{"guid": "ussr:2e81ce7a-3e49-41ce-b03f-6f967ff0790a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.165.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 165/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 165/2020 z 28. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 165/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.165.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "nazov": "čl. 6 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2e81ce7a-3e49-41ce-b03f-6f967ff0790a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.165.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.165.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.165.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 165/2020-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2010\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku\n(sudca spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n, zastúpeného\n\nadvokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Rosina, s. r. o., Kukučínova 20, Banská Bystrica,\nv mene ktorej jedná advokát JUDr. Tomáš Rosina, vo veci namietaného porušenia\njeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Okresného súdu Banská\nBystrica z 26. októbra 2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 66/2012 a postupom\na uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. júna 2018 v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 To 44/2017 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a argumentácia sťažovateľa\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2019\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nna ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života\npodľa čl. 19 ods. 2 ústavy a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, porušenie zásady\nprezumpcie neviny podľa čl. 50 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného\nsúdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 T 66/2012 z 26. októbra 2015\n(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Banskej\nBystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 To 44/2017 zo 6. júna 2018 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie krajského súdu“).\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola v zmysle čl. X ods. 5 písm. c) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\nv znení dodatku č. 1 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh“) s účinnosťou\nod 17. októbra 2019\n\nprerozdelená\n\na\n\nnáhodným\n\nvýberom\n\npomocou\n\ntechnických\n\na programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi a v zmysle\nčl. II bodu 3 rozvrhu prejednaná a rozhodnutá v treťom senáte ústavného súdu v zložení\nMojmír Mamojka (predseda senátu), Martin Vernarský a Peter Straka (sudca spravodajca).\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd napadnutým\nrozhodnutím uznal sťažovateľa vinným z pokračovacieho zločinu krádeže z časti\ndokonaného, z časti v štádiu prípravy podľa § 212 ods. 1 a 4 písm. a) a b) zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),\nz časti vo forme spolupáchateľstva, pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzej veci\n\n2\n\npodľa § 245 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona, zločinu poškodzovania a ohrozovania\nprevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a)\nTrestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 a 2 písm. a)\nTrestného zákona, za ktoré mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov\na súčasne bola sťažovateľovi uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť vzniknutú\nškodu poškodeným subjektom.\n4. Proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ a tiež prokurátor\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky odvolanie, o ktorých rozhodol krajský súd\ntak, že tieto odvolania napadnutým rozhodnutím zamietol.\n5.\n\nNásledne\n\npodal\n\nsťažovateľ\n\nNajvyššiemu\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej len „najvyšší súd“) dovolanie proti napadnutému uzneseniu krajského súdu,\nktoré však v ústavnej sťažnosti a jej petite nenamieta ani ho v kópii ústavnému súdu\nnepredložil. Najvyšší súd dovolanie odmietol uznesením sp. zn. 2 Tdo 3/2019\nz 26. februára 2019 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) podľa § 382 písm. c) zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“). Ústavný súd si uznesenie najvyššieho súdu opatril z verejne dostupných zdrojov\n(z\n\ndatabázy\n\nrozhodnutí\n\nna webovej\n\nstránke\n\nnajvyššieho\n\nsúdu:\n\nhttps://www.nsud.sk/data/att/84689_subor.pdf) a s jeho obsahom sa podrobne zoznámil.\n6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, opisujúc podrobne priebeh trestného konania,\npoukazuje na nezrovnalosti vo výpovediach jediného korunného svedka\n\n,\n\nktorého výpoveď predstavuje rozhodujúci dôkaz pre uznanie viny sťažovateľa. Konajúce\nsúdy nevykonali na základe návrhu sťažovateľa znalecké dokazovanie z odboru klinickej\npsychológie\n\npre\n\ndospelých\n\na\n\nrozpory\n\nvo\n\nvýpovediach\n\nsvedka\n\nmarginalizovali\n\na nezrovnalosti hodnotili ako prirodzený dôsledok časového odstupu. Vykonaním\nodborného posúdenia osoby svedka\n\na následné vypracovanie znaleckého posudku\n\nbolo podľa sťažovateľa jedným z nevyhnutných dôkazov, ktorý sa mal v priebehu súdneho\nkonania vykonať, pretože len znalec psychológ je jediný kompetentný vyjadriť\nsa k tým črtám osobnosti obvineného, prípadne svedka, ktoré môžu mať vplyv\n\n3\n\nna jeho vierohodnosť. Tým, že súdy na jednej strane pripustili určitý dôkaz (výsluch svedka\n) a na strane druhej odmietli vykonať navrhovaný dôkaz (znalecké dokazovanie\nvoči osobe svedka\n\n), došlo podľa názoru sťažovateľa k porušeniu práva na obhajobu,\n\nzásady kontradiktórnosti a rovnosti zbraní, ktoré sú súčasťou spravodlivého procesu.\n7. Porušenie zásady prezumpcie neviny vidí sťažovateľ v tom, že krajský súd\nmedzičasom\n\nuznesením\n\nz\n\n8.\n\nnovembra\n\n2017\n\nrozhodol\n\no\n\nodvolaniach\n\nvšetkých spoluobvinených (s výnimkou osoby sťažovateľa z dôvodu vylúčenia jeho osoby\nna samostatné konanie), keď dospel k záveru, že „obžalovaní sa dopustili trestnej činnosti\ntak, ako bola ustálená súdom prvého stupňa diferencovane podľa účasti obžalovaných\npri jednotlivých skutkoch...“. Podľa sťažovateľa sa uznanie viny v rozhodnutí krajského\nsúdu menovaných obžalovaných spája s uznaním viny sťažovateľa, pretože výrok o trestnej\nčinnosti smeruje proti všetkým obžalovaným vrátane sťažovateľa napriek tomu,\nže odvolanie sťažovateľ v tomto konaní nepodal ani podať nemohol. Z tohto dôvodu podal\nsťažovateľ 21. mája 2018 podnet na pridelenie veci inému senátu (námietka zaujatosti),\no ktorom rozhodol senát krajského súdu tak, že v zmysle § 32 ods. 6 zákona Trestného\nporiadku „nebude rozhodovať o námietke obžalovaného, lebo dôvodom námietky\nje len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdu v predmetnej veci,\nresp. v inej veci“. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu o vznesenej námietke\nje podľa sťažovateľa v rozpore so zákonom, ako aj s rozhodovacou praxou najvyššieho súdu\n(neuviedol príklady, akej praxe, pozn.), pretože námietka zaujatosti sa netýka procesného\npostupu, ale samotného zloženia senátu odvolacieho súdu práve vzhľadom na zachovanie\nzásady prezumpcie neviny.\n8. Sťažovateľ opakovane akcentuje skutočnosť, že vykonaním domovej prehliadky\nani prehliadky iných priestorov vykonaných 25. mája 2011 neboli nájdené žiadne dôkazné\nprostriedky, ktoré by preukazovali skutočnosť, že sa sťažovateľ podieľal na páchaní trestnej\nčinnosti, ktorá sa mu kladie za vinu. Sťažovateľ namieta aj iné porušenia práva\nna spravodlivý súdny proces, ktoré mali vyplývať z vyšetrovacieho spisu (opravené úradné\nzáznamy), ako aj ďalšie dokumenty a rozhodnutia orgánov prípravného konania,\nnezákonnosť pri výsluchoch svedkov, žurnalizáciu trestného spisu a podobne.\n\n4\n\n9. Sťažovateľ napokon namieta, že s ohľadom na skutočnosť, že v priebehu konania\ndošlo k viacerým porušeniam zákona, možno aj následný výkon trestu odňatia slobody\noznačiť za porušujúci jeho právo na osobnú slobodu a v širšom kontexte aj právo\nna súkromný a rodinný život.\n10. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tiež uvádza, že „z dôvodu, že v predmetnej\ntrestnej veci bol podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej\nsťažnosti začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku,\nt. j. odo dňa 15. 04. 2019 a uplynie dňa 15.06.2019“.\n11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil,\nže postupom okresného súdu a krajského súdu boli porušené jeho v bode 1 uvedené práva,\nzrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zakázal\nkrajskému súdu pokračovať v porušovaní označených základných práv zaručených ústavou\na dohovorom. Zároveň sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd uložil povinnosť okresnému\nsúdu a krajskému súdu spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi finančné\nzadosťučinenie v sume 10 000 eur, ako aj trovy právneho zastúpenia v sume 415,50 eur.\nSťažovateľ v ústavnej sťažnosti napokon žiada odložiť vykonateľnosť napadnutých\nrozhodnutí okresného súdu a krajského súdu.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\n14. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n15. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n16. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n17. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy sa osobná sloboda zaručuje.\n18. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody\ninak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody\nlen pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n19. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n\n6\n\n20. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n21. Podľa čl. 50 ods. 2 ústavy každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje\nsa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.\n22. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n23. Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje\nza nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.A K namietanému porušeniu práv rozsudkom okresného súdu sp. zn. 4 T 66/2012\nz 26. októbra 2015 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\n24. Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti ústavnej sťažnosti odkazuje na princíp\nsubsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy, v zmysle ktorého má sťažovateľ právo\ndomáhať sa ochrany práv a slobôd pred ústavným súdom iba v prípade, ak o ich ochrane\nnerozhoduje iný súd.\n25. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\n\n7\n\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže\n\ndomôcť\n\nvyužitím\n\njemu\n\ndostupných\n\na\n\núčinných\n\nprostriedkov\n\nnápravy\n\npred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku\nprávomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07, I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05,\nIV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).\n26. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že napadnutý rozsudok\nokresného súdu bol predmetom súdneho prieskumu realizovaného krajským súdom\nna základe sťažovateľom podaného odvolania. Konanie o tomto odvolaní bolo skončené\nnapadnutým uznesením krajského súdu. Pre rozhodnutie ústavného súdu v časti\nnamietaného porušenia označených práv napadnutým uznesením okresného súdu je teda\npodstatné, že existoval „iný súd“, na ktorý poukazuje čl. 127 ods. 1 ústavy. To vylučuje\nprávomoc ústavného súdu na prieskum sťažnosťou prezentovaného porušenia označených\npráv zaručených ústavou a dohovorom napadnutým rozsudkom okresného súdu.\n27. Ústavný súd preto časť ústavnej sťažnosti smerujúcu proti napadnutému\nuzneseniu okresného súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde\npre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nIII.B K namietanému porušeniu práv uznesením krajského súdu sp. zn. 3 To 44/2017\nzo 6. júna 2018 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\n28. Vzhľadom na podané dovolanie najvyššiemu súdu proti napadnutému uzneseniu\nkrajského súdu ústavný súd overil, že ústavná sťažnosť bola sťažovateľom podaná\nv zákonnej lehote, pretože uznesenie najvyššieho súdu bolo doručené sťažovateľovi\naj jeho právnemu zástupcovi 15. apríla 2019.\n29. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti jednotlivé namietané porušenia\noznačených základných práv priradil k napádaným postupom a rozhodnutiam jednotlivých\nvšeobecných súdov bez bližšej konkrétnej argumentácie ku vzťahu k okresnému súdu\n\n8\n\nči krajskému súdu. Ústavný súd ale vyvodil, že väčšina námietok sťažovateľa smeruje\nproti napadnutému postupu a uzneseniu krajského súdu, pretože ním sa právoplatne\nskončilo predmetné trestné konanie sťažovateľa.\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n30. Hlavnou námietkou sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom je nevykonanie\nním navrhovaného dôkazu spočívajúceho v znaleckom skúmaní svedka\n\npre účely\n\npreukázania jeho nepravdivých a účelových tvrdení (aj) v odvolacom konaní. Týmto malo\ndôjsť k porušeniu jeho práva na obhajobu, zásady kontradiktórnosti a rovnosti zbraní\nako aspektov tvoriacich právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n31. Ústavný súd pripomína, že obsahom základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto\nzákladnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01,\nIII. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.\nDo obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj právo\núčastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. IV. ÚS 115/03,\nII. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06,), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany. Ústavný súd na tomto mieste zároveň pripomína, že všeobecný súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\n32. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti sťažovateľa a napadnutého uznesenia krajského\nsúdu ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu nemožno\npovažovať za svojvoľné či arbitrárne, a teda také, ktoré by bolo v rozpore s jeho základným\nprávom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n9\n\n33. Krajský súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia (strana 19 ods. 2) uviedol:\n„Pokiaľ ide o návrhy v zmysle podrobenia usvedčujúcich svedkov znaleckému dokazovaniu\nz odboru psychológie na vieryhodnosť ich výpovedí, v tomto štádiu dokazovania zjavne\nby už nešlo o znaleckú činnosť z odboru psychológie alebo iných psychiatrických posudkov\nk týmto otázkam, išlo by vlastne o nahrádzanie dostatku dôkazov existujúcich, hodnotenia\ndôkaznej situácie z pohľadu takým orgánom, ktorý nie je oprávnený v rámci trestného\nkonania dôkazy v tomto smere hodnotiť. Pri rozpornosti výpovedí a množstve dôkazov\nje tu možný postup v zmysle postupu súdu prvého stupňa len citlivo vyhodnotiť dôkazy\njednotlivo i v ich súhrne a podľa toho pripočítať tej – ktorej výpovedi obžalovaného\nči svedka, resp. spolupracujúceho žalovaného, z pohľadu vieryhodnosti a použiteľnosti\nako dôkazu, či už ako celku, alebo v podstatnej časti výpovedí. V tomto prípade tomu\nbolo tak, kde podstatná časť výpovedí spolupracujúcich páchateľov predmetných skutkov\nbola základným spôsobom náležite vyhodnotená. Nemožno očakávať, že zmeny\nvo výpovediach svedkov, obžalovaných, ktorí usvedčovali obžalovaného zo spáchania\ntrestnej činnosti pri jednotlivých skutkoch, sú nevieryhodné pre ich zmenu, s poukazom\nna podrobnosti alebo drobnosti aj v odvolaniach odvolateľa, neschopnosti odpovedať\nobžalovaným na položené otázky, že predmetné skutky sa stali alebo mali stať v roku 2010\na k výsluchu obžalovaných došlo na hlavnom pojednávaní s odstupom šiestich až siedmich\nrokov. Skôr by bola podozrivá jednoznačná namemorovaná presnosť výpovedí týchto\nusvedčujúcich svedkov, čo by skôr zodpovedalo tvrdeniam obžalovaných, že svoje výpovede\nsa vlastne naučili na podnet orgánov činných v prípravnom konaní a vzhľadom k tomu,\nže neboli pri skutkoch alebo neboli tam tí obžalovaní, o ktorých tvrdili, že spáchali skutky,\nneboli schopní odpovedať na všetky otázky, ktoré im boli do detailov kladené. Tieto rozpory\nna hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa odstraňoval priebežne a ich výsledky\nzakomponoval potom do hodnotenia dôkazov...“\n34. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu je zrejmé, že odvolací súd\nsa s námietkou sťažovateľa náležite vysporiadal. Ústavný súd k tomu dodáva,\nže ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov, zodpovedá\nmu povinnosť konajúcich súdov zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr\npred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť, alebo ho odmietnuť\n\n10\n\n(pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 1/2014), čo všeobecné súdy vykonali.\nZákladné právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy predstavuje právo obvineného\nv trestnom konaní pripraviť si obhajobu, teda mať adekvátny čas na prípravu obhajoby\na následne priestor na obhajobu v samotnom konaní buď sám, alebo prostredníctvom\nobhajcu. Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu,\nkeďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom\nna druhej strane. Zmyslom tohto práva je zaručiť ochranu zákonných záujmov a práv osoby,\nproti ktorej sa konanie vedie, pretože aj dôsledné rešpektovanie práva na obhajobu\nje dôležitým predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia.\n35. Ústavný súd konštatuje, že súčasťou práva na obhajobu, resp. práva\nna spravodlivé súdne konanie nie je právo sťažovateľa na rozhodnutie v súlade\ns jeho predstavami alebo očakávaniami. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom štátneho\norgánu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného\nsúdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, III. ÚS 721/2016) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno\nprávo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný\nsúd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania\nvrátane ich dôvodov a námietok. Skutočnosť, že súdy nevyhoveli sťažovateľovmu návrhu\nna vykonanie dôkazu spočívajúceho v znaleckom skúmaní svedka\n\nneznamená\n\n(pričom sa týmto návrhom zaoberal) v zmysle už uvedeného porušenie práva na obhajobu.\n36. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že pokiaľ všeobecné súdy ústavné garancie\nobsiahnuté najmä v čl. 46 až čl. 50 ústavy rešpektujú, ústavný súd nie je oprávnený znovu\n„hodnotiť“ hodnotenie dôkazov realizované všeobecnými súdmi, a to dokonca ani vtedy,\nkeby sa s hodnotením sám nestotožňoval (II. ÚS 593/2011, III. ÚS 230/2012,\nIII. ÚS 373/2015). Ústavný súd tiež dodáva, že záver súdu o (väčšej) hodnovernosti\nniektorého z dôkazov, resp. niektorej výpovede, ktorý v prejednávanom prípade primerane\nvysvetlí, je prirodzeným výsledkom procesu voľného hodnotenia dôkazov a sám osebe\nneindikuje možnosť vysloviť porušenie označených práv len z dôvodu, že sťažovateľ\nsa domnieva, že niektoré dôkazy mali byť hodnotené rozdielne.\n\n11\n\nK namietanému porušeniu zásady prezumpcie neviny podľa čl. 50 ods. 2 ústavy\na podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru\n37. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku sťažovateľa týkajúcu sa porušenia zásady\nprezumpcie neviny (čl. 50 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 2 dohovoru) s odôvodnením,\nže krajský súd pred zistením viny svojím rozhodnutím alebo postojom naznačil,\nže sťažovateľ je vinný a o jeho veci mal rozhodovať iný senát krajského súdu,\na nie ten, ktorý už rozhodoval o odvolaniach podaných ostatnými obvinenými, ústavný súd\nuvádza, že ani táto nie je dôvodná.\n38. Ústavný súd vo vzťahu k tejto námietke poukazuje na stanovisko trestnoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu sp. zn. Tpj 11/2017 z 5. apríla 2017, podľa ktorého prezumpcia\nneviny (§ 2 ods. 4 Trestného poriadku) sa týka osoby obvineného v aktuálne vedenom\ntrestnom konaní a nie je porušená, ak sa o účasti tohto obvineného na žalovanej trestnej\nčinnosti zmieňuje výrok alebo odôvodnenie skoršieho rozhodnutia súdu, ktorým\nbola odsúdená iná osoba. Toto stanovisko najvyššieho súdu nadväzuje na dlhodobo ustálenú\njudikatúru, v zmysle ktorej ak sa viedlo spoločné konanie proti viacerým spolupáchateľom\na neskôr došlo k vylúčeniu jedného alebo viacerých spolupáchateľov na samostatné\nkonanie, nepôjde o prejudikovanie viny, ak súd v odsudzujúcom rozsudku, ktorý sa týka\nďalších (nevylúčených) spolupáchateľov, v znení skutkovej vety uvedie vecnú súvislosť\nkonania vylúčeného spolupáchateľa (doteraz neodsúdeného) s konaním ostatných\nspolupáchateľov (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. Ndt 180/97 zo 4. júna 1998).\n39. Stanovisko najvyššieho súdu považoval ústavný súd vo svojich predchádzajúcich\nrozhodnutiach za ústavne akceptovateľné (IV. ÚS 370/2018, I. ÚS 275/2019)\na ani v aktuálne prejednávanej veci nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odklon\nod jeho právnych záverov vyjadrených v týchto rozhodnutiach.\n40. Z napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že krajský súd rozhodoval\no odvolaní sťažovateľa nezávisle a bez akejkoľvek väzby na jeho skoršie rozhodnutie\no odvolaniach\n\npodaných\n\nspoluobvinenými.\n\n12\n\nNavyše\n\nje\n\npotrebné\n\nzdôrazniť,\n\nže sám sťažovateľ zavinil procesnú situáciu, ktorú teraz namieta, a to tým, že od vynesenia\nprvostupňového rozsudku sťažovateľ ušiel do Rakúska, kde sa dopustil úmyselnej\nmajetkovej trestnej činnosti, bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere troch rokov,\nz výkonu ktorého bol prepustený po dvoch rokoch a vydaný na územie Slovenskej\nrepubliky. Pre odvolací súd bol sťažovateľ dočasne nedosiahnuteľný a z toho dôvodu musel\npristúpiť na vylúčenie jeho osoby na samostatné konanie.\n41. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že napadnutým uznesením\nkrajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, nedošlo k porušeniu zásady\nprezumpcie neviny podľa čl. 50 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 2 dohovoru.\n42. Sťažovateľ ďalej namieta, že pri domovej prehliadke a prehliadke iných\npriestorov neboli nájdené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho podiel na páchaní\npredmetnej trestnej činnosti a, naopak, nájdené veci, ako vecné dôkazné prostriedky neboli\nna hlavnom pojednávaní vykonané. Pokiaľ ide o zaistené vecné dôkazy, na ktorých bola\nnájdená sťažovateľova DNA, sťažovateľ uvádza, že absentuje preukázanie a stotožnenie,\nže predmetné veci boli použitú na trestnú činnosť. Preukazovanie spáchania skutkov\nsťažovateľovi nevykonanými vecnými dôkazmi, t. j. nezákonnými dôkazmi, má za následok\naj nezákonné rozhodnutie.\n43. Ústavný súd v tomto smere poukazuje na napadnuté uznesenie krajského súdu,\nv ktorom sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu pri postupnosti hodnotenia\ndôkazov pri preukázaní spáchania konkrétneho skutku sťažovateľom. Všeobecné súdy brali\nv prvom rade v úvahu výpovede spolupracujúcich obvinených, ktoré boli podporené\nďalšími dôkazmi o tom, že vierohodnosť výpovedí svedkov možno odobriť aj týmito\ndôkazmi (išlo o vecné dôkazné prostriedky, prípadne biologické a daktyloskopické stopy).\nV rámci tejto logiky hodnotenia dôkazov okresný súd oslobodil spod obžaloby sťažovateľa\npri skutkoch, kde chýbali dôkazy práve tohto druhu, teda ktoré by podporovali účasť\nsťažovateľa na spáchaní jednotlivých skutkov bez ďalších dôkazov. Ústavný súd na tomto\nmieste opätovne uvádza, že jeho úlohou nie je posudzovať skutkové zistenia\nalebo vyhodnocovať dôkazy namiesto všeobecných súdov (pozri bod 37).\n\n13\n\n44. K ďalším námietkam sťažovateľa (manipulácia s úradným záznamom na č. l. 539\na spochybnenie zákonnosti výpovede svedkov ‒ policajtov) ústavný súd konštatuje,\nže tieto sťažovateľ uplatnil bezúspešne až v dovolacom konaní pred najvyšším súdom\na z pohľadu ústavného súdu neobsahujú ústavnoprávne významnú argumentáciu, aby mohlo\nbyť spochybnené napadnuté uznesenie krajského súdu.\n45. Ústavný súd pri preskúmavaní ústavnej sťažnosti prihliadol na to, že sťažovateľ\npodal proti napadnutému uzneseniu krajského súdu mimoriadny opravný prostriedok –\ndovolanie podľa § 368 Trestného poriadku.\n46. Keďže sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti nenamietal spôsob, akým najvyšší\nsúd posúdil jeho dovolacie dôvody, resp. dovolanie, ústavný súd už bližšie nehodnotil,\nako sa najvyšší súd v napadnutom uznesení vysporiadal s týmito dovolacími dôvodmi\nsťažovateľa. Navyše, dovolací súd nemožno chápať ako tretiu inštanciu v sústave súdov\nzameranú na preskúmavanie všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu. Dovolanie neslúži\nna revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie. Ťažisko\ndokazovania je na súde prvej inštancie a jeho skutkové závery môže doplniť alebo meniť\nlen odvolací súd. Dovolací súd nemôže posudzovať úplnosť skutkových zistení, nemôže\nbez ďalšieho sám prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože dôkazy v konaní o dovolaní\nnemôže sám vykonávať. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú\njudikatúru, podľa ktorej nemá právomoc meritórne preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecných súdov ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov\nmôže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n\n14\n\n47. Podľa platnej právnej úpravy trestného konania sú závažné procesné pochybenia\nvšeobecných súdov (vrátane porušenia sťažovateľom označených základných práv\npodľa ústavy a práv podľa dohovoru) dôvodom na podanie dovolania podľa § 368\na nasl. Trestného poriadku. Sťažovateľ túto zákonnú možnosť aj využil a jeho dovolanie,\nktoré\n\npodal\n\nproti\n\nnapadnutému\n\nuzneseniu\n\nkrajského\n\nsúdu\n\n21.\n\naugusta\n\n2018,\n\nktorého obsahom boli všetky námietky uplatnené aj v konaní o ústavnej sťažnosti,\nbolo odmietnuté.\n48. V danej veci je potrebné uviesť, že označený mimoriadny opravný prostriedok\numožňoval sťažovateľovi účinne namietať všetky závažné procesné pochybenia,\na tým aj porušenie jeho označených základných práv podľa ústavy a dohovoru.\nZ toho vyplýva, že je to, resp. bol v prvom rade všeobecný súd, ktorý je a bol oprávnený\naj povinný poskytnúť ochranu základným právam sťažovateľa, ktorých porušenie namieta,\na nie ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti. Právomoc ústavného súdu je pri ochrane\ntýchto základných práv každého účastníka konania pred všeobecným súdom iba subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (obdobne\nnapr. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 64/02, I. ÚS 183/07).\n49. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou a ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený\nna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní\nochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám\nvo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy),\na to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd\n(čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániť\nnielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (II. ÚS 13/01).\n\n15\n\n50. Ústavný súd konštatuje, že žiadna námietka sťažovateľa artikulovaná\nv jeho ústavnej sťažnosti, ktorá smeruje proti napadnutému uzneseniu krajského súdu,\nnie je dostatočne relevantná na to, aby spochybnila samotné napadnuté uznesenie krajského\nsúdu.\n51. Je zrejmé, že väčšina námietok sťažovateľa uvedených v jeho ústavnej sťažnosti\nsmerovala proti napadnutému postupu a uzneseniu krajského súdu, ale týmito námietkami\nsa predtým zaoberal aj dovolací súd v uznesení najvyššieho súdu o odmietnutí\npri posudzovaní, či boli splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku,\na dospel k záveru, že v sťažovateľovom prípade nie je daný žiadny z namietaných\ndovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), e) a g) Trestného poriadku,\na preto dovolanie sťažovateľa postupom podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\nZ tohto dôvodu ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu\na napadnutému uzneseniu krajského súdu pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie\npodľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde (pozri body 24 až 26).\nK namietanému porušeniu základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17\nods. 1 a ods. 2 ústavy a práva na súkromný a rodinný život podľa čl. 19 ods. 2 ústavy\n52. Sťažovateľ napokon namieta porušenie základného práva na osobnú slobodu\npodľa čl. 17 ods. 2 ústavy a práva na súkromný a rodinný život v zmysle čl. 19 ods. 2 ústavy\ntým, že v priebehu trestného konania došlo k viacerým porušeniam zákona. Vo vzťahu\nk týmto námietkam ústavný súd dodáva, že zákonným dôsledkom právoplatného\nodsudzujúceho rozsudku, v ktorom bol sťažovateľovi uložený v súlade so zákonom trest\nodňatia slobody, je práve obmedzenie jeho osobnej slobody, pričom sťažovateľ\nje pri jeho výkone potom nútený strpieť aj určitú mieru zásahu do súkromného a rodinného\nživota.\n\n16\n\n53. Vzhľadom na uvedené ústavný súd časť ústavnej sťažnosti smerujúcu\nproti napadnutému uzneseniu krajského súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť, pretože napadnutým uznesením\nkrajského súdu nedošlo k porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 19\nods. 2 ústavy, a to pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi napadnutým uznesením\nkrajského súdu a základných práv, porušenie ktorých sťažovateľ namietal (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n54. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti ako celku\nbolo preto už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými\nv sťažnostnom petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2020\n\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dokazovanie-dokazovanie v trestnom konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "skutkový stav veci", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:967b1b7e-12cc-4606-a3ad-a619a65d808e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.275.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2019 z 25. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.275.2019.1"}, {"guid": "ussr:19ef6a14-0e89-4cc0-9db7-dd614c0ecc36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.370.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 370/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 370/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.370.2018.1"}, {"guid": "ussr:6540c463-6196-4b8c-9238-be16ff0c25dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.721.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 721/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 721/2016 z 18. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.721.2016.1"}, {"guid": "ussr:ad53d98f-1d49-4de4-bbd8-0ee58ca59d12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.373.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 373/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 373/2015 z 18. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.373.2015.1"}, {"guid": "ussr:229c216a-5ec0-4a0d-b96a-fff186f5c634", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 230/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 230/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:229c216a-5ec0-4a0d-b96a-fff186f5c634"}, {"guid": "ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 593/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 593/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f"}, {"guid": "ussr:6e74fe87-8f78-4c18-8416-ba63aaa3963c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 183/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 183/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e74fe87-8f78-4c18-8416-ba63aaa3963c"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 362/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/04 z 8. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-08", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:eb029e09-f4fa-4af6-a57e-b6e475be46dc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb029e09-f4fa-4af6-a57e-b6e475be46dc"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}