{"guid": "ussr:1bca753d-8789-47f6-acdd-f8d7e8669a0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.137.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 137/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 137/2020 z 30. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 30. júna 2020, sp. zn. III. ÚS 137/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.137.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-30", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1bca753d-8789-47f6-acdd-f8d7e8669a0b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.137.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.137.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.137.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 137/2020-53\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku\n(sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n, všetci\n\n,\n\n,\n,a\n\n,\n\n,\n,\n\n, zastúpených advokátkou JUDr. Beátou Kaprinayovou, Jašíkova 2, Bratislava,\nktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.\n14 C 231/2006 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II. ÚS 238/2015 z 22. októbra 2015 a postupom Krajského súdu v Bratislave\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 32/2018, takto\n\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\nna prerokovanie\n\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nprejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní\nvedenom pod sp. zn. 14 C 231/2006 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 238/2015 z 22. októbra 2015 a postupom Krajského\nsúdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 32/2018 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\n,\np r i z n á v a finančné\n\nzadosťučinenie každému v sume po 700 € (slovom sedemsto eur), ktoré j e Okresný súd\nBratislava II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3. Okresný súd Bratislava II a Krajský súd v Bratislave s ú\n\npovinné\n\na nerozdielne nahradiť\n\n,\n\n,\n,\n\nspoločne\n,\n\na\n\ntrovy konania v sume 1 162,92 € (slovom tisícstošesťdesiatdva eur a deväťdesiatdva centov)\nna účet ich právnej zástupkyne JUDr. Beáty Kaprinayovej, Jašíkova 2, Bratislava, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\n2\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 137/2020-17 z 15. apríla 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, všetci\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n, a\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“),\n\nzastúpených advokátkou JUDr. Beátou Kaprinayovou, Jašíkova 2, Bratislava, podľa § 56\nods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n14 C 231/2006 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 Co 32/2018 (ďalej len „napadnuté konania“) a vo zvyšnej časti\nústavnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovatelia sú stranou sporu\nv konaní o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vedeného okresným súdom\npod sp. zn. 14 C 231/2006 v procesnom postavení žalobcov v 1. až 6. rade. Žaloba bola\nokresnému súdu podaná 13. novembra 2006.\n3. Sťažovatelia vo svojej ústavnej sťažnosti uviedli, že porušenie ich práv (bod 1\ntohto rozhodnutia) v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 14 C 231/2006 už\n\n3\n\nbolo predmetom rozhodovania ústavného súdu, ktorý nálezom sp. zn. II. ÚS 238/2015\nz 22. októbra 2015 (ďalej len „nález ústavného súdu“) konštatoval porušenie práv\nsťažovateľov, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal\nsťažovateľom finančné zadosťučinenie každému v sume po 4 000 €, ako aj náhradu trov\nkonania. Uvedený nález ústavného súdu nadobudol právoplatnosť 18. decembra 2015.\nPodľa sťažovateľov okresný súd nerešpektuje závery vyslovené v náleze ústavného súdu\na v konaní dochádza k opakovaných prieťahom.\n4. Sťažovatelia v sťažnosti okrem prehľadu procesných úkonov okresného súdu\npo doručení nálezu ústavného súdu uviedli, že vo veci bol vyhlásený rozsudok č. k.\n14 C 231/2006-438 z 27. februára 2017 (ďalej len „rozsudok vo veci samej“). Proti\nrozsudku vo veci samej podal žalovaný 3. mája 2017 odvolanie. Podľa názoru sťažovateľov\n„Krajskému súdu bol spis zaslaný 15.2.2018 - t.j. po roku od vynesenia rozsudku OS\n14C/231/2006-438 zo dňa 27.2.2017. Dňa 7.8.2018 bol spis po urgencii poskytnutý\nžalobcom na nahliadnutie. Zo spisu vyplynulo, že KS vo veci nekonal...“. Sťažovatelia ďalej\nuvádzajú: „Od začiatku sporu uplynulo už 13 rokov, pričom od udalosti, ktorá spôsobila\nzásah do osobnej integrity žalobcov už 15 rokov a od vydania nálezu Ústavného súdu však\nprešli už takmer 4 roky žalobcovia majú za to, že v konaní ide o extrémne prieťahy.“\n5. Následne sťažovatelia konštatujú, že „V posudzovanom prípade nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy sa viaže priamo na osobu odporcu a neprechádza na právnych\nnástupcov odporcu v prípade jeho smrti. Ak by došlo k takejto situácii, nárok pozostalých\npo\n\n, ktorého sa domáhajú od 13.11.2006 by zanikol, k čomu by výrazne\n\nprispela nečinnosť súdov v konaní.“.\n6. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľov v 1. až 6. rade na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavou Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nveci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\n4\n\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu v Bratislave\nv konaní vedenom pod sp. zn. 14 C/231/2006 a veci sp. zn. 2 Co/32/2018 porušené bolo.\n2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje vo veci sp. zn. 2 Co/32/2018 konať bez\nzbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi v 1. rade sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 16.000,- €,\nsťažovateľovi v 2. rade sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 16.000,- €,\nsťažovateľovi v 3. rade sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 16.000,- €,\nsťažovateľovi v 4. rade sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 16.000,- €,\nsťažovateľovi v 5. rade sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 16.000,- €,\nsťažovateľovi v 6. rade sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 16.000,- €, ktoré sú\nspoločne a nerozdielne Okresný súd Bratislava II a Krajský súd v Bratislave vyplatiť do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...\n4. Okresný súd Bratislava II a Krajský súd v Bratislave sú spoločne a nerozdielne\npovinní nahradiť sťažovateľom v 1. až 6. rade trovy konania a právneho zastúpenia vo\nvýške 1.099,56 € k rukám právneho zástupcu sťažovateľov... do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nVyjadrenie okresného súdu, krajského súdu a replika sťažovateľov\n7. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 37/2020 z 25. mája 2020\ndoručeným ústavnému súdu 26. mája 2020 vyjadrila k ústavnej sťažnosti predsedníčka\nokresného súdu, ktorá v podstate potvrdila dlhšie časové obdobia nečinnosti medzi\nniektorými vykonanými úkonmi a uviedla chronologický prehľad jednotlivých úkonov\nokresného súdu v napadnutom konaní. Poukazuje, že:\n„Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že v čase od právoplatnosti\noznačeného nálezu Ústavného súdu SR zákonný sudca vykonával procesné úkony smerujúce\nk rozhodnutiu vo veci, dňa 27.02.2017 bol vo veci vyhlásený rozsudok. Následne po podaní\nodvolania boli vykonávané procesné úkony za účelom predloženia spisu odvolaciemu súdu,\npredkladacia správa bola vyhotovená dňa 15.02.2018.\n\n5\n\nMám za to, že vo veci sa priebežne konalo, i keď v niektorých obdobiach sú úkony\nvykonávané vo väčších časových odstupoch.“\n7.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení vyslovila súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania v danej veci v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n7.2. Ústavný súd v záujme objektívneho posúdenia veci požiadal okresný súd\no predloženie súdneho spisu, ktorý mu okresný súd doručil na nahliadnutie 19. júna 2020.\nZo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie, z vyjadrenia okresného súdu a krajského\nsúdu a z ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil v období po právoplatnosti nálezu ústavného\nsúdu až do právoplatného skončenia veci takýto stav napadnutého konania:\nPre úplnosť ústavný súd uvádza, že v náleze ústavného súdu bolo ako posledný úkon\nv chronologickom\n\nprehľade\n\nzaznamenané\n\npredloženie\n\nspisu\n\ndovolaciemu\n\nsúdu\n\nna rozhodnutie o dovolaní zo 16. februára 2015. Následne okresný súd 6. marca 2015\ndodatočne zaslal Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd)\nvyjadrenie sťažovateľov k dovolaniu. Dovolací súd uznesením č. k. 5 Cdo 121/2015-350\nz 22. júna 2016 dovolanie odmietol a sťažovateľom nepriznal náhradu trov dovolacieho\nkonania [žalovaný podal dovolanie smerujúce proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí\nnávrhu žalovaného na pristúpenie\n\n(ďalej len\n\n„poisťovňa“) ako ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného a proti\npotvrdzujúcemu uzneseniu krajského súdu, pozn.]. Sťažovatelia doručili 28. júla 2016\nokresnému súdu urgenciu a žiadosť o nariadenie termínu pojednávania. Okresný súd\n4. augusta 2016 zaslal poisťovni výzvu, či sa bude naďalej zúčastňovať konania v postavení\nintervenienta na strane žalovaného. Poisťovňa podaním z 15. augusta 2016 oznámila\nokresnému súdu, že má záujem zúčastňovať sa konania v postavení intervenienta, pričom\nvšak v tomto, ale aj v iných podaniach poukázala, že podľa jej názoru predmetom poistného\nkrytia nie je náhrada nemajetkovej ujmy (k tomu porov. III. ÚS 83/2019, I. ÚS 310/2019).\nNásledne došlo v konaní niekoľkokrát k zmene zákonného sudcu a k nariadeniu\npojednávania na 10. február 2017 (odročené pre účely rokovania o zmieri, pozn.)\na na 27. február 2017, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej. Proti rozsudku\nvo veci samej podal žalovaný 4. mája 2017 odvolanie. Od podania odvolania boli\nokresnému súdu doručené celkovo 4 podania strán sporu a intervenienta (vyjadrenie\nsťažovateľov zo 6. júna 2017, vyjadrenie žalovaného z 15. decembra 2017, vyjadrenie\n\n6\n\nintervenienta z 31. januára 2018 a vyjadrenie sťažovateľov z 13. februára 2018), ktoré\nokresný súd vzájomne doručoval a vyzýval na vyjadrenie až do predloženia veci krajskému\nsúdu 15. februára 2018.\nPo predložení veci krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní, krajský súd bez\nnariadenia pojednávania verejne vyhlásil rozsudok až 22. mája 2019 (právoplatný 26. júna\n2019). Verejnému vyhláseniu rozsudku predchádzala žiadosť o zapožičanie trestného spisu\nz 1. apríla 2019.\n8. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. 1 SprV 221/2020 z 11. júna 2020\ndoručeným ústavnému súdu 12. júna 2020 vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda krajského\nsúdu, ktorý poukázal na vysoký počet nevybavených spisov v senáte 2 Co a na to, že\nuvedený senát vybavuje aj poručenskú agendu, ktorá vyžaduje potrebu zrýchleného\nkonania. Uviedol, že z vyjadrenia k predmetnej ústavnej sťažnosti JUDr. Michaely\nKrálovej, predsedníčky senátu 2 Co, vyplýva, že vec bola predložená krajskému súdu\n16. februára 2018. Predsedníčka senátu tiež uviedla, že spis bol 1. marca 2019 prevzatý\nsudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou, ktorá bola dočasne pridelená na výkon funkcie\nsudcu na krajskom súde. Predseda krajského súdu poukazuje na vyjadrenie predsedníčky\nsenátu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje:\n„Menovaná sudkyňa dňom 01.03.2019 prevzala celkom 175 nerozhodnutých spisov,\nz toho 13 spisov, ktoré napadli na odvolací súd v roku 2015, 1 spis z roku 2016 a 55 vecí\nz roku 2017. Senát 2Co má podľa vyjadrenia JUDr. Královej v oddelení celkom 330\nnevybavených spisov s tým, že senát 2Co rozhoduje aj agendu poručenskú. Z dôvodu vyššie\nuvedených počtov nevybavených spisov a z dôvodu vybavovania aj agendy poručenskej,\nktorá je agendou vyžadujúcou zrýchlené konanie, nebolo v objektívnych možnostiach\nreferujúcej sudkyne vybaviť predmetnú vec ihneď, ako ju prevzala. Referujúca sudkyňa vec\nvzhľadom na dátum predloženia tunajšiemu súdu a predmet sporu naštudovala i mimo\nporadia a dňa 22.05.2019 bol vo veci vydaný rozsudok.“\n8.1 Predseda krajského súdu uviedol chronologický prehľad jednotlivých úkonov\nkrajského súdu v napadnutom konaní a vyslovil súhlas s upustením od ústneho\npojednávania v danej veci v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n\n7\n\n9. Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sa vyjadrila, či\ntrvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedníčky\nokresného súdu sp. zn. Spr 37/2020 z 25. mája 2020 a predsedu krajského súdu sp. zn.\n1 SprV 221/2020 z 11. júna 2020 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska k veci.\n9.1 Právna zástupkyňa sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 5. júna\n2020 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a uviedla:\n„... mám za to, že aj zo samotných vyjadrení vyplývajú prieťahy v konaní a v čase\npodania sťažnosti nebolo vo veci samej rozhodnuté. Súčasne si dovoľujem poukázať na\nskutočnosť, že aj keď vo veci samej ku dnešnému dňu je právoplatne rozhodnuté, o výške\npriznaných trov konania ešte rozhodnuté nebolo.“\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n8\n\n14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n16. Sťažovatelia sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom\nk porušeniu sťažovateľmi označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu\na postupom krajského súdu v napadnutých konaniach.\n17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde\nalebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu,\nt. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho\norgánu. Na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne\norgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet\n(I. ÚS 10/98).\n\n9\n\n19. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho\nkonania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných\nzáväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo\nna prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) a zabezpečiť\nodstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu\nv primeranej dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).\n20. Judikatúra ESĽP a nadväzne i judikatúra ústavného súdu sa tiež ustálila v tom, že\notázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická\nzložitosť\n\nveci,\n\no ktorej súd rozhoduje,\n\nsprávanie\n\núčastníka\n\nsúdneho konania\n\na postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04,\nI. ÚS 398/2016). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,\nI. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa rovnakých kritérií posudzoval ústavný súd\naj ústavnú sťažnosť sťažovateľov.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n21. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n22. Táto povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nuž od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,\nkoná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n\n10\n\nTento základný princíp konania je premietnutý aj do ďalších ustanovení Civilného\nsporového poriadku.\n23. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konania,\nktorých predmetom je zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, možno zaradiť\nk štandardnej agende všeobecného súdnictva (uvedené už ústavný súd hodnotil\na konštatoval aj v náleze ústavného súdu, pozn.). Čo sa týka skutkovej stránky, ústavný súd\nkonštatuje, že v konkrétnej veci z predloženého vyjadrenia predsedníčky okresného súdu,\npredsedu krajského súdu a spisu okresného súdu nevyplýva ani skutková zložitosť\nnapadnutého konania. Uvedené preto nezbavuje okresný súd a krajský súd zodpovednosti za\nprieťahy v konaní, ak nečinnosťou, nesprávnou organizáciou svojej práce alebo inými\nnedostatkami vo svojej činnosti prispeje k tomu, že konanie o právach sťažovateľov trvá\ndlho. Na doterajšiu dĺžku napadnutého konania nemala vplyv skutková či právna náročnosť\nprerokovávanej veci.\n24. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v napadnutých\nkonaniach, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená\nna ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní\nk zbytočným prieťahom. Napokon ani samotný okresný súd ani krajský súd nenamietali\nžiadne skutočnosti, ktoré by mali byť zohľadnené na ťarchu sťažovateľov pri posudzovaní\notázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutých konaniach k zbytočným prieťahom.\n25. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu a postup krajského súdu\nz hľadiska existencie zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu napadnutých konaní,\npričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní\nmôžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho\nneefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej\nneistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n25.1 Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutého\nkonania a z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu, chronologického prehľadu\njednotlivých úkonov súdu a predloženého súdneho spisu zistil, že napadnuté konanie\n\n11\n\nv období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu (bod 7.2 tohto rozhodnutia) je poznačené\nobdobiami neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu (od 4. augusta 2016 do 10. februára\n2017, od 16. mája 2017 do 16. novembra 2017). Takýto postup, resp. nečinnosť okresného\nsúdu nesmeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty strán sporu, a preto nie je zlučiteľný\nso základným právom sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n25.2 Ústavný súd konštatuje, že obdobie od 16. februára 2018, keď bola vec\npredložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní, až do 22. mája 2019, keď bol bez\nnariadenia pojednávania vyhlásený rozsudok, je poznačené nečinnosťou a neefektívnou\nčinnosťou krajského súdu. V tomto období krajský súd urobil jediný úkon, a to keď 1. apríla\n2019 žiadal o zapožičanie trestného spisu z Okresného súdu Bratislava II sp. zn.\n3 T 129/2005. Pozornosti ústavného súdu však neušlo, že uvedené trestné konanie bolo\nukončené trestným rozkazom sp. zn. 3 T 129/2055 z 25. novembra 2005, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť 27. decembra 2005, pričom aj okresný súd si uvedený trestný spis vyžiadal\n16. augusta 2016 a z jeho relevantnej časti vyhotovil kópie (založené na čl. 365 – 391,\npozn.).\nPredseda krajského súdu vo svojom vyjadrení (bod 8 tohto rozhodnutia) poukazuje\nzároveň na vysoký počet nevybavených spisov, k čomu ústavný súd uvádza, že už\nv podobných súvislostiach opakovane vo svojej stabilizovanej judikatúre vyslovil (napr.\nII. ÚS 518/2012, III. ÚS 201/2014), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné\nmnožstvo vecí, v ktorých sa má zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne\nospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas\nadekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov\nspravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda\nvykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie\ntzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či zákonného\nsudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripísať na ťarchu\núčastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy\noslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (napr.\nI. ÚS 119/03).\n25.3 Ústavný súd konštatuje, že pri posudzovaní postupu okresného súdu a krajského\nsúdu nemohol prehliadnuť skutočnosť, že okresný súd napriek tomu, že mu bolo v danej\n\n12\n\nveci prikázané už predchádzajúcim nálezom ústavného súdu konať vo veci bez zbytočných\nprieťahov, nič nezmenil na svojom postupe a neodôvodnenej nečinnosti, preto sa ústavný\nsúd v plnej miere stotožňuje s tvrdením sťažovateľov, že „... v konaní dochádza\nk opakovaným prieťahom konania bez rešpektovania záverov Ústavného súdu č. k.\nII. ÚS 238/2015-47 zo dňa 22.10.2015. Zdĺhavosť súdneho konania trvajúceho 13 rokov nie\nje zlučiteľná s ustanovením § 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a slobôd v takej miere, že právo na súdnu ochranu sa stáva iluzórnym“.\n26. Zohľadňujúc doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutých konaní (v období\npo právoplatnosti nálezu ústavného súdu do právoplatného skončenia veci uplynulo viac než\n3 a pol roka), predmet sporu a jeho význam pre sťažovateľov, ústavný súd dospel k záveru,\nže v jeho doterajšom priebehu došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené\nneodôvodnenou nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou okresného súdu a krajského\nsúdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu a krajského\nsúdu v napadnutých konaniach bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a ich právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n27. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n28. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu a krajského\ndošlo k porušeniu označených práv sťažovateľov, avšak označená vec bola v čase\nrozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľov právoplatne skončená\n(rozsudok krajského súdu založený na čl. 498 – 511, pozn.), preto v tejto časti ústavnej\nsťažnosti sťažovateľov o prikázaní krajskému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov\nnevyhovel (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).\n\n13\n\n29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n30. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n31. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n32. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo\nslobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch\nmesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo\nuložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné\nzadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa\nzvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok\nomeškania až do jeho zaplatenia.\n33. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n34. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n\n14\n\n35. Sťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume 16 000 €\npre každého z nich. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako\naj na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívnu činnosť v napadnutých konaniach,\nnerešpektovanie príkazu vo veci konať vysloveným už predchádzajúcim nálezom ústavného\nsúdu, berúc do úvahy predmet sporu, jeho význam pre sťažovateľov a ich správanie, ako aj\nvšetky okolnosti daného prípadu, považoval ústavný súd priznanie sumy 700 € pre každého\nzo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona\no ústavnom súde (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).\n36. V časti požadovanej sumy primeraného finančného zadosťučinenia prevyšujúcej\n700 € pre každého zo sťažovateľov ústavnej sťažnosti ústavný súd nevyhovel (bod 4 výroku\ntohto rozhodnutia).\nVI.\nTrovy konania\n37. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n38. Pri výpočte trov konania sťažovateľom ústavný súd vychádzal z ustanovení\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“).\n39. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon\nprávnej služby vykonaný v roku 2019 v sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa\n§ 11 ods. 3 vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva\nSlovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola vo výške 980 €). Sadzba za náhradu\nhotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby vykonaný v roku 2019 je\nv sume 9,80 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Keďže právny\n\n15\n\nzástupca zastupuje v tejto veci 6 sťažovateľov, ústavný súd pri rozhodovaní o trovách\nkonania postupoval aj podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, v zmysle ktorého sa základná sadzba\ntarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo\nviacerých osôb. Vychádzajúc z uvedeného, hodnota jedného spoločného úkonu právnej\nslužby vykonaného v roku 2019 v tomto prípade predstavuje sumu 571,66 € a k tomu 2-krát\nrežijný paušál po 9,80 €. Právny zástupca vykonal dva spoločné právne úkony v roku 2019.\nNáhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľom, spolu takto predstavuje\nsumu 1 162,92 € (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).\n40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia sú okresný súd a krajský súd povinné\nspoločne a nerozdielne zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (bod 3 výroku\ntohto rozhodnutia).\n41. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. júna 2020\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie-splnenie podmienok konania", "res iudicata (prekážka veci rozsúdenej)", "náhrada nemajetkovej ujmy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-nadmerná zaťaženosť, nadmerné množstvo vecí", "prieťahy v konaní-opakované"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/32/2018", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:95bd2f4f-5842-41b1-9d7c-ea389a63ab9d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.83.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 83/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 83/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.83.2019.1"}, {"guid": "ussr:060db8c9-4dda-43dd-8f62-b9a9e5a73197", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.310.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 310/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 310/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.310.2019.1"}, {"guid": "ussr:5f719fd3-a785-473b-80e3-2e06d357c6f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2"}, {"guid": "ussr:681b3c51-03c8-401b-b37b-5996e7449bf2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.238.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 238/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 238/2015 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.238.2015.2"}, {"guid": "ussr:07d21073-f831-4007-9e08-ca7f12757c43", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 201/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 201/2014 z 10. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-10", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07d21073-f831-4007-9e08-ca7f12757c43"}, {"guid": "ussr:268e5653-0b52-422f-974b-2e88d549a5e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 518/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 518/2012 z 14. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-14", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:268e5653-0b52-422f-974b-2e88d549a5e2"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:84e5e1a4-f4e2-4914-8b58-80852e741dcd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/04 z 18. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-18", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:84e5e1a4-f4e2-4914-8b58-80852e741dcd"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}, {"guid": "d15a542e-c1dc-4834-8ade-8bb580715899:6d4bf343-7a4c-47a2-9da9-8ab2fd545ab3", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Co/32/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/32/2018 z 22. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-05-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d15a542e-c1dc-4834-8ade-8bb580715899:6d4bf343-7a4c-47a2-9da9-8ab2fd545ab3"}], "citovane_v": []}