{"guid": "ussr:135318ea-3897-41c8-8a8a-4b202f971c13", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.222.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 222/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 222/2020 z 16. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. júna 2020, sp. zn. III. ÚS 222/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.222.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/135318ea-3897-41c8-8a8a-4b202f971c13", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.222.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.222.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.222.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 222/2020-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov\nIvana Fiačana a Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného advokátkou\nJUDr. Valériou Brečkovou, Daľkovská 470/14, Snina, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18 CoP 2/2019\nz 18. novembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n28. februára 2020\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 18 CoP 2/2019\nz 18. novembra 2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že Okresný súd Humenné\n(ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. 10 P 142/2015 z 13. marca 2018 rozhodol\no návrhu\n\n, dcéry sťažovateľa,\n\n(ďalej len\n\n„navrhovateľka“), na zvýšenie výživného tak, že návrh na zvýšenie výživného od roku 2012\ndo 30. júna 2015 zamietol, zmenil rozsudok okresného súdu sp. zn. 19 P 42/2002\nzo 4. apríla 2003 v časti určenia výživného pre maloletú navrhovateľku tak, že zvýšil\nvýživné zo sumy 800 Sk (26,56 €) mesačne na sumu 40 € mesačne od 1. júla 2015\ndo 31. októbra 2015 a na sumu 100 € mesačne od 1. novembra 2015 do 31. augusta 2016.\nZároveň zaviazal sťažovateľa uhradiť navrhovateľke zaostalé výživné za obdobie\nod 1. júla 2015 do 31. augusta 2016 v sume 788,16 €, zrušil vyživovaciu povinnosť\nsťažovateľa k navrhovateľke ku dňu 31. augusta 2016, zaviazal navrhovateľku uhradiť\nnáklady za preklad v sume 22,58 € a matku navrhovateľky zaviazal uhradiť náklady\nza preklad v sume 651,04 €. O odvolaní matky navrhovateľky rozhodol krajský súd\nuznesením sp. zn. 18 CoP 18/2018 z 12. septembra 2019, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej\ninštancie „vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného od roku 2012\ndo 30.6.2015, vo výroku o povinnosti matky nahradiť náklady za preklad, vo výroku\no trovách konania“ a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\nOdvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil právny názor, podľa ktorého\ndôvody hodné osobitného zreteľa sú dané, a preto je potrebné určiť vyživovaciu povinnosť\notcovi aj za obdobie spätne troch rokov od podania návrhu na zvýšenie výživného matkou\nza obdobie, keď dcéra sťažovateľa bola ešte maloletou.\n3. Po vrátení veci okresný súd opäť vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn.\n10 P 142/2015 z 28. mája 2019 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak, že zmenil\nrozsudok okresného súdu sp. zn. 19 P 42/2002 zo 4. apríla 2003 v časti výživného tak,\nže zvýšil výživné zo sumy 800 Sk (26,56 €) mesačne na sumu 120 € mesačne\nod 14. mája 2012 do 28. decembra 2015 a na sumu 40 € mesačne od 1. marca 2015\n2\n\ndo 30. júna 2015. Zároveň zaviazal sťažovateľa uhradiť navrhovateľke zaostalé výživné\nza obdobie od 14. mája 2012 do 30. júna 2015 v sume 3 187,11 € a v prevyšujúcej časti\nvýšky výživného za obdobie od 14. mája 2012 do 30. júna 2015 návrh zamietol. Náhradu\nnákladov za preklad Slovenskej republike nepriznal. O odvolaní sťažovateľa proti rozsudku\nokresného súdu rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom, ktorým rozhodnutie súdu\nprvej inštancie ako vecne správne potvrdil.\n4. Sťažovateľ namieta, že odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie svojím postupom\nporušili jeho základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces, keď žiadnym\nspôsobom nezdôvodnili existenciu okolností hodných osobitného zreteľa v zmysle § 77\nods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), ktoré odôvodňovali zvýšenie výživného\nspätne za dobu 3 rokov od podania návrhu. Sťažovateľ v dôvodoch ústavnej sťažnosti\nbližšie uviedol:\n«Pre priznanie spätného výživného... nepostačuje len zmena pomerov, je potrebné\nv konaní preukázať dôvody hodné osobitného zreteľa, tak ako to vyžaduje kogentné zákonné\nustanovenie, pre ktoré nebolo možné podať návrh na zvýšenie výživného v čase, keď výživné\nprestalo zodpovedať možnostiam a schopnostiam povinného a potrebám maloletého\ndieťaťa. Tie isté skutočnosti nemôžu byť zmenou pomerov aj dôvodmi hodnými osobitného\nzreteľa...\n„Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné\npriznanie výživného vyplýva okrem iného zo snahy o zamedzenie špekulácií a zneužívania\nmožnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených\nvyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie\nvýživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však\nz určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie\nvýživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto\ninštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba\nposúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu.“\n(Uznesenie Ústavného súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. I. ÚS 99/2018)\n\n3\n\nAk potrebám maloletého dieťaťa prestalo zodpovedať výživné zo strany sťažovateľa\ntri roky pred podaním návrhu, bol to dôvod na podanie návrhu na zmenu rozhodnutia\no výške výživného. Nebolo preukázané, aby niečo skutočne bránilo matke podať návrh\nna zvýšenie výživného počas roka 2012. V danej právnej veci nie sú prítomné dôvody hodné\nosobitného zreteľa požadované ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine.\nPostupom súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu bolo porušené, resp. nebolo\nrešpektované kogentné ustanovenie Zákona o rodine, pričom tento postup spôsobil otcovi\nujmu na práve na spravodlivý súdny proces. Otec poukazuje tiež na to, že právo na súdnu\nochranu v sebe zahŕňa aj riadne odôvodnenie rozsudku, ktoré vyžaduje, aby sa súd\nzrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú rozhodujúce a právne významné pre rozhodnutie vo veci samej.\nV konaní pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom neboli preukázané dôvody\nhodné osobitného zreteľa. Z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu v tejto časti nesprávne.\nSúd prvej inštancie uložil povinnosť v rozpore s citovaným ustanovením Zákona\no rodine. Skutočnosť, že krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil stotožnil sa\ns jeho odôvodnením, ako aj s počiatkom určenia zmeny jeho vyživovacej povinnosti,\na nezrušil prvostupňový rozsudok..., podľa názoru sťažovateľa spôsobilo narušenie princípu\nprávnej istoty zaručenej otcovi právnym poriadkom.\nNa základe vyššie uvedených skutočností má otec za to, že súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.»\n5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal ústavnú sťažnosť\nna ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:\n„... Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove\nč. k. 18CoP/2/2019-469 zo dňa 18.11.2019 porušené bolo.\n... Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. I8C0P/2/2019-469 zo dňa 18.11.2019 sa\nzrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\n\n4\n\n... Sťažovateľovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči Krajskému súdu\nv Prešove.“\n5.1 Sťažovateľ zároveň navrhol, aby ústavný súd podľa § 129 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odložil\nvykonateľnosť napadnutého rozsudku do právoplatného skončenia konania o ústavnej\nsťažnosti, keďže v jeho prípade ide o situáciu predvídanú zákonom o ústavnom súde,\n„kedy by navrhovateľka v predmetnej právnej veci na podklade vykonateľného rozsudku\nmohla vykonať exekúciu, pričom sťažovateľ sa nachádza v zlej finančnej situácii“.\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n9. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania je\nsťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n\n5\n\n11. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n13. Podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie\nsťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky,\nktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n16. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\n\n6\n\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010).\n17. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho\nvšak priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno\npriznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody\nhodné osobitného zreteľa.\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu\n18. Podstatou námietok sťažovateľa, ktorými odôvodňuje porušenie v sťažnosti\noznačených práv, je ním prezentované tvrdenie, podľa ktorého krajský súd sa v napadnutom\nrozsudku nevysporiadal s otázkou existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, čo nie je\nv súlade s požiadavkou riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Sťažovateľ namieta,\nže v konaní nebola preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, no napriek\ntomu mu bola právoplatne uložená povinnosť platiť výživné za obdobie troch rokov spätne\nod podania návrhu. Z tohto dôvodu preto považuje napadnutý rozsudok za nesprávny.\nPodľa sťažovateľa krajský súd napadnutým rozsudkom porušil princíp právnej istoty\na znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n19. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľa poukazuje na svoju\njudikatúru, podľa ktorej všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie\nzákladných práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým\nfyzickým osobám zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až\nvtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porovnaj I. ÚS 9/00, II. ÚS 592/2013,\nIII. ÚS 375/2010, IV. ÚS 26/04).\n20. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.\nPreto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť\n7\n\ntejto ochrany, a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten\norgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu\n(IV. ÚS 128/04).\n\nSťažovatelia\n\nnemajú\n\npodľa\n\nústavy,\n\nzákona\n\no\n\nústavnom\n\nsúde\n\na stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich\nsystémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany\nposkytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd.\nToto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho,\nže aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni\njeho právomocí [čl. 142 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 Civilného sporového poriadku\n(ďalej len ,,CSP“)]. Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné\nprávne prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody\na pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva\nalebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\n(m. m. IV. ÚS 193/2010, I. ÚS 178/2011, IV. ÚS 453/2011, III. ÚS 703/2017).\n21. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,\nak to zákon pripúšťa.\n22. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n23. Citovaná právna úprava (účinná od 1. júla 2016) presunula ťažisko tvrdenia\na preukazovania vád zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na dovolateľa, ktorý limity\nposúdenia prípustnosti dovolania určuje obsahom podaného dovolania.\n24. Z obsahu ústavnej sťažnosti je zrejmá námietka sťažovateľa o nevysporiadaní sa\nkrajského súdu s existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, čo nie je v súlade s požiadavkou riadneho odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia. Sťažovateľ je tiež presvedčený, že postupom vo veci konajúcich súdov mu\n8\n\nbolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Z uvedeného je preto zrejmé, že sťažovateľ sa\nochrany svojich práv mohol domôcť prostredníctvom dovolania ako mimoriadneho\nopravného prostriedku.\n25. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť\ndovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla\nintenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý\nproces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa\nvymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň\nznamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,\nna relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie\no riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegationis iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 155/2017\nz 25. októbra 2017).\n26. V tejto súvislosti ústavný súd už v minulosti judikoval, že v prípadoch uplatnenia\ndovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku spôsobilého zabezpečiť ochranu práv\nsťažovateľa, následne však odmietnutého dovolacím súdom pre neprípustnosť je lehota\npre podanie sťažnosti ustanovená § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v zásade zachovaná\naj vo vzťahu\n\nk predchádzajúcemu\n\nprávoplatnému\n\nrozhodnutiu\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\n(m. m. III. ÚS 674/2014, pozri aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11.\n2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53\na 54). Tento princíp sa napokon premietol i do ustanovenia § 124 poslednej vety zákona\no ústavnom súde, podľa ktorého ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok,\n9\n\nlehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym\nopravným\n\nprostriedkom\n\nnapadnuté,\n\nzačína\n\nplynúť\n\nod\n\ndoručenia\n\nrozhodnutia\n\no mimoriadnom opravnom prostriedku.\n27. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti v súčinnosti\ns okresným súdom zistil, že sťažovateľ nevyužil v danej veci dovolanie ako mimoriadny\nopravný prostriedok podľa § 420 písm. f) CSP. Keďže sťažovateľ netvrdil, tým menej\npreukazoval, že dovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, v okolnostiach\njeho prípadu neprichádzal do úvahy prípadný postup ústavného súdu v zmysle § 132 ods. 3\nzákona o ústavnom súde.\n28. Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom\nsúde ústavnú sťažnosť v časti namietaného nevysporiadania sa krajského súdu s existenciou\ndôvodov hodných osobitného zreteľa v odôvodnení napadnutého rozsudku ako neprípustnú\nodmietol.\n29. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa týkajúcej sa nesprávneho právneho záveru\nkrajského súdu o existencii dôvodov na aplikáciu ustanovenia § 77 ods. 1 zákona o rodine\nústavný súd vychádza zo svojej stabilizovanej judikatúry, súčasťou ktorej je aj doktrína\nmožných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach\npatriacich do ich právomoci. Predovšetkým ústavný súd pripomína, že je nezávislým\nsúdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom\nnie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m.\nI. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný\nsúd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť\nprincípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Ústavný súd už opakovane uviedol\n(napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou, prípadne dohovorom garantovaných\n10\n\npráv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu,\nale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným\nzákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1\nústavy). V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha\npri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných\npredpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách okrem iného v tom smere, či závery všeobecných súdov nie sú\narbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii právneho\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n30. Ako z uvedeného vyplýva, ústavnému súdu v zásade neprislúcha hodnotiť\nsprávnosť právneho záveru všeobecného súdu v konkrétnej právnej veci ani výklad zákona,\nktorý v konkrétnej veci aplikoval. Sťažovateľ však túto stabilizovanú judikatúru ústavného\nsúdu opomína a ústavnú sťažnosť uplatnil v podstate ako ďalší opravný prostriedok\nv systéme všeobecného súdnictva. Účel ústavnej sťažnosti je však v porovnaní s opravnými\nprostriedkami v systéme všeobecného súdnictva diametrálne odlišný, keďže táto sleduje\nvýlučne ochranu základných práv a slobôd.\n31. V súlade s požiadavkou komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí\nvšeobecných súdov (tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu\npríslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09), ústavný súd pri posudzovaní otázky, či mohli\nbyť napadnutým rozsudkom krajského súdu porušené označené práva sťažovateľa,\nzohľadnil nielen odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ale aj rozsudok\nokresného súdu, ktorý krajský súd potvrdil ako vecne správny.\n\n11\n\n32. Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia rozsudku sp. zn. 10 P 142/2015\nz 28. mája 2019, ktorým vo veci sťažovateľa rozhodol po vrátení veci odvolacím súdom\nna nové konanie a priznal navrhovateľke výživné za obdobie troch rokov spätne od podania\nnávrhu, najmä uviedol:\n„Odvolací súd vo svojom odôvodnení uviedol, že výživné, ktoré bolo stanovené\nv roku 2002 na mal.\n\nv roku 2012, nezodpovedalo tak potrebám dieťaťa,\n\nale aj pomerov u otca, ktorý mal podstatne vyšší príjem ako v čase poslednej úpravy.\nZ návrhu a z vykonaného dokazovania vyplynulo, aké boli výdavky spojené s návštevou\nškoly v tom čase mal.\n\na z toho je zrejmé, že otec, ktorý pri dosahovaní vyššieho\n\nmesačného príjmu sám nedospel k záveru, že je potrebné prispievať na maloletú dcéru\nvyššou sumou adekvátnou jej potrebám. Naďalej platil výživné vo výške v tom čase 30%\nživotného minima napriek tomu, že mesačný príjem umožňoval mu platiť vyššie výživné.\nUž samotná táto skutočnosť odôvodňovala návrh matky na zvýšenie výživného aj 3 roky\nspätne od podaného návrhu, pretože určené výživné nezodpovedalo potrebám dieťaťa,\nale ani pomerom na strane otca, ktorý iným spôsobom ako úhradou výživného ani na výživu\nmal.\n\nneprispieval. V tom videl odvolací súd nesprávny právny záver,\n\npretože okolnosti, ktoré boli vyššie uvedené sú tými, ktoré sú dôvodmi hodnými osobitného\nzreteľa na to, aby súd určil výživné vyššie aj za dlhšiu dobu, najmä, ak pomery na strane\nrodiča, ktorý je povinný prispievať na výživu, odôvodňujú takúto úpravu. Z týchto dôvodov\nzrušil odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí výživného,\nako návrhu matky, za obdobie od 14.5.2012 do 30.6.2015...\nDôvody hodné osobitného zreteľa sú dané, a preto je potrebné určiť výživné otcovi\naj za obdobie spätne 3 rokov od podania návrhu na zvýšenie výživného matkou za obdobie,\nkedy dcéra\n\nbola ešte maloletou, keďže plnoletosť dosiahla až vo februári\n\n2016.“\n33. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne\nsprávny a v dôvodoch svojho rozhodnutia vo vzťahu k sťažnostným námietkam uviedol:\n„... V predmetnej veci rozhodoval odvolací súd už uznesením zo dňa 12. septembra\n2018. Týmto uznesením bol zrušený výrok súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu\nna zvýšenie výživného od roku 2012 do 30.06.2015 a trovách štátu a trovách konania.\n\n12\n\n... Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal okolnosťami prípadu podľa už...\nuvádzaného právneho názoru odvolacieho súdu v skoršom rozhodnutí. Zistil skutočnosti,\nktoré boli rozhodujúce do roku 2015 a správne aj vec posúdil. Zrejme je z tohto konania\na odvolací súd sa pridržiava tohto svojho právneho názoru už skôr vysloveného,\nže existovali dôvody hodné osobitného zreteľa vzhľadom na minimálne výživné, ktoré platil\notec na dcéru bez ohľadu nato akom veku vývoja sa nachádzala tiež, aké boli výdavky.\nBez ohľadu nato, že dieťa žije v zahraničí odvolací súd sa domnieva, že pre temer dospelé\ndieťa je 26 Eurové výživné skutočne neprimerané. Pokiaľ by aj žila na Slovensku určené\nvýživné vo výške 120 Eur mesačne od mája 2012 do februára 2015 neskôr už len 40 Eur\nmesačne sú primeraným výživným vzhľadom na vek a potreby dieťaťa, ktoré medzitým\nnadobudlo plnoletosť a v tomto konaní už vystupuje, ako navrhovateľka. Pomery sa\nna strane navrhovateľky nesporne zmenili. Rodičia majú participovať na výživnom zhruba\nv rovnakej miere. Súd prvej inštancie zistil pomery matky, potreby dieťaťa a pomery otca. Je\npotrebné konštatovať, že otec v minulosti zarábal primerane a preto suma 120 Eur mesačne\nz obdobia kedy riadne pracoval nie je ničím neprimeraným.\nZákon presne taxatívne nevymedzuje, čo je možné považovať za dôvody hodné\nosobitného zreteľa a toto ustálenie patrí do úvahy súdu. Hmotnoprávnou podmienkou pre\nzmenu súdneho rozhodnutia je zmena pomerov účastníkov konania. Nová koncepcia\nobmedzuje možnosti zvýšiť výživné spätne od podaného návrhu, napriek tomu túto možnosť\nnevylučuje. Zákon o rodine upravuje základné zásady, ktoré sú právnym vyjadrením\nmravných postulátov.\n... V článku 4 Zákona o rodine je vyjadrená povinnosť jednotlivých členov rodiny\nvzájomne si pomáhať , vrátane zabezpečenia hmotných potrieb. Dieťa má zákonný nárok na\nvýživu od svojich rodičov, ide teda o povinnosť rodičov zo zákona. Výživné bolo určované\noprávnenej osobe - navrhovateľke po dobu dosiahnutia veku dospelosti len jedenkrát,\nkeď bola vo veku piatich rokov života, v predškolskom veku. Otec dlhodobo plnil\nvyživovaciu povinnosť pod hranicou 30% životného minima a počas celého súdneho\nkonania / vrátane konania pred odvolacím súdom / nepovažoval nárok dieťaťa na akékoľvek\nzvýšenie výživného za dôvodné, majúc vedomosť o veku dieťaťa. Obrana otca, že nemal\nvedomosť o pomeroch dcéry neobstojí. Pasivita povinného rodiča za daných okolností sa\njaví pre odvolací súd ako skutočnosť odporujúca s dobrými mravmi a ako dôvod hodný\n13\n\nosobitného zreteľa na priznanie výživného po dobu troch rokov spätne od podaného\nnávrhu.“\n34. Poukazujúc na odôvodnenie napadnutého rozsudku ústavný súd konštatuje,\nže nezistil svojvoľný postup krajského súdu vo vzťahu k výkladu a aplikácii § 77 ods. 1\nzákona o rodine, ktorý umožňuje priznať výživné na maloleté dieťa spätne za dobu 3 rokov\npred podaním návrhu. V napadnutom rozsudku odvolací súd zotrval na svojom právnom\nnázore o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú aplikáciu\ncitovaného ustanovenia zákona o rodine, pričom právny názor odvolacieho súdu o danosti\ntýchto dôvodov bol sťažovateľovi známy už z predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia\nkrajského súdu. Krajský súd, vychádzajúc zo znenia citovaného ustanovenia zákona\no rodine, ktoré taxatívne nestanovuje, čo je možné považovať za dôvody hodné osobitného\nzreteľa, a teda ich ustálenie je na úvahe súdu; poukazujúc tiež na základné zásady rodinného\nkódexu, zohľadnil konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu, pričom poukázal najmä\nna pasivitu sťažovateľa, ktorému vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke vyplývala\npriamo zo zákona. Krajský súd tiež zohľadnil skutočnosť, že súd rozhodoval o vyživovacej\npovinnosti sťažovateľa voči maloletej len raz, a to vo veku jej piatich rokov,\npričom sťažovateľ počas celej doby platil minimálne výživné (aj keď jeho pomery mu\numožňovali platiť vyššie výživné) a iným spôsobom na výživu maloletej neprispieval.\nZ tohto hľadiska je významnou aj okolnosť, že sťažovateľ počas celého súdneho konania\nnepovažoval nárok na akékoľvek zvýšenie výživného za dôvodný. Nemožno sa\npreto stotožniť s tvrdením sťažovateľa, že krajským súdom uvádzané dôvody hodné\nosobitného zreteľa sú zároveň skutočnosťami odôvodňujúcimi zmenu súdneho rozhodnutia.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že nezistil svojvoľný výklad či aplikáciu\nprávnych predpisov, ktoré by zakladali ústavnú neudržateľnosť napadnutého rozsudku.\nPrávny záver krajského súdu vo veci sťažovateľa tak nemožno považovať za arbitrárny,\na tým popierajúci základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a právo na spravodlivý\nproces.\n35. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\n14\n\nmedzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa\nnamietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia\nalebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,\npretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,\nII. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n36. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok\nokresného súdu po právnej i skutkovej stránke a, pridržiavajúc sa svojho vo veci skôr\nvysloveného právneho názoru, rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.\nÚstavný súd po prieskume napadnutého rozsudku dospel k záveru, že sťažovateľom\nuplatnené námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci sa javia nedôvodné\na nesignalizujú takú súvislosť s možným porušením jeho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy či jeho práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie\nkonanie reálne mohol vysloviť ich porušenie. Nesúhlas sťažovateľa s obsahom napadnutého\nrozsudku nie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu\nnahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným. Vychádzajúc z uvedeného,\nústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n37. S prihliadnutím na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku rozhodovanie\no ďalších návrhoch sťažovateľa, ako aj o návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého\nrozsudku v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. júna 2020\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vyživovacia povinnosť-výživné", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7517f09a-0784-4dbe-90f9-2ac0b59ee365", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.99.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 99/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 99/2018 z 28. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-28", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.99.2018.1"}, {"guid": "ussr:86613b54-850f-41e7-8adf-ae891eabe02f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 703/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 703/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1"}, {"guid": "ussr:6174a4a1-a888-484c-8114-003810ca3c4d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 674/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 674/2014 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6174a4a1-a888-484c-8114-003810ca3c4d"}, {"guid": "ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 592/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 592/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca"}, {"guid": "ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 288, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf"}, {"guid": "ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390"}, {"guid": "ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 375/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 375/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 193/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/04 z 5. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-05", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "52f693ec-37ad-4293-b319-1a3b7103b305:81234db6-e9d7-49d3-bbc1-ee27eb8f3e91", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8315205884.2", "spisova_znacka": "18CoP/2/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoP/2/2019 z 17. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-11-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8315205884.2"}], "citovane_v": [{"guid": "2b1c554f-6354-43ec-85b1-3a107726f2af:032b3501-454b-4aec-863b-fdb8e89f7513", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5719203630.1", "spisova_znacka": "4Cdo/281/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/281/2020 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5719203630.1"}]}