{"guid": "ussr:ef5dfd4a-c54a-4751-a55b-bf070832b924", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.221.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 221/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 221/2020 z 16. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. júna 2020, sp. zn. III. ÚS 221/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.221.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-44.odsek-1", "nazov": "čl. 44 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-3", "nazov": "čl. 9 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o prístupe k informáciám čl. 9 ods. 3", "nazov": "Dohovor o prístupe k informáciám čl. 9 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o prístupe k informáciám čl. 9 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-44", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-9", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ef5dfd4a-c54a-4751-a55b-bf070832b924", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.221.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.221.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.221.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 221/2020-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov Ivana\nFiačana a Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obce\n,\n\n,\n\nprávne zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou,\n\nŠtúrova 20, Košice, pre namietané porušenie jej základného práva na priaznivé životné\nprostredie podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práva na prístup k správnemu a súdnemu konaniu\numožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore\ns vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru\no prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe\nk spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej Republiky sp. zn. 4 Sžk 44/2018 z 5. marca 2019 a jeho postupom v tomto\nkonaní a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obce\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\n\nI.\nVymedzenie napadnutého postupu, rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna\n2019 doručená ústavná sťažnosť obce\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na priaznivé životné\nprostredie podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa čl. 46 ods. 2 ústavy, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na prístup k správnemu a súdnemu\nkonaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí orgánov verejnej moci, ktoré\nsú v rozpore s vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia podľa čl. 9 ods. 3\nDohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe\nk spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“),\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej Republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n4 Sžk 44/2018 z 5. marca 2019 a jeho postupom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa podaním z 30. mája\n2016 domáhala postavenia účastníka v správnom konaní vo veci predĺženia doby platnosti\na zmeny prieskumného územia „\n3.\n\nSťažovateľka\n\nbola\n\n– ropa a horľavý zemný plyn“.\nrozhodnutím\n\nMinisterstva\n\nživotného\n\nprostredia\n\nSlovenskej republiky, odboru štátnej geologickej správy (ďalej len „ministerstvo“) sp. zn.\n5020/2016-7.3, číslo záznamu 31046/2016 z 2. júna 2016 (ďalej len „rozhodnutie\nministerstva“) vylúčená zo správneho konania vo veci predĺženia doby platnosti a zmeny\nprieskumného územia\n\n– ropa a horľavý zemný plyn“.\n\n4. Proti rozhodnutiu o vylúčení zo správneho konania podala sťažovateľka rozklad,\no ktorom rozhodol minister Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky\nrozhodnutím č. 6422/2016-9.2 (14/16-rozkl.), záznam číslo 39044/2016 (6) z 13. júla 2016\n\n2\n\n(ďalej len „rozhodnutie ministra životného prostredia“) tak, že rozklad zamietol\na rozhodnutie ministerstva potvrdil.\n5. Sťažovateľka sa správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) domáhala preskúmania rozhodnutia ministra životného prostredia\nv spojení s rozhodnutím ministerstva. Krajský súd uznesením č. k. 1 S 212/2016-241\nz 11. júla 2018 (ďalej len „rozhodnutie krajského súdu“) konanie o správnej žalobe zastavil\na v odôvodnení rozhodnutia okrem iného konštatoval: „... dňa 30.04.2018 bol žalovanému\ndoručený návrh na zrušenie prieskumného územia\n\nv zmysle ust. § 23 ods. 3,\n\n4, 5 a 9 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach a to na žiadosť spoločnosti\n,\n\n,\n\n. Žalovaný\n\nrozhodnutím č. 6111/2018-5.3, číslo záznamu: 27406/2018 zo dňa 25.05.2018,\nprávoplatným dňa 18.06.2018 rozhodol o zrušení prieskumného územia\n\n–\n\nropa a horľavý zemný plyn, ktoré bolo primárnym pri rozhodovaní v administratívnom\nkonaní.\n... zrušením prieskumného územia sa stane bezpredmetným aj rozhodovanie\no vylúčení žalobcu z účasti v konaní o predĺžení doby platnosti a zmene prieskumného\núzemia\n\n, čo má v tomto prípade za následok, že odpadol predmet konania,\n\nlebo prieskumné územie\n\n– ropa a horľavý zemný plyn, ktoré bolo základom\n\nnapadnutého rozhodnutia zanikne a nebude existovať. Uvedená nová právna skutočnosť\nzároveň privodzuje, že napadnuté rozhodnutie nemôže zakladať, meniť alebo inak zrušiť\noprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorým môžu\nbyť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb a právnických osôb\npriamo dotknuté.\nVzhľadom na vyššie uvedené, poukazujúc na novú právnu skutočnosť, ktorá vyvstala\nv priebehu preskúmavacieho konania a to právoplatné rozhodnutie o zrušení prieskumného\núzemia, odpadol dôvod pokračovať v konaní. Preto súd konanie podľa § 99 písm. g) SSP\nzastavil.“\n6. Proti rozhodnutiu krajského súdu podala sťažovateľka kasačnú sťažnosť,\nktorú najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Sžk 44/2018 z 5. marca 2019 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) zamietol. V odôvodnení okrem iného uviedol: „... tvrdenie žalobcu, týkajúce\n3\n\nsa údajného porušenia práva vyplývajúce mu z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, nemá\npodľa kasačného súdu opodstatnenie, pretože žalobca ako zainteresovaná verejnosť\nv zmysle § 42 ods. 1 SSP podaním správnej žaloby využil právo na súdnu ochranu.\nRozhodnutím č. 32017/2016, 5020/2016-7.3 zo dňa 07.06.2016, právoplatným dňa\n28.06.2016, bolo rozhodnuté o zmene (zmenšení) rozlohy prieskumného územia\nMedzilaborce a predĺžená doba platnosti prieskumného územia, počas ktorej bolo možné\ndržiteľmi prieskumného územia využívať týmto administratívnym rozhodnutím zakotvené\npráva, priznanie a následný výkon, ktorých sa žalobca účasťou v správnom konaní snažil\nodvrátiť. Rozhodnutím č. 6111/2018-5.3, číslo záznamu: 27406/2018 zo dňa 25.05.2018,\nprávoplatným dňa 18.06.2018 bolo prieskumné územie\n\nzrušené, čím došlo\n\nk odpadnutiu dôvodu pre pokračovanie akýchkoľvek správnych a súdnych konaní,\ntýkajúcich sa predmetného prieskumného územia. Najvyšší súd týmto pripomína potrebu\nreálneho dopadu súdneho rozhodnutia nielen na procesné práva a povinnosti účastníkov\nsprávneho konania a na jeho reálnu možnosť nielen privodiť vecne iné či výhodnejšie\npostavenie, ale v danom prípade vôbec na reálnu možnosť konanie zopakovať.\n... ak by aj súd v správnom súdnictve žalobcovi vyhovel, napadnuté administratívne\nrozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, žalovaný by nemal inú\nmožnosť, len konanie zastaviť, pretože odpadol dôvod na vydanie rozhodnutia o účastníctve\nžalobcu v konaní o zmene prieskumného územia, ktoré predtým právoplatne zaniklo.\n...zrušenie rozhodnutia žalovaného v predmetnej veci by bolo v rozpore so zásadou\nmateriálnej pravdy aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.“\n7. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentuje:\n„Právne posúdenie veci najvyšším súdom je nie len v rozpore s čl. 9 ods. 3\nAarhuského dohovoru a jeho výkladom poskytnutým Súdnym dvorom Európskej únie\nv rozsudku vo veci C-240/09, ale aj s platnou právnou úpravou – Správnym súdnym\nporiadkom, za účinnosti, ktorého o veci rozhodoval tak krajský, ako aj najvyšší súd,\na ktoré teda boli povinné aplikovať na vec ustanovenia Správneho súdneho poriadku.\n... skutočnosť, že medzi právnou úpravou, podľa Občianskeho súdneho poriadku\na právnou úpravou podľa Správneho súdneho poriadku je zásadný rozdiel, pokiaľ\nide o spôsobilosť rozhodnutia správneho orgánu v oblasti životného prostredia, po uplynutí\n\n4\n\nplatnosti rozhodnutia, vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nIII. ÚS 875/2016 zo dňa 28. 2. 2017...\n... najvyšší súd zastaviac, resp. zamietnuc kasačnú sťažnosť sťažovateľky\nproti uzneseniu krajského súdu o zatavení konania o žalobe sťažovateľky nielen zásadným\nspôsobom porušil práva sťažovateľky ako obce, súčasťou výkonu samosprávy, ktorej\nje zabezpečovanie\n\npriaznivého\n\nživotného\n\nprostredia\n\nobyvateľov\n\nobce,\n\ndomáhať\n\nsa preskúmania rozhodnutí v oblasti životného prostredia, ale konal aj zasahujúc do práv\nsťažovateľky na konanie pred súdom, zakotvených v ústave, a na spravodlivé súdne konanie\nzakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nZáujem na ochrane životného prostredia nemôže zaniknúť uplynutím lehoty,\nna ktorú bolo rozhodnutie napadnuté žalobou zainteresovanej verejnosti vydané. Záujem\nna ochrane životného prostredia spočíva v tom, aby rozhodnutia porušujúce tento záujem\nneboli vydávané a aby, ak sú vydané, boli podrobené preskúmaniu súdom. Naopak, výklad\nposkytnutý najvyšším súdom v skutočnosti znamená, že zainteresovaná verejnosť nemá\nmožnosť účinne sa domáhať preskúmania rozhodnutí vydaných v oblasti životného\nprostredia, a to bez ohľadu na to, že s uplynutím doby platnosti takéhoto rozhodnutia\nskutočnosť, že bolo vydané v rozpore so záujmom na ochrane životného prostredia\nnezanikla.\n... postup správneho súdu, ktorý z druhovo identických dôvodov zastavil konanie\no preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy v konaní o žalobe žalobcu,\n, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod. sp. zn.\n5 S 267/2015, ktorý bol následne potvrdený aj kasačným súdom, označil Ústavný súd\nSlovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. III. ÚS 274/2018 zo dňa 13. 11. 2018\nza porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladné právo 2 na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy\npodľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo\nna prístup k správnemu a súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí\norgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom v oblasti životného\nprostredia podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti\n\n5\n\nna rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného\nprostredia.“\n8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález v znení:\n„Právo sťažovateľky obce\n- domáhať sa zákonným postupom svojho práva pred súdom Slovenskej republiky\nzakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR,\n- na priaznivé životné prostredie podľa čl . 44 ods. 1 Ústavy SR,\n- domáhať sa na súde preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy\nukracujúceho ho na jeho právach zakotveného v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\n- napadnúť v správnom a súdnom konaní úkony a opomenutia orgánov verejnej moci,\nktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia podľa čl. 9 ods. 3\nDohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe\nk spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia,\n- na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd, bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Sžk/44/2018 zo dňa 5. 3. 2019 a postupom, ktorý mu predchádzal, porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zakazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\npokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľky. Ústavný súd Slovenskej republiky\nzrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/44/2018 zo dňa 5. 3.\n2019 a vracia vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy\ntohto konania.“\n9. Vec napadla ústavnému súdu 25. júna 2019 a v súlade s pravidlami rozdeľovania\nvecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 neboli sudcom spravodajcom\npridelené, vec sťažovateľky spadala do kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali\nbyť prerozdeľované po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu. Po vymenovaní\nďalších sudcov ústavného súdu (10. októbra 2019) v súlade s čl. X bodom 5 písm. c)\nRozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019\ndo 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh\npráce 2019“) bola vec sťažovateľky prerozdelená náhodným výberom pomocou\n6\n\ntechnických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi\nVernarskému. Podľa čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce 2019 a čl. II bodu 3 a čl. X bodu 3\nRozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31.\ndecembra 2020 v znení dodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020 je na konanie vo veci\npríslušný senát ústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia\nIvan Fiačan a Peter Straka.\nII.\nRelevantná právna úprava\n10. Podľa čl. 64 ústavy základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu\ntvorí obec a vyšší územný celok.\n11. Podľa čl. 64a ústavy obec a vyšší územný celok sú samostatné územné\nsamosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú\nna ich území trvalý pobyt. Podrobnosti ustanoví zákon.\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 127a ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánov\núzemnej samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému\nneústavnému alebo nezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy, ak o jej ochrane\nnerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n7\n\n16. Zákonom upravujúcim spôsob konania pred ústavným súdom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z .z.\no podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“).\n17. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n18. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n19. Podľa § 136 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť proti neústavnému\nalebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému neústavnému alebo nezákonnému zásahu\ndo veci územnej samosprávy podľa čl. 127a ústavy (ďalej len „sťažnosť vo veciach územnej\nsamosprávy“) môže podať orgán územnej samosprávy, ktorý tvrdí, že neústavným alebo\nnezákonným rozhodnutím alebo iným neústavným alebo nezákonným zásahom sa zasiahlo\ndo veci územnej samosprávy.\n20. Podľa § 136 ods. 2 zákona o ústavnom súde na účely tohto zákona sa vecou\núzemnej samosprávy rozumie najmä právomoc a pôsobnosť obce a samosprávneho kraja,\nako aj princípy samosprávy.\n\n8\n\n21. Podľa čl. 44 ods. 1 ústavy každý má právo na priaznivé životné prostredie.\n22. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n23. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie\nbyť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n24. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n25. Podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru... každá strana zabezpečí, ak sú splnené\npodmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali\nprístup k správnemu alebo súdnemu\n\nkonaniu\n\numožňujúcemu\n\nnapadnutie úkonov\n\na opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore\ns jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.\n26. Podľa § 1 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) obec\nje samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby,\nktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok\nustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.\n27. Podľa § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení základnou úlohou obce pri výkone\nsamosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci\npri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe\nmedzinárodnej zmluvy.\n\n9\n\n28. Podľa § 4 ods. 3 písm. h) zákona o obecnom zriadení obec pri výkone\nsamosprávy najmä utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce\nobyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie\nzdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú\nčinnosť, telesnú kultúru a šport.\n29. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický\nzákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „geologický zákon“) konanie o určení\nprieskumného územia a konanie o predĺžení platnosti prieskumného územia sa začína dňom\npodania návrhu ministerstvu. Konanie o zmene prieskumného územia alebo o zrušení\nprieskumného\n\núzemia\n\nsa\n\nzačína\n\ndňom\n\npodania\n\nnávrhu\n\ndržiteľa\n\nprieskumného\n\núzemia ministerstvu; toto konanie môže začať ministerstvo aj z vlastného podnetu,\nak sú na to z hľadiska verejného záujmu závažné dôvody alebo v konaní o zmene\nprieskumného územia alebo o zrušení prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych\nnerastov z podnetu dotknutej obce alebo dotknutého samosprávneho kraja.\n30. Podľa § 23 ods. 9 geologického zákona účastníkom konania o určení, zmene\nalebo zrušení prieskumného územia je ten, kto návrh podal. Účastníkom konania o určení,\nzmene alebo zrušení prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov je aj dotknutá\nobec a dotknutý samosprávny kraj a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej\ntoto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu\n31. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie, že záujem na ochrane\nživotného prostredia nemôže zaniknúť uplynutím lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie vydané,\npreto ani zrušenie prieskumného územia nie je dôvodom na zastavenie konania o správnej\nžalobe sťažovateľky.\n32. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka svoj návrh na začatie konania\npred ústavným súdom označila ako sťažnosť podľa čl. 127 ústavy, pričom predmetný\nčlánok cituje aj v texte návrhu. S ohľadom na uvedené, berúc zreteľ tiež na obsahovú\n10\n\nstránku odôvodnenia posudzovaného návrhu, ústavný súd vyhodnotil, že podanie\nsťažovateľky je sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.\n33. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa považuje\nna účely správneho konania vo veci prieskumného územia, na účely správneho súdnictva\nza zainteresovanú verejnosť, ktorá háji verejný záujem v oblasti životného prostredia.\n34. Špecifikom prejednávanej veci je však skutočnosť, že účelová podstata účasti\nzainteresovanej verejnosti na rozhodovacích procesoch ovplyvňujúcich životné prostredie\ntak, ako ju má na mysli Aarhuský dohovor, nadobúda v prípade obce vlastnú a jedinečnú\ntvár. Transformuje sa do pozície obce ako subjektu združujúceho osoby majúce na jej území\ntrvalý pobyt a zároveň nositeľa zákonom zverených verejných úloh vyjadrujúcich povinnosť\nstarostlivosti o územie obce a o životné prostredie v obci. Obec je dokonca na ten účel\nvybavená aj štátom decentralizovanou verejnou mocou, ktorú je povinná využívať\nna dosahovanie naznačených cieľov (starostlivosť o územie a o obyvateľov). V poslednom\nmenovanom aspekte sa od „štandardnej“ zainteresovanej verejnosti, nedisponujúcej\nmocenskými prerogatívami, bezpochyby líši.\n35. Dôkazom konštatovaných hodnotení ústavného súdu je aj argumentácia\nsťažovateľky, ktorú predniesla v opravných prostriedkoch pred podaním ústavnej sťažnosti.\nNapríklad v rozklade proti rozhodnutiu ministerstva poukazovala (okrem iného) na § 1\nods. 1 a 2 a § 4 ods. 3 písm. h) zákona o obecnom zriadení, pričom argumentovala,\nže „ak tento dohovor priznáva postavenie zainteresovanej verejnosti, mimovládnym\norganizáciám podporujúcim ochranu životného prostredia, nemožno nájsť žiaden dôvod\nso zreteľom na ciele a účel Aarhuského dohovoru, aby rovnaké práva ako týmto\nmimovládnym organizáciám neprislúchali obci, ktorá združuje všetkých obyvateľov\ns trvalým pobytom na jej území a ktorá je podľa čl. 64 Ústavy SR základným samosprávnym\ncelkom. Navyše, obci je priamo zákonom uložená základná úloha, a to pri výkone\nsamosprávy zabezpečovať starostlivosť o potreby jej obyvateľov.\n... z návrhu na predĺženie doby platnosti prieskumného územia... vyplýva,\nže aj zmenšené prieskumné územie zasahuje do katastra obce\n\n11\n\n...“.\n\n36. V správnej žalobe podanej krajskému súdu zasa sťažovateľka napadnutému\nrozhodnutiu ministra životného prostredia okrem iného vytýkala: „V tejto súvislosti\nneexistuje, a ani žalovaný to nevysvetlil, z akého dôvodu by mal byť charakter konania\no určení (predĺžení) prieskumného územia, posudzovaný inak vo vzťahu k orgánu ochrany\nprírody a inak vo vzťahu k žalobcovi, ktorý je osobou, ktorá je povinná zaujímať\nsa o životné prostredie svojich obyvateľov.“\n37. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že sťažovateľka pri podávaní žiadosti o účasť\nv správnom konaní a následne pri podávaní opravných prostriedkov proti rozhodnutiam\norgánov štátnej správy a súdov nekonala ako právnická osoba súkromno-právnej povahy,\nale z pozície subjektu územnej samosprávy s cieľom chrániť výkon verejných úloh zverený\njej v § 1 ods. 2 a § 4 ods. 3 písm. h) zákona o obecnom zriadení, resp. dosiahnuť zrušenie\nrozhodnutia, ktoré považovala za spôsobilé negatívne vplývať na kvalitu územia,\nstarostlivosť o ktoré jej ako jednotke územnej samosprávy zákon ukladá.\n38. Napokon i v samotnej\n\nsťažnostnej argumentácii\n\nsťažovateľka naznačuje,\n\nže súdnou mocou bolo zasiahnuté do veci územnej samosprávy („... najvyšší súd...\nzásadným spôsobom porušil práva sťažovateľky ako obce, súčasťou výkonu samosprávy\nktorej je zabezpečovanie priaznivého životného prostredia obyvateľov obce, domáhať\nsa preskúmania rozhodnutí v oblasti životného prostredia, ale konal aj zasahujúc do práv\nsťažovateľky na konanie pred súdom, zakotvených v ústave...“).\n39. Zákon o ústavnom súde vo vzťahu k sťažnosti vo veciach územnej samosprávy\ndefinuje v § 136 ods. 2 pojem vec územnej samosprávy exemplifikatívnym spôsobom, radí\nsem najmä právomoc a pôsobnosť obce a samosprávneho kraja, princípy samosprávy. Veci\núzemnej samosprávy sú predmetom právnej úpravy obsiahnutej v štvrtej hlave ústavy,\nako aj v osobitných zákonoch vymedzujúcich postavenie orgánov územnej samosprávy,\nnajmä v zákone o obecnom zriadení.\n40. Ústavný súd podotýka, že v prejednávanej veci nejde zjavne o právomoc\nani o pôsobnosť obce. Participácia obce v správnom konaní vedenom orgánom štátnej\nsprávy totiž nie je charakterizovaná mocensky (naopak, sťažovateľka usilovala o pozíciu\n\n12\n\nadresáta výkonu štátnej verejnej moci). Dôvody, pre ktoré sa sťažovateľka domáhala účasti\nv konaní podľa geologického zákona (a následne proti svojmu vylúčeniu z tohto konania\nbrojila správnou žalobou), však odrážajú jeden z princípov samosprávy tak, ako ich má\nna mysli § 136 ods. 2 ústavy. Ide o princíp teritoriálny (územný). Územie, na ktorom obec\nako jednotka územnej samosprávy realizuje decentralizovanú verejnú moc a v rámci výkonu\nsamosprávy plní ďalšie zákonom priznané verejné úlohy, je neoddeliteľným a pojmovým\nznakom územnej samosprávy. Dokazuje to jej ústavný koncept podľa štvrtej hlavy ústavy\n(označenie „Územná samospráva“) zvýrazňujúci postavenie obce ako územného\nsamosprávneho celku Slovenskej republiky združujúceho osoby, ktoré majú na jej území\ntrvalý pobyt (čl. 64a ústavy). Tento koncept je potom reflektovaný vo viacerých\nustanoveniach zákona o obecnom zriadení. Exaktne stanovené teritórium predstavuje\npre obec jednak limitovaný priestor pre uplatňovanie jej verejnej moci, no zároveň\nje aj objektom jej starostlivosti pri plnení zákonom určených verejných úloh, čo zvýrazňuje\nprávne ukotvenie motivácie výkonu samosprávy podľa § 1 ods. 2 zákona o obecnom\nzriadení.\n41. Ochrany vo veciach územnej samosprávy (a teda aj princípov samosprávy)\nsa však obec nemôže domáhať v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Pre dosiahnutie cieľa\nsledovaného sťažovateľkou iniciovaním konania pred ústavným súdom zákonodarca\ndo právneho poriadku zakotvil odlišný prostriedok ústavno-súdnej ochrany ‒ sťažnosť\nvo veciach územnej samosprávy podľa čl. 127a ústavy, ktorý orgánom územnej\nsamosprávny umožňuje brániť sa proti zásahu do vecí samosprávy.\n42. Pokiaľ sťažovateľka v sťažnosti poukazuje na nálezy ústavného súdu sp. zn.\nII. ÚS 416/2018, sp. zn. III. ÚS 274/2018, sp. zn. III ÚS 875/2016, k tomuto ústavný súd\nuvádza, že sťažovateľom bolo vo všetkých týchto prípadoch občianske združenie,\nu ktorého už na prvý pohľad niet pochýb, že nie je subjektom územnej samosprávy,\na preto v jeho prípade neprichádzala do úvahy iná forma návrhu na ústavno-súdnu ochranu,\nnež ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ústavy.\n43. Návrh sťažovateľky na začatie konania pred ústavným súdom je koncipovaný\nako ústavná sťažnosť podľa čl. 127 ústavy. Aj pri zohľadnení povinnosti posudzovať\n\n13\n\npodanie podľa jeho obsahu (§ 39 ods. 2 zákona o ústavnom súde) nie je možné dospieť\nk záveru,\n\nže\n\nsťažovateľkin\n\nnávrh\n\nna\n\nzačatie\n\nkonania\n\npred\n\nústavným\n\nsúdom\n\nje tzv. komunálnou sťažnosťou podľa čl. 127a ods. 1 ústavy.\n44. Ústavný súd dopĺňa, že ak by aj na základe jeho s nedovolenosťou hraničiaceho\naktivistického prístupu (výzva) sťažovateľka spresnila, že svojím návrhom zamýšľala\nvyvolať začatie konania podľa čl. 127a ústavy, bolo by nevyhnutné takýto návrh odmietnuť\nako podaný zjavne neoprávnenou osobou, keďže komunálnu sťažnosť je legitimovaný\npodať orgán územnej samosprávy (starosta obce, obecné zastupiteľstvo), nie subjekt\núzemnej samosprávy (obec).\n45. Keďže sťažovateľka nevyužila správny, na jej vec dopadajúci prostriedok\nústavno-súdnej ochrany, ústavnému súdu nezostávalo iné, než jej ústavnú sťažnosť\nodmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n46. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku neprichádzalo už do úvahy\nrozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky vymedzených v petite sťažnosti (uloženie\nzákazu pokračovať v porušovaní práv, zrušenie rozhodnutia najvyššieho súdu, priznanie\nnáhrady trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. júna 2020\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov", "životné prostredie", "samospráva-územná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5528cf33-46e1-429a-b9c9-ced0c7ad0571", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.274.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 274/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 274/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.274.2018.2"}, {"guid": "ussr:442c9e84-8b28-4332-a9b7-ebad24ce5323", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.416.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 416/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 416/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.416.2018.1"}, {"guid": "ussr:e9115716-034d-4ddf-9137-3d029dff46cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 875/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:da556c96-2828-43cf-941f-89525ecfaf1b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.297.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 297/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 297/2026 z 21. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.297.2026.1"}]}