{"guid": "ussr:4a2e46e4-116d-47e4-8007-cfaeb0b636c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.269.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 269/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 269/2020 z 13. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. júla 2020, sp. zn. III. ÚS 269/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.269.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2020-07-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "nevyhovuje žiadosti o ustanovenie PZ", "spája na spoločné konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4a2e46e4-116d-47e4-8007-cfaeb0b636c6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.269.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.269.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.269.2020.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 269/2020-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júla 2020\nv senáte zloženom z predsedu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavné sťažnosti\n,\n\n,\n\n, pre namietané porušenie jej základných\n\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nKošice II č. k. 14 Em 1/2017-288 z 13. augusta 2019 (Rvp 1591/2019), uznesením\nOkresného súdu Košice II č. k. 14 Em 1/2017-344 z 18. decembra 2019 (Rvp 360/2020)\na uznesením Okresného súdu Košice II č. k. 14 Em 1/2017-383 z 21. apríla 2020\n(Rvp 1280/2020) a takto\nrozhodol:\n1. Ústavné sťažnosti\n\nvedené pod sp. zn. Rvp 1591/2019,\n\nRvp 360/2020 a Rvp 1280/2020 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude naďalej vedené\npod sp. zn. Rvp 1591/2019.\n2. Ústavné sťažnosti\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.\n\n3. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom\nSlovenskej republiky n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli\n11. septembra 2019 (Rvp 1591/2019), 24. januára 2020 (Rvp 360/2020) a 10. júna 2020\n(Rvp\n\n1280/2020)\n\ndoručené\n\nústavné\n\n,\n\nsťažnosti\n\n,\n\n(ďalej len ,,sťažovateľka“), proti označeným\n\nuzneseniam Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“), ktoré boli vydané v rámci\nnúteného výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Všetky tri ústavné sťažnosti pripadli\nsudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi.\n2.\n\nNapadnutým\n\nuznesením\n\nokresného\n\nsúdu\n\nč.\n\nk.\n\n14\n\nEm\n\n1/2017-288\n\nz 13. augusta 2019 bola sťažovateľke uložená pokuta vo výške 500 € za neplnenie\npovinnosti umožniť\n\n, otcovi maloletej\n\n, styk\n\ns maloletou v súlade s právoplatným rozsudkom okresného súdu sp. zn. 43 P 236/2012\nz 5. mája\n\n2016,\n\nktorého\n\nvýkon\n\nbol\n\nnariadený\n\nuznesením\n\nokresného\n\nsúdu\n\nč. k. 14 Em 1/2017-116 zo 7. marca 2018. Uznesením č. k. 14 Em 1/2017-344\nz 18. decembra 2019 bola sťažovateľke za neumožnenie styku otca s maloletou opätovne\nuložená pokuta vo výške 500 €. Uznesením č. k. 14 Em 1/2017-383 z 21. apríla 2020\nokresný súd sťažovateľke uložil pokutu vo výške 1 000 € a podľa § 383 ods. 1 písm. b)\nCivilného mimosporového poriadku rozhodol o pozastavení výplaty prídavku na dieťa\na príplatku k prídavku na dieťa.\n3. Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom nie je právne zastúpená. V ústavných\nsťažnostiach uvádza, že ich podáva z dôvodu, že sa k veci vyjadrila naposledy\n16. apríla 2019 a odvtedy jej nebolo umožnené vyjadriť sa k aktuálnemu stavu veci. Ďalej\npoukazuje na to, že bývalý manžel dlhodobo poškodzuje jej dobré meno, má dlhodobé\nproblémy s alkoholom, o čom informovala opatrovníčku aj okresný súd. Pred dvere bytu\npre maloletú neprišiel. Dňa 28. februára 2019 podstúpila maloletá psychologické vyšetrenie,\nznalecký posudok nebol sťažovateľke zaslaný. V závere žiada ústavný súd, aby jej bolo\numožnené vyjadriť sa a vypovedať osobne na súde.\n\n2\n\n4. Výzvou z 20. februára 2020 ústavný súd sťažovateľku vyzval, aby v lehote 30 dní\nodstránila vady podania spočívajúce v absencii právneho zastúpenia. Sťažovateľka si výzvu\n(uloženú zásielku) prevzala 9. marca 2020. Dňa 8. apríla 2020 doručila ústavnému súdu\nžiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z dôvodu, že momentálne je v ťažkej životnej\nsituácii a nemá finančné prostriedky na advokáta.\n5. Ústavný súd si k posúdeniu veci vyžiadal spis okresného súdu. Z neho vyplynulo,\nže rozsudkom sp. zn. 43 P 236/2012 z 5. mája 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Cop 256/2016 z 30. marca 2017 (právoplatný\n12. mája 2017) bol upravený styk maloletej s otcom tak, že otec je oprávnený stretávať\nsa s maloletou v súdom určených dňoch a hodinách, a to prvé dva mesiace za prítomnosti\nzamestnankyne neziskovej organizácie Miesto pod Slnkom v priestoroch tejto organizácie\na v ďalších mesiacoch samostatne s tým, že otec maloletú vyzdvihne a odovzdá v byte\nmatky v určené hodiny. Okrem toho bola rodičom maloletej uložená povinnosť podrobiť\nsa sociálnemu a odbornému poradenstvu po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.\n6. Z uznesenia okresného súdu č. k. 14 Em 1/2017-116 zo 7. marca 2018, ktorým bol\nnariadený výkon rozsudku okresného súdu, vyplýva, že styk maloletej s otcom\nsa na základe horeuvedeného súdneho rozhodnutia nerealizoval, a preto súd nariadil jeho\nvýkon. K uvedenému záveru súd dospel na základe správy kolízneho opatrovníka\na vyjadrení otca, keďže matka sa na výzvu súdu k tvrdeniam otca nevyjadrila. Uvedené\nuznesenie bolo na podklade odvolania sťažovateľky preskúmané a potvrdené uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 8 CoP 171/2018 z 30. novembra 2018.\n7. Okresný súd výzvou z 11. februára 2019 vyzval kolízneho opatrovníka maloletej,\naby prešetril pomery v rodine maloletej (č. l. 191). Z vyjadrenia (č. l. 213 ‒ 216) vyplýva,\nže matka maloletú na stretnutia (ktorých sa malo uskutočniť 14) do priestorov neziskovej\norganizácie ani raz nepriviedla a dcérinu účasť žiadnym spôsobom neospravedlnila.\nDostavil sa len otec maloletej. Poradenstvo uložené rodičom a maloletej sa nerealizovalo,\nkeďže matka na písomné pozvania nereagovala a na konzultácie sa nedostavila. Dostavil\nsa opäť len otec maloletej. Matka oproti tomu uviedla, že otec naposledy prišiel po maloletú\n29. marca 2018, inak sa v súdom určených dňoch nedostavil. Uvedené potvrdil aj otec\n3\n\nsťažovateľky. Správa kolízneho opatrovníka bola zaslaná obom rodičom maloletej\nna vyjadrenie.\n8. Dňa 13. augusta 2019 okresný súd vydal ústavnou sťažnosťou napadnuté\nuznesenie č. k. 14 Em 1/2017-288, ktorým sťažovateľke uložil prvú pokutu za neplnenie\npovinností vyplývajúcich z právoplatného a vykonateľného rozsudku. Z uznesenia vyplýva,\nže:\n- podľa vyjadrení otca v marci, apríli, máji, júni a júli 2019 nedošlo ani k jednému\nstretnutiu otca s maloletou, pretože stretnutia boli zo strany matky zmarené;\n- podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka sa styk otca s dieťaťom nerealizuje, matka\nnapriek\n\ndohodnutému\n\ntermínu\n\nsociálneho\n\nzisťovania\n\nnesprístupnila\n\nkolíznemu\n\nopatrovníkovi domácnosť ani s ním nespolupracuje;\n- podľa vyjadrenia matky sa otec po maloletú nedostavuje. Na základe uvedeného\npovažoval súd preukázané, že matka súdne rozhodnutie nerešpektuje, maloletú na styk\ns otcom nepripravuje, ale ,naopak, mu bráni. Tvrdenie sťažovateľky uvedené v jej vyjadrení\nzo 16. apríla 2019, že otec sa po maloletú v určených dňoch nedostavil, považoval okresný\nsúd za vyvrátené jednak tvrdeniami otca, ale aj zisteniami kolízneho opatrovníka.\n9. Dňa 10. októbra 2019 vyzval okresný súd kolízneho opatrovníka o nové\nprešetrenie pomerov a podanie správy o realizovaných stretnutiach otca s maloletou\n(č. l. 316). Správu kolízneho opatrovníka na vyjadrenie otcovi ani matke maloletej\nnezasielal. Uznesením č. k. 14 Em 1/2017-344 z 18. decembra 2019 uložil sťažovateľke\nv poradí druhú pokutu. Považoval za preukázané, že matka aj naďalej nerešpektuje súdne\nrozhodnutie, maloletú na styk s otcom nepripravuje a v určenom čase sa v mieste bydliska\nbuď nenachádza, alebo sa s otcom nekontaktuje. Matka nespolupracuje ani s kolíznym\nopatrovníkom,\n\nktorému\n\nna výzvy\n\na žiadosti\n\no spoluprácu\n\na šetrenie\n\nneodpovedá.\n\nPreto považoval za dôvodné uložiť jej ďalšiu pokutu na vynútenie povinnosti stanovenej\nrozsudkom.\n10. Dňa 13. marca 2020 prevzala sťažovateľka vyjadrenie otca z 12. februára 2020,\nv ktorom súd informuje o marení styku s maloletou v decembri 2019 a januári a februári\n2020, ktoré jej bolo okresným súdom zaslané na vedomie (č. l. 353 – 362). Sťažovateľka\n4\n\nna toto vyjadrenie nijako nereagovala. Výzvou z 20. februára 2020 vyzval okresný súd\nkolízneho opatrovníka o nové prešetrenie pomerov. Dňa 2. marca 2020 požiadal otec\nmaloletej o výkon rozhodnutia odňatím dieťaťa a jeho odovzdaním do starostlivosti otca\nv určených dňoch a hodinách. Okresný súd uznesením č. k. 14 Em 1/2017-383\nz 21. apríla 2020 uložil sťažovateľke v poradí tretiu pokutu a rozhodol tiež o zastavení\nvyplácania prídavku na dieťa sťažovateľke. Okresný súd považoval za preukázané, že matka\nmaloletej rozhodnutie súdu naďalej nerešpektuje. Neodpovedá ani na výzvy a žiadosti\no spoluprácu kolízneho opatrovníka (nedvíha telefóny, nereaguje na klopanie na dvere\na ignoruje\n\npísomné\n\npredvolania).\n\nĎalej\n\nuviedol,\n\nže\n\nnezistil\n\nžiadne\n\nokolnosti,\n\nktoré by nasvedčovali tomu, že styk maloletej s otcom nie je v jej záujme, resp. že existujú\nospravedlniteľné dôvody, ktoré bránia realizácii styku. Keďže uložené pokuty neviedli\nk rešpektovaniu povinnosti uloženej rozsudkom, uložil okresný súd tentokrát pokutu\nvo výške 1 000 € a zároveň rozhodol o zastavení výplaty prídavku na dieťa v zmysle\n§ 383 ods. 1 písm. b) Civilného mimosporového poriadku. Zároveň matku upozornil\nna to, že ak nebude naďalej rešpektovať rozhodnutie súdu, môže súd pristúpiť k odňatiu\nmaloletého dieťaťa a jeho odovzdaniu tomu z rodičov, ktorému rozhodnutie priznáva právo\nna styk po obmedzený čas.\nII.\n11. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej\nčasti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným\nsúdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok.\n12. Podľa § 166 ods. 1 Civilného sporového poriadku v záujme hospodárnosti\nkonania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo\nspolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým\nsudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie\nskôr.\n13. Vzhľadom na to, že všetky tri ústavné sťažnosti sťažovateľky spolu obsahovo\na vecne súvisia (sťažnosti sa týkajú toho istého vykonávacieho konania, ide o totožných\n\n5\n\núčastníkov a predmetom napadnutých rozhodnutí je pokračovanie v nerešpektovaní\npovinnosti stanovenej jedným a tým istým rozsudkom), ústavný súd v záujme hospodárnosti\nkonania rozhodol, že prerokovávanú vec spája na spoločné konanie, ktoré bude naďalej\nvedené pod sp. zn. Rvp 1591/2019.\nIII.\n14. Ústavný súd je podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ústavy rozhoduje\no sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.\n15. Podľa § 34 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) musí byť navrhovateľ v celom konaní zastúpený advokátom.\nPodľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľovi, ktorý požiada\no ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže\nustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde\no zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.\n16. Podľa § 56 ods. 2 písm. b) zákona o ústavnom súde ústavný súd odmietne návrh,\nktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd\nnevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37.\n17. Podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ústavný súd odmietne návrh,\nktorý je zjavne neopodstatnený.\nZa zjavne neopodstatnený ústavný súd považuje taký návrh, pri prerokovaní ktorého\nnezistil\n\nžiadnu\n\nmožnosť\n\nporušenia\n\noznačeného\n\npráva\n\nalebo\n\nslobody,\n\nreálnosť\n\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06,\nII. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS 35/02).\n18. Sťažovateľka nie je právne zastúpená a požiadala o ustanovenie právneho\nzástupcu. Z citovaného ustanovenia § 37 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ústavný súd\n6\n\nmôže (musí) ustanoviť sťažovateľovi na jeho žiadosť právneho zástupcu za súčasného\nsplnenia dvoch podmienok, a to takýto postup musí byť odôvodnený majetkovými pomermi\nnavrhovateľa a nesmie ísť o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.\n19. Ústavný súd pritom vo svojej judikatúre už ustálil (napr. II. ÚS 205/2019, bod 29;\nI. ÚS 82/2020, bod 17; II. ÚS 141/2020, bod 21), že o „zrejme bezúspešné uplatňovanie\nnároku na ochranu ústavnosti“ ide v situácii, keď ústavný súd už zo sťažovateľom\npredložených tvrdení a podkladov zistí, že ide o návrh, na prerokovanie ktorého nemá\nprávomoc, ktorý je neprípustný, ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nktorý je oneskorený alebo je zjavne neopodstatnený [teda je daný jeden z dôvodov\nna odmietnutie uvedených v ustanovení § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde pod písm. a),\nd), e), f) a g)]. Inými slovami, ide o prípady, keď by ústavná sťažnosť nemohla byť úspešná\nani v prípade odstránenia vady spočívajúcej v nedostatku právneho zastúpenia.\n20. O takýto prípad ide aj v posudzovanej veci, keďže ústavná sťažnosť je zjavne\nneopodstatnená.\n21. Sťažovateľka namietala predovšetkým skutočnosť, že od apríla 2019 jej nebolo\numožnené k veci sa vyjadriť. Ústavný súd jej námietky subsumoval pod právo na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a špecificky právo vyjadriť sa k veci v zmysle čl. 48\nods. 2 ústavy, resp. právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), v rámci ktorého je zaručené\naj právo na kontradiktórne konanie.\n22. Ústavný súd podotýka, že k namietanému porušeniu dotknutého práva malo dôjsť\nvo vykonávacom konaní vo veciach maloletých, teda v konaní, ktorého účelom\nje zabezpečenie dobrovoľného či núteného výkonu rozhodnutia o úprave styku dieťaťa\ns rodičom. Nemožno totiž opomenúť, že štát prostredníctvom napadnutého konania\nzabezpečuje svoj pozitívny záväzok vyplývajúci z práva na súkromný a rodinný život\nv zmysle čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 dohovoru a práva rodičov na starostlivosť o deti,\nresp. práva detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť v zmysle čl. 41 ods. 4 ústavy a čl. 8\ndohovoru.\n\n7\n\n23. Právo dieťaťa a rodiča „byť spolu“ je jedným zo základných prvkov rodinného\nživota, a to aj v prípade, že sa vzťah rodičov rozpadol. Štátne orgány (v tomto prípade\nvšeobecný súd) sú povinné prijať všetky opatrenia smerujúce k rozvoju existujúceho puta\nmedzi dieťaťom a jeho rodičom a naviazaniu styku medzi nimi [rozsudok Európskeho súdu\npre ľudské práva vo veci Voleský proti Českej republike z 29. júna 2004, č. 63627/00\n(ďalej len „Voleský proti Českej republike“), § 117 – 118]. Medzi takéto opatrenia patria\naj donucovanie prostriedky upravené v § 376 a nasl. Civilného mimosporového poriadku,\nktoré sú všeobecné súdy povinné použiť pre účely zabezpečenia najlepšieho záujmu\ndieťaťa. Ústavný súd však zdôrazňuje, že pri ich realizácii musia brať ohľad na záujmy,\npráva a slobody dotknutých osôb, predovšetkým na najvyšší záujem dieťaťa a jeho práva\n(Voleský proti Českej republike, § 118).\n24. V tomto kontexte je nutné posudzovať aj námietku sťažovateľky na porušenie\njej procesného práva – práva vyjadriť sa k veci (uloženiu pokuty za nerešpektovanie\nsúdneho rozhodnutia). Pri posudzovaní námietky porušenia procesných práv účastníka musí\nústavný súd zohľadňovať tiež povahu dotknutého konania a rozsah, v akom sa to-ktoré\nprocesné právo v danom konaní vzhľadom na jeho povahu uplatní. Záruky vyplývajúce\nz práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. čl. 46 ods. 1 ústavy\na z čl. 48 ods. 2 ústavy (kontradiktórnosť nevynímajúc) sa v plnej miere uplatnia v konaní\no veci samej (vrátane rozhodovania o opravných prostriedkoch). V nadväzujúcich štádiách\nkonania už je priestor na „diskusiu“ zúžený. Ústavný súd nespochybňuje právo účastníka\nna kontradiktórnosť konania o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých ako také.\nV minulosti už v prípade jeho porušenia poskytol sťažovateľom ochranu (napr. nález\nsp. zn. IV. ÚS 89/2018 z 19. 4. 2018). Avšak je nutné mať na zreteli, že obsah práv\na povinností účastníkov konania už bol jednoznačne ustálený právoplatným a vykonateľným\nrozhodnutím. To je dôvodom, prečo je v týchto štádiách konania obmedzený aj rozsah\ndôvodov, ktoré môžu „zvrátiť“ povinnosť plnenia [napr. § 377 ods. 2 alebo § 380 v spojení\ns § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou\nsa ustanovujú\n\npodrobnosti\n\nvýkonu\n\nrozhodnutia\n\nvo\n\nveciach\n\nmaloletých\n\n(ďalej len „vyhláška“), podľa ktorej súd pred uložením donucujúceho opatrenia zisťuje\nexistenciu „ospravedlniteľných dôvodov“ neplnenia rozhodnutia]. Predovšetkým v tejto\n\n8\n\nfáze konania už nie je možné spochybňovať právo na styk druhého rodiča s dieťaťom\nako také, resp. jeho rozsah. Otázka, či a v akom rozsahu je styk druhého rodiča s dieťaťom\nv záujme dieťaťa, už bola zodpovedaná v konaní o úprave styku. Druhý rodič je povinný\ntoto rozhodnutie rešpektovať. Z pohľadu posúdenia ústavnosti postupu všeobecného súdu\nsú preto relevantné konkrétne skutkové okolnosti a povaha námietok, ktoré sťažovateľ\nvo vykonávacom konaní vznáša (resp. chcel vzniesť).\n25. Zo spisového materiálu (uznesenie okresného súdu č. k. 14 Em 1/2017-116\nzo 7. marca\n\n2018\n\no nariadení\n\nvýkonu\n\nrozhodnutia,\n\nuznesenie\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nsp. zn. 8 CoP 171/2018 z 30. novembra 2018 a uznesenia napadnuté ústavnou sťažnosťou),\nvyplýva, že styk otca s maloletou sa od vydania rozsudku nerealizoval ani raz (!). Tvrdenia\nmatky (že si otec dcéru nevyzdvihol, resp. že ju príslušné inštitúcie nekontaktovali, že otec\nmá problémy s alkoholom) boli súdom opakovane označené za nepodložené, v rozpore\ns tvrdeniami ostatných účastníkov, účelové či nemajúce vplyv na výkon rozhodnutia.\nÚstavný súd zo zapožičaného spisového materiálu zistil, že sťažovateľke bolo\nvo vykonávacom konaní umožnené vyjadriť sa niekoľkokrát, a to pri nariadení výkonu\nrozhodnutia (keď sa sťažovateľka k predmetu veci – teda neumožnení styku nevyjadrila),\npred prijatím v poradí prvého rozhodnutia o uložení pokuty (keď jej súd zaslal správu\nkolízneho opatrovníka; vyjadrenie sťažovateľky bolo riadne reflektované v rozhodnutí\nsúdu) a pred prijatím tretieho rozhodnutia (keď dostala na vedomie vyjadrenie otca\nz 12. februára 2020 o ďalšom marení styku z jej strany, pričom na toto podanie a tvrdenia\nv ňom uvedené nijako nereagovala). Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka mala\nvo vykonávacom\n\nkonaní\n\ndostatočný\n\npriestor\n\nna\n\nvyjadrenie.\n\nVzhľadom\n\nna to, že sťažovateľka chronicky a kontinuálne nerešpektuje dotknuté súdne rozhodnutie,\nnemá význam, aby ju súd v každom ďalšom prípade neumožnenia styku vyzýval\nna vyjadrenie. Zo skutkových okolností daného prípadu je evidentný jej úmysel neumožniť\nstyk maloletej s otcom za žiadnych okolností, čo je však podľa právoplatného rozhodnutia\nv rozpore so záujmom maloletej. Ústavný súd preto v postupe všeobecného súdu za daných\nokolností neidentifikoval zásah do základných práv sťažovateľky.\n\n9\n\n26. Ústavný súd v závere zdôrazňuje, že všeobecné súdy a ďalšie zainteresované\norgány a osoby musia brať v každom štádiu konania na zreteľ predovšetkým záujmy\nmaloletého dieťaťa. Musia tiež dbať na to, aby k výkonu rozhodnutia pristúpili dostatočne\npromptne tak, aby sa vzťahy medzi rodičom a dieťaťom nestihli narušiť, resp. aby sa ešte\nmohli obnoviť. Citlivosť riešenia (núteného výkonu rozhodnutia) je o to dôležitejšia\nv prípadoch, keď nevraživosť jedného z rodičov voči druhému (resp. ich vzájomná\nnevraživosť) môže plynutím času zanechať stopy na vzťahu dieťaťa k rodičovi. Pokiaľ\nz rozhodnutia o úprave styku, ku ktorého nútenému výkonu dochádza až s odstupom istého\nčasu, vyplýva potreba postupného privykania maloletého dieťaťa na jedného z rodičov (prvá\nfáza uskutočňovania styku mala prebehnúť na neutrálnej pôde za prítomnosti\nzamestnankyne neziskovej organizácie), o to viac sa táto potreba javí významná v situácii,\nkeď od právoplatnosti rozhodnutia do jeho výkonu z nepochopiteľných dôvodov márne\nuplynulo už niekoľko rokov (pričom otec maloletej žiadal o výkon už 3. júla 2017).\n27. S ohľadom na to, že v posudzovanom prípade ústavný súd považoval napadnuté\nrozhodnutia za ústavne konformné, odmietol všetky tri ústavné sťažnosti sťažovateľky\nako zjavne neopodstatnené podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde. Keďže\nide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti v zmysle § 37 zákona\no ústavnom súde, ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľky na ustanovenie právneho\nzástupcu bez toho, aby skúmal jej majetkové pomery.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. júla 2020\n\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rodičovské práva, rodina", "maloletý", "výkon rozhodnutia", "pokuta-uloženie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:949f27f6-d424-432b-b3e4-b17ba08ead15", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.141.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 141/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 141/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.141.2020.1"}, {"guid": "ussr:41ad2679-2940-46a0-8ee8-5ef7d34095ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.82.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 82/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/2020 z 11. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-11", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.82.2020.1"}, {"guid": "ussr:e0c1f422-acc3-43fc-bc63-a8ab20f517e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.205.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 205/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/2019 z 26. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.205.2019.1"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "343fe023-4f67-445d-a526-2438a742b306:de843af9-4c46-4df8-ac53-95559378d1d0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7217219863.1", "spisova_znacka": "8CoP/171/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/171/2018 z 29. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-11-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7217219863.1"}, {"guid": "4093fa83-8c66-468c-99ab-5abd064512b8:211467a7-6a7e-4e0b-a423-4da9d4c38db4", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Em/1/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 14Em/1/2017 z 29. 6. 2017", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2017-06-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4093fa83-8c66-468c-99ab-5abd064512b8:211467a7-6a7e-4e0b-a423-4da9d4c38db4"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9169c40f-6a64-4299-8e7a-b4ac3839c360", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.344.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 344/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.344.2026.1"}, {"guid": "ussr:216a5c9a-fe21-4a50-96bb-38207bd6c2bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.21.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 21/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 21/2024 z 23. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.21.2024.1"}, {"guid": "ussr:42dcb2ce-461b-4a8a-a912-c47f579281e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.149.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 149/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 149/2023 z 16. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.149.2023.1"}, {"guid": "ussr:d42cb97c-84f3-42cc-b4aa-fb376ca19b13", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.188.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 188/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/2021 z 5. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.188.2021.1"}]}