{"guid": "ussr:7d3dff01-7c5e-4805-b409-9f4bfaad68ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.160.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 160/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 160/2020 z 28. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 160/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.160.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7d3dff01-7c5e-4805-b409-9f4bfaad68ea", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.160.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.160.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.160.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 160/2020-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina\nVernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, právne zastúpeného\n\nadvokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26,\nKošice, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Lukáš Labaš, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Košice II\nč. k. 29 C 537/2015-324 z 20. mája 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého postupu a rozhodnutia, sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2019\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), právne zastúpeného advokátskou\n\nkanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene\nktorej koná advokát a konateľ JUDr. Lukáš Labaš, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením\nOkresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C\n537/2015.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupoval v konaní\nvedenom na okresnom súde, predmetom ktorého bolo určenie vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam, ako žalovaný v 23. rade.\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 29 C 537/2015-172 z 23. mája 2018 žalobu zamietol\na žalovaným v 1. až 23. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej\nvýške.\n4. Okresný súd uznesením č. k. 29 C 537/2015-240 z 18. januára 2019 vydaným\nvyšším súdnym úradníkom (ďalej len „uznesenie vyššieho súdneho úradníka“) prvým\nvýrokom uložil žalobcovi povinnosť nahradiť sťažovateľovi ako žalovanému v 23. rade\ntrovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 467,21 eur a druhým\nvýrokom žalovaným v 1. až 22. rade náhradu trov konania nepriznal. Pri určení výšky trov\nkonania sťažovateľa vychádzal zo skutočnosti, že predmetom súdneho sporu bolo určenie\nvlastníckeho práva k nehnuteľným veciam, ktorých hodnota je nepochybne oceniteľná\na vyjadriteľná v peniazoch, hodnotu predmetných nehnuteľností by však bolo možné zistiť\nlen s nepomernými ťažkosťami, preto súd pri určení tarifnej sadzby aplikoval § 11 ods. 1\npísm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“).\n5. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal sťažovateľ sťažnosť.\n\n2\n\n6. O sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka rozhodol\nokresný súd uznesením č. k. 29 C 537/2015-324 z 20. mája 2019 vydaným sudcom (ďalej\nlen „uznesenie okresného súdu“) tak, že sťažnosť sťažovateľa zamietol.\n7. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje: «Pri danom rozhodnutí ide\no extrémne vybočenie z pravidiel upravujúcich civilné sporové konanie, k čomu došlo\nna základe nedostatočnej a nesprávnej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení\nzákona - svojvoľné rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia.\nOkresný súd Košice II v predmetnom prípade rozhodol o náhrade trov konania\nv rozpore s platnou právnou úpravou a ustálenou judikatúrou, čím došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces, pričom porušenie je v takej extrémnej miere, že má ústavnoprávnu\nrovinu.\nPrávo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov\nkonania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces\na tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým\nprávom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu. Ak súd náhradu\nnákladov v správnej výške určenej podľa príslušnej právnej normy sťažovateľovi nepriznal,\nodoprel im ochranu označených práv zakotvených v ústavnom poriadku.\nKonajúci súd neuviedol žiadne relevantné právne ani skutkové závery, ktoré by\nodôvodnili aplikáciu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlášky“) a nepriznanie trov konania\nsťažovateľovi v zákonnej výške.\nRozdiel medzi uplatnenými trovami právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, 2\nvyhlášky a priznanými podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky je vo výške takmer\n5.000,00 EUR, pričom apelujeme na skutočnosť, že samotný spor trval viac ako 20 rokov.\nZ citovaných ustanovení ako aj judikatúry možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec,\nresp. právo, ktoré je predmetom daného súdneho konania, peniazmi oceniteľné, potom sa\ntáto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj v prípadoch určenia\nvlastníckeho práva k takejto veci.\n\n3\n\nTarifná hodnota je v tomto prípade určená hodnotou veci, ktorú predstavuje hodnota\nmajetku - pozemkov, určenie vlastníckeho práva ktorých je predmetom konania.\nHodnota majetku - pozemkov bola objektívne určená na základe stanovísk o trhovej\ncene predmetných pozemkov jednotlivých realitných kancelárii.\nUvedené stanoviská realitných kancelárii o trhovej cene však súd bez rozumných\ndôvodov neakceptoval, a pri určení tarifnej sadzby, napriek ustálenej judikatúre najvyšších\nsúdnych autorít, aplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR\nč. 655/2004 Z.z, čím nerešpektoval § 10 ods. 1, 2 vyhlášky a § 9 ods. 1 vyhlášky,\nktoré vylučujú použitie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky.\nUstanovenie § 10 ods. 1, 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. hovorí iba o hodnote veci,\no ktorej vlastníctvo sa vedie spor, avšak nehovorí o konkrétnom spôsobe výpočtu tejto\nhodnoty a nestanovuje povinnosť jej určenia znaleckým posudkom ako konštatuje súd. Súd\npritom arbitrárne v predmetných uzneseniach konštatuje, že aplikácia § 10 ods. 1 ods. 2\nvyhlášky č. 655/2004 Z. z. pripadá do úvahy len za ocenenia nehnuteľnosti, o ktorú sa vedie\nspor, znaleckým posudkom.\nUvedený záver okresného súdu je priamo v rozpore so súdnou praxou\nako aj Civilným sporovým poriadkom a evidentne spočíva v nesprávnych skutkových\naj právnych záveroch.\nZároveň samotná uplatnená výška trov mala predstavovať aj určitú reparáciu\nskutočnosti, že samotné konanie trvalo viac ako 20 rokov.\nAk sa teda súd nestotožnil s predloženými stanoviskami realitných kancelárii a takto\nurčenú cenu považoval iba za orientačnú a neodzrkadľujúcu skutočnú kúpnu cenu, bol súd\npovinný postupovať v intenciách cit. § 264 ods. 1 CSP či § 206 CSP a vykonať odhad\nhodnoty veci na základe predložených stanovísk realitných kancelárií Sťažovatelia pritom\nv rámci vyčíslenia trov konania určili hodnotu veci priemerom cien, ktoré boli uvedené\nv oceneniach realitných kancelárií, čo je zrejmým spravodlivým odhadom hodnoty\nnehnuteľnosti.\nZo samotného Civilného sporového poriadku vyplýva, že znalecké dokazovanie je\npotrebné iba vtedy, ak na posúdenie skutočností sú potrebné vedecké poznatky a zároveň\npre zložitosť postupu nepostačuje odborné vyjadrenie. Prioritne sa má však vychádzať\n\n4\n\nz odborných vyjadrení, ktoré na účel daného konania predstavujú práve stanoviská\nrealitných kancelárii.\nHodnotu veci možno určiť rôznymi spôsobmi, pričom jeden zo spôsobov je aj určenie\nceny odhadom (s uvedeným počíta aj ustanovenie § 264 ods. 1 CSP), resp. priemerom cien\nobdobných pozemkov v danej oblasti či stanoviskom realitnej kancelárie, prieskumom trhu.\nJednotlivé spôsoby možno považovať za vyjadrenie odborne spôsobilej osoby, ktoré sú\nna ocenenie nehnuteľnosti postačujúce. Znalecký posudok nemožno považovať za jediný\nspôsob určenia hodnoty nehnuteľnosti.\nAk súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne\nvyriešená podstatne odchylným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal\nso skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty...\nOkresný súd Košice II si vytvoril vlastné právne závery v rozpore s ustanoveniami\nCivilného sporového poriadku, kedy napriek jednoznačnej právnej úprave a súdnej praxe\nnúti účastníkov konania pre spracovanie znaleckého posudku na ocenenie veci, ktorá bola\npredmetom sporu napriek tomu, že právna úprava znalecký posudok vôbec nevyžaduje.»\n8. Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil\nporušenie práva sťažovateľa domáhať sa ochrany svojho práva na nezávislom a nestrannom\nsúde podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na spravodlivé prejednanie veci\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, zrušil uznesenie okresného súdu\nč. k. 29 C 537/2015-324 z 20. mája 2019 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nZároveň žiadal priznanie náhrady trov konania.\n9. Vec napadla ústavnému súdu 30. júla 2019 a v súlade s pravidlami rozdeľovania\nvecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 neboli sudcom spravodajcom\npridelené, vec sťažovateľov spadala do kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali byť\nprerozdeľované po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu. Po vymenovaní ďalších\nsudcov ústavného súdu (10. októbra 2019) v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\nv znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec\nsťažovateľa prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových\nprostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II\n5\n\nbodov 3 a 5 rozvrhu práce je na konanie vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu\nv zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.\nII.\nRelevantná právna úprava\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n13. Zákonom upravujúcim spôsob konania pred ústavným súdom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorý v časti upravujúcej spôsob konania\npred ústavným súdom nadobudol účinnosť 1. marca 2019.\n14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n15. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\n\n6\n\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden\núkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť\nhodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými\nťažkosťami.\n19. Podľa § 264 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) ak možno hodnotu nárokov alebo hodnotu,\nktorá má byť základom na výpočet súdneho poplatku, zistiť len s nepomernými ťažkosťami\nalebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojho odhadu.\nIII.\nPrávne posúdenie veci ústavným súdom\n20. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že uznesenie okresného\nsúdu je neodôvodnené, arbitrárne, odkláňa sa od súdnej praxe, súd v predmetnej veci\nnesprávne aplikoval § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky napriek tomu, že predmet konania je\npeniazmi oceniteľný, keďže ide o nehnuteľnú vec. Neobstojí záver súdu, že náležite určiť\nhodnotu veci by bolo možné len znaleckým posudkom. Súd mal pri určení hodnoty veci\nvychádzať z prieskumu trhu.\n\n7\n\n21. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi\nnávrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak. Viazanosť ústavného súdu návrhom\nna začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti,\nv ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 39 ods. 3 a § 43 ods. 1\nzákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah a predmet konania pred ústavným\nsúdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže\nústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej\nsťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.\n22. Ústavný súd uvádza, že odôvodnenie ústavnej sťažnosti, v ktorom sťažovateľ\nvytýka primárne nedostatky samotného uznesenia okresného súdu, korešponduje s tou\nčasťou petitu ústavnej sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáha zrušenia uznesenia okresného\nsúdu. Sťažovateľ síce v petite ústavnej sťažnosti v časti vymedzenia, čím malo dôjsť\nk porušeniu označených práv, uviedol len postup okresného súdu, nie aj uznesenie\nokresného súdu, avšak ústavný súd v predmetnej veci podrobil prieskumu aj uznesenie\nokresného súdu, keďže toto je dovŕšením, výsledkom samotného procesného postupu\nokresného súdu, a ako už bolo uvedené, sťažovateľ sa petitom domáha zrušenia tohto\nrozhodnutia.\n23. Naproti tomu, pokiaľ sťažovateľ v texte ústavnej sťažnosti uvádza, že došlo\nk porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy, k tomuto ústavný súd konštatuje,\nže obsahom ústavnej sťažnosti nie sú žiadne tvrdenia, ktorými by sťažovateľ odôvodňoval\nporušenie základného práva zakotveného čl. 46 ods. 2 ústavy, pričom predmetný článok\nústavy sťažovateľ ani nepojal do petitu ústavnej sťažnosti v časti vymedzujúcej porušené\npráva. Z uvedeného dôvodu ústavný súd poukaz sťažovateľa na čl. 46 ods. 2 ústavy\npovažoval iba za súčasť jeho argumentácie (napr. III. ÚS 149/04, III. ÚS 235/05,\nII. ÚS 65/07).\n24. Z uvedených dôvodov ústavný súd skúmal, či napadnutým postupom\na uznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu\n\n8\n\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n25. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už\njudikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n26. Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania,\na preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže\nrozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade\nso zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka konania\nna súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05). Obsahom základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania,\nresp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9.\n1997).\n27. V prípadoch, keď sťažovatelia namietajú porušenie svojich ústavou\ngarantovaných práv rozhodnutím všeobecného súdu týkajúcim sa náhrady trov konania, je\nústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre zdržanlivý, keďže problematika trov konania má\nvo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickú povahu, a preto\nk zrušeniu napadnutého výroku o trovách konania pristupuje iba výnimočne, napr. keď zistí,\nže v posudzovanej veci došlo k extrémnemu zásahu do základného práva na súdnu\nochranu (spravodlivý proces), alebo ak zistí, že zároveň došlo k neprípustnému zásahu\naj do iného základného práva (porovnaj m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06,\nI. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\n28. S ohľadom na už uvedené ústavný súd môže zasahovať do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov týkajúcej sa trov konania len vtedy, ak by závery všeobecných súdov\nzahŕňali črty svojvôle a interpretácia a aplikácia príslušných právnych noriem\n\n9\n\nby predstavovala extrémne vybočenie z pravidiel občianskeho súdneho konania\n(m. m. IV. ÚS 248/08).\n29. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave\nvšeobecného súdnictva, ale nezávislým orgánom ochrany ústavnosti pôsobiacim mimo tejto\nsústavy, pričom vo svojej judikatúre sa riadi zásadou minimalizácie zásahov\ndo rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, rozhodnutia ktorých sú v konaní o sťažnosti\npreskúmavané (napr. IV. ÚS 303/04, IV. ÚS 64/2010). Z tohto postavenia mu\npreto neprislúcha posudzovať vecnú správnosť právneho záveru, ku ktorému okresný súd\npri interpretácii a aplikácii zákona dospel. Ústavný súd však musel zaujať stanovisko\nk tomu, či napadnuté uznesenie okresného súdu spĺňalo požiadavku ústavnosti\n(odôvodnenie majúce požadovanú kvalitu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy), rešpektujúc pritom\nsvoj ustálený právny názor, v zmysle ktorého postup všeobecného súdu v súlade s platným\na účinným zákonom (procesnými a hmotnoprávnymi predpismi konania v predmetnej veci)\nnemožno hodnotiť ako porušovanie základných ľudských práv (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97,\nII. ÚS 81/00).\n30. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom\nprerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie\n(m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n31. Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia uznesenia okresného súdu (body\n13 až 18) uviedol:\n«V danom prípade súd konštatuje, že vyšší súdny úradník v odôvodnení správne\nuviedol, že predmetom tohto súdneho sporu bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľným\nveciam bližšie špecifikovaných v žalobnom návrhu žalobcu, pričom ich hodnota je\nnepochybne oceniteľná a vyjadriteľná v peniazoch. Pre účely určenia tarifnej odmeny\nadvokáta podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je potrebné vedieť hodnotu predmetných\nnehnuteľností ku dňu začatia poskytovania právnej služby právnym zástupcom (§ 10 ods. 2\nvyhlášky). Rozhodujúcim momentom pre určenie tarifnej hodnoty je totiž hodnota v\nokamihu začatia poskytovania právnej služby, a nie hodnota predmetu poskytnutia právnej\n\n10\n\nslužby v čase (dobe) vykonania každého jednotlivého úkonu právnej služby. Tento názor\nkorešponduje s nálezom Ústavného súdu SR z 27. septembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 202/2018.\nNa základe uvedeného je zrejmé, že pre účely určenia tarifnej odmeny advokáta podľa § 10\nvyhlášky č. 655/2004 Z. z. je potrebné zistiť cenu nehnuteľností ku dňu začatia poskytovania\nprávnej služby zástupcom (§ 9 ods. 1 vyhlášky). Len v prípade, ak by nebolo možné hodnotu\nnehnuteľných vecí alebo by ju bolo možné určiť iba s nepomernými ťažkosťami, mohol by\nsúd pre účely základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vychádzať z § 11\nods. I písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Civilný sporový poriadok, ako správne uviedol\nžalovaný v 23. rade vo svojej sťažnosti, pamätá v § 264 na prípady, keď hodnotu nárokov\nalebo hodnotu, ktorá má byť základom pre výpočet súdneho poplatku možno zistiť len\ns nepomernými ťažkosťami alebo ju nemožno zistiť vôbec. Vyššie citované ustanovenie\n§ 264 Civilného sporového poriadku ukladá súdu povinnosť v konaní, keď je existencia\nnároku zrejmá, avšak jeho výšku nemožno dokazovaním zistiť vôbec alebo len\ns nepomernými ťažkosťami, určiť ju na účely trov konania na základe vlastnej úvahy\nodhadom. Nemôže ísť o svojvôľu, ale o úvahu, ktorá vyžaduje logické zdôvodnenie, pretože\ntáto úvaha nahrádza dokazovanie, ktoré je nemožné alebo nepomerne ťažké.\nNa základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že aplikácia ust. § 264 Civilného\nsporového poriadku prichádza do úvahy za predpokladu, ak hodnotu nárokov (veci) možno\nzistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec. Hodnotu veci možno\nzistiť len s nepomernými ťažkosťami, ak napr. z obsahu spisu nie je zrejmý právne\nrelevantný podklad, týkajúci sa hodnoty nehnuteľnosti a zisťovanie ich hodnoty len kvôli\nrozhodnutiu o nákladoch konania by znamenalo predlžovanie sporu a vynaloženie ďalších\nnákladov (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo/2648/2015).\nVyšší súdny úradník správne uviedol, že hodnota nehnuteľností prichádza do úvahy\nv prípade, ak je stanovená znaleckým posudkom. Ten však nie je možné použiť\npre preukázanie hodnoty nehnuteľností, t.j. hodnoty sporu nekonečne dlho. Možno\nkonštatovať, že všeobecná hodnota stanovená v znaleckom posudku je „platná“ v tom\nobdobí, v ktorom nedošlo k zmene faktorov, ktoré vplývajú na stanovenie hodnoty\nnehnuteľnosti. Keďže faktorov, ktoré vplývajú na všeobecnú hodnotu je veľa, nebude\nplatnosť všeobecnej hodnoty a tým aj znaleckého posudku dlhá. Táto doba je skôr závislá\nod času, ktorý akceptuje inštitúcia (orgán verejnej moci, fyzické a právnické osoby...),\n\n11\n\npre ktorej potreby je znalecký posudok vypracovaný (samozrejme pri stave, keď nedošlo\nk výrazným zmenám na nehnuteľnosti alebo na trhu s nehnuteľnosťami). Bežne sa tato doba\npohybuje do 1 roka. Z hľadiska výpočtov, ktoré sú potrebné na stanovenie všeobecnej\nhodnoty by aj v prípade „zmrazenia“ technického stavu nehnuteľnosti (tzn. nedošlo by\nk stavebným zmenám a pod.) a trhu s nehnuteľnosťami (čo je prakticky v dnešnej dobe\nnemožné) je najdlhšia doba, počas ktorej by sa výpočet nezmenil doba rovná perióde\naktualizácie koeficientu vývoja cien stavebných prác a materiálov v stavebníctve (vydáva\nštatistický úrad Slovenskej republiky), pričom tento sa aktualizuje po kvartáloch\n(s 3 mesačným oneskorením) (porovnaj uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.\n13 C 47/2015-176 z 9. novembra 2017). Súd teda pripúšťa námietku žalovaného v 23. rade.\npodľa ktorej znalecký posudok nemožno považovať za jediný spôsob určenia hodnoty\nnehnuteľnosti.\nPodľa vyjadrenia žalovaného v 23. rade, hodnota majetku - pozemkov bola\nobjektívne určená na základe stanovísk o trhovej cene predmetných pozemkov jednotlivých\nrealitných kancelárii. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že žalovaný v 23. rade\nprostredníctvom právneho zástupcu doručil podanie (č.l. 227), ktorým reagoval na výzvu\nsúdu zo dňa 14.11.2018, v zmysle ktorej mal uviesť, na základe čoho vychádzal pri určení\nceny podielu žalovaného v 23. rade k celkovej výmere pozemku vo výške 120 eur/m2.\nŽalovaný v 23. rade prostredníctvom právneho zástupcu v tomto podaní uviedol, že\npri určení ceny hodnoty veci vychádzal z odhadu realitnej kancelárie TOBI Reál s.r.o.\nzaloženom na porovnávacej metóde. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v realitnej praxi sa\npri stanovení ceny nehnuteľnosti najčastejšie používa komparatívna metóda. Táto metóda je\nvšak založená na princípe porovnania cien nehnuteľností v rovnakom čase, ktoré sú\nvzhľadom na svoj charakter, technický stav a umiestnenie porovnateľné.\nV nadväznosti na vyššie uvedené súd konštatuje, že vyšší súdny úradník správne\npoukázal na skutočnosť, že z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by v priebehu konania\nbolo vykonané znalecké dokazovanie, resp. vyhotovený znalecký posudok na základe\nktorého by bolo možné bez pochybností stanoviť hodnotu nehnuteľností, ktoré boli\npredmetom tohto konania o určenie vlastníckeho práva. Navyše je potrebné vedieť hodnotu\npredmetných nehnuteľností ku dňu začatia poskytovania právnej služby právnym\nzástupcom. Je teda zrejmé, že súd nemal k dispozícií relevantne určenú hodnotu sporných\n\n12\n\nnehnuteľností, a teda nemohol podľa nej stanoviť ani sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon\nprávnej služby, nanajvýš nie podľa odhadovanej ceny jednej realitnej kancelárie. Vo svojej\nsťažnosti sa žalovaný v 23. rade odvolával aj na iné ceny nehnuteľnosti v danej lokalite,\npričom k sťažnosti priložil fotokópie inzerátov realitných kancelárií umiestnených na webe.\nZ týchto ponúk vyplýva, že cena za m 2 sa v danej lokalite pohybuje od 120 do 275 eur/m 2.\nTieto však súd považoval za irelevantné, nakoľko ide o ceny stanovené k bližšie\nnešpecifikovanému dátumu, pričom nereflektujú charakter, technický stav a umiestnenie\nporovnateľné s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom tohto konania.\nHodnotu veci teda možno v danom prípade zistiť len s nepomernými ťažkosťami,\nnakoľko z obsahu spisu nie je zrejmý právne relevantný podklad, týkajúci sa hodnoty\nnehnuteľnosti. Nepomernými ťažnosťami pri zisťovaní hodnoty veci alebo práva v\npeniazoch sa tu má na mysli taký stav. kedy by z dôvodu stanovovania hodnoty veci či práva\ndošlo k vzniku neprimeraných nákladov. V tomto štádiu konania by bolo neúčelné, aby bol\nvypracovaný znalecký posudok za účelom oceňovania nehnuteľnosti, keďže konanie\nv predmetnej veci je už právoplatne skončené. Ako už bolo uvedené vyššie, zisťovanie ich\nhodnoty len kvôli rozhodnutiu o nákladoch konania by znamenalo predlžovanie sporu\na vynaloženie ďalších nákladov, teda napr. na vyhotovenie znaleckého posudku. Žalovaný\nv 23. rade vo svojej sťažnosti síce správne poukázal na to, že znalecký posudok je odhadom\nich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu\nv podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď predávajúci i kupujúci budú konať\ns patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená\nneprimeranou pohnútkou. Súd však konštatuje, že znaleckým posudkom sa objektívnejšie\nposudzujú všetky podmienky v čase spracovania posudku a zohľadňujú technický stav, vplyv\ntrhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory, ktoré realitná kancelária, najmä\ns ohľadom na povahu nehnuteľností, ktoré boli predmetom tohto konania, nemusí vo svojej\ncenotvorbe zohľadniť. V tomto prípade by podľa názoru súdu mohla prísť do úvahy\naplikácia ust. § 264 CSP, avšak súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v 23. rade,\npodľa ktorého mal súd, za účelom svojho odhadu, sám urobiť prieskum trhu, resp. zistiť\ncenu nehnuteľností alebo požiadať o stanovisko súdom vybrané realitné kancelárie, tak\naby určil hodnotu veci a vedel svoj postup odôvodniť. Súd má za to, že odhad\npodľa ust. § 264 CSP možno urobiť len na základe vlastnej úvahy a to z podkladov,\n\n13\n\nktoré má k dispozícií v čase rozhodovania, čo je v konečnom dôsledku v súlade s čl. 11\nods. 4 CSP, podľa ktorého súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli\nnajavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti\nustanovené zákonom. Zisťovanie hodnoty nehnuteľností zo strany súdu, ktoré boli\npredmetom tohto konania, ku dňu začatia poskytovania právnej služby právnym zástupcom\nby v konečnom dôsledku viedli len k zbytočným prieťahom, pričom vlastný odhad ceny\ntýchto nehnuteľností zo strany súdu bez zohľadnenia ich charakteru, technického stavu,\numiestnenia a bez iných relevantných podkladov by sa v tomto prípade mohol javiť ako\nznačná svojvôľa. Navyše by šlo o odhad v komplikovanej situácii s prihliadnutím na stav\nkonania ako aj v ňom uplatňovaný nárok (pozri aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 31. mája 2018 pod sp. zn. IV. ÚS 341/2018-23).\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že v tomto prípade bolo\nmožné za účelom určenia výšky náhrady trov konania vychádzať z § 11 ods. 1 písm. a)\nvyhlášky č. 655/2004 Z. z., nakoľko hodnotu veci je možné zistiť len s nepomernými\nťažkosťami, preto v súlade s cit. zák. ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku\ntohto uznesenia a sťažnosť žalovaného v 23. rade proti uzneseniu č.k. 29C/537/2015 - 240\nzo dňa 18.1.2019 ako nedôvodnú zamietol (§ 250 ods. 1 CSP).»\n32. Ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd v uznesení dostatočne zdôvodnil,\nprečo\n\npovažoval\n\nprečo neprihliadol\n\nhodnotu\nna\n\nveci\n\nocenenie\n\nza\n\nurčiteľnú\n\nnehnuteľností\n\nlen\n\ns nepomernými\n\nrealitnou\n\nkanceláriou\n\nťažkosťami,\npredložené\n\nsťažovateľom ako ani na cenu iných nehnuteľností uvedených v inzerátoch priložených\nk sťažnosti. Tiež vysvetlil, prečo sám nepristúpil k určeniu hodnoty veci odhadom v zmysle\n§ 264 CSP a nevyžiadal si eventuálne ďalšie podklady pre určenie hodnoty veci, pričom\nna podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 22 Cdo 2648/2015 a uznesenie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 341/2018.\n33. Nemožno konštatovať, že okresný súd sa pri svojom rozhodovaní odklonil\nod rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 583/2013, na ktoré sťažovateľ poukazoval,\npretože okresný súd vo svojom uznesení nepoprel, že v predmetnom konaní o určenie\nvlastníctva k nehnuteľnosti je predmet konania peniazmi oceniteľný, naopak, vyslovene\nuviedol, že hodnota predmetu konania je vyjadriteľná v peniazoch (bod 24 uznesenia\n14\n\nvyššieho súdneho úradníka, bod 13 uznesenia okresného súdu). Okresný súd však dospel\nk záveru, že aj keď v danom konkrétnom prípade hodnota nehnuteľností je síce vyjadriteľná\nv peniazoch, k určeniu hodnoty by bolo možné dospieť s ohľadom na stav konania,\ncharakter nehnuteľností len s nepomernými ťažkosťami, čo vyústilo do aplikácie § 11 ods. 1\npísm. a) vyhlášky, ktorá upravuje základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby nielen pre situáciu, keď nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch,\nale aj v prípade, ak hodnotu možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Okresný súd\nv konečnom dôsledku aplikoval právnu normu, ktorá bola relevantná v danej procesnej\nsituácii (ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno\nzistiť len s nepomernými ťažkosťami). Ústavný súd uvádza, že v náleze ústavného súdu\nsp. zn. II. ÚS 583/2013 nebola riešená problematika určenia hodnoty veci s nepomernými\nťažkosťami či odhadu hodnoty veci súdom. Za týchto okolností skutočnosť, že okresný súd\nsa námietkou sťažovateľa týkajúcou sa nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 583/2013\nv uznesení nevysporiadal, nezakladá dôvod na vyslovenie porušenia sťažovateľom\noznačeného základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n34.\n\nPokiaľ\n\nsťažovateľ\n\npoukazuje\n\nna\n\nrozhodnutia\n\nvšeobecných\n\nsúdov,\n\nktoré v konaniach o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pri rozhodovaní o výške\nnáhrady trov konania aplikovali § 10 ods. 1 vyhlášky a pri určení hodnoty veci vychádzali\nz prieskumu trhu, k tomuto ústavný súd uvádza, že ak všeobecný súd vo viacerých\nkonaniach obdobnú či rovnakú problematiku odlišne právne posúdi, neznamená to, že každá\ntaká odlišnosť je porušením základného práva v rovine ústavnoprávnej, a teda by mala viesť\nk zrušeniu jedného z týchto rozhodnutí (I. ÚS 231/2016). Okresný súd k predloženému\nohodnoteniu veci realitnou kanceláriou uviedol, že toto nie je postačujúce, ohodnotenie je\nzaložené na komparatívnej metóde, na základe ktorej je odhadovaná cena určovaná len\ns poukazom na porovnateľné nehnuteľnosti, k predloženým inzerátom uviedol, že ide\no ceny stanovené k bližšie nešpecifikovanému dátumu, pričom nereflektujú charakter,\ntechnický stav a umiestnenie porovnateľné s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom tohto\nkonania (predmetom konania sú nehnuteľnosti, na ktorých sa nachádza kúpalisko, pozn.).\n\n15\n\nZ rozhodnutia okresného súdu tak jasne vyplývajú dôvody, pre ktoré neakceptoval ceny\nuvedené realitnými kanceláriami.\n35. Uznesenie okresného súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok\nskutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd konštatuje, že závery, ku ktorým súd\ndospel, nemožno označiť za extrémne svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva\nz nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,\nktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom\nokresného súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti rozhodnutia.\n36. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným\nporušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, uznesením okresného súdu a postupom, ktoré tomuto uzneseniu\npredchádzalo, nie je príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala porušenie označených práv\na možnosť vyslovenia ich porušenia po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\n37. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol s poukazom\nna § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n38. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku neprichádzalo už do úvahy\nrozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa vymedzených v petite sťažnosti (zrušenie\nrozhodnutia okresného súdu, priznanie náhrady trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2020\n\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "vyšší súdny úradník", "trovy konania", "sťažnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eccf7ba6-9022-45fc-98f7-e46c341ffe82", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.202.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 202/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/2018 z 27. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-27", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.202.2018.2"}, {"guid": "ussr:db6f9168-c97f-49bd-b005-f4a43bcd04c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.341.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 341/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/2018 z 31. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.341.2018.1"}, {"guid": "ussr:7c751847-c26c-4d75-b158-9fb44c109d94", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.231.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 231/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 231/2016 z 23. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-23", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.231.2016.1"}, {"guid": "ussr:7e115a3a-7bd2-40d1-8928-f8317b917d61", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 583/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 583/2013 z 11. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-11", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7e115a3a-7bd2-40d1-8928-f8317b917d61"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 235/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 235/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:91efddda-6154-4ad3-a196-14a71fd1ce75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.322.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2024 z 11. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.322.2024.1"}, {"guid": "ussr:11ff6761-34b8-4875-a501-63fc853777e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.601.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 601/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 601/2021 z 16. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.601.2021.1"}]}