{"guid": "ussr:bf2cba51-48a5-4802-96a9-36ff4da68988", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.27.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 27/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 27/2020 z 28. 4. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 27/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.27.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bf2cba51-48a5-4802-96a9-36ff4da68988", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.27.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.27.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.27.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 27/2020-44\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra\nStraku a Martina Vernarského v konaní o ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Tomášom\n\nKozovským, Björnsonova 8, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného\nzboru Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-991/2-OVK-B1-2010 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I v konaní vedenom\npod sp. zn. ORP-991/2-OVK-B1-2010 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\np r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n\n1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré jej j e Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava\nI p o v i n n é uhradiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I\n\nj e p o v i n n é uhradiť\n\ntrovy konania v sume 640,66 € (slovom šesťstoštyridsať eur\na šesťdesiatšesť centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Tomáša Kozovského,\nBjörnsonova 8, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 27/2020-12 z 28. januára 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Tomášom\n\nKozovským, Björnsonova 8, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I (ďalej len ,,okresné\nriaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-991/2-OVK-B1-2010 (ďalej len\n„napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe trestného oznámenia\nz 28. júla 2010 bolo začaté trestné stíhanie proti sťažovateľke vedené\nna okresnom riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-991/2-OVK-B1-2010, ktoré nie je dosiaľ\nskončené.\n3. Sťažovateľka opísala podstatné skutočnosti napadnutého konania takto:\n«27. júla 2010 - porušovateľovi bolo doručené trestné oznámenie:\n2\n\n18. februára 2011 - výsluch oznamovateľa (poškodeného) v procesnom postavení\nsvedka;\n14. júla 2011 - pozn. po jednom roku od podania trestného oznámenia) výsluch\nsťažovateľa v procesnom postavení svedka:\n14. novembra 2011 – porušovateľ vydal uznesenie, ktorým Konanie zastavil,\nuznesenie nenadobudlo právoplatnosť;\n16. januára 2013 - výsluch\n\nv procesnom postavení svedka;\n\n11. februára 2013 - výsluch\n\nv procesnom postavení svedka;\n\n30. apríla 2013 – porušovateľ vydal uznesenie, ktorým Konanie zastavil, uznesenie\nnenadobudlo právoplatnosť:\n3. júna 2013 - prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I rozhodnutím sp. zn.\n2 Pv 741/10 zrušil rozhodnutie porušovateľa o zastavení Konania;\n19. mája 2014 - porušovateľ (po opätovnom výsluchu sťažovateľa) vydal uznesenie,\nktorým Konanie zastavil, uznesenie nenadobudlo právoplatnosť;\n27. apríla 2015 - výsluch\n\nv procesnom postavení svedka;\n\n28. apríla 215 - výsluch\n\nv procesnom postavení svedka;\n\n14. marca 2017 - (pozn. po dvoch rokoch od vypočutia svedka) porušovateľ vydal\nuznesenie, ktorý m vzniesol obvinenie proti sťažovateľovi;\n30. marca 2017 - sťažovateľ podal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia;\n29. mája 2017 - prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava 1 rozhodnutím sp. zn.\n2 Pv 72/15/1101 zamietla sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia;\n23. novembra 2017 - výsluch sťažovateľa v procesnom postavení obvineného;\n14. marca 2018 - výsluch\n\nv procesnom postavení svedka;\n\n20. marca 2018 - výsluch\n\nv procesnom postavení svedka;\n\n12. apríla 2018 - výsluch\n\nv procesnom postavení svedka;\n\n24. apríla 2018 - výsluch\n\nv procesnom postavení svedka;\n\n17. mája 2018 - výsluch\n\nv procesnom postavení svedka;\n\n17. apríla 2019 - upovedomenie o vrátení veci prokurátorky Okresnej prokuratúry\nBratislava I, ktorým oznamuje právnemu zástupcovi sťažovateľa, že vec bola vrátená\nporušovateľovi na doplnenie vyšetrovania;\n12. júna 2019 - výsluch\n\nv procesnom postavení svedka;\n3\n\n18. júna 2019 - Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky bolo doručené podanie\nsťažovateľa zo 17. júna 2019, ktorým sťažovateľ žiadal preskúmať zákonnosť postupu\nporušovateľa;\n14. augusta 2019 - v podaní „vyrozumenie o preskúmam“ sp. zn. 1KPt 162/18/110011 prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava sťažovateľovi oznámil, že „...som zistil,\nže Vaše podanie je dôvodné, a teda že v predmetnej veci prišlo k zbytočným prieťahom\nv rámci prípravného konania a vyšetrovanie daného trestného činu trvá neúmerne dlho.»\n4. Z uvedených skutočností podľa sťažovateľky vyplýva, že napadnuté konanie\nsa začalo pred takmer desiatimi rokmi a dosiaľ nebolo právoplatne skončené, nebola podaná\nani obžaloba, nebolo vo veci konané na inom orgáne, resp. vo veci sporadicky vykonal úkon\ndozorujúci prokurátor, okresné riaditeľstvo v podstate len vypočúvalo sťažovateľku\na svedkov, niektorých opakovane. Z uvedenej chronológie úkonov, ako aj obsahu spisu\nvyplýva, že činnosť, resp. nečinnosť okresného riaditeľstva vykazovala jednak znaky\n„absolútneho“ prieťahu, keď vo veci vôbec nekonalo niekoľko rokov, jednak vykazovalo\na vykazuje znaky neefektívneho konania. Sťažovateľka preto žiadala preskúmať zákonnosť\npostupu okresného riaditeľstva.\n5. Sťažovateľka uviedla, že v danom prípade ide o trestné stíhanie osoby, ktorá\nv minulosti nikdy trestne stíhaná nebola. Špecifikom veci je skutočnosť, že paralelne\ns napadnutým konaním prebiehalo civilné konanie, v ktorom sa oznamovateľ (\n‒ osoba podávajúca trestné oznámenie) domáhal určenia, že vec patrí do dedičstva.\nSťažovateľka v predmetnom občiansko-právnom spore uspela, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky dovolanie oznamovateľa odmietol.\n6. Samotné trestné konanie proti sťažovateľke ‒ dobromyseľnej, nikdy netrestanej\nosobe v dôchodkovom veku, samo osebe podľa jej názoru vykazuje prejavy šikanózneho\npostupu. Nehovoriac o tom, že sťažovateľka mala v čase podania trestného oznámenia\n58 rokov, v čase podania tejto ústavnej sťažnosti má už 67 rokov.\n\n4\n\n7. Sťažovateľka poukázala na judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu\npre ľudské práva, ktoré pri posudzovaní ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovatelia namietajú\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nposudzujú tri základné kritéria, a to (i) kritérium právnej a faktickej zložitosti veci,\n(ii) kritérium správania účastníka konania (sťažovateľa) a (iii) kritérium postupu súdu.\nSťažovateľka zastáva názor, že predmet napadnutého konania nie je právne ani fakticky\nnatoľko zložitý, aby okresné riaditeľstvo muselo konať tak dlho a dospieť do stavu,\nže po desiatich rokoch je prakticky na tom istom mieste, ako jeden rok po podaní trestného\noznámenia. Pokiaľ ide o posúdenie postupu okresného riaditeľstva v napadnutom konaní,\nsťažovateľka považuje za veľavravné skutočnosti zhrnuté v chronológii napadnutého\nkonania. Podiel sťažovateľky na prieťahoch možno podľa jej názoru označiť za nulový.\n8. Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I v konaní vedenom pod\nsp. zn. ORP-991/2-OVK-B1-2010 porušil základné právo\n\nna prerokovanie\n\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej\nprávo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava I v konaní vedenom\npod sp. zn. ORP-991/2-OVK-B1-2010 prikazuje konať bez. zbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15.000 Eur\n\n(slovom pätnásťtisíc eur), ktoré je Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I\npovinné vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohoto nálezu.\n4. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I je p o v i n n é nahradiť\ntrovy konania vo výške 672,82 EUR na účet advokáta JUDr. Tomáša\nKozovského, číslo účtu IBAN : SK86 7500 0000 0002 0274 8383 vedený v Československej\nobchodnej banke. a.s.“\nII.\n\n5\n\nVyjadrenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave a replika\nsťažovateľky\n9. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti po jej prijatí na ďalšie\nkonanie sa k jej obsahu vyjadrilo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave\nv podaní vedenom pod sp. zn. KRPZ-BA-VO-1/2020-PZ, ktoré bolo ústavnému súdu\ndoručené 2. marca 2020 a v ktorom uviedlo, že súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania, navrhuje ústavnú sťažnosť sťažovateľky zamietnuť a k dôvodom ústavnej\nsťažnosti zaujalo stanovisko, ktorého súčasťou bola chronológia jednotlivých úkonov:\n«Dňa 28.07.2010 bolo porušovateľovi z Okresnej prokuratúry v Bratislave I\ndoručené trestné oznámenie oznamovateľa\n\n. Následne boli v postavení\n\nsvedkov podľa ustanovenia § 196 ods. 2 Trestného poriadku vypočuté osoby:\na\n\n(sťažovateľka).\n\nNa základe týchto úkonov bolo dňa 11.10.2010 začaté vyšetrovateľom 2. oddelenia\nvšeobecnej kriminality odboru justičnej polície úradu justičnej a kriminálnej polície\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I (ďalej len „vyšetrovateľ“) trestné\nstíhanie pre prečin sprenevery podľa ustanovenia § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného\nzákona.\nPo začatí trestného stíhania bol následne vypočutý:\npoškodený, ďalej ako svedkovia boli vypočuté osoby:\n.\n\nako svedok ,\n\n(sťažovateľka). Do vyšetrovacieho spisu boli zároveň získané a\n\ndodané dôkazné listiny: správy z katastra nehnuteľností, výpisy z účtov, ktoré boli doposiaľ\nznáme z jednotlivých výsluchov. Z dôvodu vykonávaných prevodov finančných prostriedkov\nboli opakovane zaslané nové žiadosti.\nNa základe posúdenia nazhromaždených dokladov a dôkaznej situácie vyšetrovateľ\ndňa 14.11.2011 vydal uznesenie o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b)\nTrestného zákona s odporúčaním pre oznamovateľa, resp. poškodeného uplatniť si svoje\nprávo v civilnom konaní.\nDňa 27.11.2011 bola poškodeným prostredníctvom advokátky\npodaná sťažnosť proti vydanému uzneseniu o zastavení trestného stíhania zo dňa\n14.11.2011, ktorá bola dňa 17.01.2012 dozorovým prokurátorom Okresnej prokuratúry\n6\n\nBratislava I (ďalej len „prokurátor“) podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku zamietnutá.\nDňa 14.06.2012 bol porušovateľovi doručený pokyn prokurátora, ktorý vychádzajúc\nz pokynu Krajskej prokuratúry Bratislava uložil pokračovať v konaní a vykonávať ďalšie\núkony, a preto bolo vyšetrovateľom dňa 16.11.2012 začaté trestné stíhanie pre prečin\nsprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.\nV ďalšom konaní boli opätovne vypočuté osoby\n\n.\n\n.\n\n(sťažovateľka) ako svedkovia. V rámci vyšetrovania bolo potrebné\nopätovné doplňovanie dôkazných listín, výpisov z účtov, ktoré boli doposiaľ známe z\njednotlivých výsluchov, opakovane boli zasielané nové žiadosti z dôvodu vykonávaných\nprevodov finančných prostriedkov.\nDňa 30.04.2013 bolo vyšetrovateľom vydané uznesenie o zastavení trestného\nstíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného zákona s odporúčaním pre oznamovateľa\nuplatniť si svoje právo v civilnom konaní.\nDňa 30.05.2013 bola poškodeným prostredníctvom advokátky\npodaná sťažnosť proti vydanému uzneseniu o zastavení trestného stíhania zo dňa\n30.04.2013, na základe ktorej prokurátor dňa 26.06.2013 zrušil uznesenie o zastavení\ntrestného stíhania a súčasne uložil presnejšie zadokumentovanie nakladania s finančnými\nprostriedkami na jednotlivých účtoch.\nNa základe vyššie uvedeného bolo vo vyšetrovaní pokračované, a to výsluchom\nsvedka\n\na dopočutím svedka\n\n(sťažovateľky) a do\n\nvyšetrovacieho spisu bolo medzi iným opätovné doplnenie dôkazných listín, výpisov z účtov,\nktoré boli doposiaľ známe z jednotlivých výsluchov, taktiež boli porušovateľom zaslané\nviaceré žiadosti z dôvodu vykonávaných prevodov finančných prostriedkov.\nZároveň je potrebné uviesť, že paralelne prebiehalo na civilnom súde konanie\no predbežnej otázke a orgán činný v trestnom konaní bol povinný počkať na právoplatné\nrozhodnutie.\n\npodal žalobu ohľadom bezdôvodného obohatenia a určenia, že\n\nvec patrí do dedičstva, na základe ktorej Okresný súd Bratislava IV pod číslom konania\n16C/308/2011 rozhodol rozsudkom 16C/308/2011 zo dňa 04.12.2013 tak, že do dedičstva\npo nebohej\n\nnepatrí sporná suma 66.388,-€.\n\nnásledne podal voči\n\nuvedenému rozsudku odvolanie a Krajský súd Bratislava rozsudkom 2 Co 183/2014 dňa\n7\n\n25.04.2018 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV. Následne\npodal mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie a Najvyšší súd SR rozhodol Uznesením\npod číslom konania 7 Cdo 63/2019 dňa 05.06.2018 tak, že dovolanie zamietol.\nDňa 19.05.2014 bolo vyšetrovateľom vydané uznesenie o zastavení trestného\nstíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného zákona s opätovným odporúčaním pre\noznamovateľa uplatniť si svoje právo v civilnom konaní. Aj proti tomuto uzneseniu bola\npoškodeným prostredníctvom advokátky\n\npodaná sťažnosť, na\n\nzáklade ktorej prokurátor dňa 03.07.2014 zrušil uznesenie vyšetrovateľa o zastavení\ntrestného stíhania a súčasne uložil povinnosť zabezpečiť výsluchy kompetentných osôb z\nbánk za účelom zadokumentovania nakladania s finančnými prostriedkami na jednotlivých\núčtoch a taktiež listiny súvisiace s dedičským konaním.\nV ďalšom konaní teda bola porušovateľom vyžiadaná správa z finančných inštitúcií,\nz ktorých bola porušovateľovi poskytnutá informácia, že z dôvodu rozsiahlejšieho spôsobu\ndokumentovania finančných transakcií, ktoré sú vzhľadom na zložité operácie,\nčo do množstva založených účtov uskutočnené v súvislosti s nakladaním finančných\nprostriedkov, ako aj vzhľadom na odstup času, preto bolo vyšetrovateľovi vyhovené\naž po určitej dobe. Ďalej boli vykonané výsluchy svedkov , dopočutie svedka-poškodeného\n\n,\n\na zároveň bol porušovateľom\n\nzisťovaný priebeh civilného konania na Okresnom súde Bratislava a následne aj na\nKrajskom súde v Bratislave.\nV priebehu vyšetrovania predmetného konania bola získaná informácia o konaní\npred civilným súdom a teda s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 Trestného poriadku\norgán činný v trestnom konaní pri posudzovaní predbežných otázok tzv. prejudicionálnych,\no ktorých sa rozhoduje v inom súdnom konaní, tieto nie sú oprávnené riešiť a ak o takejto\notázke ešte nebolo rozhodnuté, orgány činné v trestnom konaní sú povinné počkať\nna právoplatné rozhodnutie.\nPodľa vyjadrenia vyšetrovateľa, po opakovanom zrušení uznesenia o zastavení\ntrestného stíhania podľa ustanovenia § 215 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, bol\nvyšetrovateľ ústne inštruovaný zo strany prokurátora o potrebe vznesenia obvinenia osobe\n.\n\n8\n\nDňa 14.03.2017 teda vyšetrovateľ vzniesol obvinenie osobe -\n\n,\n\nvoči ktorému bola dňa 30.03.2017 podaná sťažnosť prostredníctvom obhajcu obvinenej , ktorá bola dňa 29.05.2017 prokurátorom zamietnutá.\nV ďalšom konaní bola osoba\n\nvypočutá ako obvinená, vykonali\n\nsa prepočutia a vypočutia osôb:\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n.\n\nDňa 17.01.2019 sa uskutočnilo záverečné preštudovanie spisového materiálu\na vyšetrovateľom bol podaný návrh na podanie obžaloby.\nDňa 18.04.2019 bol prokurátorom vyšetrovací spis vrátený pre doplnenie úkonov\na vykonanie zmeny právnej kvalifikácie. V ďalšom konaní bola zmenená právna kvalifikácia\nskutku, bola vypočutá\n\n.\n\nDňa 30.07.2019 sa uskutočnilo záverečné preštudovanie spisového materiálu,\nna ktorom obvinená (sťažovateľka) prostredníctvom svojho obhajcu namietala skončenie vyšetrovania, nakoľko ešte prebiehal civilný spor na súde,\nkeďže\n\npodal mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie voči rozhodnutiu\n\nKrajského súdu.\nDňa 19.08.2019 bol vyšetrovací spis prokurátorom vrátený vyšetrovateľovi\nna doplnenie. Po doplnení bolo v dňoch 18. - 20.12.2019 vykonané záverečné\npreštudovanie spisového materiálu a dňa 20.01.2020 bol vyšetrovateľom podaný návrh na\nzastavenie trestného stíhania.\nDňa 27.01.2020 bolo trestné stíhanie prokurátorom zastavené.\nZ predloženej rozsiahlej spisovej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že zo strany\nporušovateľa nedochádzalo k bezdôvodným prieťahom v konaní.\nPorušovateľ postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci a za týmto účelom\nstarostlivo obstarával jednotlivé dôkazy. Porušovateľ opakovane zastavoval trestné\nstíhanie, ktoré bolo zo strany prokurátora opakovane zrušené. Porušovateľ postupoval v\nsúlade so zákonom, ako aj v súlade s pokynmi dozorujúceho prokurátora.\nZo samotného priebehu konania vyplynula aj potreba posúdenia predbežnej otázky\na porušovateľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dĺžku konania o predbežnej\notázke na civilnom súde, preto aj tvrdenie sťažovateľky, že ide o právne a fakticky\njednoduchú vec sa nezakladá na pravde.\n9\n\nNelogickým sa javí aj tvrdenie sťažovateľky, ktorá poukazuje na neprimeranosť\nlehoty, keďže aj samotná sťažovateľka si bola vedomá, že paralelne prebieha na civilnom\nsúde konanie v občiansko-právnom spore o určenie, či sporná vec patrí do dedičstva,\npričom sťažovateľka porušovateľovi uviedla, že\n\ninicioval aj ďalšie\n\npokračovanie civilného konania, a to podaním mimoriadneho opravného prostriedku dovolanie.\nKonanie o predbežnej otázke skončilo na Okresnom súde Bratislava IV vydaním\nrozsudku dňa 04.12.2013. po podaní odvolania následne aj na Krajskom súde v Bratislave\nvydaním rozsudku dňa 25.04.2018. a následne po podaní dovolania aj na Najvyššom súde\nSR, ktorý rozhodol dňa 05.06.2018. Porušovateľ mal teda zákonnú povinnosť počkať\nna rozhodnutie o predbežnej otázke.\nPorušovateľ sa nestotožňuje s tvrdením sťažovateľky\n\n, že zo strany\n\nporušovateľa išlo voči sťažovateľke o šikanózny postup trvajúci deväť rokov, nakoľko\naj z predloženej spisovej dokumentácie je zrejmé, že vyšetrovateľ vzniesol obvinenie voči\nsťažovateľke\n\naž dňa 14.03.2017 (dovtedy viedol konanie voči neznámemu\n\npáchateľovi).\nTrestné stíhanie sťažovateľky\n\nako obvinenej trvalo presne\n\nod 17.03.2017 do 27.01.2020. teda dva roky a necelých 11 mesiacov.\nZároveň porušovateľ dáva do pozornosti ústavnému súdu aj skutočnosť, že voči\nsťažovateľke ako osobe obvinenej, zo strany porušovateľa neboli (okrem výsluchu)\nvykonávané žiadne iné úkony trestného konania, ktorými by mohla pociťovať akúkoľvek\nujmu. Sťažovateľka v tomto konaní nebola väzobné stíhaná, taktiež nebola zadržaná a ani\npredvedená.»\n10. Sťažovateľka podaním z 13. marca 2020 vyhlásila, že súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania a k stanovisku porušovateľa uviedla: «... keďže na strane 4 ods. 4\nVyjadrenia sú porušovateľom uvedené tvrdenia, ktoré nekorešpondujú so skutočným\nstavom.\nTreba zdôrazniť, že odvolanie voči rozsudku OS BA IV zo dňa 04.12.2013, sp. zn.\n16C/308/2011, podal sťažovateľ, a nie oznamovateľ trestného činu\n\n. Odvolací\n\nsúd dospel k názoru, že odvolanie je dôvodné a rozsudkom zo dňa 25.04.2018, sp. zn.\n10\n\n2Co 183/2014 Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací zmenil (nie potvrdil!) rozsudok OS\nBA IV zo dňa 04.12.2013, sp. zn. 16C 308/2011 tak, že žalobu, ktorou sa\ndomáhal určenia, že do dedičstva po poručiteľke\n\npatrí suma 66.388,- Eur\n\n(t.j. rovnaká suma ako suma uvádzaná v trestnom oznámení – údajný predmet sprenevery)\nzamieta. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2018. Odvolací súd sa\nstotožnil s tvrdeniami sťažovateľa; mal za to, že z jeho strany nedošlo k bezdôvodnému\nobohateniu, keďže bolo dostatočne preukázané, že finančné prostriedky za predaj bytu,\nktoré sa okrem iného stále nachádzali na účtoch sťažovateľa, sú jeho výlučným vlastníctvom\n– darom od nebohej – poručiteľky\n\n.\n\nV prvom rade si dovoľujeme zdôrazniť, že počas celých desať (10) rokov\nprebiehajúceho predmetného trestného konania voči sťažovateľovi (ďalej len „Konanie“),\nkeď Konanie bolo začaté v roku 2010 a do dnešného dňa nie je právoplatne skončené (!)\nsa nič nové neudialo; penzum informácií relevantných pre Konanie a rozhodovanie tvorili\ntie isté skutočnosti.\nTrestné stíhanie voči sťažovateľovi v danej veci začalo pred takmer desiatimi (10)\nrokmi, pričom obvinenie voči sťažovateľovi ako konkrétnej osobe bolo vznesené až po\ntakmer siedmich (7) rokoch od začatia stíhania vo veci, pričom predtým dochádzalo k\nopätovným zastaveniam trestného stíhania a to z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.\nUpozorňujeme na veľmi dôležitý fakt, a to, že v predmetnej veci bolo Konanie voči\nsťažovateľke zastavené z tohto dôvodu celkovo trikrát a následne štyrikrát - tou istou\ndozorujúcou prokurátorkou OP BA\n\n- nariadené opätovne vo veci\n\nkonať a rozhodnúť! Je veľmi zarážajúce, z akého dôvodu (motívu) tak dozorujúca\nprokurátorka konala, keď po sérii opätovne vykonaných dôkazov v predmetnej veci neboli\nzistené žiadne významné nové skutočnosti – opakované výsluchy žiadne nové skutočnosti\nnepriniesli... Od prvých svedeckých výpovedí až po posledné dôkazy sa ich podstata\nnemenila; nič závažné sa od roku 2010 nezistilo ako pri prvom zastavení trestného stíhania.\nPorušovateľ v priebehu Konania v podstate len vypočúval tie isté osoby - sťažovateľa\na svedkov, a to aj opakovane. Nemôžeme preto súhlasiť s tvrdením porušovateľa vo\nVyjadrení, že zo strany porušovateľa nedochádzalo k bezdôvodným prieťahom v Konaní a\nzastávame názor, že činnosť resp. nečinnosť porušovateľa vykazovala jednak znaky\n\n11\n\n„absolútneho“ prieťahu, keď porušovateľ vo veci vôbec nekonal v agregáte rádovo\nniekoľko rokov a jednak vykazovala znaky fatálneho neefektívneho konania.\nTiež je zarážajúce a prekvapivé, z akého dôvodu bol vyšetrovateľ (iba) ÚSTNE\ninštruovaný dozorujúcou prokurátorkou o potrebe vzniesť voči sťažovateľovi obvinenie\na prečo táto dozorujúca prokurátorka po desiatich (10) rokoch sprísnila trestnú kvalifikáciu\nskutku z prečinu na zločin, keď v predmetnej veci nevznikla nová dôkazná situácia, resp.\nnevyšli najavo iné skutočnosti! Jedno je však isté a to fakt, že v predmetnej veci dávala\npokyny vždy tá istá dozorujúca prokurátorka OP BA I -\n\n, ktorá\n\naj rozhodovala o všetkých sťažnostiach sťažovateľa v Konaní a ktorá štyrikrát zrušila\nuznesenie o zastavení konania a trvala na vznesení obvinenia a trestnom stíhaní\nsťažovateľa...\nJe tiež dôležité zdôrazniť ten podstatný fakt, a to, že k zastaveniu Konania došlo až\nna základe záväzného pokynu, ktorý dala dozorujúcej prokurátorke nadriadená Krajská\nprokuratúra Bratislava. Stalo sa tak potom, čo Generálna prokuratúra SR postúpila\nKrajskej prokuratúre Bratislava žiadosť sťažovateľa zo dňa 17.06.2019, ktorou sa\nsťažovateľ na Generálnej prokuratúre SR domáhal preskúmania zákonnosti postupu\nporušovateľa, resp. dozorujúceho prokurátora.\nZ vyrozumenia Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 14.08.2019 jasne vyplýva,\nže cit.: „...v predmetnej veci prišlo k zbytočným prieťahom v rámci prípravného konania\na vyšetrovanie daného trestného činu trvá neúmerne dlho“, čo jednoznačne potvrdzuje\ntvrdenia sťažovateľa o tom, že porušovateľ svojím postupom porušil základné právo\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy\nSR ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nVo Vyjadrení porušovateľ ďalej tvrdí, že nakoľko paralelne prebiehalo na civilnom\nsúde konanie o predbežnej otázke, orgán činný v trestnom konaní bol povinný počkať\nna právoplatné rozhodnutie. Takéto tvrdenie porušovateľa považujeme za jeho obranu,\npričom sa však domnievame, že je nesprávne a nezákonné.\nZastávame názor, že v danom prípade paralelne prebiehajúce civilné konanie\nv žiadnom prípade nemožno považovať za predbežnú otázku v zmysle Trestného poriadku,\nod ktorej je závislý výsledok trestného Konania tak, ako si to nesprávne vyložil porušovateľ,\n12\n\nčo opätovne deklaruje len jeho nezákonný a neefektívny postup v predmetnej veci,\nspôsobujúci značné prieťahy. Uvedená argumentácia porušovateľa nemá oporu v platnej\nprávnej úprave, zakotvenej v Trestnom poriadku (viď § 7 Trestného poriadku s názvom\nPosudzovanie predbežných otázok).\nAko vyplýva z § 7 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní si samostatne\nposudzujú predbežné otázky, ktoré sa vyskytnú v trestnom konaní, pričom sú viazané\nrozhodnutím civilného súdu, ak je o takej otázke právoplatné rozhodnuté civilného súdu, ak\nnejde o posúdenie viny obvineného. Z uvedeného je zrejmé, že posúdenie viny obvineného\nspadá do výlučnej kompetencie orgánov činných v trestnom konaní, s čím civilné konanie,\nako samostatne prebiehajúce súdne konanie, nemá nič spoločné!\nPodľa § 7 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené\nsamostatne riešiť len tie predbežné otázky, ktoré sa týkajú osobného stavu, o ktorých\nsa rozhoduje v inom súdnom konaní. Iba ak o takejto predbežnej otázke – týkajúcej sa\nvýlučne osobného stavu ešte nebolo rozhodnuté, sú orgány činné v trestnom konaní povinné\npočkať na vydanie rozhodnutia, nie v inom prípade. Je zrejmé, že v paralelne\nprebiehajúcom civilnom konaní o určenie, či finančné prostriedky patria do dedičstva, nešlo\no rozhodnutie o osobnom stave, a preto argument porušovateľa ohľadne prejudiciálnej\notázky riešenej v civilnom procese, v predmetnej veci nemôže obstáť.\nPredmetom rozhodovania porušovateľa v Konaní je posudzovanie viny obvineného\n(sťažovateľa), s čím civilný proces, ako samostatné a osobitné konanie vôbec nesúviselo,\na preto porušovateľ vo svojom Vyjadrení nesprávne tvrdí, že bol povinný počkať\nna právoplatné civilné rozhodnutie, to je nesprávne posúdenie a výklad týchto zákonných\nustanovení.\nČo je však najpodstatnejšie pre toto konanie pred Ústavným súdom SR, takýto postup\nporušovateľa, ktorý čakal na rozhodnutie v civilnom konaní (!), čo porušovateľ vo svojom\nVyjadrení aj viackrát sám deklaruje a priznáva (viď str. 4 ods. 2, str. 5 ods. 2, str. 6 ods. 5\nVyjadrenia), iba jasne potvrdzuje nezákonný a nesprávny postup porušovateľa voči\nsťažovateľovi a nami tvrdené znaky prieťahov porušovateľa v podanej ústavnej sťažnosti,\nktorých sa podľa nášho názoru porušovateľ voči sťažovateľovi dopustil .\nTvrdenie porušovateľa vo Vyjadrení o tom, že obhajca sťažovateľa mal pri\npreštudovaní spisu dňa 30.07.2019 požadovať skončenie vyšetrovania, cit.: „.nakoľko ešte\n13\n\nprebiehal civilný spor na súde...“, sa vôbec nezakladá na pravde. O uvedenom svedčí\ndôkaz, ktorý je súčasťou trestného spisu a prikladáme ho v prílohe. Ide o listinný dôkaz –\n„Návrhy po preštudovaní trestného spisu zo dňa 30.07.2019“, ktorý obhajca po\npreštudovaní spisu založil vyšetrovateľovi do spisu aj písomne, a vyšetrovateľ jeho\nprevzatie svojím podpisom aj riadne potvrdil. Z uvedeného dôkazu je jednoznačne zrejmé,\nže obhajca sťažovateľa žiadal trestné stíhanie voči sťažovateľovi zastaviť. Obhajca v ňom\npoukazujúc na prebiehajúce civilné konanie argumentujúc princípom ultima ratio a\nrozhodnutím Ústavného súdu ČR, sp.zn. II ÚS 3080/16 zo dňa 23.05.2017 – teda že trestné\nprávo má miesto iba tam, kde iné prostriedky ochrany práv fyzických osôb a právnických\nosôb nie sú dostatočné, účinné alebo vhodné; určite však nie tým, že zastavenie trestného\nstíhania voči sťažovateľovi je potrebné z dôvodu, že ešte prebieha civilné konanie, čo je\nvymyslené tvrdenie uvedené vo Vyjadrení. Týmto sme už vtedy a opakovane poukazovali na\nnezákonnosť celého trestného konania a stíhania sťažovateľa. Nakoľko ide o priamy a\npreukázateľný rozpor medzi listinami v spise a tvrdeniami porušovateľa, ktoré tieto listiny\nprezentuje v úplne odlišnom význame, tak túto jedinú listinu osobitne prikladáme ako\nprílohu.\nV neposlednom rade, prihliadnuc na všetky vyššie uvádzané skutočnosti, ako aj\nskutočnosti uvedené v samotnej ústavnej sťažnosti, dovoľujeme si uviesť nasledovné.\nNemôžeme sa stotožniť s názorom porušovateľa, že voči sťažovateľovi neboli (okrem\nvýsluchu) vykonávané žiadne iné úkony trestného konania, v dôsledku ktorých by sťažovateľ\nmohol utrpieť ujmu.\nS ohľadom na všetky okolnosti prípadu, najmä prihliadnuc na konštatovanie\nsamotnej nadriadenej - Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorá jednoznačne konštatovala\nprieťahy porušovateľa v Konaní, pôsobí takéto tvrdenie porušovateľa podľa nášho názoru\naž cynicky, bez citu pre elementárnu spravodlivosť. Máme za to, že každé trestné stíhanie\nnegatívne ovplyvňuje spoločenský, pracovný a osobný život stíhaného, a to bez ohľadu na\njeho výsledok, teda aj je spôsobilé bez ďalšieho vyvolať vznik ujmy. Tiež upozorňujeme na\nskutočnosť, že trestné stíhanie do dnešného dňa nie je právoplatne zastavené v zmysle\nuloženého pokynu KP BA. Samotné trestné konanie proti sťažovateľovi - dobromyseľnej,\nnikdy netrestanej osobe , v dnešnej dobe už v dôchodkovom veku, samo osebe podľa nášho\nnázoru vykazuje prejavy šikanózneho postupu. Nehovoriac o tom, že sťažovateľ mal v čase\n14\n\npodania trestného oznámenia 58 rokov a v súčasnosti má 67 rokov a Konanie stále nie je\nprávoplatne skončené. Samozrejme, nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná (II. ÚS\n26/95, I. ÚS 47/96, II. ÚS 41/97, II. ÚS 64/97, II. ÚS 61/98, II. ÚS 33/99, II. ÚS 64/99, II.\nÚS 62/99)...\n... Sťažovateľ má za to, že predmet Konania nie je právne ani fakticky zložitý, určite\nnie natoľko, aby v ňom porušovateľ musel konať tak dlho a dospieť tak do stavu, že po 10\nrokoch je prakticky na tom istom mieste, ako bol resp. mal byť v čase jedného roka po\npodaní trestného oznámenia. Čo sa týka posúdenia kritéria postupu porušovateľa,\nsťažovateľ považuje za pomerne veľavravné vyššie uvedené skutočnosti, konkrétne popísané\naj v samotnej ústavnej sťažnosti, zhrnuté do chronológie konania. Podiel sťažovateľa\nna prieťahoch možno označiť za nulový.»\n11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona o\nústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s\nústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k\nnázoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n15\n\nIV.\nPrávne posúdenie ústavnej sťažnosti\n14. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom\nokresného riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-991/2-OVK-B1-2010 došlo k\nporušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého\nkaždý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, resp. práva\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola v primeranej lehote prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch.\n15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na\nprejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).\n16. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú\ntak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom\nna ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti\nobvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch\nvykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán.\n17. Aj podľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom\nobvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva na\nspravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje\nstrate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol\npríliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude (rozsudok\nESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968).\n\n16\n\n18. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci\nsa oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná\nlehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry\nosobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať\nprísnejšie (II. ÚS 32/03).\n19. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na konanie bez zbytočných\nprieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa v prípade konania\npred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí trestného stíhania, keď sa občan\nstáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo ako poškodený (II. ÚS 41/98,\nII.ÚS 20/02). Účel základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej neistoty obvineného,\nsa aj v prípravnom trestnom konaní sleduje konaním a rozhodovaním príslušných orgánov\nv primeranej lehote (III. ÚS 99/02, II. ÚS 649/2016, II. ÚS 215/2015). Právna neistota sa\ntýka toho, či orgán činný v prípravnom konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie\nobžaloby alebo navrhne v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní iný\nspôsob konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania (I. ÚS 316/2014).\n20. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom\nprípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote\nzaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníkov a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých\nkritérií postupoval aj v danom prípade.\n21. Predmetom posúdenia je trestné stíhanie (vyšetrovanie skutku podozrenia z\nprečinu sprenevery, neskôr prekvalifikovaného na zločin sprenevery), ktoré síce začalo ešte\nv roku 2010, avšak sťažovateľke bolo vznesené obvinenie až 14. marca 2017.\n17\n\nV predchádzajúcom období bola sťažovateľka v postavení svedka vypočutá trikrát a ako\nobvinená bola vypočutá jedenkrát. Vychádzajúc z obsahu vyšetrovacieho spisu a postupu\nokresného riaditeľstva v predmetnom konaní, je ústavný súd toho názoru, že právna a ani\nfaktická náročnosť neboli príčinou doterajšej dĺžky konania. Konanie predstavuje z\nprávneho hľadiska trestnú vec tvoriacu štandardnú a stabilnú súčasť rozhodovacej činnosti\norgánov činných v trestnom konaní. Čo sa týka skutkovej zložitosti, je potrebné uviesť, že\nboli síce vypočúvané viaceré osoby, svedkovia a poškodený, nebolo však potrebné\nnariaďovať žiadne znalecké dokazovanie. Ústavný súd nezistil, žeby tieto okolnosti mali\npodstatný vplyv na dĺžku doterajšieho konania.\n22. V správaní sťažovateľky nezistil ústavný súd také skutočnosti, ktoré\nby opodstatňovali konštatovanie o ich vplyve na vznik zbytočných prieťahov v\nposudzovanom konaní.\n23. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného riaditeľstva v predmetnej\ntrestnoprávnej\n\nveci.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nkonštatuje,\n\nže\n\ncelé\n\nkonanie\n\nje\n\npoznačené\n\ntak neefektívnosťou, ako aj nečinnosťou porušovateľa v napadnutom konaní. Okresné\nriaditeľstvo po zamietnutí sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu o vznesení jej obvinenia\npristúpilo k opakovaným výsluchom sťažovateľky, poškodeného a piatich svedkov\naž po takmer piatich mesiacoch od vrátenia spisu z okresnej prokuratúry a tieto procesné\núkony trvali až do 17. mája 2018, teda ďalších takmer päť mesiacov. Návrh na podanie\nobžaloby na sťažovateľku bol podaný po uplynutí ďalších 11 mesiacov, teda 3. apríla 2019\nbez akýchkoľvek odôvodnených prekážok. Obranu Krajského riaditeľstva Policajného\nzboru v Bratislave o potrebe vyčkať na výsledok paralelne prebiehajúceho civilného\nkonania\n\no vydanie\n\nbezdôvodného\n\nobohatenia\n\nmedzi\n\nžalobcom\n\n(poškodeným)\n\na sťažovateľkou (žalovanou) ústavný súd neakceptoval z dôvodu, že uvedené nemožno\npovažovať za predbežnú otázku v zmysle Trestného poriadku.\n24. V nasledujúcom období po vrátení vyšetrovacieho spisu z okresnej prokuratúry\nporušovateľovi bolo úlohou vyšetrovateľa opakovane predložiť vyšetrovací spis s návrhom\nna zastavenie trestného stíhania proti sťažovateľke v lehote do 25. augusta 2019,\n18\n\nčo vyšetrovateľ neodôvodnene splnil až 20. januára 2020. Okresná prokuratúra uznesením\nz 27. januára 2020 trestné stíhanie sťažovateľky zastavila.\n25. Ústavný súd prihliadol aj na okolnosť, že v období pred vznesením obvinenia\nod roku 2010 bolo trestné stíhanie trikrát zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným\nčinom. Okresná prokuratúra opakovane rušila tieto uznesenia a vec vracala okresnému\nriaditeľstvu. Čo sa týka postupu okresnej prokuratúry, ústavný súd zdôrazňuje, že\nprokurátor má vo vzťahu k vyšetrovateľovi postavenie nadriadeného orgánu a v prípravnom\nkonaní vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti a je oprávnený dávať záväzné pokyny\npri vyšetrovaní. Je zrejmé, že u prokurátorky, ktorá mala vykonávať dozor nad\ndodržiavaním zákonnosti prípravného konania v danej veci a ktorá svojimi rozhodnutiami\npodstatným spôsobom ovplyvnila priebeh trestného stíhania, konštatovala existenciu\nzbytočných prieťahov aj Krajská prokuratúra v Bratislave vo vyrozumení po preskúmaní\nzákonnosti postupu okresného prokurátora. Okresnú prokuratúru však ako porušovateľa\nsvojich práv sťažovateľka v ústavnej sťažnosti neoznačila, a preto ústavný súd nebol\noprávnený vysloviť porušenie označených práv sťažovateľky aj voči tomuto subjektu.\n26. Vzhľadom na všetky dôvody ústavný súd preto vyslovil porušenie základného\npráva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.\n27. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.\n28. Vzhľadom na to, že po podaní sťažnosti vyšetrovateľ ukončil vyšetrovanie\na okresná prokurátorka uznesením z 27. januára 2020 trestné stíhanie sťažovateľky\nzastavila, ústavný súd vo veci orgánom činným v trestnom konaní konať neprikázal. Preto v\ntejto časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku).\n\n19\n\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľka\nv ústavnej sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €.\n30. Podľa názoru ústavného súdu v danom prípade prichádzalo do úvahy aj priznanie\nfinančného zadosťučinenia, pri určení ktorého vychádzal zo zásad spravodlivosti\naplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, význam veci pre sťažovateľku a dĺžku\nkonania. Tam, kde je v hre osobný, rodinný a pracovný život či občianska česť a podobne,\nexistencia samotného trestného konania už len tým, že vnáša do života sťažovateľky značnú\nneistotu, je veľkou psychickou záťažou; ak v ňou ešte dochádza k prieťahom, pocity\nfrustrácie, ktoré sťažovateľa zvyčajne sprevádzajú, môžu dosiahnuť až podobu skutočných\npsychických útrap, ktoré sa musia finančne odškodniť.\n31. Vzhľadom na zistený stav posudzovaného konania, a to najmä s prihliadnutím\nna význam veci pre sťažovateľku, dĺžku obdobia od vznesenia obvinenia sťažovateľke,\nako aj súčasný právny stav, keď je trestné stíhanie sťažovateľky zastavené, priznal ústavný\nsúd sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €.\nTrovy konania\n32. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n\n20\n\n33. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky\nvychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n34. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej\nsťažnosti) a jeden úkon vykonaný v roku 2020 (vyjadrenie sťažovateľky z 13. marca 2020).\n35. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2018 (§ 1\nods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky vo výške\n980 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 163,33 € a jedna\nstotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,80 €). Priemerná mesačná mzda\nv hospodárstve Slovenskej republiky v 1. polroku rok 2019 bola vo výške 1062 € (z toho\njedna šestina sa rovná 177 € a jedna stotina 10,62 €). Sťažovateľke preto patrí náhrada trov\nkonania v celkovej výške 533,88 €, po pripočítaní DPH vo výške 640,66 € (bod 3 výroku).\n36. Priznanú náhradu trov konania je okresné riaditeľstvo povinné zaplatiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1\nCivilného sporového poriadku).\n37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n21", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-vo vyšetrovaní", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie-zastavenie", "obvinenie, obvinený", "prieťahy v konaní-vo vyšetrovaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:665a96f2-3bf7-401f-8c85-bbdd0b3040a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.649.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 649/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 649/2016 z 11. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.649.2016.1"}, {"guid": "ussr:4b7ef7c6-0161-4f67-8f17-6c9478a3d15a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.215.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 215/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 215/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.215.2015.1"}, {"guid": "ussr:9853b615-b0e0-49ee-b5ea-190191dd6f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2014 z 2. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-02", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9853b615-b0e0-49ee-b5ea-190191dd6f2b"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:a8d3f3bf-03db-48b2-a1ed-a97654e0d33c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 99/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 99/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8d3f3bf-03db-48b2-a1ed-a97654e0d33c"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:bda832ec-9c08-4eb4-b717-6962b89ef5ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/02 z 6. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-06", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bda832ec-9c08-4eb4-b717-6962b89ef5ed"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:d3a6dc01-2a8c-4f8f-9795-87570381e816", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.62.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 62/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 62/99 z 14. 7. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-07-14", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.62.1999.1"}, {"guid": "ussr:067d8b23-8280-45a2-bed6-f01d33f58ecc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.64.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 64/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/99 z 13. 7. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-07-13", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.64.1999.1"}, {"guid": "ussr:0ba05bb3-e9d6-4808-ab9b-5e66c49791df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/99 z 21. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-21", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1"}, {"guid": "ussr:2a23ec2c-edfa-44bf-a02a-8f7afcb4a994", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 61/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 61/98 z 14. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-14", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a23ec2c-edfa-44bf-a02a-8f7afcb4a994"}, {"guid": "ussr:d966805a-96b7-48e6-9056-c43241d99b17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/98 z 26. 8. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-08-26", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1998.1"}, {"guid": "ussr:5f771109-b9ad-44cd-ade8-3a2bf66064c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.64.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 64/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/97 z 7. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-07", "citacie_n": 355, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.64.1997.1"}, {"guid": "ussr:08047658-0daf-4619-a866-429f1f454bbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/97 z 27. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-27", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1997.1"}, {"guid": "ussr:f71c7b4b-87af-484f-9c0a-4ffcab3f5f45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.47.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 47/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/96 z 28. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-28", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.47.1996.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "bc45a7e9-0458-44f4-a3f4-923f5293732c:bb7423e3-2f85-4aaa-873e-1f441b9dd3cd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1411215010.1", "spisova_znacka": "7Cdo/63/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/63/2019 z 24. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1411215010.1"}, {"guid": "e83be4c1-2afa-4ec3-aa5a-7b82e2a53572:457332a0-dcfa-497a-b7ce-fd43b8739125", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4412222098.2", "spisova_znacka": "2Co/183/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 2Co/183/2014 z 6. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-05-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4412222098.2"}], "citovane_v": []}