{"guid": "ussr:970561ca-7800-4837-aada-8e6fcc3fe274", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.134.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 134/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 134/2020 z 15. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 134/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.134.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2020-04-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/970561ca-7800-4837-aada-8e6fcc3fe274", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.134.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.134.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.134.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 134/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte\nzloženom\n\nz\n\npredsedu\n\nsenátu\n\nMojmíra\n\nMamojku\n\na\n\nzo\n\nsudcov\n\nPetra\n\nStraku\n\n(sudca spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n,\n\nPolakovičovou,\n\nStudenohorská\n\n, a\n\n,\n\n, zastúpených advokátkou JUDr. Janou\n42,\n\nBratislava,\n\nvo\n\nveci\n\nnamietaného\n\nporušenia\n\nich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 3 Co 437/2014 z 15. októbra 2015 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8 Cdo 52/2017 a 8 Cdo 53/2017 z 29. novembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n12. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť\n, a\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Janou Polakovičovou,\nStudenohorská 42, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 437/2014 z 15. októbra 2015\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 52/2017 a 8 Cdo 53/2017\nz 29. novembra 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na Okresnom súde Bratislava IV\n(ďalej len ,,okresný súd“) bolo pod sp. zn. 18 C 67/2006 (ďalej len ,,konanie pred súdom\nprvej inštancie“) vedené konanie o určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi\ndarcami\na\n\n,\n\na\n\n,\n\n,\n\n(\na obdarovaným\n\n,\n\n(ďalej len ,,darovacia zmluva“). Žalobu podal 19. októbra 2006 žalobca\n\n,\n\nv priebehu konania 2. novembra 2006,\nktorý je právnym predchodcom sťažovateľov. Okresný súd rozsudkom č. k. 18 C 67/2006360 z 25. marca 2014 (ďalej len ,,rozhodnutie okresného súdu“) určil, že darovacia zmluva\nje neplatná a vo zvyšnej časti žalobu žalobcov zamietol (sťažovatelia sa okrem určenia\nneplatnosti darovacej zmluvy domáhali aj určenia, že obdarovaný nenadobudol vlastníctvo\nk predmetu darovacej zmluvy, určenia, že obdarovaný nie je vlastníkom predmetu darovacej\n\n2\n\nzmluvy, a určenia, že darkyňa\n\nbola ku dňu 10. augusta 2005\n\nbezpodielovou spoluvlastníčkou predmetu darovacej zmluvy, pozn.). Proti rozsudku\nokresného súdu v časti výroku o určení neplatnosti darovacej zmluvy podal žalovaný\nodvolanie.\n2.1 Krajský súd napadnutým rozhodnutím zmenil rozsudok okresného súdu\ntak, že návrh zamietol. Proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu podali sťažovatelia\ndovolanie.\n2.2 Najvyšší súd napadutým rozhodnutím v prvom výroku zamietol dovolanie\nsťažovateľov proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu. V druhom výroku odmietol\ndovolanie proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 9 Co 258/2016 z 30. septembra 2016,\n(uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, pozn.) a v treťom výroku priznal\nžalovanému náhradu trov dovolacieho konania voči sťažovateľom v celom rozsahu.\n3. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že napriek tomu, že krajský súd v napadnutom\nrozhodnutí ,,... uviedol, že správne sme mali žiadať určenie, že vec patrí do dedičstva\npo poručiteľovi, súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, z akého dôvodu v prípade ak výrokom\nrozsudku, ktorý sme navrhovali bude dosiahnutý rovnaký cieľ, na ňom nemáme právny\nzáujem“. Nesúhlasia s názorom krajského súdu, že určenie, ktoré žiadajú, im neprivodí\npriaznivejší výsledok. Sťažovatelia argumentujú: ,,Na základe záznamu v katastri\nnehnuteľností na základe nami požadovaného výroku bude vrátený stav zápisu\naký bol pred zápisom darovacej zmluvy, t.j. že polovičný podiel na nehnuteľnosti by sa stal\npredmetom dedičského konania.“ V dôsledku uvedeného sťažovatelia tvrdia, že ,,Táto\nskutočnosť vyplýva z ust. § 34 ods. 2 zák. 384/2008 Z. z. Katastrálneho zákona\npodľa ktorého, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti\ndobrovoľnej dražby správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred\ndobrovoľnou dražbou, to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou\nprávnou zmenou. V danom prípade právo nebolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a preto\nbez akýchkoľvek pochybností bude nehnuteľnosť predmetom dedičského konania.“.\nSťažovatelia zastávajú názor, že neobchádzajú konanie o dedičstve, ale práve naopak, chcú\nho iniciovať, avšak ,,... zvolili iba iný výrok žaloby, ktorý však v konečnom dôsledku\nrovnako ako súdom uvádzaný výrok o tom, že vec patrí do dedičstva zabezpečí\n\n3\n\npokračovanie v dedičskom konaní o novoobjavenom dedičstve. Pokiaľ výsledok nami\npožadovaného výroku bude rovnaký ako pri výroku uvádzanému súdom musí byť rovnako\nosvedčený právny záujem.“. Na tieto argumenty neprihliadol ani najvyšší súd, s čím\nsťažovatelia nemôžu súhlasiť, ,,... pretože vrátením stavu, ktorým by v čase smrti bola\ndarkyňa vlastníčkou nehnuteľnosti by znamenalo pokračovanie v dedičskom konaní o\nnovoobjavenom dedičstve“.\n4. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom\ntakto rozhodol:\n,,Základné práva\n\na\n\nobidvaja bytom\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd ( č. 209/1992 Zb.) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nrozsudkom 3Co/437/2014 zo dňa 15.10.2015 a rozsudok Najvyššieho súdu SR\nč.k. 8Cdo/52/2017 a 8Cdo/53/2017 zo dňa 29.11.2018 porušené boli.\nRozsudky sa zrušujú a vec sa vracia Krajskému súdu Bratislava na ďalšie konanie.\nSťažovateľom sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré sú účastníci,\nproti ktorým tento návrh smeruje, spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť na účet advokáta\nJUDr. Jany Polakovičovej č. účtu:\n\n., do jedného\n\nmesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n9. Podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ústavný súd\nmôže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh\nna začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie\nbyť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n5\n\nIII.\nPrávne hodnotenie ústavného súdu\n13. Sťažovatelia sú v konaní zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom v zmysle\n§ 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n14. Predmetom podanej ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu a napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu došlo\nk porušeniu sťažovateľmi v petite sťažnosti uvedeného základného práva podľa čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 tohto uznesenia).\n15. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 66/2018).\n16. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy,\nak namietaným postupom orgánu štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu\ntoho základného práva alebo slobody, ktoré označili sťažovatelia, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva\nalebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.\nK iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej\nsťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného\norgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu\n(I. ÚS 358/2019).\n\n6\n\nK námietke porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu\n17. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a právomoc všeobecných súdov\nje ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)\na právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n18. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07, III. ÚS 514/2017). Ak ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovatelia sa ochrany svojich základných\npráv alebo slobôd môžu domôcť a aj domáhali využitím im dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť\npre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n19. V danom prípade tak mali sťažovatelia k dispozícii opravný prostriedok\nposkytnutý im zákonom na ochranu ich základných práv. Proti napadnutému rozhodnutiu\nkrajského súdu mohli sťažovatelia podať dovolanie (čo aj využili), o ktorom bol oprávnený\na aj povinný rozhodnúť najvyšší súd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o dovolaní\nsťažovateľov v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd\npreto ústavnú sťažnosť smerujúcu proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu odmieta\npodľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci\nna jej prerokovanie.\n\n7\n\nK námietke porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu\n20. Ústavný súd zdôrazňuje, že nie je súčasťou systému všeobecných súdov,\nale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto\nústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Podľa konštantnej\njudikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských\nprávach a základných slobodách (I. ÚS 472/2019).\n21. K zákonnej povinnosti všeobecných súdov náležite a presvedčivo odôvodniť\nich rozhodnutia ústavný súd už v minulosti judikoval, že integrálnou súčasťou základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 57/2019). Splnenie\npovinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny\nprípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997)\n(II. ÚS 229/2018).\n\n8\n\n22. Najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí podľa posúdenia ústavného súdu\nprimerane a jasne uviedol, z akého dôvodu podané dovolanie sťažovateľov zamietol:\n,,19. V prejednávanej veci odvolací súd správne uviedol, že určením neplatnosti\npredmetnej darovacej zmluvy by sa právne postavenie žalobcov nezlepšilo. Takéto určenie\nby zároveň narušilo právnu istotu žalovaného ako súčasného spoluvlastníka spornej\nnehnuteľnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že účastníčka darovacej zmluvy - darkyňa\n, t. j. stratila právnu subjektivitu (spôsobilosť na práva\na povinnosti), orgán katastra by nemohol v súlade s § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.\no katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny\nzákon) v znení účinnom od 15. októbra 2008 obnoviť zápis jej vlastníckeho práva k spornej\nnehnuteľnosti. Odvolací súd správne uzavrel, že žalobcovia svoj nárok, ktorý musí vždy\nvychádzať z hmotného práva, neuplatnili správne, pričom poukázal aj na rozhodovaciu\nprax najvyššieho súdu (R 3/2011 a R 1/2015). Treba brať na zreteľ, že riešenie právnych\nvzťahov, ktoré vznikli v dôsledku smrti poručiteľa, patrí do právomoci súdu v zmysle\nustanovení § 158 a nasl. Civilného mimosporového poriadku (predtým podľa § 175a až §\n175zd O. s. p.). Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v\ndôsledku dedenia dedič nadobudol vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, dedič je aktívne\nlegitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do\ndedičstva po poručiteľovi. Dovolací súd konštatuje, že žalobcami požadovaným určením\nneplatnosti darovacej zmluvy sa nemôže odstrániť ich právna neistota a vyriešiť celý obsah\nprávneho vzťahu strán daného sporu. Žalobcovia preto nemali naliehavý právny záujem v\nzmysle § 80 písm. c/ O. s. p. na nimi požadovanom určení...“\n23. Najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí ďalej konštatuje vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n23.1 Ústavný súd preto poukazuje aj na názor krajského súdu v relevantných častiach\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu (strana 7 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu), kde predovšetkým uviedol:\n,,Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny\nzáujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha\n(žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej\n\n9\n\nstrane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu\nmedzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo\nje alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesné vhodným\nnástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania\nalebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Ak žalobca svoj naliehavý právny\nzáujem na požadovanom určení nepreukáže (nevysvetlí, neosvedčí), predstavuje nedostatok\nnaliehavého právneho záujmu samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba\nnemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby (rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. lCdo/91/2006).\nPrávny\n\npredchodca\n\nnavrhovateľov\n\nv\n\nnávrhu\n\nna\n\nzačatie\n\nkonania,\n\nale ani navrhovatelia samotní na súdnych pojednávaniach pred súdom prvého stupňa ničím\nnevysvetlili, v čom spočíva ich naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.) na určení\nneplatnosti darovacej zmluvy. Súd prvého stupňa ich v danom prípade k takému vysvetleniu\nneviedol, existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bližšie\nnezisťoval, a napriek tomu dospel k záveru, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem\nna požadovanom určení, nakoľko zistením neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy\nby sa odporcovi darované podiely na nehnuteľnosti stali znovu predmetom dedenia\npo darcovi, ktorý zomrel a návrhu na určenie neplatnosti darovacej zmluvy vyhovel.“\n23.2 Na základe uvedeného krajský súd nariadil pojednávanie, na ktorom poskytol\nsťažovateľom procesnú možnosť vysvetliť, v čom konkrétne odôvodňujú danosť\nnaliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti darovacej zmluvy. V odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia krajský súd pokračuje a uvádza:\n«Právna zástupkyňa navrhovateľov sa v tomto smere vyjadrila tak, „že požadovaným\nrozhodnutím súdu sa postavenie navrhovateľov v dedičskom konaní môže zmeniť.\nV súčasnosti je vlastníkom predmetu darovacej zmluvy odporca a iným spôsobom\nsi navrhovatelia nemôžu uplatniť svoje nároky, nemôžu bez takého určenia podať návrh\nna prejednanie novoobjaveného dedičstva, nemôžu sa s odporcom dohodnúť, pretože takáto\ndohoda by nebola podkladom pre záznam katastra a nemôžu podať ani žalobu o vydanie\nveci.“ Naliehavý právny záujem v replike na prednes právnej zástupkyne odporcu\nďalej vyvodzovala\n\nz\n\ntoho,\n\nže\n\n„bude\n\njasné,\n\n10\n\nkto\n\nje\n\nvlastníkom\n\nnehnuteľnosti,\n\npretože na základe takéhoto rozhodnutia by kataster zapísal\nako vlastníka.“»\n23.3 Krajský súd následne k námietke sťažovateľov o vyznačení stavu podľa § 34\nods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností\na o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení\nneskorších predpisov zdôrazňuje:\n«Argument, podľa ktorého si navrhovatelia iným spôsobom nemôžu uplatniť\nsvoje nároky a že na základe požadovaného určenia by kataster zapísal\nako vlastníka a následne by mohlo byť prejednané novoobjavené dedičstvo, však neobstojí.\nPodľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. (ďalej len „Katastrálny zákon“) záznam je úkon\nokresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na\nzánik práv k nehnuteľnostiam. Ide o druh zápisu do katastra nehnuteľností,\nktorý nemá právotvorný, ale iba evidenčný charakter...\nSpor o tom, či súčasťou dedičstva po poručiteľovi je určitá vec, sa v občianskom\nsúdnom konaní rieši žalobou dedičov o určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí\ndo dedičstva po poručiteľovi (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/154/2010,\npublikovaný pod č. 32 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 3/2011, rovnako rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/4/2013, publikovaný pod č. 3 v Zbierke stanovísk NS\na súdov SR 1/2015). V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase\nsmrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa.\nRozhodnutie súdu sa tak stáva podkladom pre dedičské konanie, pretože súd konajúci\no dedičstve môže poňať spornú vec do dedičstva. V prípade, ak má právna otázka,\no ktorej má byť rozhodnuté na základe žaloby o určenie, povahu otázky predbežnej\nvo vzťahu k inej právnej otázke, nie je daný naliehavý právny záujem na určení\ntejto predbežnej\n\notázky,\n\nak\n\nje\n\nmožné\n\npriamo\n\nžalovať\n\nna\n\nurčenie\n\nexistencie\n\nalebo neexistencie samotného práva. Z uvedeného vyplýva, že tam, kde možno žalovať\nurčenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi, nemožno\nžalovať určenie neplatnosti darovacej zmluvy. Otázka platnosti darovacej zmluvy\nsa posudzuje ako otázka predbežná pre rozhodnutie o určení, že darovaný XA podiel\nna nehnuteľnosti patrí do dedičstva po darkyni ako právnej predchodkyni navrhovateľov.»\n\n11\n\n24. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že najvyšší súd rozsudok krajského súdu\nriadne preskúmal a stotožnil sa s jeho závermi, teda inak povedané, ako krajský súd,\ntak ani najvyšší súd nepovažovali za preukázaný dôvod hodný osobitného zreteľa\nna podanej žalobe sťažovateľmi. Nemožno ani prisvedčiť názoru sťažovateľov o zlepšení\nich právneho postavenia vyslovením neplatnosti darovacej zmluvy.\n25. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v odôvodnení najvyššieho súdu\nnevzhliadol nedostatky, ktoré by ho oprávňovali na vyslovenie záveru o porušení\nzákladného práva sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n26. Ako už ústavný súd uviedol, ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou\nopravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu\nktorých završuje najvyšší súd (I. ÚS 95/2019).\n27. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné uvedenú časť ústavnej sťažnosti smerujúcu\nproti napadnutému rozhodnutiu najvyššieho súdu odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n28. Ústavný súd v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46\nods. 2 ústavy napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu považuje za závažný nedostatok\nústavnej sťažnosti absenciu ústavnoprávne relevantného odôvodnenia, t. j. logického,\nkompaktného a dostatočne určitého odôvodnenia vo vzťahu k základnému právu,\nvyslovenia porušenia ktorého sa sťažovatelia v ústavnej sťažnosti domáhajú. Inak povedané,\nv tejto časti sa ústavná sťažnosť vyznačuje absenciou zmysluplného\n\na zároveň\n\njednoznačného ústavnoprávne relevantného odôvodnenia opierajúceho sa o ústavnoprávne\nrelevantné a logické súvislosti.\n28.1 V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že v zmysle § 123 ods. 1 písm. d)\nzákona o ústavnom súde musí ústavná sťažnosť okrem iného obsahovať konkrétne skutkové\na právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľov dôjsť k porušeniu ich základných práv\na slobôd.\n\n12\n\n28.2 Napriek tomu, že v ústavnej sťažnosti absentuje odôvodnenie toho, v čom malo\nspočívať porušenie tohto základného práva podľa ústavy (sťažovatelia nenavrhujú vysloviť\nporušenie tohto základného práva ani v petite rozhodnutia, vyslovenia ktorého sa domáhajú,\npozn.), ústavný súd poukazuje, že čl. 46 ods. 2 ústavy zaručuje ústavné právo fyzických\nosôb a právnických osôb, ktoré obhájiteľným spôsobom tvrdia, že boli na svojich právach\nukrátené rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak, pričom z právomoci súdu nesmie\nbyť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nObhájiteľnosť tvrdenia v danom prípade znamená, že vzhľadom na právnu úpravu\na na okolnosti prípadu bolo konkrétne rozhodnutie orgánu verejnej správy spôsobilé\nzasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov fyzických osôb alebo právnických\nosôb, ktoré tvrdia, že boli rozhodnutím orgánu verejnej správy dotknuté. V tomto rozsahu\n(pokiaľ ide o garantovanie práva na prístup k súdu) predstavuje ustanovenie čl. 46\nods. 2 ústavy lex specialis vo vzťahu k všeobecnejšiemu ustanoveniu čl. 46 ods. 1 ústavy.\n28.3 V posudzovanom prípade nebola predmetom konania pred ústavným súdom\nnámietka odmietnutia súdnej ochrany (odopretia prístupu k súdu) sťažovateľmi, pokiaľ\nide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy spôsobilého zasiahnuť\ndo práv alebo právom chránených záujmov sťažovateľov. Sťažovatelia žalobou podanou\nokresnému súdu napadli platnosť darovacej zmluvy (bod 2 tohto uznesenia).\n28.4 Ústavný súd preto v tejto časti odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56\nods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.\n29. Sťažovatelia ústavnou sťažnosťou napadli rozhodnutie najvyššieho súdu,\nktorým najvyšší súd v druhom výroku odmietol dovolanie proti rozhodnutiu o trovách\nkonania (bod 2.2 tohto uznesenia). Sťažovatelia však ani túto časť napadnutého\nrozhodnutia najvyššieho súdu v ústavnej sťažnosti žiadnym spôsobom neodôvodnili\n(bod 28.1 tohto uznesenia). Ústavný súd z tohto dôvodu musel aj v tejto časti odmietnuť\nústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie\nzákonom ustanovených náležitostí.\n\n13\n\n30. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu sa ústavný\nsúd ďalšími\n\npožiadavkami\n\nsťažovateľov\n\nuvedenými\n\nv\n\npetite\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\n(bod 4 tohto uznesenia) nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením\nporušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. apríla 2020\n\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "naliehavý právny záujem", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ced1316c-22d2-48a0-b5bd-bffe7f61b98b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.472.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 472/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 472/2019 z 26. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.472.2019.1"}, {"guid": "ussr:f42a57b8-3d02-4f13-8b01-79c1553b703b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.57.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 57/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 57/2019 z 22. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-22", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.57.2019.1"}, {"guid": "ussr:91855eb1-0a3b-47fb-b51f-d182acb15686", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.358.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 358/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.358.2019.1"}, {"guid": "ussr:55c0d966-915a-4286-9041-bb705b5c90ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.95.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 95/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 95/2019 z 20. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.95.2019.1"}, {"guid": "ussr:c5fd3484-222c-4825-aa67-f782870adb0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.229.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 229/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/2018 z 10. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-10", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.229.2018.1"}, {"guid": "ussr:017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1"}, {"guid": "ussr:e2966c5a-eed9-44df-9e85-63e124af77e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.514.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 514/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 514/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.514.2017.1"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "b6610ca8-78f7-4c2c-8469-f65845db0918:df9548c0-65dd-4f19-9f79-e7b215d45cde", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8709212992.1", "spisova_znacka": "3MCdo/4/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/4/2013 z 30. 3. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-03-30", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8709212992.1"}, {"guid": "437bf5f3-e999-484c-988d-a89ab0261b37:74501f99-47ba-478c-abe0-f246f4b6ace8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5614205151.1", "spisova_znacka": "9Co/258/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/258/2016 z 22. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-08-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5614205151.1"}, {"guid": "47e1ce80-3225-42db-8a13-507a3167767b:b2af869d-12f7-4742-81a5-27b4e7fb7d53", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1406220019.2", "spisova_znacka": "3Co/437/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/437/2014 z 14. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-10-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1406220019.2"}], "citovane_v": []}