{"guid": "ussr:37f35a19-6339-4f13-bdb5-886f305689cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.211.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 211/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 211/2020 z 8. 9. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. septembra 2020, sp. zn. III. ÚS 211/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.211.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-09-08", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/37f35a19-6339-4f13-bdb5-886f305689cd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.211.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.211.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.211.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 211/2020-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov\nIvana Fiačana a Petra Straku prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného obchodnou spoločnosťou\n\nAdvokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., Bajkalská 31, Bratislava, v mene ktorej\nkoná advokát a konateľ Mgr. Marcel Biznár, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 87/2010 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 87/2010\nv časti rozhodovania o trovách obhajoby p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €\n\n(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri\ncentov) na účet jeho právneho zástupcu, obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária\nMARCEL BIZNÁR, s. r. o., Bajkalská 31, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 211/2020-12 z 9. júna 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), podľa § 56 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 T 87/2010 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že rozhodnutím okresného súdu\nsp. zn. 2 T 87/2010 z 5. septembra 2011 bol sťažovateľ v označenej trestnej veci ustanovený\nza obhajcu obžalovanému\n\n,\n\n. Po tom, ako\n\nbolo ustanovenie sťažovateľa za obhajcu okresným súdom zrušené, si sťažovateľ podaním\n\n2\n\nz 18. januára 2017 uplatnil nárok na priznanie trov právneho zastúpenia v sume 2 878,15 €.\nOkresný súd o nároku sťažovateľa rozhodol uznesením z 12. októbra 2018 vydaným vyšším\nsúdnym úradníkom, ktorým priznal sťažovateľovi odmenu v sume 573,09 €. Keďže podľa\nsťažovateľa priznaná odmena bola súdom vyčíslená nesprávne, „dokonca ani súčet\npriznanej odmeny za jednotlivé úkony nezodpovedá celkovej priznanej odmene“, sťažovateľ\npodal 24. októbra 2018 proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka sťažnosť.\nSťažovateľ sa následne podaním zo 16. júla 2019 obrátil na predsedu okresného súdu\nso žiadosťou o odstránenie prieťahov vo veci rozhodnutia o trovách obhajoby. Okresný súd\nlistom sp. zn. 1 Spr V 306/2019 zo 14. augusta 2019 oznámil sťažovateľovi, že jeho podanie\nposúdil ako sťažnosť pre nečinnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku a postúpil ju\n„na vybavenie priamo do konania 2T 87/2010“. Okresný súd však aj napriek tomu\no sťažnosti sťažovateľa nerozhodol a napadnuté konanie v časti rozhodovania o nároku\nsťažovateľa na priznanie trov právneho zastúpenia dosiaľ nie je právoplatne skončené.\n3. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, sťažovateľ zastáva názor,\nže prejednávaná vec „patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a... absolútne nie je\nskutkovo a ani právne zložitá, takže ju súd mal skončiť do niekoľkých mesiacov“. V rámci\nkritéria správania sťažovateľa ako účastníka konania sťažovateľ uviedol, že „nemá možnosť\novplyvniť konanie súdu a teda svojim správaním alebo procesným postupom nezapríčinil\nnemožnosť konania vo veci“. V rámci hodnotenia postupu okresného súdu v napadnutom\nkonaní „z hľadiska dĺžky primeranosti konania a nesprávneho procesného postupu súdu“\nsťažovateľ uviedol, že „Okresný súd Bratislava I dňa 12.10.2018 rozhodol o nároku\nsťažovateľa (takmer po 2 rokoch od uplatnenia nároku), uznesením vyššieho súdneho\núradníka avšak riadne a včas nerozhodol o sťažnosť sťažovateľa zo dňa 24.10.2018“.\nPodľa sťažovateľa dĺžka trvania konania o ním uplatnenom nároku v napadnutom konaní,\nktorá je viac ako 3 roky, je neprimeraná a neospravedlniteľná. Okresný súd podľa názoru\nsťažovateľa nekoná tak, aby ochrana jeho práv bola rýchla a účinná. Keďže aktívnej\nčinnosti súdu podľa sťažovateľa nebránila žiadna zákonná prekážka, k porušeniu jeho práv\ndošlo najmä nečinnosťou okresného súdu.\n\n3\n\n4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti požaduje aj priznanie finančného zadosťučinenia\nv sume 1 000 €, ktorého výšku považuje za primeranú vzhľadom na celkovú dĺžku konania\no uplatnenom nároku sťažovateľa a trvajúci stav jeho právnej neistoty.\n5. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol\no porušení jeho v záhlaví označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní,\naby prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov\na priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a náhradu trov konania\nv sume 375,24 €.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadril podpredseda\nokresného súdu podaním sp. zn. 1 SprV 647/2020 z 28. júla 2020 doručeným ústavnému\nsúdu 3. augusta 2020, ktorý okrem prehľadu úkonov súdu a sťažovateľa v napadnutom\nkonaní vo svojom vyjadrení k veci uviedol, že „sa jedná o rozsahovo zložitú vec,\npozostávajúcu z celkovo 14.168 strán. Do dňa vyhotovenia tohto vyjadrenia bola vec\nopakovane prerozdelená, konkrétne dňa 15. 03. 2019 na základe dodatku k rozvrhu práce\nč. 2 Okresného súdu Bratislava I pre rok 2019 bola vec pridelená JUDr. Branislavovi\nHarabinovi. Z dôvodu okolnosti nástupu na materskú dovolenku zákonným sudcom došlo\ndňa 10. 10. 2019 k prerozdeleniu veci na základe dodatku č. 5 Okresného súdu Bratislava I\npre rok 2019 do súdneho oddelenia zákonného sudcu JUDr. Jánovi Golianovi, PhD.\n(predsedovi súdu Okresného súdu Bratislava I), pričom k fyzickému prebratiu spisu\nzákonným sudcom došlo dňa 16. 10. 2019.\nZ obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy\nv konaní sp. zn. 2 T 87/2010. Potvrdzujem, že predmetnú sťažnosť v správnom denníku\nevidujeme a bola riešená pod 1SprV/306/2019, pričom táto sťažnosť bola postúpená\nna vybavenie priamo do konania 2 T 87/2010. Zároveň uvádzam, že v čase, kedy došlo\nk postúpeniu sťažnosti\n\ndo oddelenia zákonnému sudcovi na vybavenie,\n\nzákonný sudca sa v danom čase nachádzal na materskej dovolenke. Následne bola vec\npridelená zákonnému sudcovi JUDr. Jánovi Golianovi, PhD, ktorý je od 15. 04. 2019\n4\n\npredsedom Okresného súdu Bratislava I a z uvedeného dôvodu preto nastala ďalšia\nskutočnosť, ktorá prispela k predĺženiu doby na vykonanie sťažovaného úkonu. Taktiež\nuvádzam, že sťažovateľ po doručení oznámenia o vybavení podanej sťažnosti mal možnosť\nv zmysle ustanovení § 55 ods. 3 a ods. 4 Tr. por. využiť ďalšie práva sťažovateľovi priznané,\npričom sťažovateľ ďalej nevyvinul žiadnu aktivitu.\nVychádzajúc zo spisového materiálu... možno konštatovať nečinnosť tunajšieho súdu\nv tomto konaní, na stranu druhú k daným prieťahom v konaní došlo prevažne z objektívnych\npríčin bez subjektívneho zavinenia zákonného sudcu, a to najmä z dôvodu nadmernej\nzaťaženosti jeho súdnych oddelení a tiež z dôvodu viacnásobných zmien zákonného sudcu.\n... Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej\nrepubliky a v prípade záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov porušené bolo, žiadam, aby súd zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného\nzadosťučinenia a nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, a to najmä s ohľadom\nna skutočnosť, že počas konania došlo k viacerým zmenám zákonných sudcov a predmetné\nuznesenie, ktoré bolo dôvodom podanej sťažnosti, bolo dňa 21.07.2020 vydané a sťažnosti\nsťažovateľa vyhovené.“.\nPodpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň uviedol, že súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti.\n7. Súčasťou vyjadrenia podpredsedu okresného súdu bolo aj stanovisko vo veci\nkonajúceho zákonného sudcu, ktorý k veci uviedol:\n„V prvom rade si dovoľujem konštatovať, že sa jedná o mimoriadne zložitú\na náročnú trestnú vec, pričom trestný spis má v súčasností 14.168 strán. Zároveň\npoukazujem na skutočnosť, že predmetná trestná vec bola za posledný 1 a 1/2 roka 2x\nprerozdeľovaná a to 15. 03. 2019 dodatkom k rozvrhu práce č. 2 Okresného súdu\nBratislava I pre rok 2019, kedy bola vec pridelená JUDr. Branislavovi Harabinovi. JUDr.\nHarabin následne koncom mesiaca júl nastúpil na materskú dovolenku pričom spis bol dňa\n10. 10. 2019 prerozdelený dodatkom č. 5 Okresného súdu Bratislava I pre rok 2019\nprerozdelený do môjho oddelenia, pričom k fyzickému prerozdeleniu spisu došlo dňa 16. 10.\n2019.\n\n5\n\nUvedený stav spôsobil skutočnosť, že v čase postúpenia sťažnosti\npriamo do oddelenia na vybavenie, bol spis pridelený sudcovi, ktorý sa nachádzal\nna materskej dovolenke. Následne bol spis pridelený do oddelenia 9T, ktorého som\npredsedom dňa 16. 10. 2019. K uvedenej veci ďalej uvádzam, že som zároveň od 15. 04.\n2019 aj predsedom Okresného súdu Bratislava I a na vybavovanie všeobecnej sudcovskej\nagendy mám prirodzene menej času. Uvedomujem si skutočnosť, že to nemôže mať vplyv\nna posudzovanie prieťahov v konaní procesných strán avšak je potrebné poukázať,\nže prieťah v konaní spôsobil aj sťažovateľ sám svojou pasivitou a to potom, ako bol\nzo strany predsedu súdu informovaný o postúpení jeho sťažnosti priamo do oddelenia\nna postup podľa § 55 ods. 3 Tr. por., nevyvinul žiadnu aktivitu, tak ako to predpokladá § 55\nods. 4 Tr. por. pričom to bolo v čase kedy som vo veci nebol zákonným predsedom senátu.\nSťažovateľ ďalej nijako smerom k predsedovi súdu neavizoval, že jeho žiadosť nebola\npodľa ustanovení § 55 Tr. por. riadne zákonným sudcom vybavená. Až podaním ústavnej\nsťažnosti dňa 04. 02. 2020, o ktorej sa tunajší súd dozvedel doručením uznesenia o prijatí\nveci na ďalšie konanie dňa 24. 06. 2020 som ako predseda súdu a zároveň aj predseda\nsenátu zistil, namietané práva sťažovateľom. Ako zákonný sudca som si okamžite nechal\npredložiť spis, ktorý má 14 168 strán a zjednal vo veci okamžitú nápravu (uznesenie VSÚ\nzo dňa 21. 07. 2020, č.l. 14.166 spisu).\n... v tejto súvislosti si dovoľujem poukázať aj na morálny aspekt podanej ústavnej\nsťažnosti\n\n. Menovaný si ako advokát uplatnil aj náhradu trov konania\n\nza neexistujúce hlavné pojednávanie ako aj neverejné zasadnutia, ktorých sa nezúčastnil\nnapríklad na Krajskom súde v Bratislave. Keby sa nejednalo o evidentne premlčané skutky,\ntak by som ako predseda súdu zvažoval podanie trestného oznámenia pre pokus tr. činu\npodvodu. V tomto kontexte poukazujem na uplatnené trovy konania sťažovateľom\n(č.l. 14131 - 14133), v kontexte s uznesením VSÚ zo dňa 21. 07. 2020, č.l. 14.166 spisu.\nVzhľadom na vyššie popísané skutočnosti napriek vedomosti, že zrejme zo strany Okresného\nsúdu Bratislava I čiastočne mohlo dôjsť k prieťahom v konaní, tieto považujem\nza objektívneho charakteru, za ktoré nesie zodpovednosť štát a to dlhodobým neriešením\npoddimenzovanosti Okresného súdu Bratislava I, ako najväčšieho a najviac zaťaženého\nokresného súdu v Slovenskej republike.“\n\n6\n\n8. K vyjadreniu okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu stanovisko\nprávny zástupca sťažovateľa, ktorý vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu\n14. augusta 2020 uviedol:\n«Uvádzané dôvody vo vzťahu k nároku sťažovateľa, t.j. opakované prerozdelenie\npredmetnej trestnej veci v poradí viacerým zákonným sudcom Okresného súdu Bratislava I,\na to JUDr. Branislavovi Harabinovi a JUDr. Jánovi Golianovi, PhD., nie sú objektívnymi\nskutočnosťami, ktoré by tvorili prekážku riadneho prejednania uplatneného nároku. V tejto\nsúvislosti Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 444/2014, 27/2014 z 6. novembra 2014\nrozhodol tak že právo iného sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nporušené bolo a súčasne v odôvodnení predmetného nálezu vyslovil právny názor,\npodľa ktorého, cit.: Opakované prideľovanie predmetnej veci zákonným sudcom\nna prerokovanie a rozhodnutie nemožno považovať za relevantnú procesnú aktivitu\nokresného súdu. Uvedená procesná aktivita je dôsledkom iných, s konaním bezprostredne\nnesúvisiacich skutočností (napr. personálne zmeny na okresnom súde, práceneschopnosť\nzákonného sudcu a pod.), t. j. nemožno ju hodnotiť ako zámernú a priamu procesnú aktivitu\nokresného súdu smerujúcu k prerokovaniu a rozhodnutiu veci samej.“ Tento právny názor\nÚstavného súdu SR je ustálený v rozhodovacej činnosti ÚS SR, pričom aj I. senát\nÚstavného súdu SR v náleze sp. zn. I. ÚS 519/2017-25 zo dňa 17. januára 2018 vyslovil\nzhodný právny názor...\nSťažovateľ pripomína Ústavnému súdu SR, že konanie o jeho nároku trvá\nod 18.01.2017 čo je podľa právneho názoru sťažovateľa neakceptovateľné pričom v tejto\nsúvislosti už Ústavný súd SR judikoval, že ak už konanie trvá neprimerane dlho, má\nvšeobecný súd venovať zvláštnu pozornosť jeho urýchleniu (viď. napr. rozhodnutie ÚS SR,\nsp. zn. III. ÚS 146/05) – čo sa však vôbec nestalo. Sťažovateľovi v súvislosti s vyjadrením\nJUDr. Jána Goliana, PhD., sudcu Okresného súdu Bratislava I a predsedovi senátu 9T\ndáva Ústavnému súdu SR do pozornosti, že v odôvodnení uznesenia Okresného súdu\nBratislava I, sp. zn. 2T/87/2010 zo dňa 12.10.2018 sa uvádza, že „súd nepriznal nárok\nna odmenu a náhradu za vo vyúčtovaní uvedené úkony účasť na hlavnom pojednávaní\nzo dňa 20.10.2011, 03.11.2011, 02.01.2012 a 20.03.2013 a to z dôvodu, že súčasťou\nspisového materiálu nie sú zápisnice z týchto hlavných pojednávaní a preto nie je možné\npreukázať účasť obhajcu na týchto úkonoch..“, z čoho nevyplýva, že sa dané úkony\n\n7\n\nnekonali. Sťažovateľ pri vyúčtovaní vychádzal zo svojich poznámok k jednotlivým úkonom.\nOdmenu za účasť na žiadnom verejnom zasadnutí si v danom konaní neuplatnil.\nV neposlednom rade sťažovateľ uvádza, že hoci spisový materiál k predmetnej trestnej veci,\nv rámci ktorej si svoj nárok uplatnil, je rozsiahly, konanie o jeho nároku v žiadnom prípade\nnemožno považovať za zložité, keďže sa zväčša jedná o administratívnu činnosť.\n... V zmysle tu uvedených dôvodov a skutočností žiadam, aby Ústavný súd SR\nrozhodol v zmysle petitu ústavnej sťažnosti sťažovateľa.»\n8.1 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku zároveň uviedol, že „netrvám\nna verejnom ústnom pojednávaní senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky“.\n9. Ústavný súd preto so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n8\n\n13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n15. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní pri rozhodovaní\no jeho nároku na náhradu trov obhajoby.\n16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ\nide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto\npráv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,\nIV. ÚS 90/2010).\n17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,\nktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).\n\n9\n\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa.\n19. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\npredovšetkým konštatuje, že predmetom rozhodovania okresného súdu v napadnutom\ntrestnom konaní nebolo rozhodovanie o merite veci, teda o opodstatnenosti trestného\nobvinenia, ale „iba“ rozhodovanie o trovách konania, resp. o jednotlivom/čiastkovom\nnároku sťažovateľa na priznanie odmeny a náhrady podľa tarify. Keďže v prevažnej miere\nide o rutinné mechanické posúdenie opodstatnenosti jednotlivých uplatnených úkonov\nprávnej služby, nemožno sa stotožniť s názorom okresného súdu, že „sa jedná\no mimoriadne zložitú a náročnú trestnú vec“, argumentujúc rozsiahlosťou spisového\nmateriálu. Zdĺhavý priebeh rozhodovania o nároku sťažovateľa preto nemožno ospravedlniť\nfaktickou či právnou zložitosťou veci.\n20. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom\nkonaní, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho\nťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní\nk zbytočným prieťahom. Na ťarchu sťažovateľa z pohľadu zbytočných prieťahov\nv napadnutom konaní nemožno pripísať ani skutočnosť, na ktorú poukázal podpredseda\nokresného súdu vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti, že prieťahy v konaní spôsobil\nsám sťažovateľ svojou pasivitou a tým, že nevyvinul žiadnu aktivitu tak, ako to predpokladá\n§ 55 ods. 4 Trestného poriadku.\n\n10\n\n21. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v napadnutom konaní, pričom zistil v postupe okresného súdu najmä\njeho nečinnosť, ale aj nesústredenú činnosť, ktorá tiež môže zapríčiniť porušenie ústavou\nzaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02,\nIII. ÚS 103/09).\n22. Z predloženého súvisiaceho spisu okresného súdu vyplýva, že sťažovateľ si\npodaním doručeným okresnému súdu 18. januára 2017 uplatnil nárok na priznanie odmeny\na náhrady hotových výdavkov, ktorý vyčíslil v celkovej sume 2 878,15 €. Okresný súd\no nároku sťažovateľa rozhodol uznesením z 12. októbra 2018, ktorým sťažovateľovi priznal\nodmenu v sume 573,09 €. Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ\n25. októbra 2018 sťažnosť, o ktorej okresný súd rozhodol 21. júla 2020 tak, že sťažnosti\nvyhovel, napadnuté uznesenie zrušil a priznal sťažovateľovi odmenu v sume 2 039,22 €\n(uznesenie bolo zaslané stranám v ten istý deň).\n23. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že okresný súd rozhodoval\no nároku sťažovateľa tri roky a šesť mesiacov, čo je samo osebe neprimerané,\na to aj s prihliadnutím na povinnosť orgánu činného v trestnom konaní rozhodnúť o takom\nnávrhu do 30 dní od jeho podania (§ 553 ods. 3 Trestného poriadku). Okresný súd\npri rozhodovaní o nároku sťažovateľa postupoval nesústredene, keď síce priznal odmenu\nza sťažovateľom uplatnené úkony právnej služby, čiastkové odmeny však nesprávne sčítal.\nObdobne nesústredene postupoval pri dani z pridanej hodnoty, ktorú nepriznal aj napriek\ntomu, že sťažovateľ už v podaní z 18. januára 2017 preukázal, že je platiteľom tejto dane.\nSťažovateľ preto dôvodne podal sťažnosť, dôsledkom čoho bolo oddialenie konečného\nrozhodnutia o nároku sťažovateľa o ďalších dvadsať mesiacov.\n24. Obranu okresného súdu, podľa ktorého k prieťahom v napadnutom konaní došlo\nz dôvodov, ktoré sú objektívneho charakteru (viacnásobné zmeny zákonného sudcu,\nnadmerná zaťaženosť súdnych oddelení, dlhodobo neriešená poddimenzovanosť okresného\nsúdu), nebolo možné akceptovať. Podľa právneho názoru ústavného súdu vyjadreného\nv rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 14/00 otázky množstva vecí, personálne a organizačné\nproblémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným\n\n11\n\nprieťahom v konaní (mutatis mutandis I. ÚS 55/02, IV. ÚS 84/02). Ústava v čl. 48 ods. 2\nzaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia\numožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.\nI keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú\nv dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky\nv oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri\nnapr. I. ÚS 119/03).\n25. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní\ndošlo pri rozhodovaní o nároku sťažovateľa na priznanie odmeny a náhrady k prieťahom,\nktoré boli spôsobené najmä nečinnosťou a nesústredenou činnosťou okresného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n26. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n27. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n28. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd svojím uznesením z 21. júla 2020\nrozhodol o sťažnosti sťažovateľa a toto rozhodnutie následne aj zaslal stranám konania,\nnepostupoval ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona\no ústavnom súde a neprikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných\nprieťahov (bod 4 výroku nálezu).\n\n12\n\n29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n30. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n31. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n32. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n33. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 1 000 € vzhľadom na celkovú dĺžku konania o ním uplatnenom nároku a trvajúci\nstav jeho právnej neistoty.\n34. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n35. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n\n13\n\n36. Vzhľadom na dĺžku rozhodovania okresného súdu, ktorý o nároku sťažovateľa\nrozhodoval 3 a pol roka, na jeho neodôvodnenú nečinnosť a nesústredený postup, berúc\ndo úvahy povahu sťažovateľom uplatneného nároku, ústavný súd považoval priznanie sumy\n1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie pre sťažovateľa podľa § 133 ods. 3 písm. e)\nzákona o ústavnom súde (bod 2 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n37. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n38. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom a ktoré sťažovateľ uplatnil\nv sume 375,24 €.\n39. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2020 (prevzatie\na prípravu zastúpenia, písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3 a § 11\nods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 177 €, t. j. spolu 354 €, čo spolu\ns režijným paušálom za dva úkony [2 x 10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t. j. 21,24 €]\npredstavuje sumu 375,24 €. Trovy právneho zastúpenia boli preto priznané v sťažovateľom\npožadovanej sume.\n40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 Civilného sporového priadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n\n14\n\n41. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. septembra 2020\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "obhajoba, obhajca-ustanovený", "trestné konanie", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "sťažnosť-sťažnosť na postup súdu", "obhajoba, obhajca-ustanovený", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/87/2010", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:383275eb-771c-453a-8e6c-a95662caa442", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.519.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 519/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 519/2017 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.519.2017.1"}, {"guid": "ussr:557d6821-241a-4cd8-8927-a6af6dfb0829", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 444/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 444/2014 z 6. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:557d6821-241a-4cd8-8927-a6af6dfb0829"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:77a23ba0-188f-4858-b779-1ace03fafc5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 146/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 146/05 z 12. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-12", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:77a23ba0-188f-4858-b779-1ace03fafc5a"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 84/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/02 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:b9054450-46c2-4660-b1f2-b5c93f6c6a8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 55/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 55/02 z 24. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-24", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9054450-46c2-4660-b1f2-b5c93f6c6a8e"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:7ec8ad26-2fca-4e7c-8152-3fbe94db3f97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.14.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 14/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 14/00 z 1. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-01", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.14.2000.1"}], "citovane_v": []}