22. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-10-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/96e6340f-7c5a-4d96-96ad-8e854f4c876e:4103ff4b-be4c-45a5-ae74-6c616bc28032"}], "citovane_v": []}