{"guid": "ussr:9337bf57-22b6-49c8-b3e4-cab21422e925", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.2.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 2/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/2020 z 14. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. januára 2020, sp. zn. III. ÚS 2/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.2.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2020-01-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9337bf57-22b6-49c8-b3e4-cab21422e925", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.2.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.2.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.2.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 2/2020 -20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra\nStraku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou\n\nJUDr. Katarínou Balážovou, Štvrť SNP 123, Trenčianske Teplice, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 5 Co 175/2017-231 z 24. októbra 2017 a uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 102/2018 zo 17. septembra 2018 takto\nrozhodol:\nKonanie o ústavnej sťažnosti\n\nzastavuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra\n2018 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa\nčl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 5 Co 175/2017-231 z 24. októbra 2017 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 102/2018 zo 17. septembra\n2018, ktoré navrhuje zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.\n2. Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že medzi žalobcom – obchodnou\nspoločnosťou\n\n,\n\n(ďalej len „žalobca“),\n\na žalovanými – sťažovateľom ako dlžníkom a\n\nml. a\n\nako ručiteľmi, bola 9. septembra 2002 uzatvorená zmluva o pôžičke vo výške\n13 780 000 Sk, splatná 12. septembra 2003. Zaplatenie dlžnej sumy bolo „garantované\nvystavenou vlastnou zmenkou dlžníka zo dňa 09.09.2002, avalovanou žalovanými v 2. a 3.\nrade ako ručiteľmi“. Vzhľadom na to, že dlžná suma nebola v lehote splatnosti uhradená,\nžalobca na základe vlastnej zmenky dlžníka doručil 11. júna 2006 Okresnému súdu Žilina\nnávrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie istiny vo výške 13 780 000\nSk, konanie bolo vedené pod sp. zn. 19 CbZm 2/2008 (ďalej len „zmenkové konanie“).\nŽalobca zároveň podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava II 12. júna 2006 podal\nproti žalovaným žalobu o zaplatenie istiny vo výške 13 780 000 Sk z titulu zmluvy\no pôžičke. Po zistení, že sťažovateľ neuhradil dlžnú sumu, uhradil ju v zmenkovom konaní\njeden z ručiteľov na účet žalobcu a zároveň o tom upovedomil Okresný súd Bratislava II,\nktorý konal o žalobe zo zmluvy o pôžičke. Okresný súd Žilina vydaný zmenkový platobný\nrozkaz rozsudkom č. k. 19 CbZm 2/2008-237 v časti zaplatenia zmenkovej sumy zrušil\na priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy istiny od 12. septembra\n2003 do zaplatenia. Krajský súd v Žiline rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.\nŽalobca vzal žalobu o zaplatenie istiny z titulu nevrátenej pôžičky späť s tým,\nže úhrady tejto sumy sa domáha v zmenkovom konaní. Okresný súd Bratislava II konanie\nv tejto časti zastavil, vec bola následne postúpená Okresnému súdu Pezinok (ďalej len\n\n2\n\n„okresný súd“), ktorý pokračoval v konaní už len v časti nároku na zaplatenie úrokov\nz omeškania. Rozsudkom č. k. 4 C 95/2011-195 zo 7. apríla 2016 okresný súd zaviazal\nžalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zákonný úrok z omeškania vo výške\n13 % ročne zo sumy 457 412,20 € od 13. septembra 2003 do 13. júna 2007, ako aj trovy\nkonania.\n3. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní odvolanie, ktoré odôvodnili tým, že žalobca\nsa domáhal na Okresnom súde Žilina zaplatenia zmenkovej sumy a úrokov vo výške 6 %\na totožnej istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne sa domáhal\ni v predmetnom konaní vedenom na okresnom súde (pričom žalobu v časti istiny vzal späť).\nPriznaný úrok z omeškania spolu vo výške 19 % považovali za rozporný s inštitútom\ndobrých mravov. Krajský súd rozsudkom č. k. 5 Co 175/2017-231 z 24. októbra 2017 (ďalej\nlen „rozsudok krajského súdu“) rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Vo vzťahu\nk namietanému „duplicitnému“ uplatneniu úroku z omeškania a zmenkového úroku krajský\nsúd poukázal na „na záver vyslovený odvolacím Krajským súdom v Bratislave v uznesení\nzo dňa 21. marca 2013 č. k. 2Co/137/2013, kde tento konštatoval, že nárok žalobcu\nuplatnený v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19CbZm/2/2008\nje nárokom vyplývajúcim z ustanovenia § 45 bod 2 zák. č. 191/1950 Sb. (zákon zmenkový\na šekový), v ktorom je kogentne stanovená aj výška sankcie, ktorej sa môže majiteľ zmenky\ndomáhať zo zmenkovej sumy, pričom v prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia\núroku z omeškania za omeškanie dlžníkov s plnením ich peňažného dlhu. Odvolací súd\nsúhlasí s názorom, že ide o zákonné nároky, ktoré nemajú žiadnu vzájomnú súvislosť, ani sa\nvzájomne nekonzumujú, zmenkový úrok nemá žiaden vzťah k úroku z omeškania\nz kauzálneho vzťahu a nie je úrokom z omeškania, ide o samostatný nárok vyplývajúci\npriamo zo zmenky, ktorý patrí majiteľovi zmenky bez ohľadu na existenciu alebo\nneexistenciu kauzálnych úrokov z omeškania alebo iných úrokov.“.\n\n3\n\n4. Dovolanie sťažovateľa a ručiteľov (žalovaných), ktoré odôvodňovali poukazom na\n§ 420 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“) a § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP, najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 7 Cdo 102/2018 zo 17. septembra 2018 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“)\nodmietol ako procesne neprípustné.\n5. Sťažovateľ svoju ústavnú sťažnosť nasmeroval proti rozsudku krajského súdu\na uzneseniu najvyššieho súdu. Je toho názoru, že uznesenie najvyššieho súdu je arbitrárne,\nsvojvoľné a založené na formálnom prístupe súdu k prejednávanej veci. Rozhodnutia\nokresného súdu a krajského súdu, ktorými boli zaviazaní na zaplatenie úrokov z omeškania\naj žalovaní ‒ ručitelia, považuje za nezákonné a spôsobujúce značnú ujmu na majetkových\nprávach sťažovateľa.\nSťažovateľ kritizuje záver najvyššieho súdu, podľa ktorého „prekážka litispendencie,\nresp. prekážka res iudicata existovala len vo vzťahu k žalovanej istine, ktorá prekážka\nzanikla tým, že po zaplatení istiny v zmenkovom konaní totožnej s istinou vymáhanou\nna základe zmluvy o pôžičky, žalobca zobral v tejto časti žalobný návrh späť a súd v konaní\nč. 4C/95/2011 pokračoval len v časti úrokov z omeškania, kde už neexistovala prekážka\nlitispendencie“. K tomuto záveru dovolacieho súdu sťažovateľ uvádza, že „v zmenkovom\nkonaní žalobca popri nároku na zaplatenie istiny uplatnil aj nárok na zákonné úroky\nvo výške 6 % z istiny, ktoré mu boli aj priznané. Okolnosť, že ide o rozdielnu výšku úrokov\nv zmenkovom a občianskom konaní nemôže znamenať nedostatok prekážky litispendencie.\nBolo na žalobcovi, aby si uplatňoval nárok voči žalovaným buď na základe zmluvy\no pôžičke alebo na základe vlastnej zabezpečovacej zmenky dlžníka. Ak žalobca uplatnil\nnárok na základe zmenky, ako aj na základe zmluvy o pôžičke, v oboch prípadoch ide\no totožnosť sporových strán a totožnosť predmetu sporu a jeho skutkového základu.“.\nPokiaľ išlo o dovolanie sťažovateľa podané i z dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP, teda preto,\nže rozhodnutie krajského súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, sťažovateľ uviedol,\nže „Podstata tejto právnej otázky bolo posúdenie, či žalovaní v rade 2. - 3. ako ručitelia\nza záväzok dlžníka - žalovaného v 1. rade na základe zmluvy o pôžičke splatnej dňa\n12.09.2003 boli zodpovední okrem istiny aj za úroky z omeškania so zaplatením istiny.\nV konaní Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/95/2011, žalovaní v 2. - 3. rade namietali svoju\n\n4\n\nzodpovednosť za úroky z omeškania poukazujúc na obsah Zmluvy o pôžičke splatnej dňa\n12.09.2003, v ktorej sa ako ničitelia zaviazali zaplatiť pôžičku (istinu) vo výške 13.780.000,Sk, ak ju nezaplatí v lehote splatnosti dlžník. Svoju procesnú obranu žalovaní v 2. - 3. rade\nopierali o ustanovenia § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka, z ktorých je nepochybné,\nže v danom prípade žalovaní v 2. - 3. rade ako ručitelia nezodpovedajú za úroky\nz omeškania vzniklé zaplatením istiny po lehote splatnosti. Popri tejto procesnej obrane\nžalovaní v 2.- 3. rade poukazovali, že žalobca nesplnil svoju povinnosť podľa § 548 ods. 1/\nObčianskeho zákonníka vyzvať ručiteľov na zaplatenie dlhu z dôvodu, že dlžník dlh\nnezaplatil.“.\n6. Sťažovateľ rovnako odmieta tvrdenie najvyššieho súdu, že v dovolaní uviedol len\nvšeobecnú charakteristiku nesprávnosti, ku ktorej došlo pred okresným súdom a krajským\nsúdom. Práve naopak, v súlade s § 432 CSP sťažovateľ poukázal na nesprávne právne\nposúdenie veci a v čom táto nesprávnosť spočíva, najvyššiemu súdu bola táto nesprávnosť\nprávneho posúdenia veci nepochybne zrejmá. V tejto súvislosti sťažovateľ najskôr uznáva,\nže v dovolaní nekonkretizoval rozhodnutia, ktoré by preukazovali odklon od vyriešenia\nprávnej otázky krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, avšak\nvzápätí argumentuje, že „rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nie sú systematicky usporiadané\na publikované a ich znalosť je len otázkou náhody. Pritom za ustálenú rozhodovaciu prax\nsa považujú aj nepublikované rozhodnutia alebo aj jednotlivé doteraz nepublikované\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí\nsú nespochybniteľné alebo ich akceptovali. Za takejto neprehľadnej systematiky, žalovaní\nv čase podania dovolania nedokázali zistiť a preukázať súdne rozhodnutie znamenajúce\nv danej veci odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a nemožno\nto od dovolávateľov ani spravodlivo požadovať. Sťažovateľ v súvislosti s rozhodnutím\ndovolacieho súdu poukazuje na ustanovenie § 440 CSP, podľa ktorého je súd viazaný len\ndovolacími dôvodmi z čoho vyplýva, že dovolací súd nie je viazaný vymedzením prípustnosti\ndovolania. V rámci postupu dovolacieho súdu podľa § 440 CSP, mal súd pri prisúdení\nprípustnosti dovolania zohľadniť svoje stanoviská a rozhodnutia, aj keď ich dovolávatelia\nneoznačili. Sťažovateľ poukazuje ďalej na ustanovenie § 428 CSP, podľa ktorého\nvymedzenie splnenia prípustnosti dovolania nie je náležitosťou dovolania.“.\n\n5\n\n7. Sťažovateľ sa zároveň domáhal, aby ústavný súd nariadil dočasné opatrenie,\nktorým odloží vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia krajského súdu,\nčo odôvodňoval skutočnosťou, že na jeho podklade prebieha exekučné konanie, ktoré\nje vedené súdnym exekútorom\n\n, a preto mu hrozí v budúcnosti\n\nneodstrániteľná, resp. ťažko odstrániteľná ujma. Kým „ujma sťažovateľa spočíva v\nznačnom zásahu do jeho majetku, ktorý bude v prípade vyhovenia sťažnosti následne ťažko\n(ak vôbec) zvrátiteľný, ujma na strane tretích osôb spočíva jedine v dočasnom odložení\nmožnosti vymáhania priznanej pohľadávky, v ktorom však bude možné v prípade\nnevyhovenia sťažnosti, bez obmedzení ďalej pokračovať“. Splnenie predpokladov na\nvydanie dočasného opatrenia vidí teda v tom, že „prípadné neodloženie vykonateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia spôsobí väčšiu ujmu, než ujmu, ktorá môže vzniknúť iným osobám\npri odložení vykonateľnosti, pričom odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore s verejným\nzáujmom“.\n8. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí\njeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol o porušení jeho práv podľa ústavy,\ndohovoru a dodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho\nsúdu a zároveň tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n9. Podaním doručeným ústavnému súdu 20. decembra 2018 sťažovateľ doplnil svoju\nústavnú sťažnosť o argumentáciu spočívajúcu v tom, že napadnutými rozhodnutiami došlo\nk porušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Poukázal na to,\nže v rámci ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu ale i súdov nižších inštancií\nsa ručenie nevzťahuje na sankcie, ktoré má v dôsledku omeškania dlžník zaplatiť veriteľovi,\nak sa ručiteľ na ich úhradu osobitne nezaviazal. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod č. R 58/2009, ako aj na právnu teóriu. Na námietky spočívajúce\nv tom, že ručitelia sa písomne nezaviazali na úhradu úrokov z omeškania, nákladov veriteľa\nspojených s uplatnením pohľadávky a iných prípadných sankcií, však krajský súd\nani najvyšší súd nereagovali a odklonili sa od uvedenej ustálenej súdnej praxe\nbez akéhokoľvek zdôvodnenia, čím porušili spomínaný ústavný princíp.\n\n6\n\n10. Dňa 9. decembra 2019 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa,\nktorým oznamuje, že netrvá na ústavnej sťažnosti z dôvodu zrušenia rozsudku krajského\nsúdu č. k. 5 Co 175/2017-231 z 24. októbra 2017 a uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.\n7 Cdo 102/2018 zo 17. septembra 2018 ústavným súdom.\nII.\nPosúdenie veci ústavným súdom v kontexte relevantnej právnej úpravy\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n14. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\nV zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n15. Podľa § 127 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú\nsťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví.\n\n7\n\n16. V posudzovanom prípade vzhľadom na to, že sťažovateľ vzal svoju ústavnú\nsťažnosť v celom rozsahu späť (bod 10), ústavný súd rozhodol o nej tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. januára 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "cenné papiere-zmenka", "zmluva-zmluva o pôžičke", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "50eb9d8d-b43d-47bd-b1aa-39cd46676a27:6609a778-e017-4a1c-b9d4-653e72ae0780", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7104898464.6", "spisova_znacka": "5Co/175/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/175/2017 z 11. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-12-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7104898464.6"}, {"guid": "5997c74a-1e0d-47b7-9ba2-d7009685242e:c48be433-9cf8-4fee-9096-c5ffb381e057", "ecli": null, "spisova_znacka": "19CbZm/2/2008", "nazov": "Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina sp. zn. 19CbZm/2/2008 z 17. 9. 2007", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2007-09-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5997c74a-1e0d-47b7-9ba2-d7009685242e:c48be433-9cf8-4fee-9096-c5ffb381e057"}], "citovane_v": [{"guid": "a3741578-c5af-4d36-aa3a-9f12ae5e2f6e:b4d56f4a-8e75-410b-9a77-ebdcdd431dbb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2320011211.1", "spisova_znacka": "4Tdo/96/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/96/2022 z 5. 10. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-10-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2320011211.1"}]}