{"guid": "ussr:f8fe9508-e092-4e23-9c8c-5ac0a226d907", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.117.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 117/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/2020 z 4. 8. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. augusta 2020, sp. zn. III. ÚS 117/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.117.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-08-04", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f8fe9508-e092-4e23-9c8c-5ac0a226d907", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.117.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.117.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.117.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 117/2020-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. augusta 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku\n(sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti\n\n,\n\n,\n, zastúpeného\n\nAdvokátskou kanceláriou Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, v mene ktorej koná advokát\na konateľ JUDr. Richard Bauer, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a jeho práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 T 104/2018 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 1 T 94/2011), takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 104/2018 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €\n\n(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Bardejov p o v i n n ý\n\nzaplatiť\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Bardejov j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 628,15 € (slovom šesťstodvadsaťosem eur a pätnásť centov) na účet\nAdvokátskej kancelárie Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 117/2020-12 z 2. apríla 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. Richard Bauer (ďalej len ,,právny zástupca“), podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde), ktorou namietal\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)\n2\n\nv konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 94/2011 (ďalej len „napadnuté konanie“), a vo zvyšnej\nčasti ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na sťažovateľa bola podaná\nobžaloba č. k. Pv 555/06-10 z 26. októbra 2006 a trestné konanie sa vedie pod sp. zn.\n1 T 153/2006, obžaloba č. k. Pv 784/05-37 z 15. októbra 2009 a trestné konanie sa vedie\npod sp. zn. 1 T 151/2009 a obžaloba č. k. Pv 523/10-23 z 8. júna 2011 a trestné konanie\nsa vedie pod sp. zn. 1 T 94/2011. Okresný súd uznesením č. k. 1 T 151/2009-80\nz 21. marca 2012 spojil uvedené trestné konania na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené\npod sp. zn. 1 T 94/2011 (ďalej aj ,,spojené veci“).\n3. Sťažovateľ uvádza, že v spojených veciach sú zo strany okresného súdu\nnezákonne, svojvoľne a arbitrárnym spôsobom opakovane spôsobované zbytočné prieťahy\nv konaní, ktoré trvajú takmer 13 rokov, pričom poukazuje, že skutky, na základe ktorých\nboli na sťažovateľa podané obžaloby, sa mali stať v rokoch 2000 ‒ 2009.\n4. V sťažnosti ďalej sťažovateľ argumentuje, že okresný súd od spojenia vecí\nna spoločné prejednanie a rozhodnutie ani po viac ako 7 rokoch meritórne nerozhodol, čím\nby odstránil právnu neistotu sťažovateľa.\n5. Sťažovateľ podal 5. júna 2018 predsedníčke okresného súdu sťažnosti, v každom\nzo spojených vecí samostatne (avšak s rovnakým obsahom, pozn.), v ktorých namietal\nnajmä porušovanie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote. Podpredsedníčka\nokresného súdu v podaní sp. zn. Spr 38/2018 z 20. júla 2018 uviedla, že po prešetrení veci,\npo oboznámení sa s obsahom spisu a vyjadrenia zákonnej sudkyne zistila, že došlo\nk spojeniu vecí na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 1 T 94/2011. Zároveň\nuviedla, že v konaní bol nariadený termín hlavného pojednávania na 10. september 2018,\nčím došlo k odstráneniu akéhokoľvek zdržania pri vybavovaní veci, a oznámila,\nže z hľadiska plynulosti bude predmetnú vec pravidelne sledovať.\n\n3\n\n6. Po opísaní skutkového a právneho stavu veci sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„1. ... Okresný súd Bardejov svojím postupom a rozhodnutiami v trestnom konaní\nvedenom pod sp. zp. 1T/94/2011, sp. zn. 1T/151/2009 a sp. zn. 1T/153/2006 porušil\nzákladné právo sťažovateľa\n\n, aby sa jeho vec prerokovala\n\nbez zbytočných prieťahov, zaručené mu v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38\nods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jeho právo na prejednanie veci v primeranej\nlehote zaručené mu v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...\n2. ... Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bardejov\nv trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 1T/94/2011, sp. zn. 1T/151/2009 a sp. zn.\n1T/153/2006 konať bez zbytočných prieťahov...\n3. ...Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Bardejov v trestnom\nkonaní vedenom pod sp. zn. 1T/94/2011, sp. zn. 1T/151/2009 a sp. zp. 1T/153/2006\npokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa...\n4. ... Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi\nfinančné Zadosťučinenie v sume 25.000,-EUR slovom dvadsaťpäťtisíc eur, ktoré je mu\nOkresný súd Bardejov povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...\n5. ... Okresný súd Bardejov je povinný zaplatiť\n\ntrovy právneho\n\nzastúpenia v sume 403,-EUR (slovom štyristotri eur) na účet jeho právnej zástupkyne\nAdvokátskej kancelárie Bauer s.r.o., Dénešova 19, 040 23 Košice, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n7. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. 1 SprO 828/2020 z 20. mája 2020\ndoručeným ústavnému súdu 22. mája 2020 vyjadrila k ústavnej sťažnosti predsedníčka\nokresného súdu, ktorá v úvode objasnila, že vec pôvodne vedená pod sp. zn. 1 T 94/2011\nje v súčasnosti vedená pod sp. zn. 2 T 104/2018.\nZároveň uviedla chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného súdu\nv napadnutom konaní a poukázala, že od napadnutia trestnej veci na okresný súd\n4\n\n29. júna 2011 do zmeny zákonného sudcu 4. januára 2016 bolo nariadených 16 hlavných\npojednávaní, pričom 8 z nich bolo odročených na základe žiadosti právneho zástupcu\nsťažovateľa.\n\nV rovnakom\n\nobdobí\n\npredložil\n\nprávny\n\nzástupca\n\nsťažovateľa\n\ntrikrát\n\nsplnomocnenie na jeho zastupovanie, ktoré krátko pred nariadeným termínom hlavného\npojednávania vypovedal, čím zmaril jeho vykonanie. Následne na hlavnom pojednávaní 12.\nseptembra 2016 bola vec vedená pod sp. zn. 1 T 94/2011 spojená na spoločné\nkonanie s vecou vedenom pod sp. zn. 2 T 134/2016 a sp. zn. 1 T 230/2015. Na tomto\npojednávaní požiadal sťažovateľ o ustanovenie obhajcu „vzhľadom na svoj zdravotný stav“,\na preto ho súd odročil na neurčito.\nNa základe oznámenia probačného a mediačného úradníka o porušení povinnosti\nuloženej súdom sťažovateľovi bol 13. marca 2017 vydaný zatýkací rozkaz. Sťažovateľ bol\nzatknutý 5. apríla 2017 a uznesením z nasledujúceho dňa vzatý do väzby. Proti uzneseniu\nokresného súdu o vzatí sťažovateľa do väzby podal sťažovateľ sťažnosť (odôvodnenie\nsťažnosti bolo okresnému súdu doručené 21. apríla 2017, pozn.), pričom vec bola\nKrajskému súdu v Prešove (ďalej len ,,krajský súd“) predložená až 2. júna 2017. O sťažnosti\nrozhodol tak, že ju zamietol. V tejto súvislosti bolo nálezom ústavného súdu\nsp. zn. II. ÚS 642/2017 z 20. marca 2018 vyslovené porušenie základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 134/2016.\nOkresný súd uznesením zo 16. októbra 2017 zamietol žiadosť sťažovateľa\no prepustenie z väzby. Sťažnosť sťažovateľa proti uvedenému rozhodnutiu krajský súd ako\nnedôvodnú zamietol. Proti postupu okresného súdu v konaní o žiadosti sťažovateľa\no prepustenie z väzby podal sťažovateľ ústavnú sťažnosť, ktorá bola uznesením ústavného\nsúdu sp. zn. III. ÚS 636/2017 z 25. októbra 2017 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.\nNa hlavnom pojednávaní 13. decembra 2017 okresný súd zamietol ďalšiu žiadosť\nsťažovateľa o prepustenie z väzby a nariadil znalecké dokazovanie pre účely vyšetrenia\nduševného stavu sťažovateľa. Od 14. decembra 2017 do 2. marca 2018 bol trestný spis\nmimo dispozície okresného súdu a následne nebolo možné opakovane nariadiť\nhlavné pojednávanie z dôvodov na strane prísediacich. Až na pojednávaní nariadenom\nna 11. apríl 2018 okresný súd rozhodol o vylúčení veci pôvodne vedenej pod sp. zn.\n1 T 94/2011 na samostatné konanie a opätovne o zamietnutí žiadosti sťažovateľa\n5\n\no prepustenie z väzby. Krajský súd o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu o zamietnutí\njeho žiadosti o prepustenie z väzby rozhodol uznesením sp. zn. 1 Tos 14/2018\nz 10. mája 2018 tak, že ho v celom rozsahu zrušil a prepustil sťažovateľa z väzby\nna slobodu. Právny zástupca sťažovateľa oznámil 31. mája 2018 okresnému súdu ukončenie\nzastupovania sťažovateľa. Na hlavnom pojednávaní 10. septembra 2018 požiadal sťažovateľ\no ustanovenie obhajcu z dôvodu nedostatočných prostriedkov. Opatrením okresného súdu\nz 27. septembra 2018 bola sťažovateľovi ustanovená obhajkyňa\n(ďalej len ,,ustanovený obhajca“). Následne bolo vykonané hlavné pojednávanie\n20. novembra 2018 a na hlavnom pojednávaní 8. februára 2019 boli na samostatné konanie\nvylúčené veci pôvodne vedené pod sp. zn. 1 T 151/2009 a sp. zn. 1 T 153/2006\na pojednávanie odročené na neurčito pre účely vyčkania rozhodnutia krajského súdu\no odvolaní vo veci vedenej pod sp. zn. 2 T 134/2016. Krajský súd o odvolaní sťažovateľa\nrozhodol rozsudkom sp. zn. 8 To 47/2018 z 30. apríla 2019.\n7.1 Okresným súdom nariadené pojednávanie na 2. júl 2019 bolo zrušené\na pojednávania 10. júla 2019 a 17. júla 2019 boli odročené. Ďalší termín hlavného\npojednávania bol nariadený na 21. august 2019. Pred termínom hlavného pojednávania bolo\nokresnému súdu 14. augusta 2019 doručené splnomocnenie udelené sťažovateľom\nprávnemu zástupcovi spolu so žiadosťou o odročenie termínu hlavného pojednávania.\nOkresný súd vykonal hlavného pojednávanie za prítomnosti ustanoveného obhajcu\na vyhlásil rozsudok. Proti rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, pričom 26. februára 2020\nvzal podanie odvolania späť. Späťvzatie odvolania zobral predseda senátu krajského súdu\nuznesením sp. zn. 2 To 12/2019 z 27. februára 2020 na vedomie a rozhodnutie vo veci\nsamej vedenej pod sp. zn. 2 T 104/2018 nadobudlo právoplatnosť.\n7.2 V závere predsedníčka okresného súdu poukazuje, že:\n„V danom prípade boli prejednávané súčasne 3 veci, v ktorých boli podané\nsamostatné obžaloby, potom, čo boli spojené na spoločné konanie. Vo veci bolo\nnariadených celkovo 36 hlavných pojednávaní, z ktorých väčšina, ako to už bolo vyššie\nuvedené, bola zmarená konaním JUDr. Bauera, ktorý opakovane súdu predkladal\nplnomocenstva udelené mu zo strany obžalovaného\n\na následne, opakovane\n\npredkladal vypovedanie plnomocenstva obžalovanému z jeho strany, väčšinou to bolo\n6\n\nkrátko pred nariadeným termínom hlavného pojednávania, ktorý bol takýmto spôsobom\nzmarený, keďže v danom prípade išlo o nutnú obhajobu. K predĺženiu konania došlo aj\nzavinením samotného obžalovaného\n\n, ktorý sa na hlavné pojednávanie\n\nnedostavoval, čoho dôkazom je aj to, že vo veci bol na obžalovaného 2x vydaný zatýkací\nrozkaz, obžalovaný bol väzobne stíhaný, proti rozhodnutiu súdu opakovane podával\nsťažnosti a spis tak opakovane bol predkladaný na rozhodnutie odvolaciemu súdu\na k predĺženiu konania došlo aj z dôvodu, že vo veci bolo 2x nariadené znalecké\ndokazovanie, čo toto konanie tiež predĺžilo.“\n7.3 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení vyslovila súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania v danej veci v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n8. Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril,\nči trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedníčky\nokresného súdu sp. zn. 1 SprO 828/2020 z 22. mája 2020 na prípadné zaujatie stanoviska\nk veci.\n8.1 Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 9. júna 2020\noznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Uviedol, že stanovisko\npredsedníčky okresného súdu je „lživé a klamlivé“, pričom z relevantných spisov vyberá\núčelovo len tie tvrdenia a poukazuje len na tie dôkazy, ktoré majú okresný súd zbaviť\nzodpovednosti za celkovú dĺžku napadnutého konania. Odmieta aktivitu sťažovateľa a jeho\nprávneho zástupcu za hlavnú príčinu dĺžky napadnutého konania. Podľa jeho názoru ak mal\nprávny zástupca v napadnutom konaní mariť vykonanie nariadených pojednávaní, mali mu\nbyť ukladané poriadkové pokuty a sťažovateľovi ustanovený náhradný obhajca. Tvrdí,\nže okresný súd účelovo spájal a vylučoval trestné veci sťažovateľa, a to nie zo zákonných\ndôvodov, a žiada:\n„... zohľadniť, že hoci prijatá na ďalšie konanie bola iba vec porušovateľa sp. zn.\n1T/94/2011, pri účelovom a cielenom spájaní a vylučovaní vecí by ani nemohol do sťažnosti\npojať všetky konania. Preto trvá na tom, že v súvislosti s namietaným konaním je potrebné\nhodnotiť aj konania porušovateľa pôvodne vedené a spojené do namietaného konania,\na síce pod sp. zn. 1T/153/2006 a sp. zn. 1T/151/2009, hoci porušovateľ v snahe vyhnúť sa\nprieťahom tieto konania už opakovane spojil, a aj vylúčil.“\n7\n\nSťažovateľ poukazuje na prieťahy v napadnutom konaním, ktoré boli zapríčinené\nneefektívnou a nesústredenou činnosťou a dlhodobou nečinnosťou okresného súdu a ktoré\nmajú vyplývať z konania vedenom pred ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 642/2017\na z konania vedenom pred krajským súdom pod sp. zn. 1 Tos 14/2018.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n\n8\n\n14. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná\nverejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n16. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, pričom k porušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní.\n17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,\nIV. ÚS 90/2010).\n18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 38 ods. 2 listiny (čo platí, aj pokiaľ ide\no čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.\nSamotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota\nneodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až\nprávoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne\nvykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).\n\n9\n\n19. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho\nkonania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných\nzáväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo\nna prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) a zabezpečiť\nodstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu\nv primeranej dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).\n20. Podľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení\nbolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva\nna spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje\nstrate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol\npríliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude (rozsudok\nESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968).\n21. Pokiaľ ide o primeranosť lehoty, v ktorej má byť vec obvineného prerokovaná, je\npojem primeraná lehota relatívny. Neexistuje žiadna absolútne stanovená doba, ktorej\nprekročenie by bolo automaticky kvalifikované ako doba neprimeraná. Primeranosť doby\nkonania sa posudzuje podľa konkrétnych okolností prípadu (napr. rozsudok ESĽP vo veci\nKönig v. Nemecko z 28. 6. 1978). Čas na konanie bez zbytočných prieťahov spravidla\nnemožno vyjadriť numericky. Obvykle neexistuje časová hranica, uplynutím ktorej postup\nsúdu môže mať povahu prieťahov v konaní (napr. I. ÚS 137/02, II. ÚS 429/2017).\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n22. Ústavný súd na prvom mieste považoval za nevyhnutné si ustáliť genézu\nnapadnutého konania a zistil, že na sťažovateľa boli podané viaceré samostatné obžaloby\npôvodne vedené pod sp. zn. 1 T 151/2009 (pre trestný čin podvodu, pozn.),\nsp. zn. 1 T 153/2006 (pre trestný čin skrátenia dane a poistného, pozn.) a sp. zn. 1 T 94/2011\n(pre trestný čin úverového podvodu, zločin podvodu a prečin sprenevery, pozn.).\n\n10\n\nUvedené veci boli uznesením okresného súdu z 21. marca 2012 spojené na spoločné\nkonanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. 1 T 94/2011.\n22.1 Na sťažovateľa boli následne podané aj ďalšie obžaloby vedené pod sp. zn.\n1 T 230/1015 (pre trestný čin vydierania, pozn.) a pod sp. zn. 2 T 134/2016 (pre trestný čin\nsprenevery), ktoré boli spojené na spoločné konanie ďalej vedené pod sp. zn. 2 T 134/2016.\nNa hlavnom pojednávaní nariadenom na 12. september 2016 boli okresným súdom\nveci vedené pod sp. zn. 1 T 94/2011 a sp. zn. 2 T 134/2016 spojené na spoločné konanie,\nktoré sa ďalej viedlo pod sp. zn. 2 T 134/2016.\n22.2 Uznesením okresného súdu č. k. 2 T 134/2016-488 z 11. apríla 2018 bola zo\nspoločného konania vylúčená na samostatné konanie vec vedená pod sp. zn. 1 T 94/2011,\npričom konanie je ďalej vedené pod novou sp. zn. 2 T 104/2018. Z odôvodnenia uvedeného\nrozhodnutia je zrejmé, že k vylúčeniu veci na samostatné konanie došlo z dôvodu,\nže na hlavné pojednávanie v spojenej veci sa opakovane nedostavili predvolaní svedkovia,\nskončenie veci tak bolo spojené s komplikáciami a išlo o väzobnú vec, v ktorej bolo\nnevyhnutné rozhodnúť v čo najkratšom čase. Vzhľadom na to ústavný súd ustálil aj spisovú\nznačku (uvedenú v záhlaví tohto rozhodnutia), pod ktorou je napadnuté konanie vedené.\n22.3 Na hlavnom pojednávaní nariadenom na 8. február 2019 boli okresným súdom\nveci pôvodne vedené pod sp. zn. 1 T 151/2009 a sp. zn. 1 T 153/2006 vylúčené\nzo spoločného konania na samostatné konanie.\n22.4 Okresný súd na hlavnom pojednávaní nariadenom na 21. august 2019 vyhlásil\nrozsudok sp. zn. 2 T 104/2018, proti ktorému podal sťažovateľ prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu odvolanie. Podané odvolanie bolo 26. februára 2020 vzaté späť\na rozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť (bod 7.1 tohto rozhodnutia).\n23. Judikatúra ESĽP a nadväzne i judikatúra ústavného súdu sa tiež ustálila v tom,\nže otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická\nzložitosť\n\nveci,\n\no\n\nktorej\n\nsúd\n\nrozhoduje,\n\nsprávanie\n\núčastníka\n\nsúdneho\n\nkonania\n\na postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04,\nI. ÚS 398/2016). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu\n11\n\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,\nI. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa rovnakých kritérií posudzoval ústavný súd\naj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.\n24. Pri posudzovaní právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd vychádzajúc\nz toho, že predmetom napadnutého konania okresného súdu je rozhodovanie o obžalobe\npodanej proti sťažovateľovi (resp. v čase spoločného konania rozhodovanie o viacerých\nobžalobách, pozn.) za spáchanie úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 a 3 Trestného\nzákona účinného do 31. decembra 2005, za spáchanie podvodu podľa § 221 ods. 1 a 3\npísm. a.) Trestného zákona a za spáchanie sprenevery podľa § 213 ods. 1 a 2 písm. a)\nTrestného zákona konštatuje, že po právnej stránke ide o štandardnú rozhodovaciu agendu\nvšeobecných súdov v trestných veciach. Z faktického hľadiska ústavný súd v zhode\ns vyjadrením predsedníčky okresného súdu zastáva názor, že predmetná vec vykazuje určitý\nstupeň faktickej zložitosti jednak vzhľadom na to, že na sťažovateľa boli podané viaceré\nsamostatné obžaloby, ktoré boli spojené na spoločné konanie (následne aj vylúčené\nna samostatné konania, pozn.), pričom konanie vedené pod sp. zn. 1 T 151/2009 sa viedlo aj\nproti ďalšiemu obžalovanému. Väčší počet svedkov v spoločnom konaní, ktorí okresnému\nsúdu neposkytovali súčinnosť nezanedbateľnou mierou, prispel k spomaleniu napadnutého\nkonania. Z predloženého spisu je však zrejmé, že okresný súd nevyužil na zabezpečenie\nplynulého priebehu konania zákonné inštitúty (napr. poriadková pokuta, predvedenie,\npozn.).\nNapriek uvedenému faktická zložitosť veci nemôže ospravedlňovať doterajšiu dĺžku\nnapadnutého konania (od podania obžaloby do meritórneho rozhodnutia vo veci viac ako\n8 rokov, pozn.), uvedené skutočnosti možno nanajvýš zohľadniť pri určení sumy\nprimeraného finančného zadosťučinenia.\nPokiaľ ide o povahu veci a jej význam pre sťažovateľa, ústavný súd v zhode\ns judikatúrou ESĽP (napr. rozsudok vo veci Bagetta v. Taliansko z 25. 6. 1987) akcentuje,\nže doba trestného konania sa vo všeobecnosti posudzuje prísnejšie ako doba konania\nv občianskoprávnych veciach, a to vzhľadom na dôsledky trestného konania pre obvineného\n(obmedzenie práv a slobôd, vplyv na povesť, postavenie v zamestnaní a pod.).\n\n12\n\n25. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom\nkonaní, okresný súd namietal, že pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo\nv napadnutom konaní k zbytočným prieťahom, by malo byť zohľadnené na ťarchu\nsťažovateľa opätovné predkladanie udelenia a vypovedania splnomocnenia jeho právnemu\nzástupcovi, neúčasť sťažovateľa na hlavných pojednávaniach a podávanie sťažností proti\nrozhodnutiam okresného súdu, v dôsledku čoho bol spis niekoľkokrát predkladaný\nodvolaciemu súdu (bod 7.2 tohto rozhodnutia). Ústavný súd z predloženého spisu zistil\nudelenie plnomocenstva právnemu zástupcovi sťažovateľa 25. júla 2012 a oznámenie\no vypovedaní splnomocnenia 12. septembra 2012, udelenie splnomocnenia 15. februára\n2013 a jeho vypovedanie 20. októbra 2014, následne udelenie splnomocnenia 23. januára\n2015 a jeho vypovedanie 23. novembra 2015, udelenie splnomocnenia 8. júna 2017\na oznámenie o ukončení obhajoby 30. mája 2018, udelenie splnomocnenia 12. augusta\n2019, ktoré boli v zásade spojené aj s návrhom na odročenie hlavného pojednávania.\nZ obsahu zápisnice okresného súdu o výsluchu sťažovateľa z 11. apríla 2018, ako aj\nz odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že sťažovateľ podal v približne\nrovnakom období niekoľko identických žiadostí o prepustenie z väzby na slobodu.\nSťažovateľ sa domáhal prepustenia na slobodu podaniami doručenými okresnému súdu\n1. decembra 2017, 12. decembra 2017, 19. januára 2018 a 26. januára 2018, ktoré však\npodaním z 30. januára 2018 vzal v celom rozsahu späť. Súčasne sa svojho prepustenia\ndomáhal aj žiadosťou doručenou okresnému súdu 14. februára 2018, ktorú neskôr podaním\nz 20. februára 2018 tiež vzal späť. Ďalšie žiadosti o prepustenie na slobodu\nboli na okresnom súde podané 27. februára 2018, 6. marca 2018, 9. marca 2018\na 16. marca 2018, ku ktorým sťažovateľ na hlavnom pojednávaní konanom 11. apríla 2018\nuviedol, že na nich netrvá, okrem žiadosti z 27. februára 2018, ktorá bola preto predmetom\nposúdenia okresným súdom.\nÚstavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu konštatuje a vyplýva to aj\nz predloženého súdneho spisu, že k spomaleniu priebehu napadnutého konania určitou\nmierou prispel svojou procesnou iniciatívnou aj samotný sťažovateľ a jeho právny zástupca.\nÚstavný súd v tejto súvislosti však poukazuje na to, že správanie účastníkov konania alebo\ntretích osôb (napr. svedkov) nemožno samo osebe pričítať na ťarchu vec prerokúvajúceho\nsúdu. Uvedené ho však nezbavuje povinnosti zabezpečiť plynulé a včasné prerokovanie veci\n13\n\na dbať na to, aby prípadné prieťahy na strane týchto subjektov neviedli k porušeniu práv\nostatných účastníkov konania. Ak správanie sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu\nv napadnutom konaní vzbudzovalo dôvodnú obavu, že konanie hlavného pojednávania bude\nzmarené, okresný súd mohol početným návrhom na odročenie hlavného pojednávania\nnevyhovieť, resp. popri vyhovení návrhu využiť ďalšie zákonné prostriedky ustanovené\nv Trestnom poriadku, napr. inštitút náhradného obhajcu, ktoré by zabezpečili plynulosť\nnapadnutého konania.\n26. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v priebehu napadnutého konania, pričom vychádzal zo svojej\nustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené\nnielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda\ntakým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n26.1 Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutého\nkonania\n\nzo\n\nsťažnosti\n\nsťažovateľa,\n\nvyjadrenia\n\npredsedníčky\n\nokresného\n\nsúdu,\n\nchronologického prehľadu jednotlivých úkonov súdu, predloženého súdneho spisu a zistil,\nže postup okresného súdu v napadnutom konaní je poznačený jednak jeho nečinnosťou,\nale aj neefektívnou či nesústredenou činnosťou.\n26.2 V napadnutom konaní bola podaná obžaloba 29. júna 2011. Od podania\nobžaloby bol prvý procesný úkon v merite veci vykonaný až 29. februára 2012, keď sa\nkonalo verejné zasadnutie vo veci, na ktorom bol určený prvý termín hlavného\npojednávania na 21. marec 2012. V tomto období (8 mesiacov) bol okresný súd nedôvodne\nnečinný.\n26.3 Obdobie od marca 2012 až do apríla 2017 je poznačené neefektívnou činnosťou,\nkeď okresný súd nariaďoval termíny hlavných pojednávaní, ktoré boli odročené bez\nprejednania veci z rôznych dôvodov [napr. 6. jún 2012 odročené (na základe žiadosti\no odročenie od právneho zástupcu sťažovateľa a práceneschopnosti sudcu), 3. október 2012\nodročené (poskytnutie lehoty sťažovateľovi na zvolenie obhajcu), 28. november 2012\nodročené (z rovnakého dôvodu ‒ poskytnutie lehoty sťažovateľovi na zvolenie obhajcu),\n19. február 2013 odročené (poskytnutie lehoty na prípravu po opätovnom udelení\n14\n\nsplnomocnenia totožnému právnemu zástupcovi), 15. máj 2014 a 28. august 2014 odročené\n(na základe žiadosti o odročenie od právneho zástupcu sťažovateľa), 23. októbra 2014\nodročené (vypovedanie splnomocnenia právnym zástupcom), 27. január 2015 odročené\n(opätovné udelenie splnomocnenia totožnému právnemu zástupcovi), 27. apríl 2015\nodročené (nedoručenie predvolania na pojednávanie právnemu zástupcovi), 23. júl 2015\nodročené, 3. november 2015 odročené na neurčito].\nOd 3. novembra 2015 do 12. septembra 2016 okresný súd neuskutočnil jediný\nprocesný úkon a v konaní vo veci samej bol absolútne nečinný (takmer 11 mesiacov).\nNapadnuté konanie bolo poznačené aj ďalšími dlhšími obdobiami nečinnosti.\nSťažovateľ bol vzatý do väzby 6. apríla 2017 a termín hlavného pojednávania bol určený\naž na 13. december 2017, pričom v tomto období boli krajským súdom nariadené\n7. júna 2017 a 19. augusta 2017 neverejné zasadnutia, predmetom ktorých bolo rozhodnutie\no sťažnostiach sťažovateľa proti uzneseniam okresného súdu o zamietnutí žiadosti\no prepustenie z väzby a spis bol zapožičaný aj ústavnému súdu z dôvodu podania\nústavnej sťažnosti sťažovateľom (bližšie nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 642/2017\nz 20. marca\n\n2018),\n\nkde\n\nústavný\n\nsúd\n\nz ústavnoprávneho\n\nhľadiska\n\nvyslovil\n\nza neakceptovateľnú už na prvý pohľad zjavnú nečinnosť okresného súdu v súvislosti\ns predkladaním spisu krajskému súdu.\nOkresný súd uznesením z 14. decembra 2017 pribral do konania znaleckú\norganizáciu pre účely vyšetrenia duševného stavu sťažovateľa. Okresný súd konal\nnesústredene, keď spis znaleckej organizácii zaslal až 19. januára 2018, a teda nariadený\ntermín pojednávania na 31. január 2018 bolo potrebné opätovne odročiť. Po doručení\nznaleckého posudku bol z dôvodu ospravedlnenia sa jedného z prísediacich zmenený termín\nhlavného pojednávania určený pôvodne na 4. apríl 2018. Na hlavnom pojednávaní\nvykonanom 11. apríla 2018 rozhodol okresný súd o vylúčení veci na samostatné konanie\n(bod 22.2 tohto rozhodnutia) a odročil hlavné pojednávanie na neurčito.\nI keď možno konštatovať, že po vylúčení napadnutého konania na samostatné\nkonanie okresný súd konal v zásade plynulo až do vyhlásenia rozsudku vo veci samej\n(bod 7.1 tohto rozhodnutia), jeho postup možno považovať za neefektívny najmä s ohľadom\nna celkovú dĺžku konania, ktorá je viac ako 8 rokov. Takýto postup okresného súdu\n\n15\n\nje potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho hľadiska\nnetolerovateľné.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že aj napriek určitej faktickej\nzložitosti veci postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným\nprieťahom, ktoré boli spôsobené jeho neodôvodnenou nečinnosťou, ale aj neefektívnou\na nesústredenou činnosťou. I keď okresný súd nariaďoval hlavné pojednávania, tieto boli\nv mnohých prípadoch odročené bez prejednania veci. Ústavný súd predovšetkým poukazuje\nna to, že viac ako 8-ročné trvanie napadnutého konania je už samo osebe celkom\njednoznačne neprimerané a neospravedlniteľné. Ústavný súd preto rozhodol, že postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa čl. 38\nods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n27. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n28. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľa, avšak označená vec bola v čase rozhodovania\nústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (rozsudok okresného\nsúdu založený na čl. 655 – 662, pozn.), v tejto časti nevyhovel ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa o prikázaní okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov (bod 4\nvýroku tohto rozhodnutia).\n29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n\n16\n\n30. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,\nak o to požiadal.\n31. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n32. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo\nslobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch\nmesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo\nuložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné\nzadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa\nzvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok\nomeškania až do jeho zaplatenia.\n33. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n34. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n35. Sťažovateľ napriek tomu, že v bode IV ústavnej sťažnosti uviedol, že vyslovene\nfinančné zadosťučinenie nežiada priznať, v petite sa domáha priznania finančného\nzadosťučinenia v sume 25 000 € (bod 6 tohto rozhodnutia). V podaní doručenom ústavnému\nsúdu 9. júna 2020 právny zástupca sťažovateľa uviedol:\n\n17\n\n,,Je nesporné, že sťažovateľ je, ako obvinený dlhodobo vystavený závažnému zásahu\ndo integrity osobnej slobody, rodiny, súkromného a pracovného života a iných sfér jeho\nosobnosti, pričom je potrebné uviesť, že psychické, zdravotné, pracovné, rodinné\na spoločenské dôsledky vyvolané bezdôvodným obvinením, väzbou a namietaným konaním\njeho osoby majú na neho ako duševne chorého človeka značný vplyv.“ Pozornosti ústavného\nsúdu však neušlo, že v závere znaleckého posudku z 20. februára 2018 je okrem iného\nuvedené, že sťažovateľ netrpí žiadnou duševnou poruchou ani chorobou v zmysle psychózy.\nSťažovateľ ďalej odôvodňuje priznanie finančného zadosťučinenia tak, že ,,... primeranosť\nv navrhovanej výške odôvodňuje už vyššie a v sťažnosti uvedenými skutočnosťami“.\nSťažovateľ však v sťažnosti žiadnym spôsobom neodôvodnil, akým spôsobom sa\ndopracoval k požadovanej sume finančného zadosťučinenia.\nÚstavný súd navyše pripomína, že jeho fakultatívna právomoc priznať primerané\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy v žiadnom rozsahu a nijakým\nspôsobom nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní\no namietanom porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti\ns uvedeným považuje ústavný súd za dôležité zdôrazniť, že jeho právomoc priznať\nprimerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy sťažovateľovi, ktorého\nsťažnosti vyhovie v merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési\nodškodnenie za prípadné prieťahy v konaní príslušného štátneho orgánu, ale má len\nakcesorickú povahu. Satisfakčný potenciál rozhodnutia ústavného súdu teda nie je\nautonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsi paralelným titulom\npre domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto titulom je len a výlučne potreba chrániť konkrétne\nzákladné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty\n(I. ÚS 507/2017).\nAko už bolo konštatované, aj samotné správanie sťažovateľa negatívnym spôsobom\nprispelo k predĺženiu napadnutého konania. K samotnej dĺžke napadnutého konania tiež\nprispelo aj väčšie množstvo svedkov, ktorí okresnému súdu neposkytovali potrebnú\nsúčinnosť a ktorých selektívna neúčasť na nariadených hlavných pojednávaniach\nnezanedbateľnou mierou prispela k spomaleniu napadnutého konania. Ústavný súd\npri rozhodovaní\n\no\n\npriznaní\n\nprimeraného\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia\n\nzohľadňoval\n\npredovšetkým celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu, prihliadol na charakter\n18\n\njeho neefektívnej, resp. nesústredenej činnosti, na obdobie jeho nečinnosti, predmet\nprerokúvanej veci, jej skutkovú a právnu zložitosť, ako aj jej význam pre sťažovateľa\na správanie sťažovateľa, pričom dospel k záveru, že priznanie finančného zadosťučinenia\nv sume 1 500 € bude primerané konkrétnym okolnostiam napadnutého konania (bod 2\nvýroku tohto rozhodnutia).\n36. V časti požadovanej sumy primeraného finančného zadosťučinenia prevyšujúcej\nsumu 1 500 € ústavnej sťažnosti ústavný súd nevyhovel (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).\nVI.\nTrovy konania\n37. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n38. Pri výpočte trov konania sťažovateľom ústavný súd vychádzal z ustanovení\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“).\n39. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon\nprávnej služby vykonaný v roku 2018 v sume 153,50 € (1/6 výpočtového základu podľa\n§ 11 ods. 3 vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva\nSlovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá bola vo výške 921 €), v roku 2019\nv sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky, ktorým je priemerná\nmesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá\nbola vo výške 980 €) a v roku 2020 v sume 177,00 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11\nods. 3 vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky za prvý polrok 2019, ktorá bola vo výške 1062 €). Sadzba za náhradu hotových\nvýdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby vykonaný v roku 2018 je\n19\n\nv sume 9,21 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), v roku 2019\nje v sume 9,80 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky) a v roku 2020\nje v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).\nPrávny zástupca vykonal jeden právny úkon v roku 2018, jeden právny úkon v roku 2019\na jeden právny úkon v roku 2020. Ústavným súdom priznaná suma náhrady trov konania\npozostáva teda z odmeny za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,\npodanie sťažnosti a vyjadrenie), vrátane 20 % dane z pridanej hodnoty. Náhrada trov\nkonania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu takto predstavuje sumu 628,15 €\n(bod 3 výroku tohto rozhodnutia).\nÚstavný súd nepriznal sťažovateľovi odmenu za úkon – ďalšia porada právneho\nzástupcu s klientom z 1. júna 2020, ktorý nepovažoval za účelný.\n40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).\n41. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. augusta 2020\n\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n20", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "uznesenie-o spojení veci", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "obžaloba, obžalovaný-podanie obžaloby", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "vec (v procesnom zmysle)-vylúčenie na samostatné konanie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/104/2018", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:42208deb-0e56-498f-b89e-eef938337598", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.642.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 642/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 642/2017 z 20. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.642.2017.1"}, {"guid": "ussr:960d932f-174e-4301-9a21-a1a81f803d15", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.507.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 507/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 507/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.507.2017.1"}, {"guid": "ussr:a92f8453-d6b9-4ff6-a108-e15998ca02d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.636.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 636/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 636/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.636.2017.1"}, {"guid": "ussr:cc16a100-f113-4a1f-93dc-2d35652833ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.429.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 429/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 429/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.429.2017.1"}, {"guid": "ussr:5f719fd3-a785-473b-80e3-2e06d357c6f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:84e5e1a4-f4e2-4914-8b58-80852e741dcd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/04 z 18. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-18", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:84e5e1a4-f4e2-4914-8b58-80852e741dcd"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:130cec11-2538-45ad-8ae2-88287bc82a6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 137/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 137/02 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:130cec11-2538-45ad-8ae2-88287bc82a6e"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}, {"guid": "6d4348e2-03e8-40cc-8b8b-b0d076fd6a57:d9154ec0-1cf8-419f-b9e9-56e257e02264", "ecli": null, "spisova_znacka": "2To/12/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2To/12/2019 z 27. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-02-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6d4348e2-03e8-40cc-8b8b-b0d076fd6a57:d9154ec0-1cf8-419f-b9e9-56e257e02264"}, {"guid": "659affe9-39b1-4b05-9940-af58e14cfa97:fde86580-9dbf-448b-9f6a-84799b3f8a86", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7617010085.1", "spisova_znacka": "8To/47/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8To/47/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7617010085.1"}], "citovane_v": []}