{"guid": "ussr:4682a4b4-c6f3-4d70-bb56-899860c1869f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 124/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 z 15. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 124/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2020-04-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4682a4b4-c6f3-4d70-bb56-899860c1869f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1/text", "citacie_n": 194, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 124/2020-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti\n,\n\n,\n\n, zastúpenej spoločnosťou\n\nSEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\na konateľ JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M., vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6 Cdo 127/2017 z 30. januára 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť spoločnosti\n\n, o d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. mája\n2019 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n6 Cdo 127/2017 z 30. januára 2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Ústavná sťažnosť bola\ndoplnená (už po zákonnej lehote, pozn.) podaním sťažovateľa doručeným ústavnému súdu\n1. októbra 2019, v ktorom uviedol, že „nesprávne právne názory dovolacieho súdu\nmedzičasom kritizuje aj odborná verejnosť“. [Novotný, M. Rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 6 Cdo 127/2017 z 30. 1. 2019 (Povaha žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej\npodmienky), In: Súkromné právo č. 4/2019, s. 173].\n2. Žalobcovia (fyzické osoby) sa domáhali na všeobecnom súde voči sťažovateľovi\n„určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, primeraného finančného zadosťučinenia\na náhrady trov konania“. Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn.\n14 C 295/2014 z 24. septembra 2015 žalobe žalobcov o určenie existencie porušenia práv\nspotrebiteľa vyplývajúce im z viacerých ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) a § 53 ods. 1 a 4\npísm. i) a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka čiastočne vyhovel.\n3. Určeniu neplatnosti čl. 4.6 zmluvy o úvere okresný súd vyhovel z dôvodu,\nže toto ustanovenie je „neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. i)\nOZ“. Sťažovateľ je povinný zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 1 194,98\n€, trovy konania a právneho zastúpenia v sume 67,25 € a zaplatiť súdny poplatok v sume\n99,50 €.\n4. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, ktoré odôvodnil najmä\ntým, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, pretože ignoroval skutočnosť, že žalobcovia poskytnutý úver vrátili\nsťažovateľovi predčasne v celom rozsahu, a preto nemajú aktívnu vecnú legitimáciu v tomto\nkonaní. Sťažovateľ tiež namietal, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, pretože na daný prípad sa vzťahuje ustanovenie „§ 26 ods. 3\n\n2\n\nzákona 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa“, a nie ustanovenia spomínaného zákona\no ochrane spotrebiteľa, ktoré aplikoval okresný súd, pretože úverová zmluva bola podpísaná\npred jeho účinnosťou. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd) napadnutým rozsudkom\nsp. zn. 11 Co 471/2015 z 28. júna 2016 rozhodol o podanom odvolaní sťažovateľa tak,\nže rozsudok okresného súdu potvrdil.\n5. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktorého\nprípustnosť a dôvodnosť vyvodil v podstatnom z § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, a z § 432 ods. 1 CSP (nesprávne právne posúdenie\nveci). Najvyšší súd napadnutým rozsudkom však dovolanie sťažovateľa zamietol.\n6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza v podstate tie isté argumenty, ktoré\nuplatnil už v odvolacom či dovolacom konaní, a iba pokračuje v súdnom spore inými\nprostriedkami, avšak bez náležitej ústavnoprávnej argumentácie. Vo vzťahu k rozsudku\nnajvyššieho súdu sťažovateľ v dovolaní a v ústavnej sťažnosti okrem iného namietal:\ni) Je daná aktívna vecná legitimácia dlžníkov v prípade žaloby o určenie\nneprijateľnosti\n\nzmluvnej\n\npodmienky\n\nv\n\nspotrebiteľskej\n\nzmluve\n\npo\n\nzániku\n\nzáväzkovoprávneho vzťahu?\nii) Je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti\nzmluvnej podmienky v prípade individuálnych spotrebiteľských sporov?\nOdvolací súd vo vzťahu k námietke žalovaného o nedostatku naliehavého právneho\nzáujmu na požadovanom určení argumentoval tým, že naliehavý právny záujem\nna požadovanom určení vyplýva v každom spore iniciovanom spotrebiteľom per se\nz ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Otázka, či samotný odkaz\nna predmetné ustanovenie v rámci skúmania existencie podmienky prípustnosti určovacej\nžaloby môže de facto nahradiť povinnosť spotrebiteľa preukázať naliehavý právny záujem\nna požadovanom určení, nebola dosiaľ v judikatúre najvyššieho súdu zodpovedaná.\n\n3\n\niiii) Možno vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve, ktorá\nbola uzavretá pred účinnosťou zákona č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady\nč. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších\npredpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bola zavedená možnosť\nvyslovenia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve?\niv) Možno priznať spotrebiteľovi primerané finančné zadosťučinenie podľa\nustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa bez toho, aby bola v konaní\npreukázaná existencia a výška vzniknutej ujmy, a bez toho, aby bol medzi stranami spor\nzo spotrebiteľskej zmluvy?\n7. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstatnom tiež dôvodil, že postup dovolacieho\nsúdu pri aplikácii právnych noriem bol arbitrárny a k vydaniu napadnutého rozhodnutia\nho viedli zjavne nesprávne právne závery. Tvrdí, že žalobcovia na požadovanom určení\nnemali naliehavý právny záujem.\n8. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom\ntak, že vysloví, že jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu porušené bolo. Tiež požaduje,\naby ústavný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie\na domáha sa aj náhrady trov konania.\nII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n9. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n4\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“).\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý\nmá právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n5\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n15. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva\nsťažovateľa zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, ktorým dovolanie sťažovateľa zamietol (dôvody\npozri bližšie v bodoch 4 až 7).\n16. Ústavný súd ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde\npredbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané\nzákonom o ústavnom súde (§ 39, § 43 a § 123) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie\npodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd zistil, že v okolnostiach prípadu\nexistuje dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n17. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu, ktorá je plne aplikovateľná\ni po zmene právnej úpravy, o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti (návrhu) možno\nhovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo\ndôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným\nprávom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej\nmoci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán\nporušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne\nnepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\nK iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,\nnesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08).\n\n6\n\n18. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú [čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nods. 1 ústavy (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012)].\n19. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 152 ods. 4\nústavy) (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\n20. Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných zásahov\nústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich do ich\nprávomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nÚstavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli\nriadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.\n\n7\n\n21. Úlohou ústavného súdu bolo teda posúdiť, či najvyšší súd ako dovolací súd\nnapadnutý rozsudok riadnym a logickým spôsobom odôvodnil a či ho nemožno považovať\nza arbitrárny, a teda z ústavného hľadiska za neakceptovateľný a neudržateľný (ústavný súd\npodotýka, že najvyšší súd dokonca pristúpil k meritórnemu prieskumu dovolania, pozn.).\nÚstavný súd mal k dispozícii v prílohách k ústavnej sťažnosti aj rozsudky okresného súdu\na krajského súdu, ktoré tiež preskúmal, a konštatuje, že ich považuje za jasné, logické\na riadne odôvodnené.\n22. Najvyšší súd v relevantnej časti napadnutého rozsudku po opísaní záverov\na odôvodnení rozsudkov okresného súdu a krajského súdu a odvolacích, resp. dovolacích\nnámietok sťažovateľa a vyjadrenia žalobcov, na ktoré ústavný súd bližšie odkazuje (pozri\nbody 1 až 4 na strane 1 až 6, pozn.), v podstatnom k námietkam sťažovateľa v bode 6 i)\naž iv) uviedol: «V preskúmavanej veci je predmetom konania žaloba, ktorou sa žalobcovia\ndomáhajú určenia neprijateľnosti podmienky uvedenej v bode 4.6. úverovej zmluvy\nuzavretej s predchodcom žalovanej (\n\n) a zároveň neplatnosti\n\ndotknutého ustanovenia zmluvy (ide o absolútnu neplatnosť, ktorá pôsobí priamo\nzo zákona). Uvedená zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy (k tomu pozri bod 13.\nrozsudku). Keďže pre vecnú legitimáciu je určujúce hmotné právo, treba pri jej posúdení\nvychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy,\nosobitne ustanovenia týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, ale aj z ďalších\nprávnych predpisov, najmä zo Zákona o ochrane spotrebiteľa. Z hmotného práva okrem\niného vyplýva všeobecná zásada, že spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať\nustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán v neprospech spotrebiteľa, t. j. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy). Z dikcie citovaného ustanovenia možno\nvyvodiť povinnosť dodávateľa, podľa ktorej nesmie v spotrebiteľských zmluvách používať\nneprijateľné podmienky, čomu korešponduje právo spotrebiteľa na ochranu pred\nneprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Ako procesný prostriedok\nochrany tu slúži práve žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. V takomto\nspore je potom nositeľom hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide ten subjekt, ktorý\n\n8\n\nvystupuje v zmluve ako spotrebiteľ a nositeľom povinnosti subjekt vystupujúci v zmluve\nako dodávateľ. V danej veci žalobcovia vystupujú v úverovej zmluve v pozícii spotrebiteľov\na žalovaná v pozícii dodávateľa. Žalobcovia sú teda tými subjektami, ktoré možno označiť\nza nositeľov hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide a teda majú v tomto konaní vecnú\naktívnu legitimáciu. Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti\nzmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny\nvýznam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého\nprávneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej\npožiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné\nzmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať\nv spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok\nz právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci\nzo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej\npodmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať\nžiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia\npreto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu,\nsú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore\nvecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti\nspotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami\nv spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde. čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy..., ako aj\nSmernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách (ďalej len „Smernica“).\n... Ak v preskúmavanej veci odvolací súd dospel k právnemu názoru, podľa ktorého\nžalobcovia majú v tomto konaní aktívnu vecnú legitimáciu, posúdil vec v tejto otázke\nsprávne...\nPokiaľ ide o otázku, či je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na určení\nneprijateľnosti zmluvnej podmienky v prípade individuálnych spotrebiteľských sporoch\ntreba uviesť, že žalovaná tu vychádza z nesprávnej premisy, keď tvrdí, že žaloba o určenie\nneprijateľnosti zmluvnej podmienky je určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c) O. s. p.\n(s účinnosťou od 1. 7. 2016 § 137 písm. c) C. s. p.). Základným atribútom určovacej žaloby\nv zmysle citovaného ustanovenia je, že predmetom žaloby musí byť určenie (ne)existencie\n\n9\n\npráva (má sa na mysli vlastníckeho práva, práva nájmu a pod.), čo v tejto žalobe absentuje.\nUvedená žaloba vychádza z predpokladu, že dodávateľ porušuje svoju povinnosť\nnepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Je teda založená na\nprotiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi. Výsledkom prijatým na základe\ntakejto žaloby, sa priamo nedeklaruje (ne)existencia práva, ale sa deklaruje existencia\nnečestnej podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku. Rozdiel v porovnaní s\nurčovacou žalobou je ďalej v tom, že žalobu o neprijateľnosť zmluvnej podmienky možno\nuplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy. Úplne odlišný v porovnaní s určovacou\nžalobou je aj účel, ktorému má uvedená žaloba slúžiť (jej cieľom je zabrániť používaniu\nneprijateľnej zmluvnej podmienky). Dovolací súd dospieva preto k záveru, že v prípade\nžaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žaloby patriaci\nspotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred\nneprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods.\n1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V\nprípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny\nzáujem...\n... Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom\nso zámerom predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Význam vyslovenia konkrétnej\nneprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vo výroku rozsudku je tiež v tom,\naby dodávateľa „nútil“ k náprave tohto stavu vo forme zdržať sa používania takejto\npodmienky alebo podmienky s rovnakým významom nielen vo vzťahu k individuálnemu\nspotrebiteľovi, ale aby upustil od jej používania vo formulárových zmluvách voči všetkým\nspotrebiteľom. Tým sa zároveň napĺňa dosiahnutie cieľa sledovaného Smernicou zabrániť\nneustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky zo strany dodávateľov...\nOkrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť\nzmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním\nzároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to,\nže porušil svoju zákonnú povinnosť, a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané\nfinančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Potreba pripustiť žalobu\no určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z tohto dôvodu sa zvyšuje najmä vtedy, ak\ndodávateľ v úverovej zmluve nielenže použil neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale ju aj\n\n10\n\nreálne voči spotrebiteľovi uplatnil, napríklad v súvislosti s jednostranným zvýšením\núrokovej sadzby, ako sa to stalo v tomto prípade.\n... Pokiaľ ide o tretiu právnu otázku, či možno vysloviť neprijateľnosť zmluvnej\npodmienky obsiahnutej v zmluve, ktorá bola uzavretá pred účinnosťou zákona č. 568/2007\nZ. z., dovolací súd uvádza, že v rámci tejto otázky za správne považuje závery prijaté\nodvolacím súdom... Dovolací súd k týmto dôvodom dopĺňa, že právna úprava\nspotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka včlenená zákonom č. 150/2004 Z.\nz., ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2004. Okrem vymedzenia pojmov spotrebiteľskej\nzmluvy, dodávateľa a spotrebiteľa, sa zakotvuje všeobecná zásada nepoužívať v\nspotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky a príkladmo je upravený aj výpočet\nprípadov neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a tiež ich právny následok v\npodobe ich neplatnosti (§ 52 ods. 1 až ods. 3 a § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a) až j) a ods. 4\nObčianskeho zákonníka). To znamená, že Občiansky zákonník v čase vzniku úverovej\nzmluvy, ktorá je predmetom sporu (10. 5. 2005), už upravoval spotrebiteľské zmluvy,\nvčítane neprijateľných zmluvných podmienok. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná\nzákonom č. 568/2007 Z. z. účinná od 1. januára 2008 okrem iného širšie vymedzila pojem\nspotrebiteľskej zmluvy tak, aby sa odstránil stav zúženej aplikácie Smernice a pokiaľ ide\no úpravu neprijateľných podmienok, len rozšírila ich okruh o ďalšie prípady. Podľa\ndovolacieho súdu, keďže uvedená novela žiadne zásadné zmeny nepriniesla, bolo možné\nneprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vysloviť už aj pred účinnosťou\nzákona č. 568/2007 Z. z. Pokiaľ by tomu malo brániť vymedzenie pojmu spotrebiteľskej\nzmluvy v pôvodnej právnej úprave (tá za spotrebiteľskú zmluvu považovala len odplatné\nzmluvy, ktoré sa uzavierajú podľa ôsmej časti a podľa § 55 a nasl. Občianskeho zákonníka),\nsprávne odvolací súd odkazuje na ustanovenie § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.\núčinného od 28. 10. 2004. podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté\nnielen podľa Občianskeho zákonníka, ale aj podľa Obchodného zákonníka, ako aj všetky\niné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,\na je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Takýmto\nkritériám (najmä, že zmluvné podmienky boli vopred pripravené - formulárová zmluva,\nktorej obsah žalobcovia nemohli ovplyvniť) sporná úverová zmluva nepochybne vyhovuje,\na preto treba mať za to, že už v čase jej vzniku, išlo o spotrebiteľskú zmluvu. Za správny\n\n11\n\ntreba považovať aj názor odvolacieho súdu, že pomerne široká ochrana spotrebiteľom\nje garantovaná aj Smernicou, ktorá je všeobecnej povahy a jej aplikácia prichádza\ndo úvahy vždy, ak daný vzťah neupravuje (vnútroštátna) právna úprava, prípadne bude\naplikovaná popri osobitnej právnej úprave. Správne vyvodil, že ak by sa aj do 1. januára\n2008 ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ani ustanovenia\nZákona o ochrane spotrebiteľa na daný prípad nevzťahovali, bolo by potrebné riadiť sa pri\nposúdení neprijateľnosti zmluvných podmienok spornej úverovej zmluvy príslušnými\nustanoveniami Smernice, ktorá za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu,\npri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, čo bol aj prípad žalobcov...\nDovolací súd v prvom rade považuje za nevyhnutné... určiť právny režim, podľa\nktorého je nutné posudzovať právo na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.\nV zákone č. 250/2007 Z. z. v prechodnom ustanovení § 29 je upravené pravidlo, podľa\nktorého konania začaté do 30. júna 2007 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Keďže\ntento súdny spor začal podaním žaloby 2. 10. 2014, t. j. po 30. júni 2007, je treba na vec\naplikovať právnu úpravu zákona č. 250/2007 Z. z. a nie zákona č.634/1992 Zb. tak, ako to\nnesprávne tvrdila žalovaná. Výklad preferovaný žalovanou by znamenal poškodenie\nspotrebiteľov v tom zmysle, že širšiu ochranu by požívali len tí spotrebitelia, ktorých právne\nvzťahy vznikli za účinnosti zákona č. 250/2007 Z. z., čo je neprípustné.\n... Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5,\npodľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné\nzadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto\nzákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu\nsatisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov\nod protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok\nna vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom\nv prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného\nzadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany\nv spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona\nvyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti\n\n12\n\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia\npráva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje\nv prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok\nzo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí\nneprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej\nzmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú\npodmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a\naby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri\nuplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku\nna náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa\noveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej\nsúvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky\nutrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,\nneustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia\nzohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou\núvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil\nrozsah finančného zadosťučinenia...\n... v prípade žaloby spotrebiteľa o primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3\nods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor\nzo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľ v tomto konaní preukazoval existenciu a výšku\nvzniknutej ujmy...\nV dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., by mal\ndovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil\nodvolací súd, b/ vysvetliť (a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom\nsa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Samotné\npolemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie\nsprávnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu\nurčitej právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/\nC.s.p.\n\n13\n\nPokiaľ dovolateľ v takom dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú\nsúdnu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil,\ndovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom,\nktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli.\nV prípade absencie uvedeného dovolací súd nemôže pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých\nprocesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok...\nV danom prípade žalobcovia v dovolaní uviedli všeobecnú charakteristiku\nnesprávností, ku ktorým podľa ich názoru došlo v konaní pred prvoinštančným a odvolacím\nsúdom, avšak neoznačili konkrétne rozhodnutia dovolacieho súdu vyjadrujúce právne\nnázory, od ktorých sa odvolací súd odklonil a zaujal iný právny názor, než aký zodpovedá\nustálenej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu. Uviedli len, že „krajský súd nepostupoval\na nerozhodoval v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi, ale rozhodol\naj v rozpore s ideou spravodlivosti“. V čom konkrétne sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu dovolatelia neuviedli.»\n23. Nadväzne na uvedené ústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok nevykazuje\nznaky svojvoľnosti ani arbitrárnosti, nie je v nesúlade s platnou právnou úpravou, nepopiera\nzmysel interpretovaných a aplikovaných právnych noriem a predovšetkým obsahuje\ndostatočne náležité a zrozumiteľné vysvetlenie prípadu. Ústavný súd nemá tak žiaden dôvod\na ani oprávnenie na prehodnocovanie záverov všeobecného súdu. Najvyšší súd jasne\na zrozumiteľne vyjadril dôvody, pre ktoré dovolanie sťažovateľa zamietol. Odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku tak zodpovedá požiadavkám kladeným konštantnou judikatúrou\nústavného súdu na odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov, a ústavný súd preto\nkonštatuje kvalitu odôvodnenia namietaného rozsudku ako súladnú s obsahom čl. 46 ods. 1\nústavy i právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n24. Názor najvyššieho súdu je už podporený aj ďalšími rozhodnutiami najvyššieho\nsúdu. V rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 27/2018 z 28. marca 2019 najvyšší sú v bode 15 uvádza\n„Žaloba\n\no\n\nvyslovenie,\n\nže\n\nurčitá\n\nzmluvná\n\npodmienka\n\npoužívaná\n\ndodávateľom\n\nv spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, je osobitným právnym prostriedkom ochrany\nspotrebiteľa, a to obdobne, ako je napríklad v prípadoch ochrany pred diskrimináciou\n\n14\n\npovažovaná za takýto osobitný právny prostriedok ochrany práva žaloba o vyslovenie,\nže bolo porušené právo žalobcu na rovnaké zaobchádzanie, alebo v prípadoch ochrany\nosobnostných práv žaloba o vyslovenie, že určitý výrok je nepravdivý, resp., že bolo určitým\nspôsobom neoprávnene zasiahnuté do osobnostných práv. Povaha takejto žaloby\nako osobitného právneho prostriedku ochrany spotrebiteľa (a teda nie ako určovacej\nžaloby) bola naznačená už v rozhodnutí najvyššieho súdu zo 14. septembra. 2016 sp. zn.\n6 Cdo 389/2015. V tomto rozhodnutí najvyšší súd v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5\nzákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej rady\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu\npráv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ\nproti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva, konštatoval, že pod úspešným\nuplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\núspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku\nna náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie\nneprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej\nzmluve.“\n25. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého rozsudku. Na zmenu postoja ústavného súdu nemôže mať vplyv ani názor\nna kritiku napadnutého rozsudku prezentovaný v bode 1.\n26. Obiter dictum ústavný súd na podporu záverov v napadnutom rozsudku\npoukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor“)\na na doslova\n\nkľúčovú\n\nsmernicu\n\nRady\n\n93/13\n\nEHS\n\no nekalých\n\npodmienkach\n\nv spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), najmä jej čl. 6, podľa ktorého\nsa členské štáty majú postarať, aby nekalé (neprijateľné) podmienky spotrebiteľov\nnezaväzovali. V tejto súvislosti je vhodné spresniť, že čl. 6 ods. 1 má kogentnú povahu.\nOkrem toho treba zdôrazniť, že podľa judikatúry Súdneho dvora predmetná smernica\nako celok predstavuje opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Európskej únii,\nnajmä na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celej Európskej únii (uznesenia\n\n15\n\nSúdneho dvora C-76/10, bod 50). Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu,\nna ktorom sa zakladá ochrana, ktorú smernica zabezpečuje, jej čl. 6 musí byť považovaný\nza ustanovenie,\n\nktoré\n\nje\n\nrovnocenné\n\ns vnútroštátnymi\n\npravidlami,\n\nktoré\n\nv rámci\n\nvnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok\nSúdneho dvora C-40/08, bod 52). Podstata noriem verejného poriadku spočíva okrem iného\nv tom, že na nich musí súd trvať vždy za každých okolností. Ak má preto súd predmetom\nkonania napadnutú zmluvnú podmienku podľa čl. 6 smernice, už by nemali byť pochybnosti\no potrebnej intenzite záujmu spotrebiteľa na vyhlásení (určení ) zmluvnej podmienky\nza neprijateľnú a že je tento záujem právny a naliehavý. Tento záujem je daný z povahy\nveci. Zmluvnú podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená (určená) za nekalú, treba v zásade\nchápať tak, že nikdy neexistovala, takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky.\nUrčenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym rozhodnutím musí v zásade viesť\nk navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa spotrebiteľ nachádzal,\nak by uvedená podmienka neexistovala (rozsudok Súdneho dvora, Veľká komora,\nv spojených veciach C-154/15, C-307/15 a C-308/15, bod 61). Uvedený rozsudok prispel\nk odstráneniu pochybnosti o spätných účinkoch rozhodnutia súdu o určení neplatnosti\nzmluvnej podmienky a tieto účinky z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno\nv zásade z hľadiska reštitúcie vzťahov časovo obmedzovať (body 72 a 73). Žalobu o určenie\nmožno uplatniť už pri potencionálnej hrozbe vzniku ujmy (napr. C-374/14, bod 95, tiež C34/13,\n\nbod\n\n42).\n\nExistuje\n\nteda\n\nmožnosť\n\ndomáhať\n\nsa\n\nvyhlásenia\n\nzmluvnej\n\npodmienky z preventívnych dôvodov (bez práva na reštitučné plnenie). Zo súdnej kontroly\nnie sú vylúčené ani zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je právo na plnenie a s ktorými\nby bolo kumulatívne uplatnenie reštitučných práv na plnenie problematické až nemožné.\nČlenským štátom patri procesná autonómia, no špecifiká súdnych konaní nemôžu\npredstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá spotrebiteľom musí byť\nposkytnutá podľa ustanovení smernice 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok C-377/14,\nbod 50, tiež rozsudok C-34/13, body 52 a 53, ako aj citovanú judikatúru). Ak spotrebiteľ\nvyvolá individuálny súdny spor o posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je neprijateľná,\nsúd ex offo zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru,\na to nielen z dôvodu individuálnej ochrany spotrebiteľa, ale v záujme dôležitého\nspoločenského cieľa. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo\n\n16\n\nspochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je\nrozhodujúce, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto\nneprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska\nspôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha\nurčenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, t. j. či tak činí počas plnenia záväzkov\nzo zmluvy alebo až následne. Danosť právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty,\nochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je časovo limitovaná\na takýto stav trvá, až kým dodávateľ neukončí používanie neprijateľnej zmluvnej\npodmienky (C-618/10, bod 52). Existujú dva dominantné spôsoby, ktorými môžu\nspotrebitelia docieliť ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ten prvý je\nzaložený na žalobe osobitného subjektu proti dodávateľovi so záväznosťou pre každého\n(abstraktná kontrola podľa § 301 a Civilného sporového poriadku) a druhý spôsob\npredpokladá individuálny spor spotrebiteľa. Obidva postupy sledujú rovnaký cieľ zbaviť\nspotrebiteľov účinkov neprijateľných zmluvných podmienok. V prípade individuálneho\nsporu na rozdiel od abstraktnej kontroly sa zmluva v prípade pochybnosti o jej obsahu\nvykladá v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rozsudok o určení\nkonkrétnej zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti v individuálnej\nveci predstavuje pre naplnenie právnej istoty spotrebiteľa štandardný prostriedok ochrany.\nBez toho, aby boli dotknuté práva z premlčania, takýto rozsudok predstavuje popri právnej\nistote o povahe zmluvnej podmienky aj základ pre prípadné ďalšie práva spotrebiteľa ( napr.\nprávo na reštitučné plnenie, právo na satisfakciu, právo na postúpenie pohľadávky\nvzniknutej plnením na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky) a má aj celospoločenský\nvýznam, pretože pre dodávateľa vzniká povinnosť ukončiť používanie judikovanej\nneprijateľnej podmienky (§ 53a Občianskeho zákonníka).\n27. Aj keď vyslovený právny názor v článku predsedu senátu krajského súdu (bod 1)\nspochybňuje závery daného rozhodnutia najvyššieho súdu, ústavný súd k tomu\npoznamenáva, že nie je jeho úlohou zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov\na suplovať právomoc, ktorá je podľa § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)\nzverená najvyššiemu súdu (porov. uznesenia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 563/2017\n\n17\n\nz 20. 9. 2017; sp. zn. III. ÚS 635/2016 z 28. 9. 2016; sp. zn. II. ÚS 100/2016 z 4. 2. 2016;\nsp. zn. I. ÚS 525/2015 z 25. 11. 2015).\n28. Pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd\nštandardne poukazuje na svoje ústavné postavenie vymedzené v čl. 124 ústavy, z ktorého\nvyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou\nani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96 alebo napr.\nIII. ÚS 80/09, III. ÚS 251/09), ale súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Úlohou ústavného\nsúdu je sledovať, či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach ústavne aplikovateľným\nspôsobom aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky\narbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého zo základných práv a slobôd. Ústavný súd\nnemôže zasahovať do ich skutkových a právnych záverov, ak ich z danej perspektívy možno\npokladať za udržateľné, a to i v prípade, ak by k nim mal čiastkové výhrady. To v danom\nkontexte znamená, že ani prípadná vecná nesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je\nsama osebe významná, lebo konanie o ústavnej sťažnosti nie je pokračovaním konania\nv ďalšej inštancii mimo rámca všeobecného súdu.\n29. Na základe uvedeného je potrebné ústavnú sťažnosť považovať za zjavne\nneopodstatnenú, a preto ju z tohto dôvodu podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde odmietol, keďže niet žiadnej spojitosti medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho\nsúdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n30. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\nnávrhmi sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je\npodmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. apríla 2020\n\n18\n\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "úver-úrok z úveru", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-neprijateľné podmienky", "zadosťučinenie-primerané finančné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ef569f5e-c057-4a2e-adcd-b0008c11b522", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.563.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 563/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 563/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.563.2017.1"}, {"guid": "ussr:3e249a94-b997-4d0e-a92b-4e5a37c446f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.635.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 635/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 635/2016 z 28. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.635.2016.1"}, {"guid": "ussr:3d21527c-e525-4352-87f1-a4f6b87b44ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.100.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 100/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 100/2016 z 4. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.100.2016.1"}, {"guid": "ussr:74c4e9bc-3e32-4aa6-9e96-138352b7586f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.525.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 525/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 525/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.525.2015.1"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:2289377b-4364-45d1-b20f-82212f4ec6f0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 251/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 251/09 z 2. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-02", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2289377b-4364-45d1-b20f-82212f4ec6f0"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:ca733a32-9a10-46c4-9f1e-adbd61db74e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 80/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca733a32-9a10-46c4-9f1e-adbd61db74e7"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "12859acb-3a77-4896-a1c4-9527b694171a:7d42e06f-871e-43fa-8365-148d1dfb5006", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5114232415.2", "spisova_znacka": "11Co/471/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/471/2015 z 27. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-06-27", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5114232415.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:05c4aedb-8434-4790-a828-289dc26874b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.123.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 123/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 123/2025 z 15. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.123.2025.1"}, {"guid": "ussr:ad31e399-0109-42cd-946d-423d5eef4e8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.481.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.481.2024.1"}, {"guid": "ussr:11e2ce62-b5aa-408f-8ecb-2e05a419412b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.544.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 544/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 544/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.544.2023.1"}, {"guid": "ussr:8ba46f98-54fb-4389-9451-56b5d426e40e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.305.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 305/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 305/2023 z 14. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.305.2023.1"}, {"guid": "ussr:633e151d-4968-4347-a5f8-55a4f3e59f6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.325.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 325/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 325/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.325.2021.1"}, {"guid": "6d5a35a8-38ef-4dec-a006-bfacad1b29f0:d9845a5c-ba05-4e26-9726-1973a612cf3f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2120205743.1", "spisova_znacka": "7Cdo/111/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/111/2025 z 26. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2120205743.1"}, {"guid": "9b70b4cf-8b46-413a-a480-07eb08aad88d:f0ef7483-fbf9-4d19-a4b4-894d13ff6619", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2116215197.1", "spisova_znacka": "7Cdo/32/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/32/2023 z 29. 10. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-10-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2116215197.1"}, {"guid": "a7e3efd7-a6a9-4eb4-9523-1cc017c532fe:a1f47dad-3560-4cb6-85b0-189e23964090", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2116215186.1", "spisova_znacka": "2Cdo/66/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/66/2022 z 26. 6. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-06-26", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2116215186.1"}, {"guid": "0c8f26cd-ae41-4ce9-8a6d-8bd301f8e0ec:7e51dec2-8c9c-4c4e-9011-79d33d4314ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2120205743.1", "spisova_znacka": "7Cdo/65/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/65/2022 z 27. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2120205743.1"}, {"guid": "b9376086-99ac-4fa2-9ffa-36776daa0196:d345f18f-01eb-452e-90c1-d9151cfaa5b1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5624203311.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/23/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoCsp/23/2025 z 24. 9. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5624203311.1"}, {"guid": "45ad4192-106b-4beb-84ac-b8de6bf7fb18:152fa9cf-8115-45a6-918d-e093df771a8f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2116215198.6", "spisova_znacka": "24Co/54/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/54/2026 z 2. 9. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-09-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2116215198.6"}, {"guid": "0975dd9d-6576-487f-a4a3-32164c9bfd67:cfaf80e1-6700-4800-9091-ae9f873a3171", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8125202483.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/24/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoCsp/24/2025 z 28. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8125202483.1"}, {"guid": "6efd0832-3b7f-4eb2-a4dd-825a418a1fae:356126fc-f359-42a4-b2f4-ed1e2652cc0f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8125201220.1", "spisova_znacka": "22CoCsp/6/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/6/2026 z 23. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8125201220.1"}, {"guid": "d0fd6550-2f17-4556-be8e-11eea1285559:0ed15a39-700e-4010-b1e8-30dc8e423a03", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8225201979.2", "spisova_znacka": "6CoCsp/6/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoCsp/6/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8225201979.2"}, {"guid": "a5e5624d-5049-4498-ae26-fa0e47d0e1c8:7bb13ff9-a0a6-4bbc-a5d8-da4bc736d34a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:3824203291.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/17/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11CoCsp/17/2025 z 27. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-05-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:3824203291.1"}, {"guid": "2fe75bf2-44b0-409d-9d48-ce8987ea1686:fab7c79c-9598-4dfc-9a64-275199f286b2", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4124213258.3", "spisova_znacka": "5CoCsp/2/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoCsp/2/2026 z 6. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4124213258.3"}, {"guid": "9ebe9ffa-730d-4d8a-89f5-f32877e26632:4fb175ac-e541-471e-9250-cc7a88fc4f9c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2120202698.1", "spisova_znacka": "28CoCsp/27/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28CoCsp/27/2025 z 30. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2120202698.1"}, {"guid": "e957367a-61d0-49f9-8bec-a1d5af65870f:e47a8719-5225-4347-bd3b-14042df309af", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1121201560.1", "spisova_znacka": "14CoCsp/3/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14CoCsp/3/2025 z 29. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1121201560.1"}, {"guid": "2c02d8b1-8092-4153-b276-4ad00108e0f9:ff855294-3fe3-480c-9afd-6e9ee27fa776", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8125202829.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/9/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoCsp/9/2026 z 23. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8125202829.1"}, {"guid": "2bd9ad92-d831-4b09-b5c5-f1c41f706e2f:7521e2c7-8454-4a9b-8a0a-2c00196dfeed", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8125208513.1", "spisova_znacka": "22CoCsp/5/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/5/2026 z 31. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8125208513.1"}, {"guid": "d1797a3b-5e0c-4d87-83bc-5d209178cda8:d4f3124c-68e1-41bb-92b9-0cf2a340f85d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7523200093.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/13/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11CoCsp/13/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7523200093.1"}, {"guid": "f62ad64e-fdbb-4bc0-a869-6989bf98ecf6:bcd4442c-e052-46a0-8ffb-817e5837aa1b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2120205743.2", "spisova_znacka": "24CoCsp/38/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoCsp/38/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2120205743.2"}, {"guid": "52053e2d-a5c9-4c96-a538-b41bc520cfd7:a6a15cad-5150-4129-9510-ded962986e42", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1122206211.2", "spisova_znacka": "6Co/73/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/73/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1122206211.2"}, {"guid": "33cfb7c0-9083-4009-9bc7-225dacea1335:fa566600-02cb-4fe6-a40c-ef9b8f693e4e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5718201343.1", "spisova_znacka": "8CoCsp/28/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoCsp/28/2023 z 10. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-03-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5718201343.1"}, {"guid": "192eb875-f38e-410b-912a-95776e92045a:e6c7ea96-ad61-436d-87c5-1ee0d5920b5d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2116215199.3", "spisova_znacka": "24CoCsp/36/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoCsp/36/2025 z 25. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2116215199.3"}, {"guid": "95d4d55c-edba-4b67-9627-0e88636f67b0:f91b22b8-5687-4a94-8af7-2c43e89ca5fa", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8125205420.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/3/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoCsp/3/2026 z 17. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-02-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8125205420.1"}, {"guid": "8507f4bf-fed5-432a-8cbd-07fd0e407813:f2c51f50-ddee-4021-b049-9dfe8b76e084", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8619200725.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/9/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoCsp/9/2025 z 27. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8619200725.1"}, {"guid": "cad4974d-a308-46b3-b998-d0bb3fb1c911:209cbaf0-02fd-4d24-8554-b06fb37a54ea", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8124209178.1", "spisova_znacka": "20CoCsp/15/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoCsp/15/2025 z 27. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8124209178.1"}, {"guid": "246c5e31-c285-4161-a17e-b5a791a9c2ad:571586ef-6920-4e77-aba1-e90824136f1f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8122205989.3", "spisova_znacka": "20CoCsp/5/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoCsp/5/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8122205989.3"}, {"guid": "352fa27f-b854-4e9c-ae52-9a4ac64c68e0:7f366e52-e836-4aca-8029-edac62345979", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8124208948.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/10/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoCsp/10/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8124208948.1"}]}