{"guid": "ussr:1c3f3ba4-ac55-46ce-8f29-1c3d4bd5b567", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.173.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 173/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 173/2020 z 12. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. III. ÚS 173/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.173.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-05-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1c3f3ba4-ac55-46ce-8f29-1c3d4bd5b567", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.173.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.173.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.173.2020.1/text", "citacie_n": 14, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 173/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra\nStraku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Martinom\n\nBezákom, PhD., Klincová 15, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných\npráv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\nuznesením generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 24. januára 2020 č. k.\nXVI/2 Pz 111/19/1000-5 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca\n2020 doručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46\nods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ďalej len „ústava“) uznesením\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)\n\nz 24. januára 2020 č. k. XVI/2 Pz 111/19/1000-5 (ďalej len „napadnuté uznesenie\ngenerálneho prokurátora“), ktorým zrušil uznesenie vyšetrovateľa [v tom čase Prezídia\nPolicajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protikorupčnej jednotky –\nexpozitúry Východ ČVS: PPZ-258/NKA-PK-VY-2018 z 12. júna 2019 a uznesenie\nprokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\n(ďalej len „prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry“) č. k. VII/1 Gv 169/18/1000-74\nz 23. augusta 2019, pozn.)].\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom\nz 22. novembra 2019 domáhal zrušenia predmetného uznesenia vyšetrovateľa o vznesení\nobvinenia proti nemu pre zločin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa\n§ 261 ods. 1 a 3 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona\nv jednočinnom súbehu s prečinom subvenčného podvodu podľa ustanovenia § 225 ods. 1\nTrestného zákona a uznesenia prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry, ktorým mu bola\npre nedôvodnosť zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa.\n3. Sťažovateľ v návrhu namietal, že vyšetrovateľ a prokurátor úradu špeciálnej\nprokuratúry „závažným spôsobom porušili v môj neprospech zákon“, keď „stíhaný skutok\nnenapĺňa objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných\nzáujmov Európskej únie... pre nedostatok jedného z obligatórnych znakov – následku\nv podobe spôsobenia sprenevery... ani objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu\nsubvenčného podvodu... pre nedostatok jedného z jej obligatórnych znakov – konania\nspôsobilého uviesť Poľnohospodársku platobnú agentúru do omylu...“.\n4. Sťažovateľ ďalej poukazuje na to, že 3. februára 2020 mu bolo doručené\nnapadnuté uznesenie generálneho prokurátora, ktorým bolo konštatované, že uvedeným\nuznesením prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry „bol v môj neprospech porušený\nzákon, pretože prokurátor... vecne preskúmal moju sťažnosť napriek tomu, že som ju podal\npo márnom uplynutí zákonom ustanovenej lehoty“.\n\n2\n\n5. Následne prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry viazaný právnym názorom\ngenerálneho prokurátora zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení\nobvinenia podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ako oneskorene podanú.\n6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zvýrazňuje, že v tomto prípade bola generálnym\nprokurátorom porušená zásada reformatio in peius, keďže rozhodol v jeho neprospech. Táto\nzásada vylučuje, „aby si obvinený zhoršil postavenie len preto, že využil svoje právo podať\nopravný prostriedok proti rozhodnutiu orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu“.\n7. Sťažovateľ v bode 14 a 15 svojej ústavnej sťažnosti polemizuje a nesúhlasí\nso závermi generálneho prokurátora v napadnutom uznesení a tvrdí, že ten nadmieru\nformalisticky a ústavne nekonformným spôsobom interpretoval viaceré ustanovenia\nTrestného poriadku. Záver generálneho prokurátora o tom, že ,,prokurátor ÚŠP porušil\nvecným preskúmaním mojej oneskorenej sťažnosti zákon v môj prospech je úplne svojvoľný,\npretože odporuje zákonu, podľa ktorého je prokurátor počas celého prípravného konania\npovinný preskúmavať zákonnosť a dôvodnosť uznesení policajta (§ 230 ods. 2 písm. e)\nTrestného poriadku). Rovnako svojvoľný je aj záver generálneho prokurátora, že z tohto\ndôvodu bolo potrebné napadnutým uznesením rozhodnúť v môj neprospech, a to napriek\ntomu, že som vydanie tohto uznesenia podnietil návrhom, ktorý som podal vo svoj\nprospech.“.\n8. V bode 16 ďalej uvádza, že „Generálny prokurátor mi tak napadnutým uznesením\nsvojvoľne odoprel právo na inú právnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, ktorá mi mala byť ako obvinenému poskytnutá v prípravnom konaní\ntrestnom prostredníctvom ustanovení § 363 a nasl. Trestného poriadku. Generálny\nprokurátor tým zároveň porušil aj moje právo byť stíhaný iba spôsobom, ktorý ustanovuje\nzákon, zaručeným článkom 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď zhoršil moje\npostavenie v trestnom konaní iba preto, že som využil svoje zákonné právo na podanie\nmimoriadneho opravného prostriedku. Nakoniec, generálny prokurátor porušil aj moje\nprávo na (účinnú) obhajobu zaručené článkom 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré\nsa v dôsledku jeho svojvoľnej interpretácie zákonných ustanovení citovaných v 15. bode\ntejto sťažnosti vyššie stalo iba iluzórnym.“.\n3\n\n9. Na tomto základe sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že jeho\nzákladné práva podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy napadnutým\nuznesením generálneho prokurátora porušené boli. Súčasne žiada, aby ústavný súd zrušil\nnapadnuté uznesenie a prikázal generálnemu prokurátorovi, aby vo veci znova konal\na rozhodol. Súčasne sa domáha náhrady trov konania.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“).\n13. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh\nna začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\n4\n\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže\ndomáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 50\nods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu\nobhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n15. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka sťažovateľa, že napadnutým\nuznesením\n\ngenerálneho\n\nprokurátora\n\ndošlo\n\nk\n\nporušeniu\n\njeho\n\noznačených\n\npráv\n\nšpecifikovaných v bode 1 a 14 z dôvodov bližšie uvedených v bodoch 6 až 8. Z obsahu\nústavnej sťažnosti je tak zrejmé, že sťažovateľ od ústavného súdu očakáva prehodnotenie\na zrušenie záverov napadnutého uznesenia generálneho prokurátora v prípravnom trestnom\nkonaní.\n16.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľa\n\na po jej preskúmaní konštatuje, že je dôvod na jej odmietnutie pre neprípustnosť.\nPodľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde je ústavná sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv\na slobôd.\n17. Ústavný súd poukazuje na to, že jeho právomoc rozhodovať o ústavných\nsťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel\nprincípu subsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z čl. 127 ods. 1 ústavy, spočíva v tom, že\nochrana ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného\n5\n\nsúdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.\nPrávomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\npredstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (porovnaj m. m. III. ÚS\n149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013).\n18. Koncepcia konania o ústavnej sťažnosti je totiž založená na tom, že predstavuje\nsubsidiárny procesný prostriedok na ochranu ústavou zaručených základných práv a slobôd.\nÚstavný súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov či iných orgánov verejnej moci,\na preto nemôže nahrádzať ich činnosť. Jeho úlohou je v súlade s čl. 124 a nasl. ústavy\nochrana ústavnosti, a nie tzv. bežnej zákonnosti, resp. protiprávnosti. Z tohto pohľadu\nje nevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť pred podaním ústavnej sťažnosti\nsplnená, vyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi\nna ochranu jeho práv poskytuje. Právomoc ústavného súdu je teda vybudovaná na zásade\nprieskumu vecí právoplatne skončených, ktorých eventuálnu protiústavnosť už nemožno\nzhojiť inými procesnými prostriedkami, resp. už nie je možná náprava iným spôsobom.\n19. Subsidiarita ústavnej sťažnosti má pritom dimenziu formálnu i materiálnu.\nFormálna dimenzia znamená, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti musí\n„formálne“ podať všetky prostriedky na ochranu práv, ktorými disponuje, a materiálnou\nsubsidiaritou je myslené to, že tieto prostriedky odôvodní spôsobom, ktorý všeobecnému\nsúdu umožní ústavnoprávny prieskum. Pokiaľ právny predpis stanoví, že v určitej procesnej\nsituácii je príslušný na rozhodovanie o právach a slobodách jednotlivca konkrétny orgán\nverejnej moci, bolo by zásahom do jeho právomoci a porušením princípu deľby moci (čl. 2\nods. 2 ústavy), pokiaľ by iný orgán o týchto právach rozhodoval bez toho, aby bola daná\nmožnosť príslušnému orgánu na realizáciu jeho právomoci. Obidve tieto hľadiská preto\ntreba reflektovať pri interpretácii a aplikácii jednotlivých inštitútov zákona o ústavnom\nsúde, v danom prípade pre posúdenie prípustnosti ústavnej sťažnosti.\n\n6\n\n20. Ústavný súd konštatuje, že trestná vec sťažovateľa sa v čase podania ústavných\nsťažností nachádzala v predsúdnom konaní v štádiu prípravného konania, v rámci ktorého\no meritórnej otázke trestného obvinenia s konečnou platnosťou ešte rozhodnuté nebolo.\nÚstavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne prihliada na to, že nie je iba jeho\npovinnosťou ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej\nrozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov\nvyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.\nTúto povinnosť majú aj všeobecné súdy, resp. aj iné orgány verejnej moci ako primárni\nochrancovia ústavnosti (obdobne napr. sp. zn. III. ÚS 79/02).\n21. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku\naž po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie\ngarancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní\na súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení\nmožno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd\noznačených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu\nsamotného trestného konania. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel\nby účel a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného náprava\nprocesných pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných\nv trestnom konaní a súdov).\n22. Ústavný súd v prvom rade upriamuje pozornosť na § 230 ods. 1 Trestného\nporiadku, podľa ktorého dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva\nprokurátor. Úlohou prokurátora pri výkone dozoru v prípravnom konaní je dozerať na to,\naby orgány činné v trestnom konaní dodržiavali všetky ustanovenia Trestného poriadku,\naby postupovali v zhode s účelom trestného konania a základnými zásadami trestného\nkonania, musí pritom súčasne dbať na to, aby nikto nebol bezdôvodne trestne stíhaný\na nezákonne obmedzovaný na základných právach a slobodách. V tomto kontexte ústavný\nsúd upriamuje pozornosť na § 215 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorých prokurátor\ntrestné stíhanie zastaví v prípadoch v tomto ustanovení taxatívne vymedzených, ktorými\nsú okrem iných aj tieto prípady: ak je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie\ntrestné stíhanie; ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci;\n7\n\nak je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený. Z uvedených ustanovení Trestného\nporiadku vyplýva, že platná právna úprava zveruje v štádiu konania, v ktorom sa sťažovateľ\nobracia so svojou ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ústavný súd, ochranu\nich práv tzv. dozorujúcemu prokurátorovi, v ktorého právomoci je korigovať prípadné\npochybenia prípravného konania a dokonca v opodstatnených prípadoch rozhodnúť\no zastavení trestného stíhania, v rámci ktorého bolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe.\n23. Ďalej ústavný súd poukazuje na ustanovenia týkajúce sa ďalšej nasledujúcej\netapy trestného konania (súdneho konania v štádiu predbežného prejednania obžaloby),\na to § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, podľa ktorého konajúci súd obžalobu\nodmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že boli porušené\nustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby. Z obsahu citovaných ustanovení Trestného\nporiadku tiež vyplýva, že je v príslušnom štádiu trestného konania ochrana práv sťažovateľa\nzaručená zo strany všeobecného súdu, v ktorého právomoci je predbežne prejednať podanú\nobžalobu po jej predložení prokurátorom a korigovať prípadné pochybenia prípravného\nkonania.\n\nPlatná\n\nprávna\n\núprava\n\ntrestného\n\nkonania\n\numožňuje\n\ntak\n\nsťažovateľovi\n\naj v nasledujúcich štádiách trestného konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu\ndomáhať sa právne účinným spôsobom ochrany svojich označených práv, a to na hlavnom\npojednávaní, prípadne prostredníctvom riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.\n24. Za týchto okolností nie je daný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v danej fáze\nprebiehajúceho trestného konania vo veci sťažovateľa do právomoci iných orgánov verejnej\nmoci (prokuratúry a všeobecných súdov).\n25. Nevyužitie uvedených možností ochrany označených práv sťažovateľa nemožno\nnahradzovať ústavnou sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy,\nak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv\n(čl. 127 ods. 1 ústavy).\n26. Vychádzajúc zo všetkých čiastkových záverov, ústavný súd posúdil ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti napadnutému uzneseniu generálneho prokurátora\n\n8\n\nako podanú predčasne, a preto ju podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde\nodmietol ako neprípustnú (obdobne II. ÚS 61/2019).\n27. Obiter dictum ústavný súd uvádza, že názor generálneho prokurátora\nv odôvodnení napadnutého uznesenia opierajúci sa o § 66 ods. 1 a 3 Trestného poriadku\n(strana 2 a 3) nebol žiadnym relevantným spôsobom sťažovateľom v ústavnej sťažnosti\nspochybnený. Po rozhodnutiach vyšetrovateľa, generálneho prokurátora a úradu špeciálnej\nprokuratúry sa taktiež nezmenilo formálne a faktické postavenie sťažovateľa, ich výsledkom\nbolo a je to, že sťažovateľ je naďalej trestne stíhaný. Napadnutým uznesením generálneho\nprokurátora teda nemohla byť porušená ani zásada reformatio in peius v trestnom konaní.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. mája 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-zákaz „reformatio in peius“", "trestné stíhanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "trestné konanie-práva obvineného v trestnom konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f911c75e-dca3-4a20-9eb1-a21d666968a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.61.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 61/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 61/2019 z 23. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-23", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.61.2019.1"}, {"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 480, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ad0ab846-ca84-44b3-9338-e74dcd5ddcb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.713.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 713/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 713/2025 z 17. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.713.2025.1"}, {"guid": "ussr:a1422d15-69b3-4561-9bfa-164a7c5fcbd9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.444.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 444/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 444/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.444.2025.1"}, {"guid": "ussr:d8e27c83-fe37-4c14-b9cf-e47468800e1b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.507.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 507/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 507/2024 z 7. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.507.2024.1"}, {"guid": "ussr:0857496e-18d4-4ad1-bdca-44b9efca055a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.237.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 237/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 237/2024 z 14. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.237.2024.1"}, {"guid": "ussr:d8cc7161-aa93-405c-81c7-60fe1cb40215", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.142.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.142.2024.1"}, {"guid": "ussr:16c3719c-90dd-4ae4-a829-00a12c61f978", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.242.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.242.2023.1"}, {"guid": "ussr:4c796d96-3232-41b2-a90c-a893a21430d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.185.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 185/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 185/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.185.2023.1"}, {"guid": "ussr:a21425c7-7237-426c-a0ff-7a379d3b8f5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.607.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 607/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 607/2022 z 29. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.607.2022.1"}, {"guid": "ussr:1e1de386-ade2-471b-a7c0-de4f134b3782", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.494.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 494/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 494/2022 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.494.2022.1"}, {"guid": "ussr:f65a0964-2e1d-4d10-9b1d-78654bdfc626", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.428.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 428/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 428/2022 z 21. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.428.2022.1"}, {"guid": "ussr:c057bb8e-a376-4b66-ac6a-609b7bfd20ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.371.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 371/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 371/2022 z 6. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.371.2022.1"}, {"guid": "ussr:e21b6505-a459-4dbe-8552-12a82e51ae7f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.387.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 387/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/2022 z 6. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-06", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.387.2022.1"}, {"guid": "ussr:5f002b69-03d1-48e6-bfaf-d4595911adf9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.373.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 373/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/2022 z 6. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.373.2022.1"}, {"guid": "ussr:de3f593e-5c41-45e0-9941-01c572c380af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.192.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 192/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 192/2022 z 27. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.192.2022.1"}]}