{"guid": "ussr:72d32d86-1eb3-443c-b064-92399c82dff8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.143.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 143/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 143/2019 z 17. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. decembra 2019, sp. zn. III. ÚS 143/2019, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.143.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2019-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/72d32d86-1eb3-443c-b064-92399c82dff8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.143.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.143.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.143.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 143/2019-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca), zo sudcov Petra\nStraku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\nzastúpenej\n\nadvokátskou kanceláriou POLAKOVIČ & PARTNERS s. r. o., Vysoká 19, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Marko Polakovič, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\npráva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 292/2018 z 28. júna 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n24. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) v spojení so základným právom vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\nv spojení s čl. 1 ods. ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení\ns právom pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 292/2018 z 28. júna 2019\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie/rozhodnutie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola žalobkyňou v spore\no uloženie povinnosti žalovanému –\n\n, spočívajúcej v zákaze brániť\n\nsťažovateľke v užívaní nebytového priestoru odmietaním vyhotoviť jej elektronické kľúče.\nOkresný súd Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) uznesením z 21. augusta 2018 (ďalej\nlen „uznesenie okresného súdu“) priznal žalovanému plný nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania. Krajský súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného\nsúdu, odkazujúc na podobnosť právnej úpravy § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“) s predchádzajúcou právnou úpravou § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej aj „OSP“) a rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 569/2017, v ktorom\nústavný súd konštatoval zhodnosť uvedených ustanovení oboch procesných kódexov.\n3. Podľa názoru sťažovateľky krajský súd uplatnením nesprávneho právneho postupu\ndospel k rozhodnutiu, ktorým obmedzil jej označené práva. Pokiaľ ide o interpretáciu § 256\nods. 1 CSP a jeho porovnanie s § 146 ods. 2 OSP, sťažovateľka uviedla, že nemožno\nopomenúť\n\nzásadnú\n\nokolnosť,\n\nže\n\nustanovenia\n\nObčianskeho\n\nsúdneho\n\nporiadku\n\nsa nevysvetľovali v súvislosti so základnými právami, lebo v čase podávania výkladov\nústava nezaručovala základné práva a ani v spojení s ľudskými právami a československý\nštát nebol zmluvnou stranou dohovoru.\n\n2\n\n4. Krajský súd v napadnutom uznesení uviedol, že žaloba sťažovateľky sa v priebehu\nsúdneho konania stala nedôvodnou, pretože procesné strany stratili aktívnu aj pasívnu vecnú\nlegitimáciu a sťažovateľka nevykonala procesné úkony umožňujúce pokračovať v konaní\ns legitimovanými subjektmi. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie\nna základe tvrdenia, že sťažovateľka vzala späť žalobu, ktorá nebola podaná dôvodne\na procesne zavinila zastavenie konania bez preukázania, že k späťvzatiu došlo pre správanie\nžalovaného.\n5. Podstata nesúladu napadnutého uznesenia spočíva podľa sťažovateľky vo výklade\n§ 256 ods. 1 CSP bez zachovania jeho príčinnej súvislosti s ústavou a dohovorom v znení\ncase-law Európskeho súdu pre ľudské práva. Rozhodovanie súdu o priznaní práva na\nnáhradu trov konania nie je založené na povinnosti súdu uplatniť postup podľa § 256 ods. 1\nCSP, pretože zákon dáva konajúcemu súdu možnosť postupovať podľa § 256 ods. 1 CSP\nalebo podľa § 257 CSP. Záver procesnej úvahy súdu o aplikácii konkrétneho ustanovenia\nzávisí od zisteného skutkového stavu a mal by zohľadniť ochranu vlastníctva. Krajský súd\nv napadnutom uznesení zaťažil sťažovateľku povinnosťou zaplatiť žalovanému náhradu\ntrov konania v plnej výške, čím zasiahol do jej práva pokojne užívať majetok bez toho,\naby dal sťažovateľke jednoznačnú odpoveď na otázku, aké iné procesné prostriedky mala\nk dispozícii na zamedzenie zastavenia konania. Uvedené považuje sťažovateľka za zásadný\nmateriálny nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.\n6. Sťažovateľka uviedla, že žalobu, ktorá bola dôvodná, podala na vecne a miestne\npríslušnom súde. Napriek tomu, že spor bol jednoduchý, okresný súd o ňom nerozhodol\nšesť rokov. Plynutím času dôvodnosť žaloby zanikla, pretože žalovaný prestal byť\nsprávcom dotknutej nehnuteľnosti a sťažovateľka ako žalobkyňa prestala byť vlastníčkou\nnehnuteľnosti. Zmena skutkového stavu počas súdneho konania podľa sťažovateľky nie\nvždy umožňuje žalobcovi zmysluplne zmeniť žalobu. Sťažovateľka zastáva názor, že mohla\nžalobu zmeniť iba smerom do minulosti tak, že by žiadala vydať rozhodnutie, ktorým súd\nurčí, že v čase, keď bol žalovaný správcom nehnuteľnosti, mala sťažovateľka právo\nna vyhotovenie duplikátu elektronického kľúča. Takýto rozsudok by bol v čase rozhodnutia\nuž nevykonateľný.\n\n3\n\n7. Z uvedených dôvodov sťažovateľka zastáva názor, že v okolnostiach veci\nnezavinila zastavenie konania, lebo nemala faktickú možnosť efektívne, rozumne\na zmysluplne uplatniť procesné právo, aby zabránila zastaveniu konania.\n8. Krajský súd a pred ním okresný súd nedôvodne aplikovali § 256 ods. 1 CSP\nako právny základ pre uloženie povinnosti sťažovateľke zaplatiť trovy konania, čím\nv rozpore s čl. 1 dodatkového protokolu porušili základné právo vlastniť majetok zaručené\nv čl. 20 ods. 1 ústavy.\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla,\naby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu priznané článkom 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky v spojení so základným právom vlastniť majetok chráneným\npodľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj ľudské právo sťažovateľky na spravodlivý proces priznané\nčlánkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení\ns právom pokojne užívať svoj majetok priznaným článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v odvolacom konaní vedenom Krajským\nsúdom v Bratislave pod sp. zn. 3Co/292/2018 porušené bolo.\n2. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, číslo konania 3Co/292/2018 - 321\nzo dňa 28.6.2019 sa zrušuje. Vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na nové\nrozhodnutie.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky sťažovateľke za porušenie jej základného práva na súdnu ochranu (článok 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a ľudského práva na spravodlivý proces podľa článku 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení so základným\nprávom pokoje užívať svoj majetok podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie 1.500 €. Krajský súd v Bratislave je povinný\nvyplatiť toto zadosťučinenie do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu\n\n4\n\nSlovenskej republiky v sídle Ústavného súdu Slovenskej republiky na sťažovateľkou\noznačený účet.\n4. Sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 415,51 €, ktorú\nje Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť advokátskej kancelárii POLAKOVIČ\n& PARTNERS s. r. o. do dvoch mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu v sídle Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na účet vyššie uvedenej advokátskej kancelárie.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o ústavnom súde“).\n12. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľky možno kvalifikovať\nako sťažnosť podľa čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f) a § 122 a nasl. zákona\no ústavnom súde a sťažovateľka je v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom\nv zmysle § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n13. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\n5\n\nskúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\nužívať svoj majetok.\nIII.\nPrávne posúdenie ústavnej sťažnosti\n16. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie\n6\n\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva užívať svoj majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu v spojení s čl. 1 ods. ústavy\ntým, že krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, čím priznal náhradu trov\nkonania žalovanému na základe zásady zodpovednosti za zavinenie podľa § 256 ods. 1\nCSP, neposúdil dôvody hodné osobitného zreteľa a možnosť aplikácie § 257 CSP\na napadnuté uznesenie dostatočne neodôvodnil.\n17. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto\nprávach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07), a preto možno ich namietané\nporušenie preskúmavať spoločne.\n18. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je\nzjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 389/09,\nIII. ÚS 288/2016, II. ÚS 59/2019).\n19. Ústavný súd nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov. Preskúmanie\nrozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len\nv prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným\nzásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav\n\n7\n\na právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody. Ústavnoprávnou požiadavkou\nje tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli riadne, zrozumiteľne a logicky\nodôvodnené.\n20. Ústavný súd taktiež zdôrazňuje, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.\n21. Ústavný súd považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania\nza integrálnu súčasť civilného procesu a zásadnú výsadu všeobecného súdu. V rámci tohto\nrozhodovania však v zásade ide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže ústavný súd\nrozhodnutia\n\no\n\ntrovách\n\nkonania\n\nmeritórne\n\npreskúmava\n\niba\n\ncelkom\n\nvýnimočne,\n\na to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom\nz požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie\nz princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda\ni do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané,\nproblematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade\nextrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä\nna základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho\npredpisu, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (rovnaké závery porov. napr.\naj v I. ÚS 40/2012, II. ÚS 364/2014, II. ÚS 64/09, III. ÚS 92/09, IV. ÚS 248/08, z novšej\njudikatúry pozri II. ÚS 153/2016, II. ÚS 357/2016, II. ÚS 681/2016).\n22. Ďalej ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že ak Civilný sporový poriadok\n(predtým Občiansky súdny poriadok) vylučuje uplatnenie mimoriadneho opravného\nprostriedku proti rozhodnutiu o trovách konania (§ 419, § 420 a § 421 CSP), bolo by proti\nlogike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva.\nOpodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádza do úvahy\n8\n\niba v prípadoch extrémneho rozporu s princípmi spravodlivého súdneho konania\n(I. ÚS 56/2017, I. ÚS 188/2018).\n23. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových\na právnych záveroch napadnutého uznesenia krajského súdu nič ústavne nekonformné,\nčo by nasvedčovalo jeho arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. V rámci\nrozhodovania o otázke priznania náhrady trov konania (resp. povinnosti\n\nsťažovateľky\n\nnahradiť trovy konania žalovanému z dôvodu späťvzatia žaloby) krajský súd ústavne\nudržateľným spôsobom interpretoval príslušné zákonné ustanovenia (§ 256 ods. 1 CSP), do\ninterpretácie ktorých ústavný súd nie je zásadne oprávnený vstupovať a nahradzovať prijaté\nprávne závery krajského súdu. Závery krajského súdu o procesnom zavinení sťažovateľky\nna zastavení konania bez preukázania existencie dôvodov na strane žalovaného, ako aj\naplikácia príslušných zákonných ustanovení v napadnutom uznesení sú presvedčivé, jasné\na netrpia absenciou logiky.\n24. Pokiaľ sťažovateľka argumentuje, že konajúce súdy v jej veci mali vzhľadom\nna okolnosti danej veci uprednostniť aplikáciu § 257 CSP, k uvedenému ústavný súd\ndodáva, že uvedené ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho\nvoľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd\npovinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného\nzreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne\nprihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné\nprihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania\n(I. ÚS 168/2018), ktoré však boli v prípade sťažovateľky dodržané.\n25. Ústavný súd tak nie je v tejto veci oprávnený vstupovať a nahradzovať prijaté\nprávne závery krajského súdu, čo sa výkladu a aplikácie jednoduchého (podústavného,\neinfaches Recht) práva týka.\n26. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1\nústavy, ako aj práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd konštatuje,\n\n9\n\nže zo skutočností, ktoré sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, nevyplýva žiadna\nmožnosť ich porušenia, reálnosť ktorej by mohol ústavný súd posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie.\n27. Pokiaľ totiž sťažovateľka porušenie svojho základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1\ndodatkového protokolu odvíja od porušenia práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru (neodôvodnená aplikácia § 256 ods. 1 CSP), vzhľadom na to, že ústavný súd\nnedospel k porušeniu uvedených práv, je preto celkom prirodzené, že nemohlo dôjsť ani\nk porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ako ani práva podľa\nčl. 1 dodatkového protokolu.\n28. Napokon porušenie čl. 1 ods. 1 ústavy sťažovateľka videla takisto v priamej\nsúvislosti s porušením ostatných ňou označených základných práv zaručených ústavou\na práv zaručených dohovorom a dodatkovým protokolom, preto závery týkajúce\nsa odôvodnenia\n\nodmietnutia\n\nvyslovenia\n\nich\n\nporušenia\n\nsa\n\nobdobne\n\nvzťahujú\n\naj na odmietnutie vyslovenia porušenia tohto článku ústavy.\n29. Ústavný súd tak na základe uvedeného odmietol sťažnosť podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n30. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľky (zrušenie napadnutého uznesenia, priznanie trov\nkonania, priznanie finančného zadosťučinenia) v uvedenej veci stratilo opodstatnenie,\npreto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2019\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "interpretácia právnych noriem", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trovy konania", "žaloba-späťvzatie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d5e4e559-009a-4885-9928-dede4734d805", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 59/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1"}, {"guid": "ussr:bf76085d-a660-4bfa-820b-9fc319733092", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.168.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 168/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 168/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.168.2018.2"}, {"guid": "ussr:01c00a4a-167c-42c8-86e4-4d5ff13a1e05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.188.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 188/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/2018 z 30. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.188.2018.1"}, {"guid": "ussr:9b5d97c7-35a0-4795-a616-ab53d1eea8f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.569.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 569/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017 z 20. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 366, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.569.2017.1"}, {"guid": "ussr:4e4dd85e-3c84-4a18-a487-5de06d24d4ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 56/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1"}, {"guid": "ussr:8c807b44-9bde-4c71-90a4-b33829b8dec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 681/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 681/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1"}, {"guid": "ussr:32ddb02f-2a01-4797-b5e4-19313f71d71f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1"}, {"guid": "ussr:6cc6a83e-2c06-41c7-8c82-9f8f7ccf6abc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1"}, {"guid": "ussr:1fc1bba9-02ea-4b60-bd2d-bffc39f474de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2016 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1"}, {"guid": "ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "ussr:0e33c309-f892-4189-a273-a456a2039016", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 389/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 389/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e33c309-f892-4189-a273-a456a2039016"}, {"guid": "ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/09 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6"}, {"guid": "ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "3247c6b6-c737-4a51-8607-b3b7688b5d45:f8275276-aba8-440a-aff0-e20157de3a3c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1213221997.2", "spisova_znacka": "3Co/292/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/292/2018 z 27. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-06-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1213221997.2"}], "citovane_v": []}