{"guid": "ussr:84531d2d-3745-4460-b682-5c971376e798", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.120.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 120/2020 z 19. 8. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. augusta 2020, sp. zn. III. ÚS 120/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.120.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2020-08-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/84531d2d-3745-4460-b682-5c971376e798", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.120.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.120.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.120.2020.2/text", "citacie_n": 58, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 120/2020-49\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu Martina Vernarského a zo sudcov Ivana Fiačana\na Petra Straku\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\nprerokoval\n\n,\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľov\n\n,\n,\n\n;\n,\n\n,\na\n\nústavnú\n\n;\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\nzastúpených advokátom JUDr. Petrom Šramkom, Štúrova 51, Brezno, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na základných práv podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,\nako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 Co 334/2017-529 z 29. mája 2019\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\n,\n\n,\n\na\n\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd, ich základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a ich právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 Co 334/2017529 z 29. mája 2019 p o r u š e n é b o l i .\n2. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 Co 334/2017-529\nz 29. mája 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Banskej Bystrici j e p o v i n n ý nahradiť\n,\n\na\n\n,\ntrovy konania\n\nv sume 1 128,25 € (slovom tisícstodvadsaťosem eur a dvadsaťpäť centov) na účet advokáta\nJUDr. Petra Šramka, Štúrova 51, Brezno, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal 2. apríla 2020\nna ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n;\n\n,\n,\n\n;\n\n,\n,\n\n, a\n\n,\n\n,\n,\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Petrom Šramkom,\nŠtúrova 51, Brezno (ďalej len „sťažovatelia“), z 8. októbra 2019, v časti, v ktorej namietali\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ,,ústava“) a základných práv podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“) č. k. 17 Co 334/2017-529\nz 29. mája 2019.\n2\n\n2. Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Brezno\n(ďalej len ,,okresný súd“) č. k. 4 C 99/2011-393 zo 16. marca 2017, ktorým bola zamietnutá\nžaloba sťažovateľov o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníctva\nk nehnuteľnostiam. Sťažovatelia sa žalobou domáhali neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej\n8. novembra 2010 medzi\n\na\n\n(zosnulou v priebehu\n\nkonania pred všeobecným súdom; ak ústavný súd v sťažnosti používa pojem „sťažovatelia“,\nzahŕňa v ňom aj zosnulú\n, obaja\n\n, pozn.),\n\na\n\n(ďalej podľa kontextu len „vedľajší účastník“,\n\n„vedľajšia účastníčka“ alebo tiež „vedľajší účastníci“), ktorou na vedľajších účastníkov\npreviedli v zmluve špecifikovanú nehnuteľnosť – byt. Sťažovatelia tvrdili, že predmetnú\nkúpnu zmluvu uzavreli prostredníctvom sprostredkovateľa\n\n(ďalej len\n\n„sprostredkovateľ“), ktorý žalobcov oslovil a predložil im návrh kúpnej zmluvy. Zmluvu\npodpísali na Notárskom úrade JUDr. Michala Capeka v Brezne. Sprostredkovateľ im\nuviedol, že byt kupuje jeho známy investor, ktorý zaplatí kúpnu cenu vo výške 46 000 € pri\npodpise zmluvy a z dohodnutej ceny si sťažovatelia vyrovnajú dlhy, ktoré majú voči tretím\nosobám. Sťažovatelia však tvrdili, že kúpnu cenu neinkasovali, boli za nich len splatené\ndlhy v bytovom družstve a nebankovej spoločnosti TOMA a. s., Čadca, spolu vo výške\n14 000 €, ďalších 500 € dostali v hotovosti. Pred okresným súdom sa domáhali neplatnosti\nzmluvy podľa § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že boli uvedení\ndo omylu, a súčasne tvrdili rozpor s dobrými mravmi. Podaním z 9. mája 2012 sťažovatelia\nspresnili žalobu tak, že alternatívne žiadali, aby súd rozhodol, že predmetná kúpna zmluva\nbola zrušená odstúpením od zmluvy z 20. mája 2011 v dôsledku nezaplatenia kúpnej ceny\npodľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Po podaní žaloby totiž vyzvali vedľajších\núčastníkov na úhradu kúpnej ceny s oznámením, že v prípade nezaplatenia v lehote 15 dní\nodstúpia od kúpnej zmluvy.\n3. Okresný súd vo veci rozhodoval dvakrát. V poradí prvým rozsudkom\nč. k. 4 C 99/2011 z 5. decembra 2013 žalobu zamietol z dôvodu, že sťažovatelia\nnepreukázali dôvody neplatnosti zmluvy podľa § 37 ods. 1 (vážnosť a sloboda vôle) a § 39\nObčianskeho zákonníka (rozpor s dobrými mravmi). Kúpnu zmluvu považoval za perfektný\nprávny úkon. Z ustanovenia zmluvy, podľa ktorého kúpnu cenu zaplatia kupujúci\n3\n\npri podpise zmluvy, výpovede\n\na sprostredkovateľa, považoval súd\n\nza preukázané, že kúpna cena bola pri podpise zmluvy zaplatená. Sťažovatelia\npodľa okresného súdu neuniesli dôkazné bremeno, že kúpna cena im vyplatená nebola.\nK odstúpeniu od kúpnej zmluvy okresný súd uviedol, že keďže bolo v konaní preukázané,\nže kupujúci kúpnu cenu zaplatili, nemohlo dôjsť ani k zrušeniu zmluvy pre nezaplatenie\nkúpnej ceny odstúpením. Z týchto dôvodov žalobu zamietol.\n4. Na podklade odvolania sťažovateľov preskúmal rozsudok krajský súd, ktorý ho\nv poradí prvým uznesením č. k. 17 Co 301/2014-278 z 31. marca 2015 zrušil. Dôvodom\nbolo nesprávne právne posúdenie existencie dôkazného bremena pri preukazovaní\nzaplatenia kúpnej ceny. Krajský súd poukázal na ustanovenie § 588 Občianskeho\nzákonníka, ktoré ukladá povinnosť (zaplatiť kúpnu cenu) kupujúcemu. Z toho podľa\nkrajského súdu vyplýva, že dôkazné bremeno zaplatenia kúpnej ceny leží na kupujúcom\n(vedľajších účastníkoch), a nie na predávajúcom (sťažovateľoch), ako nesprávne uviedol\nokresný súd. Upozornil tiež na negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej od nikoho nemožno\nspravodlivo žiadať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.\nĎalej okresnému súdu vytkol nedostatok kritickej analýzy a vyhodnotenia jednotlivých\ndôkazov, rozpory v skutkových zisteniach (kúpna cena mala byť podľa zmluvy zaplatená\npri jej podpise, podľa vyjadrení odporcov k tomu malo dôjsť pred jej podpisom),\nnedostatočne vykonané dokazovanie smerom k zaplateniu kúpnej ceny a tiež poukázal\nna možnosť vykonať aj dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania, medzi ktoré\nmožno zahrnúť aj dôkazy nevyhnutné pre posúdenie vierohodnosti výpovede vypočutých\nsvedkov. Vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n5. Okresný súd po vrátení veci znovu vykonal dokazovanie. Rozsudkom\nč. k. 4 C 99/2011-393 zo 16. marca 2017 žalobu opäť zamietol. K tvrdeniam týkajúcim sa\nneplatnosti kúpnej zmluvy pre rozpor s § 37 ods. 1, resp. § 39 Občianskeho zákonníka\nzopakoval svoje závery uvedené v prvom rozsudku. Ďalej z ustanovenia kúpnej zmluvy\na výpovedí\n\na sprostredkovateľa odvodil, že kúpna cena bola pri podpise\n\nkúpnej zmluvy odovzdaná osobne do rúk\nna\n\nv motorovom vozidle\n\n. Okresný súd ďalej uviedol, že nezaplatenie kúpnej\n\nceny v každom prípade nemá za následok neplatnosť zmluvy. Uzavrel, že niet dôvodu\n4\n\nna určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a na určenie vlastníckeho práva v prospech\nsťažovateľov. Pokiaľ ide o tvrdené zrušenie zmluvy z dôvodu odstúpenia, okresný súd\ndospel k záveru, že podanie, ktorým sťažovatelia vyzývajú kupujúcich na zaplatenie kúpnej\nceny vo výške 46 000 € v lehote 15 dní, v opačnom prípade odstupujú od kúpnej zmluvy,\nnie je odstúpením, ale len výzvou podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nKeďže okresný súd dospel k záveru, že kúpna zmluva nie je neplatná a sťažovatelia od nej\nplatne neodstúpili, nemal podľa neho význam vyhodnocovať dôkazy smerujúce k zaplateniu\nkúpnej ceny, ktoré dodatočne vykonal.\n6. Krajský súd na podklade odvolania sťažovateľov preskúmal rozhodnutie\nokresného súdu a ústavnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom ho potvrdil. Právne\nposúdenie platnosti kúpnej zmluvy považoval za správne. Doplnením dokazovania bolo\npodľa krajského súdu preukázané, že dohodnutá kúpna cena bola zaplatená v hotovosti\n8. novembra 2010, čo vyplynulo z textu samotnej zmluvy (ktorú možno podľa obsahu\npríslušného ustanovenia o prevzatí finančných prostriedkov považovať aj za potvrdenie\no vyplatení kúpnej ceny) a výpovedí\n\na svedka\n\n(ktorého\n\nvierohodnosť nemôže byť spochybnená samotnou skutočnosťou jeho trestného stíhania\nv iných nesúvisiacich veciach). Z doplneného dokazovania vyplynula pravdivosť tvrdenia\no úhrade dlžôb a tiež ako nepriamy dôkaz slúži skutočnosť, že žalovaní v rozhodnom\nobdobí disponovali zodpovedajúcou sumou, z ktorej boli schopní uhradiť kúpnu cenu.\nOdvolací súd poukázal na to, že okresný súd napriek vyjadreniu, že sa hodnotením\ndoplnených dôkazov nebude zaoberať, sa nimi v skutočnosti zaoberal v bodoch 54 až 58\nrozsudku zo 16. marca 2017. V prípade priklonenia sa k tvrdeniam žalovaných, že im kúpna\ncena vyplatená nebola, by nebolo možné rozumne vysvetliť výsledky ostatného\ndokazovania. Z dôvodu preukázania zaplatenia kúpnej ceny neexistoval zákonný dôvod\nna odstúpenie od spornej zmluvy, a preto nebolo potrebné osobitne skúmať formálne\nnáležitosti odstúpenia. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý výrok potvrdil.\n7. Sťažovatelia sa domnievajú, že okresný súd nerešpektoval záväzný právny názor\nkrajského súdu vyjadrený v kasačnom rozhodnutí a krajský súd toto pochybenie nenapravil.\nKrajský súd pôvodne zaviazal okresný súd na opätovné posúdeniu otázky, či bola kúpna\ncena skutočne vyplatená. Okresný súd konštatoval, že sa vyhodnotením dôkazov týkajúcich\n5\n\nsa zaplatenia kúpnej ceny zaoberať nebude, pretože to nepovažuje za potrebné s ohľadom\nna jeho záver, že odstúpenie od zmluvy nebolo účinné. Krajský súd napriek tomu nové\nrozhodnutie okresného súdu potvrdil s konštatovaním, že sa „stotožnil so skutkovými\nzisteniami a právnym posúdením veci ohľadne zaplatenia kúpnej ceny“, a to napriek tomu,\nže zo strany okresného súdu k žiadnemu právnemu posúdeniu tejto otázky nedošlo.\nBody 54 až 58, na ktoré poukazuje krajský súd, neobsahujú žiadne hodnotiace úsudky ani\nprávny názor okresného súdu. Krajský súd sa odchýlil aj od právnych záverov vyslovených\nvo svojom predošlom rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie je podľa sťažovateľov\nnepresvedčivé, prekvapivé a svojvoľné a v konečnom dôsledku má za následok porušenie\nzákladného práva sťažovateľov na spravodlivý proces a na súdnu ochranu a tiež práva\nna ochranu vlastníctva. Navrhujú preto, aby ústavný súd rozhodnutie krajského súdu zrušil\n(ich návrh na zrušenie rozsudku okresného súdu bol odmietnutý pre nedostatok právomoci\npri prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, pozn.), vec vrátil na ďalšie konanie a priznal im\nnáhradu trov konania.\nII.\nVyjadrenia účastníka konania a zúčastnených osôb\n8. Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie požiadal krajský súd\na zúčastnené osoby o vyjadrenie.\n9. Krajský súd sa k veci vyjadril podaním sp. zn. Spr 277/20 zo 7. mája 2020.\nUviedol, že pri v poradí druhom rozhodovaní vo veci vychádzal z iného skutkového stavu\nnež pri prvom rozhodovaní, ktorý bol zistený novým dokazovaním okresného súdu.\nK odôvodneniu uznesenia ústavného súdu o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\nzo 7. októbra 2019, konkrétne k tvrdeniu, že sťažovatelia „[o]sobitne vytkli konajúcim\nsúdom, že riadne nevyhodnotili všetky dôkazy svedčiace o nečestnom scenári pripraviť ich\no kúpnu cenu za byt. Podľa ústavného súdu nemožno ústavnú sťažnosť v tejto časti\npovažovať za zjavne neopodstatnenú, pretože odôvodnenia rozsudkov krajského súdu\na okresného súdu, ktoré treba posudzovať ako jeden celok, signalizujú mimoriadne zužujúci\npohľad na posudzovanie komplexného súboru skutočností, ktoré mali podľa tvrdení\nsťažovateľov viesť až k definitívnej strate bytu bez náhrady, ktorý navyše predstavuje\n6\n\nchránený predmet právnych vzťahov (obydlie). Prima facie je značne problematické uznať\nvyplatenie kúpnej ceny, ak k tomu malo dôjsť podľa súdov pri podpise zmluvy, no v inom\nčase mal niekto v záujme predávajúcich vyplácať ich dlh v nebankovej spoločnosti\n(11 000 €) a na bytovom družstve (3 000 €) a rozdiel do kúpnej ceny (46 000 €) zostal\nneobjasnený, pritom nie v nezanedbateľnom rozsahu“, krajský súd uviedol, že dokazovaním\nbol zistený iný skutkový stav; podľa výsledkov dokazovania najprv došlo k úhrade kúpnej\nceny a až následne z nej žalobcovia uskutočňovali platby na bytovom družstve\na v nebankovej spoločnosti.\n10. Zúčastnené osoby vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 11. mája 2020\nuviedli, že s dôvodmi uvádzanými v ústavnej sťažnosti sa nestotožňujú. Nesúhlasia\npredovšetkým s tvrdením, že by v konaní nebolo preukázané, že uhradili kúpnu cenu.\nPoukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 185/2017\nz 8. januára 2017, podľa ktorého „... preukázanie skutočnosti, že napriek písomnému\nvyhláseniu nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny a v dôsledku toho existuje dôvod na odstúpenie\nod kúpnej zmluvy... zaťažovalo žalobcov“. Zúčastnené osoby v závere poukazujú na to,\nže musia namiesto sťažovateľov znášať všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti,\nkeďže sťažovatelia ich odmietajú uhrádzať.\n11. K vyjadreniam krajského súdu a zúčastnených osôb zaujali na základe výzvy\nústavného súdu stanovisko sťažovatelia. V úvode vyjadrili súhlas s upustením od ústneho\nprerokovania veci. Poukazujú na to, že tie isté dôkazy boli odvolaciemu súdu známe\naj pri prvom rozhodovaní, žalovaní nevyprodukovali žiadne relevantné dôkazy, ktoré\nby objektívne a spravodlivo svedčili o unesení dôkazného bremena týkajúceho sa zaplatenia\nkúpnej ceny.\n12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania\na zúčastnených osôb, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n7\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nA. Všeobecné východiská\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 6 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n15. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n16. Z ustanovenia čl. 20 ústavy vyplýva povinnosť štátu vlastníctvo jednotlivca\nnielen rešpektovať (status negativus – teda negatívny záväzok štátu nezasahovať), ale tiež\nchrániť ho pred zásahmi zo strany tretích subjektov (status positivus – pozitívny záväzok\nštátu) [podobne pozri nález Ústavního soudu České republiky sp. zn. IV. ÚS 1735/07\nz 21. októbra 2008 k čl. 11 Listiny základních práv a svobod]. Túto ochranu poskytuje\npredovšetkým skrz všeobecné súdnictvo, keďže ochrana práv (vrátane tých základných)\nje východiskovým poslaním súdov. Garancie, ktoré musia všeobecné súdy pri poskytovaní\nochrany vlastníckeho práva dodržiavať, sú zakotvené v ustanoveniach čl. 46 ústavy a nasl.\n17. Z vlastníckeho práva chápaného v zmysle status negativus teda vyplýva\npovinnosť štátu rešpektovať slobodnú vôľu jednotlivca pri nadobúdaní či nakladaní\nso svojím majetkom (samozrejme, obmedzenia sú prípustné pri ochrane práv iných osôb\nči verejného\n\nzáujmu).\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nsa\n\nk tejto\n\notázke\n\nvyjadril\n\nuž\n\nv minulosti,\n\nkeď konštatoval, že „[v]lastnícke právo predstavuje dôležitý predpoklad sebarealizácie\n\n8\n\nčloveka, ktorému zaisťuje nezávislosť, a tak vytvára priestor pre realizáciu jeho slobody.\nZ uvedeného vyplýva, že nešetrné mocenské zásahy do práva na pokojné užívanie majetku\nnarúšajú nielen dané základné právo, ale sú v napätí aj s ústavnou hodnotou personálnej\nautonómie jednotlivcov“ (PL. ÚS 19/09 z 26. januára 2011, č. 2/2011 Zbierka nálezov\na uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, s. 68). Kľúčovým pojmom je tu\n„autonómia jednotlivca“. Chránené je slobodné (autonómne) rozhodnutie jednotlivca\npredmet svojho vlastníckeho práva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať\ns ním spôsobom, ktorý uzná za vhodný.\n18. Naopak tam, kde slobodné rozhodnutie pri nakladaní s predmetom vlastníctva\nchýba, a tiež tam, kde sa konkrétny právny úkon dostane do rozporu s dobrými mravmi,\nje povinnosťou štátu poskytnúť jednotlivcovi ochranu prostredníctvom orgánov na to\nurčených – či už všeobecných súdov, orgánov činných v trestnom konaní a pod. V tomto\nsmere sa prejavuje vlastnícke právo ako status positivus. Vyžaduje totiž určité plnenie\nzo strany štátu, a to poskytnutie ochrany pred nezákonnými zásahmi, pričom táto ochrana\nmusí byť spravodlivá a účinná (to je vyjadrené aj v čl. 2 ods.1 Civilného sporového\nporiadku). Kľúčom na posúdenie, či je v konkrétnom prípade na mieste poskytnúť ochranu\npred nezákonným zásahom do vlastníckeho práva, je skúmanie vôle jednotlivca\npri nakladaní s majetkom v tvrdených okolnostiach a skúmanie, či konkrétne skutkové\nokolnosti signalizujú zásah do základných práv, ktorých porušenie sťažovateľ namieta\na ktorých ochrana sa na zákonnej úrovni prejavuje častokrát iba všeobecnými pojmami,\na to práve kvôli variabilite ich obsahu, ktorý môže byť presne identifikovaný až v spojitosti\ns konkrétnymi okolnosťami prípadu (napr. „dobré mravy“, pozri bod 24).\n19. Pojmom „vôľa“ sa ústavný súd zaoberal v náleze sp. zn. III. ÚS 196/2017\nz 12. septembra 2019. Uviedol, že „[v]ôľa je základnou pojmovou kategóriou právneho\nsystému. Právo stanovením normatívov (príkazov, zákazov, dovolení) pôsobí na jej\nutváranie. Do procesu jej tvorby vstupujú aj mimoprávne (sociologické, psychologické)\nmomenty. Právny systém uvažuje o konaní ako o právnej skutočnosti závislej od vôle.\nKonanie preto hodnotí s ohľadom na vôľu subjektu práva. Niektoré konania považuje\nza súladné s právom (inak povedané, za právne) iné za nesúladné s právom (inak povedané,\nza protiprávne). Pri úvahách ako správne súdiť právnu relevanciu konania berie právny\n9\n\nsystém na zreteľ jednak proces utvorenia obsahu vôle (napr. hodnotenie danosti\na zamerania obsahu vôle či dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený v civilných\nveciach; alebo rozsiahly inštitút zodpovednosti za zavinené konanie vo veciach trestných)\na tiež prejav vôle (napr. stanovenie obsahových náležitostí prejavu vôle).“\n20. Právny poriadok spája s chýbajúcou, neslobodnou či nevážnou vôľou následky\nspočívajúce v ničotnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov (pokiaľ ide o oblasť civilného\npráva). To však samo osebe na naplnenie idey spravodlivej a účinnej ochrany práv nestačí,\npretože postavenie subjektu prejavujúceho vôľu by mohlo byť neopodstatnene\nfavorizované.\n21. Vzťah vnútornej vôle, teda skutočnej psychickej vôle toho, kto právny úkon činí,\na vôle prejavenej je zložitým filozofickým problémom. Skutočná vôľa a prejavená vôľa sa\ntotiž môžu líšiť, pričom v prípade rozporu sa môže záujem toho, kto vôľu prejavil, dostať\ndo konfliktu so záujmom adresáta prejavenej vôle. Preto zákonodarca v záujme vyváženia\nspravodlivosti dopĺňa právny poriadok o rovnako všeobecný korektív spočívajúci v zákaze\nkonaní namierených proti účelu zákona, ktoré myšlienku spravodlivosti potierajú\n(napr. zneužitia práva, obchádzania zákona, konaní priečiacich sa dobrým mravom a pod.).\nTakýmto konaniam právny poriadok ochranu neposkytuje. Až tak je naplnené poslanie,\nktoré myšlienka spravodlivosti presadzuje. Pri riešení konfliktu medzi skutočnou vôľou\na vôľou prejavenou zohráva rolu pojem „dobrá viera“. Adresát právneho úkonu sa môže\nodvolávať na svoju dobrú vieru, že prejavená vôľa korešpondovala vôli skutočnej\n(Knapp, V., Teorie práva. 1. vydání. Praha : C. H. Beck. 1995, s. 142). Ani tá však\nautomaticky nemôže prevážiť, pretože konkrétne riešenie je vždy vecou vyváženia proti\nsebe stojacich záujmov a práv.\n22. Všeobecný súd je teda pri posúdení otázky, ktorej strane sporu v konkrétnom\nprípade poskytnúť ochranu, často postavený pred neľahkú úlohu. Okolnosti môžu byť –\na často bývajú – značne komplikované a netypické. To ho však nezbavuje povinnosti urobiť\nvšetko pre nájdenie spravodlivého riešenia. V prípade, že nie je možné zachovať maximum\noboch v kolízii stojacich základných práv, je všeobecný súd povinný túto kolíziu vyriešiť\nv prospech toho, komu svedčí všeobecná idea spravodlivosti [podobne pozri nález\n10\n\nÚstavního soudu České republiky sp. zn. Pl. ÚS 34/09, č. 187/2010 SNaU; ďalej len „nález\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 34/09“)].\n23. Pri hľadaní spravodlivého riešenia a v konkrétnom prípade pri posudzovaní\nplatnosti právneho úkonu v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka (predovšetkým\nak vykladá pojmy ako „dobré mravy“, „tieseň“, „sloboda vôle“), musí súd vziať do úvahy\nvšetky okolnosti a súvislosti, ktoré sú mu známe. Vytváranie vôle a jej deformácia môže\nbyť dlhodobým procesom. Preto je potrebné zohľadniť aj okolnosti, ktoré predchádzali\nvzniku právneho úkonu, platnosť ktorého je spochybňovaná, pohnútky zúčastnených strán,\nich obozretnosť (v zmysle zásady „vigilantibus iura“), existenciu či, naopak, absenciu\ndobrej vôle a podobne. Všeobecný súd sa nemôže obmedziť len na skúmanie písomného\nprejavu vôle (textu zmluvy). V takom prípade je možné hovoriť iba o posúdení prejavu\n(podobne už citovaný nález sp. zn. III. ÚS 196/2017). To však nevypovedá nič\no náležitostiach vôle, medzi ktoré radí právna teória jej danosť (existenciu), vážnosť,\nslobodu a absenciu omylu (Luby Š. in Knapp, V., Luby Š. Československé občanské právo,\nsvazek I, 2. vydání. Praha, 1997, s. 90).\n24. Všeobecný súd pri rozhodovaní nesmie zabúdať ani na to, že „hranice\nvzájomného súžitia nie sú definované len právom, ale tiež morálkou, etikou a zvykmi, ktoré\nvytvárajú zásady existencie každého spoločenstva“ [Petr Bohata. Dobré mravy v německém\nprávu. Právní rozhledy 9/1999, s. 466 a nasl.; ďalej len „Bohata, 1999“)]. Tieto zásady sú\ndo zákona vtelené pod pojmom „dobré mravy“, ktoré možno vyjadriť tiež ako „cítenie\nkaždého poctivo a spravodlivo zmýšľajúceho človeka“ (Bohata, 1999). Práve zásada výkonu\npráva v súlade s dobrými mravmi predstavuje významný korektív, ktorý v odôvodnených\nprípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie\npravidiel slušnosti, a to dokonca aj keby mal rozhodnúť praeter legem či contra legem\n(nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 34/09). Rozpor s dobrými mravmi\nmôže byť zistený až po preskúmaní všetkých okolností úkonu (pohnútok, účelu, ktorý\nsleduje), nemusí spočívať len v samotnom obsahu právneho úkonu. Preto prichádza do\núvahy aj prípad, keď vyjde rozpor s dobrými mravmi najavo až po zhodnotení viacerých\nnadväzujúcich právnych úkonov (Bohata, 1999). Konkretizáciu toho, čo v kontexte danej\nspoločnosti znamená rozpor s dobrými mravmi, je možné nájsť predovšetkým v základných\n11\n\nústavných právach, ktoré do horizontálnych právnych vzťahov prenikajú práve cez pojmy,\nako sú dobré mravy.\n25. Špeciálnu pozornosť musí všeobecný súd venovať prípadom, keď je predmetom\nsporu nehnuteľnosť slúžiaca pre potreby bývania, pretože v takom prípade je nepriamo\ndotknuté nielen právo na súkromný a rodinný život podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8\ndohovoru, z ktorého vyplývajú tiež určité procedurálne garancie (porovnaj nález\nII. ÚS 294/2018 z 11. októbra 2018, bod 12), ale aj právo každého na zachovanie ľudskej\ndôstojnosti zaručené čl. 19 ods. 1 ústavy. Všeobecný súd musí byť preto ostražitý\nv prípadoch, keď je žaloba podaná práve z dôvodu ochrany pred tvrdeným nezákonným\nzásahom do vlastníckeho práva k bytu uspokojujúceho základnú potrebu bývania žalobcu.\nB. Aplikácia uvedených východísk na posudzovaný prípad\n26. Sťažovatelia od počiatku sporu primárne tvrdili, že sporná kúpna zmluva je\nneplatná z dôvodov uvedených v § 37 ods. 1 (právny úkon nebol urobený vážne\na slobodne), resp. v § 39 Občianskeho zákonníka (kúpna zmluva je v rozpore s dobrými\nmravmi), až alternatívne (teda pre prípad, že by súd považoval zmluvu za platnú)\nargumentovali tým, že od zmluvy odstúpili pre nezaplatenie kúpnej ceny. Sťažovatelia pred\nsúdom uviedli, že pôvodne nemali v úmysle byt predávať. Boli vo finančnej tiesni\na sprostredkovateľ (svedok) im mal prisľúbiť vyriešenie ich finančných problémov.\nSprostredkovateľ ich mal ubezpečovať, že podpísanie zmluvy slúži iba ako zábezpeka\npre vybavenie úveru na úhradu ich dlžôb voči nebankovej spoločnosti a družstvu. Tvrdil im,\nže sa to musí urobiť takto (teda formou kúpnej zmluvy, pozn.). Byt mal byť po vybavení\núveru prevedený spätne na nich. Vedľajší účastník mal byť investorom. Sťažovateľka to\npodľa svojej výpovede chápala tak, že investor investuje peniaze na vyplatenie dlžôb.\nSprostredkovateľ\n\nich kontaktoval 8. novembra 2010 s tým, že je v meste\n\na požiadal ich, aby šli podpísať zmluvu. Tú videli prvýkrát pred podpisom, mali na jej\nprečítanie asi hodinu.\n\npovedal, že ak to nepodpíšu, nezbaví ich dlžôb.\n\nNásledne ju šli podpísať k notárovi. Notár im nič nevysvetľoval. Po podpísaní odovzdali\npapiere\n\n, ktorý na nich čakal v reštaurácii, šli vyplatiť dlh v družstve\n12\n\na rozišli sa. Tvrdenia odporcov a svedka o stretnutí v automobile označili za nepravdivé.\nSťažovatelia počas celého konania poukazovali na to, že k prevodu vlastníctva ich bytu\ndošlo v kontexte podvodu s bytmi, kde organizovaná skupina (tzv. bytová mafia) využívala\nnepriaznivú finančnú situáciu dlžníkov nebankových spoločností, pričom tento prípad nebol\nojedinelý. Ako dôkaz predložili trestné oznámenia, informácie z internetu a z ďalších\ntrestných konaní vedených proti svedkovi\n\n. Špeciálne v tejto súvislosti\n\npoukazovali na nedôveryhodnosť svedka\n\n– sprostredkovateľa v danej veci,\n\nktorý vystupuje vo viacerých podobných kauzách a súdnych konaniach a taktiež proti nemu\nbolo v auguste 2013 vznesené obvinenie vo veci obzvlášť závažnej trestnej činnosti\npodvodu (v čase rozhodovania okresného súdu bol vo väzbe, pozn.).\n27. Okresný súd informácie a tvrdenia týkajúce sa údajného podvodu s bytmi úplne\nprehliadol. K rozporom v popise skutkového stavu sa nijako nevyjadril, za pravdivé vzal\nbez ďalšieho tvrdenia žalovaných a svedka\n\n. Žalobu najprv zamietol so strohým\n\nkonštatovaním, že rozpor s dobrými mravmi ani defekt vôle sťažovatelia nepreukázali.\nArgumentáciu sťažovateľov o nedostatku slobodnej a vážnej vôle pri uzatváraní zmluvy,\nmalo podľa okresného súdu vyvracať 1) opačné tvrdenie žalovaných a svedka\n, podľa ktorých sťažovatelia dobre vedeli, že podpisujú kúpnu zmluvu,\na ďalej aj to, že 2) zmluvu a dodatok k nej riadne podpísali, pričom v zmluve bolo\nustanovenie, podľa ktorého strany vyhlasujú, že ju uzavreli slobodne, vážne, a nie v tiesni\nalebo za nápadne nevýhodných podmienok. K tvrdeniu týkajúcemu sa porušenia dobrých\nmravov vraj sťažovatelia nepredložili žiadne argumenty (rozsudok okresného súdu\nz 5. decembra 2015, str. 21; rozsudok okresného súdu zo 16. marca 2017, str. 28 – 29).\nKrajský súd sa danej otázke napriek tomu, že bola predmetom odvolania z 23. decembra\n2013, nevenoval. Rozsudok okresného súdu zrušil z dôvodu nesprávneho posúdenia\ndôkazného bremena týkajúceho sa zaplatenia kúpnej ceny a nedostatočných skutkových\nzistení v tomto smere. Pri prvom kasačnom rozhodnutí teda krajský súd „nasmeroval“\nkonanie aj pozornosť účastníkov smerom k dokazovaniu zaplatenia kúpnej ceny. Okresný\nsúd po vrátení veci namiesto posúdenia otázky, či došlo k zaplateniu kúpnej ceny, žalobu\nzamietol z dôvodu, že sťažovatelia, tak či onak, od zmluvy neodstúpili účinne, a preto nemá\nvýznam zaoberať sa zaplatením kúpnej ceny. Krajský súd toto rozhodnutie potvrdil,\n13\n\nkeď uviedol, že okresný súd sa – napriek svojmu explicitnému vyjadreniu, že sa posúdením\ndôkazov týkajúcich sa zaplatenia kúpnej ceny nebude zaoberať – vlastne zaplatením\nzaoberal a vec posúdil správne. Krajský súd pritom poukázal na body 54 – 56 rozhodnutia,\nv ktorých vraj okresný súd vykonané dôkazy hodnotí. Ústavný súd konštatuje, že zatiaľ\nčo v bode 54 sa nachádza rekapitulácia vyjadrenia právnych zástupcov účastníkov (ide teda\no názor sporových strán), v bode 55 a 56 súd konštatuje obsah prípisu notára a nebankovej\nspoločnosti bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom vyhodnotil, čo z uvedených dokumentov\nvyplýva vo vzťahu k prejednávanej veci. Krajský súd sa teda snažil vec „zachrániť“ tým,\nže v rozhodnutí videl niečo, čo tam v skutočnosti nie je.\n28. Ústavný súd konštatuje, že popísaná argumentácia všeobecných súdov nesvedčí\no spravodlivom a objektívnom posúdení veci. Všeobecné súdy vyvinuli nadmerné úsilie\nna to, aby sa nemuseli podrobne venovať podstate veci, ktorou bola primárne otázka\nabsolútnej neplatnosti spornej kúpnej zmluvy. Otázku, na ktorú všeobecné súdy sústredili\nväčšinu svojej pozornosti (predovšetkým pokiaľ ide o krajský súd, keďže okresný súd sa\njej posúdeniu vyhol), teda zaplatenie kúpnej ceny, posúdili celkom nedostatočne\n(pozri body 37 – 44).\ni)\n\nK otázke absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy\n\n29. Ústavný súd vychádza v prvom rade z toho, že kúpna zmluva je konsenzuálnym\nkontraktom. To znamená, že na to, aby k jej vzniku došlo, musí sa stretnúť vôľa kupujúceho\na vôľa predávajúceho, pričom obe musia smerovať k rovnakému cieľu (t. j. predať,\nresp. kúpiť predmet kúpy za dohodnutú cenu). Ako každý právny úkon, aj kúpna zmluva má\nsvoju materiálnu (vzťahujúcu sa na náležitosti vôle) aj formálnu stránku (vzťahujúcu sa\nna náležitosti prejavu vôle, ktorým je v tomto prípade súkromná listina spísaná na nejakom\nnosiči – papieri). Ak vznikne pochybnosť o platnosti právneho úkonu, všeobecný súd je\npovinný s ohľadom na povahu tvrdení sporových strán skúmať jeho formálnu aj materiálnu\nstránku. Skutočnosť, že sťažovatelia zmluvu a dodatok k nej riadne podpísali, nevypovedá\nnič o náležitostiach vôle ako materiálnej stránke právneho úkonu. Táto skutočnosť môže\nsvedčiť len o tom, že bola dodržaná forma právneho úkonu v zmysle § 40 Občianskeho\n14\n\nzákonníka. Ani zmluvné ustanovenie, podľa ktorého strany vyhlasujú, že ju uzavreli\nslobodne, vážne, a nie v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok, samozrejme,\nnevypovedá nič o zameraní vôle sťažovateľov (t. j. podstatná náležitosť právneho úkonu),\npretože uvedené je potrebné v konaní dokázať, keďže sťažovatelia existenciu vôle\nspochybňovali. Sťažovatelia v konaní poukazovali na to, že pri podpise kúpnej zmluvy\nnemali v úmysle previesť ich vlastnícke právo k bytu a že sa stali obeťou podvodu\n(pozri bod 26 nálezu – svedok ich mal ubezpečiť, že je nevyhnutné podpísať kúpnu zmluvu,\naby im pomohol zbaviť sa dlhov). Toto tvrdenie je možné chápať aj tak, že vôľa\nsťažovateľov nebola zameraná na to, že výsledkom sledu systematicky na seba\nnadväzujúcich čiastkových právnych úkonov (organizovaných sprostredkovateľom a treťou\nstranou) bude pre nich strata obydlia prakticky bez náhrady a pre tretiu stranu investičná\nkúpa nehnuteľnosti za „dobrú“ cenu (cenu zodpovedajúcu vyplateniu dlhov v bytovom\ndružstve a nebankovej spoločnosti, čo bola, pokiaľ ide o vynaloženie finančných\nprostriedkov, jediná v konaní spoľahlivo preukázaná vec; k tomu pozri ďalej body 38 – 44).\nUvedené tvrdenie je relevantné, pretože signalizuje, že v konkrétnom prípade sa vôľa\nkupujúcich a vôľa predávajúcich (jej zameranie) vôbec nemuseli stretnúť. Poskytnutie\nochrany strane, ktorá by zamlčala svoju skutočnú vôľu (v konkrétnom prípade spočívajúcu\núdajne v nadobudnutí bytu „pod cenu“, resp. bez úplného vyplatenia dohodnutej kúpnej\nceny), naráža na všeobecný právny princíp, podľa ktorého sa výkonu práva, ktorý je\nv rozpore s dobrými mravmi, ochrana neposkytuje. S ohľadom na uvedené neobstojí ani\npaušálne tvrdenie, že „nevyplatenie kúpnej ceny nemá za následok neplatnosť, či už\nrelatívnu alebo absolútnu, kúpnej zmluvy podľa žiadneho z ustanovení Občianskeho\nzákonníka“ (bod 97 rozsudku); toto konštatovanie nemôže obstáť v situáciách, keď by bolo\nnevyplatenie kúpnej ceny úmyslom kupujúceho už pri podpise zmluvy. Preto tvrdenia\nsťažovateľov boli spôsobilé spochybniť platnosť úkonu (kúpnej zmluvy) ako takého\na všeobecné súdy boli povinné sa uvedenej otázke [náležitostiam vôle (jej existencii)\na tvrdenému rozporu s dobrými mravmi] podrobnejšie venovať. Sťažovateľmi tvrdené\nokolnosti, za ktorých malo dôjsť k podpisu spornej zmluvy, preto museli byť predmetom\ndokazovania, a to na základe nepriamych dôkazov, ktoré sťažovatelia predložili či ktoré bol\nsúd povinný zadovážiť ex offo (k tomu pozri body 31 – 34).\n\n15\n\n30. Všeobecné súdy boli povinné venovať zvýšenú pozornosť tvrdeniam\nsťažovateľov už aj preto, že sankciou za vady vôle a rozpor s dobrými mravmi je absolútna\nneplatnosť právneho úkonu, na ktorú všeobecný súd prihliada z úradnej povinnosti, pokiaľ\nskutkové okolnosti, ktoré ju zakladajú, vyjdú v konaní najavo. Tvrdenia sťažovateľov\no tom, že nemali vôľu byt predať, ale stali sa obeťami podvodu, podporené tiež poukázaním\nna trestné stíhanie svedka\n\nv obdobných veciach, ostali nepovšimnuté.\n\nPodľa ústavného súdu však tieto (súdmi nijako nezohľadnené) skutočnosti a dôkazy\nnielenže majú dôkazný potenciál spochybniť vierohodnosť svedka\n\n(k tomu pozri\n\nďalej uvedené), ktorého výpoveď bola jedným z hlavných dôkazov, na základe ktorých\nvšeobecné súdy priznali ochranu protistrane, ale majú tiež potenciál podporiť verziu\nsťažovateľov o priebehu skutkového deja. Okresný súd sa však vo svojom rozhodnutí\nobmedzil len na rekapituláciu tvrdení sťažovateľov (bod 63), relevantných ustanovení\nObčianskeho zákonníka (body 70 – 85) a posúdenie obsahu kúpnej zmluvy (bod 97\nrozsudku zo 16. marca 2017). Rozhodnutie okresného súdu a na neho nadväzujúce\nrozhodnutie krajského súdu sú preto celkom nedostačujúce.\n31. Pokiaľ ide o hodnotenie vierohodnosti svedka\n\nzo strany krajského súdu,\n\npodľa ktorého tá „nemôže byť spochybnená samotnou skutočnosťou jeho trestného stíhania\nv iných veciach nesúvisiacich s týmto sporom“ (rozsudok z 29. mája 2019, str. 7), ústavný\nsúd toto hodnotenie považuje za úplne nedostatočné. V očiach sťažovateľov môže byť toto\nhodnotenie vnímané dokonca ako výsmech spravodlivosti. Uvedený záver by mohol platiť\nv prípade, že by svedok čelil trestnému stíhaniu za nesúvisiaci trestný čin (trestný čin\nsmerujúci proti iným záujmom chráneným trestným zákonom, napr. neplatenie výživného).\nPokiaľ však svedok\n\nčelí obvineniam zo spáchania obzvlášť závažného zločinu\n\npodvodu pri prevode bytu, ktorý sa mal odohrať za veľmi podobných skutkových okolností,\nako uvádzajú sťažovatelia (napr. uznesenie o spojení na spoločné konanie trestných vecí\na\n\n, z ktorého vyplýva, že sťažovateľ bol obvinený, stručne\n\npovedané z toho, že, vystupujúc ako finančný poradca, dal poškodenej ako predávajúcej\npodpísať kúpnu zmluvu, na základe ktorej poškodená za kúpnu cenu 261 000 € previedla\nbyt na tretiu osobu – tzv. „investorku“, pričom v zmysle dohody medzi poškodenou\na\n\nmalo ísť len o dočasný prevod nehnuteľnosti, ktorým mala investorka\n16\n\ngarantovaný návrat poskytnutých finančných prostriedkov, avšak poškodená z finančných\nprostriedkov dostala len 18 400 € + 1 600 € a bola pripravená o nehnuteľnosť v hodnote\n262 000 €; teda bola uvedená obvinenými do omylu tak, že jej dali nepravdivý prísľub\nvyriešenia jej zlej finančnej situácie; č. l. 271), potom konštatovanie krajského súdu bez\nďalšieho v žiadnom prípade neobstojí. Ústavný súd podotýka, že všeobecný súd nemôže\nv civilnom konaní robiť závery o vine či nevine obvineného pred tým, než dôjde\nk právoplatnému odsúdeniu, pretože by tým porušil prezumpciu neviny. Iná vec je však\nhodnotenie vierohodnosti výpovede svedka, ktorý figuruje v trestnom konaní v postavení\nobvineného, teda osoby, u ktorej skutočnosti zistené v trestnom konaní s vyššou mierou\npravdepodobnosti nasvedčujú tomu, že spáchala skutok, pre ktorý bolo začaté trestné\nstíhanie (ktorá bola navyše v čase druhého rozhodovania okresného súdu už väzobne stíhaná\n– a to od 23. júla 2015, na čo sťažovatelia upozorňovali). Z uznesenia Krajského súdu\nv Žiline sp. zn. 2 Tpo 24/2015 z 5. augusta 2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie\nOkresného súdu Žilina sp. zn. 0 Tp 301/2015 z 24. júla 2015 o vzatí do väzby svedka\n(ktoré má ústavný súd dispozícii ako podklad ku konaniu v inej veci – sp. zn.\nIII. ÚS 422/2016), navyše vyplýva, že svedok\n\nbol v tom čase pre trestnú činnosť\n\nobdobného charakteru stíhaný v piatich prípadoch. Ešte pred vydaním v poradí druhého\nrozhodnutia okresného súdu a ústavnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu bol svedok\n\nminimálne v jednom konaní právoplatne odsúdený [rozsudkom\n\nsp. zn. 29 T 57/2015 z 2. júna 2016, právoplatným 8. septembra 2016, čo je ústavnému súdu\nznáme z vlastnej činnosti – konanie vedené pod sp. zn. I. ÚS 169/2017].\n32. Ústavný súd podotýka, že ak sporové strany prednesú tvrdenia o trestnom stíhaní\ntretích osôb, povinnosť preukázať svoje tvrdenia splnia v miere zodpovedajúcej rozsahu im\ndovoleného prístupu k takýmto informáciám, a zároveň sa tieto informácie ukážu byť pre\ncivilné konanie relevantné (napríklad pre vyhodnotenie vierohodnosti svedka či iných\nvýpovedí), je povinnosťou všeobecných súdov ich zabezpečiť a riadne zohľadniť (§ 186\nCivilného súdneho poriadku). Zákonodarca explicitne súdu vierohodnosť svedka hodnotiť\nuložil v § 191 Civilného sporového poriadku, pričom krajský súd obsah tejto matérie svojím\npostojom svojvoľne vyprázdnil. Reputácia svedka, ale aj dopad výsledku sporu na záujem\nsvedka sú pritom relevantnými kritériami, ktoré môžu mať vplyv na hodnotenie jeho\n17\n\nhodnovernosti [bližšie ku kritériám hodnotenia hodnovernosti pozri Števček, M. a kol.\nCivilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016 (ďalej len „CSP Komentár,\n2016“), s. 730 – 731]. Popis skutkov, pre ktorý bol obvinený svedok trestne stíhaný za\ntrestný čin podvodu, naznačuje, že modus konania bol vo všetkých prípadoch obdobný\ntomu, ktorý popisovali sťažovatelia. Skutočnosť, že svedok vystupoval v týchto prípadoch\nako osoba obvinená, je relevantná pre hodnotenie jeho vierohodnosti v spore, v ktorom\nmalo dôjsť k prevodu nehnuteľnosti za nie nepodobných okolností. Rovnako tak nie je\nirelevantná skutočnosť, že sami sťažovatelia podali na svedka trestné oznámenie. Preto\nstrohé konštatovanie krajského súdu naznačené v úvode predchádzajúceho odseku nemôže\nobstáť a je popretím základnej úlohy súdu – poskytovať efektívnu ochranu subjektívnym\nprávam.\n33. Ústavný súd zdôrazňuje, že účelom civilného procesu je chrániť skutočné\nsubjektívne práva (Lavický, P. a kolektiv. Moderní civilní proces. Brno : Masarykova\nuniverzita. 2014, str. 58). Tento cieľ – materiálnu (skutočnú) ochranu práv – musí mať súd\nna pamäti pri každej svojej činnosti. Všeobecný súd preto „nie je viazaný len skutkovým\nstavom, ako ho predniesli (substancovali) sporové strany, ale má i vlastné procesné\noprávnenia ingerovať do sporu. Strany tak nie sú „vlastníkmi“ skutkových tvrdení, ako\nv liberálnom koncepte civilného procesu, ale súdom zistený skutkový stav má v čo najvyššej\nmožnej miere korešpondovať s reálnym hmotnoprávnym pomerom sporových strán“\n(Števček, M., Bajánková J. in: CSP Komentár. 2016, s. 731). Aj keď je procesná aktivita\nvo vzťahu k ustáleniu skutkového stavu primárne zverená sporovým stranám (v čom sa\nprejavuje tzv. prejednacia zásada), súd sa nestáva len pasívnym divákom, ale má povinnosť\nmateriálne korigovať vedenie sporu (Števček, M., Bajánková J. in: CSP Komentár. 2016,\ns. 731 – 732; Gešková, K., tamtiež, str. 693 ). V záujme ustálenia skutkového stavu, ktorý\nbude v čo najvyššej možnej miere korešpondovať s reálnym hmotnoprávnym pomerom\nsporových strán, má všeobecný súd povinnosť starostlivo prihliadať na všetko, čo v konaní\nvyšlo najavo (§ 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku), a tiež oprávnenie (ktoré v sebe\nzahŕňa aj povinnosť) požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia či vysvetlenia (na zákonnej\núrovni vyjadrené v § 150 ods. 2, § 195 ods. 1 či § 202 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku).\n18\n\n34. Verzia priebehu skutkového deja zo strany sťažovateľov sa v podstatných\nokolnostiach líšila od verzie, ktorú predostrel vedľajší účastník spolu so svedkom\n. Všeobecné súdy boli v konkrétnom prípade povinné zohľadniť všetky\nskutočnosti, ktoré sťažovatelia uvádzali na podporu svojho popisu skutkového stavu,\nprípadne ich požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Uvedené platí predovšetkým, pokiaľ išlo\no skutočnosti, ktoré mali svedčiť o absolútnej neplatnosti zmluvy či o rozpore s dobrými\nmravmi, na ktoré je súd povinný prihliadať ex offo. Keďže sťažovatelia si splnili povinnosť\ntvrdenia konkrétnych okolností (presahujúcich do trestnej roviny) a keďže by bolo nadmieru\nzaťažujúcim, ba až nemožným, zaviazať ich na získavanie informácií z trestných konaní,\nbolo by zároveň nespravodlivé pričítať na ich ťarchu obmedzujúci prístup k informáciám\nz trestných konaní. Pre účely zistenia skutočného stavu veci boli teda súdy povinné zahrnúť\ninformácie týkajúce sa trestného stíhania svedka\n\nv obdobných veciach do procesu\n\nvyhodnocovania (vierohodnosti) vykonaných dôkazov. Keďže tak neurobili a prihliadli\njednostranne na tvrdenia žalovaných a svedka\n\n, nesplnili svoju základnú úlohu,\n\nktorou je poskytovanie ochrany skutočným subjektívnym právam či právom chráneným\nzáujmom a hodnotám – v tomto prípade právu sťažovateľov vlastniť majetok.\n35. Všeobecné súdy namiesto toho považovali automaticky za pravdivé tvrdenia\nvedľajšieho účastníka a svedka\n\n. Pritom nezohľadnili, že ak by celá transakcia\n\nskutočne prebehla spôsobom, akým ju popisujú títo účastníci, potom by jej okolnosti\nzároveň svedčili o nedostatku dobrej viery (nedobromyseľnosti) na strane kupujúcich.\nOkolnosti popisované vedľajším účastníkom a svedkom\n\n, ktoré všeobecné súdy\n\npovažovali za pravdivé, museli bdelej osobe jasne signalizovať, že daný prevod nie je\nv poriadku. Vedľajší účastník ako kupujúci podľa vlastných slov byt fyzicky vôbec nevidel\na tiež mal vedomosť o tom, že na veci je zainteresovaná nebanková spoločnosť, ktorá má\nk bytu zriadenú ťarchu (vedľajší účastník mal podľa svojich slov vedomosť o tom,\nže bez vyplatenia dlhu nebankovej spoločnosti nebude môcť dôjsť k prevodu vlastníctva\nna jeho osobu). Mal taktiež vedomosť o tom, že sťažovatelia byt predávajú z dôvodu\nzadlženia a sú vo finančnej tiesni (bola mu známa aj výška dlhov, ktorá bola nepomerná\nk cene bytu). Byt kupoval, ako sám uviedol, zo ziskuchtivých dôvodov, pretože mal zistené,\nže je ho možné predať za vyššiu sumu, než zaplatí on sťažovateľom. Zo zistení súdu ďalej\n19\n\nvyplynulo, že k vyplateniu peňazí malo dôjsť „na ruku“ (bez písomného potvrdenia)\nv automobile zaparkovanom pred sídlom notárskeho úradu, a to ešte pred podpísaním\nzmluvy zo strany predávajúcich. V tomto smere je iste prekvapivé, že bolo uprednostnené\nvyplatenie nemalej čiastky peňazí v motorovom vozidle zaparkovanom pred sídlom notára,\npred ich odovzdaním v prítomnosti notára či do notárskej úschovy (v zmysle zásady\n„vigilantibus iura“, ktorej si mal byť vedľajší účastník ako podnikateľ vedomý).\nVedľajší účastník ako kupujúci (teda jedna zo strán 2 stranného úkonu) k notárovi nielenže\nnešiel, ale dokonca podľa vlastných slov ani nečakal na podpis zmluvy a bezprostredne\npo odovzdaní 46 000 € v hotovosti v automobile údajne odišiel preč (pozri jeho výpoveď\nna č. l. 153). V kontexte daných okolností, ktoré pripomínajú skôr „vekslovanie pred\ntuzexom“ než riadnu transakciu, nemohol byť vedľajší účastník ani ako laik dobromyseľný,\nže ide o čestný prevod bytu.\n36. Poskytnutím ochrany vedľajšiemu účastníkovi za daných okolností všeobecné\nsúdy schválili, že nečestné konanie, proti ktorému sa dotknutá strana vecne aj procesne\nriadne bráni, môže viesť k vzniku riadne uznaného vlastníckeho práva. Takýto výklad sa\nprieči cíteniu každého poctivo a spravodlivo zmýšľajúceho človeka.\nii)\n\nK preukázaniu zaplatenia kúpnej ceny\n\n37. Neobstoja ani závery všeobecných súdov o zaplatení kúpnej ceny. Okrem toho,\nže krajský súd neprípustne vyhodnotil dôkazy namiesto okresného súdu bez toho, aby ich\nsám vykonal, posúdenie otázky zaplatenia kúpnej ceny považuje ústavný súd za taký exces,\nktorý zasahuje úplnú podstatu základného práva sťažovateľov na spravodlivé konanie.\nZáver, že vedľajší účastník preukázal zaplatenie kúpnej ceny, je svojvoľný a žiadnym\nspôsobom z vykonaného dokazovania nevyplýva.\n38. Podľa krajského súdu malo byť zaplatenie kúpnej ceny preukázané 1) textom\nsamotnej zmluvy, ktorú možno podľa obsahu príslušného ustanovenia o prevzatí finančných\nprostriedkov považovať aj za potvrdenie o vyplatení kúpnej ceny, 2) výpoveďou\na svedka\n\na z doplneného dokazovania mala vyplynúť 3)\n\n20\n\npravdivosť tvrdenia o úhrade dlžôb, ako aj 4) pravdivosť tvrdenia, že žalovaní v rozhodnom\nobdobí disponovali zodpovedajúcou sumou, z ktorej boli schopní uhradiť kúpnu cenu.\n39. Ustanovenie zmluvy, podľa ktorého predávajúci,\n\ns manželkou\n\n, predávajú a kupujúci,\n,\n\nkupujú\n\nnehnuteľnosti\n\nuvedené\n\ns manželkou\nv bode\n\nI\n\ntejto\n\nzmluvy\n\nv celosti\n\ndo bezpodielového spoluvlastníctva za kúpnu cenu 46 000,00 € (slovom štyridsaťšesťtisíc\neur), ktorú kupujúci zaplatia v plnej výške pri podpise tejto zmluvy k rukám predávajúcich,\n„ktorí ich prevzatie potvrdzujú podpisom tejto kúpnej zmluvy“ (zvýraznenie ústavný súd,\npozn.), nepreukazuje zaplatenie kúpnej ceny v situácii, keď bolo jej zaplatenie popreté.\nÚstavný súd podotýka, že zmluva nie je verejná listina, u ktorej by sa predpokladala\npravdivosť a pravosť jej obsahu. Obsah súkromnej listiny je potrebné dokazovať. Dôkazné\nbremeno pritom leží na tom účastníkovi, ktorý zo súkromnej listiny vyvodzuje pre seba\npriaznivé dôsledky – v tomto prípade na kupujúcom. Sťažovatelia popreli, že by peňažné\nprostriedky skutočne prevzali (s ohľadom na negatívnu dôkaznú teóriu nie je spravodlivé\nod nich požadovať, aby túto negatívnu skutočnosť dokazovali). Kupujúci nemohli\npreukázať zaplatenie kúpnej ceny poukázaním na listinu, ktorej obsah museli preukázať\nzase len oni. Ide o argumentáciu kruhom, pričom vo výsledku nič preukázané nebolo.\nOkrem toho zmluvu nekoncipovali sťažovatelia, ale svedok\n\n; sťažovatelia nemali\n\nna jej naštudovanie viac než hodinu. O tom, že text zmluvy nezodpovedá reálnemu priebehu\ndeja, svedčí tiež skutočnosť, že ani podľa tvrdení vedľajšieho účastníka a svedka\nnemalo k zaplateniu kúpnej ceny dôjsť pri podpise zmluvy (scenár, ktorý predpokladá\nzmluva), ale ešte pred ním (v automobile).\n40. K výpovedi svedka\n\nsa ústavný súd už vyjadril (body 31 – 32). Ostáva\n\nteda výpoveď (tvrdenie) vedľajšieho účastníka\n\n, čo je v podstate jediný\n\ndôkaz. Oproti nemu však stojí výpoveď predávajúcich, ktorí tvrdia opak. Okrem toho\nneušlo pozornosti ústavného súdu, že podľa výpovede svedka\n\nna pojednávaní\n\n20. júna 2013 (č. l. 161) malo dôjsť k stretnutiu v automobile a vyplateniu peňazí ráno;\npodľa výpovede\n\nmalo od vyplatenia sumy do podpisu zmluvy ubehnúť\n\n10 minút, podľa\n\nmali v aute stráviť 30 – 45 minút (pozri rozsudok okresného\n\nsúdu zo 16. marca 2017, body 26 a 34). Z prípisu notára pritom vyplýva (bod 55 rozsudku\n21\n\nzo 16. marca 2017), že k overeniu podpisov došlo až poobede o 13:27 h, pričom tento\nrozpor ani jeden zo súdov nezohľadnil.\n41. Dôkazy, ktorými mali byť preukázané tvrdenia o úhrade dlžôb v družstve\na nebankovej spoločnosti, svedčia rovnako tak o verzii skutkového deja prezentovanej\nsťažovateľmi. Pravdivosť tvrdenia o uhradení dlžôb nimi (ani nikým iným) v konaní\nspochybňovaná nebola. Sťažovatelia od počiatku tvrdili, že za nich boli vyplatené dlžoby\nvoči družstvu a nebankovej spoločnosti dohromady vo výške 14 000 €, žiadne ďalšie\nprostriedky im vyplatené neboli. Vyplatenie dlžôb teda nemá výpovednú hodnotu vo vzťahu\nk zaplateniu kúpnej ceny, pretože mohlo prebehnúť (a podľa sťažovateľov aj prebehlo)\nizolovane.\n42. Záver, že vedľajší účastníci „v rozhodnom období“ (krajský súd nešpecifikuje,\no aké obdobie má ísť) disponovali finančnými prostriedkami na vyplatenie kúpnej ceny,\nnebol v konaní dostatočne podložený. Podľa krajského súdu mal tento záver vyplynúť\nz doplneného dokazovania. Neuvádza však, z ktorých dôkazov a prečo by mal daný záver\nz doplneného dokazovania vyplývať. Je len možné usudzovať, že má na mysli dôkazy\nvymenované v bode 60 rozsudku okresného súdu zo 16. marca 2017 (výpisy z účtu\nvedľajšieho účastníka, potvrdenie od banky, v akých bankovkách bola vybraná hotovosť,\nvýpisy z účtu otca vedľajšieho účastníka, zmluvy o nájme nebytových priestorov a zmluvy\no predaji autosúčiastok), ktoré však neboli okresným súdom nijako vyhodnotené.\nZ rozsudku okresného súdu ani rozsudku krajského súdu sa nedozvieme, ani čo bolo ich\nobsahom. Ústavný súd pripomína, že do procesu dokazovania zasahuje len v prípadoch\nzistenia extrémneho nesúladu medzi skutkovými zisteniami a z nich vyvodenými\nskutkovými či právnymi závermi. Takými budú aj prípady, keď skutkové zistenia\nz vykonaných dôkazov vôbec nevyplývajú, sú značne skreslené, prípadne ak pre ne\nvykonané dôkazy nemohli byť v žiadnom prípade dostatočným podkladom. Ústavný súd sa\npo vyžiadaní spisu okresného súdu oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise\nna č. l. 303. Na prvý pohľad je možné konštatovať, že z priložených výpisov z účtu nie je\nzrejmá disponibilná výška prostriedkov (a už vôbec nie v období po septembri 2010,\nkeď došlo k podpisu zmluvy). Z výpisu z účtu vedľajšieho účastníka je možné odvodiť len\nto, že vedľajší účastník vykonával nejaké finančné operácie (výber z účtu 26. októbra 2010\n22\n\nvo výške 13 000 € a 5. novembra 2010 vo výške 12 000 €). Výbery hotovosti v podobných\nvýškach však vedľajší účastník robil aj po dátume 8. novembra 2010 (napr. 10. januára 2011\nvýber 22 000 €), ale aj pred týmto dátumom (o čom svedčia vedľajším účastníkom doložené\npotvrdenia o výberoch z účtu z obdobia rokov 2009 – august 2010, ktorý má údajne patriť\njeho otcovi a ku ktorému má dispozičné právo). Súvislosť s posudzovanou vecou nie je\nbez ďalšieho zrejmá. Potvrdenia o výberoch z účtu, ktorý má údajne patriť otcovi\nvedľajšieho účastníka (č. l. 304), z obdobia rokov 2009 – august 2010 nemajú žiadnu\nčasovú súvislosť s prejednávanou vecou, keďže podľa výpovedí svedka\nna pojednávaní 20. júna 2013, č. l. 157, začal celú záležitosť s manželmi\nriešiť niekedy v septembri – októbri 2010. Otázna je tiež relevancia zmlúv na prenájom\nnehnuteľností alebo predaj autosúčiastok uzatvorených v rámci podnikateľskej činnosti\nvedľajšieho účastníka, keďže vedľajší účastník mal prostriedky na kúpu nehnuteľnosti\npodľa vlastných slov získať od jeho otca, a nie z vlastných zdrojov. Pokiaľ teda krajský súd\nna základe týchto dôkazov uzavrel, že vedľajší účastníci disponovali financiami na úhradu\nkúpnej ceny, takéto konštatovanie nemá podklad vo vykonaných dôkazoch. Aj keby bola\nuvedená skutočnosť preukázaná, musela by byť podporená ďalšími dôkazmi, keďže sama\nosebe nepreukazuje skutočnosť, ktorá bola predmetom dokazovania – teda že vedľajší\núčastník odovzdal príslušnú čiastku sťažovateľom [zo skutočnosti, že osoba A má dostatok\npeňazí, nevyplýva, že ich dala osobe B; osoba A si ich mohla nechať, minúť na iný účel\natď.; ide nanajvýš o indíciu, avšak v danom kontexte veľmi slabú a navyše nepreukázanú).\nPri hodnotení dôkazov zo strany krajského súdu, ktorý z uvedených podkladov vyvodil\nzáver, že vedľajší účastník preukázal disponovanie dostatočnými finančnými prostriedkami\nna úhradu bytu, a tým nepriamo aj zaplatenie kúpnej ceny, došlo k deformácii dôkazov,\nkeďže z nich takéto závery nie je možné odvodiť.\n43. Na základe zisteného skutkového stavu nie je možné prijať záver, že v konaní\nbolo preukázané zaplatenie kúpnej ceny. Všeobecné súdy v rámci hodnotenia dôkazov\npopreli základné pravidlá dokazovania. Týmto postupom zasiahli do práva sťažovateľov\nna súdnu ochranu a spravodlivý proces.\n44. Ústavný súd uzatvára, že neprihliadnutím na sťažovateľmi tvrdené okolnosti\nporušil krajský súd základné právo sťažovateľov vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy\n23\n\n(resp. čl. 11 ods. 1 listiny), pretože sťažovateľom v rozpore s týmto ustanovením neposkytol\nochranu pred tvrdeným porušením ich práva. V dôsledku extrémnych procesných pochybení\n(resp. ich nenapravenia) spočívajúcich predovšetkým v deformácii dôkazov a vade\nopomenutých dôkazov (nezohľadnení všetkých vykonaných dôkazov a opomenutí vykonať\nrelevantné dôkazy) porušil krajský súd aj základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. čl. 36 ods. 1 listiny) a čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1\nvýroku nálezu). Ústavný súd preto jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\n(bod 2 výroku nálezu), v ktorom bude krajský súd viazaný názorom ústavného súdu.\nIV.\n45. Ústavný súd napokon podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol\naj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku ich právneho\nzastúpenia.\n46. Pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal ústavný súd z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vypočítal ako\njednu šestinu výpočtového základu, ktorým je priemerná mzda zamestnanca hospodárstva\nSlovenskej republiky za predchádzajúci polrok (§ 1 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 vyhlášky).\nVýpočtovým základom za úkony v roku 2019 je priemerná mzda za I. polrok 2018,\nt. j. 980 €, a za úkony v roku 2020 je to priemerná mzda za I. polrok 2019, t. j. 1 062 €.\nZákladná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon v roku 2019 je 163,33 € a za úkon\nv roku 2020 je to 177 €. V zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba\ntarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo\nviacerých osôb, čo predstavuje sumu 81,67 € (2019) a 88,5 € (2020). Ústavný súd priznal\nza každého zo (4) sťažovateľov náhradu za dva úkony právnej služby v roku 2019\n(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) a jeden úkon v roku 2020 (vyjadrenie\nk vyjadreniu odporcu). Právny zástupca sťažovateľov netvrdil ani neosvedčil, že by bol\nplatcom dane z pridanej hodnoty. Úhrada za tri úkony právnej služby za každého\n24\n\nzo sťažovateľov [4x (2 x 81,67 € + 1 x 88,5 € = 1007,37 €] spolu s režijným paušálom\n[4x (2 x 9,80 € + 1 x 10,62 €) = 120,88 €] predstavuje spolu sumu 1 128,25 € (bod 3 výroku\nnálezu).\n47. Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\n48. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. augusta 2020\n\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n25", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "dokazovanie", "právny úkon-neplatnosť absolútna", "zmluva-kúpna zmluva"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "17Co/334/2017", "guid": "a685eaee-ae8e-41e2-bd94-eca0a0604add:db2db612-5223-4944-bdfc-8613d76189ff", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fd2fe6f9-a640-4663-9657-9bda1929e406", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.294.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 294/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 294/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.294.2018.1"}, {"guid": "ussr:26d50743-1b60-4fd6-8eaa-fcf1860f70cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.196.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 196/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 196/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.196.2017.2"}, {"guid": "ussr:e5790a4d-a397-4cfe-b3a3-9b499feb835e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.169.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 169/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/2017 z 29. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.169.2017.1"}, {"guid": "ussr:e0ae2061-1496-47a7-a6d2-598fcf36e3db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.422.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 422/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 422/2016 z 28. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.422.2016.1"}, {"guid": "ussr:6ab6ce7e-09fe-44e5-8a22-3208dc5f3ed2", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab6ce7e-09fe-44e5-8a22-3208dc5f3ed2"}, {"guid": "b8299f74-2d7c-42fc-b177-1d05a30878b7:adb74b93-45f4-4a2a-a37e-cc983ab33a40", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/334/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/334/2017 z 20. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-11-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b8299f74-2d7c-42fc-b177-1d05a30878b7:adb74b93-45f4-4a2a-a37e-cc983ab33a40"}, {"guid": "5afbe07a-e661-447a-bd17-ae62a2b4ea52:f6c59fb5-a79f-4570-a4f1-7943cf955ffd", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3113214390.1", "spisova_znacka": "17Co/301/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/301/2014 z 27. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-01-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3113214390.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c2606bbc-4bf1-4307-b522-d9cea6e18ab6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.644.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 644/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 644/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.644.2025.1"}, {"guid": "ussr:abc1ffbf-1958-4b21-bfbd-208eb63e21e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.506.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 506/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 506/2024 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.506.2024.1"}, {"guid": "ussr:5d72db14-afc4-40ed-bdd9-2cb14bdbe57f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.355.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 355/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 355/2025 z 12. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.355.2025.1"}, {"guid": "ussr:6449438f-8460-45fd-83ad-29df85e177e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.306.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 306/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 306/2025 z 10. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.306.2025.1"}, {"guid": "ussr:36eb0533-d130-42b3-87bf-1195ff84b34f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.539.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 539/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 539/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.539.2024.1"}, {"guid": "ussr:e355cbab-eda7-4652-b910-b98213353164", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.81.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 81/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 81/2024 z 15. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.81.2024.1"}, {"guid": "ussr:5979bd7c-c006-48d2-9718-a81428607872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.107.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 107/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 107/2023 z 21. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.107.2023.1"}, {"guid": "ussr:23789771-96a9-40bf-b21d-bd0e708da56e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.487.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 487/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 487/2022 z 25. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-25", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.487.2022.1"}, {"guid": "ussr:337464e2-eff5-4217-aca1-080a42761451", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.104.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 104/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 104/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.104.2022.2"}, {"guid": "ussr:081fbcac-d1bf-420e-ac40-09d58a0106e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 417/2021", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 417/2021 z 22. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:081fbcac-d1bf-420e-ac40-09d58a0106e8"}, {"guid": "ussr:86c50b0c-a6e0-49a5-b813-ea22f05f75d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.114.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.114.2020.1"}, {"guid": "ussr:dde0a1c8-7a82-42c5-9ad8-5a9d9b48788c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.32.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 32/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 32/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.32.2020.1"}, {"guid": "b1077670-7300-4592-97b2-637df9724b8f:93c72d6b-20bd-4ea2-96d5-1b797fd4f8b4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5721203777.1", "spisova_znacka": "8Cdo/77/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/77/2024 z 19. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5721203777.1"}, {"guid": "7696748b-2c86-43f7-ab1d-962d1076ebe3:b0f1194c-6f49-413b-a8cd-86164d7dc034", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8118216486.1", "spisova_znacka": "1Cdo/97/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/97/2024 z 25. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8118216486.1"}, {"guid": "a485de96-3a33-4cf3-a804-8f3fdabbf6de:87bce8dd-c09e-40d4-a325-3ab9d27925c3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1713202400.2", "spisova_znacka": "8Cdo/182/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/182/2024 z 31. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1713202400.2"}, {"guid": "2e934c09-f5c0-4f0a-9d64-9fa192e8d08d:43f6afba-3e2f-4c2f-8149-8d73cd6ffe8a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8715206787.1", "spisova_znacka": "6Cdo/13/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/13/2024 z 27. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8715206787.1"}, {"guid": "64bc36c2-aa1c-4b12-8296-262240a00b33:e97cea5c-c603-4d4f-8fcb-790d1a7d5367", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6120398884.1", "spisova_znacka": "1Obdo/11/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/11/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6120398884.1"}, {"guid": "2c1c7c17-1a21-4f3d-a8c9-b7aa18c01c2c:d2b046ef-1dc6-48dd-8b4a-d8f4db49f75a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1413219693.1", "spisova_znacka": "5CdoPr/13/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5CdoPr/13/2023 z 17. 12. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-12-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1413219693.1"}, {"guid": "ddaa67be-fc24-4ec0-88a7-22a6669ee8fd:26efdf95-835b-476d-934c-146b351ad0c8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4417211410.2", "spisova_znacka": "5Cdo/21/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/21/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4417211410.2"}, {"guid": "05944518-8f83-4e9d-9b0a-084b302fa5e7:faa831da-7a09-4fe9-b071-881be4133bf9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:3116215102.1", "spisova_znacka": "6Cdo/72/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/72/2021 z 29. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:3116215102.1"}, {"guid": "644fd521-bee0-4662-9767-91cbe4d1ba58:30ab7fce-b169-45b9-a11c-b40f602d3217", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200302.3", "spisova_znacka": "BB-74S/43/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-74S/43/2022 z 17. 1. 2024", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2024-01-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200302.3"}, {"guid": "95ddbb48-cab9-4136-82ac-1d5b26cdd5d3:7d746acc-6e6a-481d-838a-79b54dae5da4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2120202513.2", "spisova_znacka": "24Co/160/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/160/2025 z 25. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2120202513.2"}, {"guid": "d6fb7098-51d1-4d20-af69-0b39d80f8bae:a3371a75-049d-4761-9347-77b7ad8a958b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6124275381.1", "spisova_znacka": "13Co/38/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/38/2026 z 31. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6124275381.1"}, {"guid": "04db2a9b-39d7-4b2c-91e4-3cb82f9c376e:2ba3087b-fd31-4283-8187-44c7fb9b7c12", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6124276396.1", "spisova_znacka": "17Co/101/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/101/2025 z 24. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6124276396.1"}, {"guid": "d6c922b7-ed3e-4f79-98a4-0afd65d4d97f:1d3797e0-cf69-4c29-8bcc-6e5e21157c1a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6124261282.1", "spisova_znacka": "17Co/112/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/112/2025 z 24. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6124261282.1"}, {"guid": "8be097b0-67be-458a-a3e0-313d5c3c7658:52eedb66-80ba-45b3-9955-1d059be1f964", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7518201006.2", "spisova_znacka": "8Co/58/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/58/2025 z 29. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7518201006.2"}, {"guid": "56d462c2-39b7-44c1-908b-2633048669e3:196509d1-7009-4c25-85c8-546123458931", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4224202958.1", "spisova_znacka": "26Co/46/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Co/46/2025 z 30. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4224202958.1"}, {"guid": "d75275f6-dccf-4c74-a6da-f5941ffd05c2:31d5c54b-ada3-40e2-9d32-bae151fac920", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:3124213127.2", "spisova_znacka": "11Co/12/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11Co/12/2026 z 29. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:3124213127.2"}, {"guid": "e2bcaf92-242e-498b-8b6a-94aa705c8a7c:cba34512-dc42-4876-bc85-6e5ab52fd4d2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6120227213.2", "spisova_znacka": "43Cob/71/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/71/2025 z 5. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-03-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6120227213.2"}, {"guid": "57038d6a-e6cd-4ee5-9d04-62612405aef0:87876058-c5b2-4c4a-a5ec-6bc608d5e690", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6124261281.1", "spisova_znacka": "14Co/130/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/130/2025 z 17. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-02-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6124261281.1"}]}