{"guid": "ussr:3f5f3184-330c-44b1-a0e7-5be65ec2a4ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.190.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 190/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 190/2020 z 27. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. mája 2020, sp. zn. III. ÚS 190/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.190.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-05-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3f5f3184-330c-44b1-a0e7-5be65ec2a4ae", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.190.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.190.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.190.2020.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 190/2020-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a zo sudcov Petra Straku a Martina\nVernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nobchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o.,\nDobšinského 12, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Zdenko Seneši,\nvo veci namietaného porušenia základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú\nčinnosť podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžk 38/2018 zo 4. decembra\n2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n14. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nzákladného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Sžk 38/2018\nzo 4. decembra 2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ sa podanou\nžalobou domáhal zrušenia rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\n(ďalej aj „ministerstvo“) č. 00134/Os/2015/15/RK z 21. júla 2016, ktorým rozhodlo\no zamietnutí rozkladu sťažovateľa a potvrdení prvostupňového rozhodnutia ministerstva\nč. 00134/Os/2015/15\n\nz 29.\n\napríla\n\n2016.\n\nOznačeným\n\nprvostupňovým\n\nrozhodnutím\n\nministerstvo zamietlo žiadosť sťažovateľa o zápis do zoznamu znalcov pre odbor\nelektrotechnika, odvetvie riadiaca technika, výpočtová technika (hardvér), a to z dôvodu\nnepreukázania podmienky získania vzdelania v odbore, ktorý je predmetom žiadosti\npodľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch\na prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o znalcoch“) v spojení s § 33 písm. b) zákona o znalcoch a § 2 ods. 1\npísm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 490/2004 Z. z.,\nktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“), ako aj z dôvodu nepreukázania podmienky vykonávania praxe v odbore, ktorý\nje predmetom činnosti v trvaní najmenej sedem rokov podľa § 5 ods. 1 písm. e) zákona\no znalcoch v spojení s § 33 písm. b) zákona o znalcoch a § 2 ods. 1 písm. f) vyhlášky.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 5 S 186/2016\nzo 14. novembra 2017 žalobu sťažovateľa zamietol. Proti označenému rozsudku krajského\nsúdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorú najvyšší súd napadnutým rozsudkom\nako nedôvodnú zamietol. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že krajský\n\n2\n\nsúd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami sťažovateľa uvedenými v správnej\nžalobe a vec správne právne posúdil.\n3. Sťažovateľ namieta porušenie v záhlaví označených práv napadnutým rozsudkom,\nktoré odôvodňuje nesprávnym výkladom najvyšším súdom aplikovaných právnych noriem,\nnajmä ustanovení § 5 ods. 1 písm. c) a písm. e) zákona o znalcoch, ako aj kvalitatívnymi\nnedostatkami\n\nodôvodnenia\n\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nz hľadiska\n\nvýkladu\n\na aplikácie\n\nrelevantných právnych noriem. V odôvodnení ústavnej sťažnosti bližšie argumentoval:\n«§ 5 ods. 1 písm. c) zákona o znalcoch nestanovuje ako podmienku zápisu\ndo zoznamu znalcov získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Zo zákona\nnevyplýva, že osoba žiadajúca o zápis musí dosiahnuť najvyššie možné vzdelanie v odbore.\nZákon výslovne uvádza „získala vzdelanie v odbore“. Práve naopak zo zákona v spojitosti\ns § 2 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že vzdelaním získaným v odbore môže byť\naj stredoškolské vzdelanie. Podľa nášho názoru vysokoškolské vzdelanie pre zápis\ndo zoznamu znalcov možno vyžadovať len pre tie odbory, v ktorých sa vysokoškolské\nvzdelanie vyžaduje ako podmienka pre výkon samotného povolania (napr. psychológia,\nantropológia). Nakoľko povolanie elektrotechnika je možné vykonávať aj na základe\nstredoškolského vzdelania absolvovaného v príslušnom odbore, nemôže byť nezískanie\nvysokoškolského vzdelania v odbore elektrotechnika prekážkou výkonu znaleckej činnosti.\nZa nesprávne tiež považujeme podmienené spájanie špecializovaného vzdelávania\npodľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o znalcoch v odbore elektrotechnika so získaním\nvysokoškolského vzdelania druhého stupňa v tomto odbore. Najvyšší súd SR v bode 33\nodôvodnenia rozsudku uvádza, že v znaleckom odbore Elektrotechnika je potrebné mať\nšpecializované vzdelávanie, ktoré je podmienené získaním vysokoškolského vzdelania\ndruhého stupňa v tomto odbore, ale neodkazuje na žiadny všeobecne záväzný právny\npredpis, z ktorého by takýto záver vyplýval. Najvyšší súd SR len v tejto súvislosti cituje\nz dôvodovej správy, pritom aj zo znenia dôvodovej správy je zrejmé, že absolvovanie\nšpecializovaného vzdelávania sa nevylučuje ani po získaní stredoškolského vzdelania,\na to aj bez ohľadu na získanie vysokoškolského vzdelania v inom, napr. príbuznom odbore.\nAk bolo špecializované vzdelávanie podmienené získaním vysokoškolského\nvzdelania druhého stupňa, vyvstáva otázka prečo bolo sťažovateľovi umožnené\nšpecializované vzdelávania absolvovať, resp. prečo Ministerstvo spravodlivosti SR študijný\n\n3\n\nprogram\n\nšpecializovaného\n\nvzdelávania\n\nv odbore\n\nElektrotechnika\n\nschválilo\n\ntak,\n\nže vzdelávanie umožnilo aj osobám, ktoré nezískali vysokoškolské vzdelanie druhého\nstupňa1.»\n4. Sťažovateľ, citujúc z dôvodovej správy k zákonu o znalcoch, ďalej konštatuje,\nže „až zloženie odbornej skúšky preukazuje na účel zápisu do zoznamu znalcov dostatočnú\nodbornosť uchádzača o zápis do zoznamu znalcov, odborná prax preukazuje nadobudnutie\npotrebných odborných skúsenosti. Sťažovateľ odbornú skúšku v zmysle § 5 ods. 1 písm. f)\nzákona o znalcoch zložil. Pre úplnosť dodávame, že výkon znaleckej činnosť v odbore,\nv ktorom žiada sťažovateľ o zápis do zoznamu znalcov, spočíva v získaní informácii\na údajov z elektronických zariadení (hardiskov) napr. pre účely trestného konania,\nnespočíva v hodnotení činností iných osôb. Jedná sa o činnosť vykonávanú za pomoci\nvýpočtovej techniky a softvéru.“.\n5. Sťažovateľ sa nestotožňuje ani s názorom správnych súdov, že pojem „vzdelanie\nv odbore“ je neurčitým právnym pojmom. Podľa sťažovateľa tento pojem možno presne\ndefinovať ako „vzdelanie, ktoré osoba musí získať, aby nadobudla odbornú spôsobilosť\nvykonávať činnosti v predmetnom odbore“. Z tohto dôvodu nemôže byť pojem „vzdelanie\nv odbore“ neurčitým právnym pojmom a orgány verejnej správy nie sú oprávnené určovať\nobsah tohto pojmu.\n6. K poukazu najvyššieho súdu na „zákon č. 65/2018 Z. z.“, ktorým bol s účinnosťou\nod 1. júla 2018 novelizovaný zákon o znalcoch, sťažovateľ uvádza, že prijatie tejto novely\n„potvrdzuje, že prax Ministerstva spravodlivosti SR pri zápise do zoznamu znalcov\nnezohľadňovala účinnú právnu úpravu a výklad Ministerstva spravodlivosti SR prekračoval\nhranice gramatického i logického výkladu normatívneho textu; inak by nebolo nutné zákon\no znalcoch v tejto časti meniť“.\n7.\n\nVo\n\nvzťahu\n\nk odôvodneniu\n\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nsťažovateľ\n\nuvádza,\n\nže argumentácia najvyššieho súdu z hľadiska výkladu a aplikácie právnych predpisov\nnespĺňa kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a ďalej argumentuje:\n\n4\n\n«Najvyšší súd SR sa v odôvodnení rozhodnutia pri konštatovaní, že špecializované\nvzdelávanie je podmienené dosiahnutím vysokoškolského vzdelania druhého stupňa\nsa opakovane\n\nneopiera\n\no normatívny\n\ntext\n\nzákona\n\no\n\nznalcoch\n\na\n\nvyhlášky,\n\nale neakceptovateľným spôsobom pristupuje k výkladu, ktorý sa vymyká z racionálnej\nargumentácie.\nZa\n\nneracionálnu\n\npovažujeme\n\naj\n\nargumentáciu\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSR,\n\nv ktorej vyjadruje súhlas s postupom žalovaného, keď v danom prípade skúmal,\naké najvyššie vzdelanie je možné v podmienkach Slovenskej republiky dosiahnuť\nv znaleckom odbore. Neracionálnosť argumentácie spočíva v tom, že v prípade\njej dodržiavania by v zozname znalcov nemala byť zapísaná väčšina znalcov, keďže\nvo väčšine odborov je možné dosiahnuť nielen vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,\nale i vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, dokonca by bolo možné tvrdiť, že zákon\no znalcoch je v prizme tvrdenia Najvyššieho súdu SR potrebné vykladať tak, že do zoznamu\nznalcov budú zapisované len osoby, ktoré získali vedecko akademické tituly docent\nalebo profesor.\nV bode 38 odôvodnenia rozhodnutia Najvyšší súd SR konštatuje, že neurčitý právny\npojem bol správne aplikovaný v nadväznosti na § 33 písm. b) zákona o znalcoch v spojení\ns § 2 ods. 1 písm. e) vyhlášky a § 10 ods. 1 vyhlášky. Z uvedeného odôvodnenia nie je\nzrejmé, akým konkrétnym textom právneho predpisu má byť preukazná správna aplikácia\nneurčitého pojmu „dosiahnuté vzdelanie“, keďže... ani jedno z uvedených ustanovení\nvyhlášky\n\nneukladá\n\npodmienku\n\nabsolvovania\n\nšpecializačného\n\nštúdia\n\nzískaním\n\nvysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Ako uvádzame vyššie ani zo zákona o znalcoch\nani z vyhlášky nemožno vyvodiť, že špecializované vzdelávanie bolo podmienené získaním\nvysokoškolského vzdelania druhého stupňa a preto odôvodnenie v tejto časti považujeme\nza nepresvedčivé a nedostatočné.»\n8. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal ústavnú sťažnosť\nna ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:\n„Základné právo sťažovateľa podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť\nzaručeného čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné práv sťažovateľa na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\n\n5\n\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd bolo porušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 04.12.2018, sp. zn. 4Sžk/38/2018.\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.12.2018, sp. zn.\n4Sžk/38/2018, sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia v sume 415,51 EUR na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia.“\n9. Vec napadla ústavnému súdu 14. marca 2019 a v súlade s pravidlami rozdeľovania\nvecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 neboli sudcom spravodajcom\npridelené, vec sťažovateľa spadala do kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali byť\nprerozdeľované po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu. Po vymenovaní ďalších\nsudcov ústavného súdu (10. októbra 2019) v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\nv znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 bola vec sťažovateľa prerozdelená\nnáhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená\nsudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 a čl. III bodu 1\npísm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára\n2020 do 31. decembra 2020 je na konanie vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu\nv zložení Ľuboš Szigeti (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.\nII.\nRelevantná právna úprava\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\n\n6\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1\naž § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\n13. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n14. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania\na prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n7\n\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n18. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010).\n19. Podľa § 5 ods. 1 zákona o znalcoch v znení účinnom do 30. júna 2018,\nministerstvo zapíše do zoznamu do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti o zápis fyzickú\nosobu, ktorá\na) je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,\nb) je bezúhonná,\nc) získala vzdelanie v odbore, ktorý je predmetom písomnej žiadosti o zápis,\nd) skončila osobitné vzdelávanie o spôsobe výkonu činnosti podľa tohto zákona,\ne) vykonáva prax v odbore, ktorý je predmetom činnosti, v trvaní najmenej päť rokov\na v prípade znalcov najmenej sedem rokov,\nf) zložila skúšku z odboru alebo odvetvia, ktoré je predmetom žiadosti o zápis\na ktorou preukazuje svoju odbornú spôsobilosť,\ng) úspešne skončila špecializované vzdelávanie, ak ide o zapísanie do zoznamu\npre odbor alebo odvetvie, v ktorom je takéto vzdelávanie ustanovené vykonávacím\npredpisom [§ 33 ods. 1 písm. b)],\nh) má materiálne vybavenie postačujúce na výkon činnosti v odbore alebo odvetví,\nktoré je predmetom písomnej žiadosti o zápis,\ni) nebola v posledných troch rokoch právoplatne vyčiarknutá zo zoznamu podľa § 26\nods. 3 písm. c) alebo jej neplynie zákaz výkonu činnosti podľa § 26 ods. 3 písm. b),\nj) zložila sľub.\n\n8\n\n20. Podľa § 5 ods. 6 zákona o znalcoch ministerstvo zamietne žiadosť o zápis\nak fyzická osoba nespĺňa predpoklady na zápis podľa odseku 1.\n21. Podľa § 33 písm. b) zákona o znalcoch všeobecne záväzný právny predpis,\nktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o rozsahu sústavného vzdelávania, o rozsahu,\nspôsobe a obsahu odborného minima, špecializovaného vzdelávania, o rozsahu, forme\na termíne a výkonu odbornej skúšky a overenia odbornej spôsobilosti, podrobnosti o ďalších\npodmienkach potrebných na zápis, podrobnosti o spôsobe preukazovania splnenia\npodmienok na zápis do zoznamu, podrobnosti o podmienkach zápisu do zoznamu\npre vybrané odbory alebo odvetvia, o ďalších údajoch zapisovaných do zoznamu.\n22. Podľa § 2 ods. 1 písm. e) vyhlášky k písomnej žiadosti o zápis do zoznamu\nfyzická osoba pripojí osvedčenú kópiu dokladu o úspešnom absolvovaní špecializovaného\nštúdia v odboroch uvedených v prílohe č. 1.\n23. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky špecializované vzdelávanie sa vyžaduje\nu uchádzačov o odbory uvedené v prílohe č. 1, ktorým je podľa bodu 3 uvedenej prílohy\nodbor elektrotechnika.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n24. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého\nsa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná\nsituácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné\nprávo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,\nII. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n\n9\n\n25. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných\nzásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich\ndo ich právomoci. Predovšetkým ústavný súd pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto súvislosti\nvo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého\nprocesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá\nna konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky\nkľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nÚstavný súd už opakovane uviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou,\nprípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená\nlen ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní\nústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy\na zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy). V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie\nzákladných práv a slobôd rozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane\nuviedol, že jeho úloha pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu\nochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej\ninterpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných\nsúdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré\nzo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\n26. Ako z uvedeného vyplýva, ústavnému súdu v zásade neprislúcha hodnotiť\nsprávnosť právneho záveru všeobecného súdu v konkrétnej právnej veci ani výklad zákona,\nktorý v konkrétnej veci aplikoval. Sťažovateľ však túto stabilizovanú judikatúru ústavného\nsúdu opomína a ústavnú sťažnosť uplatnil v podstate ako ďalší opravný prostriedok\n\n10\n\nv systéme všeobecného súdnictva. Účel ústavnej sťažnosti je však v porovnaní s opravnými\nprostriedkami v systéme všeobecného súdnictva diametrálne odlišný, keďže táto sleduje\nvýlučne ochranu základných práv a slobôd.\n27. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnutý rozsudok bol vydaný v rámci správneho\nsúdnictva, ústavný súd poukazuje aj na povahu a špecifický charakter správneho súdnictva,\nktorého úlohou nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať\nzákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, teda preskúmať to,\nči kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených v návrhu rešpektovali\npríslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Treba preto vziať do úvahy,\nže správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky\nnapadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej\nsústavy (m. m. IV. ÚS 127/2012, II. ÚS 784/2015, II. ÚS 737/2015).\n28. Podstatou námietok sťažovateľa, ktorými odôvodňuje porušenie v sťažnosti\noznačených práv napadnutým rozsudkom, je nesprávny výklad a aplikácia ustanovení § 5\nods. 1 písm. c) a e) zákona o znalcoch, ako aj námietka nepresvedčivého a nedostatočného\nodôvodnenia právneho záveru najvyššieho súdu v napadnutom rozsudku, podľa ktorého\nšpecializované vzdelávanie je podmienené dosiahnutím vysokoškolského vzdelania druhého\nstupňa.\n29. V odôvodnení napadnutého rozsudku najvyšší súd konštatoval, že z obsahu\nadministratívneho spisu bolo preukázané, že «žalobca doručil ministerstvu dňa 16.01.2016\nžiadosť o zápis do zoznamu znalcov v odbore Elektrotechnika, odvetvie Riadiaca technika,\nVýpočtová technika. Rozhodnutím ministerstva zo dňa 15.02.2016 bolo na základe § 29\nods. 1 správneho poriadku konanie prerušené z dôvodu nepreukázania splnenia\npredpokladu na zápis do zoznamu podľa § 33 písm. b/ zákona o znalcoch v spojení s § 2\nods. 1 písm. b/ vyhlášky. Ministerstvo požiadalo listom zo dňa 15.02.2016\n(ďalej aj len „univerzita“) o vyjadrenie,\nči vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa získané v študijnom odbore Konštrukcia\na výroba špeciálnej techniky obsahovo súvisí s odborom Elektrotechnika, resp. s odvetvím\n\n11\n\nRiadiaca technika, Výpočtová technika, pričom táto vo svojej odpovedi zo dňa 01.03.2016\nuviedla, že predmetné vzdelanie s uvedeným odborom, resp. odvetvím obsahovo nesúvisí.\nŽalobca sa k uvedenej odpovedi od univerzity vyjadril podaním doručeným dňa 11.04.2016,\npričom uviedol, že z predloženého dokladu o vykonaných skúškach a zápočtoch vyplýva,\nže absolvoval viacero predmetov, medzi ktoré patrila napr. Chémia, Elektrotechnika,\nPodnikový manažment a ekonomika, Strojárska metrológia, Textilné a odevné technológie,\nVýroba zbraní a Výroba munície, ktoré obsahovo súvisia s rovnako alebo podobne\noznačenými znaleckými odbormi a odvetviami. Prvostupňový správny orgán poukázal\nna skutočnosť, že to, že študijný odbor zahŕňa aj predmety ako Informatika\nalebo Elektrotechnika, neznamená, že sa jedná o vzdelanie získané v odbore\nElektrotechnika, pričom uvedený záver potvrdila aj univerzita vo svojom vyjadrení. Doklad\no vykonaných skúškach a zápočtoch nasvedčuje tomu, že vzdelanie získané v predmetnom\nštudijnom odbore predstavuje vzdelanie spôsobilé preukázať získanie vzdelania v odbore\nStrojárstvo, prípadne v odbore Strelné zbrane a výbušniny. Správny orgán poukázal\nna skutočnosť, že keďže účastník konania nezískal vzdelanie v odbore Elektrotechnika,\nnebol z jeho strany splnený ani základný predpoklad na to, aby mohol získať prax v odbore,\nrelevantnú z hľadiska posúdenia žiadosti o zápis do zoznamu znalcov. Na základe zisteného\nskutkového stavu prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobcu o zápis do zoznamu\nznalcov v odbore Elektrotechnika, odvetvie Riadiaca technika, Výpočtová technika,\nz dôvodu nepreukázania splnenia zákonných predpokladov na zápis.».\n30. Vo vzťahu k sťažnostným námietkam sťažovateľa najvyšší súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku uviedol:\n«... K námietke sťažovateľa, že si krajský súd nesprávne vyložil § 5 ods. 1 písm. c/\nzákona o znalcoch, teda že je potrebné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, kasačný\nsúd uvádza, že sa stotožňuje s názorom krajského súdu ako aj žalovaného,\npričom poukazuje na to, že citované ustanovenie vymedzuje taxatívny výpočet podmienok,\nktoré je potrebné splniť kumulatívne a dodáva, že aj napriek tomu, že citované ustanovenie\nneustanovuje explicitne získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, je potrebné\nvziať do úvahy skutočnosť, že v zmysle § 5 ods. 1 písm. g/ zákona o znalcoch v spojení s § 2\nods. 1 písm. e/ vyhlášky je s odborom Elektrotechnika spojená povinnosť úspešne\n\n12\n\nabsolvovať špecializované vzdelávanie poskytované znaleckým ústavom na základe\npoverenia ministerstva, a teda na vykonávanie znaleckej činnosti v danom odbore\nje potrebné dosiahnuť vyšší stupeň vzdelania, než je vysokoškolské vzdelanie druhého\nstupňa tak, ako to uvádza aj zákonodarca v dôvodovej správe k vyhláške: „Špecializované\nvzdelávanie je zamerané na konkrétne odbory a odvetvia a vyžaduje sa tam, kde základné\nvzdelanie, predovšetkým vysokoškolské, nie je dostatočné na výkon znaleckej činnosti\nv danom odbore“. Kasačný súd sa teda nestotožnil s námietkou sťažovateľa, že krajský súd\nvec nesprávne právne posúdil, keď podmienil získanie špecializovaného vzdelania\nposkytovaného znaleckým ústavom na základe poverenia ministerstva, získaním\nvysokoškolského vzdelania druhého stupňa.\n... Takisto aj výklad dôvodovej správy k zákonu o znalcoch sťažovateľom, považuje\nkasačný súd za nesprávny a neprípustný, pričom zdôrazňuje, že za absolvovanie odbornej\nskúšky v zmysle § 5 ods. 1 písm. f/ zákona o znalcoch ako podmienky zápisu do zoznamu\nznalcov, nemožno považovať maturitnú skúšku v odbore Elektrotechnika, ako ani jednotlivé\nsemestrálne skúšky absolvované v rámci štúdia iného vysokoškolského odboru, práve\ns poukazom na § 5 ods. 1 písm. g/ zákona o znalcoch v spojení s § 2 ods. 1 písm. e/\nvyhlášky, kde zákonodarca explicitne vyjadril, že v znaleckom odbore Elektrotechnika je\npotrebné mať absolvované špecializované vzdelávanie, ktoré je podmienené získaním\nvysokoškolského vzdelania druhého stupňa v tomto odbore. Kasačný súd v súvislosti\ns uvedeným súhlasí s názorom žalovaného vyjadreným v druhostupňovom rozhodnutí,\nže akceptovanie, resp. uznanie stredoškolského vzdelania ukončeného maturitnou skúškou\nza špecializované vzdelanie v znaleckom odbore, by viedlo k nezodpovednej defraudácii\nznalcov, ktorých úlohou je poskytovať znaleckú činnosť na vysokej odbornej úrovni,\ntak pre subjekty súkromnoprávnych vzťahov, ako aj verejnoprávnych, nevynímajúc orgány\nverejnej moci, dosiahnutej výhradne pri súbehu najvyššieho možného vzdelania v danom\nobore a kvalitnej odbornej praxe. Podľa kasačného súdu je nesporné, že tu existuje verejný\nzáujem na udržaní a ochrane vysokej kvality znaleckej činnosti. V prípade uznania právnej\nargumentácie sťažovateľa by došlo k popretiu tohto verejného záujmu.\n... Čo sa týka námietky sťažovateľa k výkladu neurčitého právneho pojmu\n„vzdelanie v odbore“, že nejde o právne neurčitý pojem, kasačný súd poukazuje\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/47/2012 zo dňa 09.04.2013, v ktorom\n\n13\n\nvyjadril názor, že ak absentuje legálna definícia, resp. vymedzenie predmetného pojmu\nv právnom predpise, má status (povahu) právne neurčitého pojmu. „Inštitút tzn. neurčitých\npojmov sa v správnom práve vzťahuje na situácie, kedy norma správneho práva používa\nvýraz, ktorý bližšie obsahovo nevymedzuje a ktorý nie je bližšie obsahovo vymedzený\nani inými právnymi normami. Preto pri aplikácii právne neurčitého pojmu platí zásada,\nže je v kompetencii správneho orgánu v procese aplikácie, aby vymedzil jeho obsah v rámci\ntzv. správneho uváženia.“ S ohľadom na uvedené, kasačný súd dodáva, že aby mohlo ísť\no právne určitý pojem, musela by byť splnená podmienka legálnej definície tohto pojmu,\nktorá by bola dostatočne vymedzená a aplikovateľná na každý prípad bez potreby použitia\nsprávneho uváženia.\n... V nadväznosti na uvedené kasačný súd uvádza, že v kontexte zákona o znalcoch\nžalovanému ako jedinému správnemu orgánu prislúcha skúmať a vyhodnocovať splnenie\npodmienok na zápis do zoznamu znalcov vo všetkých evidovaných znaleckých odboroch.\nTo znamená, že mu prislúcha nielen oprávnenie ale aj povinnosť individuálne posúdiť\ndosiahnuté vzdelanie každého žiadateľa o zápis v súvislosti s požadovaným vzdelaním\nna príslušný znalecký odbor. Práve toto posúdenie vníma kasačný súd ako realizáciu\nsprávneho uváženia pri výklade neurčitého právneho pojmu „vzdelanie v odbore“,\nktorú správny orgán uplatnil v nadväznosti na odkazujúcu právnu normu vyjadrenú v § 33\npísm. b/ zákona o znalcoch a v medziach podmienok vymedzených vo vyhláške. Kasačný súd\npo logickej úvahe v zhode s českou judikatúrou Nejvyššího správního soudu (č. j. 2 Afs\n64/2009 zo dňa 27.01.2010, 9 Afs 31/2011 zo dňa 14.09.2011 a 9 Afs 79/2008 zo dňa\n23.04.2009) uvádza, že právne neurčitý pojem je potrebné vnímať v kontexte predmetného\nzákona ako aj s ohľadom na jeho sledovaný cieľ. Je nesporné, že neurčitému pojmu\nobsiahnutému v právnom predpise je potrebné pripisovať taký význam, ktorý najviac\nzodpovedá oblasti, ktorú predmetný právny predpis upravuje. Pri výklade právne\nneurčitého pojmu a jeho následnej aplikácii je taktiež nutné posudzovať konkrétne okolnosti\ndaného prípadu.\n... S ohľadom na uvedené je kasačný súd názoru, že žalovaný postupoval správne,\nkeď v danom prípade skúmal, aké najvyššie vzdelanie je možné v podmienkach Slovenskej\nrepubliky dosiahnuť v danom znaleckom odbore, o čom svedčí aj výsledok jeho skúmania.\nKasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že v prípade, ak by správny orgán jednotlivo\n\n14\n\nneskúmal, či konkrétny žiadateľ spĺňa zákonom predpokladané vzdelanie na čo najvyššej\nodbornej úrovni, viedol by takýto prístup k znižovaniu kvality zoznamu znalcov,\nkedy by znaleckú činnosť v tom istom odbore vykonávali znalci s dosiahnutým vzdelaním\nna rôznej odbornej úrovni, ako aj s odlišnou absolvovanou praxou. Takýto prístup\nby nepochybne popieral účel samotnej znaleckej činnosti, ako aj verejný záujem\nna jej ochrane.\n... K námietke sťažovateľa, že z § 5 ods. 1 zákona o znalcoch ako ani iného\nprávneho predpisu nevyplýva podmienka získania vysokoškolského vzdelania druhého\nstupňa, kasačný súd uvádza, že jednotlivé ustanovenia právneho predpisu nemožno vnímať\nizolovane, nenadväzujúc na súvisiace ustanovenia, najmä ak zákonodarca použije právne\nneurčitý pojem, na ktorého špecifikáciu poverí iný orgán verejnej moci odkazujúcou\nprávnou normou. Ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o znalcoch v znení účinnom v čase\nrozhodovania správneho orgánu ako aj krajského súdu taxatívne vymedzoval základné\npodmienky pre splnenie podmienok na zápis do zoznamu znalcov, pričom v písm. c/\nobsahovalo právne neurčitý pojem, ktorý žalovaný správne aplikoval v nadväznosti na § 33\npísm. b/ zákona o znalcoch v spojení s § 2 ods. 1 písm. e/ vyhlášky a § 10 ods. 1 vyhlášky.\n... K argumentácii žalovaného, že novelizáciou zákona o znalcoch zákonom\nč. 65/2018 Z. z. došlo k spresneniu formulácie požadovaného vzdelania, ako aj časového\nvymedzenia absolvovania požadovanej praxe, kasačný súd uvádza, že aj napriek\nnepochybne logickému zámeru zákonodarcu odstrániť aplikačné problémy pri posudzovaní\ndosiahnutého vzdelania a praxe, pri vyhodnocovaní splnenia taxatívne vymedzených\npodmienok pre zápis do zoznamu je v zmysle § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu\nrozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu,\npričom uvedená novela zákona o znalcoch nadobudla účinnosť dňa 01.07.2018. Táto novela\nvšak nepochybne podporuje vyššie uvedené názory a východiská žalovaného a krajského\nsúdu, s ktorými sa kasačný súd stotožnil.»\n31. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych\ngarancií procesnej povahy je aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa odvolací\n\n15\n\n(prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne nižších\nsúdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním\nprejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov\n[porovnaj napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) z 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99,\nrozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 3. 5. 2001, bod 2].\n32. Ústavný súd, poukazujúc na odôvodnenie napadnutého rozsudku, konštatuje,\nže nezistil svojvoľný postup najvyššieho súdu pri odôvodňovaní svojho právneho záveru,\nktorému preto nemožno vyčítať nedostatočnosť či nepresvedčivosť, a to ani vo vzťahu\nk výkladu a aplikácii relevantných ustanovení zákona o znalcoch či vyhlášky. Ústavný súd\ndospel k záveru, že najvyšší súd sa vo svojom rozhodnutí zaoberal všetkými pre vec právne\nvýznamnými skutočnosťami a vyčerpávajúco sa vysporiadal s námietkami sťažovateľa\nuvedenými v kasačnej sťažnosti. Podľa názoru ústavného súdu odôvodnenie napadnutého\nrozsudku je konzistentné a logické a jeho závery dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia vo veci sťažovateľa, pričom ústavný súd nezistil ani svojvoľný výklad\nči aplikáciu právnych predpisov, ktoré by zakladali ústavnú neudržateľnosť napadnutého\nrozsudku. Právny záver najvyššieho súdu o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti sťažovateľa\nústavný súd nepovažuje za arbitrárny a ani zjavne neodôvodnený, preto je ústavne\nudržateľný. Pre úplnosť ústavný súd už len poznamenáva (vo vzťahu k tvrdeniu\nsťažovateľa, že výkon znaleckej činnosti nespočíva v hodnotení činnosti iných osôb),\nže v komplikovanejších prípadoch je bežnou praxou, že v súdnom konaní je predložených\nviacero znaleckých posudkov, pričom úlohou znalca môže byť aj vyjadrenie sa k záverom\niného znalca.\n33. Pretože v preskúmavanom prípade najvyšší súd ako kasačný súd pri svojom\nrozhodovaní nevybočil z existujúceho rámca platných a účinných právnych predpisov\na preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu po právnej i skutkovej stránke,\npričom vyčerpávajúcim spôsobom svoje závery odôvodnil, ústavný súd dospel k záveru,\nže sťažovateľom uplatnené námietky sa javia nedôvodné a nesignalizujú takú priamu\npríčinnú súvislosť s možným porušením jeho základného práva na súdnu a inú právnu\n\n16\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie\nkonanie reálne mohol vysloviť ich porušenie. Nesúhlas sťažovateľa s obsahom napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu nie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným. Vychádzajúc\nz uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť v tejto časti\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n34. Čo sa týka námietky porušenia základného práva podnikať a uskutočňovať\ninú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, z ústavnej sťažnosti vyplýva,\nže sťažovateľ namieta porušenie tohto základného práva v spojení, resp. ako dôsledok\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. Keďže ústavný súd nedospel k záveru, že by napadnutým rozsudkom\nmohli byť porušené tieto práva sťažovateľa, a tým aj spochybnená ústavná udržateľnosť\ntohto rozhodnutia, neprichádza do úvahy ani možnosť vyslovenia porušenia sťažovateľom\noznačeného základného práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy. Ústavný súd preto aj v tejto časti\nodmietol sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n35. S prihliadnutím na odmietnutie ústavnej sťažnosti rozhodovanie o ďalších\nnávrhoch sťažovateľa v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. mája 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "znalec, znalecký posudok-súdny", "rozhodnutie-odôvodnenie", "aplikácia právnych noriem-súladná", "minister, ministerstvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4ddd7044-36f0-4727-ab79-b646c25881c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.784.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 784/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 784/2015 z 2. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.784.2015.1"}, {"guid": "ussr:e464a924-12d9-4ca5-a552-629e34536bb6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.737.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 737/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 737/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.737.2015.1"}, {"guid": "ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:987e4d09-a592-4c7b-b168-07b8d0eef9b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.27.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 27/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 27/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.27.2025.1"}, {"guid": "ussr:2bcde59b-66f2-4237-96b6-38ad2e66afa9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.128.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 128/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 128/2022 z 3. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.128.2022.1"}, {"guid": "bfdc4616-9574-4390-9ecc-84e0bd1eb7aa:b7a5035b-ca35-4e65-b461-9652d96bf3b9", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1019201035.1", "spisova_znacka": "7Svk/47/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/47/2022 z 25. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1019201035.1"}, {"guid": "54a41aba-2833-4a5e-b324-435ea4e1f52c:129ae388-c44c-4f32-9370-8f995cd0c268", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200948.3", "spisova_znacka": "BA-6S/148/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/148/2019 z 30. 10. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200948.3"}]}