{"guid": "ussr:4fd78cde-766a-47fc-917f-f44a8b4b5131", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.147.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 147/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 147/2020 z 30. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 30. júna 2020, sp. zn. III. ÚS 147/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.147.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2020-06-30", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4fd78cde-766a-47fc-917f-f44a8b4b5131", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.147.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.147.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.147.2020.2/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 147/2020-48\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov Ivana\nFiačana a\n\nra Straku prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\nprávne zastúpenej advokátom\n\nJUDr. Petrom Pohančeníkom, Palárikova 93, Čadca, vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn. 5 C 85/2017 z 5. júna 2019\na jeho postupom a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn. 5 C\n85/2017 z 5. júna 2019 a jeho postupom p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. 5 C 85/2017 z 5. júna 2019 z r u š u j e\na v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy právneho\n\nzastúpenia v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov) na účet jej\nprávneho zástupcu JUDr. Petra Pohančeníka, Palárikova 93, Čadca, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia a priebeh konania po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 147/2020-22 z 15. apríla 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len\n\n,,sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n5 C 85/2017 z 5. júna 2019 a jeho postupom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom na okresnom súde\npod sp. zn. 5 C 85/2017 sa\n\nako žalobca domáhal proti sťažovateľke ako\n\nžalovanej vrátenia daru. Žalobca vzal svoju žalobu späť v celom rozsahu, v dôsledku čoho\nokresný súd konanie zastavil a sťažovateľke priznal nárok na náhradu trov konania\nvoči žalobcovi v rozsahu 100 %.\n3. Žalobca predtým, ako bolo rozhodnuté o výške trov konania sťažovateľky, zomrel,\npreto okresný súd uznesením rozhodol, že v konaní ako so žalobcom pokračuje s právnou\nnástupkyňou\n\n, jeho dcérou\n\n(ďalej len „žalobkyňa“).\n\n4. Okresný súd uznesením sp. zn. 5 C 85/2017 zo 7. mája 2019 vydaným vyššou\nsúdnou úradníčkou (ďalej len „uznesenie vyššej súdnej úradníčky“) priznal sťažovateľke\nnáhradu trov konania vo výške 1 979,75 eur pozostávajúcich zo súdneho poplatku a trov\nprávneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia ‒\n\n2\n\n8. februára 2018, vyjadrenie z 8. februára 2018, vyjadrenie z 2. mája 2018, vyjadrenie\nz 22. mája 2018, vyjadrenie z 11. septembra 2018) vrátane k nim prináležiacich režijných\npaušálov. Vychádzal zo skutočnosti, že hodnota predmetu konania je peniazmi vyjadriteľná,\npreto pri svojom rozhodovaní aplikoval § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n5. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podala sťažnosť žalobkyňa, ktorá\nnamietala, že hodnota predmetu konania nie je peniazmi vyjadriteľná, preto mal súd\npri určovaní výšky trov právneho zastúpenia vychádzať z § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky.\nPodľa jej názoru sťažovateľke prináleží náhrada trov konania v sume 320,28 eur za 4 úkony\nprávnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia z 8. februára 2018, vyjadrenie z 8. februára\n2018, vyjadrenie z 2. mája 2018 a účasť na pojednávaní 31. mája 2018.\n6. Sťažnosť proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podala aj sťažovateľka, ktorá\nžiadala o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v súvislosti s účasťou jej právneho\nzástupcu na pojednávaní 31. mája 2018 v sume 782,69 eur.\n7. Okresný súd uznesením sp. zn. 5 C 85/2017 z 5. júna 2019 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“) zmenil uznesenie vyššej súdnej úradníčky tak, že žalobkyňu zaviazal nahradiť\nsťažovateľke trovy konania vo výške 320,28 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia\nza 4 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia – 8. februára 2018, vyjadrenie\nz 8. februára 2018, vyjadrenie z 2. mája 2018, účasť na pojednávaní 31. mája 2018) vrátane\nrežijných paušálov. Konštatoval, že právo na vrátenie daru nie je možné vyjadriť\nv peniazoch, preto aplikoval § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky.\n8. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentuje:\n„Predmetom sporu bola žaloba o vrátenie daru, ktorým boli nehnuteľnosti\nšpecifikované žalobcom v podanej žalobe, a to rodinný dom a pozemky. Nehnuteľnosti sú\npovažované za taký predmet sporu, ktorý je možné vždy a bez akýchkoľvek prekážok vyčísliť\nv peniazoch (odhadom, porovnaním cien iných nehnuteľností v mieste a čase podľa miestne\ndostupných zdrojov, ako sú internet, ponuky realitných kancelárií, alebo znaleckým\n\n3\n\nposudkom). Ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú netreba osobitne dokazovať. Preto\nskutkový záver okresného súdu, že predmet sporu nie je možné vyjadriť v peniazoch, je\nnesprávny.\nSúčasne je takýto záver okresného súdu aj nepreskúmateľný, nakoľko okresný súd\nsvoj skutkový záver nepodoprel žiadnym odôvodnením v napadnutom uznesení.\n... okresný súd nedoručil sťažnosť žalobkyne na vyjadrenie žalovanej a rozhodol vo\nveci. Ku skutočnostiam, ktoré namietala žalobkyňa v podanej sťažnosti sa žalovaná nemala\nmožnosť vyjadriť.\nCSP ukladá súdu pre prípad, ak by hodnotu nárokov nebolo možné zistiť vôbec, nie\npostupovať tak, že hodnotu určí ako neurčiteľnú ale určiť ju podľa svojho odhadu.\nOkresný súd mal k dispozícii viacero podkladných zákonných ustanovení, z ktorých\nvyplýva, že nielen cena nehnuteľností nie je neurčiteľná, ale súčasne, že pokiaľ okresný súd\nnemá k dispozícii trhovú hodnotu nehnuteľností v aktuálnom čase, môže alebo zadať\nvykonať znalecký posudok alebo vychádzať z odhadnej ceny predmetu nároku.\nPer analógiám je možné ustanovenie § 264 odsek 1 CSP použiť nielen na účely\nurčenia hodnoty súdneho poplatku ale aj na určenie hodnoty trov konania.\nOkresný súd pred rozhodnutím o náhrade trov konania mal k dispozícii dôkaz\nosvedčujúci hodnotu predmetu sporu. 3\nŽalovaná pri vyčíslení trov konania vychádzala a súčasne aj predložila osvedčenie\no dedičstve po neb.\n\n, manželke žalobcu, v ktorom boli predmetné\n\nnehnuteľnosti prejednané a súčasne bola určená aj ich hodnota...\n... aj keď bola cena nehnuteľností takto určená už v roku 2004, je možné vychádzať\nz toho, že cena nehnuteľností od tohto času stúpala a nie klesala... Teda táto hodnota\nnehnuteľností spĺňa podmienky ustanovené v zákone na určenie odhadnej ceny...\nŽalovaná si uplatnila náhradu trov konania za zastupovanie na pojednávaní dňa\n31.5.2018 za dva úkony právnej služby, nakoľko pojednávanie trvalo viac ako dve hodiny.\nOkresný súd priznal odmenu len za jeden úkon. Súčasne ale neodôvodnil, z akého dôvodu\nnebola priznaná odmena za druhý úkon. V tejto časti sa rozhodnutie okresného súdu stáva\nnepreskúmateľné.\nRovnako súd nedôsledne postupoval aj v položke, kde v prvotnom rozhodnutí vyššej\nsúdnej úradníčky bola priznaná odmena aj za vyjadrenie zo dňa 21.5.2018 a za vyjadrenie\n\n4\n\n11.9.2018, súčasne bol priznaný aj paušál za tieto úkony, v rozhodnutí sudkyne, tieto\npoložky absentujú, pričom opäť okresný súd neodôvodnil, z akého dôvodu tieto úkony neboli\npriznané.“\n9. Z uvedených dôvodov navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie ňou\noznačených práv napadnutým uznesením okresného súdu a jeho postupom, uznesenie zrušil,\nprikázal súdu opätovne rozhodnúť a priznal sťažovateľke náhradu trov konania.\n10. K prijatej sťažnosti sa vyjadrila predsedníčka okresného súdu podaním sp. zn.\n1 Spr 127/20 z 28. mája 2020, v ktorom uviedla, že po preštudovaní spisového materiálu\nkonštatuje, že sudkyňa vo veci konala bez prieťahov. Zároveň vyjadrila súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania o prijatej ústavnej sťažnosti.\n11. Zákonná sudkyňa, ktorá vydala napadnuté rozhodnutie vo vyjadrení k ústavnej\nsťažnosti z 27. mája 2020, uviedla: „Okresný súd v Čadci uznesením č. k. 5C/85/2017-230\nzo dňa 05.06.2019 zmenil uznesenie OS Čadca č. k. 5C/85/2017-188 zo dňa 07.05.2019 tak,\nže žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 320,28 € na účet\njej právneho zástupcu JUDr. Petra Pohančeníka. Uznesením č. k. 5C/85/2017-188 zo dňa\n07.05.2019 boli žalobkyni priznané trovy jej právneho zástupcu vo výške 1979,75 €. Súd\npri zmene uznesenia vychádzal z doloženého uznesenia Ústavného súdu SR I.ÚS 704/201411 zo dňa 19.11.2014, ktoré právny zástupca žalobkyne JUDr. Vladimír Duraj doložil\nk sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 07.05.2019.\nSúd\n\nv\n\nzmysle\n\nuznesenia\n\nÚS\n\nSR\n\nmá\n\nza\n\nto,\n\nže\n\nprávnemu\n\nzástupcovi\n\nJUDr. Pohančeníkovi v tomto konaní prináležala odmena za jednotlivé úkony právnej\npomoci podľa § 11 ods. 11 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 1/13 výpočtového\nzákladu, lebo nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno\nzistiť len s nepomernými ťažkosťami. Právo na vrátenie daru je špecifickým právom\npodľa § 630 OZ, ktoré nie je možné stotožniť s vlastníckym právom a z tohto dôvodu\nnemožno pri vyčíslovaní trov právneho zastúpenia vychádzať z hodnoty darovaných\nnehnuteľností. V konaní o vrátenie daru, tak ide o neoceniteľný predmet konania.\nSúd poukazuje na to, že v danom prípade išlo o veľké množstvo nehnuteľností,\nktoré boli predmetom vrátenia daru, okrem rodinného domu a pozemkov okolo neho, išlo\n\n5\n\naj o nehnuteľnosti v rôznych podieloch zapísaných na 71 listov vlastníctva, ktorých\nhodnotu, by bolo možné zistiť skutočne len s veľkými nepomernými ťažkosťami, aby z nich\nmohol súd vychádzať ako z oceniteľného predmetu konania.“\n12. K prijatej sťažnosti zaujala stanovisko zúčastnená osoba – žalobkyňa podaním\nz 28. mája 2020, v ktorom navrhla sťažnosť odmietnuť ako neopodstatnenú. V stanovisku\ntiež uviedla: „Nie je pravda, že pred právoplatným konaním žalobca zomrel. Konanie\n5C/85/2017 bolo právoplatne zastavené až dňa 24.10.2018 a môj otec\nzomrel až dňa\nSo mnou Okresný súd pokračoval až v konaní o náhradu trov ako s právnou\nnástupkyňou po zomretom žalobcovi na základe ukončeného dedičského konania.\nSúhlasím s Uznesením Okresného súdu v Čadci, ktorý priznal žalovanej náhradu trov\nkonania vo výške 320,28,€, lebo predmetom sporu bol návrh na vrátenie daru. Súdny\npoplatok môj otec ~ žalobca platil z neurčitého predmetu sporu vo výške 99.50,-€ (položka\n1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov).\nDoplnená sťažnosť sťažovateľky zo dňa 21.10. 2019 sa netýka konania 5C 85/2017,\nna základe ktorého boli sťažovateľke priznané trovy právneho zastúpenia . neviem z akého\ndôvodu ho sťažovateľka uviedla , lebo nie je ukončené otec ešte za života ako žalobca podal\nnovú žalobu o vrátenie daru, ktorá bola vedená pod číslom konania 5C/85/2018 s\npôvodným petitom žaloby, ale na inom skutkovom základe.\n10.01.2019 bola podaná na Okresný súd žiadosť o pokračovanie v tomto konaní\n5C/85/2018 so mnou\nrod.\n\na mojou sestrou\n\n,\n\n,\n\n, bytom\n\nako s právnymi nástupcami žalobcu, nakoľko sme boli dedičky pána\n\n.\n\nOkresný súd rozhodol uznesením dňa 04.06.2019 , že môžeme v konaní pokračovať.\n19.08.2019 okresný súd pripustil zmenu rozsudočného návrhu dňa 19.08.2019, ktorý\nsme podali. Súd pripustil, že suma vo výške 141 887, € patrí do dedičstva po nebohom\n,\n\n, zom.\n\n6\n\nnaposledy bytom\n\nTento návrh sme podali preto, aby sa spravodlivo rozdelil majetok medzi tri sestry po\nnebohom otcovi a nemala ho iba jedna z nás a to sťažovateľka od ktorej žiadal náš otec\nžalobca vrátiť dar, ktorý si nezaslúžila z dôvodu ako sa voči nemu správala.\nPri prvom konaní nebol dôvod ohodnocovať majetok, ktorý bol predmetom vrátenia\ndaru u žaloby 5C 58/2017.“\nNa podporu svojich argumentov poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 18/08 a nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 119/2012.\n13. Sťažovateľka v podaní z 8. júna 2020, ktorým zaujala stanovisko k vyjadreniu\nokresného súdu, uviedla: „Po dôkladnom oboznámení sa s uznesením Ústavného súdu SR\nč. I.ÚS 704/2014 zo dňa 19.11.2014 konštatujem, že ústavný súd v predmetnom rozhodnutí\nk právnemu záveru, ktorý prezentuje okresný súd nedospel. Ani ten najvšeobecnejší\na najširší spôsob výkladu rozhodnutia ústavného súdu neumožňuje dospieť k právnemu\nzáveru, ktorý prezentuje okresný súd.\nPodľa môjho názoru, z uznesenia ústavného súdu nevyplynulo, že ústavný súd sa\nstotožňuje alebo nestotožňuje s právnym názorom tak prvostupňového alebo odvolacieho\nsúdu, vyplynul z neho iba právny záver, že predmetnými právnymi názormi nedošlo\nk porušeniu namietaného ústavného práva sťažovateľky.\nV súvislosti s vyjadrením okresného súdu v treťom odseku poukazujem predovšetkým\nna rozpornosť tvrdení okresného súdu. Zatiaľ čo v druhom odseku okresný súd uvádza,\nže v konaní o vrátenie daru ide o neoceniteľný predmet konania, v treťom odseku už jeho\noceniteľnosť pripúšťa.\nProcesný predpis rozlišuje medzi neoceniteľným predmetom konania a oceniteľným\npredmetom konania. Pri oceniteľnom predmete konania je potrebné vždy vychádzať\nz hodnoty predmetu konania. Jedinou výnimkou je skutočnosť, že hodnotu predmetu sporu\nby bolo možné určiť len s nepomernými ťažkosťami.\nPod pojmom nepomerné ťažkosti však zákonodarca mal na mysli kvalitatívne\nťažkosti, teda neprimeranú zložitosť určiť hodnotu predmetu konania a nie kvantitatívnu\nzložitosť, ako to vyhodnotil okresný súd, teda vynaloženie väčšieho úsilia alebo dlhšieho\nčasu na určenie hodnoty predmetu konania.\n\n7\n\nČo má znamenať, že predmetom konania bolo 71 listov vlastníctva. Súdy tu nie sú\nna jednoduché a časovo nenáročné prípady. Súdy sú povinné poskytnúť ochranu tak\nvlastníkovi jednej parcely ako aj vlastníkovi niekoľko stoviek parciel. Takéto vyjadrenie\nokresného súdu predstavuje svojvôľu v rozhodovaní súdov.\nV neposlednom rade si dovolím poukázať na skutočnosť, že voči pôvodného\nuzneseniu Okresného súdu Čadca č. 5C 85/2017 zo dňa 7.5.2019 vydaného vyššou súdnou\núradníčkou som podala opravný prostriedok aj ja sťažovateľka. V uznesení Okresného súdu\nČadca č. 5C 85/2019 zo dňa 5.6.2019 vydaného sudkyňou sa táto skutočnosť neobjavila.\nSudkyňa rozhodujúca o opravnom prostriedku voči uzneseniu vyššej súdnej úradníčky sa\nteda nezaoberala opravným prostriedkom sťažovateľky.\nVyplýva z toho, že Okresný súd Čadca odignoroval opravný prostriedok\nsťažovateľky, doposiaľ o tomto opravnom prostriedku nebolo rozhodnuté, napriek tomu\nokresný súd uznesenie zprávoplatnil.\nSúdne konanie Okresného súdu Čadca č. 5C 85/2017 bolo procesným úkonom\nžalobcu, ktorý vzal žalobu v celom rozsahu späť, zastavené.\nBezodkladne žalobca inicioval nové súdne konanie pred Okresným súdom Čadca,\nvedené pod č. 5C 58/2018, ktoré bolo čo do strán konania, predmetu konania, skutkového\nstavu aj žalobného petitu totožné s pôvodným súdnym konaním č. 5C 85/2017. Dokonca\nžalobca podal novú žalobu ešte pred právoplatným skončením pôvodného súdneho konania.\nV tomto novom súdnom konaní č. 5C 58/2018 už predložil znalecké posudky\nna ocenenie nehnuteľností a trovy právneho zastúpenia žiada priznať z hodnoty\nnehnuteľností vyčíslených v znaleckých posudkoch.\nPri vyčíslení trov konania pred Okresným súdom Čadca som vychádzala z naposledy\nznámej hodnoty rodinného domu v sume 400 000 Sk, hospodárskej budovy v sume 20 000\nSk, parciel CKN\nCKN\n\nv sume 95 400 Sk, CKN\n\nv sume 9 600 Sk, jedna polovica\n\nv sume 137 250 Sk, celkovo v sume 662 250 Sk (21 982 eur), ako to vyplýva\n\nz osvedčenia o dedičstve 4D 1791/2003 zo dňa 25.5.2004 po manželke žalobcu\n, ktoré som predložila do súdneho spisu.\nPokiaľ by trovy konania mali zohľadňovať už predložené znalecké posudky, hodnota\nrodinného domu s príslušenstvom bola stanovená znaleckým posudkom Ing. Škorvagovej\nna sumu 114 000 eur, hodnota pozemku podľa znaleckého posudku Ing. Kubinca na sumu\n\n8\n\n27 600 eur, hodnota pozemku podľa znaleckého posudku Ing. Pohančeníkovej na sumu 287\neur, celkovo 141 887 eur, ako vyplýva zo znaleckých posudkov, ktoré v prílohe\npredkladám.“\nZároveň sťažovateľka vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania.\n14. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nod ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s vyjadrením účastníkov\ndospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n15. Vec napadla ústavnému súdu 29. júla 2019 a v súlade s pravidlami rozdeľovania\nvecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 neboli sudcom spravodajcom\npridelené, vec sťažovateľky spadala do kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali byť\nprerozdeľované po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu. Po vymenovaní ďalších\nsudcov ústavného súdu (10. októbra 2019) v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\nv znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 bola vec sťažovateľky prerozdelená\nnáhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená\nsudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020\nv znení dodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020 je na konanie vo veci príslušný senát\nústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia Ivan Fiačan\na Peter Straka.\nII.\nRelevantná právna úprava\n16. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n17. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n9\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n18. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n19. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n20. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n21. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n22. Zákon o ústavnom súde nadobudol účinnosť 1. marca 2019, a to v čl. I § 1\naž § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\n23. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej\nčasti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným\nsúdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok.\n24. Podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia\nústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.\n\n10\n\n25. Podľa § 133 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší\nrozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa.\n26. Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n27. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému\nsúdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.\n28. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne\nvynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením\npráva.\n29. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny sa\nstanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov\nprávnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.\n30. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú\nhodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba\ntýka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota\npohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej\nvydanie je predmetom súdneho sporu.\n31. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden\núkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť\nhodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými\nťažkosťami.\n32. Podľa čl. 9 CSP strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi\na dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.\n\n11\n\nIII.\nPrávne posúdenie veci ústavným súdom\n33. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie, že v konaní o vrátenie daru mal súd\npri vyčísľovaní náhrady trov právneho zastúpenia vychádzať z tarifnej hodnoty veci,\nktorá je peniazmi vyjadriteľná, napriek tomu okresný súd v napadnutom uznesení považoval\npredmet konania za neoceniteľný, v dôsledku čoho nesprávne vychádzal z § 11 ods. 1\nvyhlášky. Okresný súd pochybil, keď sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu vyššej súdnej\núradníčky nedoručil sťažovateľke. Napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie, prečo súd\nsťažovateľke nepriznal náhradu trov konania za úkony, za ktoré náhrada uznesením vyššej\nsúdnej úradníčky priznaná bola, ani to, prečo za účasť právneho zástupcu sťažovateľky\nna pojednávaní 31. mája 2018 súd priznal náhradu iba za jeden úkon právnej služby\nza stavu, že sťažovateľka si náhradu trov uplatnila v súvislosti s týmto pojednávaním za dva\núkony podľa § 13a písm. d) vyhlášky.\n34. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n35. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám\nnemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho\nobsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov.\n36. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\n\n12\n\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n37. Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania,\na preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže\nrozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade\nso zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka konania\nna súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05). Obsahom základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania,\nresp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9.\n1997).\n38. V prípadoch, keď sťažovatelia namietajú porušenie svojich ústavou\ngarantovaných práv rozhodnutím všeobecného súdu týkajúcim sa náhrady trov konania, je\nústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre zdržanlivý, keďže problematika trov konania má\nvo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickú povahu, a preto\nk zrušeniu napadnutého výroku o trovách konania pristupuje iba výnimočne, napr. keď zistí,\nže v posudzovanej veci došlo k extrémnemu zásahu do základného práva na súdnu ochranu\n(spravodlivý proces), alebo ak zistí, že zároveň došlo k neprípustnému zásahu aj\ndo iného základného práva (porovnaj m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06,\nI. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\n39. Na druhej strane ústavný súd pripomína judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“) definujúcu obsah princípu rovnosti zbraní požiadavkou, aby\nkaždej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť\nza podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je\nprotistrana. Právo na kontradiktórne konanie znamená, že procesné strany musia dostať\npríležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i\n\n13\n\nzoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom\novplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (rozsudok ESĽP zo 4. 6. 2002 vo veci\nKomanický proti Slovenskej republike, body 45 a 46, rozsudok ESĽP z 13. 1. 2015 vo veci\nTrančíková proti Slovenskej republiky). Inými slovami, z princípu kontradiktórnosti\nkonania vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej\nmiery je písomné vyjadrenie odporcu (protistrany v súdnom konaní) právne významné,\nči obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať\nalebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť, v dôsledku čoho je teda len na účastníkovi\nkonania, aby sám posúdil, či určité stanovisko k vyjadreniu protistrany vyžaduje komentár\nz jeho strany (rozsudok ESĽP z 18. 2. 1997 vo veci Niderost-Huber proti Švajčiarsku,\nsťažnosť č. 18990/91, body 27 a 29, rozsudok ESĽP z 13. 1. 2015 vo veci Trančíková proti\nSlovenskej republike), a pritom nezáleží, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie\n(rozsudok ESĽP z 31. 5. 2001 vo veci K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP z 28. 6. 2001\nvo veci F. R. proti Švajčiarsku). Inak povedané, požiadavka „kontradiktórnosti konania“ sa\nv judikatúre ESĽP chápe skôr formálne, t. j. z jej hľadiska v podstate nezáleží alebo len\nmálo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo argumentov predložených\nsúdu vrátane ich samotného dopadu na rozhodnutie súdu/orgánu verejnej moci.\n40. Osobitne vo vzťahu k súdenej veci sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že ESĽP\nuž v minulosti riešil obdobné prípady, kde bolo namietané porušenie zásady\nkontradiktórnosti z dôvodu, že odvolací súd neposlal odvolanie (v našom právnom poriadku\nsťažnosť, pozn.) proti výroku o trovách konania protistrane (rozsudok ESĽP zo 6. 2. 2001\nvo veci Beer proti Rakúsku, č. 30428/96, body 18 – 21, rozsudok ESĽP zo 7. 1. 2005\nvo veci Baumann proti Rakúsku, č. 76809/01, bod 48), pričom dospel k záveru o porušení\ntejto zásady a zároveň aj k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n41. K sťažnostnej námietke o nedoručení sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu vyššej\nsúdnej úradníčky sťažovateľke ústavný súd pripomína svoje skoršie rozhodnutie vo veci\nsp. zn. III. ÚS 220/2018. V ňom práve na podklade rekapitulovanej judikatúry ESĽP\nkonštatoval, že princíp kontradiktórnosti nachádza uplatnenie aj v konaní o sťažnosti podľa\n§ 239 a nasledujúcich Civilného sporového poriadku, pričom pristúpil k vysloveniu\n\n14\n\nporušenia práv, ku ktorému došlo tým spôsobom, že všeobecný súd takúto sťažnosť\nnedoručil na vyjadrenie protistrane.\n42. Ustanovenia § 239 a nasledujúce Civilného sporového poriadku o sťažnosti\nexplicitne nezakotvujú povinnosť súdu doručiť sťažnosť, prípadné vyjadrenie k sťažnosti\nalebo iné, ďalšie podanie protistrane ani povinnosť umožniť stranám vyjadriť sa k takýmto\npodaniam. Absencia výslovnej právnej úpravy týkajúcej sa potreby vytvorenia priestoru\nsporovým stranám na oboznámenie sa s podaniami protistrany a možnosti vyjadriť sa však\nautomaticky neznamená, že v sťažnostnom konaní sa princíp kontradiktórnosti neuplatňuje.\n43. V náleze sp. zn. III. ÚS 220/2018 ústavný súd konštatoval:\n„Ústavný súd po preskúmaní námietok sťažovateľky dospel k záveru, že námietka\nporušenia princípu kontradiktórnosti a s ňou spätým princípom rovnosti zbraní je\nopodstatnená, preto v okolnostiach posudzovanej veci dospel k záveru, že napadnutým\nuznesením krajského súdu došlo k neprípustnému zásahu do základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o tejto sťažnosti vychádzal z už citovanej judikatúry\nESĽP a Súdneho dvora Európskej únie, ako aj z vlastnej rozhodovacej činnosti.\nZa rozhodujúce skutočnosti považoval pritom to, že proti napadnutému uzneseniu krajského\nsúdu ako súdu prvej inštancie nie je prípustný ani riadny, ani mimoriadny opravný\nprostriedok, teda tento zásah do princípu kontradiktórnosti, ako aj rovnosti zbraní nebolo\nmožné zhojiť v nasledujúcom v odvolacom, príp. v dovolacom konaní, ďalej to,\nže v dôsledku sťažnosti bolo pôvodné uznesenie krajského súdu vydané vyšším súdnym\núradníkom zmenené v neprospech sťažovateľky a bolo ním rozhodnuté o subjektívnych\nprávach, resp. povinnostiach sťažovateľky a tiež preto, že ústavný súd nezistil relevantný\na zásadný dôvod na to, aby sa v civilnom konaní, ktoré je v zásade kontradiktórne, sa\nuplatnila výnimka z tohto princípu v konaní, v ktorom sa rozhoduje o subjektívnych právach\na povinnostiach. Ústavný súd nemohol akceptovať obranu krajského súdu spočívajúcu\nv argumentácii, že ide o nový procesný inštitút, ako aj pre hospodárnosť konania,\npretože vychádzajúc z povahy konania o sťažnosti, nevidel zásadný rozdiel medzi ním\na konaním o opravnom prostriedku v rámci Civilného sporového poriadku (ďalej\n15\n\naj „CSP“), kde sa princíp kontradiktórnosti uplatňuje v určitom vymedzenom rozsahu.\nSkutočnosť, že tento prostriedok nápravy je pomenovaný ako sťažnosť, berúc do úvahy\nznenie čl. 9 Civilného sporového poriadku, ktorý ustanovuje, že strany majú právo\noboznámiť sa okrem iného s návrhmi protistrany a vyjadriť k nim svoje stanovisko\nv rozsahu, ktorý určí zákon, v spojení so skutočnosťou, že Civilný sporový poriadok žiadny\nrozsah vyjadrenia protistrany v danom prípade nestanovuje, ešte podľa názoru ústavného\nsúdu neznamená to, že z ústavnoprávneho hľadiska nemusí byť zabezpečená rovnosť zbraní\na kontradiktórnosť v minimálnom rozsahu (v súlade s princípom hospodárnosti konania,\npozn.), keďže sa v okolnostiach posudzovanej veci rozhodovalo o rozsahu povinnosti\nnáhrady trov konania (obdobne Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková,\nTomašovič a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 878,\n879) .\nVýklad relevantných právnych noriem nemôže byť taký formalistický, aby sa ním\nv konečnom dôsledku nielen zmaril účel súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej\nochrane z dôvodov, ktoré nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pričítať strane\nkonania, ktorý sa tejto ochrany domáha.“\n44. Na uvedených záveroch ústavný súd zotrváva a v predmetnej veci nevidí dôvod\nodkloniť sa od nich.\n45. Okresný súd rozhodol o sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu vyššej súdnej\núradníčky tak, že toto zmenil plne v súlade s návrhom žalobkyne obsiahnutým v jej\nsťažnosti v neprospech sťažovateľky, a to za stavu, keď pred rozhodnutím o sťažnosti\nžalobkyne proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky túto sťažnosť sťažovateľke nedoručil\nna vyjadrenie. Sťažovateľka tak nemala možnosť zaujať stanovisko, brániť sa proti\nargumentom žalobkyne obsiahnutých v sťažnosti, pričom tieto argumenty boli východiskom\npre napadnuté uznesenie a okresný súd sa s nimi stotožnil. Takýmto postupom bol\nokresným súdom porušený princíp kontradiktórnosti vyplývajúci z čl. 9 CSP, ako aj princíp\nrovnosti zbraní. Nesprávnym postupom okresného súdu, ktorý pred rozhodnutím o sťažnosti\nžalobkyne túto nedoručil na vyjadrenie sťažovateľke, došlo k porušeniu sťažovateľkinho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v miere dosahujúcej ústavnoprávnu intenzitu.\n16\n\n46. Okresný súd v napadnutom uznesení na rozdiel od uznesenia vyššej súdnej\núradníčky vychádzal zo záveru, že právo na vrátenie daru nie je možné vyjadriť\nv peniazoch, preto pri vyčísľovaní výšky náhrady trov právneho zastúpenia aplikoval § 11\nods. 1 vyhlášky, nie § 10 ods. 1 vyhlášky.\n47. Ústavný súd vo vzťahu k posúdeniu možnosti oceniť peniazmi predmet sporu\no vrátenie daru uvádza, že k tejto problematike a k nadväzujúcej otázke určenia základnej\nsadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle vyhlášky zaujal stanovisko\nKrajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v rozsudku sp. zn. 10 Co 421/2013\nz 31. marca 2014. Krajský súd sa stotožnil so záverom Okresného súdu Ružomberok\nvysloveným v rozsudku sp. zn. 3 C 149/2012, ktorý vychádzal zo skutočnosti, že „hodnotu\npráva na vrátenie daru nie je možné vyjadriť v peniazoch. Podľa názoru súdu toto právo\nna vrátenie daru je špecifickým právom zakotveným v ustanovení § 630 Občianskeho\nzákonníka, nemožno ho stotožniť s vlastníckym právom a z tohto dôvodu nemožno\nani pri vyčísľovaní\n\ntrov\n\nprávneho\n\nzastúpenia\n\nvychádzať\n\nz\n\nhodnoty\n\ndarovaných\n\nnehnuteľností“. Rozsudok krajského súdu bol podrobený ústavnoprávnemu prieskumu\nv konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. I. ÚS 704/2014, pričom ústavný súd dospel\nk záveru\n\no ústavnoprávnej\n\nudržateľnosti\n\nzáverov\n\nvyslovených\n\nkrajským\n\nsúdom,\n\nkeď uviedol: „ústavný súd konštatuje, že závery, ku ktorým krajský súd dospel v spojení\ns rozsudkom okresného súdu, nemožno označiť za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené\na nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa\ns názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia\nčinnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno\nprávo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný\nsúd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania\nvrátane ich dôvodov a námietok.“\n48. Z uznesenia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 704/2014 vyplýva, že ústavný súd\npovažoval právny záver všeobecného súdu o neoceniteľnosti predmetu konania o vrátenie\n17\n\ndaru za ústavne udržateľný. Vzhľadom na skutočnosť, že aj vec sťažovateľky sa týka práve\nkonania o vrátenie daru a možnosti vyjadriť hodnotu predmetu takéhoto konania\nv peniazoch, pričom okresný súd vychádzal zo záveru o nemožnosti vyjadriť predmet sporu\nv peniazoch, ústavný súd nevzhliadol dôvod odkláňať sa od svojho skoršieho rozhodnutia.\n49. V súvislosti s právnym posúdením veci okresným súdom treba z pohľadu\nústavného súdu konštatovať, že za ústavne konformnú možno považovať aj interpretáciu\nokresného súdu, ktorá s poukazom na špecifikum predmetu sporu – právo na vrátenie daru\ndochádza k záveru, že taký predmet sporu nie je v peniazoch oceniteľný. V tejto súvislosti\nústavný súd upozorňuje, že je prioritne súdnym orgánom ochrany ústavnosti, nie\nzákonnosti, čo sa v okolnostiach súdenej veci prejavuje v tom, že okresnému súdu nie je\noprávnený prikazovať vlastné presvedčenie o podústavnom riešení spornej otázky,\nak právne názory obsiahnuté v napadnutom uznesení z ústavného hľadiska obstoja. Inak\npovedané, akceptácia hmotnoprávneho názoru okresného súdu o neoceniteľnosti predmetu\nkonania o vrátenie daru automaticky neznamená ústavnú neudržateľnosť prípadného\nopačného názoru.\n50. Z ústavnoprávneho hľadiska preto v okolnostiach rozhodovanej veci niet\nžiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery okresného súdu. Napadnuté uznesenie\nvo vzťahu k záveru o určení hodnoty predmetu sporu nevykazuje znaky svojvôle, a tak\nústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto hodnotenia nahrádzať (podobne aj\nI. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru\nokresného súdu.\n51. Námietku týkajúcu sa určenia tarifnej hodnoty veci a nesprávnej aplikácie § 11\nods. 1 vyhlášky preto ústavný súd v relácii k referenčným ustanoveniam ústavy a dohovoru\nvyhodnotil ako nedôvodnú.\n52. Pokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľky, ktorou okresnému súdu vytýka\nnedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia vo vzťahu k ne/priznaniu náhrady trov\nkonania za jednotlivé úkony právnej služby, k tomuto ústavný súd uvádza, že súčasťou\nobsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo\n\n18\n\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný\nsúd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje pre záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (IV. ÚS 115/03).\n53. Vo vzťahu k namietanému nedostatočnému odôvodneniu napadnutého uznesenia\ntýkajúceho sa jednotlivých úkonov právnej služby ústavný súd konštatuje, že uznesením\nvyššej súdnej úradníčky bola sťažovateľke priznaná náhrada trov konania za 5 úkonov\nprávnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 8. februára 2018, vyjadrenie z 8. februára\n2018, vyjadrenie z 2. mája 2018, vyjadrenie z 22. mája 2018, vyjadrenie z 11. septembra\n2018) vrátane prináležiacich režijných paušálov. Napadnutým uznesením bola sťažovateľke\npriznaná náhrada len za 4 úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia\n8. februára 2018, vyjadrenie z 8. februára 2018, vyjadrenie z 2. mája 2018 a účasť\nna pojednávaní 31. mája 2018. Z uvedeného vyplýva, že napadnutým uznesením na rozdiel\nod uznesenia vyššej súdnej úradníčky nebola sťažovateľke priznaná náhrada za úkony\nslužby právnej pomoci z 22. mája 2018 a 11. septembra 2018, a to bez toho, aby sa s touto\nokolnosťou súd v napadnutom uznesení vyrovnal a zdôvodnil, prečo náhrada sťažovateľke\nza predmetné úkony právnej služby nepatrí. Je zrejmé, že okresný súd uznesenie vyššej\nsúdnej úradníčky zmenil v plnom rozsahu v súlade so sťažnosťou žalobkyne. Modifikácia\núkonov právnej služby (oproti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky), za ktoré bola náhrada\ntrov konania napadnutým uznesením priznaná, plne korešponduje s vymedzením úkonov\nprávnej služby a vyčíslením trov obsiahnutým v sťažnosti žalobkyne, v tomto smere však\nodôvodnenie\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\nneposkytuje\n\nžiadnu\n\nodpoveď,\n\nprečo\n\nsťažovateľke neprináleží náhrada trov konania aj za úkony právnej služby z 22. mája 2018\n\n19\n\na 11. septembra 2018, za ktoré jej pôvodne bola priznaná uznesením vyššej súdnej\núradníčky.\n54. Z obsahu pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 85/2017 vyplýva,\nže sťažnosť proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky nepodala iba žalobkyňa, ale aj\nsťažovateľka, a to 16. mája 2019, v ktorej si uplatnila náhradu trov konania za zastupovanie\nna pojednávaní 31. mája 2018 v čase od 8.30 h do 10.45 h, teda za dva úkony právnej\nslužby vrátane režijného paušálu, celkovo 782,69 €. Z napadnutého uznesenia však\nskutočnosť, že sťažnosť proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podala aj sťažovateľka,\nnevyplýva a nie je z neho zrejmé, či sa okresný súd zaoberal otázkou náhrady trov konania\nv spojení s účasťou právneho zástupcu sťažovateľky na pojednávaní 31. mája 2018 tak, ako\nsi ju sťažovateľka uplatnila v sťažnosti. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva,\nprečo okresný súd sťažovateľke nepriznal náhradu trov konania za účasť na pojednávaní\n31. mája 2018 v hodnote dvoch úkonov právnej služby tak, ako si ju uplatnila.\n55. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky sťažovateľky o porušení princípu\nkontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní v dôsledku nedoručenia sťažnosti žalobkyne\nsťažovateľke a námietky nedostatku odôvodnenia napadnutého uznesenia, ústavný súd\npristúpil k vysloveniu porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n56. Vychádzajúc z čl. 127 ods. 2 ústavy, vzhľadom na vyhovenie sťažnosti ústavný\nsúd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\n57. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou okresného súdu, riadiac sa\nprávnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v tomto náleze (§ 134 ods. 1 zákona\no ústavnom súde), doručiť sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky\nsťažovateľke na vyjadrenie a následne opätovne rozhodnúť o sťažnosti žalobkyne\na sťažovateľky podanej proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky, rešpektujúc obsah\na zmysel práv, ktorých porušenie bolo ústavným súdom zistené.\n\n20\n\nIV.\nTrovy konania\n58. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n59. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n60. Ústavný súd pri vyčíslení náhrady trov konania vychádzal z § 1 ods. 3, § 11\nods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorých sťažovateľke patrí\nnáhrada trov konania v sume 346,26 €, a to za dva úkony právnej služby vykonané v roku\n2019 (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) v hodnote po 163,33 €\nvrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 9,80 €. Ústavný súd preto priznal\nsťažovateľke náhradu trov konania v celkovej výške 346,26 €, ktorú je okresný súd povinný\nuhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení\ns § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3\nvýroku nálezu). Náhradu za tretí úkon právnej služby – stanovisko k vyjadreniu okresného\nsúdu doručené ústavnému súdu 9. júna 2020 ústavný súd sťažovateľke nepriznal,\npretože obsah doručeného stanoviska nepovažoval za taký, ktorý by prispel k bližšiemu\nobjasneniu posudzovanej veci.\n61. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. júna 2020\n\n21\n\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania", "vyšší súdny úradník", "sťažnosť", "sťažnosť", "trovy konania", "vyšší súdny úradník", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/85/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4bdf272d-6c1f-4ae2-8062-aac61611fba8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.220.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 220/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.220.2018.2"}, {"guid": "ussr:2be91787-49e4-4eab-899c-a98a35ab89b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 704/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 704/2014 z 19. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2be91787-49e4-4eab-899c-a98a35ab89b7"}, {"guid": "ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 475, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "db5c59f5-9076-4872-b8e4-e192aae8a246:55758f69-063d-4054-9954-1dcb90663b53", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5912209450.1", "spisova_znacka": "10Co/421/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/421/2013 z 30. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-03-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5912209450.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:38502779-6594-4db6-a440-e6e1f6cc07a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.229.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 229/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/2026 z 14. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.229.2026.1"}, {"guid": "ussr:172049d3-708d-4be8-b4b9-6fb89799b159", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.80.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 80/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 80/2024 z 10. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.80.2024.2"}, {"guid": "ussr:0ebfd6a6-3161-430d-a5f0-aefa180fe28d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.294.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 294/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 294/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.294.2023.1"}, {"guid": "ussr:527cc8b8-9ed7-4919-b6d3-a72c2ad3a263", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.560.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 560/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 560/2021 z 13. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.560.2021.1"}, {"guid": "ussr:1e85b562-5ad2-441f-89a4-9c8169cb37c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.670.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 670/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 670/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.670.2021.1"}, {"guid": "ussr:b35dd4e6-bb6f-4e12-bd41-699bb32b1aef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.105.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 105/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.105.2021.2"}, {"guid": "ussr:9d3feea9-b87d-45f0-b5a3-daae291660d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.37.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 37/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/2021 z 21. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.37.2021.2"}, {"guid": "ussr:ffd23fe4-664c-42ae-900d-1c2a6418fa2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.196.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 196/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 196/2021 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.196.2021.1"}, {"guid": "ussr:3bfcea1b-a532-4efa-b9aa-2873bf02de88", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.371.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 371/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 371/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.371.2020.2"}, {"guid": "ussr:3f45769c-6aaa-46c0-ab3a-b3804a1eb376", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.135.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 135/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/2020 z 19. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.135.2020.2"}, {"guid": "8fce8e3d-53be-4bc1-b5ae-aaa3e3ed70d3:57612c92-6385-4c09-ab27-1279b68368bc", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6126228887.3", "spisova_znacka": "54Ek/426/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/426/2026 z 20. 8. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6126228887.3"}, {"guid": "d0b73387-76a1-48f2-8a20-834c56d4aaa4:feef5423-8aeb-4be4-9577-5965e7f347c5", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6123458933.4", "spisova_znacka": "63Ek/2917/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/2917/2023 z 17. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-01-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6123458933.4"}]}