{"guid": "ussr:20533641-1c6f-4354-9340-cfd9ca9bde08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.131.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 131/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 131/2019 z 26. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. novembra 2019, sp. zn. III. ÚS 131/2019, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.131.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2019-11-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/20533641-1c6f-4354-9340-cfd9ca9bde08", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.131.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.131.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.131.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 131/2019-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina\nVernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n,\n, vo veci namietaného porušenia práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 Tk 1/2015 a jeho rozsudkom z 18. decembra 2015 v tomto konaní, postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 14/2016 a jeho rozsudkom\nz 9. marca 2016 v tomto konaní a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv konaniach vedených pod sp. zn. 5 Tdo 28/2017 a sp. zn. 5 Tdo 15/2018 a jeho uznesením\nsp. zn. 5 Tdo 15/2018 z 22. mája 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n27. júna 2018 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných\n\nslobôd\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„dohovor“)\n\npostupom\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tk 1/2015 a jeho\nrozsudkom z 18. decembra 2015, postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 14/2016 a jeho rozsudkom z 9. marca 2016\na postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaniach\nvedených pod sp. zn. 5 Tdo 28/2017 a sp. zn. 5 Tdo 15/2018 a jeho uznesením\nsp. zn. 5 Tdo 15/2018 z 22. mája 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 6 T 76/2010 z 27. októbra 2010 schválil dohodu\no vine a treste uzavretú medzi sťažovateľom a prokurátorom 29. septembra 2010,\nna základe ktorej bol sťažovateľovi za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1\nTrestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 17 rokov.\n3. Okresný súd uznesením sp. zn. 7 Nt 8/2013 z 10. októbra 2014 povolil\nobnovu konania\n\nv prospech\n\nsťažovateľa\n\ns poukazom\n\nna\n\nnález\n\nústavného\n\nsúdu\n\nsp. zn. PL. ÚS 106/2011 a vec vrátil prokurátorovi do prípravného konania, kde prokurátor\nodmietol možnosť uzatvorenia novej dohody o vine a treste a 1. apríla 2015 podal\nna sťažovateľa obžalobu.\n4. Okresný súd v obnovenom konaní rozhodol rozsudkom sp. zn. 6 Tk 1/2015\nz 18. decembra 2015 tak, že sťažovateľa uznal za vinného a uložil mu trest odňatia slobody\nv trvaní 16 rokov, pričom „vychádzal z trestnej sadzby 15-25 rokov“.\n\n2\n\n5. Sťažovateľ proti výroku o treste podal odvolanie. O jeho odvolaní rozhodol\nkrajský súd rozsudkom sp. zn. 1 To 14/2016 z 9. marca 2016 tak, že napadnutý rozsudok\nokresného súdu zrušil vo výroku o súhrnnom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.\nKrajský súd zrušil aj tú časť rozsudku okresného súdu, ktorou okresný súd zrušil\nvýrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II z 15. marca 2010\nsp. zn. 3 T 32/2010, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo\nnadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Krajský\nsúd následne sťažovateľa odsúdil na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov\na 9 mesiacov a pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu\ns minimálnym stupňom stráženia. V ostatných častiach krajský súd ponechal napadnutý\nrozsudok nezmenený.\n6. Podľa názoru sťažovateľa mu krajský súd „uložil rovnaký trest odňatia slobody,\nako súd 1. stupňa, ba možno konštatovať, že sťažovateľovi uložil prísnejší trest, pretože súd\nbude musieť rozhodovať o osvedčení sa sťažovateľa podľa § 52 Tr. zákona“.\n7. Proti rozsudku krajského súdu, „ako aj proti konaniu ktoré mu predchádzalo“\npodal sťažovateľ dovolanie, ktoré „osobne zdôvodnil tým, že KS-BA a predtým aj OSBA I zásadným spôsobom porušili jeho právo na obhajobu a to tým, že pri výpočte sadzby,\nktorá je primárne určujúcim prvkom trestu nepoužili § 39 TZ, ktorého použitie si dohodol\nv pôvodnom konaní, čím ho postavili do horšieho postavenia. Jeho ustanovený obhajca toto\ndovolanie zasa odôvodnil tým, že KS-BA a predtým aj OS-BA I uložili sťažovateľovi trest\nodňatia slobody, ktorý sa nachádza mimo zákonom ustanovenú trestnú sadzbu 10-15\nrokov“.\n8. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľa odmietol uznesením sp. zn. 5 Tdo 28/2017\nz 25. mája 2017. Sťažovateľ následne v rovnakej veci a z rovnakých dôvodov podal\ndovolanie opätovne. Toto najvyšší súd odmietol uznesením sp. zn. 5 Tdo 15/2018\nz 22. mája 2018.\n9. Sťažovateľ tvrdí, že konajúce všeobecné súdy porušili v jeho prípade zásadu\n„reformatio in peius“ a konajúcim súdom vyčíta „svojvôľu a teda nespravodlivosť“.\n\n3\n\nVo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľ namieta, že najvyšší súd\nnevenoval jeho dovolaniu náležitú pozornosť. Poukázal na to, že v jeho prípade nešlo\no „základné trestné konanie pred OS-BA I a pred KS-BA, v ktorom súd môže (ale aj nemusí)\npri\n\nvýpočte\n\nrozhodujúcej\n\ntrestnej\n\nsadzby\n\npoužiť\n\nustanovenie\n\n§\n\n39\n\nTZ\n\n(ide\n\no ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu), ale ide o obnovené trestné konanie, v ktorom\nbol OS-BA I a následne aj KS-BA viazaný zásadou reformatio in peius, teda zásadou,\nktorá je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Ods. 1 Dohovoru, z ktorej\nvyplýva, že súd nemôže v obnovenom konaní rozhodnúť tak, aby došlo k zhoršeniu\npostavenia obžalovaného oproti pôvodnému rozhodnutiu vo veci“.\n10. Najvyšší súd podľa názoru sťažovateľa prehliadol, že okresný súd, ako aj krajský\nsúd „túto zásadu nerešpektovali, čím sťažovateľa napriek zníženiu jeho trestu o 15\nmesiacov postavili do horšieho postavenia v dôsledku nepoužitia § 39 Trestného zákona pri\nvýpočte trestnej sadzby v obnovenom konaní“. Kým v pôvodnom konaní „OS-BA pri\nschvaľovaní dohody o vine a treste a predtým prokurátor pri uzatváraní dohody o vine\na treste vychádzali z tr. sadzby 13-20 rokov, (ktorú vypočítali s pomocou použitia § 39 TZ),\nv obnovenom konaní OS-BA I a KS-BA vychádzali pri určovaní trestu z tr. sadzby 15-25\nrokov, respektíve 15-20 rokov, (ktorú vypočítali bez použitia § 39 TZ)“.\n11. Sťažovateľ v rámci argumentácie napokon poukázal aj na skutočnosť, že hoci bol\nodsúdený ako páchateľ obzvlášť závažného zločinu, nebol „umiestnený v súlade\nso zákonom do ÚVTOS s maximálnym stupňom stráženia, ale v rozpore so zákonom\ndo ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia. V tomto prípade mu OS-BA a KS-BA\nvo svojich rozsudkoch podrobne a vyčerpávajúco vysvetlili, z akých dôvodov porušili v jeho\nprospech ustanovenia tr. zákona upravujúce spôsob výkonu trestu. Z tohto vysvetlenia\ncelkom jednoznačne vyplýva, že oba súdy sťažovateľa v rozpore s tr. zákonom zaradili\ndo ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia preto, lebo tento stupeň stráženia si dohodol\nv pôvodnom konaní a tiež preto, že obnova konania mu bola povolená výlučne v jeho\nprospech.“.\n\n4\n\n12. Keďže pôvodne si sťažovateľ s prokurátorom dohodol aj použitie § 39 Trestného\nzákona, je toho názoru, že všeobecné súdy mali aj v tomto prípade postupovať obdobne ako\npri jeho zaradení na výkon trestu odňatia slobody.\n13. V závere sťažnosti sťažovateľ formuloval petit, kde navrhol nálezom vysloviť\nporušenie jeho práva „na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“\npostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tk 1/2015, postupom krajského\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn.1 To 14/2016 a postupom najvyššieho súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Tdo 28/2017 a sp. zn. 5 Tdo 15/2018. Zároveň navrhol zrušiť\nuznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 15/2018 z 22. mája 2018, rozsudok krajského\nsúdu sp. zn. 1 To 14/2016 z 9. marca 2016 a rozsudok okresného súdu sp. zn. 6 Tk 1/2015\nz 18. decembra 2015 a vrátiť vec okresnému súdu na nové konanie. Sťažovateľ navrhol\naj priznať mu náhradu trov konania pred ústavným súdom a požiadal o „pridelenie\nprávneho zástupcu“.\n14. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. Rvp 1311/2018 a bola\npridelená sudkyni spravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej. Sudkyňa spravodajkyňa Ľudmila\nGajdošíková bola podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 1. marca 2018 do 28. februára 2019 členkou IV. senátu ústavného súdu, ktorý pracoval\ndo 16. februára 2019 (deň uplynutia funkčného obdobia jeho členov, pozn.) v zložení\nĽudmila Gajdošíková (predsedníčka senátu), Ladislav Orosz a Miroslav Duriš.\n15. Do 16. februára 2019 nebola ústavná sťažnosť sťažovateľa rozhodnutá pôvodným\nIV. senátom ústavného súdu. Preto bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\nv znení dodatku č. 1 schváleného na zasadnutí pléna ústavného súdu 16. októbra 2019\n(ďalej len „rozvrh práce“) náhodným výberom pomocou technických a programových\nprostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. Podľa čl. II bodu 5\nrozvrhu práce na konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu je\nv jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca\nspravodajca, ktorému bola vec pridelená. V súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce pracuje\nIII. senát ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu), Peter Straka\n\n5\n\na Martin Vernarský. O ústavnej sťažnosti sťažovateľa bolo teda rozhodnuté v tomto zložení\nsenátu.\nII.\nRelevantná právna úprava\n16. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n17. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n18. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n19. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. Podľa\n§ 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté\ndo 28. februára\n\n2019,\n\npričom\n\nprávne\n\núčinky\n\núkonov,\n\nktoré\n\nv\n\nkonaní\n\nnastali\n\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n20. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n21. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,\nči dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n\n6\n\n22. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n23. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch\nmesiacov\n\nod\n\nnadobudnutia\n\nprávoplatnosti\n\nrozhodnutia,\n\noznámenia\n\nopatrenia\n\nalebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta\nodo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie\nnadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov\nzároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto\npísomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,\nzačína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto\nzástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie\nústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným\nprostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku.\n24. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n25. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n7\n\nIII.\nPrávne hodnotenie ústavného súdu\nK namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom a napadnutým rozsudkom okresného súdu\n26. Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti ústavnej sťažnosti odkazuje na princíp\nsubsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy, v zmysle ktorého má sťažovateľ právo\ndomáhať sa ochrany práv a slobôd pred ústavným súdom iba v prípade, ak o ich ochrane\nnerozhoduje iný súd.\n27. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd\nmôže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými\nsťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti\ndomáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych\nprostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje.\n28. Keďže sťažovateľ mal možnosť domáhať sa nápravy tvrdeného porušenia svojho\npráva na krajskom súde v rámci odvolacieho konania a túto svoju možnosť aj využil,\nústavný súd vo vzťahu k namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým\nrozsudkom okresného súdu nemá právomoc na takéto preskúmanie (I. ÚS 6/04,\nIV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05).\n29. Ústavný súd preto časť ústavnej sťažnosti smerujúcu proti napadnutému rozsudku\nokresného súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok\nprávomoci na jej prerokovanie.\n\n8\n\nK namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom a napadnutým rozsudkom krajského súdu a postupom\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tdo 28/2017\n30. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti namietal porušenie svojho práva\nna spravodlivé súdne konanie postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 14/2016 a jeho\nrozsudkom z 9. marca 2016, proti ktorému podal dovolanie. O jeho dovolaní rozhodol\nnajvyšší súd v sťažovateľom namietanom konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tdo 28/2017,\npričom dovolanie odmietol uznesením z 25. mája 2017. Sťažovateľ v petite svojej ústavnej\nsťažnosti, ktorou je ústavný súd viazaný, toto uznesenie najvyššieho súdu nenamietal\na svoje námietky smeroval iba proti postupu najvyššieho súdu, ktorý vydaniu tohto\nrozhodnutia predchádzal.\n31. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane vyslovil názor (zdôrazňujúc pritom\nzávery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský\na Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä jeho body 51, 53 a 54),\npodľa ktorého, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46\nods. 1 ústavy, v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní\nje sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú\naj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j. napadnutému rozsudku)\nodvolacieho súdu (porov. napr. III. ÚS 114/2010, I. ÚS 165/2010, II. ÚS 60/2019).\n32. Uvedená zásada sa premietla aj do novej právnej úpravy zákona o ústavnom\nsúde, ktorý v poslednej vete § 124 uvádza, že ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný\nprostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo\nmimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia\no mimoriadnom opravnom prostriedku.\n33. Princíp zachovania lehoty po podaní dovolania aj vo vzťahu k predchádzajúcemu\nprávoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ako aj zákonná úprava počítajúca plynutie\nlehoty dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku\nvšak v každom prípade predpokladajú riadne využitie mimoriadneho opravného prostriedku,\n\n9\n\nako aj bezprostrednú následnú reakciu sťažovateľa na spôsob vybavenia uplatneného\nmimoriadneho opravného prostriedku v podobe ústavnej sťažnosti tak, aby mu lehota\npodľa § 124 zákona o ústavnom súde márne neuplynula.\n34. Sťažovateľ, ako to vyplýva z obsahu jeho sťažnosti, ale tiež z obsahu uznesenia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 15/2018, napadol dovolaním rozsudok krajského súdu\npo prvýkrát už 26. septembra 2016. O tomto jeho dovolaní rozhodol najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 5 Tdo 28/2017 z 25. mája 2017 tak, že ho podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku\nodmietol. Toto rozhodnutie bolo sťažovateľovi podľa zistení ústavného súdu doručené\n19. júna 2017. V tom čase začala sťažovateľovi plynúť lehota na podanie ústavnej sťažnosti\ntak proti postupu najvyššieho súdu a proti jeho uzneseniu z 25. mája 2017, ako aj proti\npredchádzajúcemu právoplatnému rozsudku krajského súdu. Lehota pre podanie sťažnosti\nústavnému súdu proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 28/2017 z 25. mája 2017,\nako aj proti napadnutému rozsudku krajského súdu uplynula najneskôr 19. augusta 2017.\nSťažovateľ v tom čase svoje právo podať ústavnému súdu sťažnosť nevyužil. Neskoršie\nopätovné podanie dovolania nezakladá sťažovateľovi opätovnú možnosť podania ústavnej\nsťažnosti aj proti skoršiemu právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ale iba proti\npostupu a rozhodnutiu najvyššieho súdu týkajúcemu sa neskoršieho, opätovného dovolania\nsťažovateľa. Opačný záver by pripustil možnosť špekulatívneho predlžovania lehoty\nna podanie ústavnej sťažnosti opakovaným podávaním dovolaní. Sťažnosť je preto v tejto\nčasti potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako podanú\noneskorene.\nK namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom a napadnutým uznesením najvyššieho súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Tdo 15/2018\n35.\n\nZa\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú\n\nsťažnosť\n\nmožno\n\npovažovať\n\ntú\n\nsťažnosť,\n\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (porov. medzi mnohými napr. I. ÚS 110/02, II. ÚS 60/08, II. ÚS 165/2011,\nIII. ÚS 168/05, IV. ÚS 92/04).\n\n10\n\n36. Sťažovateľ namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým najvyšší súd odmietol podľa § 382\npísm. c) Trestného poriadku jeho v poradí druhé dovolanie proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu z 9. marca 2016.\n37. V úvode ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou zdôrazňuje,\nže v zásade nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu\nverejnej moci, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred orgánmi verejnej moci bol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej\nmoci vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských\nprávach a základných slobodách (porov. I. ÚS 17/01, II. ÚS 137/08, III. ÚS 328/08,\nIV. ÚS 11/2010).\n38. Ústavný súd teda nie je prieskumným súdom a úlohou ústavného súdu nie je\nsuplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia zákonov v rámci ich právnym\nporiadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z postavenia ústavného súdu vyplýva,\nže môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnej moci, prostredníctvom ktorých\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. také, kde k porušeniu základného\npráva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného rozhodnutia predchádzalo.\nSkutkové a právne závery príslušného orgánu verejnej moci môžu byť teda predmetom\nkontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06,\nIII. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\n39. Najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľa s poukazom na skutočnosť, že tento\nidentické dovolacie námietky vznášal už vo svojom skoršom dovolaní z 26. septembra\n2016, doplnenom o podanie obhajcu z 24. apríla 2017. Ústavný súd sa v rámci prípravy\nrozhodnutia oboznámil aj s obsahom skoršieho rozhodnutia najvyššieho súdu z 25. mája\n\n11\n\n2017, pričom je možné konštatovať, že najvyšší súd sa v konaní o skoršom dovolaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Tdo 28/2017 zaoberal totožnými námietkami ako pri opätovnom\ndovolaní v konaní pod sp. zn. 5 Tdo 15/2018 a v napadnutom uznesení z 22. mája 2018.\n40. Z uvedeného dôvodu ústavný súd považuje za akceptovateľný a ústavne\nudržateľný záver najvyššieho súdu uvedený v odôvodnení napadnutého uznesenia,\nkde najvyšší súd uvádza:\n«A hoci najvyšší súd rešpektuje právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky\nvyjadrený v náleze z 13. novembra 2014, sp. zn. IV. ÚS 336/2012, podľa ktorého ďalšie\ndovolanie nemôže podať ten obvinený, ktorého dovolanie bolo podľa § 372 ods. 2 Tr. por.\nzamietnuté, bolo by v rozpore s doktrínou právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR), ak by\numožnil opätovne preskúmavať validitu námietok, ktoré už raz v dovolacom konaní\npreskúmaval (res iudicata). Inými slovami, pokiaľ dovolací súd už raz právoplatne\nrozhodol, že určitá vecne uplatnená námietka nezakladá žiaden dovolací dôvod, nie je\nmožné, aby v neskoršom konaní, na podklade neskôr podaného dovolania, dospel (vo\nvzťahu k tejto námietke) k odlišným záverom.\nAj z tohto dôvodu dovolací súd opakuje, že obvineným uplatňovaná námietka\nneprimerane vysokého trestu, resp. nepoužitia § 39 Tr. zák. žiaden dovolací dôvod\nnezakladá. Uvedené plynie zo stanoviska trestnoprávneho kolégia zo 14. júna 2010,\nTpj 46/2010, podľa ktorého „Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. nie je\nnaplnený tým, že obvinenému nebol uložený trest za použitia § 39 Tr. zák., v dôsledku čoho\nuložený trest má byť neprimeraný, lebo pokiaľ súd nevyužil moderačné oprávnenie podľa\nuvedených ustanovení a trest vymeral v rámci nezníženej trestnej sadzby, nemožno tvrdiť,\nže trest bol uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú Trestným zákonom za trestný čin,\nz ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Nepoužitie ustanovenia § 39 Tr. zák. nezakladá\nžiadny dovolací dôvod.“»\n41. Z citovaných záverov najvyššieho súdu vyplýva, že tento sa dovolaním\nsťažovateľa riadne zaoberal v rozsahu potrebnom pre posúdenie, či sú naplnené dôvody\ndovolania podľa § 371 Trestného poriadku, najmä s ohľadom na skutočnosť, že v danom\nprípade bolo už o totožných námietkach sťažovateľa rozhodované v konaní o jeho dovolaní\n\n12\n\nz 26. septembra 2016. Najvyšší súd pritom poukázal na relevantnú právnu úpravu Trestného\nporiadku, pričom vo vzťahu k zásadnej námietke sťažovateľa týkajúcej sa nepoužitia § 39\nTrestného\n\nzákona\n\nopätovne\n\npoukázal\n\nna\n\nstanovisko\n\ntrestnoprávneho\n\nkolégia\n\nsp. zn. Tpj 46/2010 zo 14. júna 2010. Závery najvyššieho súdu sa vo svetle uvedeného\nnejavia z ústavného hľadiska ako arbitrárne, svojvoľné a ústavne neudržateľné.\n42. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\n(v preskúmavanej veci najvyšším súdom) by bolo možné uvažovať iba vtedy, ak by sa jeho\nnázor natoľko odchýlil od znenia príslušných zákonných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, IV. ÚS 226/2012). Podľa ústavného súdu však\nzávery najvyššieho súdu takéto nedostatky nevykazujú.\n43. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že táto ústavná sťažnosť\nje zjavne neopodstatnená a ako takú ju odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\n44. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími v nej uvedenými\nnárokmi ani žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. novembra 2019\n\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie-rozhodnutie o treste", "trestné konanie-obnova konania v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0ae5ad95-5e73-4a5d-9f3f-639d005d2f2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.60.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 60/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 60/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.60.2019.1"}, {"guid": "ussr:c150563d-67d9-405f-b7bd-070938100195", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 336/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 336/2012 z 13. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-13", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c150563d-67d9-405f-b7bd-070938100195"}, {"guid": "ussr:23c50b27-e4f3-4bf2-befc-6098d1ab5ef3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 226/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 226/2012 z 3. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-03", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:23c50b27-e4f3-4bf2-befc-6098d1ab5ef3"}, {"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}, {"guid": "ussr:a1df6a86-aea4-4960-994f-8db44e6b9bad", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 444, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1df6a86-aea4-4960-994f-8db44e6b9bad"}, {"guid": "ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508"}, {"guid": "ussr:72ac7b03-8563-44d6-b977-b709b2bc2733", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:72ac7b03-8563-44d6-b977-b709b2bc2733"}, {"guid": "ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f"}, {"guid": "ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284"}, {"guid": "ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 137/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/08 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272"}, {"guid": "ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 60/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 60/08 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "a46bbdf7-d46a-4081-845f-fba19398458c:833b19d0-f4d5-4883-abc6-51a09fac4a58", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Nt/8/2013", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 7Nt/8/2013 z 10. 10. 2014", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2014-10-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a46bbdf7-d46a-4081-845f-fba19398458c:833b19d0-f4d5-4883-abc6-51a09fac4a58"}, {"guid": "e5856cb3-d71d-4bcc-b7a8-5427ba083715:5cd6600a-5924-43c1-88a8-82b0bc0ada88", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Tk/1/2015", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Tk/1/2015 z 18. 12. 2015", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-12-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e5856cb3-d71d-4bcc-b7a8-5427ba083715:5cd6600a-5924-43c1-88a8-82b0bc0ada88"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6bf40e2a-6634-46be-a3b8-039c5ca06e49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.130.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 130/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 130/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.130.2020.1"}]}