{"guid": "ussr:34ae0923-6cbc-4ae8-bc77-88d0dc618245", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.216.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 216/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 216/2020 z 16. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. júna 2020, sp. zn. III. ÚS 216/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.216.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/34ae0923-6cbc-4ae8-bc77-88d0dc618245", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.216.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.216.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.216.2020.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 216/2020-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou\n\nIvan Syrový, s. r. o., Kadnárova 83, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ JUDr. Ivan\nSyrový, PhD., advokát, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 3 Tos 76/2019 z 25. júla 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n13. septembra\n\n2019\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nKrajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 Tos 76/2019-156 z 25. júla 2019\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“). Sťažovateľ taktiež v podaní žiadal\no odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu.\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni\nĽudmile Gajdošíkovej, ktorej funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára\n2019. V zmysle čl. X ods. 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 zo 16. októbra\n2019 (ďalej len „rozvrh“) bola táto vec s účinnosťou od 16. októbra 2019 prerozdelená\na náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená\nsudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu prejednaná\na rozhodnutá v treťom senáte ústavného súdu. Podľa čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce 2019\na čl. II bodu 3 a čl. X bodu 3 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 schváleného\n27. mája 2020 je na konanie vo veci príslušný senát ústavného súdu v zložení Martin\nVernarský (predseda senátu) a sudcovia Ivan Fiačan a Peter Straka.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného súdu\nRužomberok (ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 T 101/2015-135 z 3. júna 2019 (ďalej len\n„uznesenie okresného súdu“) podľa § 419 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) z dôvodu podľa § 52 ods. 1\nzákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nzákon“) konajúci súd vyslovil, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil, a preto sa mu\nnariaďuje výkon trestu odňatia slobody vo výmere dvoch rokov a šesť mesiacov, ktorý mu\nbol uložený právoplatným rozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 T 101/2015 z 13. januára\n2016 pre prečin podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) Trestného zákona. Odsúdenému nariadil\nvýkon trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Predmetné uznesenie okresného\n\n2\n\nsúdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože ho sťažovateľ napadol sťažnosťou. Krajský súd\nuznesením č. k. 3 Tos 76/2019-156 z 25. júla 2019 uznesenie okresného súdu potvrdil,\nkeďže podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.\n4. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti uvádza, že krajský súd pri posudzovaní, či\nsa v skúšobnej dobe osvedčil, založil rozhodnutie len na množstve priestupkov spáchaných\nna úseku cestnej premávky. Namietal, že súd nevzal do úvahy a nedostatočne vyhodnotil\nskutočnosti, ktoré svedčia v prospech sťažovateľa. Sťažovateľ uviedol: «Máme za to, že\nnapriek povinnosti zistiť skutkový stav veci náležíte a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli\ndôvodné pochybnosti podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, nadriadený súd na túto svoju\npovinnosť rezignoval a svoje uznesenie náležíte neodôvodnil. V súlade s konštantnou\njudikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky je súčasťou základného práva na súdnu\nochranu aj právo účastníka na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Krajský súd v Žiline\nnajmä opomenul prihliadnuť pri rozhodovaní na skutočnosti svedčiace v prospech\nodsúdeného. Máme za to, že všeobecné súdy nepostupovali pri posudzovaní veci zákonným\nspôsobom, nakoľko v odôvodneniach poukazovali jednostranne len na pochybenia\nsťažovateľa. Krajský súd v Žiline uviedol, že pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne\nodsúdený osvedčil, možno hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe.\nPoukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej „NS SR“),\nv zmysle ktorej ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší\nprávne normy najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa\nneosvedčil (R 19/1976), avšak ďalej pokračoval, že skutočnosť, že bol odsúdený uznaný\nza vinného zo spáchania trestného činu alebo priestupku, nemožno v každom prípade\nautomaticky posudzovať ako dôvod na nariadenie výkonu trestu. Pri rozhodovaní ale\nnepostupoval podľa tohto princípu. Naopak sa z celkového znenia uznesenia krajského súdu\njaví, že všeobecné súdy prihliadli len na okolnosti, ktoré boli v neprospech odsúdeného\na so skutočnosťami a dôkazmi na jeho prospech sa vôbec nevysporiadali a neprihliadli\nna ne. Iba s poukazom na spáchané priestupky na úseku cestnej premávky Krajský súd\nv Žiline usúdil, že odsúdený je osobou, ktorá ukázala svoju nespoľahlivosť.»\n\n3\n\n5. Ďalej sťažovateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3 Tost 15/2018 z 23. mája 2018, ako aj na jeho osobné pomery a rodinnú situáciu.\nK otázke namietaného porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ uviedol, že výkonom\ntrestu odňatia slobody sa zasiahne aj do jeho občianskych práv, a preto nemožno\nautomaticky bez ďalšieho vylúčiť aplikáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru na prejednávanú vec.\n6. Sťažovateľ zároveň navrhuje odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia\nkrajského súdu. Uvádza, že výkonom trestu jemu aj jeho rodine hrozí závažná ujma, ktorej\ntreba predísť.\n7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní ústavnej sťažnosti vydal takéto uznesenie:\n„Ústavný súd Slovenskej republiky prijíma sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n\no porušení základných práv\n\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\nuznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 3Tos/76/2019-156 zo dňa 25.07.2019 na ďalšie\nkonanie.“\nPo konaní vo veci samej sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n,\n\n,\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\nuznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 3Tos/76/2019-156 zo dňa 25.07.2019 porušené\nbolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 3Tos/76/2019-156 zo dňa 25.07.2019 sa\nzrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške\n415,51 Eur.“\n\n4\n\nII.\nRelevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z.\no podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“).\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n12. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\n\n5\n\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu\n15. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j.\nna princípe subsidiarity.\n16. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré\nsú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne\nzodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo\n\n6\n\nmedzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje\nv tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu podľa zásad uvedených v § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde (m. m. III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05, III. ÚS 114/2010, I. ÚS 724/2016, I. ÚS 150/2019). Zásada subsidiarity\nreflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (m. m.\nIV. ÚS 303/04, I. ÚS 222/2012, I. ÚS 21/2015).\n17. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\no namietaných\n\nporušeniach\n\nústavou\n\nalebo\n\npríslušnou\n\nmedzinárodnou\n\nzmluvou\n\ngarantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch do týchto práv alebo slobôd rozhoduje len v prípade, že je\nvylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto\nprávomoci všeobecným súdom neboli zlučiteľné s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívou ani mimoriadnou\nopravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nIII. ÚS 305/2018). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným\n\n7\n\nsúdom možno uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n18. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že bolo napadnuté uznesenie\nkrajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o riadnom opravnom prostriedku (sťažnosti)\nsťažovateľa proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorým tento rozhodol o tom, že sa\nsťažovateľ neosvedčil. Rozhodnutie okresného súdu teda bolo predmetom súdneho\nprieskumu realizovaného krajským súdom na základe sťažovateľom podanej sťažnosti.\nKonanie o podanej sťažnosti bolo skončené napadnutým uznesením krajského súdu.\nSťažovateľ vyčítal krajskému súdu, že pri posudzovaní, či sa v skúšobnej dobe osvedčil,\nbolo rozhodnutie založené len na množstve priestupkov spáchaných na úseku cestnej\npremávky, pričom neboli vzaté do úvahy dôkazy svedčiace v jeho prospech a jeho rodinné\npomery. Osobitne sťažovateľ namietal porušenie zásady trestného procesu v zmysle § 2\nods. 10 Trestného poriadku.\n19. Krajský súd v napadnutom uznesení uviedol: „Okresný súd v danom prípade\npostupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí vykonal, si vytvoril\ndostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že odsúdený\n\nsa v skúšobnej\n\ndobe odsúdenia na trest odňatia slobody, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený,\nneosvedčil. Treba stručne pripomenúť, že rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp. zn.\n1T/101/2015 z 13.1.2016 bol\n\nodsúdený za zločin nedovolenej výroby\n\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie\ns nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6\nmesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným\ndohľadom v trvaní 3 roky. Zároveň bolo dosúdenému uložené podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr.\nzák. obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok počas\nskúšobnej doby. Predmetný rozsudok vo vzťahu k odsúdenému nadobudol právoplatnosť\n13.1.2016. Základná skúšobná doba plynula odsúdenému od 14.1.2016 do 13.1.2019.\nZ obsahu spisového materiálu vyplýva, že odsúdený v čase základnej skúšobnej doby sa\nopakovane dopúšťal priestupkov na úseku cestnej premávky. Tieto priestupky spáchal\n5.2.2016 - osvetlenie vozidla, 28.3.2016 - rýchlosť jazdy, 12.5.2016 – porušenie\n\n8\n\nvšeobecného záväzného predpisu o BCP iným konaním, 10.10.2016 - toho istého\npriestupku, 19.10.2016 - prekročenie rýchlosti, 20.10.2016 - porušenie všeobecne\nzáväzného právneho predpisu o BCP iným konaním, 4.11.2016 - rovnaký priestupok, takisto\naj 19.4.2017, 31.3.2017 - porušil ustanovenia týkajúce sa prekročenia rýchlosti, 19.10.2017\n- opätovné porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu o BCP iným konaním, takisto\n25.3.2018 - rovnaký priestupok, rovnako tak 16.4.2018, 13.9.2018 mu bola uložená pokuta\nza osvetlenie vozidiel, 10.11.2018 ďalšia pokuta vo výške 20,- Eur za porušenie všeobecne\nzáväzného predpisu o BCP iným konaním. Posledný záznam sa týka 14.2.2019, teda\npo uplynutí skúšobnej doby s probačným dohľadom. Nadriadený súd zdôrazňuje, že pri\nposudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno hodnotiť len tie okolnosti,\nktoré nastali v skúšobnej dobe. Pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený\nosvedčil, je relevantné to, či viedol riadny život a či vyhovel uloženým podmienkam, pričom\ntreba skúmať správanie odsúdeného počas celej skúšobnej doby a hodnotiť len tie okolnosti,\nktoré nastali v skúšobnej dobe. Za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený\ndodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje\npovinnosti voči štátu, rodine i spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom,\nnenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov,\niných deliktov a trestných činov. ... Pokiaľ ide o posúdenie závažnosti priestupkov na úseku\ncestnej premávky vyššie uvedené spáchané odsúdeným v priebehu skúšobnej doby\npodmienečného odsúdenia, krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že prvostupňový súd\nsprávne docenil to, že odsúdený páchal dopravné priestupky opakovane, aj napriek tomu, že\nmu boli za ne ukladané sankcie - blokové pokuty. Nadriadený súd poukazuje aj na to, že\nnapr. v mesiaci október 2016 odsúdený spáchal v krátkom čase po sebe tri priestupky. Ďalší\nspáchal v mesiaci november 2016.“\n20. Ústavný súd poukazuje na právne názory vyslovené vo svojej doterajšej\njudikatúre, podľa ktorých odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a druhostupňového\nsúdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08,\nI. ÚS 472/2013), pretože z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Právne preto\npri posudzovaní otázky, či mohlo byť napadnutým uznesením krajského súdu porušené\nzákladné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, je potrebné\n\n9\n\nzohľadniť nielen odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu, ale aj uznesenia\nokresného súdu. Podľa uznesenia okresného súdu: „Na jednej strane je síce pravdou, že\nprobačnému dohľadu sa po dohode s probačným úradníkom podroboval, počas skúšobnej\ndoby bol zamestnaný. Na druhej strane však nemožno obísť skutočnosť, že práve\nv skúšobnej dobe sa dopustil 15 priestupkov týkajúcich sa porušenia Zákona o\npriestupkoch, a to najmä § 22 citovaného zákona. Ak aj odsúdený postavil svoju obranu na\ntvrdení, že išlo o menej závažné porušenia dopravných predpisov, s takýmto záverom sa súd\nnemôže stotožniť. Logika veci navráva, že pokiaľ je niekto ako vodič postihnutý za\npriestupok súvisiaci s neosvetlením, resp. s nedostatočným osvetlením motorového vozidla,\nuloženie blokovej pokuty bude pre neho dostatočným ponaučením. Odsúdený sa však\ntakéhoto priestupku dopúšťal opakovane. Minimálne v dvoch prípadoch bol postihnutý v\nblokovom konaní za prekročenie rýchlosti a minimálne v jednom prípade bol postihnutý za\nporušenie zákazu predchádzania iného motorového vozidla na mieste, kde to nie je\ndovolené. Z uvedeného je zrejmé, že odsúdený nevyužil benefit daný mu zákonom v podobe\npodmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, je zrejmé, že sa zo svojho konania\nnepoučil, naopak opakovane sa dopúšťal iného konania, ktoré vykazuje znaky priestupkov.\nAj s prihliadnutím na celkový počet spáchaných priestupkov potom nemožno hovoriť o tom,\nže by išlo o ojedinelé vybočenie z inak riadneho života a rozhodne teda nemožno hovoriť\no tom, že by odsúdený\n\nv skúšobnej dobe viedol riadny život a vyhovel\n\nuloženým podmienkam...“\n21. Ústavný súd už viackrát vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom\ntomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr.\nII. ÚS 88/01, III. ÚS 362/04). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy by podľa názoru ústavného súdu došlo vtedy, ak by komukoľvek bola\nodmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde,\npredovšetkým ak by všeobecný súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby, alebo v prípade opravných konaní by všeobecný súd\nodmietol opravný prostriedok, alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne\npreskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím.\n\n10\n\n22. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na poskytnutie ochrany len v tých\nprípadoch, ak porušenie procesných práv účastníkov konania, ktoré sú chránené zákonmi,\nby znamenalo súčasne aj porušenie základných práv alebo slobôd deklarovaných ústavou\nalebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (IV. ÚS 287/04).\nSkutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, II. ÚS 919/2016).\n23. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru patrí aj právo účastníka\nkonania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (IV. ÚS 115/03, II. ÚS 209/04,\nIII. ÚS 95/06,), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nÚstavný súd na tomto mieste zároveň pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\nOdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, III. ÚS 25/06).\n24. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd zameral svoju pozornosť na to, aby\npreskúmal, či skutkové a právne závery krajského súdu, na ktorých založil napadnuté\nuznesenie krajského súdu, neboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a či toto napadnuté\nuznesenie krajského súdu je z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné a či ním\nzároveň nedošlo k porušeniu označeného práva sťažovateľa.\n25. Ústavný súd k uvedenej veci uvádza, že v rámci predbežného prerokovania sa\npodrobne oboznámil so situáciou sťažovateľa a uvažoval nad podstatou a obsahom ním\n\n11\n\npodanej ústavnej sťažnosti. Ústavný súd si vyžiadal súdne spisy okresného súdu aj\nkrajského súdu, aby si vedel urobiť konkrétny obraz o tom, aké priestupky sťažovateľ\nvykonal, a či konanie a následné rozhodnutie o neosvedčení sa sťažovateľa malo všetky\npožadované atribúty práva na súdnu ochranu. Snahou ústavného súdu bolo pochopiť\nsituáciu sťažovateľa, berúc do úvahy, že oprava motorových vozidiel (ktorou okrem iného\nsťažovateľ argumentoval), si z času načas vyžaduje riziko v podobe otestovania za nie úplne\ndokonalého technického stavu vozu.\n26. Dôvodom tohto postupu bola aj skutočnosť, že sťažovateľ bol najskôr odsúdený\nza tzv. drogovú trestnú činnosť, pričom rozhodnutie o neosvedčení sa bolo podložené\nvýlučné priestupkami, a to z oblasti dopravy. Ústavný súd uvažoval nad tým, aké sú\nústavnoprávne požiadavky kladené na subsumpciu pod slovné spojenie „viesť riadny život“.\nSťažovateľ v konaní o opravnom prostriedku pred krajským súdom argumentoval tým, že je\nriadne zamestnaný, pomáha organizátorom šachových podujatí pri preprave, ako aj tým, že\njeho matka potrebuje pomoc pri starostlivosti o dvoch mladších súrodencov po smrti otca.\nZ čestného vyhlásenia matky sťažovateľa však nevyhnutná odkázanosť na sťažovateľa (jej\nsyna) nebola úplne zrejmá. Uviedla, že syn pomáha „podľa potreby“ a že „bol ochotný ju\ndopraviť na lekárske vyšetrenie“, čo evokuje skôr ochotu ako nevyhnutnosť. Sťažovateľ bol\nnaproti tomu konfrontovaný s argumentáciou v podobe spáchania priestupkov z oblasti\ncestnej premávky.\n27. Ústavný súd dospel k záveru, že v prípade spáchania veľkého množstva\npriestupkov (v posudzovanom prípade až 15) nie je možné hovoriť o riadnom vedení života,\na fortiori o porušení práva na súdnu ochranu a o neprimeranom zásahu do základných práv\nsťažovateľa. Súčasne ale ústavný súd marginálne dodáva, že je pozoruhodné, aký veľký\nzáujem vzbudzoval sťažovateľ u štátnych orgánov v rámci ich kontrolnej činnosti, pričom\nnie je známy počet kontrol, ktoré sa sankciou sťažovateľa neskončili. V tejto súvislosti je\nmožné odkázať aj na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu, keď došlo k odmietnutiu\nústavnej sťažnosti aj v situácii, keď sa odsúdená počas podmienečného odkladu výkonu\ntrestu odňatia slobody na skúšobnú dobu pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 2\nTrestného zákona dopustila dvanástich priestupkov na úseku dopravy a súd rozhodol, že sa\n\n12\n\nneosvedčila (II. ÚS 33/2019). Zároveň ústavný súd konštatuje, že opakovaná priestupková\nrecidíva sťažovateľa ilustruje ľahostajný prístup sťažovateľa k rešpektovaniu právnych\npredpisov, pričom tento prístup očividne nezmenilo ani právoplatné podmienečné odsúdenie\nsťažovateľa. Ak preto krajský súd vzhľadom na všetky okolnosti prípadu dospel k záveru,\nže sťažovateľ neviedol v skúšobnej dobe riadny život v zmysle § 52 ods. 1 Trestného\nzákona, tento ich záver nemožno považovať za nepresvedčivý, nezákonný, nepredvídateľný\na ani nespravodlivý.\n28. Ústavnú sťažnosť treba vzhľadom na uvedené považovať za zjavne\nneopodstatnenú. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu, ktorá je plne\naplikovateľná i po zmene právnej úpravy, o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti\n(návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu\na základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred\norgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby\ntento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú\nmožnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,\nIV. ÚS 288/05). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m.\nIV. ÚS 62/08, II. ÚS 82/2019).\n29. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd ústavne\nakceptovateľným spôsobom a v dostatočnom rozsahu posúdil sťažnosť sťažovateľa\na zrozumiteľne a jasne odôvodnil svoje závery, postupujúc pritom v súlade s príslušnými\nustanoveniami Trestného poriadku, resp. Trestného zákona. Z relevantnej spisovej\ndokumentácie, teda podľa názoru ústavného súdu, nemožno vyvodiť záver o jednostrannosti\nalebo takej aplikácii príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov\nzo strany krajského súdu, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Ústavný súd v tejto\n\n13\n\nsúvislosti poukazuje aj na svoj ustálený názor, podľa ktorého do obsahu základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka na rozhodnutie v súlade s jeho právnym\nnázorom, resp. právo na úspech v konaní. Obsahom základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania\na predstavy strany v konaní (napr. IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07). Napadnuté\nuznesenie krajského súdu je preto podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľné\na udržateľné. Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a napadnutým uznesením\nkrajského súdu, ktorá by mala za následok porušenie tohto základného práva sťažovateľa.\n30. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie práva na spravodlivé súdne\nkonanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd si osvojil názor (v súlade\ns judikatúrou\n\nEurópskeho\n\nsúdu\n\npre\n\nľudské\n\npráva),\n\npodľa\n\nktorého\n\npôsobnosť\n\n(aplikovateľnosť) čl. 6 dohovoru zásadne nepresahuje okamih konečného, právoplatného\nrozhodnutia o vine a treste. Článok 6 dohovoru sa preto zásadne nevzťahuje na vykonávacie\nkonanie a na mnohé rozhodnutia v ňom urobené [napr. podmienečné prepustenie, nariadenie\nvýkonu podmienečne odloženého trestu, zaradenie odsúdeného do určitej kategórie alebo\ndo určitého ústavu, konanie o milosti atď. (REPÍK, B. Ľudské práva v súdnom konaní.\nBratislava : MANZ, 1999, s. 62 – 63.)]. Sťažnosť sťažovateľa je teda nezlučiteľná ratione\nmateriae s čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže z práva na spravodlivé súdne konanie je nutné\nvyselektovať rozhodnutia v trestnom konaní, ktoré priamo nesúvisia s rozhodovaním o vine\na treste (I. ÚS 286/2016).\n31. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže medzi napadnutým uznesením krajského súdu a obsahom základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia porušenia sa\nsťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom\nprijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci predbežného\nprerokovania odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\n14\n\n32. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. júna 2020\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie-rozhodnutie o treste", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a5a53dd4-1e43-4277-ac3f-cddaec8b5185", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.82.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 82/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 82/2019 z 23. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.82.2019.1"}, {"guid": "ussr:b88c6bb6-7884-48b7-882f-449a7e0ae773", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.150.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 150/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 150/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.150.2019.1"}, {"guid": "ussr:27c83d08-7376-4f14-89b1-b7dbc8a17b56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.33.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/2019 z 31. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.33.2019.1"}, {"guid": "ussr:29737244-c809-4a6a-b323-7cb8d9405f17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.305.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 305/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/2018 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.305.2018.1"}, {"guid": "ussr:5bdd3826-20f3-4af7-8a68-59045d87b8ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.919.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 919/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 919/2016 z 15. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.919.2016.1"}, {"guid": "ussr:8588be87-947c-46b9-99a4-c33b45460952", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.724.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 724/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 724/2016 z 23. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.724.2016.1"}, {"guid": "ussr:e29d8aab-f390-41a8-a894-c15471c14805", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.286.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 286/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 286/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.286.2016.1"}, {"guid": "ussr:611c8a64-21b1-4d3d-bdc2-b80db7f56360", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.21.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/2015 z 14. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.21.2015.1"}, {"guid": "ussr:cafe6bf8-0f65-41ba-a90b-16bda70a72c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 472/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 472/2013 z 3. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-03", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cafe6bf8-0f65-41ba-a90b-16bda70a72c6"}, {"guid": "ussr:b401493b-da6f-4c10-b572-d49a20e3939e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 222/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 222/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b401493b-da6f-4c10-b572-d49a20e3939e"}, {"guid": "ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:7d5a1349-71c9-4878-b4f9-7c89dda5f6e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 25/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 25/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d5a1349-71c9-4878-b4f9-7c89dda5f6e9"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 362/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/04 z 8. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-08", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:933c7079-7890-4c59-92d3-514b543b4024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c7079-7890-4c59-92d3-514b543b4024"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4175cdc6-9fae-4a99-98a7-ec4e952bf4c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.601.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 601/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 601/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.601.2021.1"}, {"guid": "ussr:237eba44-c089-4fdd-bd91-606db3ec1b84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.131.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 131/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 131/2020 z 18. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.131.2020.1"}, {"guid": "ussr:d767fe74-a582-4190-acaf-6c258fe4e415", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 29/2020", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 29/2020 z 9. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d767fe74-a582-4190-acaf-6c258fe4e415"}]}