{"guid": "ussr:d9c8a301-1529-4a38-b2d6-c7180abb4bcd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.127.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 127/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/2020 z 15. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 127/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.127.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2020-04-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "nazov": "čl. 41 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-18.odsek-1", "nazov": "čl. 18 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 18 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 18 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 18 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-18", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d9c8a301-1529-4a38-b2d6-c7180abb4bcd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.127.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.127.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.127.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 127/2020-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra Straku\na Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom\n\nMgr. Dávidom Štefankom, advokátska kancelária, Kutlíkova 17, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva na ochranu rodičovstva podľa čl. 41 ods. 1\na 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva na rodičovskú výchovu podľa čl. 18 ods. 1\nDohovoru o právach dieťaťa, ako aj základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 11 CoP 141/2019 z 1. októbra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\n, odmieta.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\n\nVymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n16. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenia svojho základného práva\nna ochranu rodičovstva podľa čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na rodičovskú výchovu podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa,\nako aj základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 11 CoP 141/2019 z 1. októbra 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie krajského\nsúdu“). Sťažnosť bola doplnená podaním sťažovateľa doručeným ústavnému súdu\n21. februára 2020, v ktorom sťažovateľ poukazuje na nález ústavného súdu zo 17. decembra\n2019 a jeho odôvodnenie v jeho veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 595/2018, ktorým ústavný\nsúd rozhodol, že jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 P 533/2014 porušené boli. Súčasne mu priznal\nfinančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a náhradu trov konania v sume 597, 85 €.\n2. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ podrobne na 36 stranách opisuje priebeh\npäťročného konania na okresnom súde, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu. Súčasťou príloh jeho ústavnej sťažnosti je ďalších 150 strán\ntextu. V podstatnom uviedol: «V občiansko-právnom konaní vo veci zmeny úpravy výkonu\nrodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode:\na\n\n,\n\n,\n\n, vedeným na Okresnom súde\n\nBratislava III pod spisovou značkou 37P/533/2014, matka\n(ďalej len „navrhovateľka“),\n\n, bytom:\n\n, rod.\n,\n\npodala dňa 26.11.2014 návrh na začatie konania vo veci zmeny úpravy výkonu práv\na povinností k maloletým deťom.\n\n2\n\nPredmetným návrhom zo dňa 26.11.2014 sa navrhovateľka domáhala predovšetkým\ntoho. aby súd vydal rozsudok:\n„Súd zveruje maloleté deti\na\n\n,\n\n,\n, do osobnej starostlivosti matky.\n\nOtec je povinný prispievať na výživu maloletých deti\nsumou 400, EUR mesačne a\n\n,\n\n,\nsumou 300 EUR\n\nmesačne, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky’ maloletých deti...\nZrušuje sa odo dňa podania návrhu povinnosť matky prispievať na tvorbu úspor\nv prospech maloletej\n\nsumou 15 EUR mesačne...\n\nZrušuje sa odo dňa podania návrhu povinnosť matky’ prispievať na tvorbu úspor\nv prospech maloletej\n\nsumou 15 EUR mesačne...\n\nOtec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi\na\n\n,\n\n, každý párny týždeň v sobotu od 10.00 h.\n\ndo 17.00 h. kedy si otec prevezme maloleté deti v mieste bydliska matky a deti i vráti\ndo miesta bydliska matky po ukončení styku.\nDaňový bonus na maloleté deti\n\nsi bude uplatňovať matka maloletých detí.\n\nTýmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.02.2014, č.k.\n38P 174/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.04.2014 a vykonateľnosť dňa\n16.04.2014, v časti schválenej rodičovskej dohody v dotknutých častiach.\nPodaný návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že striedavá starostlivosť tak, ako bola\ndohodnutá rodičmi v rodičovskej dohode a následne schválená súdom, sa neosvedčila,\nje v neprospech maloletých detí a má negatívny vplyv na ich vývoj.»\n3. Sťažovateľovi „sa javí ako zarážajúci a iracionálny prístup súdu, ktorý najprv\nneodkladným opatrením 28.03.2019 zakáže styk otcovi s mal. deťmi, lebo ho pokladá\nza nebezpečného a o 5 mesiacov v auguste 2018 (správne má byť 2019, pozn.)\nbez dokazovania vo veci samej kľudne nariadi neodkladné opatrenie styk týždeň mal. detí\nu otca. Domnievame sa, že ak súd nariadil zákaz styku pre podozrenie otca z týrania mal,\ndetí, tak po jeho zrušení odvolacím súdom mal nariadiť asistovaný, nie priamy styk otca\ns mal, deťmi. Matka deti neodovzdala a uznesenie súdu nerešpektovala, súd matku ani\nnenapomenul.“.\n\n3\n\n4. Sťažovateľ ďalej uvádza, že «súd po celú dobu konania uprednostňoval návrhy\nnavrhovateľky pred návrhmi sťažovateľa a rozhodoval o nich v niekoľkonásobne kratšej\ndobe ako o návrhoch sťažovateľa (viď napr. podania z 11.06.2015 a 12.07.2015 určenie\nškoly, taktiež 21.05.2016 a 01.06.2016). Na niektoré návrhy otca súd ani nereagoval\na ignoroval ich ako keby neexistovali. Taktiež výrazne uprednostňovanie matky\npred sťažovateľom je zrejmé z „arbitrárneho“ postupu súdu prvej inštancie v dovolacom\nkonaní č.k. 11lCoP/123/2017-1039 zo dňa 03.04.2017, ktoré však ostalo bez podania\nodôvodnenia takéhoto postupu kompetentnými autoritami.».\n5. Sťažovateľ pokladá za nepochopiteľné «aj rozhodovanie samotného Krajského\nsúdu..., keď zrušil výchovné opatrenie, ktoré malo upraviť vzťah sťažovateľa s jeho\nmaloletými dcérami na základe odvolania matky...a taktiež zamietnutie začať asistovaný\nstyk pod dohľadom odborníkov akreditovanom subjekte\n\n... v dovolacom\n\nkonaní. Týmito rozhodnutiami Krajský súd... prehĺbil krízu vo vzťahu medzi sťažovateľom\nako rodičom a jeho dcérami (od konca roku 2017 prakticky až do konca tohto roku - 2 roky\nprakticky styk sťažovateľa s deťmi neprebieha) čo možno považovať za rozporuplné\ns najlepším záujmom detí. Stav, ktorý nastal rozhodnutiami odvolacieho súdu je možné\npokladať za nezvratný a v budúcnosti len obtiažne napraviteľný.\nKrajsky súd bez akéhokoľvek odôvodnenia a reakcie neakceptoval návrh sťažovateľa,\naby v dokazovaní vo veci samej bol k spisu sp. zn. 37P/533/2014 pripojený spis z trestného\nkonania ČVS: ORP-611/1-VYS-B5-2018 vo veci podozrenia z týrania blízkej a zverenej\nosoby vrátane znaleckého posudku\n\nnariadeného v trestnom\n\nkonaní a vypočutý znalec, i napriek tomu, že styk otca bol rozsudkom nariadený práve\ns odvolaním sa na predmetné trestné konanie“.\nSťažovateľ tiež namieta, že Okresný súd..., ako aj Krajský súd pri rozhodovaní\no zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov sa striktne pridržiavali\nvšeobecne vžitej dogmy o významnejšej role matky ako otca v živote maloletých detí, pričom\npodľa sťažovateľa súdy nezohľadnili, resp. nezobrali na zreteľ pri vyhodnotení najlepšieho\nzáujmu maloletých detí.\nSúčasne za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle 8 420 písm. f) CSP,\n\n4\n\ntreba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje\nžiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných\npre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia\nje natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.».\n6. Sťažovateľ v závere svojej obsiahlej ústavnej sťažnosti napáda a cituje aj závery\nznaleckých posudkov znalcov v tomto konaní a odpovede krajského súdu k jeho\njednotlivým námietkam podaným v jeho odvolaní, s ktorými polemizuje, resp. nesúhlasí.\nNavrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že jeho základné práva označené v bode 1\nporušené boli. Súčasne požaduje napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie. Domáha sa aj priznania finančného zadosťučinenia v sume\n30 000 € a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 415,51 €.\nII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n\n5\n\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde. ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n11. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,\nči dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Podľa čl. 41 ods. 1 ústavy manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom\na ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.\nManželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana\ndetí a mladistvých. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom\nrodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno\nobmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu\nna základe zákona. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nkaždý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach\ndieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, musia vynaložiť maximálne\n\n6\n\núsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť\nza výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom\nnajlepší záujem dieťaťa.\n14. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké\nprávne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, III. ÚS 151/05).\nVo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon\nnie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť\nho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy\n(I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04).\n15. Ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho\nposúdenia veci všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným\nsúdom a ani ochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi\nvšeobecné súdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava\nmá dva oddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo).\nPri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný\nsúd nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha\nchrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni.\n\n7\n\nIII.\nPrávne hodnotenie ústavného súdu\n16. Sťažovateľ namieta porušenie svojich označených práv (bod 1 a 13) napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu najmä z dôvodov uvedených v bodoch 3 až 6. Avšak na druhej\nstrane splnomocnenie sťažovateľa advokátovi je dané iba na jeho zastupovanie v súvislosti\ns porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto sa ústavný súd sa venoval\npodrobnejšie len dôvodom týkajúcim sa namietaného porušenia týchto označených práv.\n17. Ako z odvolania sťažovateľa z 27. decembra 2018 (na 19 stranách) vyplýva, proti\nrozsudku okresného súdu sťažovateľ namietal podľa § 365 písm. b), e), f) a h) Civilného\nmimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) to, že súd prvej inštancie nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil sťažovateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté\ndôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež vychádzal aj z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Napadol v ňom neprimeranú dĺžku súdneho konania (bol už odškodnený\ncitovaným nálezom v bode 1, pozn.), namietal nesprávne závery znaleckých posudkov\njednotlivých znalcov a odôvodnenie rozsudku okresného súdu v bode 21 a 55 a tiež\nnedostatočné vyhodnotenie majetkovej a príjmovej situácie na strane matky (v dôsledku\ntoho zastáva názor, že mu určil výživné v nesprávnej výške, pričom týmto námietkam\nv odvolaní venuje takmer 5 strán, pozn.). V závere odvolania na strane 17 tiež uvádza,\nže rozsah styku s jeho deťmi „je objektívne nedostatočný, dokonca až žiadny a je v rozpore\nso záujmami a zdravým vývojom maloletých detí“. Preto žiadal, aby krajský súd zmenil\nrozsudok v napadnutej časti (výšku výživného, upravil častejší styk otca s maloletými\ndeťmi, nezrušenie povinnosti matky prispievať na tvorbu úspor, žiadal, aby si mohol na deti\nuplatňovať daňový bonus, a navrhoval uviesť aj iný trvalý pobyt svojich detí).\n18. V nadväznosti na uvedené ústavný súd pripomína, že podľa konštantnej\njudikatúry posudzuje napadnuté rozhodnutie iba z hľadiska kritérií ústavných predpisov\n\n8\n\na nimi garantovaných základných práv a slobôd. Vzhľadom na to nie je jeho úlohou\ndo detailov preskúmať prípad z pozície v okolnostiach prípadu aplikovaných právnych\nnoriem ani opätovne podrobiť revízii napadnutý rozsudok so zámerom „vylepšiť“ jeho\nodôvodnenie, prípadne zostaviť zoznam eventuálnych pochybení krajského súdu, ak tieto\nnemajú takú relevanciu, ktorá by mohla spochybniť konformitu záverov napadnutého\nrozsudku s ústavou (IV. ÚS 270/09, IV. ÚS 27/2010).\n19. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom\nvšeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,\nktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,\nIII. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014).\n20. Ústavný súd po podrobnom oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia\n(rozsudku) krajského súdu na 10 stranách ‒ body 6 až 13 (ktorý posudzoval vo vzájomnej\nsúvislosti s obsahom rozsudku okresného súdu na 21 stranách ‒ body 1 až 56) dospel\nk záveru, že tento svoje rozhodnutie odôvodnil síce všeobecnejším spôsobom, ako je\nobvykle, ale pritom sa neobmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku\nokresného súdu (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku),\nale primeraným a dostatočným spôsobom reagoval aj na podstatné odvolacie námietky\nsťažovateľa (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku),\na to v bode 8 a 9 (tento názor krajského súdu sťažovateľ dobre pozná, preto z neho ústavný\nsúd nebude citovať, pozn.). Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\n\n9\n\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok. Ústavný súd nezistil žiadne ústavnoprávne pnutie s označenými základnými\nprávami sťažovateľa. Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu,\naby sa spochybňovali závery napadnutého rozsudku krajského súdu, keďže ústavný súd nie\nje a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.\n21. Ústavnoprávna relevancia tvrdeného zásahu do označených práv sťažovateľa\nje oslabená aj samotným predmetom napadnutého konania, ktorý spadá do kategórie\nmimosporových právnych vzťahov, vo vzťahu ku ktorým je dôvodný osobitný procesný\npostup vychádzajúci z osobitných procesných princípov. Výsledkom dôslednej procesnej\ndiferenciácie na konania sporové a mimosporové sa vytvára v konaniach osobitne\nvymedzený priestor pre aktivitu súdu, účastníkov konania, subjektov konania, prispôsobenie\nvybraných procesných postupov a ich právnej úpravy, zvýšenej právnej ochrane vzťahov\na subjektov tam, kde to je z hmotnoprávneho hľadiska dôvodné (obdobne Smyčková,\nR., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok.\nKomentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, bod 2).\n22. K tomu ústavný súd nad rámec poukazuje i na § 121 CMP, podľa ktorého\nrozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní,\nobmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení\nich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Preto ak dôjde\nk zmene pomerov, nič im nebráni, aby účastníci konania (teda i sťažovateľ) podali\nna príslušnom okresnom súde nový návrh na zmenu súdneho rozhodnutia (I. US 438/2019)\n23. Vychádzajúc z už uvedených skutočností, ústavný súd uzavrel, že niet žiadnej\nspojitosti medzi posudzovaným napadnutým rozhodnutím krajského súdu a namietaným\nporušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. S prihliadnutím na túto skutočnosť ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto\nčasti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti (obdobne ústavný súd odmietol aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa v konaní\nvedenom pod sp. zn. I. ÚS 155/2019, pozn.).\n\n10\n\n24. Sťažovateľ ďalej namietal aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 41\nods. 1 a 4, ako aj čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, avšak tieto práva\nv splnomocnení z 22. novembra 2019 na jeho zastupovanie v konaní advokátom nie sú\nuvedené, preto sa nimi ústavný súd bližšie po odmietnutí jeho ústavnej sťažnosti v bode 23\nuž nezaoberal. V tejto časti je predložené splnomocnenie v zjavnom nesúlade s obsahom\nčasti označených práv v ústavnej sťažnosti, a nemá tak náležitosti ustanovené zákonom.\nPreto ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa ju v tejto\nčasti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. apríla 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "plnomocenstvo, splnomocnenie", "advokát, advokácia-zastúpenie advokátom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dieťa-úprava práv a povinností k maloletému", "vyživovacia povinnosť-výživné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3c1ee6ce-a825-4cca-be9c-19ede3aeb7aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.595.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 595/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 595/2018 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.595.2018.1"}, {"guid": "ussr:46304ab5-3034-4195-a8ba-e1d3d71a6640", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.155.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.155.2019.1"}, {"guid": "ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:186111ab-abe6-4cca-a976-ceed70f4d0f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 270/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 270/09 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:186111ab-abe6-4cca-a976-ceed70f4d0f1"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 120/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "d9ddc14c-c467-4b81-99ef-84fb0532c120:1424c26c-8869-4044-ba89-ea193db23d5b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1314225777.10", "spisova_znacka": "11CoP/141/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/141/2019 z 30. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-09-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1314225777.10"}], "citovane_v": []}