{"guid": "ussr:b368585b-d7ec-4ca8-9074-f1cf847369ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.139.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 139/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/2019 z 17. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. decembra 2019, sp. zn. III. ÚS 139/2019, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.139.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b368585b-d7ec-4ca8-9074-f1cf847369ba", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.139.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.139.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.139.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 139/2019-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátskou\n\nkanceláriou MB, s. r. o., Záhradnícka 36, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nJUDr. Matúš Bušniak, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave v konaní\no preskúmaní\n\nzákonnosti\n\nrozhodnutia\n\nMinisterstva\n\nfinancií\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nč. MF/010744/2016-241 z 18. apríla 2016, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10 Asan 24/2018 z 28. februára 2019 v konaní o kasačnej sťažnosti a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť spoločnosti\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2019\ndoručená ústavná sťažnosť spoločnosti\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou v petite namieta porušenie svojich\nzákladných práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) «rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní o preskúmaní zákonnosti\nrozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/010744/2016-241 z 18. apríla\n2016» (ďalej len „rozsudok krajského súdu“ alebo „napadnuté rozhodnutie ministerstva\nfinancií “), ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 10 Asan 24/2018 z 28. februára 2019 (ďalej aj „rozsudok najvyššieho súdu“)\nv konaní o kasačnej sťažnosti.\n2. Sťažovateľka podala na krajskom súde žalobu proti napadnutému rozhodnutiu\nministerstva financií, ktorým jej bola uložená pokuta vo výške 20 000 € podľa § 54 ods. 1\npísm. e) zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“)\nza propagovanie hazardných hier, na ktoré nebola udelená, resp. vydaná licencia. Rozsudok\nkrajského súdu č. k. 2 S 154/16-46 z 24. júna 2017 napadla sťažovateľka kasačnou\nsťažnosťou, o ktorej rozhodol najvyšší súd rozsudkom z 28. februára 2019 v konaní\npod sp. zn. 10 Asan 24/2018 tak, že ju zamietol.\n3. Podľa sťažovateľky krajský súd opomenul aplikovať na daný prípad európsku\nlegislatívu, konkrétne „Smernicu Európskej únie o sieťovej a informačnej bezpečnosti (NIS\n– 2016/1148)“. Podľa tejto smernice sa umožňuje držba domén druhej úrovne\naj zahraničným subjektom, čo bolo meritom daného sporu. Týmto postupom krajský súd\nporušil všeobecne platnú zásadu „iura novit curia“. Sťažovateľka uvádza, že ministerstvo\nfinancií, krajský súd a tiež najvyšší súd mali byť oboznámené s touto smernicou, „a napriek\ntýmto skutočnostiam sa uvedená smernica a ani jedno rozhodnutie Súdneho dvora\nES/judikatúra ES sa objavila resp. nepoužilo v rozhodnutí či v odôvodnení rozhodnutia\nKS BA“.\n\n2\n\n4. Keďže krajský súd neaplikoval uvedenú smernicu, porušil podľa sťažovateľky\n„zásadu prednosti práva EÚ vyjadrenú v článku 7, ods. 1, druhá veta, Ústavy... ako aj\nv citovanom rozsudku Súdneho dvora ES vo veci 106/77 Simmenthal, ktorá bola potvrdená\nv desiatkach ďalších rozsudkov Súdneho dvora EÚ/ES“.\n5. Najvyšší súd k námietke sťažovateľky v kasačnej sťažnosti k (ne)aplikácii\nsmernice (Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach\nna zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov\nv Únii, pozn.) krajským súdom argumentoval tým, že nemohol aplikovať uvedenú smernicu\na ani judikatúru Súdneho dvora Európskej únie z dôvodu, že ide o novo uvádzané námietky,\ns ktorými sa krajský súd nemal možnosť vysporiadať. Táto argumentácia popiera\nsťažovateľkou tvrdenú skutočnosť, ktorá je podložená uvedenými argumentmi a právnou\ndoktrínou stanovenou v ústave a procesnom kódexe, a to v Správnom poriadku (§ 122).\n6. Sťažovateľka sa domáha, aby ústavný súd nálezom rozhodol o porušení\njej označených základných práv podľa ústavy a práva podľa dohovoru rozsudkami\nkrajského súdu a najvyššieho súdu (bod 2), ktorý následne žiada zrušiť v celom rozsahu\na navrhuje vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Okrem toho sa sťažovateľka v texte\nústavnej sťažnosti domáha aj vydania dočasného opatrenia, ktorým by sa odložila\nvykonateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu až do rozhodnutia ústavného súdu\no tejto ústavnej sťažnosti, pretože zaplatenie pokuty by mohlo byť pre sťažovateľku\nlikvidačné a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, pretože\nnemá priamy vplyv na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Naopak, závažná ujma hrozí\nsťažovateľke.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n7. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n3\n\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n10. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania\nje sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n4\n\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol\nna svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,\naby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci\nsúdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv\na slobôd.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom...\n15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n16. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 56 ods. 1 zákona o\nústavnom súde predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné\nnáležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 39, § 43 a § 123) a či nie sú dané\ndôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd zistil,\nže v okolnostiach prípadu existuje viac ústavne relevantných príčin, z ktorých každá\nosobitne znamená splnenie zákonom ustanovených podmienok na odmietnutie ústavnej\nsťažnosti.\n17. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\n5\n\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú [čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nods. 1 ústavy (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012)].\n18. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá,\nže účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej\nkvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom\nrozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy\n(IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\n19. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť\npreto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie\nmateriálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv\na oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení\nnemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom\n(IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\n20. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 152 ods. 4\nústavy) (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\n21. Z konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd nie\nje zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecným súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery\n6\n\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n22. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotnými\nrozhodnutiami došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy,\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 17/00).\n23. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že nie je opravnou inštanciou všeobecných\nsúdov. Preskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom\nmá opodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím\n(opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej\nslobody. Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné\na zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody. Ústavnoprávnou\npožiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli riadne,\nzrozumiteľne a logicky odôvodnené.\nIII. 1 K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom krajského súdu\n24. Ústavný súd v úvode konštatuje, že ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti\nrozsudku krajského súdu je potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu\nna jej prerokovanie.\n7\n\n25. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať\niný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci\nna prerokovanie.\n26. Je nepochybné, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti rozsudku\nkrajského súdu kasačnú sťažnosť, o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší\nsúd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o kasačnej sťažnosti sťažovateľky v danom\nprípade nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o rozsudku krajského súdu, keďže\nkasačná sťažnosť predstavuje účinný opravný prostriedok ochrany práv sťažovateľky\nvo vzťahu k rozsudku krajského súdu (obdobne napr. II. ÚS 264/2019).\n27. Princíp subsidiarity nás poučuje, že ústavný súd poskytuje ochranu základným\nprávam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné\nsúdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o ústavnej sťažnosti riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť, a preto\nje ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom\nústavou a zákonom o ústavnom súde upraveného konania o ústavnej sťažnosti subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis\nmutandis II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09).\n28. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú\nsťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde\npre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\nIII. 2 K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom najvyššieho súdu\n29. Čo sa týka rozsudku najvyššieho súdu, ústavný súd uvádza, že bez potreby\npriblíženia doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam sťažovateľky je potrebné\nkonštatovať, že ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti\n8\n\nnávrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov (III. ÚS 206/03, II. ÚS 77/04). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné\npovažovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (napr. II. ÚS 201/03, II. ÚS 144/05, IV. ÚS 100/04, IV. ÚS 42/06).\n30. Sťažovateľke bola napadnutým rozhodnutím ministerstva financií uložená pokuta\nv sume 20 000 € (sankcia na spodnej hranici zákonnej sadzby, pozn.) za porušenie § 35\nods. 2 zákona o hazardných hrách za propagovanie hazardných hier, na ktoré nemala\nvydanú licenciu podľa tohto zákona (a zrejme ani oprávnenie podľa výpisu z Obchodného\nregistra Slovenskej republiky, pozri výpis, pozn.). V žalobe podanej krajskému súdu\nsťažovateľka najmä namietala, že „nie je reálnym vykonávateľom práv spojených s držbou\ndoménových mien, najmä nemá žiaden faktický, technický, osobný a ani morálny dosah\nna obsah webových stránok, ktoré boli napojené na doménové mená lottoland.sk\na onlinecasinoadvice.sk.“.\n31. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ministerstva financií a okrem\niného v bode 35 konštatoval, že „nie pochýb o tom, že žalobca bol vlastníkom predmetných\ndomén a skutočnosť, že ich registroval pre tretiu osobu, nezbavovala ho povinnosti dozerať\nna legálny obsah informácií dostupných na týchto doménach“(ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní zohľadnil, resp. zobral na vedomie aj ďalšie relevantné dôvody zamietnutia\nžaloby krajským súdom a právneho posúdenia veci v časti IV, rozsudku krajského súdu,\nktoré sú jasné a zrozumiteľné, pozn.).\n32. Najvyšší súd v rozsudku opísal právny a skutkových stav zistený správnym\norgánom (ministerstvom financií), ako aj závery formulované krajským súdom, námietky\nsťažovateľky v kasačnej sťažnosti (body 9 až 16), vyjadrenie ministerstva financií\n9\n\nako žalovaného (bod 17) a napokon svoje konkrétne závery zhrnul do bodov 18 až 33,\nkeď v nich odpovedal nielen na námietky sťažovateľky, ale aj citoval zodpovedajúcu právnu\núpravu [najmä Správny súdny poriadok (ďalej aj ,,SSP“) a zákon o hazardných hrách,\npozn.]. Najvyšší súd\n\nv bode 25 a 26 jasne a zrozumiteľne odpovedal na argumenty\n\nsťažovateľky uvedené v kasačnej sťažnosti a ústavný súd nepotrebuje z týchto záverov\npodrobne citovať, pretože ich sťažovateľka dobre pozná. V prvom rade je naozaj\nneštandardné, ak sťažovateľka, kvalifikovane zastúpená advokátom, neuvedie v žalobných\ndôvodoch konkrétne pochybenia a dôvody nezákonnosti rozhodnutí správnych orgánov\nv konaní pred krajským súdom, pretože naozaj, ako uviedol najvyšší súd, „správny súd\nnevyhľadáva dôvody nezákonnosti za žalobcu“. Aj v ústavnej sťažnosti sťažovateľka svoje\nvšeobecné dôvody iba zopakovala, neuviedla, aké ustanovenia predmetnej smernice mali\nmať prednosť pred platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, a tiež dôvody\nna podanie ústavnej sťažnosti vytvorila iba účelovo a zjavne neurčito. Sťažovateľka vôbec\nneodôvodnila, v čom v okolnostiach prípadu spočíva ústavná intenzita nepoužitého výkladu\nvnútroštátnej aplikácie únijného práva so silou smernice v jej prípade.\n33. Kasačná sťažnosť je opravným prostriedkom v správnom súdnictve, ktorým\nmožno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu (§ 438 SSP). Kasačná sťažnosť\nje prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak Správny súdny\nporiadok neustanovuje inak (§ 439 ods. 1 SSP). Zákon však výslovne vymedzuje dôvody\nkasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), jej náležitosti (§ 445 SSP) a predpisuje i povinné zastúpenie\nsťažovateľa advokátom (§ 449 SSP).\n34. Tieto pravidlá týkajúce sa kasačnej sťažnosti majú za cieľ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená\nprávoplatným rozhodnutím krajského súdu. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto\npravidlá budú aplikované. Otázku posúdenia prípustnosti kasačnej sťažnosti rieši zákon,\nnie uvedená smernica. Posúdenie splnenia zákonných predpokladov (podmienok)\nprípustnosti kasačnej sťažnosti s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru o porušení\noznačených práv sťažovateľa v prípade, ak zákonné pravidlá označujú za danej situácie\n10\n\nkasačnú sťažnosť za neprípustnú. Postup súdu v súlade so zákonom nemôže byť dôvodom\nna vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľky.\n35. V prípade je zrejmé, že medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\na obsahom základných práv sťažovateľky, ktorých porušenie namieta, neexistuje taká\npríčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Rozsudok najvyššieho\nsúdu podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať za arbitrárny a nezlučiteľný\ns aplikovanými ustanoveniami Správneho súdneho poriadku, resp. zákona o hazardných\nhrách\n\na ani\n\ns únijným\n\nprávom\n\na judikatúrou\n\nSúdneho\n\ndvora\n\nEurópskej\n\núnie,\n\nako sa to snažila pred ústavným súdom sťažovateľka namietať, a preto je z ústavného\nhľadiska akceptovateľné a udržateľné.\n\nÚstavný súd s úvahami najvyššieho súdu\n\nv okolnostiach danej veci nemá žiadny dôvod polemizovať alebo nahrádzať jeho právny\nnázor svojím vlastným. Sťažovateľka nepredkladá vo svojej ústavnej sťažnosti žiadnu novú\nargumentáciu, ktorá by mala ústavnoprávny charakter.\n36. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky v časti smerujúcej\nproti rozsudku najvyššieho súdu podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\n37. Vzhľadom na to, že sťažovateľkina ústavná sťažnosť bola odmietnutá, ústavný\nsúd sa už nezaoberal jej ďalšími návrhmi v bode 6 tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný\nprostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2019\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:74af5e8b-1aed-431c-8a93-8e0edc749670", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.264.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 264/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.264.2019.1"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:4bd5cecd-79d7-4c94-bd7d-5f09290e33a4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 42/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 42/06 z 28. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-28", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd5cecd-79d7-4c94-bd7d-5f09290e33a4"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:c853a449-1bb8-4ef2-95d6-8b7811668863", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 144/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 144/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c853a449-1bb8-4ef2-95d6-8b7811668863"}, {"guid": "ussr:6591d62c-c75b-4415-83c7-9439bf33173b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6591d62c-c75b-4415-83c7-9439bf33173b"}, {"guid": "ussr:59014a32-908d-49a5-a0c7-2e78a32c29e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 77/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/04 z 31. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-31", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59014a32-908d-49a5-a0c7-2e78a32c29e4"}, {"guid": "ussr:120c20a9-6c03-4b2f-a184-bc7ca24f0a48", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 201/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 201/03 z 14. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-14", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:120c20a9-6c03-4b2f-a184-bc7ca24f0a48"}, {"guid": "ussr:9477b4b8-d1d6-4289-80b7-2400d95c19ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/03 z 25. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-25", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9477b4b8-d1d6-4289-80b7-2400d95c19ec"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "f2e4effa-c0c7-42b2-8d20-9682825c1595:bbaecea4-9429-4924-86b3-2c09515f2cf0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016201246.1", "spisova_znacka": "10Asan/24/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/24/2018 z 27. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016201246.1"}], "citovane_v": []}