{"guid": "ussr:4d973a57-ea9c-45bd-936b-7046e2fba7e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.129.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 129/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 129/2020 z 22. 9. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. septembra 2020, sp. zn. III. ÚS 129/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.129.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2020-09-22", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "nazov": "čl. 49 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-39", "nazov": "čl. 39 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 39", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 39", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 39", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-49", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4d973a57-ea9c-45bd-936b-7046e2fba7e8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.129.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.129.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.129.2020.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 129/2020-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana (sudca\nspravodajca) a Petra Straku o prijatej ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jiřím Martausom,\n\nadvokátska kancelária, 1. mája 113/19, Liptovský Mikuláš, vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv na súdnu ochranu a na rovnosť účastníkov konania a účinný opravný\nprostriedok podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36\nods. 1 a čl. 39 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivý súdny proces\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Urtost 9/2019\na jeho uznesením z 5. decembra 2019 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a základné právo na\nrovnosť účastníkov konania zaručené v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nspravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 Urtost 9/2019 a jeho uznesením z 5. decembra 2019 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Urtost 9/2019\nz 5. decembra 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na\nďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť\ntrovy právneho zastúpenia v sume 360,75 € (slovom tristošesťdesiat eur a sedemdesiatpäť\ncentov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jiřího Martausa, advokátska kancelária,\n1. mája 113/19, Liptovský Mikuláš, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 129/2020-13 z 15. apríla 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu a na\nrovnosť účastníkov konania a účinný opravný prostriedok podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3\na čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 a čl. 39 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivý súdny proces\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\n2\n\nv konaní vedenom pod sp. zn. 5 Urtost 9/2019 a jeho uznesením z 5. decembra 2019 (ďalej\nlen „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Krajský súd v Žiline (ďalej len\n„krajský súd“) uznesením sp. zn. Ntc 35/2014 z 25. septembra 2019 rozhodol z dôvodu\nuvedeného v § 68 ods. 2 Trestného zákona, že sťažovateľ vykoná zvyšok trestu 2 roky,\n10 mesiacov a 10 dní z celkového trestu 10 rokov odňatia slobody, ktorý mu bol uložený\nkonečným rozsudkom Vyššieho krajinského súdu pre trestné veci Graz (ďalej len „krajinský\nsúd“) sp. zn. 11 Bs 410/06m zo 16. novembra 2006 a rozhodnutiami krajského súdu sp. zn.\nNtc 6/2013 z 5. júna 2013 a najvyššieho súdu sp. zn. 3 Urto 5/2013 z 23. októbra 2013,\nktorým všeobecné súdy uznali tento rozsudok krajinského súdu na území Slovenskej\nrepubliky, ale pri uznaní cudzieho rozhodnutia oproti trestu uloženému na území Rakúskej\nrepubliky bola upravená trestná sankcia vo vzťahu k sťažovateľovi na trest odňatia slobody\naž vo výmere 10 rokov. Sťažovateľ bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne\nprepustený 13. mája 2015 a bola mu určená skúšobná doba na 6 rokov a zároveň nariadený\nprobačný dohľad nad jeho správaním počas skúšobnej doby. Počas tejto doby mu však bolo\nuložené nielen pokarhanie za priestupok v priestupkovom konaní, ale krajský súd tiež zistil,\nže bol rozsudkom Okresného súdu Vsetín (Česká republika) sp. zn. 3 T 130/2018\nz 31. októbra 2018 uznaný vinným z prečinu krádeže, za ktorý mu bol uložený trest odňatia\nslobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu v trvaní 18 mesiacov\na bol mu uložený trest vyhostenia z územia Českej republiky na 36 mesiacov.\n3. Proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. Ntc 35/2014 z 25. septembra 2019 podal\nsťažovateľ sťažnosť, ku ktorej sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej\nlen „prokurátor“) podaním z 15. novembra 2019. Najvyšší súd podanie prokurátora\nnásledne zaslal na vyjadrenie sťažovateľovi, ale podanie mu bolo doručené najvyšším\nsúdom až 6. decembra 2019. Najvyšší súd o jeho sťažnosti rozhodol na neverejnom\nzasadnutí 5. decembra 2019, teda skôr, ako sťažovateľ zaslal 10. decembra 2019 svoje\nvyjadrenie k podaniu prokurátora najvyššiemu súdu, čím podľa sťažovateľa bola reálne\nodňatá možnosť sa k nemu vyjadriť. Podľa sťažovateľa boli tak napadnutým postupom\n\n3\n\na uznesením najvyššieho súdu porušené jeho označené práva v bode 1, ako aj princípy\nkontradiktórnosti a rovnosti zbraní, ktoré sú inherentným prvkom spravodlivého procesu.\n4. Sťažovateľ k namietanému porušeniu čl. 49 ústavy v ústavnej sťažnosti uvádza, že\nnesúhlasí s uvedenými rozhodnutiami všeobecných súdov, pretože trest, ktorý mu bol\nuložený krajinským súdom v trvaní 5 rokov, reálne už aj vykonal.\n5. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľ žiadal v petite ústavnej\nsťažnosti, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že jeho označené práva podľa ústavy, listiny\na dohovoru (bod 1) postupom a napadnutým uznesením najvyššieho súdu porušené boli.\nNavrhuje tiež napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu\nna ďalšie konanie.\n6. Vec napadla pôvodne do III. senátu ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka\n(sudca spravodajca a predseda senátu), Peter Straka a Martin Vernarský, ktorý ju prijal\nv tomto zložení na ďalšie konanie. Podľa čl. X bodu 3 dodatku č. 1 a úplného znenia\nrozvrhu práce ústavného súdu od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 schváleného\nplénom ústavného súdu 27. mája 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) a čl. X bodu 4 rozvrhu\npráce veci pridelené do 31. mája 2020 sudcovi Mojmírovi Mamojkovi, ktoré neboli\nk tomuto dňu vybavené odložením podľa § 53 zákona o ústavnom súde ani v nich nebolo\nvydané rozhodnutie, ktorým sa konanie pred ústavným súdom končí, sa prideľujú sudcovi\nIvanovi Fiačanovi. V súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce vec preto prerokoval III. senát\nústavného súdu v zložení\n\nMartin Vernarský – predseda senátu, Ivan Fiačan (sudca\n\nspravodajca) a Peter Straka.\n6.1 Podaním z 3. júna 2020 Ivan Fiačan (sudca spravodajca) vyhlásil svoju zaujatosť\npodľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre pomer k právnemu zástupcovi sťažovateľa.\nO jeho podaní rozhodol štvrtý senát ústavného súdu uznesením sp. zn. IV. ÚS 310/2020\nz 23. júna 2020 tak, že sudcu spravodajcu z konania vedeného pod sp. zn. III. ÚS 129/2020\nnevylúčil.\n\n4\n\nII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu a replika sťažovateľa\n7. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili všetci účastníci\nkonania: za najvyšší súd JUDr. Peter Szabo, sudca najvyššieho súdu vykonávajúci podľa\n§ 43 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 62/2020 Z. z. neodkladné úlohy predsedu najvyššieho súdu, a predseda\ntrestnoprávneho kolégia listom č. k. KP 3/2010-187 z 18. mája 2020 a právny zástupca\nsťažovateľa listom z 12. júna 2020.\n7.1 Najvyšší súd vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:\n„Z obsahu ústavnej sťažnosti\n\n. v rozsahu v akom bola uznesením\n\nÚstavného súdu... z 15. apríla 2020. sp. zn. III. ÚS 129/2020, prijatá na ďalšie konanie\nv podstate vyplýva, že k porušeniu základných práv... malo dôjsť tým, že Najvyšší súd...\nuznesením z 5. decembra 2019, sp. zn. 5 Urtost 9/2019, zamietol sťažnosť sťažovateľa proti\nuzneseniu Krajského súdu v Žiline z 25. septembra 2019. sp. zn. Ntc 35/2014. skôr. než bolo\nsťažovateľovi doručené vyjadrenie prokurátora z 15. novembra 2019 k jeho sťažnosti.\nK tomu je potrebné v prvom rade uviesť, že hoci najvyšší súd doručil sťažovateľovi\nvyjadrenie prokurátora k jeho sťažnosti, neposkytol mu reálnu možnosť naň reagovať,\nkeďže o podanej sťažnosti rozhodol skôr. než k doručeniu vyjadrenia došlo. Najvyšší súd si\nje pritom vedomý v zásade ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu v tomto smere\n(napr. nález ústavného súdu zo 16. decembra 2015, sp. zn. I. ÚS 355/2015). Preto ak so\nzreteľom na okolnosti tejto veci dospeje ústavný súd k záveru, že nesprávnym postupom\nnajvyššieho súdu došlo k zásahu do základných práv sťažovateľa v takej intenzite, ktorá\nmala reálny (materiálny) negatívny dopad na postavenie sťažovateľa v konaní (primerane\nnapr. uznesenie ústavného súdu z21. januára 2016, sp. zn. II. ÚS 45/2016), navrhujem\nsťažnosti vyhovieť, ale len pokiaľ ide o základné právo na súdnu ochranu a na rovnosť\núčastníkov konania podľa čl. 46 ods. l. čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 36 ods. l listiny a právo na\nspravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže medzi sťažovateľom\n\n5\n\noznačenými základnými právami podľa čl. 49 ústavy\n\na čl. 39 listiny a namietaným\n\npostupom najvyššieho súdu nie je daná príčinná súvislosť.“\n7.2 Právny zástupca sa k vyjadreniu najvyššieho súdu vyjadril podaním z 12. júna\n2020, v ktorom uviedol, že „v danom prípade reálna nemožnosť sťažovateľa reagovať\nk vyjadreniu prokurátora má príčinnú súvislosť s namietaným porušením jeho základných\npráv, pretože v jeho písomnom vyjadrení k vyjadreniu prokurátora uvádzal aj ďalšie\nargumenty, dovtedy nim netvrdené, s ktorými sa v dôsledku predčasného rozhodnutia\nNajvyšší súd SR nezaoberal a nedal na ne odpoveď“.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\nIII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže\ndomáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\n\n6\n\na v určených prípadoch na inom orgáne. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si\nv konaní podľa odseku 2 (v konaní pred súdom) rovní. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý\nmá právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho\nobčianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného\nobvinenia proti nemu...\n12. Podľa čl. 49 ústavy (čl. 39 listiny) len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným\nčinom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho\nspáchanie.\n13. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry nemá\nzásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil (II. ÚS 21/96). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej\nústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných\nsúdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi\nústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).\n14. Ústavný súd teda nemôže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ\ntieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade s právami na súdnu a inú právnu ochranu\nzakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy).\n15. Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci\núčastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty\na reagovať na „protiargumenty“ protistrany (napr. IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 42/09,\nIV. ÚS 259/2011, I. ÚS 284/2016). Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“)\nv rámci svojej judikatúry požaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná\nmožnosť predniesť svoju záležitosť a príslušnú argumentáciu za podmienok, ktoré ju\n\n7\n\nnestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca (napr. rozhodnutie\nESĽP zo 6. 2. 2001 vo veci\n\nBeer proti Rakúskej republike, sťažnosť č. 30428/96;\n\nrozhodnutie ESĽP zo 7. 10. 20014 vo veci Baumann proti Rakúskej republike, sťažnosť\nč. 76809/01; rozhodnutie ESĽP z 27. 10. 1993 vo veci Dombo Beheer B. V. proti\nHolandskému kráľovstvu, sťažnosť č. 14448/88; rozhodnutie ESĽP z 23. 10. 1996 vo veci\nAnkerl proti Švajčiarsku, sťažnosť č. 17748/91). Právo na kontradiktórne konanie znamená,\nže procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to,\naby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré\nboli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu, a vyjadriť sa k nim (pozri rozsudok\nESĽP zo 4. 6. 2002 vo veci Komanický proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 32106/96,\nbod 46).\n16. Aplikácia princípu rovnosti zbraní v postupe konajúceho súdu má zaručiť\nrozumný stav rovnováhy, v ktorom protistrana môže reagovať na relevantné argumenty\ndruhého účastníka konania (III. ÚS 402/2008). Z toho vyplýva, že je na uvážení konajúceho\nsúdu, či bude predostreté argumenty považovať za podstatné a ako také ich predloží na\nkonfrontáciu druhej strane. Z takéhoto pohľadu pristúpil ústavný súd aj k posúdeniu\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIV.A K namietanému porušeniu základných práv špecifikovaných v bode 11\nz dôvodov uvedených v bode 3 ústavnej sťažnosti\n17.\n\nÚstavný súd konštatuje, že\n\ndôvodnosť námietok sťažovateľa v tejto časti\n\nústavnej sťažnosti je zrejmá. Najvyšší súd aj sám uznal vo svojom vyjadrení k ústavnej\nsťažnosti v bode 7.1 jej opodstatnenosť v tejto časti, pretože o sťažnosti proti uzneseniu\nkrajského súdu sp. zn. Ntc 35/2014 z 25. septembra 2019 rozhodol na neverejnom zasadnutí\n5. decembra 2019 nepochybne skôr, ako sťažovateľ zaslal 10. decembra 2019, resp. doručil\n11. decembra 2019 (č. l. 269 a č. l. 270 v spise) svoje stanovisko k podaniu prokurátora\n\n8\n\nz 15. novembra 2019 najvyššiemu súdu, čím mu bola reálne odňatá možnosť sa jeho\nstanoviskom zaoberať. Napadnutým postupom a uznesením najvyššieho súdu tak došlo\nk porušeniu jeho označených práv v bode 11, ako aj nedodržaniu princípov\nkontradiktórnosti a rovnosti zbraní, ktoré sú inherentným prvkom spravodlivého procesu.\n18. V okolnostiach veci je tiež nesporné, že najvyšší súd upovedomil sťažovateľa\no vyjadrení prokurátora krajskej prokuratúry listom z 26. novembra 2019, ktoré mu zaslal\nna vyjadrenie, a sťažovateľ sa k nemu aj skutočne vyjadril. Najvyšším súdom realizovaný\nprocesný postup v danej veci vo svojej podstate teda spočiatku zodpovedal formalistickej\npožiadavke na doručenie vyjadrenia jednej procesnej strany druhej procesnej strane, ale\nv konečnom výsledku bol už postup najvyššieho súdu z ústavného hľadiska neudržateľný\na neakceptovateľný, pretože rozhodol o jeho sťažnosti ešte predtým, ako mal k dispozícii\nrelevantnú argumentáciu sťažovateľa k podaniu prokurátora krajskej prokuratúry, ktorá\nmala význam pre rozhodnutie a s ktorou sa mal riadne vysporiadať. Vyjadrenie sťažovateľa\ntak priamo ani nezakomponoval do odôvodnenia svojho rozhodnutia.\n19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd vyslovil, že postupom\na napadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho označených práv (pozri\nvýrok 1 tohto nálezu). V dôsledku toho napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\n20. V ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Najvyšší súd je tiež\nviazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením\n(§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nIV.B K namietanému porušeniu základných práv špecifikovaných v bode 12\nz dôvodov uvedených v bode 4 ústavnej sťažnosti.\n21. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 49 ústavy\na čl. 39 listiny napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ústavný súd poznamenáva, že nie\n\n9\n\nje v jeho právomoci posudzovať skutkový stav veci a rozhodovať, či závery všeobecných\nsúdov k výške, resp. určeniu trestu pri uznaní cudzieho rozhodnutia, ako aj vykonanie\nzostatku trestu v trvaní 2 rokov, 10 mesiacov a 10 dní z celkového trestu 10 rokov odňatia\nslobody, boli určené správne alebo nie. Bude to úlohou najvyššieho súdu po vrátení veci na\nďalšie konanie, aby jasne a jednoznačne dal odpoveď i na tieto námietky sťažovateľa.\n22. Ústavný súd v závere konštatuje, že nezistil existenciu prípadnej\n\npríčinnej\n\nsúvislosti medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a namietaným porušením\nzákladného práva podľa čl. 49 ústavy a čl. 39 listiny, preto ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nv tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\nV.\nTrovy konania\n23. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2018, ktorá bola 980 €\na za I. polrok 2019, ktorá bola 1 062 €.\n24. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu\nzastúpenia v roku 2019, podanie ústavnej sťažnosti v roku 2020) v súlade s § 11 ods. 3\na § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov. Úhrada za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2019\n(1 x 163,33 €) spolu s režijným paušálom (1 x 9,80 €) a úhrada za jeden úkon právnej\nslužby vykonaný v roku 2020 (1 x 177 €) spolu s režijným paušálom (10,62 €) predstavuje\nsumu trov konania spolu 360,75 € (bod 3 výroku nálezu).\n25. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný uhradiť na\núčet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1\nCivilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n\n10\n\n26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania. V zmysle § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tento nález\nnadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov tohto konania pred\nústavným súdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. septembra 2020\n\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trest-odňatia slobody", "trest-úhrnný", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "opravný prostriedok", "sťažnosť", "výkon trestu-podmienečné prepustenie z výkonu trestu", "prokurátor, prokuratúra", "konanie-kontradiktórnosť", "prokurátor, prokuratúra", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "konanie-rovnosť účastníkov súdneho konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Urtost/9/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04e88b99-8454-41ea-acf9-b333dedbab1f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.310.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 310/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 310/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.310.2020.1"}, {"guid": "ussr:e68200e7-b63e-471e-a026-866de4de0f84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.284.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 284/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 284/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.284.2016.1"}, {"guid": "ussr:523a3fd5-9f19-4997-a29d-d2e4f2cb2994", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.45.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 45/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 45/2016 z 21. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.45.2016.1"}, {"guid": "ussr:e030d3f0-d807-462f-a783-5d9c72dcf690", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.355.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 355/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 355/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.355.2015.1"}, {"guid": "ussr:fc8dca79-c1a1-4b95-8618-781a2e0e1553", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 259/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 259/2011 z 24. 8. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-08-24", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fc8dca79-c1a1-4b95-8618-781a2e0e1553"}, {"guid": "ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 42/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 42/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d"}, {"guid": "ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:04e88b99-8454-41ea-acf9-b333dedbab1f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.310.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 310/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 310/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.310.2020.1"}]}