{"guid": "ussr:a08be28c-3771-4540-b0d3-ed6e8aeb86c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.28.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 28/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 28/2020 z 28. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. januára 2020, sp. zn. III. ÚS 28/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.28.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a08be28c-3771-4540-b0d3-ed6e8aeb86c4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.28.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.28.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.28.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 28/2020-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina Vernarského\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Univerzity veterinárskeho\nlekárstva a farmácie v Košiciach, IČO 00 397 474, Komenského 73, Košice, zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou Sýkora - advokátska kancelária, s. r. o., Zoborská 13, Košice,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Matej Sýkora, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1 Cdo 125/2017 z 28. novembra 2018 a rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 9 CoPr 8/2015 zo 7. decembra 2016 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 25. marca\n2019 doručená ústavná sťažnosť Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie\nv Košiciach, IČO 00 397 474, Komenského 73, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na právnu pomoc\npodľa čl. 47 ods. 2 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47\nods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 28. novembra 2018 v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 Cdo 125/2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“)\na rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 9 CoPr 8/2015-486\nzo 7. decembra 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka\nvystupovala pred Okresným súdom Košice I (ďalej len „okresný súd“) ako žalovaná\nv konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou vedenom\nna základe žaloby\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„žalobca“). Okresný súd rozsudkom č. k. 17 Cpr 1/2013-407 zo 7. mája 2015 určil,\nže skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou žalobcovi je neplatné. Dospel totiž\nk záveru, že vystúpenie žalobcu na aktíve učiteľov 14. septembra 2012, kde žalobca\nspochybnil odbornú spôsobilosť iných vysokoškolských učiteľov (svojich kolegov),\nnemožno považovať za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.\n3. Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom\nnamietala, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vec nesprávne\nprávne posúdil.\n\n2\n\n4. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu.\nKonštatoval, že okresný súd úplne zistil skutkový stav veci a správne ho právne posúdil,\npreto sa krajský súd ako súd odvolací s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožnil.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie podľa § 420 písm. f)\na § 421 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“).\n6. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľky napadnutým uznesením pre jeho procesnú\nneprípustnosť odmietol.\n7. Sťažovateľka pred ústavným súdom vo vzťahu k napadnutému uzneseniu\nnajvyššieho súdu namieta, že najvyšší súd podané dovolanie odmietol napriek tomu, že boli\nsplnené podmienky prípustnosti dovolania, keďže v jej veci išlo o posúdenie právnej otázky,\nktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená, a síce, či neoprávnenú\nkritiku\n\nodbornej\n\nspôsobilosti\n\nzamestnancov zamestnávateľa, ktorá\n\nsa\n\nnezakladá\n\nna pravdivých skutkových okolnostiach, je možné považovať za porušenie pracovnej\ndisciplíny s konečným dôsledkom ako dôvodom na skončenie pracovného pomeru\nvýpoveďou.\n8. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľka namieta,\nže tento rozhodol v extrémnom nesúlade so zmyslom a účelom zákonných ustanovení\na s ustálenou súdnou praxou, nevysporiadal sa s jej argumentáciou prezentovanou\nv jej odvolaní a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Sťažovateľka ďalej tvrdí,\nže pri vykonávaní a hodnotení dôkazov postupovali okresný súd i krajský súd spôsobom,\nktorý mal za následok nerovnocenné postavenie strán v jej neprospech. Sťažovateľka tiež\nnamieta, že z rozhodnutia krajského súdu, resp. zo všetkých rozhodnutí všeobecných súdov\nnie je zrejmé, prečo súdy „neuverili“ výpovediam v jej prospech.\n9. Sťažovateľka na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol: „1. Základné právo sťažovateľa Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie\nv Košiciach na súdnu a inú právnu ochranu podľa v čl. 46 ods. 1 Ústavy, práva na právnu\npomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy a práva na spravodlivý\n3\n\nsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/125/2017 zo dňa 28.11.2018\na rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 9CoPr/8/2015-486 zo dňa 07.12.2016\nporušené boli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/125/2017 zo dňa\n28.11.2018 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 9CoPr/8/2015-486\nzo dňa 07.12.2016 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Košiciach sú povinní spoločne\na nerozdielne nahradiť sťažovateľovi Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie\nv Košiciach trovy konania vo výške 415,51 EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu k rukám právneho zástupcu sťažovateľa.“\nII.\nRelevantná právna úprava a judikatúra ústavného súdu\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\n\n4\n\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n14. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo\ndôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným\nprávom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej\nmoci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán\nporušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť\nreálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05).\n16. Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy, ako aj svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu.\n17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n5\n\n18. Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní\npred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,\na to za podmienok ustanovených zákonom\n19. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n21. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že podstata základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany\nsvojich práv na súde (III. ÚS 331/04, III. ÚS 156/06). Tomuto oprávneniu zodpovedá\npovinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie\nsa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom\npráve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy).\n22. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak musí dať odpoveď na otázky,\nktoré majú pre vec podstatný význam (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). Ak ide o argument,\nktorý je vo veci rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument\n(II. ÚS 410/06, II. ÚS 449/2015).\n23. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a k čl. 6 ods. 1 dohovoru už\njudikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n6\n\n24. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre k právu na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uviedol, že v prípade tohto práva nejde o právo\nabsolútne. Označený článok dohovoru, ktorý súdom ukladá povinnosť odôvodniť svoje\nrozhodnutia, nemožno vykladať tak, že by vyžadoval podrobnú odpoveď na každý argument\n(rozsudok vo veci Van de Hurk proti Holandsku z 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90,\nbod 61). Je však potrebné zohľadniť to, či námietka, na ktorú súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia nedal odpoveď, bola pre daný prípad relevantná, a či mohla mať vplyv\nna výsledok konania (rozsudok vo veci Luka proti Rumunsku z 21. 7. 2009, sťažnosť\nč. 34197/02, bod 52). Ak je námietka pre výsledok konania rozhodujúca, vyžaduje\nsi konkrétnu a jasnú odpoveď (rozsudok vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 9. 12. 1994,\nsťažnosť č. 18390/91, bod 30).\n25. Vnútroštátne súdy majú v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru povinnosť posúdiť hlavné\nargumenty účastníkov konania (rozsudok vo veci Buzescu proti Rumunsku z 24. 5. 2005,\nsťažnosť č. 61302/00, bod 67), ako aj námietky týkajúce sa práv a slobôd zaručených\ndohovorom a jeho protokolmi, pričom tieto námietky sú vnútroštátne súdy povinné skúmať\nobzvlášť prísne a dôkladne (rozsudok vo veci Wagner a J.M.W.L. proti Luxembursku\nz 28. 6. 2007, sťažnosť č. 76240/01, bod 96).\nIII.\nPrávne hodnotenie ústavného súdu\n26. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, sťažovateľka pred ústavným\nsúdom namieta, že najvyšší súd ňou podané dovolanie odmietol aj napriek tomu, že boli\nsplnené podmienky jeho prípustnosti, keďže v jej veci išlo o posúdenie právnej otázky,\nktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená, a síce, či neoprávnenú\nkritiku\n\nodbornej\n\nspôsobilosti\n\nzamestnancov zamestnávateľa, ktorá\n\nsa\n\nnezakladá\n\nna pravdivých skutkových okolnostiach, je možné považovať za porušenie pracovnej\ndisciplíny s konečným dôsledkom ako dôvodom na skončenie pracovného pomeru\nvýpoveďou.\n\n7\n\n27. Sťažovateľka teda pred ústavným súdom namieta posúdenie prípustnosti ňou\npodaného dovolania v časti podľa § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku,\npreto ústavný súd obmedzil svoj ústavnoprávny prieskum napadnutého uznesenia na túto\nsťažovateľkou vymedzenú otázku.\n28. Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:\n„16. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej\nzávažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny.\nTieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu\nzamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich\nposudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za\nporušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie\nintenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak\nosoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a\nintenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k\nporušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo\nzamestnávateľovi škodu a pod. (3 Cdo 173/2006, 1 Cdo 80/2007, 3 Cdo 218/2007).\n17. Dovolateľka síce dovolanie formálne odôvodňuje nesprávnosťou právneho\nposúdenia veci odvolacím súdom v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, z obsahu\njej dovolania je však zrejmé, že žalovaná namieta nesprávnosť vyhodnotenia dôkazov\nodvolacím súdom (nesprávne hodnotenie prejavu žalobcu predneseného na aktíve učiteľov\ndňa 14.9.2012 ako nezakladajúce menej závažné porušenie pracovnej disciplíny).\nDovolateľka uvádza, že žalobca vo svojej kritike uviedol nepravdivé informácie, ktoré vecne\nnepreukázal. Posúdenie charakteru kritiky žalobcu (jej pravdivosť/nepravdivosť) je však\notázkou skutkovou, ktorú dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať, pretože je viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Táto viazanosť zisteným\nskutkovým stavom je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti právneho\nposúdenia veci, pretože podstatou právneho posúdenia veci je aplikácia práva na zistený\nskutkový stav. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci,\npredpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok odvolacím súdom\n\n8\n\n(nie otázok skutkových), preto nemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie\nveci odôvodniť spochybnením skutkových záverov odvolacieho súdu.“\n29. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu konštatuje,\nže z jeho odôvodnenia jasne a zrozumiteľne vyplýva, prečo najvyšší súd dospel k záveru\no neprípustnosti tejto dovolacej námietky sťažovateľky. Na uvedenom právnom závere\nnajvyššieho súdu o nemožnosti podať dovolanie pre nesprávne právne posúdenie veci\nzaložené na tvrdení o nesprávnom vyhodnotení konkrétneho dôkazu (vyjadrenie žalobcu\nna adresu kolegov a školy) nie je podľa ústavného súdu z ústavnoprávneho pohľadu nič\nsvojvoľné či arbitrárne.\n30. Sťažovateľka totiž v dovolaní (príloha ústavnej sťažnosti) zrozumiteľne\nformulovala názor, podľa ktorého „predpokladom pre spravodlivé a správne rozhodnutie\nbolo... vyriešenie a posúdenie právnej otázky, a to či prejav žalobcu prednesený na aktíve\nučiteľov dňa 14.09.2012 bola takej intenzity a možno ho považovať za takú neoprávnenú\nkritiku, ktorá môže byť posúdená ako porušenie pracovnej disciplíny s konečným dôsledkom\nako dôvodom pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou.“. Nadväzne v ústavnej\nsťažnosti sťažovateľka uviedla, že podľa jej názoru „položená otázka je právneho\ncharakteru, pretože sa jedná o posúdenie, či neoprávnenú kritiku odbornej spôsobilosti\nzamestnancov zamestnávateľa, ktorá sa nezakladá na pravdivých skutkových okolnostiach,\nje možné považovať za porušenie pracovnej disciplíny...“.\n31. Sťažovateľka teda svoju argumentáciu, na ktorej založila dôvod jej dovolania,\ncelkom jednoznačne odvíja od vlastného presvedčenia o neoprávnenosti kritiky,\nktorú žalobca na spornom aktíve prezentoval. Právne posúdenie sa tak v argumentačnej línii\nsťažovateľky dostáva až do pozície nadstavby základného skutkového predpokladu\n(neoprávnenosti kritiky žalobcu), s ktorým síce sťažovateľka pracuje ako s ustáleným, no jej\nnásledné zdôvodnenie dovolania (strana 8 dovolania) dokazuje, že sama tento fakt, navonok\nprezentovaný ako nesporný, rozporuje. Ak tento rozhodujúci aspekt dôvodov sťažovateľky\nv pozícii dovolateľa najvyšší súd postrehol a vyhodnotil ho ako dovolateľkinu\nargumentačnú orientáciu na skutkovú, nie právnu stránku sporu, ústavný súd nemôže\npovažovať postoj dovolacieho súdu za arbitrárny, svojvoľný či vybočujúci z rámcov\n\n9\n\nracionálnej a logickej argumentácie v miere zakladajúcej porušenie základných práv\na slobôd sťažovateľky ako sporovej strany.\n32. Ústavný súd tu pripomína, že základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy patrí\ndo skupiny základných práv, ktorých sa podľa čl. 51 ods. 1 ústavy možno domáhať len\nv medziach zákonov, ktoré ustanovenia ústavy zakotvujúce tieto základné práva\nvykonávajú. Ak teda najvyšší súd ako súd dovolací pri posudzovaní prípustnosti dovolania\nsťažovateľky postupoval v súlade s procesnými normami Civilného sporového poriadku,\nktorý je zákonom vykonávajúcim čl. 46 ods. 1 ústavy, nemožno mu z ústavnoprávneho\nhľadiska nič vytknúť. Nesporným je v tejto súvislosti fakt, že nesprávne vyhodnotenie\nskutkovej\n\nstránky\n\nveci\n\nrozhodovanej\n\nvšeobecnými\n\nsúdmi\n\nv základnom\n\nkonaní\n\nnepredstavuje dovolací dôvod aprobovaný podľa § 421 Civilného sporového poriadku.\n33. Na základe uvedeného je preto časť ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka\nnamieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n34. Pokiaľ i o časť sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojich práv\npodľa čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ústavný súd\nkonštatuje, že sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti okrem namietnutia porušenia\noznačených\n\npráv\n\nuznesením\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nneposkytla\n\nk uvedenému\n\nžiadnu\n\nústavnoprávne relevantnú argumentáciu.\n35. Podľa § 43 zákona o ústavnom súde musí každý návrh okrem iného obsahovať\naj odôvodnenie návrhu.\n36. Ústavný súd už opakovane judikoval, že uplatnenie námietky v konaní\npred ústavným súdom takýmto spôsobom vytvára priestor pre dohady a dedukcie,\nčo sa pri uplatnení námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom\nzásadne neakceptuje (III. ÚS 26/2012, III. ÚS 244/2014, IV. ÚS 91/2018).\n\n10\n\n37. Preto časť ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojich\npráv podľa čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu, musel ústavný\nsúd odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde ako návrh, ktorý nemá\nnáležitosti ustanovené zákonom.\n38. Pokiaľ ide o časť ústavnej sťažnosti namietajúcu porušenie označených práv\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu, sťažovateľka namieta, že krajský súd rozhodol\nv extrémnom nesúlade so zmyslom a účelom zákonných ustanovení a s ustálenou súdnou\npraxou, nevysporiadal sa s odvolacou argumentáciou a nedostatočne odôvodnil svoje\nrozhodnutie. Ďalej tvrdí, že pri vykonávaní a hodnotení dôkazov postupoval okresný súd\ni krajský súd spôsobom, ktorý mal za následok nerovnocenné postavenie strán v jej\nneprospech. Sťažovateľka tiež namieta, že z rozhodnutia krajského súdu, resp. zo všetkých\nrozhodnutí všeobecných súdov nie je zrejmé, prečo súdy „neuverili“ výpovediam v jej\nprospech.\n39. Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti ústavnej sťažnosti v prvom rade konštatuje,\nže sťažovateľka síce namieta, že krajský súd rozhodol v „extrémnom nesúlade“ so zmyslom\nzákona a s ustálenou praxou, avšak vo svojej ústavnej sťažnosti nekonkretizuje,\no ktoré ustanovenia akého konkrétneho zákona ide a akú ustálenú judikatúru bolo potrebné\nzo strany okresného súdu a krajského súdu zohľadniť. Navyše, zohľadňujúc, že konanie\npodľa čl. 127 ústavy nie je konaním pred treťou či štvrtou inštanciou (pozri bližšie\nnapr. I. ÚS 165/02, I. ÚS 189/09, IV. ÚS 493/2013), sťažovateľka vôbec neuvádza,\nči takúto argumentáciu, teda konkrétny odkaz na ňou tvrdené ustanovenia zákona a ustálenú\nsúdnu prax v konaní pred krajským súdom predniesla a či a ako sa s ňou krajský súd\nvysporiadal, resp. v čom konkrétne je záver krajského súdu nedostatočný.\n40. Bez bližšej ústavnoprávnej analýzy preto možno konštatovať, že takúto námietku\nsťažovateľky v konaní o ústavnej sťažnosti nemožno považovať za relevantnú, a preto časť\nsťažnosti, ktorej sa týka, je potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n11\n\n41. Sťažovateľka ďalej namieta, že pri vykonávaní a hodnotení dôkazov postupoval\n(okresný súd a) krajský súd spôsobom, ktorý mal za následok nerovnocenné postavenie\nstrán v jej neprospech, keď súdy „neuverili“ výpovediam v jej prospech.\n42. Ústavný súd sa vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľky oboznámil\ns odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, ako aj s odôvodnením rozsudku\nokresného súdu, ktoré z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 350/09), a konštatuje, že ani táto námietka sťažovateľky nemôže\nspochybniť ústavnoprávnu akceptovateľnosť napadnutého rozsudku.\n43. Ústavný súd vo vzťahu k námietke sťažovateľky týkajúcej sa vyhodnotenia\nvystúpenia žalobcu na aktíve učiteľov 14 septembra 2012 poukazuje na časť odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, v ktorom zdôraznil, že „pokiaľ ide o nesprávne\nskutkové zistenia a námietky uvádzané v odvolaní ohľadom vyhodnotenia zisteného\nskutkového stavu, je potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaná argumentuje tým, že žalobca,\nktorý vystúpil\n\nna\n\naktíve\n\nučiteľov\n\n14.9.2012\n\nuvádzal\n\nnepravdivé\n\núdaje\n\no spoluzamestnancoch, resp. rozširoval ich, pretože obsah vysloveného názoru žalobcom\nna svojich bezprostredných kolegov na aktíve učiteľov bol nepravdivý a zasiahol do\nochrany práv, cti a dôstojnosti dotknutých vysokoškolských učiteľov, ktorí následne\npodpísali vyhlásenie o tom, že verejné spochybnenie ich odbornej spôsobilosti sa ich dotklo,\nčo kazí dobré meno ich pracovísk a považujú konanie žalobcu za urážku na cti, je potrebné\nuviesť, že išlo tu o právo žalobcu na vyslovenie svojho názoru a aj o právo na kritiku, ktorá\nnebola urobená hrubým ani hanlivým spôsobom, nikoho osobne neurážala a bola len v\nrovine profesionálnej kritiky. Žalobca ako zamestnanec a občan mal právo na vyslovenie\nsvojho názoru a kritiky, urobenej slušným spôsobom, aj keď s jeho názorom a kritikou\nzamestnávateľ nesúhlasil a tieto nemohli byť kvalifikované ako porušenie pracovnej\ndisciplíny a jednou z hmotnoprávnych podmienok na skončenie pracovného pomeru\nvýpoveďou. Pri takomto výklade zákona, ako to interpretuje žalovaná, by v podstate došlo\naj k porušeniu základného práva občana zakotveného v Ústave Slovenskej republiky - práva\nna slobodu prejavu, podľa ktorého každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom,\npísmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať\na rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu, pričom slobodu prejavu a právo\n12\n\nvyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej\nspoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného\nporiadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“.\n44. Uvedený záver krajského súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať\nza svojvoľný či arbitrárny. Naopak, krajský súd, podobne ako pred ním okresný súd\nvo svojom rozsudku, vyvažoval proti sebe stojace práva (právo na slobodu prejavu a právo\nna ochranu cti, dôstojnosti a dobrého mena) a dospel k záveru, ktorý sťažovateľka žiadnym\nústavnoprávne relevantným spôsobom nespochybnila. Pokiaľ sťažovateľka tvrdí, že krajský\nsúd „neuveril“ výpovediam v jej prospech (pravdepodobne má sťažovateľka na mysli\nvýpovede zamestnancov, ktorých odbornú kvalifikáciu žalobca spochybnil), ústavný súd\nkonštatuje, že okresný súd i krajský súd tieto výpovede vyhodnotili s ohľadom na ďalšie\nkonkrétne okolnosti prípadu a dospeli k záveru, ktorý je dostatočne a riadne odôvodnený\n(pozri predchádzajúci bod).\n45. Vzhľadom na už uvedené námietky sťažovateľky neodôvodňujú ani záver, že by\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu mali byť porušené jej základné práva podľa čl. 47\nods. 2 a 3 ústavy.\n46. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti smerujúcu proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n47. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími v nej uvedenými\nnárokmi nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. januára 2020\n\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "práca, pracovný pomer-výpoveď", "dovolanie-dovolacie dôvody", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0913f3ad-30fe-47a4-9b90-d08aeaca5e18", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.91.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 91/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 91/2018 z 1. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-01", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.91.2018.1"}, {"guid": "ussr:d6af6be4-f6d0-4dd2-b642-84e6cf389d14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.449.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 449/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 449/2015 z 29. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-29", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.449.2015.1"}, {"guid": "ussr:8884512f-73a1-4af0-8459-a278d49d5b00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 244/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 244/2014 z 1. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-01", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8884512f-73a1-4af0-8459-a278d49d5b00"}, {"guid": "ussr:7eb96136-2e61-405a-8ae0-6bcc85d5d58b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 493/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 493/2013 z 15. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-15", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7eb96136-2e61-405a-8ae0-6bcc85d5d58b"}, {"guid": "ussr:718a498f-61ae-4a5d-a410-0b483964c1e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/2012 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:718a498f-61ae-4a5d-a410-0b483964c1e8"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:9ec54f66-ef5d-4421-a01a-c6cf2dfcda30", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 189/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 189/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ec54f66-ef5d-4421-a01a-c6cf2dfcda30"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:45bbeb73-74e3-4bd3-95dc-327130a80f1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 156/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 156/06 z 10. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-10", "citacie_n": 441, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45bbeb73-74e3-4bd3-95dc-327130a80f1b"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 331/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/04 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 493, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "bc529e32-052d-4fb4-b72b-b81f491e743c:c953d34e-9da2-4a98-b074-6f0316583ccd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1113203010.1", "spisova_znacka": "9CoPr/8/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9CoPr/8/2015 z 18. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1113203010.1"}, {"guid": "3468e213-bc80-4a59-b52a-e722a03dada7:549e6545-5c47-4704-a752-57ef458fd9f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Cpr/1/2013", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 17Cpr/1/2013 z 11. 4. 2013", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2013-04-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3468e213-bc80-4a59-b52a-e722a03dada7:549e6545-5c47-4704-a752-57ef458fd9f5"}], "citovane_v": [{"guid": "890f394b-4f23-4f23-9d62-15d5e340cbe3:7bc8ddc2-5751-44a3-b425-cf62370eab2a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1316218128.1", "spisova_znacka": "1CdoPr/12/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoPr/12/2023 z 25. 9. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1316218128.1"}]}