{"guid": "ussr:98593f4f-6595-41dd-ab87-99d44da172a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.114.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2019 z 27. 5. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. mája 2020, sp. zn. III. ÚS 114/2019, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.114.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-05-27", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/98593f4f-6595-41dd-ab87-99d44da172a3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.114.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.114.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.114.2019.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 114/2019-59\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2020\nv senáte zloženom\n\nz predsedu\n\nStraku a Martina Vernarského\n\nsenátu\n(sudca\n\n,\n\nĽuboša\n\nSzigetiho\n\nspravodajca)\n,\n\na\n\nprerokoval\n\nzo\n\nsudcov\n\nústavnú\n\nPetra\n\nsťažnosť\n\n, zastúpenej\n\nadvokátkou JUDr. Martou Gahérovou, advokátska kancelária, Grösslingová 58, Bratislava,\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie\njej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 C 31/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 6 NcC 5/2002) a postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 270/2015 a v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Co 50/2019 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom\n\npod sp. zn. 6 C 31/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 6 NcC 5/2002) p o r u š e n é\nbolo.\n2. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 C 31/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 6 NcC 5/2002) v období\npo právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 542/2015\nz 15. marca 2016 p o r u š e n é b o l i .\n3.\n\nfinančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .\n\n4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 415,52 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatdva centov)\nna účet jej právnej zástupkyne JUDr. Marty Gahérovej, Grösslingová 58, Bratislava,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 114/2019-20 z 19. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v časti namietaného porušenia jej základného práva\n\n2\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\npostupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 C 31/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 6 NcC 5/2002) (ďalej aj „napadnuté\nkonanie“) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Co 270/2015 a v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 50/2019\n(ďalej aj „napadnuté odvolacie konanie“), ako aj v časti namietajúcej porušenie jej\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 542/2015 z 15. marca 2016 a postupom krajského súdu v napadnutom\nodvolacom konaní.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že napadnuté konanie, predmetom\nktorého sú sťažovateľkou uplatnené nároky z titulu porušenia zmluvy o výkone správy\nuzatvorenej s Bytovým družstvom Bratislava III (ďalej len „žalovaný“), začalo na okresnom\nsúde 21. októbra 2002 podaním žaloby. Sťažovateľka sa z dôvodu pretrvávajúcich\nprieťahov v konaní trikrát obrátila na ústavný súd so sťažnosťou namietajúcou\nzbytočné prieťahy v napadnutom konaní. Ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 43/06\nz 20. apríla 2006, nálezom sp. zn. III. ÚS 92/2010 z 22. novembra 2011 a nálezom sp. zn.\nIII. ÚS 542/2015 z 15. marca 2016 vyslovil porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie.\n3. Sťažovateľka opísala priebeh napadnutého konania od 28. októbra 2014,\nkeď okresný súd rozhodol meritórnym rozsudkom, a konštatovala, že zbytočné prieťahy\nv postupe okresného súdu spočívajú:\n„... v robení neefektívnych, nehospodárnych a nekvalitných úkonov v období\nod vrátenia veci odvolacím súdom dňa 03.03.2017 do postúpenia veci odvolaciemu súdu\nna rozhodnutie o podanom odvolaní dňa 25.02.2019, súd prvej inštancie vydal nekvalitný\nrozsudok... vo veci samej čo zadalo príčinu odvolacieho súdu na jeho zrušenie\nv zamietajúcej časti, neefektívnosť postupu okresného súdu je opísaná aj v odôvodnení\n3\n\nzrušujúceho rozhodnutia, keď súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o žalovanom\npríslušenstve, vo zvyšnej zamietajúcej časti neúplne a nedostatočne zistil skutkový stav veci\na nevysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie\nvo veci,\n- v robení nehospodárnych úkonov keď súd 3x krát odročoval pojednávanie, ktoré sa\nvôbec nekonalo z dôvodov na strane súdu (14.12.2017, 25.01.2018, 08.03.2018);\n- v pomalej, nesústredenej činnosti a v nekvalitných úkonoch, keď súd prvej inštancie\nodročoval pojednávanie bez vykonania dokazovania, podanie žalobkyne doručené súdu\ndňa 4.5.2017 a dňa 18.05.2017 doručoval žalovanej strane až na pojednávaní\ndňa 26.09.2017, o týchto podaniach súd rozhodol na tomto pojednávaní uznesením,\ntak že nepripustil zmenu žalobných petitov, napriek tomu pojednávanie odročil za účelom,\naby sa žalovaný písomne vyjadril v lehote 30 dní k uvedeným podaniam, hoci tak mohol súd\nurobiť už pred štyrmi mesiacmi;\n- v pomalom postupe pri doručovaní písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej\ninštancie zo dňa 19.4.2018, keď bol žalobkyni doručený až dňa 27.08.2018, tj. po viac\nako štyroch mesiacoch od jeho vyhlásenia;\n- v pomalom postupe a nečinnosti pri vykonávaní procesných úkonoch v súvislosti\ns podaným odvolaním sťažovateľky ako žalobkyne od 27.08.2018 do postúpenia veci\nodvolaciemu súdu dňa 25.02.2019, súdu prvej inštancie trvalo šesť mesiacov postúpenie\nveci odvolaciemu súdu.“.\n4. V postupe krajského súdu podľa sťažovateľky možno vidieť zbytočné prieťahy\nv konaní „v jeho nečinnosti od 05.06.2015 do 24.01.2017, tj. od prvého napadnutia veci\nkrajskému súdu do jeho rozhodnutia o podaných odvolaniach. Vec napadla druhý krát\nna odvolací súd dňa 26.02.2019 po sťažnosti sťažovateľky predsedovi krajského súdu,\no podanom odvolaní sťažovateľky nie je zatiaľ rozhodnuté.“.\n5. Vzhľadom na skutočnosť, že postup okresného súdu v napadnutom konaní bol\nuž predmetom posúdenia ústavného súdu v jeho predchádzajúcich troch nálezoch,\nsťažovateľka touto ústavnou sťažnosťou „namieta jednak porušenie svojich práv konaním,\nresp. nekonaním súdu v čase od podania poslednej sťažnosti na Ústavný súd SR,\nt.j. od druhej polovice roku 2015 do súčasnosti a rovnako namieta absolútne neprijateľnú\n4\n\ncelkovú dĺžku napadnutého súdneho konania 16 rokov a 6 mesiacov a do dnešného dňa\nbez právoplatného skončenia veci“.\n6. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, sťažovateľka je toho názoru,\nže prejednávaná vec po právnej ani skutkovej stránke nie je zložitá, a preto ňou nemožno\nospravedlniť 16 rokov trvajúce konanie bez právoplatného meritórneho rozhodnutia.\nPodľa sťažovateľky „rozhodovanie vo veciach výkonu správy patrí k štandardnej\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov, tak ako k tomu dospel aj ústavný súd vo svojich\npredchádzajúcich nálezoch v napadnutom konaní“.\n7. Sťažovateľka v závere konštatuje, že „vzhľadom na doterajší neefektívny,\nnehospodárny, nesústredený a nečinný priebeh napadnutého konania, a tiež celkovú dĺžku\nnapadnutého konania, ktoré dosiaľ nebolo právoplatne skončené ani po 16 rokoch a\nšiestich mesiacoch od jeho začatia... má zato, že v predmetnom konaní došlo opakovane\nk zbytočným prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci, ani správaním účastníkov\nkonania, ale postupom Okresného súdu Bratislava III a tiež postupom Krajského súdu\nv Bratislave v napadnutom konaní, a teda bolo opakovane porušené jej základné právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktoré svojou\nintenzitou nadobudlo aj charakter porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy“.\n8. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti požaduje aj primerané finančné zadosťučinenie,\npriznanie ktorého odôvodnila týmito skutočnosťami:\n„Sťažovateľka je viac ako 16 rokov vystavená právnej neistote, pretože predmet\nsporu má vplyv na práva, povinnosti a životné podmienky sťažovateľky ako členky družstva\nako aj právnu istotu sťažovateľky ohľadom ďalšej správy jej majetku - bytu a podielu\nna nebytových priestoroch. Vec má pre sťažovateľku osobitný význam, nakoľko sa týka jej\nnehnuteľného majetku, ktorým si zabezpečuje svoje vlastné bývanie.\nSťažovateľka žalobu podávala ako 64 ročná v relatívne dobrom zdravotnom stave,\nteraz je vo veku 81 rokov a je osobou s nepriaznivým zdravotným stavom IV. stupeň\nodkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, postup všeobecných súdov v napadnutom konaní\n5\n\npociťuje ako krivdu, spáchanú na nej, ktorá je v rozpore so zásadami civilizovanej\nspoločnosti.\n... S prihliadnutím na doterajšiu celkovú dĺžku napadnutého konania, ktorá\nuž predstavuje 16 rokov a 6 mesiacov, čo považuje za absolútne neprimerané a s poukazom\nna... vysoký vek a nepriaznivý zdravotný stav sťažovateľky, naviac keď konanie nie je\ndo dnešného dňa skončené a nie je ani predpoklad skončenia veci v krátkom čase,\nsťažovateľka žiada priznať... primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- Eur;\nkeďže má za to, že samotné deklarovanie porušenia základných práv podľa Ústavy SR\na Dohovoru nemožno považovať za dostatočné.“\n9. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o porušení\njej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní a postupom krajského súdu v napadnutom odvolacom konaní,\nako aj o porušení jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods.\n\n1\n\ndohovoru\n\npostupom\n\nokresného\n\nsúdu\n\nv napadnutom\n\nkonaní\n\nv období\n\npo právoplatnosti ostatného nálezu ústavného súdu a postupom krajského súdu\nv napadnutom odvolacom konaní, aby prikázal krajskému súdu v odvolacom konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Co 50/2019 konať bez zbytočných prieťahov a priznal jej finančné\nzadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania v sume 415,52 €.\n10. O prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie rozhodoval tretí senát\nústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka\na Martin Vernarský tak, ako to bolo vysvetlené v bode 9 odôvodnenia uznesenia\nč. k. III. ÚS 114/2019-20 z 19. novembra 2019. Vzhľadom na neprítomnosť predsedu\ntretieho senátu ústavného súdu Mojmíra Mamojku pri meritórnom rozhodovaní\no prijatej ústavnej sťažnosti bolo pri rozhodovaní vo veci samej potrebné uplatniť čl. III\nbod 1 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“), podľa ktorého dočasné\nzastúpenie neprítomného predsedu senátu sa riadi pravidlom, že neprítomného predsedu\ntretieho senátu ústavného súdu zastupuje predseda druhého senátu ústavného súdu.\nAplikujúc uvedené pravidlo spolu s čl. II bodom 4 rozvrhu práce (predsedom druhého\n6\n\nsenátu ústavného súdu je sudca Ľuboš Szigeti), rozhodoval tretí senát ústavného súdu\nvo veci samej v zložení Ľuboš Szigeti (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin\nVernarský.\nII.\nVyjadrenia okresného súdu a krajského súdu a ďalšie podania sťažovateľky\n11. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nokresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou (poverenou zastupovaním predsedu\nokresného súdu), podaním sp. zn. Spr. 532/2019 z 28. januára 2020 doručeným\nústavnému súdu 4. februára 2020 a krajský súd, zastúpený jeho predsedom, podaním\nsp. zn. 1 SprV 523/2019 z 18. decembra 2019.\n11.1 Prílohou podania okresného súdu bolo vyjadrenie zákonnej sudkyne konajúcej\nvo veci, ktorá okrem prehľadu úkonov súdu a strán v napadnutom konaní realizovaných\nv období po právoplatnosti ostatného nálezu ústavného súdu vo svojom vyjadrení k veci\nuviedla:\n„Súd prvého stupňa v danej veci, ako vyplýva aj z prehľadu úkonov,\nkoná v primeraných lehotách, a to napriek tomu, že celková dĺžka konania sa javí\nneprimeraná.\nSúd opakovane (podrobne to súd uviedol aj v predchádzajúcich vyjadreniach)\npodotýka, že v danej veci je dĺžka konania ovplyvnená predovšetkým postupom samotnej\nžalobkyne, ktorá opakovane preformulováva svoje nároky, predkladá ďalšie a ďalšie\nrozsiahle podania (30 až 50 rukou písaných strán, doplnené zvýrazňovačom, šípkami\na rôznymi poznámkami pod čiarou a za okrajom), v ktorých chaoticky uvádza vety\nopisujúce skutkový stav, znenia rôznych zákonných ustanovení z Občianskeho zákonníka,\nÚstavy a ďalších osobitných zákonov a žalobné návrhy - uplatnené nároky. Zároveň\npredkladá opakovane množstvo rovnakých dôkazov, často nie celkom súvisiacich so\nžalovanými nárokmi (účtovné doklady, vlastné rozsiahle výpočty a prepočty). Po poučení\nsúdu o možnosti požiadať o poskytnutie právnych služieb prostredníctvom CPP alebo\nzvolenia si advokáta, príp. iného vhodného zástupcu na zastupovanie, toto žalobkyňa\nodmieta.\n7\n\nNavyše niektoré podania, obsahujúce procesné návrhy (ďalšie nároky a návrhy\nna zmenu petitu žaloby), predložila žalobkyňa krátko pred pojednávaním, z ktorého dôvodu\nmuselo byť pojednávanie odročené, nakoľko sa s týmto podaním nemala čas oboznámiť\nprotistrana.\nNa položené otázky zo strany Ústavného súdu si dovoľujem uviesť:\n1/ skutková a právna zložitosť :\nPredmetnú vec hodnotím ako zvlášť komplikovanú po skutkovej stránke\na na naštudovanie z hľadiska prístupu samotnej žalobkyne, ktorá neustále mení a upravuje\nžalobný petit (viac ako 20 obsiahlych podaní.), žaluje množstvo rôznych nárokov\n(po opakovaných úpravách), mnohé skutkovo (aj právne) nesúvisiace, podania žalobkyne sú\nchaoticky formulované, rozsiahle, neprehľadné a nezrozumiteľné, obsahujúce veľké\nmnožstvo nepodstatných údajov, resp. nesprávnych (iných) oproti predloženým dokladom;\npri ich čítaní sa stráca ich logická nadväznosť a často v spleti uvádzaných okolností\na faktických údajov žalobkyňa menila (upresňovala, dopĺňala, rozširovala uplatňované\nnároky). Obsiahlosť spisu v tejto civilnej veci dokumentuje aj tá skutočnosť, že rozsudok\nzo dňa 19.04.2018 je v spise na čísle listu 1634. Pritom sa jedná o nároky v sumách\n4,98 euro, 16,59 €, 32 €, ,,„ až max. cca 460 euro s príslušenstvom a doposiaľ bola úspešná\nv sume cca 430 euro s príslušenstvom (približne polovičný úspech vo veci). Vzhľadom\nk tomu aj ustálenie skutkového stavu, štúdium spisu (oboznámenie sa s dokazovaním,\nktoré vykonávali predchádzajúci sudcovia), ako aj množstvo dôkazných prostriedkov,\nvýrazným spôsobom sťažili posúdenie a rozhodnutie veci samej a aj následné písomné\nvypracovanie rozhodnutia. Podľa môjho názoru sama navrhovateľka, neustálymi\nzmätočnými podaniami, tak čiastočne prispela k vzniku prieťahov v konaní.\nPo právnej stránke, keďže ide zväčša o nároky súvisiace s výkonom správy bytového\ndomu, v ktorom žalobkyňa býva a uzatvorenou Zmluvou o výkone správy z 05.10.1999, ide\no priemerne náročný spor.\n...\n3/ prekážky postupu podľa § 161 a nasl. CSP\nSúd v danej veci nezistil prekážky postupu súdu podľa § 161 a nasl. Civilného\nsporového poriadku, resp. procesným postupom tieto v priebehu konania odstránil\n\n8\n\n(súd nepripustil zmenu petitu, ktorý nebol formulovaný určitým, nezameniteľným\na zrozumiteľným spôsobom).\n4/ prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobila sťažovateľka\nPoukazujem na vyjadrenie v bode 1/, pripojené prílohy - vyjadrenia a rozsudok\nz 19.04.2018\n5/ záver, či zistené prieťahy považujete za zbytočné prieťahy\nPodľa môjho názoru v danej veci, ako vyplýva z prehľadu úkonov, nedošlo\nv sledovanom období k žiadnym prieťahom zo strany súdu; dĺžku konania nepriaznivo\novplyvňuje výlučne svojim postupom žalobkyňa. Za stavu, že súd atakuje množstvom\nneprehľadných podaní a následne opakovane podáva sťažnosť na Ústavnom súde SR\nna prieťahy v konaní, sa javí, že sťažovateľka zrejme považuje inštitút ústavnej sťažnosti\nna prieťahy, za stavu preťažených súdov, za efektívnejší nástroj na získanie finančného\nplnenia, ako samotnú civilnú žalobu, ktorou sa domáha omnoho menších finančných\nnárokov, navyše len z časti úspešne (doposiaľ bola úspešná v sume cca 430 euro\ns príslušenstvom). Poukazujem na vyjadrenie v bode 1/, pripojené vyjadrenia a rozsudok\nz 19.04.2018\n6/ okolnosti, ktoré majú podľa Vášho názoru vplyv na prieťahy v konaní,\nokrem otázok zaťaženosti sudcov a organizácie práce\nVyplývajú z predchádzajúcich odpovedí a pripojených listín (vyjadrenia a rozsudok\nz 19.04.2018.“\nPodpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň uviedla, že súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti.\n11.2 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení k opodstatnenosti ústavnej\nsťažnosti uviedol, že „dňa 10.12.2019 požiadal tunajší súd predsedu senátu JUDr. Juraja\nPovažana o vyjadrenie k predmetným konaniam. JUDr. Juraj Považan vo svojom vyjadrení\nzo dňa 16.12.2019... uviedol, že právna vec vedená v odvolacom konaní na Krajskom súde\nv Bratislave pod sp. zn. 5Co/270/2015 bola tunajšiemu súdu predložená dňa 09.06.2015\na vec vedená pod sp. zn. 5Co/50/2019 bola tunajšiemu súdu predložená dňa 26.02.2019.\nMožnosť plynulého konania a rozhodnutia vo veci bola do značnej miery ovplyvnená jednak\nopakovanými skoršími personálnymi zmenami v senáte 5Co, ako aj s tým súvisiacim\n\n9\n\nvysokým stavom nevybavených vecí v súdnom oddelení ku dňu nápadu veci odvolaciemu\nsúdu, ktorému sa napriek i skoršej snahe darí znižovať veci až v poslednom čase, vzhľadom\nna utlmenie počtu napádaných vecí v súvislosti s nadobudnutím účinnosti Civilného\nsporového poriadku od 1. júla 2016. Súčasne predmetnú vec (na rozdiel od sťažovateľky)\npovažuje predseda senátu za skutkovo a právne zložitú, už len vzhľadom na druh a počet\nuplatnených nárokov v konaní. Vec bola zaradená na rozhodovanie, s predpokladom\nrozhodnutia v mesiaci január 2020.“.\nPredseda krajského súdu zároveň oznámil, že „podľa ustanovenia § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, netrvá na ústnom prerokovaní veci pred Ústavným súdom Slovenskej republiky“.\n12. K vyjadreniam okresného súdu a krajského súdu zaujala na základe výzvy\nústavného súdu stanovisko aj právna zástupkyňa sťažovateľky, ktorá vo svojom podaní\ndoručenom ústavnému súdu 12. februára 2020 uviedla:\n«Pokiaľ ide o vyjadrenie zákonnej sudkyne..., ktoré tvorí prílohu vyjadrenia\nOkresného súdu Bratislava III..., tak z neho jednoznačne vyplýva, že ústavná sťažnosť bola\npodaná dôvodne, nakoľko potvrdzuje, že napadnuté konanie je poznačené prieťahmi najmä\nz dôvodu neefektívnej činnosti súdu, celá argumentácia zákonnej sudkyne vôbec nezbavuje\nsúd zodpovednosti za vzniknuté prieťahy v konaní ako aj celkovú dĺžku konania.\nV prehľade úkonov Okresného súdu Bratislava III chýbajú niektoré nehospodárne\núkony súdu, najmä vytýčené a zrušené pojednávania z dôvodov na strane súdu (napr.\nzrušený termín pojednávania 14.12.2017, zrušený termín pojednávania dňa 08.03.2018).\nPokiaľ ide o tvrdenie konajúcej zákonnej sudkyne..., že dĺžka konania v danej veci je\novplyvnená predovšetkým postupom sťažovateľky v konaní..., konštatujem, že vzhľadom\nna doterajšiu dĺžku konania (k dnešnému dňu viac ako 17 rokov) je vplyv postupu\nsťažovateľky zanedbateľný a nemôže ospravedlniť skutočnosť, že konanie nie je ani\npo 17 rokoch jeho trvania právoplatne skončené.\nAvšak s poukazom na súdny spis ako aj vyjadrenie zákonnej sudkyne k ústavnej\nsťažnosti mám zato, že prieťahy v predmetnom konaní na Okresnom súde Bratislava III boli\njednoznačne zapríčinené nesprávnou organizáciou práce zákonného sudcu v napadnutej\nveci, nedokonalým poznaním obsahu samotnej podstaty veci, odbornou nepripravenosťou\n\n10\n\nna pojednávanie a najmä konanie bolo významne poznačené neodborným využitím času\nurčeného na pojednávania a neodborným vedením jednotlivých pojednávaní bez náležitého\nzistenia procesne významných skutočností pre toto konanie a dokazovanie, keďže väčšina\npojednávaní na súde prvého stupňa nemala žiadne reálne výsledky.\nArgumenty zákonnej sudkyne, že prieťahy spôsobila sťažovateľka ako žalobkyňa\nv predmetnom súdnom konaní, keď preformulováva svoje nároky a predkladá ďalšie\na ďalšie rozsiahle podania nemožno akceptovať. Zo strany súdu ide o jednoduché procesné\nrozhodnutia, naviac využitie procesných prostriedkov žalobkyňou na uplatnenie svojich\nnárokov a oprávnených záujmov, ktoré v konaní urobila aj vzhľadom na skutočnosť, že ide\no spotrebiteľský spor (viď. ust. § 295 a § 296 C.s.p.) tiež vzhľadom na odôvodnenie\nrozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.l. 1360 zo dňa 24.01.2017, nemožno pripísať\nna ťarchu účastníka konania.\nNie je pravdivé tvrdenie zákonnej sudkyne, že sťažovateľka odmietla požiadať\no poskytnutie právnych služieb prostredníctvom Centra právnej pomoci. Sťažovateľka ako\nžalobkyňa o právnu pomoc v Centre právnej pomoci požiadala, ale právna pomoc jej\nnebola priznaná, ani s 20% účasťou na trovách právneho zastúpenia z dôvodu, že jej jediný\npríjem - starobný dôchodok o pár eur prekročil zákonnú podmienku - 1,6 násobok sumy\nživotného minima.\nNie je možno súhlasiť ani s tvrdením zákonnej sudkyne, že ide o skutkovo\nkomplikovanú vec, nakoľko mám zato, že skutkový stav nie je nejako významne\nkomplikovaný, pokiaľ by bola zákonná sudkyňa odborne pripravená na pojednávania\na náležite zistila procesne významné skutočnosti, a nedopúšťala sa omylov vo forme\nchybných rozhodnutí; vec mohla byť už dávno právoplatne skončená a sťažovateľka\nby nemusela mnohonásobne využiť inštitút ústavnej sťažnosti. V zmysle judikatúry\nústavného súdu ako aj judikatúry ESĽP zložitosť veci zbavuje súd zodpovednosti relatívne,\nak trvá rozumnú dobu. „Žiadna zložitosť veci nemôže ospravedlniť 17-ročnú dĺžku konania\n(...)“ ( III. ÚS 9/2000. Nález z 28.júna 2000). Podľa relevantnej judikatúry ESĽP faktickú\nzložitosť veci nie je možné odôvodňovať ani obsiahlosťou spisu k veci. Naviac už\nv predchádzajúcich nálezoch v napadnutom konaní ústavný súd dospel k záveru,\nže rozhodovanie vo veciach výkonu správy v bytových domoch patrí k štandardnej\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov.\n\n11\n\nOkresný súd Bratislava III nesie aj zodpovednosť za prieťahy spôsobené vydaním\nopakovane mylného, nekvalitného rozhodnutia (č.l. 1262) v dôsledku ktorého došlo\nk predĺženiu súdneho konania o obdobie, v ktorom sa rozhodovalo o odvolaní krajským\nsúdom, keďže jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania\nv primeranom čase, rozsudok súdu prvej inštancie č.l. 1262 bol v napadnutej časti zrušený\na vrátený Okresnému súdu Bratislava III.\nPokiaľ zákonná sudkyňa argumentuje a tvrdí, že sťažovateľka podľa nej považuje\ninštitút ústavnej sťažnosti na prieťahy v konaní za efektívnejší nástroj na získanie\nfinančného plnenia, ako samotnú civilnú žalobu, ktorou sa domáha omnoho menších\nfinančných nárokov, podľa zákonnej sudkyne len sčasti úspešne (tvrdí to bez právoplatného\nrozhodnutia vo veci samej), tak zdôrazňujeme, že ide o v poradí štvrtú sťažnosť na prieťahy\nv napadnutom konaní pred ústavný súdom; ak by Okresný súd Bratislava III sa riadil\nnálezmi ústavného súdu vydanými v napadnutom konaní a vo veci by konal efektívnejšie\na zabezpečil taký procesný postup, ktorý by čo najskôr odstránil stav právnej neistoty\núčastníkov konania, sťažovateľka nemusela tento inštitút použiť vôbec.\nSťažovateľka má záujem na odstránení právnej neistoty v jej záležitosti, ale je to\npráve postup súdu, ktorý sťažovateľke ako účastníčke konania nevie ani po 17 rokoch\nkonania poskytnúť v jej záležitosti právnu istotu a opakovane je vo svojej veci odkázaná len\nna inštitút ústavnej sťažnosti. Mám zato, že sťažovateľka má právo na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov aj pri menších finančných nárokoch. Možno pre zákonnú\nsudkyňu, ako vyplýva z jej vyjadrenia ide o menšie čiastky, ale pre sťažovateľku ako\nstarobnú dôchodkyňu s ťažkým zdravotným postihnutím a odkázanosťou na pomoc inej\nfyzickej osoby a na sociálnu službu, ktorej jediným príjmom je starobný dôchodok ide\no významné čiastky, naviac ktoré súvisia s jej bývaním.\nStanovisko Okresného súdu Bratislava III v danej veci len potvrdzuje, že porušenie\nsťažovateľkiných základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuž nabralo takú intenzitu, že dochádza aj k porušeniu jej základného práva na súdnu\nochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy, nakoľko v dnešnej dobe už akékoľvek rozhodnutie\nsúdu nebude sťažovateľke poskytovať účinnú právnu ochranu.\nObranu Krajského súdu v Bratislave spočívajúcu tom, že možnosť plynulého konania\na rozhodnutia bola ovplyvnená opakovanými personálnymi zmenami v senáte 5Co,\n\n12\n\nako aj v pretrvávajúcom vysokom počte nevybavených vecí v súdnom oddelení ku dňu\nnápadu veci odvolaciemu súdu, považujem za neakceptovateľnú. Vzhľadom na vysoký počet\nnevybavených vecí ako údajný objektívny dôvod vzniknutých prieťahov sa natíska logická\notázka koľko iných 17 ročných vecí má Krajský súd v Bratislave nevybavených\na nerozhodnutých a koľko iných ešte starších nevybavených vecí je potrebné na úkor tejto\nveci uprednostniť.\nV súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť\nsúdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní\n(III. ÚS 17/02). Námietka veľkého počtu nevybavených vecí, či námietka nedostatočného\npersonálneho obsadenia tohto súdu nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala\nalebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.\nPreto okolnosti uvedené predsedom Krajského súdu v Bratislave v súvislosti s pozitívnym\nzáväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov sú\nneakceptovateľné.\nNie je možno súhlasiť ani s tvrdením predsedu Krajského súdu v Bratislave, že ide\no skutkovo a právne zložitú vec. Treba zdôrazniť, že Krajský súd v Bratislave ako súd\nodvolací spôsobil zbytočné prieťahy v konaní sp. zn. 5Co 270/2015 od 5.6.2015\ndo 24.01.2017, tj. od prvého napadnutia veci do jeho rozhodnutia o podaných odvolaniach,\na v konaní sp. zn. 5Co 50/2019 od 26.02.2019 doteraz najmä svojou nečinnosťou.\nPodľa judikatúry ústavného súdu cit.: „zložitosť veci zbavuje súd zodpovednosti\nza pretrvávanie právnej neistoty účastníka vtedy, ak súd priebežne robí úkony prispievajúce\nk odstráneniu príčin zložitosti veci.“ (II. ÚS 41/97. Nález z 27. októbra 1997). Krajský súd\nv Bratislave však žiadne úkony prispievajúce k odstráneniu príčin údajnej zložitosti veci\nnerobil. Napokon ako už bolo vyššie uvedené ústavný súd už v predchádzajúcich nálezoch\nv napadnutom konaní dospel k záveru, že rozhodovanie vo veciach výkonu správy\nv bytových domoch, ktoré je predmetom napadnutého konania patrí k štandardnej\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov a preto vec nemožno považovať za zložitú\naj keď je uplatňovaných viacero nárokov.»\n\n13\n\n12.1 Právna zástupkyňa sťažovateľky sa vo svojom stanovisku nevyjadrila\nk možnosti upustenia od ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti, v ústavnej\nsťažnosti však sťažovateľka\n\nvyslovila súhlas\n\n„s prejednaním tejto sťažnosti...\n\nna neverejnom zasadnutí bez účasti jej právneho zástupcu“.\n13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n14. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n15. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n18. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n\n14\n\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n20. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní a postupom krajského súdu v napadnutom odvolacom konaní,\nako aj porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní\nv období po právoplatnosti ostatného nálezu ústavného súdu a postupom krajského súdu\nv napadnutom odvolacom konaní.\n21. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,\nIV. ÚS 90/2010).\n22. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,\nktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).\n\n15\n\n23. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala\npredtým z niektorých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),\na to § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1 OSP, ktorý platil do 30. júna 2016,\na v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n24. Podľa čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná\n\na\n\nrozhodnutá,\n\npredchádza\n\nzbytočným\n\nprieťahom,\n\nkoná\n\nhospodárne\n\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a podľa § 157\nods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období\npo právoplatnosti ostatného nálezu ústavného súdu a postupom krajského súdu\nv napadnutom odvolacom konaní\n25. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky.\n\n16\n\n26. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že konanie, predmetom ktorého sú nároky z porušenia zmluvy o výkone správy,\nsíce tvorí bežnú a štandardnú agendu rozhodovania všeobecných súdov, teda nie je\npo právnej stránke zložité, v okolnostiach prípadu sťažovateľky však vykazuje istý stupeň\nfaktickej zložitosti. Tá je daná okolnosťami, na ktoré poukázala aj zákonná sudkyňa\nvo vyjadrení k ústavnej sťažnosti, ktoré boli najmä dôsledkom toho, že sťažovateľka\nv napadnutom konaní nebola kvalifikovane právne zastúpená. Predmetom žaloby bolo desať\nsamostatných nárokov, ktoré sťažovateľka opakovane menila a upresňovala. Podania\nsťažovateľky boli prevažne veľmi rozsiahle (čo preukazuje aj počet listov jednotlivých\npodaní), mnohokrát duplicitné a vyznačujúce sa značnou neurčitosťou, nezrozumiteľnosťou,\naž zmätočnosťou, a to aj napriek splneniu poučovacej povinnosti okresným súdom.\nÚstavný súd však zároveň konštatuje, že ani faktickou či právnou zložitosťou veci nie je\nmožné ospravedlniť neúmernú dĺžku napadnutého konania.\n27.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľky\n\nv preskúmavanom konaní, ústavný súd z obsahu súvisiaceho spisu zistil, že aj sťažovateľka\nprispela svojím správaním k doterajšej dĺžke napadnutého konania, na čo poukázal\naj okresný súd. Na ťarchu sťažovateľky z pohľadu zbytočných prieťahov v napadnutom\nkonaní možno pripísať skutočnosť, že priebeh konania pred okresným súdom bol viackrát\ncharakterizovaný\n\nvyužitím\n\nprocesných\n\ndispozičných\n\noprávnení\n\nsťažovateľky,\n\nktoré na strane okresného súdu vyvolali povinnosť reagovať predpísaným spôsobom na tieto\nprocesné návrhy. Išlo predovšetkým o početné návrhy na zmenu petitu žaloby (aj v častiach,\no ktorých už súd právoplatne rozhodol), o návrhy na vykonanie dôkazov, o odvolanie\nsťažovateľky proti uzneseniu o nepripustení zmeny žaloby, ako aj početné sťažnosti\na podnety sťažovateľky, ktorými namietala nezákonný postup okresného súdu, manipuláciu\nso spisom a ktoré boli aj dôvodom na odročenie nariadeného pojednávania. V prípade\nodvolania proti uzneseniu o nepripustení zmeny žaloby sťažovateľka aj napriek jeho\nneprípustnosti a povinnosti predložiť ho odvolaciemu súdu až po vydaní rozhodnutia\nvo veci samej (§ 375 CSP) sa opakovane v konaní dožadovala rozhodnutia o jej odvolaní.\n28. Podľa právneho názoru ústavného súdu využitie možností daných sťažovateľovi\nprocesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže\n17\n\nsíce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup,\nktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01). Zároveň dĺžku konania,\nktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať\nza dôvod na vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch\nsťažovateľa konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 41/00).\n29. K plynulému priebehu napadnutého konania neprispel ani postup sťažovateľky,\nktorá sa zo štyroch nariadených pojednávaní zúčastnila len dvoch a z neúčasti na ďalších\ndvoch pojednávaniach sa ani neospravedlnila. Uvedené skutočnosti nepochybne mali dopad\nna celkovú dĺžku trvania konania, na čo ústavný súd prihliadol pri úvahe o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia.\n30. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v napadnutom konaní, a to v období po právoplatnosti ostatného\nnálezu ústavného súdu, teda po 2. máji 2016.\n31. Z predloženého súvisiaceho spisu okresného súdu vyplýva, že od 9. júna 2015 sa\nspis nachádzal na krajskom súde z dôvodu odvolaní podaných oboma procesnými stranami\nproti rozsudku okresného súdu z 28. októbra 2014. Dňa 1. decembra 2015 okresný súd\npožiadal krajský súd o zapožičanie spisu pre účel vyjadrenia sa k podanej ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky (vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 542/2015). Z dôvodu\nprebiehajúceho konania o ústavnej sťažnosti sa spis okresného súdu nachádzal\nod 3. decembra 2015 najprv na okresnom súde a neskôr v období od 3. februára 2016\ndo 22. marca 2016 na ústavnom súde a krajskému súdu bol vrátený okresným súdom\naž 5. apríla 2016. Pojednávanie nariadené krajským súdom na 15. november 2016 sa\nneuskutočnilo a bolo odročené na 29. november 2016 z dôvodu podnetu na prešetrenie\npodvodu v nezákonnej činnosti okresného súdu podaného sťažovateľkou 3. novembra 2016\npredsedovi krajského súdu. Dňa 29. novembra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie,\nktoré po vypočutí strán bolo krajským súdom odročené na neurčito. Dňa 5. decembra 2016\nsťažovateľka doručila vyjadrenie vo veci (č. l. 1345 ‒ 1356). O odvolaniach rozhodol\nkrajský súd rozsudkom z 24. januára 2017, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie\n\n18\n\nv napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného zabezpečiť inštaláciu\nmerača tepla a teplej vody, povinnosti zaplatiť istinu 31,99 € a sumu 5,90 €\ns príslušenstvom potvrdil a vo zvyšku zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil okresnému\nsúdu na ďalšie konanie. Odvolanie žalovaného ako oneskorene podané odmietol. Odvolací\nsúd uložil okresnému súdu vo veci opätovne vykonať znalecké dokazovanie v zmysle § 207\nCSP a nasl., resp. súkromným znaleckým posudkom. Spis bol vrátený okresnému súdu\n3. marca 2017. Okresný súd po vrátení veci na ďalšie konanie nariadil 9. marca 2017\npojednávanie na 4. máj 2017. Dňa 11. apríla 2017 sťažovateľka doručila návrh\nna vykonanie dokazovania, ktorý okresný súd 20. apríla 2017 zaslal protistrane\nna vyjadrenie. Žalovaný sa 3. mája 2017 vyjadril k návrhu sťažovateľky. Dňa 4. mája 2017\nsa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovateľka predložila zmenu (špecifikáciu) petitu\nžaloby (č. l. 1387 ‒ 1400) a zároveň uviedla, že nenavrhuje žiadne znalecké dokazovanie,\na to ani predložením súkromného znaleckého posudku. Okresný súd odročil pojednávanie\nna 26. september 2017 pre účel rozhodnutia o zmene petitu žaloby. Dňa 18. mája 2017\nsťažovateľka predložila „Upresnenie petitu č. 9/ v zápisnici súdu zo dňa 4.5.2017“\na stanovisko k vyjadreniu žalovaného (č. l. 1401 ‒ 1405). Sťažovateľka 5. septembra 2017\npredložila dôkazy k nárokom uplatneným 4. mája 2017 (podanie spolu s listinnými dôkazmi\nna č. l. 1407 ‒ 1431). Dňa 26. septembra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie,\nna ktorom okresný súd krátkou cestou doručil žalovanému podania sťažovateľky\na uznesením rozhodol o nepripustení zmeny žalobných petitov uvedených v jej podaniach.\nOkresný súd pojednávanie odročil na 14. december 2017 pre účel predloženia vyjadrenia\nžalovaného (v lehote 30 dní) k návrhom sťažovateľky na vykonanie dokazovania.\nAj na samotnom pojednávaní sťažovateľka predložila dôkazy k uplatneným nárokom\n(č. l. 1438 ‒ 1458). Dňa 9. októbra 2017 sa sťažovateľka odvolala proti uzneseniu\nokresného súdu o nepripustení zmeny žaloby. Dňa 27. októbra 2017 sa žalovaný vyjadril\nk návrhom sťažovateľky na vykonanie dôkazov. Dňa 1. decembra 2017 okresný súd zrušil\ntermín pojednávania nariadeného na 14. december 2017 „z dôvodu preťaženosti súdneho\noddelenia a predchádzajúcej PN sudcu“ a určil nový termín na 25. január 2018.\nDňa 20. decembra\n\n2017\n\nsťažovateľka\n\no odvolaní proti\n\nuzneseniu\n\nurgovala\n\nokresného\n\nsúdu\n\nna\no\n\nkrajskom\nnepripustení\n\nsúde\n\nrozhodnutie\n\nzmeny\n\nžaloby.\n\nDňa 8. januára 2018 sťažovateľka doručila námietky k vyjadreniu žalovaného (č. l. 1557 ‒\n\n19\n\n1562). Dňa 25. januára 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa sťažovateľka\nnedostavila a svoju neprítomnosť neospravedlnila. Súd pojednával v jej neprítomnosti\na následne odročil pojednávanie na 8. marec 2018 pre účel písomného vyjadrenia\nžalovaného k podaniu sťažovateľky z 8. januára 2018. Dňa 2. marca 2018 okresný súd\nzrušil nariadený termín pojednávania z dôvodu podanej sťažnosti sťažovateľky na zákonnú\nsudkyňu a predloženia spisu predsedovi okresného súdu. Zároveň určil nový termín\npojednávania na 20. marec 2018. Dňa 20. marca 2018 sa uskutočnilo pojednávanie,\nna ktorom sa sťažovateľka nezúčastnila a svoju neprítomnosť neospravedlnila. Súd vyhlásil\ndokazovanie za skončené a odročil pojednávanie pre účel vyhlásenia rozsudku\nna 19. apríl 2018. Dňa 19. apríla 2018 okresný súd vyhlásil meritórny rozsudok, ktorým\nžalobu zamietol. Predseda okresného súdu na základe žiadosti zákonnej sudkyne opakovane\nrozhodol o predĺžení lehoty na vyhotovenie rozhodnutia do 20. augusta 2018\n(osobné a zdravotné dôvody, skutková a právna zložitosť veci, plánovaná dovolenka,\ndlhodobá preťaženosť oddelenia). Dňa 21. augusta 2018 bol vyhotovený rozsudok zaslaný\nstranám sporu. Dňa 10. septembra 2018 sťažovateľka doručila odvolanie proti meritórnemu\nrozsudku (č. l. 1652 ‒ 1675). Dňa 24. septembra 2018 okresný súd zaslal odvolanie spolu\ns výzvou protistrane na vyjadrenie. Dňa 24. októbra 2018 sa žalovaný vyjadril k odvolaniu.\nDňa 21. novembra 2018 okresný súd zaslal vyjadrenie žalovaného k odvolaniu\nsťažovateľke. Dňa 30. novembra 2018 sťažovateľka doručila vyjadrenie k stanovisku\nžalovaného. Dňa 1. februára 2019 okresný súd doručil protistrane vyjadrenie sťažovateľky\nz 30. novembra 2018. Dňa 7. februára 2019 bola okresnému súdu doručená „Duplika\nžalovaného v odvolacom konaní“. Dňa 25. februára 2019 okresný súd predložil spis\nkrajskému súdu na rozhodnutie o odvolaniach sťažovateľky proti meritórnemu rozsudku\na proti uzneseniu o nepripustení zmeny žaloby. Dňa 30. januára 2020 krajský súd rozhodol\no odvolaniach sťažovateľky tak, že rozsudok okresného súdu z 19. apríla 2018 potvrdil\na uznesenie okresného súdu z 26. septembra 2017 odmietol. Dňa 5. marca 2020 bol spis\nvrátený okresnému súdu, ktorý následne 9. marca 2020 zaslal odvolací rozsudok procesným\nstranám.\n32. Z uvedeného prehľadu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní vyplýva,\nže okresný súd v relevantnom období, teda po vrátení veci odvolacím súdom 3. marca 2017,\n\n20\n\nkonal vo veci v zásade plynulo, nariadil vo veci 4 pojednávania a na pojednávaní konanom\n26. septembra 2017 uznesením rozhodol o nepripustení zmeny žaloby a na ostatnom\npojednávaní 19. apríla 2018 vo veci rozhodol v poradí druhým meritórnym rozsudkom.\nĎalší postup okresného súdu, ktorý súvisel s vyhotovením rozhodnutia, ako aj s úkonmi\nokresného súdu v rámci odvolacieho konania po podaní odvolania sťažovateľkou, však\nústavný súd hodnotí ako zbytočné prieťahy v konaní. Predovšetkým opakované vyhovenie\nžiadostiam o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozhodnutia, ktoré bolo procesným stranám\nexpedované až po 4 mesiacoch od jeho vyhlásenia, nemožno v reštančnej veci hodnotiť\ninak, ako nerešpektovanie príkazu ústavného súdu konať v napadnutom konaní bez\nzbytočných prieťahov. Opakované vyslovenie porušenia práv sťažovateľky postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní v predošlých nálezoch ústavného súdu a jeho príkaz\nkonať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov totiž vyžadoval od okresného súdu,\naby napadnutému konaniu venoval zvýšenú pozornosť, čo sa však v okolnostiach\npreskúmavaného prípadu nestalo.\n33. Ústavný súd konštatuje, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená\na neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou (dohovorom)\nzaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho\nčinnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa\nsťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho veci rozhodol (m. m. I. ÚS 688/2014).\n34. O neefektívnej činnosti okresného súdu svedčí skutočnosť, že v poradí prvý\nrozsudok okresného súdu bol odvolacím súdom z časti zrušený a vrátený na ďalšie konanie\nz dôvodu\n\nnedostatočne\n\nzisteného\n\nskutkového\n\nstavu,\n\nako\n\naj\n\nz dôvodu\n\njeho\n\nnepreskúmateľnosti. Dôsledkom uvedenej neefektívnej činnosti okresného súdu bolo\npredĺženie napadnutého konania o dobu, počas ktorej krajský súd rozhodoval o dôvodne\npodanom odvolaní sťažovateľky.\n35. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní\ndošlo k prieťahom, ktoré boli spôsobené nielen faktickou zložitosťou veci či správaním\nsťažovateľky, ale najmä neefektívnou činnosťou okresného súdu a jeho postupom\n\n21\n\npo vyhlásení v poradí druhého meritórneho rozsudku. Z uvedených dôvodov ústavný súd\nvyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní\nv relevantnom období, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu.\n36. Vo vzťahu k postupu krajského súdu v napadnutom odvolacom konaní ústavný\nsúd konštatuje, že v jeho postupe nevzhliadol namietané porušenie označených práv\nsťažovateľky (bod 5 výroku nálezu). Odvolacie konanie vedené krajským súdom\npod sp. zn. 5 Co 270/2015 začalo predložením veci krajskému súdu 9. júna 2015 a skončilo\n24. januára 2017, keď krajský súd rozhodol o odvolaniach strán. Aj keď toto odvolacie\nkonanie trvalo vyše 19 mesiacov, spis okresného súdu sa z dôvodu podania ústavnej\nsťažnosti sťažovateľkou nenachádzal v období od 3. decembra 2015 do 22. marca 2016\nv dispozičnej sfére krajského súdu, čo nemožno pričítať na jeho ťarchu. Ústavný súd tiež\npoukazuje na skutočnosť, že pre sťažovateľkou podaný podnet predsedovi krajského súdu\nsa pojednávanie nariadené krajským súdom na 15. november 2016 neuskutočnilo a z tohto\ndôvodu bolo odročené. Ústavný súd na základe uvedeného zastáva názor, že iba samotná\ndĺžka predmetného odvolacieho konania sama osebe nebola takej povahy, aby len na jej\nzáklade bolo možné v okolnostiach danej veci vysloviť namietané porušenie práv\nsťažovateľky.\n37. V súvislosti s v poradí druhým odvolacím konaním vedeným pod sp. zn.\n5 Co 50/2019, ktoré trvalo od predloženia veci krajskému súdu 26. februára 2019\ndo rozhodnutia o odvolaniach sťažovateľky 30. januára 2020, teda 11 mesiacov, ústavný\nsúd považoval dobu rozhodovania krajského súdu v tomto odvolacom konaní za primeranú\na ústavne akceptovateľnú.\n38. Pokiaľ sťažovateľka namieta nečinnosť krajského súdu spočívajúcu v tom,\nže zo strany krajského súdu nebol iniciovaný žiaden procesný úkon, ústavný súd dáva\ndo pozornosti, že krajský súd vo veci koná ako súd odvolací, úlohou ktorého je posúdiť\nvecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto krajský\n\n22\n\nsúd spravidla nevykonáva vo veci procesné úkony (§ 213 OSP, § 383 a § 384 CSP)\nani nie je povinný nariadiť pojednávanie (§ 214 OSP, § 385 CSP). To však (aj vzhľadom na\npredmet konania) nevyhnutne neznamená, že odvolací súd je v odvolacom konaní „úplne“\nnečinný, ako to tvrdí sťažovateľka.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní a postupom krajského súdu\nv napadnutom odvolacom konaní\n39. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zmyslom a účelom základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému reálny prístup k súdu.\nTomu\n\nzodpovedá\n\npovinnosť\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\no\n\nveci\n\nkonať\n\na\n\nrozhodnúť\n\n(m. m. I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo\nvtedy, pokiaľ by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom\nnávrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98).\n40. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy má kľúčové\npostavenie medzi právami ustanovenými v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy nazvanom\n„Právo na súdnu a inú právnu ochranu“ (čl. 46 až čl. 50 ústavy) a jeho ochrana v zásade\npredchádza ochrane priznanej prostredníctvom ďalších základných práv ustanovených\nv tomto oddiele ústavy. Na základe vzájomnej súvzťažnosti medzi týmito základnými\nprávami možno dospieť v konkrétnom prípade aj k záveru, podľa ktorého závažné porušenie\nniektorého zo základných práv ustanovených v čl. 46 až čl. 50 ústavy má za následok\naj porušenie iného základného práva zaručeného v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy.\nOsobitne tento záver podľa názoru ústavného súdu platí o potenciálnom porušení\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a to vzhľadom na jeho spomínané kľúčové\npostavenie v tejto skupine základných práv, a preto ak napr. porušenie práva základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp.\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) prekročí\ntakú intenzitu, že to signalizuje zo strany príslušného všeobecného súdu až odmietnutie\nmožnosti domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, tak možno urobiť\n23\n\nzáver o tom, že takýmto postupom súdu došlo, resp. dochádza aj k porušeniu základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n41. Vzhľadom na uvedené a berúc do úvahy doterajší priebeh napadnutého konania,\nktoré bolo právoplatne skončené po viac ako 17 rokoch od jeho začatia, ústavný súd\nuzavrel, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré svojou intenzitou\nnadobudlo aj charakter porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto\nnálezu. Keďže ústavný súd v bodoch 36 a 37 tohto nálezu nedospel k záveru o porušení\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom krajského súdu v napadnutých odvolacích konaniach, ústavnej\nsťažnosti v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\npostupom krajského súdu v napadnutom odvolacom konaní nevyhovel (bod 5 výroku\nnálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n42. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n43. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n44. Vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd rozsudkom sp. zn. 5 Co 50/2019\nz 30. januára 2020 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, a teda vec je toho času\nprávoplatne skončená, nepostupoval ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3\npísm. a) zákona o ústavnom súde a neprikázal okresnému súdu ani krajskému súdu konať\nv napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 5 výroku nálezu).\n\n24\n\n45. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n46. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n47. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n48. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n49. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 10 000 €, čo odôvodnila doterajšou celkovou dĺžkou napadnutého\nkonania a pretrvávajúcim stavom právnej neistoty, s poukazom na vysoký vek a nepriaznivý\nzdravotný stav sťažovateľky, ako aj význam konania pre sťažovateľku.\n50. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n51. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa\npritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia\n\n25\n\nnemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných\npodmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. IV. ÚS 84/02).\n52. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie je ku dňu rozhodovania ústavného\nsúdu právoplatne skončené. V rámci úvahy o priznaní finančného zadosťučinenia\nsťažovateľke ústavný súd zohľadnil tiež skutočnosť, že v predošlých nálezoch jej bolo\npriznané primerané finančné zadosťučinenie v celkovej sume 6 000 €, ktorú vzhľadom\nna predmet napadnutého konania a jeho význam pre sťažovateľku (sťažovateľka bola\núspešná v konaní v sume približne 430 € s príslušenstvom, vo zvyšku bola jej žaloba\nprávoplatne zamietnutá), ako aj konštatovanú faktickú zložitosť veci a zistený podiel\nsťažovateľky na zbytočných prieťahoch považuje v kontexte 17 rokov trvajúceho konania\nza primerané finančné zadosťučinenie.\n53. V okolnostiach danej veci preto ústavný súd považoval výrok o porušení\nzákladných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru za dostatočnú ochranu jej práv a finančné zadosťučinenie jej\nnepriznal (bod 3 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n54. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n55. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom a ktoré sťažovateľka\nuplatnila v sume 415,52 €.\n56. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019 (prevzatie\na prípravu zastúpenia, písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3 a § 11\nods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\n\n26\n\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“) v hodnote dvakrát po 163,33 €, teda 326,66 €, a dvakrát\nrežijný paušál po 9,80 €, teda 19,60 €, vrátane dane z pridanej hodnoty v sume 69,26 €,\nkeďže právna zástupkyňa sťažovateľky je platiteľom tejto dane. Keďže sťažovateľkou\nuplatnené trovy nepresahujú sumu vypočítanú podľa vyhlášky, ústavný súd priznal náhradu\ntrov konania v ňou požadovanej sume 415,52 €.\n57. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n58. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. mája 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n27", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-opakované", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "prieťahy v konaní-opakované", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "zadosťučinenie-nepriznanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/31/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "6NcC/5/2002", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eff11acb-154c-4162-8555-f4839a8f176d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.542.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 542/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 542/2015 z 15. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.542.2015.1"}, {"guid": "ussr:7160a46b-4240-45e9-8fee-f4da45cf065d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 688/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 688/2014 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.688.2014.1"}, {"guid": "ussr:89919223-0047-4853-8d07-4d9db0ba2abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/2010 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89919223-0047-4853-8d07-4d9db0ba2abc"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:52189590-d7a9-4df0-abc0-b6d4e07da8f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52189590-d7a9-4df0-abc0-b6d4e07da8f3"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 84/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/02 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:c23098b9-4a0e-4579-8ab0-c0341cd7b810", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:2.US.41.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/00 z 26. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-26", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.41.2000.1"}, {"guid": "ussr:56489fc9-d0c0-412e-94dc-bf9ac51e2d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1"}, {"guid": "ussr:08047658-0daf-4619-a866-429f1f454bbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/97 z 27. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-27", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1997.1"}, {"guid": "ussr:f4d1f92e-2f29-45f1-af34-7b7c52f9ad69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 62/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/97 z 8. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-08", "citacie_n": 484, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1"}, {"guid": "ussr:0d527086-1bee-4010-bb6c-086fdf93e4e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/96 z 22. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-22", "citacie_n": 506, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1"}, {"guid": "b86145dc-1089-4c04-a5e0-12de777eb3a1:744c6824-b991-49bb-ade1-c285d6ab7932", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4218201743.1", "spisova_znacka": "5Co/50/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/50/2019 z 19. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-03-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4218201743.1"}, {"guid": "96e46d9a-a7ee-46a4-ad9d-4a54ffd782fa:6ae8256a-adff-468b-b5df-e22a79f59dc0", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/270/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/270/2015 z 26. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-08-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/96e46d9a-a7ee-46a4-ad9d-4a54ffd782fa:6ae8256a-adff-468b-b5df-e22a79f59dc0"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:566b5abe-a54a-4233-9658-959e0ff74116", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.179.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/2023 z 21. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-21", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.179.2023.1"}, {"guid": "ussr:2a9e4d5a-9b28-4ad5-a253-4e65d312a2a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.75.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 75/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/2022 z 10. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.75.2022.1"}, {"guid": "269569f9-3dec-4659-9c51-5054a6c8a42e:2ee9a73f-5d96-4683-b05c-70ca7d33dead", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:6118383528.2", "spisova_znacka": "28Co/3/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/3/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:6118383528.2"}]}