{"guid": "ussr:544849d8-889b-4a71-b007-7c7d4250d412", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.256.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 256/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 256/2020 z 12. 11. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. novembra 2020, sp. zn. III. ÚS 256/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.256.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/544849d8-889b-4a71-b007-7c7d4250d412", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.256.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.256.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.256.2020.2/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 256/2020-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku (sudca\nspravodajca) a Roberta Šorla prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\nSlovenská kancelária poisťovateľov, IČO 36 062 235, Bajkalská 19B, Bratislava, zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, v mene\nktorej koná konateľ a advokát Mgr. Tomáš Kušnír, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Michalovce č. k. 22 Er 103/2016-22\nzo 17. apríla 2020 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nMichalovce č. k. 22 Er 103/2016-22 zo 17. apríla 2020 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Okresného súdu Michalovce č. k. 22 Er 103/2016-22 zo 17. apríla 2020\nz r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Michalovce j e\n\npovinný\n\nnahradiť Slovenskej kancelárii\n\npoisťovateľov trovy konania v sume 675,43 € (slovom šesťstosedemdesiatpäť eur\na štyridsaťtri centov) na účet advokátskej kancelárie TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o.,\nPajštúnska 5, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 256/2020-11 zo 7. júla 2020 prijal na ďalšie konanie ústavná sťažnosť\nobchodnej spoločnosti Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, Bratislava,\nIČO 36 062 235 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ\nKUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nMgr. Tomáš Kušnír, podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019\nZ. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde), ktorou namietala porušenie svojho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného\nsúdu Michalovce (ďalej len ,,okresný súd“) č. k. 22 Er 103/2016-22 zo 17. apríla 2020\n(ďalej len ,,napadnuté rozhodnutie okresného súdu“).\nVec napadla ústavnému súdu 16. júna 2020 a je vedená pod sp. zn. Rvp 1313/2020.\nV zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020\na dodatku č. 2 schváleného 1. októbra 2020 je na konanie vo veci príslušný tretí senát\n\n2\n\nústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka\na Robert Šorl.\n2. Z ústavnej sťažností a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola oprávnenou\nv exekučnom konaní vedenom okresným súdom pre vymoženie peňažnej čiastky v sume\n12 538,39 € s príslušenstvom proti povinnému\n\n(ďalej len ,,povinný“),\n\na to na podklade rozsudku okresného súdu č. k. 16 C 46/2012-256 z 15. januára 2014.\nV priebehu exekučného konania bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a zároveň\ndošlo k jeho oddlženiu (uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 32 OdK 31/2020\nz 30. januára 2020, pozn.). Nadväzne okresný súd napadnutým rozhodnutím zastavil\nexekúciu z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, a súčasne rozhodol\no trovách exekúcie. Sťažovateľka so zastavením exekúcie nesúhlasí a v postupe okresného\nsúdu vidí porušenie svojich práv. Poukazuje na § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005\nZ. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“), podľa ktorého oddlžením\nje nedotknutá pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú\númyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky. Zároveň cituje § 167f\nods. 2 zákona o konkurze, v zmysle ktorého ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod,\naby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha\npohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba\n\nv konkurze alebo sa považuje\n\nza nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor\npo odpočítaní odmeny a svojich trov vydá oprávnenému. Sťažovateľka tvrdí, že exekučné\nkonanie bolo vedené na podklade exekučného titulu, ktorým jej bola priznaná pohľadávka\nzo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví v zmysle § 166c ods. 1 písm. d) zákona\no konkurze, ktorej sa § 167f ods. 2 zákona o konkurze vyslovene nedotýka.\nPreto konštatuje, že v prípade nedotknutých pohľadávok exekútor exekučné konanie\nnezastavuje a k jeho zastaveniu nedochádza ani zo zákona.\n3. Sťažovateľka uvádza, že predmetom konania, z ktorého vzišiel exekučný titul, bol\njej nárok na vrátenie poskytnutého poistného plnenia poškodenému, ktorý utrpel ujmu\nna zdraví pri dopravnej nehode 2. septembra 2008 zavinenej povinným ako vodičom.\n3\n\nPovinný bol držiteľom motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda\na na ktoré nebolo ku dňu dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie\nzodpovednosti za škodu tak, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.\no povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“). Sťažovateľke vznikla v zmysle § 24\nods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení povinnosť uhradiť poškodenému z poistného\ngarančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla. Svoju povinnosť\nsi sťažovateľka splnila a poškodenému uhradila škodu, v dôsledku čoho vznikol\nsťažovateľke proti povinnému oprávnený nárok na náhradu toho, čo za neho plnila\n(§ 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení).\n4. Sťažovateľka v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd vydal\ntakýto nález:\n„1. Uznesením Okresného súdu Michalovce č.k. 22Er/103/2016 - 22 zo dňa\n17.04.2020 bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s porušením práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Michalovce č.k. 22Er/103/2016 - 22 zo dňa 17.04.2020\nzrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Michalovce je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní\nod právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“\nII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\n5. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. 1 SprV 672/2020 z 31. júla 2020\ndoručeným ústavnému súdu 7. augusta 2020 vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda\nokresného\n\nsúdu,\n\nktorý\n\nzastáva\n\nnázor,\n\nže\n\npri\n\nrozhodovaní\n\nv konaní\n\npod sp. zn. 22 Er 103/2016 nedošlo k pochybeniu zo strany okresného súdu.\n\n4\n\nvedenom\n\nKonštatoval, že sťažovateľka sa mylne domnieva, že jej pohľadávka uplatnená\nv exekučnom konaní spadá pod § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a je oddlžením\nnedotknutá.\n\nPoukázal\n\nna\n\nuznesenie\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 162/2019 z 27. novembra 2019, v ktorom\nbol riešený charakter pohľadávky uplatnenej sťažovateľkou (v inom konaní sťažovateľky\nvystupujúcej v právnom postavení žalobkyne, pozn.), a na uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 Cdo 73/2019, podľa ktorého ,,... právo poisťovne domáhať sa od poisteného\nnáhrady sumy vyplatenej poškodeným\n\nnie je odvodené\n\nod práva poisteného,\n\nktoré by na poisťovňu prešlo, ale ide o osobitný priamy nárok poisťovne proti poistenému\nna základe poistného vzťahu upraveného v § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 423/1991 Zb.\n(teraz zák. č. 381/2001 Z.z.), v ktorom sú aj presne vymedzené podmienky,\nza ktorých tak môže postupovať“.\nNa podporu tohto záveru uviedol, že aj\n\nv rozsudku okresného súdu,\n\nktorý bol exekučným titulom v predmetnom konaní, išlo o postihové právo vyplývajúce\npriamo zo zákona, ktoré nie je právom na náhradu škody na zdraví.\nV závere konštatoval, že pohľadávka, na základe ktorej si sťažovateľka uplatňovala\nsvoje právo na vykonanie exekúcie, je regresným nárokom.\n5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení vyslovil súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania v danej veci v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n6. K podanej ústavnej sťažnosti sa na výzvu ústavného súdu elektronickým podaním\nz 20. júla 2020 vyjadrila zúčastnená osoba\n\n, správca. Uviedol,\n\nže 17. júla 2020 zadal do obchodného vestníka oznam o zrušení konkurzu na povinného\nz dôvodu,\n\nže\n\nkonkurzná\n\npodstata\n\nnepokryje\n\nnáklady\n\nkonkurzu.\n\nZverejnením\n\ntohto oznámenia konkurz končí a funkcia správcu zaniká. V ďalšom uzavrel, že sa nevie\nk podanej ústavnej sťažnosti vyjadriť, pretože nemá dostatok informácií, o akú pohľadávku\nide, teda či ide o pohľadávku konkurzom nedotknutú.\n\n5\n\n7. Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadril,\nči trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenie predsedu okresného\nsúdu sp. zn. 1 SprV 672/2020 z 31. júla 2020 a zúčastnenej osoby z 20. júla 2020\nna vedomie a prípadné zaujatie stanoviska k veci.\nSťažovateľka vo vyjadrení z 18. septembra 2020, ktoré bolo doručené ústavnému\nsúdu 21. septembra 2020, uviedla, že „... nárok poškodeného zanikol v dôsledku plnenia\nosoby, ktorá si tento nárok uplatňuje, t. j. pohľadávka sťažovateľa sa týka náhrady škody,\nktorú sťažovateľ za škodcu, ktorý je zodpovedný za túto škodu, uhradil poškodenému“.\nZáver predsedu okresného súdu je podľa sťažovateľky nelogický a diskriminujúci.\nĎalej konštatuje, že cieľom predmetného ustanovenia § 166c ods. 1 zákona o konkurze\nje brániť právo poškodeného na náhradu škody pred jej zánikom v dôsledku vyhlásenia\nkonkurzu. Zákonodarca postavil následky protiprávneho konania povinného (škodcu, pozn.)\nvedúceho k škode na zdraví vyššie a priznáva im postavenie konkurzom nedotknutých\npohľadávok. Bolo by krajne nespravodlivé, aby sťažovateľka mala toto právo upreté\na bola postavená do pozície toho, kto je nútený finančne znášať protiprávne konanie škodcu,\nna majetok ktorého bol vyhlásený konkurz.\n7.1 Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu oznámil,\nže súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n6\n\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\n12. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuž judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07)\na ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.\n13. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť\naj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.\n14. Podľa § 167f ods. 1 zákona o konkurze na majetok podliehajúci konkurzu\nnemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie\nkonanie. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod,\naby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha\npohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje\nza nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor\npo odpočítaní odmeny a svojich trov vydá oprávnenému.\n15. Podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze oddlžením je nedotknutá\npohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným\nkonaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky.\n\n7\n\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n16.\n\nPredmetom\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nje\n\nposúdenie\n\nnámietky\n\nsťažovateľky,\n\nže napadnutým rozhodnutím okresného súdu, ktorým došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu\nvyhlásenia konkurzu na majetok povinného, bolo porušené jej základné právo na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. Namietané porušenie označených práv sťažovateľka vidí v nesprávnom\npostupe okresného súdu, keď zastavil exekúciu z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok\npovinného bez toho, aby skúmal charakter pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní.\nV namietanom prípade okresný súd nezvážil možnosť posúdenia pohľadávky\nsťažovateľky v exekučnom konaní v zmysle § 166c ods. 1 zákona o konkurze\nako pohľadávky nedotknutej. Sťažovateľka sa domnieva, že ňou vymáhané nároky\nsú pohľadávkami zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, teda pohľadávkami\npodľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze, ktorých povaha bráni zastaveniu\nexekučného konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (dlžníka, pozn.).\n17. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať\n\nzáklad\n\nv\n\nplatnom\n\nprávnom\n\nporiadku\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nalebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli\nvyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo\nna to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy,\nktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy\nna zistený stav veci (m. m. II. ÚS 153/2018).\n\n8\n\n18. Súdny exekútor vymáhajúci pohľadávku sťažovateľky doručil 11. marca 2020\nokresnému súdu oznámenie o vyhlásení konkurzu na majetok povinného. Z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia okresného súdu je zrejmé, že dôvodom zastavenia exekučného\nkonania bola skutočnosť, že okresný súd považoval za preukázané, že na majetok\npovinného bol vyhlásený konkurz. Tento postup sa však neuplatňuje automaticky na všetky\nexekučné konania, ale v zmysle § 167f ods. 2 zákona o konkurze sa týka\niba tých exekučných konaní, v ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorá sa môže uspokojiť\nlen v konkurze (§ 166a zákona o konkurze) alebo sa v dôsledku vyhlásenia oddlžovacieho\nkonkurzu stáva nevymáhateľnou (§ 166b zákona o konkurze). Zákon o konkurze nespája\ns vyhlásením konkurzu zastavenie exekúcie v prípade, ak sa ňou vymáha pohľadávka,\nktorá je nedotknutým dlhom dlžníka (§ 166c zákona o konkurze). Okresný súd mal\npodľa názoru sťažovateľky pred vydaním napadnutého rozhodnutia preveriť skutkový stav,\naby mohol jednoznačne definovať typ vymáhanej pohľadávky, a následne prispôsobiť\ntomuto stavu procesné kroky. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu však okrem odkazov\nna relevantné právne predpisy neobsahuje žiadnu informáciu o tom, či v konkrétnom\nprípade súd zvažoval možnosť, že predmetom exekúcie môže byť aj konkurzom nedotknutá\npohľadávka, a ani z neho nevyplýva, že by okresný súd skúmal bližšie podstatu pohľadávky\nvymáhanej v exekučnom konaní.\n19. Nesúhlas predsedu okresného súdu s právnym názorom, že pohľadávka\nsťažovateľky bola pohľadávkou zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví,\na formulácia vlastného právneho posúdenia povahy vymáhanej pohľadávky vyjadrená\nvo fáze po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nie sú z pohľadu predmetu\nústavnoprávneho prieskumu napadnutého rozhodnutia relevantné. V rámci zachovania\npráva sťažovateľky na súdnu ochranu ústavný súd konštatuje, že úlohou okresného súdu\nbolo právne posúdiť charakter vymáhanej pohľadávky prostredníctvom svojej rozhodovacej\nčinnosti a výsledok tohto právneho posúdenia premietnuť v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia okresného súdu.\n\n9\n\n20. Pokiaľ sa teda okresný súd uspokojil s oznámením, že na majetok povinného\nbol vyhlásený konkurz, a zastavil exekúciu bez toho, aby skúmal, či existujú dôvody,\nktoré by tomu bránili, definujúc typ vymáhanej pohľadávky, nevychádzal zo stavu,\nktorý mal objektívne zistiť, a svojím rozhodnutím tak odoprel sťažovateľke možnosť\nefektívne vykonať exekučným titulom priznané právo (I. ÚS 105/2020, IV. ÚS 366/2020).\n21. Na základe uvedeného ústavný súd vyslovil porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (výrok 1 tohto nálezu) a pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia\nokresného súdu (výrok 2 tohto nálezu), ktorému sa vec vráti na ďalšie konanie\na rozhodovanie, čím sa vytvorí priestor pre odstránenie vytýkaných nedostatkov a nápravu\nporušenia práv v zmysle výroku 1 tohto nálezu.\n22. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n23. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu\npodľa § 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné\ndoručením.\n24. Úlohou okresného súdu bude opätovne rozhodnúť vo veci, aplikujúc § 167f\nods. 1 a 2 v spojení s § 166c zákona o konkurze, majúc na zreteli potrebu skúmania\ncharakteru pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní.\n25. Obiter dictum ústavný súd poznamenáva, že pohľadávky zo zodpovednosti\nza škodu na zdraví sú prirodzene považované za privilegované. Život a zdravie ako ústavné\nhodnoty sa nedajú vyvážiť žiadnym majetkom a pohľadávky vzniknuté zo zodpovednosti\nza zásah do týchto hodnôt pri rozmanitých administratívnych limitoch sa skôr podobajú\n10\n\ncieľu zjemniť dopad následkov za zásah do týchto hodnôt. Umožnenie úniku škodcovi\ncez inštitút oddlženia by bolo potrebné kvalifikovať za jednoznačne neproporcionálny\nzásah. Odškodnenie útrap poškodeného by dostalo len do roviny teoretickej,\nčo by nekorešpondovalo nielen so znením právnej úpravy, ale aj s ústavnými garanciami.\nVýnimka z oddlženia vo vzťahu k pohľadávkam zo zodpovednosti za škodu na zdraví\nje preto plne pochopiteľná. Uvedená garancia je však postavená na ochrane poškodeného\nako slabšej strany, čo implikuje, že sa ňou nemôžu zastrešovať iné inštitúcie,\nktoré do týchto zodpovednostných vzťahov vstupujú subsidiárne. Na mysli máme\npoisťovne, ale aj samotného sťažovateľa v tomto konaní.\n26. Je potrebné dôsledne odlišovať nároky poškodeného a nároky, ktoré si regresne\nuplatňuje iný subjekt plniaci namiesto škodcu. Pohľadávky poisťovni či sťažovateľa\nsú založené na rizikovom podnikaní či sanovaní negatívnych dopadov spojených\ns prevádzkou motorových vozidiel. Tieto právne vzťahy na rozdiel od života či zdravia ľudí\nmôžu byť rozmanitým spôsobom zabezpečené vrátane adekvátnej legislatívy. Nie je možné\nzabúdať, že pri povinnom zmluvnom poistení existuje veľké množstvo vozidiel,\nktoré poistné len platia, no nie je potrebné za nich nikdy žiadne poistné plnenie vyplácať.\nPráve tam sa vytvára istý finančný vankúš, skrz ktorý následne dochádza k plnenie u iných\nvodičov, aj vo vyššej sume. Pohľadávky poškodeného teda nemajú a ani nemôžu mať\nrovnaký charakter ako pohľadávky poisťovní či sťažovateľa z titulu povinného\nzmluvného poistenia (život, zdravie oproti poistnému trhu založenému na podnikateľskom\nriziku). Pri pohľadávkach poisťovní či sťažovateľa nepôjde ani o postúpenie pohľadávky\n(cesia), keďže pri postúpení sa v zásade povaha pohľadávky nemení, ale pôjde o splnenie\npohľadávky (solúcia). Na rozdiel od cesie, pri ktorej pohľadávka nezaniká, pri splnení\nzo strany poisťovne či sťažovateľa pohľadávka zaniká.\n27. Aplikačná prax nemôže formovať povahu pohľadávok poisťovní z povinného\nzmluvného poistenia a generovať im podobu pohľadávok osôb poškodených na živote\na zdraví. Ochranu slabšieho by si tým osvojil subjekt, ktorému nie je určená. Aj napriek\ntomu, že ústavný súd sťažovateľke v posudzovanej veci vyhovel, okresný súd, ktorý bude\nv konaní ďalej pokračovať, musí brať na zreteľ uvedenú skutočnosť. Povinné zmluvné\n11\n\npoistenie celosvetovo vychádza z nevyhnutnosti kreovania poistných systémov pri škodách\nvyplývajúcich z prevádzky motorových vozidiel ako jednej z najčastejších životných\nsituácii, keď dochádza k zásahom do života či zdravia ľudí. Akokoľvek a kdekoľvek\nby existovali\n\nsnahy\n\no spodobovanie\n\npohľadávok\n\npoškodených\n\nľudí\n\nna\n\nzdraví\n\ns pohľadávkami z poistného biznisu či štátom regulovaného sanačného mechanizmu, nikdy\npovahovo tieto dve rozmanité spoločenské odvetvia nesplynú. Na jednej strane ide o zásah\ndo toho najcennejšieho, čo máme (ľudské zdravie), a na stane druhej ide o typ podnikania\nprostredníctvom rôznych poistných produktov, ktoré si dokonca v tomto prípade musí\nkaždý majiteľ vozidla zaplatiť. Poistenie je síce ex contractu, ale je hlavne povinné,\na teda uzavreté byť musí.\n28. Zákaz interpretačného obratu spočívajúceho v tom, že sa silný subjekt ochráni\ngaranciou pre slabšieho, je dôležitý imperatív, ktorý musí byť dodržiavaný a nesmie byť\nzneužívaný. Uvedené treba mať na pamäti aj pri rôznych iných súkromnoprávnych\nsituáciách (a interpretácii a aplikácii tam relevantnej právnej úpravy), kde sa tieto dva\nokruhy spoločenských vzťahov skrížia. Dobrým príkladom je práve posudzovaná vec\nv konaní pred ústavným súdom.\nV.\nTrovy konania\n29. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n30. Pri výpočte trov konania sťažovateľky ústavný súd vychádzal z ustanovení\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“).\n\n12\n\n31. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon\nprávnej služby vykonaný v roku 2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11\nods. 3 vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky za prvý polrok 2019, ktorá bola vo výške 1 062 €). Sadzba za náhradu hotových\nvýdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 je v sume\n10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Vychádzajúc\nz uvedeného, hodnota jedného úkonu právnej služby vykonaného v roku 2020 v tomto\nprípade predstavuje sumu 177 € a k tomu 3-krát režijný paušál po 10,62 €. Právny zástupca\nvykonal tri právne úkony v roku 2020 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie\nústavnej sťažnosti a vyjadrenie z 18. septembra 2020). Úhrada za tri úkony právnej služby\n(3 × 177 € = 531 €) spolu s režijným paušálom (3 × 10,62 € = 31,86 €) predstavuje spolu\nsumu 562,86 €. Po zohľadnení príslušnej sadzby dane z pridanej hodnoty náhrada trov\nkonania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu takto predstavuje sumu 675,43 €\n(výrok 3 tohto nálezu).\n32. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. novembra 2020\n\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zodpovednosť-za škodu", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie", "zdravotná starostlivosť", "rozhodnutie-odôvodnenie", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-účinky vyhlásenia konkurzu", "konanie-zastavenie", "exekúcia-exekučné konanie", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-oddĺženie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "22Er/103/2016", "guid": "5f9a31e3-e775-484b-9a7c-9964ca3228b2:3bca101f-486b-4d5b-970e-ec7ee7179211", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:79a6dfd9-ac1d-4ed3-9cef-393b552708f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.366.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 366/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 366/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.366.2020.2"}, {"guid": "ussr:1df0a506-266a-465d-bc17-ce2e53f215a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.105.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 105/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/2020 z 30. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-30", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.105.2020.2"}, {"guid": "ussr:b2812102-c020-4257-bd7f-1aa7111b76da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.153.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2018 z 12. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-12", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.153.2018.2"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ff2643c0-6b9f-410d-878e-052728a8479d:54c87561-abe2-4689-b0d7-8a4635d3d481", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8812202275.1", "spisova_znacka": "7Cdo/162/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/162/2019 z 26. 11. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8812202275.1"}, {"guid": "5805858b-67dc-4ec9-ae26-f2b12c9f0301:076533e5-8c9a-4cf8-a5e9-6d6ef23ba62f", "ecli": null, "spisova_znacka": "32OdK/31/2020", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 32OdK/31/2020 z 30. 1. 2020", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2020-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5805858b-67dc-4ec9-ae26-f2b12c9f0301:076533e5-8c9a-4cf8-a5e9-6d6ef23ba62f"}, {"guid": "5f9a31e3-e775-484b-9a7c-9964ca3228b2:3bca101f-486b-4d5b-970e-ec7ee7179211", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Er/103/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 22Er/103/2016 z 17. 4. 2020", "sud": "Okresný súd Michalovce", "datum_vydania": "2020-04-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5f9a31e3-e775-484b-9a7c-9964ca3228b2:3bca101f-486b-4d5b-970e-ec7ee7179211"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ae03ab08-26cb-4fa1-8692-b128d6d438e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.150.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 150/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 150/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.150.2026.1"}, {"guid": "01112881-5241-483c-88a2-1e9a5e1a019c:a560d1a0-3a15-4807-9222-c8c98af6c167", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6126383548.1", "spisova_znacka": "48Ek/2091/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/2091/2026 z 28. 8. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-08-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6126383548.1"}, {"guid": "1c25f21e-8a21-4312-a31c-a45456d1a3de:7d931e15-bf5b-460a-ac48-791257c74d5d", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6126242710.1", "spisova_znacka": "72Ek/543/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 72Ek/543/2026 z 12. 3. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-03-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6126242710.1"}, {"guid": "87e5490e-595c-482d-b116-957dd9f258e0:49b49a98-c1ec-47e8-a5ee-fddd128918dc", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6125450077.1", "spisova_znacka": "72Ek/835/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 72Ek/835/2025 z 8. 1. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-01-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6125450077.1"}, {"guid": "4229ede8-bda9-42b3-9d50-1ee65b9d7869:55295088-3f18-4220-a04c-23fcd2498f7d", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6125350699.2", "spisova_znacka": "48Ek/1917/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/1917/2025 z 19. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6125350699.2"}]}