{"guid": "ussr:b174ed63-0bbe-4a92-bbbd-bdb34b9d3024", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.164.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 164/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 164/2020 z 28. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 164/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.164.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 7", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 7", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b174ed63-0bbe-4a92-bbbd-bdb34b9d3024", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.164.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.164.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.164.2020.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 164/2020-61\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte\nzloženom\n\nz predsedu\n\nsenátu\n\nMojmíra\n\nMamojku\n\na\n\nzo\n\nsudcov\n\nPetra\n\nStraku\n\n(sudca spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátskou kanceláriou BUZINGER & PARTNERS s. r. o., Námestie M. Benku 15,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Martin Buzinger, PhD., vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základných práv podľa čl. 10 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práv podľa čl. 7 a čl. 47 druhej vety Charty základných práv\nEurópskej únie postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 Cdo 166/2017 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6 Cdo 166/2017 z 18. decembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n23. apríla 2019\n\ndoručená\n\nústavná\n\n,\n\nsťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\n\nporušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 10 ods. 2 a čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na práv podľa čl. 7 a čl. 47 druhej vety Charty základných práv Európskej únie\n(ďalej len „charta“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cdo 166/2017 (ďalej len „napadnuté konanie“)\na rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 166/2017 z 18. decembra 2018 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresným súdom Bratislava II\n(ďalej len „okresný súd“) bolo pod sp. zn. 49 P 284/2012 vedené konanie o úpravu práv\na povinností k maloletému dieťaťu\n\n,\n\n(ďalej len „maloletý“), a to na základe návrhu sťažovateľa ako jeho otca, ako aj na základe\nnávrhu jeho matky\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „matka“). Predmetné konanie bolo vedené za účasti\nOkresnej prokuratúry Bratislava II.\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 49 P 284/2012 zo 17. mája 2016 (ďalej len\n„rozsudok okresného súdu“) zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, sťažovateľa\nzaviazal prispievať na jeho výživu sumou 300 € mesačne vždy do 15. mája v mesiaci\nvopred k rukám matky, počnúc 18. decembrom 2012, uložil sťažovateľovi povinnosť\nuhradiť zročné výživné za obdobie od 18. decembra 2012 do 31. mája 2016 v sume 5 840 €\n\n2\n\ndo 31. júla 2016, určil, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté dieťa a spravovať\njeho majetok. Matke uložil povinnosť písomne informovať sťažovateľa o zdravotnom stave\nmaloletého, o jeho vývoji a o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého. Okresný súd\nsťažovateľovi upravil stretávanie sa s maloletým synom každú stredu v mesiaci v čase\nod 16.30 h do 18.00 h a každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 9.30 h do 11.00 h\nv priestoroch Linky detskej istoty, Fialkovo údolie 5, Bratislava, s tým, že stretnutia budú\nasistované v prítomnosti matky a psychológa Linky detskej istoty po dobu piatich mesiacov.\nPo uplynutí piatich mesiacov od právoplatnosti rozsudku okresný súd upravil stretávanie\nsa sťažovateľa s maloletým synom každú stredu v mesiaci v čase od 16.30 h do 18.00 h\na každú párnu sobotu a nedeľu v mesiaci v čase od 9.30 h do 11.00 h s tým, že stretnutia sa\nbudú realizovať v prítomnosti matky. Okresný súd uložil matke povinnosť zabezpečiť účasť\nmaloletého na stretnutí v čase určenom, maloletého na stretnutia riadne pripraviť a dva dni\npred termínom stretnutia informovať sťažovateľa o určení miesta stretnutia písomne,\nmailom alebo SMS správou. Vo zvyšku návrh matky, ako aj otca zamietol a rozhodol\no trovách konania.\n4. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ aj kolízny opatrovník maloletého\nodvolanie. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn.\n11 CoP 446/2016 zo 7. februára 2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) rozsudok\nokresného súdu v časti úpravy styku zmenil tak, že sťažovateľovi upravil stretávanie\nsa s maloletým každú stredu od 16.30 h do 19.00 h, v párnom týždni v piatok od 16.30 h\ndo 19.00 h a v nepárnom týždni v sobotu a v nedeľu od 16.30 h do 19.00 h,\nvždy za prítomnosti matky maloletého. Výrok, ktorým sa uložilo matke dva dni\npred termínom stretnutia informovať sťažovateľa o mieste stretnutia, zrušil. Matke krajský\nsúd uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť, odovzdať a prevziať\nod sťažovateľa s tým, že sťažovateľ si maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska\nmatky. Vo zvyšku rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil a rozhodol\no náhrade trov celého konania.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie. Najvyšší súd\nnapadnutým rozsudkom dovolanie sťažovateľa zamietol.\n\n3\n\n6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že všeobecné súdy\nrozhodli o úprave jeho styku s jeho maloletým synom výlučne zo zdravotných dôvodov\nmaloletého a svojimi rozhodnutiami výrazným, zjavne neprimeraným spôsobom obmedzili\nvýkon jeho rodičovských práv. V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza: „Pri zisťovaní\nzdravotného stavu dieťaťa súdy oboch stupňov v podstate vychádzali len z lekárskych správ\npredložených súdu matkou maloletého dieťaťa, ktorá je sama lekárkou, rovnako ako jej otec\n(starý otec maloletého dieťaťa).\nSťažovateľ sám alebo prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v konaní, tak pred\nsúdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom, opakovane namietal objektívnosť\nlekárskych správ predložených matkou dieťaťa, upozorňoval na jej možnosť ako lekárky\novplyvňovať úsudok svojich kolegov lekárov pri vyšetrovaní dieťaťa a vyhotovovaní\njednotlivých lekárskych správ a v tejto súvislosti tiež opakovane namietal zaujatosť týchto\nlekárov.“\n7. Sťažovateľ po citáciách z jednotlivých lekárskych správ\nuvádza: „Obsah lekárskych správ vyhotovených\n\nteda\n\nnaznačuje, že svoje odborné vyjadrenia založila viac na vyjadreniach matky maloletého\ndieťaťa (lekárky) než na reálnom vyšetrení (pozorovaní) maloletého dieťaťa.\nSťažovateľ sám aj prostredníctvom svojej právnej zástupkyne opakovane žiadal súd\nprvej inštancie aj odvolací súd, aby nariadil vyhotovenie znaleckého posudku\na uskutočnenie znaleckého dokazovania, a to za účelom objektívneho, nezaujatého\na nestranného zistenia zdravotného stavu maloletého syna\n\na zistenia, či zdravotný\n\nstav maloletého dieťaťa odôvodňuje obmedzenie styku otca s dieťaťom, a ak áno, v akom\nrozsahu, za akých podmienok a na aké obdobie. Nariadenie znaleckého dokazovania\nza účelom preskúmania zdravotného stavu dieťaťa a preskúmania oboch rodičov\npsychiatrom súdu navrhovala aj zástupkyňa Okresnej prokuratúry Bratislava II, ktorá tiež\nnavrhovala, aby sa znalec vyjadril, či je dieťa schopné absolvovať stretnutia s otcom\nbez prítomnosti matky. Nariadiť znalecké dokazovanie navrhol tiež kolízny opatrovník\nmaloletého dieťaťa, a to tak vo vzťahu k dieťaťu ako aj k rodičom.“\n\n4\n\n8. Sťažovateľ namieta, že všeobecné súdy výrazné obmedzenie výkonu jeho\nrodičovských práv odôvodňujú záujmom maloletého dieťaťa na ochrane jeho zdravotného\nstavu, pričom v súdnom konaní nebolo podľa názoru sťažovateľa nijakým spôsobom\npreukázané, že rozšírenie výkonu rodičovských práv sťažovateľa by sa malo akokoľvek\nnegatívne prejavovať na zdravotnom stave maloletého.\n9. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti ďalej poukazuje na skutočnosť, že zdravotný stav\nmaloletého je len jedna z viacerých skutočností, ktoré je potrebné zohľadňovať pri určovaní\na posudzovaní záujmu maloletého. Podľa názoru sťažovateľa všeobecné súdy nechali úplne\nbez povšimnutia iné prvky tvoriace záujem maloletého, a to napríklad úroveň starostlivosti\no dieťa, ochranu duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, podmienky na zachovanie\nidentity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, podmienky na vytváranie a rozvoj\nvzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie\nmožných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah\ndo rodičovských práv a povinností.\n10. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ s poukázaním na § 26 zákona č. 36/2005 Z. z.\no rodine a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ak sa\nzmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv\na povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností, argumentuje\nskutočnosťou, že v tomto prípade to znamená, že: «... ak sa pomery nezmenia, t. j. zhoršený\nzdravotný stav maloletého dieťaťa bude pretrvávať, čo sa na základe zisteného skutkového\nstavu v súdnom konaní, aj z aktuálnych lekárskych správ, javí ako veľmi pravdepodobné,\nsúd svoje rozhodnutie nie je oprávnený zmeniť, a teda zúžený rozsah výkonu rodičovských\npráv otca zostane „zakonzervovaný“ na veľmi dlhú neurčitú dobu, prípadne až natrvalo.\nSamozrejme, takýto stav, ktorý sám osebe vytvára značný stav právnej neistoty, bude mať\nnezvratné a ťažko reparovateľné negatívne následky nielen pre otca, ale predovšetkým\npre maloleté dieťa (možný negatívny vplyv na fyzické a psychické zdravie).»\n11. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že širšia, a nie užšia účasť otca na výchove\na starostlivosti o maloletého je v jeho najlepšom záujme. Podľa názoru sťažovateľa práve\n\n5\n\ndlhodobo zhoršený zdravotný stav maloletého odôvodňuje čo najširšie zapojenie\nsťažovateľa aj pri výkone jednotlivých úkonov zdravotnej starostlivosti, ktorým sa maloletý\npodrobuje. Sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza: «Prvostupňový, odvolací ani dovolací súd\nsa vôbec nezaoberali otázkou primeranosti obmedzenia styku otca a maloletého dieťaťa\n(a tiež negatívnymi dopadmi takéhoto obmedzenia), t. j. či nedochádza k obmedzeniu práv\notca a dieťaťa vo väčšom rozsahu ako je nevyhnutne potrebné pre ochranu legitímneho\nzáujmu (zdravia dieťaťa). Inými slovami, uvedené súdy úplne opomenuli postupovať ústavne\nkonformným spôsobom pri (údajnej) kolízii základných práv, konkrétne na jednej strane\npráva (otca aj dieťaťa) na ochranu súkromného a rodinného života (čl. 19 ods. 2 Ústavy\nSR, čl. 8 Dohovoru) a práva na rodičovskú výchovu a starostlivosť (čl. 41 ods. 4 Ústavy SR)\na na strane druhej práva dieťaťa na ochranu zdravia a zdravotnú starostlivosť (čl. 40\nÚstavy SR). Táto skutočnosť je zarážajúca najmä pri postupe najvyššieho súdu, ktorý\nv rozsudku konštatuje, že otázka, či zdravotným stavom maloletého dieťaťa možno\nodôvodniť obmedzenie styku rodiča s dieťaťom, „nebola dosiaľ dovolacím súdom\nvyriešená“ (s. 10 rozsudku), čiže išlo o precedentný prípad, ktorý môže ovplyvniť judikatúru\nsúdov všetkých stupňov do budúcnosti, čo samé osebe kladie vyššie nároky na právne\nposúdenie nastolenej otázky a jej dôkladné a presvedčivé odôvodnenie. Najvyšší súd týmto\nrozhodnutím tiež vytvoril značný priestor pre možnosť zneužívania argumentu zdravotného\nstavu dieťaťa jedným z rodičov pri obmedzovaní styku druhého rodiča s dieťaťom,\nkeďže na takéto obmedzenia (obmedzenia neurčitého rozsahu a neurčitého času) postačí\nsúdu predložiť obyčajnú lekársku správa s odporučením na obmedzenie styku. Zákonite\nvzniká otázka, podľa akých kritérií budú v takýchto prípadoch súdy postupovať, či budú ich\nrozhodnutia predvídateľné, alebo budú rozhodovať na základe voľnej úvahy či nebodaj\nsvojvôle. Takýto postup a rozhodovanie súdov by samozrejme vytváral neprimeraný stav\nprávnej neistoty pre dotknuté osoby.\nAk by súdy v danom prípade postupovali ústavne konformným spôsobom, pri zistení\nkolízie dvoch či viacerých základných práv, pred rozhodnutím o obmedzení niektorého\nz kolidujúcich práv mali vykonať ich ústavný test proporcionality, čo však zjavne\nneurobili.»\n\n6\n\n12. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje taktiež na skutočnosť, že obmedzenie\nvýkonu rodičovských práv sťažovateľa by „neprešlo“ testom proporcionality. Podľa jeho\nnázoru ochranu zdravia maloletého je v danom prípade objektívne možné dosiahnuť\naj menej intenzívnymi a invazívnymi prostriedkami ako výrazným až „drastickým“\nzúžením výkonu rodičovských práv sťažovateľa ako otca maloletého.\n13. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn.\n6Cdo 166/2017 a rozsudkom sp. zn. 6Cdo 166/2017 z 18. decembra 2018 porušil základné\nprávo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd a článku 47 druhá veta Charty základných práv Európskej únie, právo\nna ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa\nčlánku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 10 ods. 2 Listiny základných práv a\nslobôd, právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života podľa článku 8 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 7 Charty základných\npráv Európskej únie a právo na výchovu a starostlivosť o svoje dieťa podľa článku 41 ods.\n4 Ústavy Slovenskej republiky.\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 166/2017\nz 18. decembra 2018 zrušuje.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov\nprávneho zastúpenia zvýšenú o daň z pridanej hodnoty v zákonom ustanovenej výške na\núčet spoločnosti BUZINGER & PARTNERS s. r. o., so sídlom Námestie Martina Benku 15,\n811 07 Bratislava, IČO: 47 253 401, vedený v\n(IBAN):\n\n, číslo účtu\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n\n7\n\n14. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n15. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n17. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný\nsúd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n18. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n8\n\n19. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n20. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;\ndeti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť\na maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu\nna základe zákona.\n21. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n22. Podľa čl. 10 ods. 2 listiny každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n23. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n24. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\n25. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho\nsúkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.\n\n9\n\n26. Podľa čl. 7 charty každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a komunikácie.\n27. Podľa čl. 47 druhej vety charty každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať\nsa zastupovať.\nIII.\nPrávne hodnotenie ústavného súdu\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\npráva podľa čl. 36 ods. 1 listiny, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 47\ndruhej\n\nvety\n\ncharty\n\npostupom\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 6 Cdo 166/2017 a rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 166/2017\nz 18. decembra 2018\n28. Podstata sťažnosti sťažovateľa spočíva v námietke, že obmedzenie výkonu jeho\nrodičovských práv k maloletému sa objektívne javí ako neodôvodnené a zjavne\nneprimerané, porušujúce jeho „základné právo na súkromný a rodinný život a základné\nprávo na rodičovskú výchovu a starostlivosť“.\n29. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\n\n10\n\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(m. m. I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n30. Ústavný súd všeobecne k rodinnoprávnej problematike konštatuje, že\nv súčasnosti existuje široká zhoda – a to aj v medzinárodnom práve – na podpore\nmyšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci týkajúcom sa detí musí\nbyť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania (m. m. II. ÚS 40/2019).\n31. Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie napr. aj charta, v ktorej podľa\nčl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými\ninštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy\ndieťaťa“ (m. m. II. ÚS 40/2019).\n32. Záujem dieťaťa sa skladá z dvoch častí. Na jednej strane stojí dikcia, že puto\ndieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie\nukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len\nvo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných\nvzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí\na rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku\npoškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa [porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko,\nč. 41615/07, rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) zo 6. 7. 2010, bod 136; Elsholz v. Nemecko, č. 25735/94, rozsudok Veľkej\nkomory ESĽP z 13. 7. 2000, bod 50; Maršálek v. Česká republika, č. 8153/04, rozsudok\nESĽP zo 4. 4. 2006, bod 71].\n33. V tomto ohľade platí aj pre rozhodovanie súdov, že prijaté opatrenia musia\nsledovať najlepší záujem dieťaťa. Povinnosť aplikačnej praxe sledovať pri rozhodovaní\nkonkrétnej veci týkajúcej sa detí ich najlepší záujem vyplýva okrem iného aj z čl. 3\nDohovoru o právach dieťaťa.\n\n11\n\n34. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné\nvychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať\na podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa\nna starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené\nstýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti\nčo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme\ndieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého\niného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré\nsa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (m. m. II. ÚS 40/2019).\n35. Ústavný súd v tejto časti zdôrazňuje, že predmetom konania pred ústavným\nsúdom je preskúmanie, či postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu boli porušené v sťažnosti označené práva sťažovateľa.\n36. Ústavný súd pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti preskúmal\nnapadnutý rozsudok najvyššieho súdu a postup, ktorý mu predchádzal.\n37. Z napadnutého rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že tento zamietol dovolanie\nsťažovateľa jednak z časti pre neprípustnosť (bod 12 napadnutého rozsudku, pozn.) a z časti\nako nedôvodne podané (bod 22 napadnutého rozsudku, pozn.).\n38. Ústavný súd konkrétne k námietke sťažovateľa, že všeobecné súdy vychádzali\nlen z lekárskych správ predložených matkou, uvádza, že z rozsudku okresného súdu\nje zrejmé, že tento sa pri hodnotení predložených dôkazov vysporiadal aj s dôkazmi\npredloženými sťažovateľom, a to konkrétne so znaleckým posudkom vypracovaným\n. Tak, ako to uvádza okresný súd (strana 25, pozn.), zo záverov uvedeného\nznaleckého posudku je zrejmé, že u sťažovateľa sa nezistili žiadne objektívne dôvody,\nktoré by ho mali deklasifikovať v jeho výchovných úlohách.\n39. K uvedenému ústavný súd uvádza, že tieto závery nič nemenia na skutočnosti,\nktorá bola všeobecnými súdmi zohľadnená ako prioritná, a to že u maloletého je potrebné\n\n12\n\nprihliadať na jeho zdravotný stav, ktorý je poznačený viacerými diagnózami,\nktoré si vyžadujú osobitný prístup k maloletému (DMO ‒ spastická diparéza, diskenézy,\ndetský autizmus-vysokofunkčný v liečbe detského psychiatra, tiková porucha, pavor\nnocturnus, afektívne záchvaty, predráždenosť, zvýšená dráždivosť centrálnej nervovej\nsústavy, poruchy spánku v liečbe, ADHD, vývinová dysfázia, dyslalia, inkontinencia\nIII. stupňa, pozn.). S prihliadnutím na uvedené všeobecné súdy konštatovali nevyhnutnosť\nprispôsobenia sa výkonu rodičovských práv tomuto dlhodobo nepriaznivému zdravotnému\nstavu maloletého. Vzhľadom na uvedené je námietka sťažovateľa týkajúca sa skutočností,\nže zdravotný stav je len jednou zo skutočností, na ktorú je potrebné prihliadať, zjavne\nneopodstatnená. Ústavný súd sa presvedčil, že všeobecné súdy zohľadnili náležite všetky\nfaktory vstupujúce do výchovného procesu maloletého, avšak v danom prípade je prioritou\npotreba zohľadniť nepriaznivý zdravotný stav maloletého, o ktorom nemožno pochybovať.\n40. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 21, pozn.) uvádza:\n«... maloletý\n\nz hľadiska jeho zdravotného stavu nie je „obyčajným“ dieťaťom, ale je\n\ndieťaťom, ktoré si vyžaduje osobitný, citlivý prístup a pravidelný režim a stabilné\nprostredie. Odvolací súd pri úprave stretávania sa otca s maloletým\n\nsprávne vzal\n\ndo úvahy v prvom rade najlepší záujem maloletého dieťaťa a správne prihliadol\nna okolnosti týkajúce sa jeho zdravotného stavu, ktoré v tomto prípade majú pre určenie\nstyku podstatný význam. Pri určení frekvencie styku otca s dieťaťom dal správne prednosť\nzáujmu maloletého dieťaťa (zachovania, čo možno najväčšej stability jeho zdravotného\nstavu) pred záujmom otca, ktorý častejší styk odôvodňoval najmä rýchlejšou šancou\nbudovania jeho vzťahu s dieťaťom. Odvolací súd dospel preto k správnemu právnemu\nnázoru, že najvhodnejšou úpravou stretávania sa otca s dieťaťom, najmä s ohľadom\nna zdravotný stav dieťaťa, sa javí byť styk v rozsahu dvoch, resp. troch dní v týždni a jeho\nčasová dĺžka dve a pol hodiny za prítomnosti matky, ktorá najlepšie pozná potreby\nmaloletého dieťaťa a jej prítomnosť pri stretávaní zabezpečí maloletému istotu a umožní jej\nv prípade špecifických situácii poskytnúť isté usmernenie pri realizácii styku.»\n41. Ústavný súd konštatuje, že všeobecné súdy nepopreli významnú úlohu\nsťažovateľa ako otca maloletého v jeho živote. Okresný súd k osobe sťažovateľa ako otca\n\n13\n\nmaloletého uviedol (strana 26 rozsudku okresného súdu, pozn.), že záujem sťažovateľa\no maloletého je zrejmý z priebehu celého konania, sťažovateľ má záujem tento vzťah\nbudovať, upevňovať a rozširovať kontakt so svojím maloletým synom. Krajský súd\nv odôvodnení uviedol (strana 15, pozn.), že sťažovateľovi nemožno uprieť snahu starať sa\no maloletého, za danej situácie ju však nemožno realizovať podľa predstáv sťažovateľa bez\nrešpektovania obmedzení, ktoré maloletý objektívne má.\n42. Ústavný súd k uvedenému dodáva, že sťažovateľ nie je zo života svojho\nmaloletého syna vylúčený. Z priebehu celého konania považuje ústavný súd za preukázané,\nže napriek námietkam sťažovateľa o neprimeranosti obmedzení výkonu jeho rodičovských\npráv sa časový rozsah kontaktu sťažovateľa s maloletým, aj keď pomaly, ale predsa\npostupne rozširuje s prihliadnutím práve na obmedzenia, ktoré vyplývajú z nepriaznivého\nzdravotného stavu maloletého (krajský súd upustil od potreby asistovaného styku\na čiastočne vyhovel sťažovateľovi v rozšírení úpravy styku v pravidelných časových\nintervaloch, pozn.). Sťažovateľ tak má možnosť pomaly a postupne budovať svoj vzťah\nk maloletému synovi. Ide o oblasť vzťahov, pre ktoré je zmena pomerov obvyklá, a to už\nlen so zreteľom na zvyšovanie veku dieťaťa. Obavy sťažovateľa zo zakonzervovania vzťahu\ns dieťaťom sa javia zbytočné. Pri nespochybniteľnom záujme sťažovateľa o dieťa je\npravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že nateraz judikovaný vzťah nepredstavuje prekážku\nrozsúdenej veci a že v budúcnosti sa rozsudok zmení v prospech zintenzívnenia styku.\n43. Čo sa týka právnych záverov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu, nemôže podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že sa sťažovateľ\nnestotožňuje s právnymi závermi najvyššieho súdu, viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a neznamená ani oprávnenie ústavného\nsúdu nahradiť právny názor všeobecných súdov svojím vlastným. O svojvôli pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam. Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok najvyššieho súdu takéto\nprvky nevykazuje.\n\n14\n\n44. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že z obsahu napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu sa presvedčil, že najvyšší súd sa námietkami sťažovateľa\nzaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ v súdnom konaní dostal\nodpoveď na podstatné otázky týkajúce sa jeho námietok, najvyšší súd konal v medziach\nsvojej právomoci, keď príslušné ustanovenia dotknutých právnych predpisov, ktoré boli\npodstatné pre posúdenie veci, ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval,\npričom jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom\nlegitímne a právne akceptovateľné.\n45. Ústavný súd preto konštatuje, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu ani\npostupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní nedošlo k porušeniu sťažovateľovho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani k porušeniu\nsťažovateľových práv podľa čl. 36 ods. 1 listiny, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 druhej vety\ncharty, a preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 4\nústavy, práva podľa čl. 10 ods. 2 listiny, práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru\na práva podľa čl. 7 charty postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 Cdo 166/2017 a rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 166/2017\nz 18. decembra 2018\n46. V súvislosti s namietaným porušením hmotných práv sťažovateľa (čl. 19 ods. 2\na čl. 41 ods. 4 ústavy, čl. 10 ods. 2 listiny, čl. 8 ods. 1 dohovoru a čl. 7 charty) ústavný súd\nkonštatuje, že najvyšší súd, rešpektujúc ústavnoprocesné princípy garantujúce základné\nprávo strán sporu na súdnu ochranu, podľa názoru ústavného súdu v konaní o ochranu tohto\npráva a v spojení s ním posúdil aj namietané porušenie týchto základných práv sťažovateľa.\nÚstavný súd dospel k záveru, že aj z hľadiska posúdenia týchto práv nie je rozsudok\nnajvyššieho súdu ani svojvoľný a ani arbitrárny.\n\n15\n\n47. Z už uvedených dôvodov bolo preto potrebné ústavnú sťažnosť aj v tejto časti\nodmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde pre zjavnú\nneopodstatnenosť.\n48. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "maloletý-záujem dieťaťa", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "rodičovské práva, rodina"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0db9009e-97ff-44c1-810b-351fb91cea18", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.40.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 40/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 40/2019 z 31. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-31", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.40.2019.1"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:330fda2e-ee8e-4ede-ace8-a286831fb6a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.31.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 31/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/2021 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.31.2021.1"}, {"guid": "ussr:611b3e1f-725e-43c3-abca-80cd26a573fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.408.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 408/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 408/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.408.2020.1"}, {"guid": "a0d10441-0274-4c40-b06a-25b6cc3de1bf:3b9da0ba-7dfe-4b20-808e-5a0bb2dfd702", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1721201818.1", "spisova_znacka": "9CdoR/7/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoR/7/2026 z 19. 8. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1721201818.1"}, {"guid": "78f8f2f8-7f95-4e59-aae4-cec1dddf1d4b:61eb5e91-ee8f-4f3b-8d9e-db4586d86c63", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7125204428.1", "spisova_znacka": "9CdoR/10/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoR/10/2025 z 27. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7125204428.1"}, {"guid": "363513a5-14a4-4c20-b624-bd3229940808:be05887e-95d7-4ff5-93dc-2f18f13532f9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1317204489.2", "spisova_znacka": "9CdoR/6/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoR/6/2024 z 30. 10. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1317204489.2"}, {"guid": "8df9f0d6-df51-495e-a68d-63860f7dd68d:9311a45a-61c2-4994-95e5-40de32d2155a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:1215225504.1", "spisova_znacka": "13CoPno/6/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 13CoPno/6/2025 z 11. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-11-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:1215225504.1"}]}