{"guid": "ussr:87a21b28-aba5-44b0-87c9-0f9d5ee07e12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.281.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 281/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/2020 z 20. 10. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. októbra 2020, sp. zn. III. ÚS 281/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.281.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/87a21b28-aba5-44b0-87c9-0f9d5ee07e12", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.281.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.281.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.281.2020.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 281/2020-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku\n(sudca spravodajca) a Roberta Šorla v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti obchodnej\nspoločnosti ZENEKAR, s. r. o., Karloveská 32, Bratislava, IČO 45 435 057, zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., 29. augusta 36A, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Juraj Baláž, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36\nods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk 4/2019 z 26. februára 2019 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti ZENEKAR, s. r. o., na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv\na slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk 4/2019\nz 26. februára 2019 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk 4/2019\nz 26. februára 2019 z r u š u j e , vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\na p r i k a z u j e mu, aby vo veci konal.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e\n\npovinný\n\nnahradiť obchodnej\n\nspoločnosti ZENEKAR, s. r. o., trovy konania v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur\na päťdesiatjeden centov) na účet jej právnej zástupkyne advokátskej kancelárie Benkóczki,\nBaláž – advokáti, s. r. o., 29. augusta 36A, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 281/2020-12 zo 4. augusta 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\nobchodnej spoločnosti ZENEKAR, s. r. o., Karloveská 32, Bratislava, IČO 45 435 057\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou Benkóczki, Baláž –\nadvokáti, s. r. o., 29. augusta 36A, Bratislava (ďalej len „advokátska kancelária“), v mene\nktorej koná advokát a konateľ JUDr. Juraj Baláž (ďalej len „právny zástupca“), vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Sžfk 4/2019 z 26. februára 2019 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie“).\n2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že «Rozsudkom zo dňa 14.06.2017,\nč.k.: 2S/82/13-117 Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou\n2\n\nsa sťažovateľ\n\ndomáhal\n\npreskúmania\n\nrozhodnutia\n\nFinančného\n\nriaditeľstva\n\nSR\n\nč.k.: 1100302/1/56920/2013/5062-r zo dňa 08.02.2013.\nProti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.06.2017, č.k.: 2S/82/13-117\npodal sťažovateľ v zastúpení právnym zástupcom kasačnú sťažnosť.\nUznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Sžfk/4/2019 zo dňa\n26.02.2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) bolo o kasačnej sťažnosti sťažovateľa\nrozhodnuté tak, že Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmietol...\n... Odmietnutie kasačnej sťažnosti sťažovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky\nodôvodnil tým, že kasačná sťažnosť nebola v danom prípade spísaná a podaná advokátom,\nnakoľko splnomocnenie sťažovateľa pre advokáta je neskoršieho dátumu ako je dátum\nuvedený na spísanej kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu správneho orgánu.\nPreto neboli splnené zákonné podmienky podľa § 449 ods. 1 SSP a tento nedostatok nie je\nmožné zhojiť doložením plnej moci pre advokáta pre kasačné konanie s neskorším dátumom\nako je dátum na kasačnej sťažnosti. Z toho dôvodu nebola podľa Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky splnená osobitná podmienka konania o kasačnej sťažnosti podľa § 449\nSSP.\nSťažovateľ považuje vyššie uvedený záver za nesprávny.\nAko je zrejmé zo súdneho spisu, sťažovateľ bol od počiatku celého konania zastúpený\ntým istým právnym zástupcom a to na základe plnej moci zo dňa 03.04.2013...\n... Podľa tejto plnej moci bol právny zástupca oprávnený zastupovať sťažovateľa\npri všetkých právnych a procesných úkonoch vo veci podania žaloby proti rozhodnutiu\nFinančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100302/1/56920/2013 5062-r zo dňa\n08.02.2013 vrátane podávania riadnych opravných prostriedkov ako aj mimoriadnych\nopravných prostriedkov.\nNa základe uvedenej plnej moci právny zástupca sťažovateľa spísal a dňa 09.10.2017\naj podal kasačnú sťažnosť.\nKasačná sťažnosť je ako opravný prostriedok zaradená do piatej časti prvej hlavy\nSprávneho súdneho poriadku. Nie je a ani nebolo žiadnych pochýb, že právny zástupca\nsťažovateľa bol po celý čas riadne splnomocnený na podané kasačnej sťažnosti,\na to bez potreby ďalšej osobitnej plnej moci udelenej od sťažovateľa.\n\n3\n\nSťažovateľ dáva do pozornosti Ústavného súdu Slovenskej republiky nasledovné\nskutočnosti.\nDňa 26.06.2018 doručil Krajský súd v Bratislave právnemu zástupcovi sťažovateľa\nVýzvu na zaplatenie súdneho poplatku.\nDňa 11.09.2018 doručil Krajský súd v Bratislave právnemu zástupcovi sťažovateľa\nVyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti.\nDňa 19.12.2018 doručil Krajský súd v Bratislave právnemu zástupcovi sťažovateľa\nVýzvu, aby tento doložil súdu originál plnomocenstva osobitne udeleného na zastupovanie\nv konaní o kasačnej sťažnosti.\nZ vyššie uvedeného podľa sťažovateľa vyplývajú nasledovné skutočnosti.\nSúd nikdy sťažovateľa ani jeho právneho zástupcu nevyzval na doloženie plnej moci\nna spísanie a podanie kasačnej sťažnosti, ale len na konanie o kasačnej sťažnosti, ako to\nvyplýva z Výzvy zo dňa 17.12.2018.\nHoci plná moc na zastupovanie sťažovateľa právnym zástupcom bola a je po celý čas\nv súdnom spise vrátane oprávnenia na podanie riadnych a mimoriadnych opravných\nprostriedkov, sťažovateľ cestou právneho zástupcu doložil Krajskému súdu v Bratislave\nna jeho výzvu osobitnú plnú moc na zastupovanie v konaní o kasačnej sťažnosti.\nJe teda zrejmé, že sťažovateľ bol po celý čas konania riadne zastúpený právnym\nzástupcom - advokátom, a to tak pri spísaní a podaní kasačnej sťažnosti ako aj počas\nkonania o kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ navyše vychádzal z Výzvy správneho súdu a touto\nsa riadil, pričom súdu doložil plnú moc v takom znení na aké bol vyzvaný...\n... Pokiaľ mal súd za preukázané, že právny zástupca sťažovateľa môže prijímať\npísomnosti za sťažovateľa, musel mať preukázané jeho zastúpenie aj na iné úkony vrátane\nspísania a podania kasačnej sťažnosti. Správny súd zaslal právnemu zástupcovi výzvu\nna zaplatenie súdneho poplatku, dokonca mu zaslal aj vyjadrenie žalovaného. Až následne\nho vyzval na doloženie plnej moci na zastupovanie v konaní o kasačnej sťažnosti.\nVšetky vyššie uvedené skutočnosti boli a museli byť zrejmé aj Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky, ktorý sa zjavne nedostatočným spôsobom oboznámil s pôvodnou plnou\nmocou, ktorá bola právnemu zástupcovi udelená dňa 03.04.2013, pričom zjavne prehliadol\núkony správneho súdu pred predložením veci na rozhodnutie na Najvyšší súd Slovenskej\n\n4\n\nrepubliky voči právnemu zástupcovi sťažovateľa, z ktorých je zrejmé, že s ním súd koná ako\ns riadnym zástupcom.\nNad rámec vyššie uvedeného je tiež z postupu sťažovateľa voči súdom zrejmá vôľa\nsťažovateľa, a to byť po celý čas zastúpený právnym zástupcom, ktorého si zvolil a poveril\ndňa 03.04.2013. Sťažovateľ udelil právnemu zástupcovi plnú moc na zastupovanie\nv konkrétnom konaní o konkrétnej kasačnej sťažnosti, na podanie ktorej predtým svojho\nprávneho zástupcu riadne splnomocnil.\nDôkaz : Plná moc zo dňa 20.12.2018\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci nielenže konal až prehnane formálne,\nkedy sa obmedzil len na dátum udelenia plnej moci, ale konal aj zjavne nesprávne\na nezákonne, keď prehliadol skutočnosť, že sťažovateľ na podanie kasačnej sťažnosti ako\nopravného prostriedku svojho právneho zástupcu už v minulosti splnomocnil.».\n3. Sťažovateľka žiada finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €, ktoré odôvodňuje\ntým, že „Takýto nezákonný postup súdu, ktorý nerešpektuje zákon a základné práva\nsťažovateľa, najmä na takej vysokej úrovni hierarchie súdov, kde sa prirodzene očakáva\na predpokladá vysoká miera odbornosti, potiera podľa sťažovateľa princípy právnej istoty\na princíp spravodlivého súdneho konania. Na základe daného postupu navyše dochádza\nk opätovnému predlžovaniu celého konania, a nutnosti domáhať sa ochrany práv\nna Ústavnom súde SR.“.\n4. Sťažovateľka žiada ústavný súd, aby prijal nález v znení:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spis. zn. : 2Sžfk/4/2019\nUznesením zo dňa 26.02.2019 porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky ako aj práva zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a čl. 36 ods. 1, ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2Sžfk/4/2019 zo dňa\n26.02.2019 sa v plnom rozsahu zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi sa v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy SR priznáva primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 5.000,- eur, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný\nvyplatiť sťažovateľovi na jeho účet do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia v celkovej výške 415,51 Eur (2 úkony právnej pomoci á 163,33 Eur +\n2 x 9,80 Eur režijný paušál + 20% DPH) na účet jeho právneho zástupcu do jedného\nmesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, replika sťažovateľky\n5. Najvyšší súd sa k prijatiu ústavnej sťažnosti sťažovateľky vyjadril vo svojom\nstanovisku z 9. septembra 2020 takto: „Ústavnú sťažnosť sťažovateľa považuje najvyšší súd\nza nedôvodnú a má za to, že uznesením sp. zn. 2Sžfk/4/2019 zo dňa 26. februára 2019 neboli\nporušené ústavné práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie, prístup k súdu\na na súdnu ochranu. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na ust. § 449 ods. 1 SSP,\nv ktorom je upravené povinné právne zastúpenie sťažovateľa advokátom v konaní\no kasačnej sťažnosti a povinnosť, aby kasačná sťažnosť sťažovateľa bola spísaná\nadvokátom. Vo veci sp. zn. 2Sžfk/4/2019 nebolo možné aplikovať ust. § 449 ods. 2 SSP, kedy\nustanovenia o povinnom zastúpení pri spísaní kasačnej sťažnosti a konaní pred kasačným\nsúdom neplatia.\n... Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. 2S/82/13-117 zo dňa 14. júna 2017\nriadne poučil účastníkov správneho súdneho konania o povinnom právnom zastúpení\nv konaní o kasačnej sťažnosti, ako aj povinnosti spísania kasačnej sťažnosti a iných podaní\nsťažovateľa v kasačnom konaní advokátom podľa § 449 SSP. Napriek uvedenej skutočnosti\nbola kasačná sťažnosť sťažovateľa spísaná advokátskou kanceláriou Benkóczki, Baláž advokáti, s.r.o. bez doloženia osobitnej plnej moci na zastupovanie v konaní pred kasačným\nsúdom a spísanie kasačnej sťažnosti. Až na základe výzvy konajúceho krajského súdu, ktorý\npostupom podľa § 450 SSP odstraňoval vady konania podľa § 449 SSP a vyzval sťažovateľa\nna doloženie osobitnej plnej moci pre zvoleného advokáta na spísanie kasačnej sťažnosti\na na zastupovanie v kasačnom konaní, s poučením o následkoch, sťažovateľ predložil plnú\nmoc pre advokátsku kanceláriu Benkóczki, Baláž - advokáti, spol. s.r.o. datovanú\ndňom 20. decembra 2018, resp. dňom 02. januára 2019 (rozdielny dátum sťažovateľa\n\n6\n\na advokáta), teda iba pre kasačné konanie a nie aj na spísanie kasačnej sťažnosti zo dňa\n09. októbra 2017.\n... kasačná sťažnosť sťažovateľa bola spísaná ako právnym zástupcom advokátskou\nkanceláriou Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o. a podaná dňa 09. októbra 2017, čo je\njednoznačne preukázané... Následne bola na základe výzvy konajúceho krajského súdu\ndoručená plná moc pre kasačné konanie zo dňa 20. decembra 2018. V konaní o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa bol najvyšší súd prioritne povinný skúmať, či sú splnené náležitosti\nkasačnej sťažnosti vrátane toho, či je kasačná sťažnosť spísaná riadne splnomocneným\nadvokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Zákonodarca sa v ust. § 449 ods. 1 SSP neuspokojil len\nso stanovením povinného zastúpenia advokátom počas celého konania pred kasačným\nsúdom, ale v zmysle koncentračnej zásady zdôraznil požiadavku, aby kasačná sťažnosť bola\nadvokátom už spísaná, a tým dal najavo, že prevzatie zastúpenia sťažovateľa až po podaní\nkasačnej sťažnosti predstavuje nedostatok procesnej podmienky konania podľa § 449 SSP,\nktorý nie je možné odstrániť.\nI keď z predloženej kasačnej sťažnosti sťažovateľa vyplýva jeho zastupovanie\nprávnym zástupcom, vzhľadom na to, že kasačné konanie predstavuje osobitný druh konania\na kasačná sťažnosť mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho súdu,\nv konaní pred kasačným súdom je potrebné predložiť osobitnú plnú moc na zastupovanie\nsťažovateľa priamo už pri spísaní kasačnej sťažnosti. Nepostačuje pritom, tak ako sa to\nsťažovateľ snaží navodiť, všeobecná plná moc udelená v konaní pred správnym súdom,\nvrátane všeobecného splnomocnenia na podávanie riadnych a mimoriadnych opravných\nprostriedkov.\n... advokátska kancelária Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o. nepredložila plnú moc,\nktorá by ju oprávňovala podať kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu v mene\nžalobcu, vrátane spísania kasačnej sťažnosti, a to vzhľadom na dátum udelenia plnej moci\n20. decembra 2018 a dátum spísania (podania) kasačnej sťažnosti 09. októbra 2017.\n... k odmietnutiu kasačnej sťažnosti došlo z dôvodu, že advokátska kancelária\nBenkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o. nepredložila relevantnú plnú moc, ktorá by ju\noprávňovala na spísanie kasačnej sťažnosti v mene, a to i napriek výzve konajúceho\nkrajského súdu o doloženie plnej moci, ktorá ku kasačnej sťažnosti nebola fyzicky pripojená.\nZ tohto dôvodu nie je možné konštatovať, že postupom najvyššieho súdu došlo k odmietnutiu\n7\n\nspravodlivosti, pochybenie právneho zástupcu žalobcu je možné kompenzovať nárokom\núčastníka konania voči príslušnému advokátovi na náhradu škody, nie však zrušením\nrozhodnutia kasačného súdu, ktoré je zákonné, riadne zdôvodnené a plne rešpektujúce\nprávnu úpravu povinného zastúpenia účastníka konania advokátom pri spísaní kasačnej\nsťažnosti a v kasačnom konaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky netrvá na ústnom pojednávaní vo veci a súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“\n6.\n\nSťažovateľka\n\nv rámci\n\nsvojej\n\nrepliky\n\ndoručenej\n\nústavnému\n\nsúdu\n\n28. septembra 2020 k vyjadreniu najvyššieho súdu z 9. septembra 2020 uviedla, že netrvá\nna ústnom prejednaní veci a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Zároveň uviedla,\nže zotrváva v plnom rozsahu na podanej ústavnej sťažnosti a uvedené vyjadrenie\nnajvyššieho súdu považuje za bezpredmetné.\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\n8\n\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250\na § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije\naj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní\nnastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n13. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny sa každý môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n14. Podľa čl. 36 ods. 2 listiny kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť\npreskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny.\n15. Podľa § 449 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť\nv konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania\nsťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n16. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie [obdobne § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde].\n\n9\n\n17. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n18. To, že je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti,\nneznamená, že je jediným orgánom, ktorý má chrániť ústavnosť. Rovnako odkaz\nna koncepciu materiálneho právneho štátu nie je len deklaráciou, ale naopak, imperatívom,\nktorým sa musí riadiť aj všeobecné súdnictvo (III. ÚS 146/2019). Všeobecný súd teda\nbezpochyby musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných\npredpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Princíp spravodlivosti\na požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi\nprávnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci spomínanej koncepcie materiálneho\nprávneho štátu.\n19. Predmetom konania sensu stricto je otázka povinného právneho zastúpenia\nv rámci správneho súdnictva, konkrétnejšie právneho zastúpenia v rámci štádia konania\no kasačnej sťažnosti. Ústavný súd si plne uvedomuje, že každé súdne konanie musí\nfungovať podľa presne stanovených pravidiel, ktoré nachádzame v procesných kódexoch.\nJe namieste očakávať, že primárne v konaniach, kde zákon požaduje obligatórne zastúpenie\nadvokátom, bude proces plynulejší, lebo všetky zaangažované subjekty sú vedené právne\nkvalifikovaným profesionálom. To platí aj v správnom súdnictve, keďže konanie rozhoduje\nsudca, žalobca musí mať advokáta a správny orgán buď priamo zastupuje interný právnik,\nexterný advokát alebo aspoň písomnú korešpondenciu vybavuje právne oddelenie. Potreba\nprávnej erudície teda nestojí len na pleciach advokáta žalobcu, ale povinnosť právnu úpravu\npoznať a korektne ju interpretovať majú všetci zúčastnení. Jej rozloženie je proporcionálne.\n\n10\n\n20. Z rekapitulácie skutkového stavu a stanovísk účastníkov konania vyplýva,\nže prostredníctvom plnomocenstva z 3. apríla 2013 sťažovateľka splnomocnila advokátsku\nkanceláriu Kubincová, Benkóczi, Baláž – advokáti, s. r. o., na podanie správnej žaloby,\nkonanie vo „veci“, a aby okrem iného „podávala návrhy, riadne opravné prostriedky,\nmimoriadne opravné prostriedky“. Kasačná sťažnosť je, ako aj sám najvyšší súd vo svojom\nvyjadrení k ústavnej sťažnosti uvádza, mimoriadnym opravným prostriedkom. Ústavnému\nsúdu sa už v tomto kroku javí, že pre účely posúdenia formálnych podmienok nebolo\npotrebné ani len extenzívne interpretovať prejav vôle sťažovateľky, postačilo len čítať\ns porozumením. Vôľa je prejavená jasne, zrozumiteľne a výslovne.\n21. Ústavný súd sa stotožňuje s najvyšším súdom v tom, že konanie o kasačnej\nsťažnosti je osobitným druhom konania, z ústavnoprávneho hľadiska však nemôže\nakceptovať interpretačný prístup najvyššieho súdu, ktorým dospel k záveru, že advokátska\nkancelária, zastupujúca sťažovateľku, musí pre spísanie kasačnej sťažnosti a zastupovanie\nsťažovateľky v kasačnom konaní disponovať osobitným plnomocenstvom. O to viac, keď to\ntext zákona pre kasačné konanie osobitne nevyžaduje. Súčasťou súdneho spisu pôvodne\nvedeného na krajskom súde je relevantná plná moc kryjúca aj kasačnú sťažnosť.\nJej bezchybnosť bola odobrená aj samotným prvostupňovým správnym súdom, keď na jej\nzáklade pripustil právne zastúpenie pred krajským súdom.\n22. Ústavný súd je vo svojej rozhodovacej činnosti dlhodobým odporcom\nneodôvodneného formalizmu (IV. ÚS 1/02). Nie je možné, aby si akékoľvek orgány\nvystupujúce v mene štátu (tobôž nie súdy) iniciatívne kreovali také požiadavky, ktorých\ncieľom bude výslovne sťažiť prístup účastníka konania k spravodlivému procesu. Ústavný\nsúd konštatuje, že vzhľadom na okolnosti súdenej veci (formulácia plnomocenstva\nudeleného kvalifikovanému právnemu zástupcovi ešte pred podaním správnej žaloby)\nhodnotí požiadavku najvyššieho súdu, aby sťažovateľ na účel podania kasačnej sťažnosti\nuskutočnil osobitné splnomocnenie, ako prístup, ktorý nie je ústavne konformný. Je úlohou\nvšeobecného súdu právo aplikovať a veci rozhodovať. Jeho úlohou teda a contrario nemôže\nbyť hľadanie skratiek a formovanie doktrinálnych filtrov, ktoré síce umožnia jednoduchý\nprocesný koniec, pritom však interpretačne a realizačne zužujú medze zákonov (čl. 51\n\n11\n\nods. 1 ústavy), v rámci ktorých sa účastník konania môže domáhať svojho základného práva\nna súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy).\n23. Podľa ustanovenia § 449 ods. 1 SSP kasačná sťažnosť musí byť spísaná\nadvokátom (čo aj bola) a sťažovateľka musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpená\nadvokátom (čo tiež bola). V prípade kasačného konania teda právna úprava síce formuluje\npožiadavku zastúpenia advokátom, no nie požiadavku na výslovné znenie plnomocenstva.\nÚstavný súd pripomína povinnosť vykladať prejavy vôle primárne podľa ich obsahu, a teda\nzotrvávanie na presnej predstave znenia plnej moci je požiadavkou nadštandardnou.\n24. Ústavný súd osobitne poukazuje na skutočnosť, že krajský súd so sťažovateľkou\nkonal aj po podaní kasačnej sťažnosti prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý pôsobil\naj pred prvostupňovým správnym súdom (výzva na zaplatenie súdneho poplatku, zaslanie\nvyjadrenia žalovaného ku kasačnej sťažnosti). V prípade nedostatku alebo absencie\nprávneho zastúpenia by bolo zrejme logickejšie konať priamo s účastníkom konania\na žiadať od neho preukázanie tejto procesnej podmienky. Problém so zdanlivým\nnedostatkom plnej moci vznikol až vo výzve zo 17. decembra 2018, keď krajský súd\n(na pokyn najvyššieho súdu) žiadal, aby mu sťažovateľka zaslala „originál plnomocenstva\nosobitne udeleného na zastupovanie v konaní o kasačnej sťažnosti“. V tejto súvislosti\nústavný súd už opakovane judikoval, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov\núčastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí\ndo procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona\nalebo\n\nnemajú\n\nzákladný\n\nvýznam\n\npre\n\nochranu\n\nzákonnosti,\n\nnie\n\nsú\n\nv\n\nsúlade\n\ns ústavnými princípmi spravodlivého procesu (III. ÚS 123/2020).\n25. Vo všeobecnosti považuje ústavný súd za potrebné konštatovať, že si uvedomuje\nfenomén častého vyzývania účastníkov konania zo strany súdov na predloženie listín nad\nrámec požiadaviek zákona. To, že účastníci konania takmer vždy zvolia cestu predloženia\npožadovaného (aj napriek tomu, že to považujú za nadbytočné), automaticky neznamená,\nže má súd pravdu. Znamená to len to, že u účastníka konania vyhral pragmatizmus\nnad zbytočnou konfrontáciou. Nemôžu teda platiť univerzálne alibi súdov spočívajúce\n\n12\n\nv odkaze na potrebnú erudíciu právneho zástupcu účastníka konania, keďže aj samotný\nsudca je činný v právnickom povolaní. Stále platí a musí platiť, že iura novit curia.\nV.\nZrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie\n26. Na základe už uvedeného ústavný súd rozhodol, že napadnutým uznesením boli\nporušené základné práva a práva sťažovateľky, napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\nzrušuje, vec vracia najvyššiemu súdu a prikazuje mu, aby vo veci konal tak, ako je uvedené\nv bode 1 a 2 výroku tohto nálezu.\n27. Zároveň ústavný súd rozhodol, že priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia v posudzovanej kauze nie je dôvodné. V predmetnej veci je postačujúcim\nzadosťučinením samotné zistenie, že došlo k porušeniu garantovaných základných práv\na vráteniu veci najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu v časti\no priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4\nvýroku nálezu).\n28. Nevyhovujúci výrok dopadá aj na uplatnené právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nBerúc do úvahy rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n,,ESĽP“) inter alia vo veciach Ferrazzini v. Taliansko (sťažnosť č. 44759/98), Pellegrin\nv. Francúzsko (sťažnosť č. 28541/95), Company S. and T. v. Švédsko (sťažnosť\nč. 11189/84) ústavný súd sťažnosti vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru nevyhovel. Predmetná\nvec podľa názoru ústavného súdu patrí výlučne do oblasti verejného práva a z uvedeného\ndôvodu ju nie je možné subsumovať pod kategóriu zásahu do „občianskych práv\na povinností“, kde ESĽP pripúšťa možnosť pôsobenia ochrany čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVI.\nTrovy konania\n29. Ústavný súd rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré sťažovateľke\nvznikli v konaní pred ústavným súdom.\n13\n\n30. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n31. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky\nvychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov.\n32. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie\nústavnej sťažnosti) v sume dvakrát po 163,33 €, režijný paušál v sume dvakrát po 9,80 €\na 20% DPH. Celková hodnota náhrady trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu\n415,51 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\n33. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný zaplatiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 Civilného sporového poriadku).\n34. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. októbra 2020\n\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "Správny súdny poriadok", "advokát, advokácia-zastúpenie advokátom", "sťažnosť-kasačná", "plnomocenstvo, splnomocnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sžfk/4/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a470b9c6-216d-4d23-b4ed-f563f43b0d5d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.123.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 123/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 123/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.123.2020.1"}, {"guid": "ussr:3daa21ea-8669-42c1-b87c-0bb5f42eab56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.146.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 146/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 146/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.146.2019.2"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6599a403-70f3-4ec3-8498-bee940d8e6ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.302.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 302/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 302/2021 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.302.2021.1"}]}