{"guid": "ussr:95047fb5-0123-4c8b-abb5-3a4c68be255c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.162.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 162/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/2020 z 28. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 162/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.162.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/95047fb5-0123-4c8b-abb5-3a4c68be255c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.162.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.162.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.162.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 162/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte\nzloženom\n\nz\n\npredsedu\n\nsenátu\n\nMojmíra\n\nMamojku\n\na\n\nzo\n\nsudcov\n\nPetra\n\nStraku\n\n(sudca spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Petrom Arendackým, Železničiarska 13, Bratislava,\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd a jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných\npráv Európskej únie rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23 S 97/2014\nz 27. apríla\n\n2016\n\na rozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n8 Sžr 113/2016 z 22. novembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\n, odmieta.\n\nrepubliky\n\nsp.\n\nzn.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n15. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom\n\nJUDr. Petrom Arendackým, Železničiarska 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\njej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n,,listina“) a jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na účinný opravný\nprostriedok podľa čl. 13 dohovoru a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie\n(ďalej len ,,charta“) rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“)\nsp. zn. 23 S 97/2014 z 27. apríla 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“)\na rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn.\n8 Sžr 113/2016 z 22. novembra 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala na krajskom súde\nžalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru\nopravných prostriedkov č. OU-BB-OOP4-2014/043312-6 zo 7. marca 2014 (ďalej len\n,,rozhodnutie okresného úradu“). Sťažovateľka sa ako žalobkyňa domáhala zrušenia\nrozhodnutia okresného úradu, ale aj rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu\nŽiar nad Hronom (ďalej len ,,obvodný úrad“) č. 2012/00009/222 z 27. augusta 2012\n(ďalej len ,,rozhodnutie obvodného úradu“).\nKrajský súd napadnutým rozhodnutím krajského súdu rozhodol tak, že v prvom\nvýroku zastavil konanie v časti preskúmania zákonnosti rozhodnutia obvodného úradu\na v druhom výroku žalobu v časti preskúmania zákonnosti rozhodnutia okresného úradu\nzamietol. Proti rozhodnutiu krajského súdu podala sťažovateľka odvolanie.\nO podanom odvolaní sťažovateľky rozhodol najvyšší súd a v napadnutom rozhodnutí\nnajvyššieho súdu potvrdil napadnuté rozhodnutie krajského súdu.\n2\n\n2.1 Ústavný súd zistil, že na krajskom súde sa už viedlo konanie o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia obvodného úradu pod sp. zn. 24 S 66/2013, ktoré bolo zastavené\nz dôvodu, že sťažovateľka napadla žalobou rozhodnutie, ktoré nie je konečným\nrozhodnutím vo veci, pretože proti nemu bolo možné podať opravný prostriedok.\nNásledne sťažovateľka\n\npodala\n\nodvolanie\n\nproti\n\nrozhodnutiu\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nsp. zn. 24 S 66/2013 z 11. októbra 2013 a najvyšší súd svojím uznesením sp. zn.\n1 Sžr 225/2013 z 24. februára 2015 v znení jeho opravných uznesení z 2. októbra 2015\na 3. mája 2016 (ďalej len ,,predchádzajúce rozhodnutie najvyššieho súdu“) toto rozhodnutie\nkrajského súdu potvrdil.\n3. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že predchádzajúce rozhodnutie najvyššieho súdu\nvyriešilo právoplatne otázku vecnej príslušnosti správneho orgánu pre konanie v predmetnej\nveci a ,,Podľa v nich uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu SR správnou žalobou\nnapadnuté rozhodnutie je neexistentné (nulitné), pretože príslušným správnym orgánom\nna vydanie napadnutého rozhodnutia je Správa katastra Žiar nad Hronom (a na jeho\npreskúmanie Katastrálny úrad Banská Bystrica) a nie obvodný pozemkový úrad\nŽiar nad Hronom (a na jeho preskúmanie nie žalovaný)...“. Sťažovateľka ďalej\nz predchádzajúceho rozhodnutia najvyššieho súdu dôvodí, že obvodný úrad, ktorý vydal\nprvostupňové správne rozhodnutie, nebol na jeho vydanie oprávnený. Najvyššiemu súdu\nsťažovateľka vyčíta, že sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s predchádzajúcim\nrozhodnutím najvyššieho súdu a ,,... opätovne posudzoval otázku vecnej príslušnosti\nsprávneho orgánu dňa 22.11.2018 a v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami\nNajvyššieho súdu SR (t. j. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžr 225/2013\nz 24. februára 2015 v znení jeho opravných uznesení z 2. októbra 2015 a 3. mája 2016,\npozn.) a jeho právnym názorom vyslovil, že vecne príslušným je Obvodný pozemkový úrad\nŽiar nad Hronom.“ Sťažovateľka zastáva názor, že ,,... v tej istej veci sa už vo vzťahu\nk rozhodujúcej právnej otázke právoplatne rozhodlo, pretože jednoduchou komparáciou\nrozhodnutí Najvyššieho súdu SR č.k. 1 Sžr/225/2013 zo dňa 24.2.2015, zo dňa 2.10.2015\na zo dňa 3.5.2016 so sťažnosťou napadnutým rozhodnutím Najvyššieho súdu SR\nč.k. 8Sžr/113/2016 zo dňa 22.11.2018 je nespochybniteľné, že rozhodnutie odvolacieho\n\n3\n\nsúdu (a ani jemu predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie) nerešpektuje\nprávoplatné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1 Sžr/225/2013“.\n4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal nález:\n,,... o porušení základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu\nv zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd, práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva sťažovateľky na účinný\nopravný prostriedok v zmysle článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a článku 47 Charty práv Európskej únie rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa\nzo dňa 22.11.2018, sp. zn. 8Sžr/l 13/2016 ako aj rozsudkom Krajského súdu Banská\nBystrica zo dňa 27.4.2016, sp. zn. 23S/97/2014 a aby uvedené rozsudky zrušil a vec vrátil\npríslušnému všeobecnému súdu na ďalšie konanie.\nSťažovateľ si uplatňuje nárok na náhradu trov konania v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, ktoré v súčasnosti pozostávajú z trov za právne zastúpenie\nadvokátom vo výške 415,51 € (2 úkony á 163,33 € + 2 x paušál á 9,80 € + DPH20%).“\nII.\nRelevantná právna úprava\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\n\n4\n\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n9. Podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh\nna začatie konania, na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc.\n10. Podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh\nna začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n14. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,\naj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n\n5\n\n15. Podľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú\nporušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok\nnápravy pred súdom.\nKaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej\nlehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať\nmožnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.\nIII.\nPrávne hodnotenie ústavného súdu\n16. Sťažovateľka je v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom\nv zmysle § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n17. Predmetom podanej ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu a napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu došlo\nk porušeniu sťažovateľkou v petite sťažnosti uvedeného základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a tiež práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru\na čl. 47 charty (bod 1 tohto uznesenia).\n18. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť. Uvedené rovnako platí aj pre čl. 36 ods. 1 listiny\n(III. ÚS 66/2018).\n19. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy,\nak namietaným postupom orgánu štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným právom alebo\nslobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\n\n6\n\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. K iným\ndôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti,\nnesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej\nmoci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (I. ÚS 358/2019).\nK námietke porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1\nlistiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu\n20. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a právomoc všeobecných súdov\nje ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)\na právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n21. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07, III. ÚS 514/2017). Ak ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľka sa ochrany svojich základných\npráv alebo slobôd môže domôcť a aj domáhala využitím jej dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť\npre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n22. V danom prípade tak mala sťažovateľka k dispozícii opravný prostriedok\nposkytnutý jej zákonom na ochranu jej základných práv. Proti napadnutému rozhodnutiu\nkrajského súdu mohla sťažovateľka podať odvolanie (čo aj využila), o ktorom bol\noprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť\no odvolaní sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd\npreto ústavnú sťažnosť smerujúcu proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu odmieta\n\n7\n\npodľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej\nprerokovanie.\nK námietke porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1\nlistiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu\n23. Ústavný súd zdôrazňuje, že nie je súčasťou systému všeobecných súdov,\nale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto\nústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Podľa konštantnej\njudikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských\nprávach a základných slobodách (I. ÚS 472/2019).\n24. K zákonnej povinnosti všeobecných súdov náležite a presvedčivo odôvodniť ich\nrozhodnutia ústavný súd už v minulosti judikoval, že integrálnou súčasťou základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne\n\na skutkovo\n\nrelevantné\n\notázky\n\nsúvisiace\n\ns predmetom\n\nsúdnej\n\nochrany,\n\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 57/2019). Splnenie\npovinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny\n\n8\n\nprípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997)\n(II. ÚS 229/2018).\n25. Najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí podľa posúdenia ústavného súdu\nprimerane a jasne posúdil sťažovateľkou vytýkanú vecnú nepríslušnosť, keď uviedol:\n,,V súvislosti s odvolacou námietkou žalobkyne ohľadom nerešpektovania právneho\nnázoru obsiahnutého v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn.\n1Sžr/225/2013, podľa ktorej v prejednávanej veci mala v správnom konaní konať\na rozhodovať Správa katastra Žiar nad Hronom a nie Obvodný pozemkový úrad Žiar nad\nHronom, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 180/1995\nZ. z., podľa ktorého na účely konania sa katastrálne územia členia na katastrálne územia,\nv ktorých: a/ operát pozemkového katastra sa zjednotil s operátom pozemkovej knihy,\nb/ operát pozemkového katastra sa nezjednotil s operátom pozemkovej knihy, ale\núdaje v nich uvedené možno identifikovať,\nc/ operát pozemkového katastra sa nezjednotil s operátom pozemkovej knihy a údaje\nv nich uvedené nemožno identifikovať,\nd/ operát vyhotovený na základe komasácie nepotvrdil súd, ale účastníci\nkomasačného konania vstúpili do držby,\ne/ operát pozemkovej knihy nie je k dispozícii.\nVecne príslušným správnym orgánom na konanie (ďalej len „správny orgán“)\nv katastrálnych územiach:\na/ uvedených v odseku 1 písm. a/ a b/ je katastrálny úrad.\nb/ uvedených v odseku 1 písm. c/ až e/je pozemkový úrad.\nZ pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že katastrálne územie\nbolo pre účely registra obnovenej evidencie pozemkov zaradené pod „C“ podľa\nustanovenia § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z. z., keď operát pozemkového katastra\nsa nezjednotil s operátom pozemkovej knihy a údaje v nich uvedené nemožno identifikovať zákres nehnuteľností v pozemkovoknižných mapách sa nedá identifikovať so zákresom\nnehnuteľností v mapách pozemkového katastra. Vzhľadom na uvedené preto správne vo veci\nkonal a rozhodoval v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/1995 Z. z.\nv spojení s ustanovením § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z. z. ako príslušný správny\n\n9\n\norgán Obvodný pozemkový úrad v Žiari nad Hronom. Neobstojí preto uvedená odvolacia\nnámietka žalobkyne.“\n26. Najvyšší súd riadne preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, oboznámil\ns obsahom súdneho a administratívneho spisu a konštatoval, že ,,... argumentácia žalobkyne\nnie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých krajský súd v časti zamietol jej žalobu\na v časti zastavil konanie. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\npodrobným spôsobom vysporiadal so všetkými relevantnými žalobnými námietkami,\na to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym\naplikovaním na prejednávaný prípad.“.\n26.1 Ústavný súd preto poukazuje aj na názor krajského súdu v relevantných častiach\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z napadnutého rozhodnutia krajského súdu\nje zrejmé, že sťažovateľka podala obvodnému úradu námietky proti údajom registra\nobnovenej evidencie pozemkov (celkovo išlo o sedemnásť odvolacích námietok, pozn.).\nSťažovateľka namietala okrem iného aj nedostatok vecnej príslušnosti obvodného úradu.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajského súdu uviedol: ,,Obvodný\npozemkový úrad Žiar nad Hronom k jednotlivým námietkam žalobkyne vo svojom\nrozhodnutí uviedol, že v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z. bol na základe uznesenia Vlády SR\nč. 854 zo dňa 02.12.1998 schválený harmonogram, v zmysle ktorého bol orgánom\npríslušným na konanie podľa § 3 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. orgán miestnej štátnej\nsprávy\n\nna\n\núseku\n\npozemkových\n\núprav,\n\nt.j.\n\nOkresný\n\núrad,\n\nOdbor\n\npozemkový,\n\npoľnohospodárstva a lesného hospodárstva v Žiari nad Hronom, neskôr Obvodný\npozemkový úrad v Žiari nad Hronom.“ Obvodný úrad zamietol námietky sťažovateľky\na okresný úrad rozhodnutie obvodného úradu potvrdil. Krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia ďalej dôvodí: ,,Žalovaný rozhodoval opakovane o odvolaní\nžalobkyne proti rozhodnutiu, ktorým boli jej námietky zamietnuté. Žalovaný opakovane\nrozhodoval o odvolaní na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 23S/61/2012-2017\n\nzo\n\ndňa\n\n06.02.2013,\n\nktorý\n\nnadobudol\n\nprávoplatnosť\n\ndňa 05.12.2013 a vykonateľnosť dňa 10.12.2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/2,3/2013 zo dňa 17.9.2013. Až po právoplatnosti tohto\nrozsudku mohol žalovaný opakovane začať konať o odvolaní podanom žalobkyňou.\n\n10\n\nOd právoplatnosti predmetného rozsudku do vydania žalobou napadnutého rozhodnutia\nč. OU-BB-OOP4-2014/043312-6 zo dňa 7.3.2014 uplynula doba 3 mesiace, ktorú súd\npovažuje za primeranú na rozhodnutie o podanom odvolaní.“\nÚstavný súd sa preto vlastnou činnosťou oboznámil aj s rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 23 S 61/2012 zo 6. februára 2013, v ktorom: ,,Krajský súd si vyžiadal vo veci\nnámietky vecnej príslušnosti stanovisko Správy katastra v Žiari nad Hronom ohľadne\nrozčlenenia kat. územia v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. Listom zo dňa\n10.12.2012 (č.l. 98 spisu 23S/61/2012) správa katastra oznámila súdu, že kat. územie\nJ. bolo pre účely konania ROEP zaradené podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z.z.,\nt.j. že operát pozemkového katastra sa nezjednotil s operátom pozemkovej knihy a údaje\nv nich uvedené nemožno identifikovať. Na základe uvedeného oznámenia s poukazom\naj na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c/ a § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 180/1995 Z.z. je zrejmé,\nže vecne príslušným správnym orgánom na dané konanie bol žalovaný II. ako príslušný\npozemkový úrad.“ V tomto konaní na strane žalovaného II vystupoval obvodný úrad.\nObdobne uzatvára aj najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 4 Sžr 2/2013 zo 17. septembra 2013\n,,Obsah odvolania žalobkyne v obsiahlej forme s odkazom na judikatúru a skutkové\nsúvislosti, ktoré bezprostredne nie sú vo vzťahu k obsahu preskúmavacieho rozhodnutia\nzodpovedá obsahu žaloby, s ktorou sa krajský súd vo vyššie citovaných dôvodoch svojho\nrozsudku dostatočne vysporiadal. Je nepochybné, že podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zák.\nč. 180/1995 Z. z. vecne príslušným správnym orgánom na konanie o obnove evidencie\nniektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa § 1 a nasl. zák. č. 180/1995 Z.z. je\npozemkový úrad, tak ako to uviedol krajský súd.“.\n26.2 Krajský súd v relevantných častiach napadnutého rozhodnutia krajského súdu\n(str. 10 a 11 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu) predovšetkým uviedol:\n«Žalobkyňa hlavne namieta: 1. Žalovaný rozhodol o jej námietkach dva roky\npo schválení ROEP. 2. Nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný neakceptoval\nnámietky žalobkyne voči ZRPŠ, ktoré riadne nevybavil. 3. Bolo povinnosťou žalovaného\nuznať jej vlastníctvo a nie jej námietky zamietnuť s poukazom na absenciu formálnej listiny\n(prídelová listina). 4. Žalovaný vychádzal pri rozhodovaní z nedostatočne zisteného\nskutkového stavu (konštatovanie o neexistencii prídelových listín).\n\n11\n\nAd1. Táto námietka žalobkyne nie je dôvodná. Žalovaný rozhodoval opakovane\no odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu, ktorým boli jej námietky zamietnuté. Žalovaný\nopakovane rozhodoval o odvolaní na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn.\n\n23S/61/2012-2017\n\nzo\n\ndňa\n\n06.02.2013,\n\nktorý\n\nnadobudol\n\nprávoplatnosť\n\ndňa 05.12.2013 a vykonateľnosť dňa 10.12.2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/2,3/2013 zo dňa 17.9.2013. Až po právoplatnosti tohto\nrozsudku mohol žalovaný opakovane začať konať o odvolaní podanom žalobkyňou.\nOd právoplatnosti predmetného rozsudku do vydania žalobou napadnutého rozhodnutia\nč. OU-BB-OOP4-2014/043312-6 zo dňa 7.3.2014 uplynula doba 3 mesiace, ktorú súd\npovažuje za primeranú na rozhodnutie o podanom odvolaní.\nAd2. Ani táto námietka nie je dôvodná. Zjednodušený register pôvodného stavu\n(ZRPŠ) bol zapísaný do katastra nehnuteľností a vydané rozhodnutie má právne\núčinky. Naviac táto námietka nesúvisí nijako s preskúmavaným rozhodnutím žalovaného\nč. OU-BB-OOP4-2014/043312-6 zo dňa 7.3.2014. Ak žalobkyňa nachádza vady konania\no ZRPŠ, tieto mohla uplatniť v inom konaní.\nAd3. Táto námietka takisto nie je dôvodná. V správnom spise sa nenachádza\nprídelová listina, ani výmer na predmetné parcely, teda žiaden relevantný doklad\npreukazujúci vlastníctvo prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam. Takúto listinu\nnepredložila ani samotná žalobkyňa, čo v podstate potvrdzuje svojim tvrdením,\nže „prídelové listiny sa našli na skrini v JRD“ resp., že „Štátny archív Kremnica svojim\nlistom č. N zn. 98/00412 zo dňa 02.10.1998 im túto zaslal, čo predo mnou sústavne\na vedome zatajujú a preto nemám možnosť im ju predložiť“.\nAd4. Taktiež táto námietka nie je dôvodná. Súd preskúmaním rozhodnutia a postupu\nžalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nezistil pochybenia\na nezákonnosti. Oba správne orgány jasným spôsobom v dôvodoch svojich rozhodnutí\nreagovali na námietky žalobkyne. Žalobkyňa aj podľa názoru súdu spája zmätočne konanie\no ROEP s konaním o reštitúcii a už právoplatné konanie o ZRPŠ, čo ju vedie k nesprávnemu\nkonštatovaniu o nedostatočnom zistení skutkového stavu.»\n26.3 Krajský súd v napadnutom rozhodnutí krajského súdu uzatvára, že námietky\nvznesené sťažovateľkou nepovažoval za dôvodné a nezistil také vady v konaní, na ktoré by\nmusel prihliadnuť ex offo, preto žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\n\n12\n\nokresného úradu ako nedôvodnú zamietol. V časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nobvodného úradu konanie zastavil z dôvodu prekážky res iudicata (bod 2.1 tohto\nuznesenia).\n26.4 Ústavný súd sa oboznámil aj s obsahom predchádzajúceho rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, na ktoré sťažovateľka na viacerých miestach podanej ústavnej sťažnosti\npoukazuje (bod 3 tohto uznesenia). V relevantnej časti odôvodnenia predchádzajúceho\nrozhodnutia najvyššieho súdu je uvedené: ,,Preto Najvyšší súd musí konštatovať, že žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, ktoré vydal Obvodný pozemkový úrad v Žiari nad Hronom,\nnie je prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu, voči ktorému je prípustné odvolanie,\no ktorom rozhoduje katastrálny úrad ako správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa\nnadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 58 ods. 1 správneho\nporiadku).“ Ďalej najvyšší súd argumentuje: ,,Toto rozhodnutie teda nie je preskúmateľné\nv konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP, pretože nespĺňa predpoklad uvedený\nv ustanovení § 247 ods. 2 OSP, teda že nejde o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych\nopravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Až\nprávoplatné rozhodnutie o odvolaní vydané katastrálnym úradom je preskúmateľné súdom\nna základe žaloby.“\nSťažovateľka navrhla opravu predchádzajúceho rozhodnutia a okrem iného žiadala\n,,aj doplnenie písmena, teda spresnenie označenia zákonného ustanovenia, pričom toto\nspresnenie zohľadňuje miestnu príslušnosť správneho orgánu, no v opravnom uznesení toto\ndoplnené nebolo. Dôvodila, že uvedenú skutočnosť dnes zneužíva Okresný úrad Žiar nad\nHronom tvrdením, že operát pozemkového katastra sa nezjednotil s operátom pozemkovej\nknihy a údaje v nich uvedené nemožno identifikovať.“. Námietke sťažovateľky nebolo\nvyhovené z dôvodu, že ,,... v navrhovanej oprave nejde o opravu chyby v písaní a počítaní,\nani o inú zrejmú nesprávnosť. Doplnenie žiadané žalobkyňou nie je takouto chybou\na vyhovením návrhu by sa podstata uznesenia a jeho dôvody nijako nezmenili. Argumenty\nsprávneho orgánu uvádzané žalobkyňou v návrhu, kvôli ktorým sa domáha opravy,\nnemožno spájať s neuvedením konkrétneho písmena v inak správne označenom zákonnom\nustanovení.“.\n\n13\n\n27. Nad rámec už uvedeného ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľka už z iných\nkonaní, ktoré iniciovala, mohla zistiť a overiť správnosť vecnej príslušnosti správneho\norgánu v predmetnej veci (bod 25, 26.1 tohto uznesenia). Sťažovateľka napriek jasne\nurčenej vecnej príslušnosti [aj subsumovaním veci pod konkrétne písmeno zákonného\nustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995\nZ. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších\npredpisov] iniciovala ďalšie konania, v ktorým namieta v podstate tú istú skutočnosť.\nVzhľadom na uvedené však nie je možné akceptovať tvrdenia sťažovateľky a neobstojí jej\nargumentácia ani v konaní pred ústavným súdom.\n28. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v napadnutom rozhodnutí\nnajvyššieho súdu nevzhliadol nedostatky, ktoré by ho oprávňovali na vyslovenie záveru\no porušení základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n29. Ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu ktorých završuje najvyšší\nsúd (I. ÚS 95/2019).\n30. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné uvedenú časť ústavnej sťažnosti smerujúcu\nproti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nK námietke porušenia práva podľa čl. 13 dohovoru a čl. 47 charty napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu a napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu\n31. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva sťažovateľky podľa čl. 13 dohovoru\nústavný súd odkazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),\npodľa ktorej uplatňovanie práva vyplývajúceho z čl. 13 dohovoru musí nadväzovať\nna aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable claim) o porušení iného práva chráneného\ndohovorom (napr. rozhodnutie vo veci Silver a ostatní proti Spojenému kráľovstvu\n\n14\n\nz 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa tak vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa\njednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv\ngarantovaných dohovorom (Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok\nz 27. 4. 1988, séria A, č. 131). Z citovanej judikatúry ESĽP vyplýva zrejmá súvislosť práva\nzaručeného čl. 13 dohovoru s ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje. Vzhľadom na to,\nže ústavný súd nedospel k záveru o možnom porušení práva sťažovateľky zaručeného\nustanoveniami dohovoru – osobitne práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohol dospieť\nk záveru o porušení práva podľa čl. 13 dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu\na napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu (obdobne I. ÚS 248/2019, I. ÚS 1/2020).\n32. Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 47 charty ústavný súd posudzoval\naplikovateľnosť charty na vec sťažovateľky.\n33. Podľa čl. 51 ods. 1 charty ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady\nsubsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry únie, a tiež pre členské štáty\nvýlučne vtedy, ak vykonávajú právo únie.\n34. Podľa čl. 52 ods. 7 charty súdy únie a členských štátov náležite prihliadajú\nna vysvetlivky vypracované s cieľom poskytnúť usmernenia pri výklade tejto charty.\n35. Z citovaných článkov charty vyplýva, že čl. 47 charty je potrebné interpretovať\nv súlade s čl. 51 ods. 1 charty s prihliadnutím na vysvetlivky k charte, ktoré boli\n14. decembra 2007 publikované pod 2007/C303/02, ako aj na existujúcu judikatúru\nSúdneho dvora Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor“) (Wachauf, rozsudok z 13. 6. 1989,\nC-5/88, Zb. 1989, s. 2609; rozsudok z 18. 6. 1991 vo veci ERT, Zb. 1991 s. I-2925;\nrozsudok z 18. 12. 1997 vo veci C-309/96 Annibaldi, Zb. 1997, s. I-7493). Súdny dvor\npotvrdil túto judikatúru týmto spôsobom: „Navyše, je potrebné si uvedomiť, že požiadavky\nvyplývajúce z ochrany základných práv v právnom poriadku Spoločenstva sú rovnako\nzáväzné pre členské štáty, pokiaľ vykonávajú právne akty Spoločenstva...“ (Kjell Karlsson\na i., rozsudok z 13. 4. 2000, C-292/97, Zb. 2000, s. I-2737, bod 37).\n\n15\n\n36. Podľa názoru ústavného súdu, prihliadajúc na citované ustanovenia charty,\nako aj na vysvetlivky k charte ako nástroj výkladu, je aplikácia charty v posudzovanej veci\nvylúčená. Z citovaných ustanovení charty totiž vyplýva, že charta sa v prvom rade vzťahuje\nna inštitúcie a orgány únie. V prípade členských štátov, teda aj Slovenskej republiky,\nje záväzná výlučne vtedy, ak konajú v rámci rozsahu pôsobnosti práva únie (obdobne\nII. ÚS 142/2019, I. ÚS 182/2019).\n37. Z uvedeného vyplýva, že v prípade sťažovateľky, ktorá sa obrátila na súd,\naby rozhodol o jej veci na základe vnútroštátneho práva, ktoré nepatrí do pôsobnosti práva\núnie, teda nejde o žiaden z prípadov, v ktorých dochádza k implementácii právneho aktu\núnie (rozsudok z 13. 7. 1989 vo veci Wachauf, Zb. 1989, s. 2609) alebo k tomu, že by sa\nSlovenská republika chcela odchýliť od práva únie (rozsudok z 18. 6. 1991 vo veci ERT,\nZb. 1991 s. I-2925) alebo že by tu existovalo materiálne pravidlo práva únie, ktoré\nby sa malo v posudzovanom prípade aplikovať (rozsudok z 25. 3. 2004, Karner, C-71/02,\nZb. s. I-3025).\n38. Vzhľadom na už uvedené je potrebné aj v tejto časti ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú v zmysle § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\n39. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu sa ústavný súd\nďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite ústavnej sťažnosti (bod 3 tohto\nuznesenia) nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia\nzákladného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "príslušnosť-vecná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8ddb97a5-34eb-4c95-997a-d332f92b3936", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.1.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 1/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/2020 z 15. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-15", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.1.2020.1"}, {"guid": "ussr:ced1316c-22d2-48a0-b5bd-bffe7f61b98b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.472.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 472/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 472/2019 z 26. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.472.2019.1"}, {"guid": "ussr:f42a57b8-3d02-4f13-8b01-79c1553b703b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.57.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 57/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 57/2019 z 22. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-22", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.57.2019.1"}, {"guid": "ussr:91855eb1-0a3b-47fb-b51f-d182acb15686", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.358.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 358/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.358.2019.1"}, {"guid": "ussr:a4023dc3-7cf2-4dad-9c7b-a1d20cb1d715", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.142.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 142/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/2019 z 13. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.142.2019.1"}, {"guid": "ussr:aa920f84-d7a8-49b4-8a43-6749fb58e85f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.248.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 248/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 248/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.248.2019.1"}, {"guid": "ussr:8327a47d-31df-4f2f-8da7-847a0d409e34", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.182.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 182/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 182/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.182.2019.1"}, {"guid": "ussr:55c0d966-915a-4286-9041-bb705b5c90ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.95.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 95/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 95/2019 z 20. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.95.2019.1"}, {"guid": "ussr:c5fd3484-222c-4825-aa67-f782870adb0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.229.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 229/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/2018 z 10. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-10", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.229.2018.1"}, {"guid": "ussr:017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1"}, {"guid": "ussr:e2966c5a-eed9-44df-9e85-63e124af77e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.514.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 514/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 514/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.514.2017.1"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b150f51e-ec40-4b5f-96e2-c3215a60e645", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.359.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 359/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 359/2026 z 18. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.359.2026.1"}]}