{"guid": "ussr:ba645aec-27f3-4aa5-8056-ee578a99acec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.161.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 161/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 161/2020 z 28. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 161/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.161.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ba645aec-27f3-4aa5-8056-ee578a99acec", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.161.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.161.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.161.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 161/2020-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte\nzloženom\n\nz predsedu\n\nsenátu\n\nMojmíra\n\nMamojku\n\na\n\nzo\n\nsudcov\n\nPetra\n\nStraku\n\n(sudca spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátskou kanceláriou\n, v mene ktorej koná konateľ\n\n, advokát, vo veci namietaného\n\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd s poukazom\nna čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Bratislava III\nsp. zn. 1 T 160/2015 z 26. septembra 2017, uznesením Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 2 To 122/2017 z 10. mája 2018 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5 Tdo 56/2018 zo 17. decembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a argumentácia sťažovateľa\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n15. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“)\ns poukazom na čl. 1 ods. 1 ústavy Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 1 T 160/2015 z 26. septembra 2017, uznesením Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 To 122/2017 z 10. mája 2018 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Tdo 56/2018\nzo 17. decembra 2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola v zmysle čl. X ods. 5 písm. c) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\nv znení dodatku č. 1 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh“) s účinnosťou od 17. októbra\n2019 prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových\nprostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi a v zmysle čl. II bodu 3\nrozvrhu prejednaná a rozhodnutá v treťom senáte ústavného súdu v zložení\nMojmír Mamojka (predseda senátu), Martin Vernarský a Peter Straka (sudca spravodajca).\n3. Z obsahu sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom\nokresného súdu sp. zn. 1 T 160/2015 z 26. septembra 2017 uznaný vinným z prečinu krivej\nvýpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) na tom skutkovom základe,\nže ako svedok pred vyšetrovateľom zámerne uviedol nepravdivé skutočnosti o tom,\nže 8. decembra 2012 mu bolo v čase od 17.00 h do 21.30 h neznámym páchateľom v obci\nna železničnej stanici odcudzené tam zaparkované osobné motorové vozidlo\nzn. Audi Q7 bielej farby, ktoré v tom čase užíval, pričom po vykonanom dokazovaní bolo\n2\n\n3. júla 2013 uznesením vyšetrovateľa trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže zastavené,\npretože bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo,\nteda ako svedok v trestnom konaní pred policajtom uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá\nmala podstatný význam pre rozhodnutie. Sťažovateľovi bol uložený peňažný trest vo výške\n500 eur a v prípade úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu náhradný trest odňatia\nslobody na 3 mesiace.\n4. O odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu rozhodol krajský súd\nnapadnutým uznesením sp. zn. 2 To 122/2017 z 10. mája 2018 tak, že odvolanie\npodľa § 319 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný poriadok“) zamietol.\nO následne podanom dovolaní rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením\nsp. zn. 5 Tdo 56/2018 zo 17. decembra 2018 tak, že podľa § 382 písm. c) Trestného\nporiadku dovolanie sťažovateľa odmietol.\n5. Sťažovateľ namieta, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v rozpore s princípom\nprávnej istoty, predvídateľnosti práva a právom na spravodlivý súdny proces, pričom\npoukazuje najmä sa skutočnosť, že iné osoby, ktoré vypovedali ako svedkovia o predmetnej\nudalosti úplne zhodne ako sťažovateľ, boli právoplatne oslobodené spod obžaloby\nrozsudkami Okresného súdu Dolný Kubín v spojení s uzneseniami Krajského súdu v Žiline,\nna ktoré sťažovateľ opakovane poukazoval.\n6. Za vážny zásah do práv na spravodlivý proces považuje sťažovateľ aj skutočnosť,\nže neboli vykonané dôkazy navrhnuté sťažovateľom, t. j. výpis zo zariadenia evidujúceho\nprekročenie štátnej hranice osobným motorovým vozidlom, že okresný súd vychádzal\npri uznaní viny sťažovateľa z kamerových záznamov, ktoré majú preukazovať nepravdivosť\nvýpovede sťažovateľa, avšak tento kamerový záznam nikdy nebol predložený do konania.\nKonajúci príslušníci Policajného zboru, ktorí boli vypočutí aj na hlavnom pojednávaní,\nzmarili vykonanie dôkazu – kamerový záznam, ktorý im mal na stiahnutie ponúkať svedok\n, pričom svedeckú výpoveď tohto svedka neprotokolovali riadne.\n\n3\n\n7. Odvolávajúc sa na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3 To 113/2014\nz 27. novembra 2014, v ktorom bol spod obžaloby oslobodený rovnako vypovedajúci\nsvedok\n\n, podľa sťažovateľa v jeho trestnej veci prokuratúra „nielen že\n\nnepreukázala, že je možné absolútne vylúčiť, že by sa osobné motorové vozidlo zn. AUDI Q7\n... mohlo bez zaevidovania po 30. novembri 2012 vrátiť na územie Slovenskej republiky, ako\nto predpokladá uvedené Uznesenie Krajského súdu Žilina, ale toto ani nikdy\nnepreukazovala, pričom pravý opak (teda, že toto je bežne možné) preukázala obhajoba“.\n8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil,\nže napadnutými rozhodnutiami porušili okresný súd, krajský súd a najvyšší súd jeho\nv bode 1 uvedené práva, zrušil napadnuté rozhodnutia a uviedol vec do stavu\nkorešpondujúceho s ústavou, medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika\nratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a relevantnými právnymi\npredpismi. Zároveň sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd uložil povinnosť okresnému súdu,\nkrajskému súdu a najvyššiemu súdu spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi trovy\nprávneho zastúpenia.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\n\n4\n\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy má obvinený právo, aby mu bol poskytnutý čas\na možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom\nobhajcu.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\n\n5\n\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n18. Podstatou sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie, že rozsudkom okresného súdu,\nktorým bol sťažovateľ uznaný vinným z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy,\nuznesením krajského súdu, ktorým bolo odvolanie sťažovateľa zamietnuté a uznesením\nnajvyššieho súdu, ktorým bolo dovolanie sťažovateľa odmietnuté, došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva\nna obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, to všetko s poukazom na čl. 1 ods. 1 ústavy. Sťažovateľ namieta, že jeho\nvina bola ustálená na základe kamerového záznamu, ktorý však v konaní pred súdom nebol\nvykonaný, a naopak, konajúce súdy nevykonali dôkazy na preukázanie jeho neviny\n(kamerový záznam ponúkaný jedným zo svedkov, výpis zo zariadenia evidujúceho\nprekročenie štátnej hranice osobným motorovým vozidlom). Sťažovateľ poukazuje aj\nna skutočnosť, že ďalší svedkovia, ktorí vo veci trestného oznámenia krádeže motorového\nvozidla vypovedali rovnako, boli rozsudkami Okresného súdu Dolný Kubín v spojení\ns uzneseniami Krajského súdu v Žiline oslobodení spod obžaloby za rovnaký prečin.\n19. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní\ntejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým\n6\n\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n20. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom\nrozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,\nI. ÚS 17/01) a zároveň by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého\nprocesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nIII.A K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46. ods. 1 a čl. 50\nods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru s poukazom na čl. 1 ods. 1 ústavy\nrozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 T 160/2015 z 26. septembra 2017\n21. Vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy je\nprávomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám daná iba\nvtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd\npri uplatňovaní svojej právomoci vychádza zo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom\nchrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna\na uplatní sa až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany\nsvojich základných práv alebo slobôd mohol domôcť a aj domáhal využitím jemu\ndostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto\nsťažnosť\n\nodmietnuť\n\nz dôvodu\n\nnedostatku\n\n(m. m. IV. ÚS 115/07).\n7\n\nprávomoci\n\nna\n\njej\n\nprerokovanie\n\n22. Proti napadnutému rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 T 160/2015\nz 26. septembra 2017, ktorým bol sťažovateľ uznaným vinným z prečinu krivej výpovede\na krivej prísahy, podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením\nsp. zn. 2 To 122/2017 z 10. mája 2018 tak, že odvolane zamietol. Právomoc krajského súdu\nrozhodnúť o odvolaní sťažovateľa proti napadnutému rozsudku vylučuje právomoc\nústavného súdu. Ústavný preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a)\nzákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nIII.B K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46. ods. 1 a čl. 50\nods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru s poukazom na čl. 1 ods. 1 ústavy\nuznesením krajského súdu sp. zn. 2 To 122/2017 z 10. mája 2018\n23. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej sa úloha\nústavného súdu obmedzuje na poskytnutie ochrany len v tých prípadoch, ak porušenie\nprocesných práv účastníkov konania, ktoré sú chránené zákonmi, by znamenalo súčasne\naj porušenie základných práv alebo slobôd deklarovaných ústavou alebo medzinárodnou\nzmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (IV. ÚS 287/04). Skutkové alebo právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len\nvtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (II. ÚS 58/98, I. ÚS 13/00, II. ÚS 5/00).\n24. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie\nkrajského súdu sp. zn. 2 To 122/2017 z 10. mája 2018 z hľadiska jeho ústavnej\nakceptovateľnosti, pričom vzal do úvahy aj obsah predchádzajúceho rozsudku okresného\nsúdu sp. zn. 1 T 160/2015 z 26. septembra 2017, s ktorým z hľadiska predmetu požadovanej\nústavnej ochrany tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).\nZ obsahu odsudzujúceho rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 T 160/2015 ústavný súd\nzistil, že záver okresného súdu o tom, že predmetné motorové vozidlo Audi Q7 nemohlo\nbyť odcudzené 8. decembra 2012 tak, ako to v postavení svedka uvádzal sťažovateľ, bol\n8\n\nzaložený okrem kamerového záznamu, podľa ktorého sa motorové vozidlo v rozhodnom\nčase nenachádzalo (resp. nepohybovalo) na mieste, ako uvádzal sťažovateľ, aj na iných\nzásadných skutkových zisteniach. Pri ustaľovaní skutkového deja sa pritom okresný súd\noprel o preukázaný počet najazdených kilometrov na motorovom vozidle v čase, keď bolo\nprijaté do autoservisu, na technické dôkazy odčítané z kľúča k motorovému vozidlu,\nktorý používal len sťažovateľ, že posledná jazda na motorovom vozidle bola týmto kľúčom\nuskutočnená 27. novembra 2012, keď vozidlo opustilo autoservis, z listinných dôkazov,\nako aj dôkazov výsluchom svedka preukazujúcich, že motorové vozidlo bolo hraničným\nprechodom medzi Poľskom a Ukrajinou vyvezené na Ukrajinu 30. novembra 2012.\nVo vzťahu k námietke sťažovateľa o vykonaní, prípadne nevykovaní jednotlivých\ndôkazov krajský súd v napadnutom uznesení uviedol, že: „Z vykonaného dokazovania, tak\nako aj ustálil v napadnutom rozhodnutí okresný súd, vyplynulo, že obžalovaný\nspáchanie žalovaného skutku poprel. S poukazom na Výpoveď na jednoznačne ustálený\npriebeh skutkového deja, bolo potrebné tento jeho postoj vyhodnotiť ako v celom rozsahu\nako účelový, v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. To, že mu motorové vozidlo malo byť\nodcudzené dňa 08.12.2012, je v rozpore s vykonanou analýzou kľúča od tohto motorového\nvozidla, ktorým disponoval iba obžalovaný. Posledná jazda vozidlom s týmto kľúčom bola\nrealizovaná dňa 27.11.2012. Tvrdenie obžalovaného rovnako nekorešponduje s výpoveďami\nsvedkov\n\na\n\n, ktorí vyhodnocovali kamerový záznam z miesta,\n\nkde malo dôjsť k odcudzeniu vozidla.\nSkutočnosť, ktorú namietala obhajoba, že podanie\npostup\n\nnamietajúce\n\npri jeho vyťažovaní ako oznamovateľa trestného činu krádeže\n\nv súvislosti s motorovým vozidlom Audi Q7, bolo uznesením Sekcie kontroly a inšpekčnej\nslužby MV SR odovzdané na disciplinárne konanie s konštatovaním, že\npri objasňovaní podozrenia z trestného činu nekonal v súlade s etickým kódexom príslušníka\nPZ, nezakladá sama o sebe pochybnosti o dôveryhodnosti jeho výpovede, keď majú ním\ntvrdené skutočnosti súčasne oporu v ďalších vykonaných dôkazoch, čo napokon správne\nvyhodnotil okresný súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Svedok\n\n, podrobne\n\npopísal priebeh a okolnosti vývozu motorového vozidla Audi Q7 na Ukrajinu, pričom jeho\ntvrdenia korešpondujú s listinnými dôkazmi. Pokiaľ ide o výpoveď svedka\n\n,\n\nže motorové vozidlo Audi Q7 stálo u neho na dvore asi týždeň a to vrátane dňa 30.11.2012,\n9\n\ntoto bolo vyvrátené viacerými listinnými dôkazmi ako aj výpoveďou svedka\nvýpoveďami svedkov\n\na\n\n,\n\n, bolo vyvrátené aj jeho tvrdenie, že policajtom ponúkal\n\nkamerové záznamy z jeho domu a firmy a tieto policajti nechceli.“\nV súvislosti s argumentáciou sťažovateľa v odvolaní, keď poukazoval na skutočnosť,\nže svedkovia (\n\n,\n\na\n\n), ktorí o údajnom odcudzení motorového vozidla\n\nvypovedali totožne, boli v prípade totožného obvinenia za rovnaký prečin oslobodení\nrozsudkami Okresného súdu Dolný Kubín v spojení s uzneseniami Krajského súdu v Žiline,\nkrajský súd uviedol: «Krajský súd, rovnako ako súd okresný zdôrazňuje, že nie je viazaný\nprávnym názorom iného prvostupňového či odvolacieho súdu v iných trestných veciach\niných obžalovaných. Je logické, že v trestnej veci obžalovaného\n\nzotrvali\n\nna svojich tvrdeniach, ktoré uvádzali najprv ako svedkovia, potom ako obžalovaní.\nSprávne vyhodnotil prvostupňový súd keď uviedol, že:\n„podľa názoru súdu na podklade vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní\n/najmä výsluchu svedka\n\nsvedkov\n\na\n\nsvedka\n\na najmä s týmito\n\nvýpoveďami korešpondujúcich tzv. technických dôkazov, ktoré vyvracajú tvrdenia týchto\nsvedkov možno konštatovať, že títo svedkovia účelovo, v snahe pomôcť obžalovanému zbaviť\nsa jeho trestnej zodpovednosti, klamú. Vyhodnotením osôb týchto svedkov /priatelia\nobžalovaného/ ako aj všetkých súvisiacich okolností /menovaní boli v rovnakej trestnej veci\ntrestne stíhaní, súd tu samozrejme rešpektuje skutočnosť, že títo boli vo veci právoplatne\noslobodení/ súd uzatvára, že výpovede takýchto svedkov nie sú a zásadne nemôžu byť\ndôkazom spôsobilým založiť rozumné pochybnosti o zistených skutkových okolnostiach\na preto neboli podkladom pre rozhodnutie súdu.“»\nOkresný súd sa v odôvodnení odsudzujúceho rozsudku venoval aj právnemu záveru\nKrajského súdu v Žiline (v trestnom konaní proti ďalším trom menovaným svedkom,\npozn.), v ktorom vyslovil, že pre vyslovenie záveru o vine musí byť daná nespochybniteľná\nodpoveď na otázku, či možno vylúčiť, že by sa motorové vozidlo Audi Q7 mohlo\nbez zaevidovania vrátiť na územie Slovenskej republiky po 30. novembri 2012. Okresný\nsúd uviedol, že považuje tento právny záver za „arbitrárnu právnu špekuláciu, ktorá\nv kontexte ďalších produkovaných dôkazov danej trestnej veci popiera základné princípy\nlogického myslenia. Táto špekulatívna hypotéza totiž úplne ignoruje fakty, ktoré boli\nvykonaným dokazovaním bez akýchkoľvek pochybností ustálené a ktoré vo vzájomnej\n10\n\nsúvislosti nedovoľujú použiť jednu úplne iracionálnu a z kontextu vytrhnutú alternatívu\nskutkového deja a založiť na jej vyvrátení podmienku trestnosti obžalovaného. Súd nie je\npovinný zaoberať sa akýmikoľvek obrannými tvrdeniami obžalovaného, ale iba tými, ktoré\nmajú racionálny základ a kontextuálny súvis s danou trestnou vecou. Krajský súd Žilina pri\nsvojej úvahe úplne odignoroval tie zistené skutočnosti, ktoré tvoria esenciálny základ celej\nžalovanej trestnej veci a bez spochybnenia, prípadne vyvrátenia ktorých nie je možné\nprincípmi logického myslenia dospieť k inému záveru ako ku konštatovaniu, že predmetné\nmotorové vozidlo nebolo odcudzené tak, ako to uviedol obžalovaný. Krajský súd Žilina\nnevysvetlil zmysluplný dôvod, prečo by motorové vozidlo, ktoré bolo prostredníctvom tretej\nosoby pozmeneným, resp. neoriginálnym kľúčom konšpiratívne vyvezené na Ukrajinu,\nbolo v krátkom čase na to opätovne dovezené na Slovensko. Rovnako sa nevysporiadal\nso skutočnosťou, že príslušníci PZ predmetné motorové vozidlo v rozhodnom čase v mieste,\nktoré obžalovaný\n\n/vtedy v postavení svedka/ vzhliadnutím kamerových záznamov\n\nneidentifikovali. Napokon Krajský súd Žilina nevenoval žiadnu pozornosť ani správe\nNú Interpol o podvodnom vývoze motorových vozidiel na Ukrajinu za účelom uplatňovania\npoistného plnenia, pričom jedným z týchto vozidiel je aj predmetné motorové vozidlo\nAudi Q7... pokiaľ by súd pripustil logiku úvahy rozhodnutia Krajského súdu Žilina\na obhajoby a stotožnil sa s jej aplikáciou na daný prípad, musel by vo všetkých veciach\nnapr. trestného činu krádeže pracovať vždy aj s alternatívou, že napriek tomu, že zistené\ndôkazy v celom kontexte usvedčujú páchateľa z trestného činu krádeže, nemožno vysloviť\nzáver o jeho vine bez toho, aby bolo v prípade, že takáto osoba pred krádežou\npreukázateľne vycestovala na Ukrajinu preukázané, že sa na Slovensko vrátila. A teda\npokiaľ nie je preukázaný opak platí, že nie je vylúčené, že v čase skutku krádeže bola stále\nna Ukrajine /napriek tomu, že všetky ďalšie dôkazy svedčia o opaku/. Súd zastáva názor,\nže absurdnosťou takejto skutkovej konštrukcie je dostatočne vysvetlený dôvod, prečo súd\núvahu Krajského súdu Žilina, ktorú si prirodzene osvojila aj obhajoba, považuje\nza absolútne neprijateľnú.“.\n25. Ústavný súd nie je súdom skutkovým ani opravnou inštanciou v rámci trestného\nkonania či trestného súdnictva a v zásade mu neprináleží preskúmavať to, ako právne\nkvalifikovali konkrétny skutok orgány činné v trestnom konaní, prokuratúra a súdy.\n\n11\n\nÚloha ústavného súdu sa v rámci trestného konania (predsúdneho či súdneho) obmedzuje\nna dohľad nad zachovaním hmotných a procesných ústavných práv osôb, ktorým ústava\nči dohovor garantujú v rámci trestného konania určité subjektívne hmotné a procesné\nústavné práva, a dohľad nad riadnym plnením pozitívneho záväzku štátu viesť účinné\nvyšetrovanie, porušenie ktorého by viedlo k veľmi závažnému zásahu do samotnej podstaty\nkonkrétnych ústavných práv. Ústavný súd teda v zásade nie je oprávnený hodnotiť samotné\nvyšetrovanie trestného činu alebo právnu kvalifikáciu skutku či váhu jednotlivých dôkazov\nv trestnom konaní (II. ÚS 409/2018).\n26. Spôsob, akým sa krajský súd v napadnutom uznesení v spojení s odsudzujúcim\nrozsudkom okresného súdu vysporiadal s jednotlivými dôkazmi, ako sa vysporiadal\ns obhajobou sťažovateľa, nenesie podľa ústavného súdu známky arbitrárnej aplikácie\nprávnych noriem, v odôvodnení napadnutého uznesenia sa krajský súd ústavne udržateľným\nspôsobom vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľa. Súd prvej inštancie\naj odvolací súd hodnotili dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach, pričom\nzávery ku ktorým dospeli, sa nevymykajú logike a ani nie sú vzájomne protirečivé.\nS odlišným právnym názorom Krajského súdu v Žiline, ktorý v rovnakej právnej situácii\nobžalovaných oslobodil, hoci ním nie sú viazané, sa vo veci konajúce všeobecné súdy\ntakisto vysporiadali, pričom náležite (najmä okresný súd) vysvetlili, prečo tento záver\nnepovažujú za prijateľný.\nVzhľadom na uvedené a najmä vzhľadom na to, že ústavný súd nie je súdom\nskutkovým a neprináleží mu hodnotiť váhu jednotlivých dôkazov produkovaných\nv trestnom konaní, dospel ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia\nkrajského súdu k záveru, že ho nemožno kvalifikovať ako arbitrárne rozhodnutie, ktoré by\nmalo za následok porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n27. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že porušenie svojho základného práva na obhajobu\npodľa čl. 50 ods. 3 ústavy dáva sťažovateľ do súvislosti s tým, že prokuratúra nepreukázala,\nže je možné absolútne vylúčiť, že by sa motorové vozidlo Audi Q7 mohlo bez zaevidovania\npo 30. novembri 2012 (keď bolo preukázateľne vyvezené cez územie Poľska na Ukrajinu,\n12\n\npozn.) vrátiť na územie Slovenskej republiky (a teda byť predmetom krádeže, ako to tvrdil\nsťažovateľ, pozn.), pričom opätovne odkazuje na argumentáciu Krajského súdu v Žiline\nv právnej veci troch svedkov, ktorí boli rovnako ako sťažovateľ stíhaní pre prečin krivej\nvýpovede a krivej prísahy, no boli oslobodení. K záverom Krajského súdu v Žiline sa\nkrajský súd, no najmä okresný súd vyjadril a uviedol, prečo považuje tieto závery\nza neprijateľné a špekulatívne a toto odôvodnenie považuje ústavný súd za dostatočné.\n28. Článok 50 ods. 3 ústavy zaručuje všetkým oprávneným osobám, že budú mať čas\nna prípravu obhajoby, ďalej že budú mať možnosť pripraviť si obhajobu a že svoju\nobhajobu budú môcť predniesť právne významným spôsobom buď osobne, alebo\nprostredníctvom svojho obhajcu. Uplatnenie práva na obhajobu nezaručuje oprávnenej\nosobe dosiahnutie takého rozhodnutia súdu, o ktorý sa usiluje pomocou obhajoby. Účelom\npráva zaručeného čl. 50 ods. 3 ústavy je poskytnutie príležitosti brániť sa obvineniu\nzo spáchania trestného činu (II. ÚS 8/96, IV. ÚS 515/2018).\n29. Skutočnosť, že sa okresný súd a krajský súd nepriklonili k záveru Krajského súdu\nv Žiline v trestnej veci iných osôb (čo riadne odôvodnili) a neakceptovali teóriu\nprodukovanú obhajobou v trestnej veci sťažovateľa, nemožno podľa ústavného súdu\nvyhodnotiť ako porušenie základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, keďže\nmedzi namietaným postupom všeobecných súdov a sťažovateľom namietaným porušením\nzákladného práva nemožno nájsť príčinnú súvislosť.\n30. Pokiaľ ide o namietané porušenie princípu právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 ústavy\nnapadnutým uznesením krajského súdu, ústavný súd konštatuje, že čl. 1 ods. 1 ústavy má\ncharakter všeobecného ústavného princípu a primárne neformuluje základné právo ani\nslobodu fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Vzhľadom na to, že sťažovateľ dáva jeho\nporušenie do priamej súvislosti s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom\nústavný súd nezistil porušenie označených základných práv, je sťažnosť aj v tejto časti\nzjavne neopodstatnená.\n\n13\n\nIII.C K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46. ods. 1 a čl. 50\nods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.1 dohovoru s poukazom na čl. 1 ods. 1 ústavy\nuznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 56/2018 zo 17. decembra 2018\n31. Napadnutým uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 56/2018 zo 17. decembra\n2018 bolo dovolanie sťažovateľa odmietnuté podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku\nz dôvodu, že nie sú dané dôvody dovolania.\n32. Prvým dovolacím dôvodom sťažovateľa bol dôvod uplatnený podľa § 371 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku, t. j. že došlo k porušeniu práva na obhajobu zásadným\nspôsobom. K tomuto dôvodu sa najvyšší súd v napadnutom uznesení vyjadril takto:\n„V posudzovanej veci bolo obvinenému vyšetrovateľom vznesené obvinenie pre skutok\nprávne posúdený ako prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák.,\npričom nešlo o prípad povinnej obhajoby v zmysle § 37 Tr. por., a preto nemusel mať\nobhajcu už od vznesenia obvinenia. Napokon dňa 19. augusta 2013 došlo obvineným\nk zvoleniu si obhajcu, a to\n\n(č.l. 181-182), ktorý obvineného\n\nnásledne zastupoval a zúčastňoval sa úkonov trestného konania, ako aj výsluchov\njednotlivých svedkov, pričom k žiadnemu zásadnému porušeniu práva na obhajobu\nv prípade obvineného nedošlo, ako ani k porušeniu zásady kontradiktómosti. V rámci tohto\ndovolacieho dôvodu nemožno úspešne uplatňovať ani námietky, že súdy nevykonali\nobvineným resp. obhajobou navrhované dôkazy, ako aj posudzovanie nesprávneho zistenia\nskutkového stavu, pretože účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok\na nie posudzovanie skutkového stavu. Obhajoba obvineného bola po celý čas trestného\nstíhania riadne zabezpečená, a preto námietky dovolateľa nie sú spôsobilé naplniť dovolací\ndôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.“\nVo vzťahu k sťažovateľom uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1\npísm. g) Trestného poriadku, teda že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli\nvykonané zákonným spôsobom, najvyšší súd uviedol: „Dôvod dovolania podľa citovaného\nustanovenia sa vzťahuje predovšetkým k tretej etape dokazovania, t.j. k vykonávaniu\ndôkazov súdom. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že dovolací dôvod v zmysle § 371\nods. 1 písm. g) Tr. por. možno uplatniť v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných\nustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov a aby sa\n14\n\nnapadnuté rozhodnutie opieralo o nezákonné dôkazy. Nemožno však ním úspešne napadnúť\ninformatívnu hodnotu dôkazu, resp. spôsob jeho vyhodnotenia súdom. V rámci tohto\ndovolacieho dôvodu obvinený spochybňoval svedecké výpovede, neexistenciu dôkazov,\npostup pri hodnotení dôkazov súdom, čo je v dovolacom konaní neprípustné, nakoľko sa\njedná o namietanie skutkového stavu a nevyhodnotenia dôkazov, pričom tieto námietky\nnijako nezakladajú ani opodstatnenosť predmetného dovolacieho dôvodu. Dovolací súd\nžiadne pochybenie pri vykonávaní dôkazov zo strany nižších súdov nezistil. Argumentáciu\ndovolateľa vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu preto dovolací súd vyhodnotil ako\nnedôvodnú.“\nV súvislosti s tretím dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku, t. j. ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného\nskutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, najvyšší súd\nv podstatnom uviedol: „V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu\ndovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod\npríslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad\nodôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu... pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia\no existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým\nzistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť\nnesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia §371 ods. 1 písm. i) Tr. por.\nDovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť,\nani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho\nstupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba\nnámietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa\npritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu\nvykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej\ninštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto,\nže nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol\nv konaní o dovolaní sám vykonávať... Z obsahu dovolania vyplýva, že vo vzťahu\nk citovanému dovolaciemu dôvodu dovolateľ uplatnil výlučne námietky, ktorými zjavne\nvybočil z deklarovaného dovolacieho dôvodu. Jeho námietky smerovali proti spôsobu\nhodnotenia dôkazov a správnosti skutkových zistení súdmi nižšieho stupňa. V podstate\n15\n\nspochybňoval súdmi ustálený skutkový stav a následne predostrel vlastnú verziu skutku\nzaloženú na inom, pre neho priaznivom hodnotení dôkazov. Skôr ako o právnu námietku ide\no skrytú snahu vyhodnotiť vykonané dôkazy a skutkový stav v prospech obvineného.\nPokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obvineného posúdeného ako prečin krivej\nvýpovede a krivej prísahy v zmysle § 346 ods. 1 Tr. zák., táto zodpovedá priebehu\nskutkového deja uvedeného vo výroku napadnutého rozhodnutia po objektívnej\ni subjektívnej stránke a je správna.“\n33. Sťažovateľ v sťažnosti neuvádza konkrétne výhrady voči napadnutému uzneseniu\nnajvyššieho súdu, z jej obsahu možno len implicitne vyvodiť, že najvyšší súd mal porušiť\nsťažovateľom označené základné práva tým, že nenapravil „pochybenia“ krajského súdu,\ntak ako ich formuloval sťažovateľ v sťažnosti. Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu musí ústavný súd konštatovať, že najvyšší súd sa riadne,\nzrozumiteľne a relevantným spôsobom vysporiadal so všetkými dovolacími dôvodmi,\ntak ako ich v mimoriadnom opravnom prostriedku definoval sťažovateľ, a nezistil žiadne\nvybočenie z ústavne udržateľnej aplikácie použitých právnych predpisov, ktoré by bolo\nspôsobilé porušiť sťažovateľom označené základné práva. Ústavný súd preto dospel\nk záveru, že sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej uznesenie najvyššieho súdu, ktorým\nmalo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, všetko s poukazom na čl. 1 ods. 1 ústavy, je potrebné odmietnuť\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n34. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už\nbez právneho\n\nvýznamu\n\nzaoberať\n\nsa\n\nďalšími\n\nnávrhmi\n\nsťažovateľa\n\nobsiahnutými\n\nv sťažnostnom petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-zásada voľného hodnotenia dôkazov", "trestné konanie-dokazovanie v trestnom konaní", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "dokazovanie-opomenutie dôkazov (nevykonanie dôkazov)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4811f71c-f762-4056-97b8-ea958c61f4a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.515.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 515/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 515/2018 z 27. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.515.2018.1"}, {"guid": "ussr:2c702e2c-08e6-4ab8-af07-52cac3685c73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.409.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 409/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.409.2018.1"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:933c7079-7890-4c59-92d3-514b543b4024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c7079-7890-4c59-92d3-514b543b4024"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:a5a83e06-6baf-431e-9a77-f27944f9b9c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 8/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/96 z 4. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-04", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "2675f863-8938-4eca-99ad-541504675b14:96f1ac5f-b2ef-458f-8854-8cd947ff64d2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1315010534.1", "spisova_znacka": "2To/122/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2To/122/2017 z 9. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1315010534.1"}, {"guid": "e737f992-7029-4df9-84cd-e38debd8eb33:29660cf8-3bb4-4063-9418-ca2904d83cce", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6114010674.2", "spisova_znacka": "3To/113/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/113/2014 z 11. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-11-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6114010674.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7da081d7-17a4-4191-a539-69cd41b28f7a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.155.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 155/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/2025 z 13. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.155.2025.1"}, {"guid": "ussr:d9795bd1-ae1a-489a-8f1f-d78e958b5207", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.611.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 611/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 611/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.611.2023.1"}]}