{"guid": "ussr:3f5c55cf-b4fd-43f2-9e80-6bd117699ba8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.25.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 25/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 25/2020 z 28. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. januára 2020, sp. zn. III. ÚS 25/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.25.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3f5c55cf-b4fd-43f2-9e80-6bd117699ba8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.25.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.25.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.25.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 25/2020 -23\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca), zo sudcov Petra Straku\na Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n,\n\n,\n\n, a\n,\n\n,\n\nzastúpených\n\nAdvokátskou\n\nkanceláriou\n\nJUDr. Eckmann, s. r. o., Mierové námestie 14, Trenčín, konajúcou prostredníctvom\nkonateľa a advokáta JUDr. Ivana Eckmanna, vo veci namietaného porušenia základného\npráva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7 Sžr 13/2017 z 26. septembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\na\n\nodmieta\n\npre nesplnenie\n\nzákonom ustanovených náležitostí.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. januára\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n, a\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Sžr 13/2017 z 26. septembra 2018\n(ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým rozsudkom\nbol potvrdený «rozsudok Krajského súdu Nitra (ďalej aj len ako „KS NR“) č. 23Sp 33/2016\n- 34 zo dňa 05.12.2016 (ďalej aj len ako „rozsudok KS Nitra“ v príslušnom gramatickom\ntvare). Sťažovatelia považujú vyššie uvedený potvrdzujúci rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky za nesprávny a zasahujúci do ich legitímneho práva vlastniť majetok.\nSťažovatelia tvrdia, že následkom postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\ni Krajského súdu Nitra došlo k neoprávnenému zásahu do ich vlastníckeho práva.\nRozsudkom KS Nitra bolo totiž v celom rozsahu zamietnuté odvolanie sťažovateľov, ktorým\n\n2\n\nsa domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-PLO-2016/000772-1087-R V\nzo dňa 15.03.2016, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Sťažovatelia považovali\nrozsudok KS Nitra č. 23Sp 33/2016 - 34 zo dňa 05.12.2016 za nesprávny a založený\nna nesprávnom právnom posúdení veci.».\n3. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovatelia uvádzajú argumenty, ktorými\nsa bránili v konaní pred správnym orgánom, ako aj v konaní pred všeobecnými súdmi,\na síce, že štát a jeho orgány majú postupovať v konaní podľa zákona č. 503/2003 Z. z.\no navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva\nk pozemkom v znení neskorších predpisov v súlade so záujmami osôb, ktorých ujma má\nbyť aspoň čiastočne kompenzovaná. Sťažovatelia tvrdia, že „ani NS SR, ani KS NR a ani\npríslušný správny orgán správne nevyhodnotili základnú právnu otázku, a to otázku\nexistencie vlastníckeho práva právnych predchodcov sťažovateľov k dotknutým pozemkom.\nAj keď síce v rozhodnom období platil tzv. intabulačný princíp, v čase platného uhorského\nobyčajového práva bolo možné získať postavenie rovnocenné vlastníkovi pozemku aj na\nzáklade iných právnych titulov - nad rámec intabulačnej zásady. Právny poriadok, ktorý bol\núčinný do 31.12.1950, však poznal dva druhy pozemkovo-knižných zápisov, a to a) vklad\n(intabulácia) a b) záznam (prenotácia). Vklad do pozemkovej knihy mal konštitutívny právotvorný význam a účinok. Vkladom totiž právo vznikalo alebo zanikalo. Vlastníkom\nnehnuteľnosti zapísaných do pozemkovej knihy mohol byť spravidla len ten, kto bol\nv pozemkovej knihe ako vlastník zapísaný. Z tohto všeobecného pravidla však existovali\nvýnimky (pri vydržaní, dedení, dražbe, nadobudnutí nehnuteľnosti mocenským aktom štátu).\nNapriek existencii pozemkovej knihy a jej mimoriadneho významu, sa totiž vlastníctvo\nk nehnuteľnostiam nadobúdalo nielen pozemkovoknižne, ale aj mimopozemkovoknižne.\nSťažovatelia majú za to, že v prípade uplatneného reštitučného nároku bolo potrebné\nprihliadať práve na výnimky pri nadobúdaní vlastníckeho práva podľa tzv. intabulačného\nprincípu. Podľa názoru sťažovateľov bolo z ich strany s ohľadom na všetky v konaní\npredložené listiny (napr. aj doklad o úhrade kúpnej ceny za príslušne nehnuteľnosti)\npreukázané, že ich právni predchodcovia postupne minimálne vydržali vlastnícke právo\nk príslušným\n\nnehnuteľnostiam\n\ns\n\nohľadom\n\n3\n\nna\n\nnespochybniteľnú\n\nexistenciu\n\nich\n\ndobromyseľnosti pri užívaní (vlastnení) dotknutých pozemkov, keď za platnosti Uhorského\nobyčajového práva sa dobromyseľnosť vyžadovala pri nastúpení do držby, ktorú skutočnosť\nsťažovatelia listinnými dôkazmi citovanými aj v napadnutom rozhodnutí preukazovali\na podľa názoru sťažovateľov aj preukázali. V prípade nadobudnutia vlastníckeho práva\nvydržaním sa jednalo o nadobudnutie vlastníctva na základe dlhotrvajúcej, pokojnej\na statočnej držby. Za podmienky pri tomto spôsobe nadobudnutia vlastníctva sa rozumeli\nskutočná držba, uplynutie času a tzv. statočnosť držby. Sťažovatelia sú presvedčení o tom,\nže v prípade ich právnych predchodcov sa nepochybne jednalo o tzv. statočnú držbu,\nkeď títo zjavne svojou mimopozemnoknižnou držbou nikoho neukracovali. Podstatnou\nje držba pritom držba faktická a nie až držba knihová. Sťažovatelia sú preto právneho\nnázoru, že i v prípade, ak nebol vykonaný zápis v pozemkovej knihe ako hmotnoprávna\npodmienka nadobudnutia vlastníckeho práva, všetky okolnosti pri nadobudnutí vlastníckeho\npráva ich právnych predchodcov mohli u nich vyvolať reálne a skutočné presvedčenie,\nže sa stali (spolu)vlastníkmi príslušných nehnuteľností odvolávajúc sa pritom aj na všetky\nsťažovateľmi predložené listiny.“.\n4. V závere ústavnej sťažnosti sťažovatelia vyjadrujú presvedčenie, že „všeobecné\nsúdy v ich veci nepostupovali v súlade so zásadou, podľa ktorej sa od orgánov verejnej\nmoci vyžaduje, aby pri rozhodovaní o reštitučných nárokoch oprávnených osôb alebo\nurčení vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré boli zabraté štátom v čase neslobody, riadiac\nsa zásadami materiálneho právneho štátu, pristupovali k interpretácii zákonov s vedomím,\nže pre minulý režim boli príznačné nedostatky vtedajšej legislatívy, ale najmä však často\nsa vyskytujúca svojvôľa vtedajších štátnych a iných orgánov pri uplatňovaní moci“.\n5. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľov vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a v spojení s čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7Sžr 13/2017 zo dňa 26.09.2018\nporušené bolo.\n\n4\n\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7Sžr 13/2017 zo dňa 26.09.2018\nsa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nSťažovateľom sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 1.787,50 eur,\nktorú je Najvyšší sud Slovenskej republiky zaplatiť na účet ich spoločne splnomocnenej\nadvokátskej kancelárie do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n9. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania\nje sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n10. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem\nvšeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia\n\n5\n\nnavrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú\nosobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,\nakého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.\n11. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem\nvšeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať\na) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,\nb) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa\nsťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,\nc) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,\nd) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť\nk porušeniu jeho základných práv a slobôd.\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie\nzákladného práva vlastniť majetok. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti všeobecne uvádzajú,\n\n6\n\nže namietajú porušenie základného práva vlastniť majetok obsiahnutého v čl. 20 ústavy,\nz obsahu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovatelia majú na mysli základné právo vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\n14. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok.\nPodľa čl. 1 dohovoru vysoké zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha\nich jurisdikcii, práva a slobody uvedené v hlave I tohto dohovoru.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n15. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľov je namietané porušenie základného\npráva podľa čl. 20 ústavy a porušenie čl. 1 dohovoru, a to rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 7 Sžr 13/2017 z 26. septembra 2018, ktorý považujú „za nesprávny a zasahujúci\ndo ich legitímneho práva vlastniť majetok“.\n16. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval na neverejnom\nzasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\nPri posudzovaní existencie dôvodov prípadného odmietnutia podľa § 56 ods. 2\nzákona o ústavnom súde prihliadal ústavný súd aj na právnu úpravu účinnú v čase začatia\nkonania pred ústavným súdom, t. j. na právnu úpravu účinnú v čase doručenia predmetnej\nústavnej sťažnosti ústavnému súdu (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov), ako aj na ustálenú judikatúru ústavného súdu\nsúvisiacu s touto právnou úpravou.\n17. V rámci predbežného prerokovania ústavný súd zistil, že ústavná sťažnosť nie je\nargumentačne koncipovaná tak, aby sa z nej dalo vyvodiť, akým postupom mal najvyšší súd\npoškodiť sťažovateľov na ich základnom práve podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\n\n7\n\n18. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania i ostatnými\npožadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby\npožadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.\nZ uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne\ndefinované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych\naj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 43 ods. 1 a § 123\nods. 1 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,\nje ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom súde).\n19. Ústavný súd konštatuje, že obligatórnou náležitosťou ústavnej sťažnosti podľa\n§ 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde je povinnosť sťažovateľa uviesť konkrétne\nskutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho\nzákladných práv a slobôd. Keďže ústavná sťažnosť neobsahuje kvalifikované odôvodnenie,\nteda uvedenie konkrétnych a jasne formulovaných okolností, ktorými sťažovatelia\nodôvodňujú porušenie označeného základného práva rozhodnutím najvyššieho súdu, okrem\nkonštatovania, že najvyšší súd nevyhodnotil správne základnú právnu otázku, a to otázku\nexistencie vlastníckeho práva právnych predchodcov sťažovateľov k dotknutým pozemkom,\nnespĺňa sťažnosť podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 123 ods. 1\npísm. d) zákona o ústavnom súde.\n20. Odôvodnenie návrhu je pritom podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nzákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd\nuž opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami\nzákona o ústavnom súde (§ 43 ods. 1 a § 123 ods. 1) vyplýva, že sťažovateľ musí označiť\nzákladné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením\npríslušných článkov ústavy, ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08,\nIV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu a navrhnúť v tejto\nsúvislosti dôkazy.\n21. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\n\n8\n\nneskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky\na takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,\naby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,\naby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.\nOsobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína\nkonanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada\n„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby\npráva znalé (napr. advokáta).\n22. Ústavný súd dodáva, že podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh\nna začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné\nnedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky\nodstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh\nna začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42\nods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.\n23. Vzhľadom na to, že nedostatok odôvodnenia, ktoré predstavuje podstatnú\nnáležitosť návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy, nie je\nmožné považovať za odstrániteľný nedostatok, ktorý je možné odstrániť po uplynutí lehoty\nustanovenej v § 138 zákona o ústavnom súde, o to viac v prípade, ak je sťažovateľ v konaní\npred ústavným súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, ústavný súd\nv okolnostiach daného prípadu sťažovateľov na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti\nspočívajúcich v nedostatočnom odôvodnení ústavnej sťažnosti nevyzýval.\n24. Predmetná ústavná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré\nna uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde,\na to relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec ústavnej sťažnosti obsahovo\nkorešpondujúce s návrhom na rozhodnutie vo veci samej, preto ústavný súd ústavnú\nsťažnosť v súlade s § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie\nzákonom ustanovených náležitostí.\n\n9\n\n25. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších\nnárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.\n26. Nad rámec uvedeného ústavný súd upozorňuje sťažovateľov na to, že súčasťou\nstabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 301/07) je aj právny\nnázor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv\na slobôd hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1\nústavy, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil\nústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. O prípadnom porušení\ntýchto práv by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu\nprimárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných\nprincípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením\n(IV. ÚS 326/07).\nV súčasnosti dochádza k doplneniu, resp. rozvinutiu citovanej judikatúry ústavného\nsúdu v tom zmysle, že nálezom vysloví porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1\nústavy (bez vyslovenia porušenia ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46\naž čl. 48 ústavy) sťažovateľa vtedy, ak to charakter, resp. predmet konania pred\nvšeobecnými súdmi umožňuje. Tak to bolo napr. v náleze sp. zn. I. ÚS 395/2016\nzo 14. septembra 2016, kde ústavný súd rozhodol, že k porušeniu základného práva\nsťažovateľa zaručeného čl. 20 ods. 1 ústavy došlo v súvislosti s „nepriznaním náhrady\nškody, ktorá mala na jeho majetku (peňažných prostriedkoch vedených na bankových\núčtoch) vzniknúť v dôsledku sporného postupu orgánov prokuratúry v jeho trestnej veci,\nktorá skončila zastavením trestného stíhania“, ktorého nároku sa sťažovateľ domáhal\nprostredníctvom žaloby podľa v tom čase účinného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom\nv znení neskorších predpisov (tento zákon bol neskôr zrušený zákonom č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, pozn.) proti Slovenskej republike podanej\npríslušnému všeobecnému súdu.\n\n10\n\n27. Obiter dictum ústavný súd napokon dáva do pozornosti sťažovateľov, že ak štát\nje kontinuálne evidovaný ako vlastník dotknutých nehnuteľností, a to od pozemkovej knihy\ncez evidenciu nehnuteľnosti až po kataster nehnuteľnosti, a to spred obdobia avizovaného\nprídelu (predvojnové obdobie), ako aj po tomto období až do súčasnosti, tak pri tvrdenom\nsplnení podmienok vydržania by v zásade nemalo byť týmto uznesením prípadné vlastnícke\nprávo osôb, ktoré nehnuteľnosti vydržali dotknuté. Z obsahu spisu sa nedá konštatovať,\nza akých okolností sa predmetné nehnuteľnosti fakticky odňali z užívania sťažovateľom,\nprípadne ich právnym nástupcom. Vlastnícke právo sa nepremlčuje (§ 100 ods. 2\nObčianskeho zákonníka) a všeobecné súdy v sporovom konaní bežne riešia spory o určenie\nvlastníckeho práva (určenie, že vec patrí do dedičstva v prípade úmrtia osoby vydržiteľa).\nUrčovací rozsudok predstavuje záznamovú listinu na zosúladenie skutočného stavu\nso stavom formálnym (§ 34 v spojení s § 70 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv\nk nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Ratio legis každej\nreštitúcie je predovšetkým napraviť krivdy z minulosti a najbežnejším spôsobom\nje prinavrátenie vlastníckeho práva v prípadoch, ak bolo odňaté; v danom prípade niektorým\nz dôvodov podľa § 3 referenčnej reštitučnej normy (v texte spomínaný zákon č. 503/2003\nZ. z.). A contrario niet dôvod na prinavrátenie vlastníckeho práva v režime reštitúcií,\nak vlastnícke právo odňaté nebolo a v takomto prípade ochranu vlastníckeho práva\ngarantujú predovšetkým všeobecné súdy inter alia deklarovaním vlastníckeho práva\nv kontradiktórnom sporovom konaní.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. januára 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "reštitúcia-reštitučný titul", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9e35f76f-2c13-49b6-8d58-3bd3a627d23c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.395.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 395/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 395/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.395.2016.2"}, {"guid": "ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 146/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 146/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 372, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d"}, {"guid": "ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211"}, {"guid": "ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0"}, {"guid": "ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 258, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "1eefce37-f0bb-4085-8320-f1e48fc023ab:41d6a1ad-e02b-484e-bab7-94fccd4e106d", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4016200463.4", "spisova_znacka": "23Sp/33/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sp/33/2016 z 4. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-12-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4016200463.4"}], "citovane_v": []}