{"guid": "ussr:ebfeccbe-7e6a-4f4a-bd7e-c21839e8babd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.116.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 116/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/2020 z 22. 9. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. septembra 2020, sp. zn. III. ÚS 116/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.116.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-09-22", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ebfeccbe-7e6a-4f4a-bd7e-c21839e8babd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.116.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.116.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.116.2020.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 116/2020-69\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra\nStraku (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\nzastúpenej\n\n,\nadvokátskou\n\nkanceláriou\n\nKVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s. r. o., Dunajská 32, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát JUDr. Miloš Kvasňovský, vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 133/2010 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 133/2010\nporušené boli.\n\n2. Okresnému súdu Trenčín\n\nprikazuje,\n\naby v konaní vedenom pod\n\nsp. zn. 38 Cb 133/2010 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €\n\n(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý\n\nnahradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov) na účet\njej právneho zástupcu KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s. r. o., Dunajská 32,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania okresného súdu a argumentácia sťažovateľky\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 116/2020-19 z 2. apríla 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 133/2010\n(ďalej len „napadnuté konanie“ alebo „konanie“). V časti namietaného porušenia\nzákladného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ústavný súd jej\nsťažnosť odmietol.\n\n2\n\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala\nokresnému súdu žalobu 11. mája 2010. Sťažovateľka je žalobkyňou v napadnutom konaní,\nktorého predmetom je zaplatenie sumy 52 611,87 € s príslušenstvom, ktorá predstavuje\nprovízie sťažovateľky ako mandatára na základe mandátnej zmluvy uzavretej so žalovaným,\nobchodnou spoločnosťou\n\n,\n\n,\n\n.\n\nPodľa názoru sťažovateľky okresný súd procesne pochybil, keď prvým úkonom okresného\nsúdu v napadnutom konaní bolo uznesenie z 10. februára 2011 o prerušení konania do času\nprávoplatného skončenia konania v inej právnej veci. Uznesenie o prerušení konania bolo\nna základe odvolania zo strany sťažovateľky krajským súdom zrušené. Následne okresný\nsúd stanovil termín prvého pojednávania v napadnutom konaní až na 21. marec 2012.\nSťažovateľka v ústavnej sťažnosti opísala chronológiu procesných úkonov okresného súdu\nv napadnutom konaní, z ktorých vyplýva, že od začatia konania uplynulo takmer 9 rokov.\nÚstavný súd z obsahu príloh ústavnej sťažnosti zistil, že napadnuté konanie bolo skončené\nčiastočným rozsudkom sp. zn. 38 Cb 133/2010 zo 16. januára 2019, ktorým okresný súd\nžalobu o zaplatenie istiny 52 611,87 € zamietol (sťažovateľke doručený 19. marca 2019).\nO ostatných žalobou uplatnených právach sťažovateľky (podľa bodu 30 odôvodnenia\nčiastočného rozsudku ide o úrok z omeškania a trovy konania, pozn.) rozhodne okresný súd\nv samostatnom rozsudku. Proti čiastočnému rozsudku sťažovateľka mohla podať odvolanie\n(čo aj využila), o ktorom je oprávnený a aj povinný rozhodnúť odvolací súd.\n3. Sťažovateľka je presvedčená, že činnosť okresného súdu pri riešení sporovej veci\nna základe jej žaloby nebola dostatočne efektívna a sústredená a k prieťahom prispeli aj\nneodôvodnené procesné úkony. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla, že už samotná dĺžka\nkonania v trvaní takmer 9 rokov je jednoznačne neprimeraná.\n4. Právny zástupca sťažovateľky podal 15. októbra 2018 urgenciu predsedovi\nokresného súdu, v ktorej namietal porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní. V odpovedi na jeho urgenciu predseda okresného súdu\nv podaní sp. zn. Spr 2142/2018 z 15. novembra 2018 uviedol, že sa s predmetným spisom\noboznámil a v napadnutom konaní bol určený termín pojednávania na 16. január 2019.\n\n3\n\nZároveň poukázal na to, že bude predmetnú vec sledovať z hľadiska rýchlosti a plynulosti\nkonania v pravidelných intervaloch.\n5. Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhla, aby ústavný súd vydal\ntakýto nález:\n„1. Základné právo sťažovateľky na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Trenčín, v súdnom konaní vedenom pod spis.\nzn.: 38Cb/133/2010 porušené bolo.\n2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod spis. zn.: 38Cb/133/2010\nprikazuje konať bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 8.000 EUR\n(slovom osemtisíc eur), ktoré je Okresný súd Trenčín povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov\nod doručenia nálezu.\n4. Sťažovateľke sa priznávajú trovy právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd\nTrenčín povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky – spoločnosti\nKVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s. r. o. (na číslo účtu\n\n)\n\ndo 15 dní od doručenia nálezu.“\nII.\nVyjadrenie odporcu a replika sťažovateľky\n6. Ústavný súd 17. apríla 2020 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k podanej\nústavnej sťažnosti. Okresný súd v podaní sp. zn. Spr 371/2020 z 15. mája 2020 (ďalej len\n„vyjadrenie okresného súdu“) podrobne popísal procesné úkony uskutočnené v súvislosti\ns konaním vedeným pod sp. zn. 38 Cb 133/2010 a k namietaným prieťahom v konaní\nuviedol, že okresný súd konal vo veci plynulo a v záujme ochrany práv a oprávnených\nzáujmov strán sporu. Skonštatoval, že ide o zložitú vec, keďže si sťažovateľka uplatnila\nprovíziu za celkovo 1258 poistných zmlúv. Vytkol aj správanie sťažovateľky, ktorá mala\n„nekoncentrovanými návrhmi na doplnenie dokazovania, postupným predkladaním\n4\n\nlistinných dôkazov, viacnásobným dopĺňaním ňou podávaných písomných vyjadrení,\nopakovanými žiadosťami o odročenie pojednávaní, nedoplnením skutkových tvrdení\nna základe výziev súdu a nedodržaním súdom stanovených lehôt“ prispieť k celkovej dĺžke\nkonania. Z celkovo 15 pojednávaní malo byť 9 odročených z dôvodov na strane\nsťažovateľky. Z uvedených dôvodov je okresný súd toho názoru, že sťažovateľkou\nnavrhované finančné zadosťučinenie je neprimerane vysoké. Zákonná sudkyňa v prílohe\nvyjadrenia okresného súdu obsiahlym opisom úkonov uskutočnených v napadnutom konaní\npodporila závery predsedu okresnému súdu.\n7. Ústavný súd listom z 5. júna 2020 zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľky\nvyjadrenie okresného súdu na vedomie s možnosťou vyjadriť sa. Právny zástupca\nsťažovateľky vo svojom vyjadrení z 26. júna 2020 (ďalej len „vyjadrenie sťažovateľky“\nalebo „vyjadrenie právneho zástupcu“) uviedol, že sťažovateľka trvá na svojej právnej\nargumentácii obsiahnutej v ústavnej sťažnosti. Nesúhlasí s tvrdeniami okresného súdu, že\nkonal plynule, a dodal, že «porušovateľ... viedol konanie spôsobom v rozpore so zásadou\n„iura novit curia“ a povinnosťou „eurokonformného výkladu komunitárneho práva“, čím\nnútil sťažovateľku ako žalobkyňu svoju dôkaznú pozíciu neustále posilňovať viacerými\ndôkazmi a tvrdeniami v smeroch, ktoré pre ňou zvolený procesný útok nemali nosný\nvýznam...». Právny zástupca sťažovateľky ďalej napáda vykonávanie irelevantných\ndôkazov, nesprávne skutkové zistenia, nevčasné vysporiadanie sa s právnou kvalifikáciou\nveci a prerušenie konania okresným súdom až do právoplatnosti uznesenia Krajského súdu\nv Trenčíne (ďalej len „krajský súd“), ktoré malo byť hlavným dôvodom spomínaných\nprieťahov v konaní. Vo vyjadrení sa právny zástupca nesústredil výhradne na prieťahy\nv predmetnom konaní, ktoré predstavujú rozsah prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie\nkonanie, ale obsiahlo odôvodňuje nesprávnosť postupu okresného súdu po meritórnej\nstránke veci. Na podporu svojich tvrdení uvádza aj množstvo judikátov v obdobných\nveciach na národnej i nadnárodnej úrovni a ustanovenia smernice 86/653/EHS.\n8. Ústavný súd sa vzhľadom na nasledujúce okolnosti rozhodol upustiť od ústneho\nprejednania veci napriek tomu, že sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti a vyjadrení\ntrvala na ústnom prejednaní veci. Svoju požiadavku odôvodnila potrebou ďalšieho\n5\n\nobjasnenia veci. Explicitné znenie § 58 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019\nZ. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) vypočítava ako okolnosti rozhodujúce pre\nupustenie od ústneho pojednávania súhlas oboch účastníkov konania za podmienky, že\nod pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Vzhľadom na to, že ústavná\nsťažnosť bola prijatá na ďalšie konanie v rozsahu porušenia práva na prejednanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 dohovoru, t. j. nie v rozsahu čl. 46 ústavy, u ktorého by sa ďalšie objasnenie\nteoreticky mohlo očakávať, ústavný súd považuje uskutočnenie ústneho pojednávania\nza zbytočné a v rozpore so zásadou procesnej ekonómie. Vzhľadom na to, že predmetom\nkonania pred ústavným súdom sú namietané prieťahy v konaní, ide o skutkové okolnosti,\nktoré nemožno spätne meniť ani bližšie objasniť, pričom v podaniach okresného súdu, ako\naj sťažovateľky sú uvedené obsiahle a detailné opisy uskutočnených procesných úkonov\nv konaní (vyjadrenie okresného súdu aj s prílohou majú celkovo 32 strán a vyjadrenie\nsťažovateľky 15 strán). Za danej situácie sťažovateľka pred ústavným súdom nemá čo\nbližšie objasňovať, ibaže by jej úmyslom bolo meritórne objasňovanie veci, pričom tento jej\npotenciálny záujem možno implicitne vyvodiť aj z jej vyjadrenia, v ktorom očividne napáda\naj skutkovú stránku rozhodnutia. V tejto súvislosti ústavný súd podotýka, že rozhodnutie\nokresného súdu vydané v rámci napadnutého konania je neprávoplatným rozhodnutím, proti\nktorému sa sťažovateľka odvolala, a preto sa ním po meritórnej stránke zaoberá príslušný\nodvolací súd.\n9. Vrátiac sa teda k zameraniu vôle sťažovateľky, ktorá spočíva v urgencii\nprejednania jej veci, ústavný súd musí pripomenúť, že sťažovateľka sa vlastným prejavom\nvôle dostáva tiež do postavenia, v ktorom paradoxne urýchlené prejednanie veci brzdí\na z istého uhla pohľadu si spôsobuje ďalšiu záťaž, pretože ústavný súd v prípade\nneopodstatnenosti nariadenia pojednávania nezvykne sťažovateľom v obdobných prípadoch\npriznávať trovy spojené s ich účasťou na pojednávaní (napr. III. ÚS 335/2016). Vzhľadom\nna uvedené ústavný súd považoval podania sťažovateľky ako vôľovo prioritne zamerané\nna promptné ukončenie prejednávanej veci. Časť vôle vyjadrenej v požiadavke na ústne\nprejednanie veci ústavný súd nepovažoval za bezrozporne vážnu, pretože svojím dôsledkom\n6\n\nby negovala viacnásobne urgovanú požiadavku na promptnosť ukončenia už aj tak extrémne\ndlho trvajúceho prejednania veci, neúčelne by navyšovala trovy konania a k objasneniu\nstavu veci by nemala čo priniesť. V súčasnosti je vec okresným súdom neprávoplatne\nrozhodnutá a ústavný súd si uvedomuje, že ponecháva otvorenú otázku, či by ústne\npertraktovanie veci sťažovateľke poslúžilo skôr satisfakčne. Ústavný súd však svojím\npostojom nemá záujem bagatelizovať funkciu transparentného ústneho prejednania veci\npred súdom v abstraktnej rovine, ale v konkrétnom prípade sa čo najviac snaží vyvážiť\nmedzi cieľom sťažovateľky efektívne sa domôcť práva a cieľom odporcu efektívne sa\nbrániť pri zohľadnení ostatných okolností prípadu a zachovaní rozumnosti v procese, ktorý\nmá týmto cieľom slúžiť. Na dôvažok ústavný súd dodáva, že týmto nálezom bolo vyslovené\nporušenie označených práv sťažovateľky a bolo jej priznané finančné zadosťučinenie\n(síce nie v požadovanej výške, no ktorú sťažovateľka riadne neodôvodnila, s čím sa ústavný\nsúd vysporiadava v časti V, body 28 a 29 tohto rozhodnutia) (I. ÚS 38/2018).\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n7\n\n12. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne\nvýchodiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú\nvo vzťahu k označeným právam v zásade identické.\n13. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom\npoňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa\nrozhodnutia príslušného štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, I. ÚS 55/97,\nI. ÚS 57/97, I. ÚS 10/98, I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 89/02, I. ÚS 47/03,\nIV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna\nneistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n(v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa\nosoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv (pozri napr. II. ÚS 26/95,\nI. ÚS 47/96, II. ÚS 22/96, II. ÚS 48/96, I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97, I. ÚS 92/97\na I. ÚS 10/98). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48 ods. 2 ústavy\nv relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý\nvyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa\nmôže\n\nv\n\nkonečnom\n\ndôsledku\n\nprejaviť\n\nako\n\nodmietnutie\n\nvýkonu\n\nspravodlivosti\n\n(PL. ÚS 25/01).\n14. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu\npodľa troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu\n(I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04).\nTeda záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno formulovať vždy\n8\n\ns ohľadom na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené, pričom\npri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na včasné poskytnutie súdnej ochrany\nje nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti\nprípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu. Toto právo totiž nie je\ndotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď\ndĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu\nspravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná. V súlade\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) ústavný súd prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n[Comingersoll S.A. (Veľká komora), Sürmeli proti Nemecku (Veľká komora), Záborský\na Šmáriková proti Slovenskej republike, rovnako tak aj I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07)]. ESĽP vo svojich rozhodnutiach (rozsudok ESĽP vo veci\nH. proti Francúzsku z 24. 10. 1989, rozsudok ESĽP vo veci Katte Klitsche de la Grange\nproti Taliansku z 27. 10. 1994 a rozsudok ESĽP vo veci Scordino proti Taliansku č. 1\nz 29. 3. 2006) viackrát vyzdvihol dôležitosť správy súdnictva bez prieťahov, ktoré môžu\nohroziť jeho účinnosť a dôveryhodnosť.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n15. Zložitosť veci môže mať skutkový alebo právny rozmer. V aplikačnej praxi\nsúdov sa procesné komplikácie spravidla objavujú vo veci, v ktorej vystupuje viacero strán\n(rozsudok ESĽP vo veci H. proti Spojenému kráľovstvu z 8. 7. 1987) alebo v ktorej je\npotrebné zabezpečiť náročnejšie dôkazy [rozsudok ESĽP vo veci Humen proti Poľsku\n(Veľká komora) z 15. 10. 1999]. Zložitosť prípadu môže taktiež súvisieť s prítomnosťou\nmedzinárodného prvku (rozsudok ESĽP vo veci Neumeister proti Rakúsku z 27. 6. 1968).\nZ judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že skutkovo a právne zložité je iba také\nkonanie, ktoré si na posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, vyžaduje\nustanovenie znalca s osobitnými odbornými znalosťami, resp. spoluprácu znalca s inými\nodborníkmi – konzultantmi (IV. ÚS 28/05).\n\n9\n\n16. V predmetnom konaní sa sťažovateľka v procesnom postavení žalobkyne domáha\nzaplatenia sumy 52 611,87 eur s príslušenstvom z titulu provízie obchodného zástupcu\nv zmysle § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka, t. j. provízie za obchody uskutočnené počas\ntrvania zmluvného vzťahu sporových strán, ako aj provízie po zániku sťažovateľkinho\nzáväzku obchodného zástupcu na základe výpovede mandátnej zmluvy v zmysle § 671\nods. 1 Obchodného zákonníka. Rovnako sa svojho nároku domáhala z titulu náhrady škody\npodľa § 668a Obchodného zákonníka. Pretože z tvrdení okresného súdu obsiahnutých\nv jeho vyjadrení vyplýva, že si sťažovateľka uplatňovala províziu z 1258 poistných zmlúv,\nústavný súd konštatuje, že išlo o fakticky náročnú vec. Pokiaľ ide o právnu zložitosť,\nnapadnuté konanie ústavný súd nehodnotí ako náročne, ale, naopak, ako v skutku bežnú\nagendu všeobecných súdov.\n17. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných\nzbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd zistil na strane sťažovateľky isté\nokolnosti, ktoré sa podpísali na prieťahovom postupe okresného súdu v napadnutom konaní.\nV období od 25. marca 2015 do 28. októbra 2016 došlo k piatim odročeniam pojednávaní,\nz toho štyrikrát zo zdravotných dôvodov sťažovateľky a raz z dôvodu plánovanej cesty\ndo zahraničia jej právneho zástupcu. Súd síce nové termíny pojednávaní nariaďoval po\npribližne piatich mesiacoch (až na prípad zahraničnej cesty sťažovateľkinho právneho\nzástupcu, keď toto pojednávanie nariadil už po mesiaci, a ďalší prípad, keď to bolo po troch\nmesiacoch), čo ústavný súd hodnotí ako neprimerane dlhý časový úsek medzi jednotlivými\ntermínmi pojednávania, no aj po takýchto dlhých časových úsekoch sťažovateľka opätovne\nžiadala ich odročenie zo zdravotných dôvodov. Z týchto skutočností možno vyvodiť\ndlhodobý nepriaznivý zdravotný stav sťažovateľky a aj keby okresný súd pojednávania\nnariaďoval po kratších časových úsekoch ako 5 mesiacoch, museli by byť zo zdravotných\ndôvodov sťažovateľky neustále odročované. Uvedené obdobie prieťahu v konaní\nv celkovom trvaní roka a siedmich mesiacov preto nemožno priznať na ťarchu súdu.\n18. V rámci posúdenia tretieho kritéria, t. j. postupu súdu v napadnutom konaní,\nústavný súd z ústavnej sťažnosti, jej príloh a ostatných podaní zistil, že žaloba sťažovateľky\nbola na okresnom súde podaná 11. mája 2010 a vo veci bolo rozhodnuté čiastočným\n10\n\nrozsudkom okresného súdu 16. januára 2019. Konanie na okresnom súde trvalo teda\npribližne 9 rokov, pričom samotná takáto dĺžka konania je bezpochyby spôsobilá narušiť\nprávnu istotu sťažovateľky. Ak nečinnosť súdu charakterizuje konanie ako celok, nemá\nvýznam hodnotiť sporadické úkony súdu (II. ÚS 200/05, I. ÚS 398/08, IV. ÚS 60/09,\nI. ÚS 76/09, I. ÚS 289/2010). Avšak vzhľadom na to, že okresný súd vo svojom vyjadrení\nk ústavnej sťažnosti uviedol, že vo veci nebol nečinný a vykonával úkony priebežne,\nústavný súd považuje za potrebné poukázať na viaceré obdobia krátkodobej nečinnosti,\nneefektívnej a nesústredenej činnosti, ktoré sa v konaní okresného súdu vyskytli a ktoré\nvo svojom súhrne zapríčinili, že konanie na jednom stupni trvalo ústavne neakceptovateľne\ndlhú dobu.\n19. Za obdobia krátkodobej nečinnosti považuje ústavný súd\n-\n\nobdobie 3 mesiacov od 11. mája 2010, keď bola na okresnom súde podaná\n\nžaloba, do 5. augusta 2010, keď okresný súd zaslal sťažovateľke výzvu na zaplatenie\nsúdneho poplatku,\n-\n\nobdobie 5 mesiacov od 7. októbra 2011, keď bol určený termín pojednávania,\n\ndo 21. marca 2012, keď sa nariadené pojednávanie uskutočnilo,\n-\n\nobdobie 6 mesiacov od 21. marca 2012, keď bol určený termín pojednávania,\n\ndo 28. septembra 2012, keď sa nariadené pojednávanie malo uskutočniť,\n-\n\nobdobie 13 mesiacov od 22. januára 2013, keď boli súdu doručené vyjadrenia\n\ndvoch poisťovní, do 28. februára 2014, keď sa malo uskutočniť ďalšie pojednávanie,\n-\n\nobdobie 5 mesiacov od 28. mája 2014, keď sa malo uskutočniť pojednávanie,\n\na síce bolo odročené na žiadosť sťažovateľky, no nový termín bol nariadený až\nna 31. október 2014,\n-\n\nobdobie 4 mesiacov od 3. februára 2017, keď žalovaný požiadal o zmenu\n\ntermínu pojednávania, do 21. júna 2017, keď bola žalobkyňa vyzvaná na oznámenie\ntýkajúce sa jej „podriadených pracovníkov“.\nZ uvedeného prehľadu období krátkodobej nečinnosti je zrejmé, že len tieto sa\nvo svojom súhrne podieľali na predlžení konania o tri roky a tri mesiace.\n\n11\n\n20. Ako neefektívnu a nesústredenú činnosť hodnotí ústavný súd postup okresného\nsúdu, keď tento uznesením z 10. februára 2011 prerušil konanie do právoplatného\nrozhodnutia\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Trenčíne\n\no odvolaní\n\nproti\n\nrozsudku\n\nv konaní\n\nsp. zn. 36 Cb 314/2008. Uvedené uznesenie okresného súdu bolo zrušené uznesením\nkrajského súdu z 27. mája 2011 z dôvodu, že okresný súd zvolil nesprávny procesný postup,\nkeď predmetné konanie zastavil. Takýmto postupom okresný súd zapríčinil ďalšie zbytočné\nprieťahy v rozsahu 5 mesiacov.\n21. Konanie pred okresným súdom od podania žaloby do vydania čiastočného\nrozsudku trvalo približne deväť rokov. V súlade s recentnou judikatúrou ústavného súdu\n(III. ÚS 243/2017, III. ÚS 451/2017, II. ÚS 481/2017) v prípadoch extrémnych prieťahov\nv konaní dochádza k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov už\nsamotnou dĺžkou súdneho konania, ktorá predlžuje stav právnej neistoty do takej miery, že\nsa právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate\n(I. ÚS 39/00, I. ÚS 66/03, III. ÚS 113/07).\n22. V kontexte okolností veci ústavný súd akcentuje, že otázka množstva vecí,\npersonálne a organizačné problémy súdu ako napríklad zmena sudcu (5. januára 2011) či\nnadmerný nápad veci nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo\nk zbytočným prieťahom v konaní (I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01,\nI. ÚS 55/02, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03, III. ÚS 399/2011). Nadmerné množstvo vecí,\nv ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie\nalebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov\nna súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu\nbyť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce\nzbytočné prieťahy v súdnom konaní (I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06, rovnako tak aj Ústavný\nsúd Českej republiky IV. ÚS 392/2005, IV. ÚS 358/1998). Úlohou zmluvných štátov je\nnastaviť si svoj právny systém takým spôsobom, aby boli súdy schopné zaručiť každému\nprávo rozhodnutie v primeranej lehote (rozsudok Veľkej komory vo veci Sürmeli proti\nNemecku z 8. 6. 2006, sťažnosť č. 75529/01, bod 129). Chronické, resp. dlhotrvajúce\n12\n\npreťaženie súdov nemôže ospravedlniť neprimeranú dĺžku konania (rozsudok ESĽP vo veci\nProbstmeier proti Nemecku z 1. 7. 1997, sťažnosť č. 20950/92, bod 64).\nV.\nZáver\n23. Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod IV odôvodnenia) dospel\nk záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(bod 1 výroku nálezu).\n24. Vzhľadom na skutočnosť, že vec nie je stále právoplatne skončená, ústavný súd\nprikázal podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, a to jednak\nv prípade, ak by krajský súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil mu ho na ďalšie\nkonanie alebo v prípade rozhodovania o nemeritórnych záležitostiach, akými sú napríklad\ntrovy konania (bod 2 výroku nálezu).\n25. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n26. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(I. ÚS 15/02, III. ÚS 10/02, III. ÚS 17/02, I. ÚS 257/08, III. ÚS 45/2012, IV. ÚS 132/2012,\nI. ÚS 70/2012).\n\n13\n\n27. Sťažovateľka požiadala o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške\n8 000 eur. Ústavný súd napadnuté konanie posúdil z pohľadu celkového časového rozpätia\nako značne neefektívne. Vzal však do úvahy obdobie jedného roka a siedmich mesiacov,\nkeď okresný súd odročoval pojednávania z dôvodu pretrvávajúceho nepriaznivého\nzdravotného stavu sťažovateľky, čo nemožno priznať na ťarchu okresného súdu. Rovnako\nvzal ústavný súd na vedomie faktickú zložitosť veci (1258 poistných zmlúv).\n28. Vzhľadom na dĺžku prieťahov v napadnutom konaní a vychádzajúc zo svojej\njudikatúry (IV. ÚS 535/2013, I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016, I. ÚS 760/2016,\nI. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, I. ÚS 44/2018, IV. ÚS 95/2018, I. ÚS 341/2018,\nIII. ÚS 187/2018, IV. ÚS 64/2020), ústavný súd priznal v popísanej situácii sťažovateľke\nsumu finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €, ktoré považoval vzhľadom na okolnosti\nveci za primerané, a vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel (body 3 a 5 výroku nálezu).\n29. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n30. Ústavný súd prisúdil sťažovateľke náhradu trov konania z dôvodu právneho\nzastúpenia advokátom, pozostávajúcu z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby\nvykonané v roku 2019 (prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady, písomné\npodanie sťažnosti ústavnému súdu). Ústavný súd pritom vychádzal z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nPodľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)\nv konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 1/6\nz výpočtového základu zo sumy 1 062 €, čo za jeden úkon právnej služby predstavuje\nodmenu v sume 177 € a 10,62 € režijný paušál, v celkovej súhrnnej sume 187,62 €. Spolu\nza dva úkony 375,24 €.\n\n14\n\n31. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. septembra 2020\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "zmluva-mandátna zmluva", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "38Cb/133/2010", "guid": "7eed7414-2322-4736-81e9-9858e7bd564e:57a8833f-c6ea-4f8f-89e2-bb3dc1dc8f52", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5548292e-9efe-4667-b239-743f2348b06c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.64.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.64.2020.2"}, {"guid": "ussr:0b986636-4000-4ab8-973e-11a034b6cc7f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.38.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 38/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/2018 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.38.2018.1"}, {"guid": "ussr:b0f46369-13ed-44bb-9c6a-00efc3acf9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.341.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 341/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 341/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.341.2018.2"}, {"guid": "ussr:b17961e8-30a6-4f33-a998-d40db03df6e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.187.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 187/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 187/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.187.2018.2"}, {"guid": "ussr:63e4051a-e67c-4c41-b886-18bc2c9f58fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.44.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 44/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 44/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.44.2018.2"}, {"guid": "ussr:47e77397-124e-4928-9a7a-346f61910ee7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.95.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 95/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.95.2018.2"}, {"guid": "ussr:57a20b5e-2de8-498b-8ca8-6d146d011072", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.611.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 611/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 611/2017 z 18. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-18", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.611.2017.2"}, {"guid": "ussr:bbafe588-ebb2-4dd9-97cd-b459711ddd53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.21.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 21/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 21/2018 z 22. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.21.2018.2"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:67fa25fe-89a8-49ce-a4db-ed312d373a6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.451.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 451/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 451/2017 z 28. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-28", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.451.2017.2"}, {"guid": "ussr:0da6558b-ad5c-4cd3-9b73-4f4cab8d4e79", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.243.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 243/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 243/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.243.2017.2"}, {"guid": "ussr:71378a4a-faf9-4850-b5b0-ed605e3d44aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.760.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 760/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 760/2016 z 22. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 158, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.760.2016.2"}, {"guid": "ussr:ad4fc46e-9bc6-44f4-bb9b-4ea1c3b293e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.335.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 335/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 335/2016 z 4. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-04", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.335.2016.2"}, {"guid": "ussr:034e885d-003d-4b6d-bc70-32a35c3bcca0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 54/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.2016.2"}, {"guid": "ussr:5e19df1c-fdc9-483c-b698-ef4d1365a191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 582/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 582/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 256, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2"}, {"guid": "ussr:e9f1f203-edcd-4adf-aa78-f92b438ff82a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 535/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 535/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f1f203-edcd-4adf-aa78-f92b438ff82a"}, {"guid": "ussr:59d9f3c3-3017-4f19-9006-14cccaf2951a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 45/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 45/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59d9f3c3-3017-4f19-9006-14cccaf2951a"}, {"guid": "ussr:386df40d-edd7-4293-8d7e-74a392d1152f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 132/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 132/2012 z 7. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-07", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386df40d-edd7-4293-8d7e-74a392d1152f"}, {"guid": "ussr:cc4ee353-7d80-434c-877b-ee196cafe9f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 70/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/2012 z 25. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-25", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cc4ee353-7d80-434c-877b-ee196cafe9f8"}, {"guid": "ussr:ab82c6df-8c71-4ad8-bd05-43b798e6117b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 399/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab82c6df-8c71-4ad8-bd05-43b798e6117b"}, {"guid": "ussr:344d10a2-2ca7-4d3c-bed1-41d3273de6e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 289/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/2010 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:344d10a2-2ca7-4d3c-bed1-41d3273de6e3"}, {"guid": "ussr:7f951a68-13f4-41c9-81db-6e3e12f08a69", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f951a68-13f4-41c9-81db-6e3e12f08a69"}, {"guid": "ussr:4d6c5968-de80-4f88-9bcb-976283e40cb0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 257/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 257/08 z 29. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-29", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d6c5968-de80-4f88-9bcb-976283e40cb0"}, {"guid": "ussr:b9e6718e-5607-4914-9519-fa5f3ced84fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9e6718e-5607-4914-9519-fa5f3ced84fe"}, {"guid": "ussr:821ae8fc-f0cb-4bc8-8d7f-6bc373799a85", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/08 z 19. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-19", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:821ae8fc-f0cb-4bc8-8d7f-6bc373799a85"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:0e564ee3-67a5-4f04-8d1b-1fcd139165b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 113/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 113/07 z 1. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-01", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e564ee3-67a5-4f04-8d1b-1fcd139165b0"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:969ec33f-7b8b-4f2e-823f-e1b73522f4ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/05 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:969ec33f-7b8b-4f2e-823f-e1b73522f4ce"}, {"guid": "ussr:c678bab1-b476-41ab-8fc4-b71df4d3e087", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 28/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 28/05 z 30. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-30", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c678bab1-b476-41ab-8fc4-b71df4d3e087"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9262c0d1-1b49-49e5-80f7-d46f109a38a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.543.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 543/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 543/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.543.2023.1"}]}