{"guid": "ussr:4c889527-0460-4892-91c2-f985d3d8121b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.113.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 113/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 113/2020 z 2. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 113/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.113.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4c889527-0460-4892-91c2-f985d3d8121b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.113.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.113.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.113.2020.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 113/2020-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku, zo sudcu Petra Straku a sudcu Martina\nVernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného\n,\n\n,\n\n,\n\n, v mene ktorej koná advokát\n\n, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\n\nčl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra\nv konaní vedenom pod sp. zn. 11 Em 8/2016 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n5. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva\n\nna rodinný život podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny\nproces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 11 Em 8/2016 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že rozsudkom okresného súdu\nsp. zn. 24 P 462/2014 z 30. júna 2016 bol upravený styk sťažovateľa ako otca s maloletými\ndeťmi tak, že „Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi v párnom týždni\nv kalendárnom roku v stredu v čase od 14.00 hod. do 15.30 hod. na Úrade práce,\nsociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova 88 za prítomnosti pracovníka odboru sociálnych\nvecí a rodiny, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Matka je\npovinná deti na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť ich účasť.“.\n3. Podľa sťažovateľa uvedené rozhodnutie a v ňom upravený styk otca s maloletými\nmatka vedome ignoruje a nedodržiava, zámerne a bezdôvodne marí stretávanie otca\ns maloletými deťmi tým, že ich na stretnutie s otcom riadne nepripraví, nezabezpečí ich\núčasť na „ÚPSVaR v Nitre“ ani si nedohodne iný vhodný náhradný termín. Sťažovateľ\npreto podal 3. októbra 2016 okresnému súdu návrh na nariadenie výkonu predmetného\nrozhodnutia v súlade s ustanovením § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku\n(ďalej aj „CMP“).\n3. Keďže okresný súd vo veci návrhu sťažovateľa nekonal riadne a včas, sťažovateľ\nsa 2. mája 2019 obrátil na okresný súd so žiadosťou o urýchlenie konania a následne\n27. júna 2019 aj na predsedníčku okresného súdu so sťažnosťou na prieťahy v napadnutom\nkonaní. Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosť z 22. júla 2019 okrem\nprehľadu úkonov súdu a účastníkov v napadnutom konaní uviedla, že „postup súdu\nv predmetnej veci zodpovedá charakteru konania, určitým špecifikám konania aj vzhľadom\nna vek a vôľu detí na styk s otcom, ale aj okolnostiam súvisiacim s aktuálnym vzťahom detí\nk otcovi. Pre úspešný výkon rozhodnutia je... dôležitá aj primeraná intervencia ÚPSVaR\nvo vzťahu k deťom a rodičom.“.\n\n2\n\n4. Sťažovateľ v odôvodnení ústavnej sťažnosti tiež uviedol:\n«Nariadenie výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých prebiehalo bez výsledku viac\nako 2 roky, je teda zrejmé, že Okresný súd Nitra nekoná v zmysle zásad Civilného\nmimosporového konania pod ktoré spadá aj výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, čím\nporušuje práva garantované v čl. 12 CMP...\nPodľa názoru sťažovateľa bolo taktiež porušené právo na súdnu a inú právnu\nochranu garantovanú čl. 48 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Ústava Slovenskej\nrepubliky...\nTak isto nemožno opomenúť fakt porušenia práva na spravodlivé súdne konanie\nzakotvené v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a slobodách...\nVzhľadom na... uvedené sťažovateľ považuje postup Okresného súdu za nesprávny\na zdĺhavý, najmä z dôvodu týkajúceho sa predmetu konania, ktorý upravuje vzťah medzi\nrodičom a deťmi, na ktorý poukazuje aj judikatúra štrasburských orgánov, ktorá zaradila\nVzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi medzi taký predmet konania, ktorému majú\n„príslušné súdne orgány venovať mimoriadnu pozornosť, keďže akékoľvek procesné\nomeškanie v takejto veci môže mať za následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej\nsúdu (rozsudok súdu z 8. júla 1987, H.v. United Kingdom, para. 85)“.\n... sťažovateľ poukazuje, že nerešpektovaním Rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa\n30.06.2016 so sp.zn. 24P/462/2014 matka zmarila kontakt otca s deťmi, čím naštrbila aj\ncitové väzby medzi rodičom a deťmi. Dôsledkom nerozhodnutia o výkone rozhodnutia\nOkresný súd Nitra zhoršuje postavenie sťažovateľa v tom zmysle, že obnova vzťahu\ndotknutého rodiča s deťmi, je odstupom času podstatne sťažená. Dĺžka právnej neistoty\nsťažovateľa je v príčinnej súvislosti s postupom okresného súdu, ktorý mu neposkytol\ndostatočnú ochranu jeho práv v primeranej lehote, čím zasiahol do jeho práva na rodinný\nživot v takej miere, ktorá odôvodňuje vyslovenie porušenie tohto jeho základného práva, už\naj s ohľadom na skutočnosť, že následky takéhoto zásahu sú nezvratné a ťažko\nreparovateľné. A ak súd poukazuje na intervenciu s ÚPSVaR, ktorý očividne predlžuje dĺžku\nkonania, všeobecný súd má vzhľadom na svoje postavenie a organizáciu procesného\npostupu využiť všetky právne prostriedky, ako aj prostriedky poriadkových opatrení, ktoré\nmôže využiť aj vo vzťahu k ÚPSVaR.\n\n3\n\nTýmto je jednoznačne preukázané, že prišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\na k prieťahom v konaní...»\n5. Sťažovateľ žiada priznať aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €\n„vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania, ako aj jeho neodôvodnenú nečinnosť, berúc\ndo úvahy predmet konania, v ktorom sa zhoršuje vzťah rodiča s deťmi“.\n6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto\nnálezom:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n... na súdnu ochranu, zaručené\n\nv čl. 46 ods. 1 a právo na rodinný život zaručené v čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na právo na spravodlivý súdny proces, zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, postupom Okresného súdu Nitra so sp.zn. 11Em/8/2016,\nporušené bolo.\n2. Okresný súd Nitra je povinný sťažovateľovi\n\n... uhradiť trovy\n\nprávneho zastúpenia vo výške 415,52 Eur na účet právneho zástupcu\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Nitra je povinný sťažovateľovi\n\n... uhradiť\n\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- € a to do dvoch mesiacov\nod právoplatného rozhodnutia ústavného súdu.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n10. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nnávrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa\nčl. 127 ústavy.\n11. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi\nnávrhu na začatie konania.\n12. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n13. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n14. Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného\nsúdu návrhom na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom súde) sa prejavuje vo viazanosti\npetitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého\nrozhodnutia sa domáha, čím zároveň vymedzí rozsah a predmet konania pred ústavným\n\n5\n\nsúdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže\nústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej\nsťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.\nPlatí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m.\nII. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).\n15. Ústavný súd sa preto zaoberal namietaným porušením základných práv\nv rozsahu, v akom ich sťažovateľ, ktorý je zastúpený advokátom, v ústavnej sťažnosti pred\nústavným súdom vymedzil v petite návrhu, t. j. porušením základného práva na rodinný\nživot podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Em 8/2016. Tvrdenia o porušení iných\npráv (základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy), ktoré sťažovateľ uvádza v texte ústavnej\nsťažnosti, mimo petitu, ústavný súd považoval iba za súčasť jeho argumentácie (obdobne\nIII. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n18. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010).\n\n6\n\n19. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že k porušeniu základného práva na súdnu\nochranu a práva na spravodlivý súdny proces malo dôjsť postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní, ktorý je podľa sťažovateľa „nesprávny a zdĺhavý“, a v ktorom\ndochádza „k prieťahom“.\n20. Ústavný súd konštatuje, že v systematike ústavy sú primeraná celková dĺžka,\nrýchlosť, plynulosť a efektívnosť súdneho konania obsahom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, pokiaľ namietané\nporušenie tohto základného práva nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie\nkonkrétne okolnosti daného prípadu by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti\n(napr. IV. ÚS 242/07).\n21. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, z jej príloh, ako aj\nz obsahu súvisiaceho spisu okresného súdu, ktorý si na účely predbežného prerokovania\nveci vyžiadal, konštatuje, že v danom prípade nedostatky v postupe okresného súdu\nv napadnutom konaní, ktoré trvalo 3 roky a v ktorom okresný súd 4. novembra 2019\nrozhodol o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, nedosahujú takú intenzitu,\nže by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti, a teda aj o vyslovení porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy po prípadnom prijatí tejto časti ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol\nústavnú sťažnosť v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti.\nK namietanému porušeniu základného práva na rodinný život podľa čl. 19\nods. 2 ústavy\n22. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n\n7\n\n23. Ústava bližšie nedefinuje pojem „súkromný a rodinný život“. Keďže\nzákladné práva a slobody podľa ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu\nmedzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (PL. ÚS 5/93,\nPL. ÚS 15/98), ústavný súd pri vymedzení obsahu uvedených pojmov prihliadal aj\nna príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúcu sa\npredovšetkým čl. 8 ods. 1 dohovoru.\n24. Základným prvkom „rodinného života“ v zmysle čl. 8 dohovoru je vzájomné\nužívanie si spoločnosti medzi rodičom a dieťaťom (rozsudok Veľkej komory vo veci\nScozzari a Giunta proti Taliansku z 13. 7. 2000, sťažnosti č. 39221/98 a č. 41963/98,\nbod 169).\n25. Ústavný súd si je vedomý skutočnosti, že sťažovateľ, ktorý argumentáciu\nvo svojej ústavnej sťažnosti smeruje v zásade k záveru o porušení základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, výslovne namieta\n(iba) porušenie svojho základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy. Inak povedané, sťažovateľ\nnamieta, že postupom súdu vo vykonávacom konaní dochádza k zásahu do jeho hmotných\npráv, čo nemožno z pohľadu stabilizovanej judikatúry ústavného súdu v takýchto prípadoch\nvnímať ako štandardný postup (porovnaj priamo k výkonu rozhodnutia II. ÚS 201/2018,\nIII. ÚS 115/2018, I. ÚS 80/2019; tiež I. ÚS 532/2014, I. ÚS 332/2017). V prípadoch\npodania ústavnej sťažnosti, v ktorej sa namieta porušenie uvedených článkov ústavy\na dohovoru, nie je ani judikatúra ústavného súdu úplne jednotná (uznesenia o prijatí\na nálezy vo veciach III. ÚS 351/2014, II. ÚS 511/2015, II. ÚS 674/2016, III. ÚS 301/2018,\nII. ÚS 51/2019).\n26. Ústavný súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že ESĽP v niektorých\nprípadoch, kde bol „v stávke“ rodinný život a kde sťažovatelia namietali porušenie svojich\npráv podľa čl. 6 a čl. 8 dohovoru, preskúmal okolnosti prípadu výlučne vo svetle čl. 8\ndohovoru. ESĽP teda podľa čl. 8 dohovoru preskúmal nielen formu, ale aj dĺžku\nrozhodovacieho procesu (rozsudok vo veci Macready proti Českej republike z 22. 4. 2010,\n\n8\n\nsťažnosti č. 4824/06 a 15512/08, bod 41). Posudzovanie, či bola vec prejednaná\nv primeranej lehote, čo je požiadavka výslovne vyplývajúca z čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak\npodľa názoru ESĽP predstavuje aj procesnú požiadavku vyplývajúcu z čl. 8 dohovoru\n(rozsudok vo veci Ribić proti Chorvátsku z 2. 4. 2015, bod 92). ESĽP preskúmal sťažnosť\nna nezabezpečenie výkonu rozhodnutia o právach sťažovateľa na kontakt s dieťaťom aj\nvýlučne podľa čl. 8 dohovoru, a to bez toho, aby sťažovateľ namietal aj porušenie čl. 6\nods. 1 dohovoru (rozsudok vo veci Mitovi proti bývalej Juhoslovanskej republike\nMacedónsko zo 16. 4. 2015, sťažnosť č. 53565/13, bod 49).\n27. Ústavný súd, zohľadňujúc predmet konania (zabezpečenie vzájomného užívania\nsi spoločnosti medzi rodičom a dieťaťom), kde plynutie času môže mať za následok de facto\nrozhodnutie vo veci (rozsudok vo veci Süss proti Nemecku z 10. 11. 2005, sťažnosť\nč. 40324/98, bod 100, kde ESĽP na tento argument poukázal aj vo vzťahu k rozhodovaniu\no výkone rozhodnutia), na materiálny prístup k chápaniu základných práv, ako aj\nna záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z dohovoru, považuje za dostatočné, že\nsťažovateľ svoje námietky obsiahnuté v tejto ústavnej sťažnosti subsumoval pod čl. 19\nods. 2 ústavy.\n28. Sťažovateľ považuje postup okresného súdu v napadnutom konaní za nesprávny\na zdĺhavý, najmä vzhľadom na predmet konania, ktorému by mal venovať mimoriadnu\npozornosť. Podľa sťažovateľa okresný súd nerozhodnutím o návrhu na nariadenie výkonu\nrozhodnutia zhoršuje postavenie sťažovateľa v tom zmysle, že obnova jeho vzťahu\ns maloletými deťmi je s odstupom času podstatne sťažená. Podľa názoru sťažovateľa\nokresný súd mu neposkytol dostatočnú ochranu jeho práv v primeranej lehote, čím zasiahol\ndo jeho práva na rodinný život v takej miere, ktorá odôvodňuje vyslovenie porušenia tohto\nzákladného práva, už aj vzhľadom na skutočnosť, že následky takéhoto zásahu sú nezvratné\na ťažko reparovateľné.\n29. Procesný postup v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých detí\nupravuje Civilný mimosporový poriadok a podrobnosti výkonu rozhodnutia bližšie upravuje\nvyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa\nustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška“).\n\n9\n\n30. Podľa § 376 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá\nvykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu\nrozhodnutia.\n31. Podľa § 3 vyhlášky:\n(1) Súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona)\nalebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním\nuznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či\nexistujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.\n(2) Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd\nzohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného\npri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.\n(3) Ak súd zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1\nodstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve,\npsychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa\nporadenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie podľa prvej\nvety možno nariadiť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času\ntrvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať.\n(4) Ak súd požiada v konaní o výkone rozhodnutia príslušný orgán sociálnoprávnej\nochrany detí a sociálnej kurately o preverenie dôvodov nesplnenia povinnosti uloženej\nrozhodnutím súdu, príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately\nvypracuje na požiadanie súdu správu...\n32. V rámci výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých súd má mať na zreteli\nnajlepší záujem dieťaťa. Rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa je základnou procesnou\nzásadou vyjadrenou v čl. 4 CMP, v zmysle ktorého ak je účastníkom konania maloleté\ndieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme, a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých\npodstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Vzhľadom na záujem\nmaloletého dieťaťa a na skutočnosť, že tento záujem sa môže v priebehu času meniť, je súd\nvykonávajúci rozhodnutie o výchove maloletých povinný v závislosti od okolností prípadu\nzisťovať dôvody, prečo sa povinný nepodrobil vykonateľnému rozhodnutiu súdu, a vykonať\n\n10\n\nšetrenie o pomeroch maloletého, pričom môže na ten účel nariadiť pojednávanie, vyzvať\npríslušné orgány na poskytnutie súčinnosti a pod. Súd nemôže len mechanicky vychádzať\nz úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vo vykonateľnom rozhodnutí, je povinný\nneustále vyhodnocovať, či nútený výkon rozhodnutia je v záujme maloletého (m. m.\nII. ÚS 375/2015).\n33. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124\nústavy súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Úlohou ústavného súdu nie je posudzovanie\nvhodnosti jednotlivých opatrení, ktoré všeobecný súd realizoval na základe zisteného\nskutkového stavu na účely dosiahnutia cieľa predmetného konania o výkon rozhodnutia,\npretože posudzovanie skutkových záverov všeobecných súdov nepatrí do právomoci\nústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti. Vzhľadom\nna špecifickosť dotknutého konania je potrebné uviesť, že v prípade výkonu rozhodnutia\ntýkajúceho sa výchovy maloletých musí byť rozhodovanie o použití najradikálnejšieho\nopatrenia (odňatie maloletého podľa § 386 CMP) poskytovaného právnou úpravou\npodrobené dôkladnej úvahe zohľadňujúcej možné negatívne dôsledky takto prijatého\nopatrenia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a zároveň založenej na dôslednom zistení\nskutkového stavu, čo sú úlohy patriace do výlučnej právomoci všeobecného súdu, a preto\nobmedzuje svoj prieskum len na posúdenie pružnosti a včasnosti opatrení všeobecného súdu\nako záruky celkovej efektivity posudzovaného konania (III. ÚS 181/2011).\n34. Výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí podľa § 370 CMP a nasl.\npredstavuje nútené vymoženie povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím. Podmienkou\nnúteného výkonu je okrem existencie vykonateľného rozhodnutia a návrhu oprávnenej\nosoby, príp. uznesenia súdu o začatí konania, aj dobrovoľné nesplnenie povinnosti uloženej\nsúdnym rozhodnutím. Po začatí vykonávacieho konania je súd povinný zisťovať, či sa\npovinný skutočne nepodrobuje rozhodnutiu a či na to existujú ospravedlniteľné dôvody (§ 3\nvyhlášky), a teda či vydá uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia. Ustanovenia Civilného\nmimosporového poriadku upravujú jednotlivé právne nástroje, ktoré majú viesť\nk dobrovoľnému plneniu rozhodnutia, prípadne k podrobeniu sa rozhodnutiu, napr. výzva\nna plnenie uskutočnená na pojednávaní, resp. písomná výzva (§ 379 CMP), uloženie\nmediácie (§ 381 CMP), uloženie pokuty (§ 382 CMP), zastavenie výplaty štátnych\n11\n\nsociálnych dávok (§ 383 CMP), pričom tiež upravuje odňatie maloletého (§ 386 CMP) ako\npriamy spôsob výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí. Postup súdu v konaní\no výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí bude v zásade vždy odlišný, pretože je\nzávislý od konkrétnych okolností prípadu. Taktiež je potrebné uviesť, že realizácia\nrozhodnutia o výchove maloletých detí bude od určitého veku dieťaťa závislá nielen od vôle\nrodičov, ale aj od maloletého dieťaťa. V týchto prípadoch tak súd len vytvára, prípadne\nzabezpečuje vhodné predpoklady na realizáciu rozhodnutia, nemá však vo svojej moci\ndosiahnuť to, aby jeho pôsobenie vždy viedlo k výkonu rozhodnutia (I. ÚS 553/2016, m. m.\nIV. ÚS 452/2013).\n35. Ústavný súd poukazuje aj na existujúcu judikatúru ESĽP, ktorý v obdobných\nveciach uviedol, že pokiaľ je preukázaná existencia rodinného vzťahu v zmysle čl. 8\ndohovoru, mal by štát v zásade konať tak, aby umožnil rozvoj tohto vzťahu, a mal by pritom\nprijať vhodné opatrenia k naviazaniu styku medzi dotyčným rodičom a dieťaťom (Kutzner\nproti Nemecku, č. 46544/99, bod 61, ESĽP 2002-I). Povinnosť štátnych orgánov prijať\nopatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti,\nnie je absolútna. Porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb vždy predstavuje\ndôležitý faktor. Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli, ale\nich povinnosť využívať donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená. Musia brať\nohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a hlavne na najvyšší záujem dieťaťa a\njeho práva, ktoré mu priznáva čl. 8 dohovoru (Voleský proti Českej republike, bod 118).\nČlánok 8 dohovoru v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča na to, aby vyžadoval prijatie\nopatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa [Elsholz proti Nemecku (Veľký\nsenát), č. 25735/94, body 49 ‒ 50, ESĽP 2000-VIII]. Rozhodujúce je zistiť, či štátne orgány\nprijali na účely uľahčenia styku všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré od nich bolo možné\nv danom prípade rozumne očakávať (Nuutinen proti Fínsku, č. 32842/96, bod 128, ESĽP\n2000-VIII). Vnútroštátne súdy zabezpečujúce výkon rozhodnutia sú povinné zaistiť vhodnú\nrovnováhu medzi záujmom dieťaťa žiť v pokojnom prostredí a záujmami otca, ktorými bol\nvedený pri podnikaní svojich krokov. Pokiaľ súdom prijaté opatrenia, ktoré je možné\nod neho očakávať s cieľom zabezpečiť výkon práva na styk s dieťaťom, neviedli\nk uspokojivému výsledku, pozitívne povinnosti štátu vyplývajúce z dohovoru nespočívajú\n\n12\n\nv povinnosti dosiahnuť určitý výsledok, ale iba v povinnosti vynaložiť k tomu prostriedky;\nsúdy totiž nie sú všemocné, najmä ak sa v záležitostiach v oblasti rodinného života\ndostávajú do stretu s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nehľadia\npritom na záujmy vlastného dieťaťa (Pedovič proti Českej republike, č. 27145/03, body 109,\n115, 18. 7. 2006).\n36. V prvom rade je potrebné v každej fáze konania o výkon rozhodnutia o výchove\nmaloletých dôsledne prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa (porovnaj napr. odlišné\nstanovisko sudcov Zupančič, Panţ ru a Tűrmen k rozsudku ȋ ESĽP vo veci Nuutinen proti\nFínsku z 27. 6. 2000). Mimoriadny význam v konaní o výkon rozhodnutia o výchove\nmaloletých má plynutie času, čo kladie osobitnú požiadavku na rýchlosť a plynulosť\nkonania súdu (porovnaj napr. rozsudky ESĽP vo veciach Nuutinen proti Fínsku z 27. 6.\n2000, bod 110, Hokkanen proti Fínsku z 23. 9. 1994, bod 72, Voleský proti Českej\nrepublike z 29. 6. 2004, bod 106, Kříž proti Českej republike z 9. 1. 2007, bod 74, Hub proti\nNemecku z 9. 4. 2009, bod 48).\n37. Zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 11 Em 8/2016 vyplýva, že\nsťažovateľ 4. októbra 2016 doručil okresnému súdu návrh na výkon rozhodnutia ‒ rozsudku\nokresného súdu sp. zn. 24 P 462/2014 z 30. júna 2016, ktorým bol upravený jeho styk\ns maloletými deťmi\n,\n\n,\n\n, a\n\n(ďalej len „maloletí“), tak, že sťažovateľ je\n\noprávnený sa stretávať s maloletými deťmi každú párnu stredu v čase od 14.00 h do 15.30 h\nna úrade práce sociálnych vecí a rodiny za prítomnosti pracovníka odboru sociálnych vecí\na rodiny. Dňa 27. februára 2017 okresný súd zaslal návrh sťažovateľa povinnej (matke\nmaloletých) na vyjadrenie. Dňa 21. marca 2017 matka elektronicky doručila vyjadrenie\nk návrhu (poštou 23. marca 2017). Dňa 10. júla 2017 okresný súd ustanovil Úrad práce,\nsociálnych vecí a rodiny Nitra (ďalej len „úrad“) za opatrovníka maloletým (uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť 3. augusta 2017). Zároveň zaslal vyjadrenie matky sťažovateľovi\nna vyjadrenie. Dňa 23. augusta 2017 sťažovateľ doručil stanovisko k vyjadreniu povinnej.\nDňa 21. septembra 2017 okresný súd požiadal úrad o prešetrenie pomerov (pohovorom\ns rodičmi a pohovorom s maloletými deťmi) a podanie správy o tom, či a ako sa styk\nrealizuje. Dňa 26. septembra 2017 sťažovateľ zaslal okresnému súdu úradný záznam\n13\n\nspísaný úradom 23. augusta 2017, podľa ktorého sa styk sťažovateľa s maloletými\nv uvedený deň nerealizoval z dôvodu, že matka a ani jedno z maloletých detí sa na úrad\nnedostavili. Dňa 19. októbra 2017 úrad zaslal okresnému súdu správu z pohovoru\ns maloletými a s rodičmi maloletých. Dňa 20. decembra 2017 okresný súd vyzval\nsťažovateľa na oznámenie, ako sa realizuje styk s maloletými a či naďalej trvá na návrhu\nna výkon rozhodnutia. Zároveň poučil sťažovateľa, že v prípade zmeny pomerov (na jeho\nstrane či na strane maloletých), na základe ktorých došlo k úprave styku, môže podať návrh\nna jeho zmenu. Dňa 12. januára 2018 sa sťažovateľ vyjadril, že toho času nie je dôvodné\nžiadať o zmenu úpravy styku, keďže nedošlo k závažnej zmene pomerov. Dňa 6. augusta\n2018 okresný súd zaslal sťažovateľovi správu úradu (doručenú 19. októbra 2017) a zároveň\nvyzval sťažovateľa na vyjadrenie, ako sa realizuje styk s maloletými. Dňa 27. septembra\n2018 okresný súd urgoval splnenie výzvy zo 6. augusta 2018. Dňa 28. januára 2019 okresný\nsúd vyzval povinnú na vyjadrenie, či sa realizuje styk otca s maloletými. Dňa 8. februára\n2019 povinná doručila vyjadrenie k výzve okresného súdu, v ktorom uviedla, že styk\nmaloletých detí s otcom sa nerealizuje. Dňa 12. februára 2019 právna zástupkyňa\nsťažovateľa oznámila ukončenie jeho zastupovania v konaní. Dňa 25. apríla 2019\noznámil prevzatie právneho zastúpenia sťažovateľa. Dňa 2. mája 2019\nsťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu požiadal okresný súd o urýchlené konanie\nvo veci. Dňa 6. mája 2019 okresný súd pripojil spisy okresného súdu sp. zn. 24 P 462/2014\na sp. zn. 21 T 122/2017. Dňa 7. mája 2019 okresný súd požiadal úrad o nadviazanie\nspolupráce s rodičmi a maloletými a o podanie správy v lehote 30 dní od doručenia žiadosti.\nDňa 22. júla 2019 okresný súd urgoval úrad o podanie správy. Dňa 26. júla 2019 úrad\ndoručil správu z pohovoru s rodičmi a s maloletými. Dňa 15. augusta 2019 okresný súd\nvyzval sťažovateľa, aby oznámil, či trvá na návrhu na výkon rozhodnutia (v lehote 10 dní,\nzásielka prevzatá 22. augusta 2019). Dňa 27. septembra 2019 sťažovateľ oznámil, že\nna návrhu na výkon rozhodnutia trvá. Dňa 4. novembra 2019 okresný súd uznesením návrh\nna nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol. Dňa 18. novembra 2019 sa sťažovateľ odvolal\nproti uzneseniu okresného súdu zo 4. novembra 2019. Dňa 2. januára 2020 okresný súd\nzaslal odvolanie sťažovateľa povinnej a úradu na vyjadrenie.\n\n14\n\n38. Ústavný súd, poukazujúc na úkony okresného súdu realizované v napadnutom\nkonaní, konštatuje, že okresný súd po doručení návrhu sťažovateľa na výkon rozhodnutia\npostupoval\n\nv zmysle\n\npríslušných\n\nustanovení\n\nCivilného\n\nmimosporového\n\nporiadku\n\na vyhlášky, ktoré mu ukladajú povinnosť zisťovať dôvody nepodrobenia sa povinného\nvykonateľnému rozhodnutiu a zvážiť, či tieto dôvody sú ospravedlniteľné, prípadne či tieto\ndôvody možno odstrániť. Matka v konaní uviedla, že styk sťažovateľa s deťmi na úrade sa\nrealizoval len raz, po prvom stretnutí sa deti s otcom odmietli opäť stretnúť.\nV nasledujúcich termínoch sa styk nerealizoval z dôvodu odmietania deťmi, ako aj\nz dôvodu ich školských povinností (vyučovací proces maloletej trval do 15.00 h a maloletý\nnavštevoval športový krúžok). Maloletí sa s otcom stretávali podľa vlastného uváženia\na potrieb, najmä keď išli navštíviť svoju starú matku zo strany otca do\n\n. Matka\n\nodmietla, že by bránila v styku detí s otcom. Snaží sa ich motivovať, rešpektuje však ich\nnázor a vôľu. Okresný súd v konaní zabezpečil správu úradu o šetrení pomerov v rodine\nmatky, otca a pohovor s deťmi, správu o žiadosti o nadviazanie spolupráce s rodičmi, obsah\nobžaloby podanej na sťažovateľa v trestnej veci vedenej proti sťažovateľovi a spis týkajúci\nsa základného konania. V konaní o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností na čas\npo rozvode bolo vykonané znalecké dokazovanie, z ktorého záverov vyplýva, že „deti\nvnímajú konflikt medzi rodičmi, sú však naviazané na matku, deti sa s otcom stretávať\nnechcú, nie je vhodné deti nútiť, voči otcovi deti verbalizovali strach, že sa bude vyhrážať,\nkričať“. Znalec odporučil zverenie detí do starostlivosti matke bez povinnosti styku\ns otcom. Z obsahu obžaloby z 3. novembra 2017 vo veci sp. zn. 21 T 122/2017 vyplýva, že\nsťažovateľ bol obžalovaný pre zločin sexuálneho zneužívania maloletej dcéry\n\n. Zo\n\nspráv úradu o šetrení pomerov a z pohovoru s rodičmi a s maloletými vyplýva, že otec\ns deťmi nie je aktuálne v žiadnom kontakte, niekedy ich vidí v\n\nkeď sú na\n\nnávšteve u jeho matky, v týchto prípadoch však kontakt s deťmi sťažovateľ neiniciuje.\nZ konania otca sú deti sklamané, aj to je dôvod, prečo sa s ním odmietajú stretávať. Otec\nospravedlňoval svoju pasivitu obavou z nahlasovania neprávd zo strany matky úradu. Do\nbudúcna otec vyjadril predstavu, že keď budú deti staršie, vysvetlí im to a obnovia kontakt.\nSťažovateľovi bolo úradom doporučené, aby zvážil podanie nového návrhu na úpravu\nstyku, prípadne prijal realizovanie styku v inom čase po dohode s deťmi a ich matkou,\nrešpektujúc ich vôľu. Napokon sa vyjadril, že na stretávaní sa s deťmi podľa rozhodnutia\n\n15\n\nsúdu už netrvá. O návrhu sťažovateľa okresný súd rozhodol uznesením zo 4. novembra\n2019, ktorým návrh ako nedôvodný zamietol, keď dospel k záveru, že styk otca s deťmi sa\nnerealizuje z akceptovateľných a ospravedlniteľných dôvodov.\n39. Z prehľadu jednotlivých úkonov okresného súdu v napadnutom konaní vyplýva,\nže okresný súd nekonal vždy plynulo a v jeho postupe vznikali aj kratšie či dlhšie obdobia\nneodôvodnenej nečinnosti (od 4. októbra 2016 do 27. februára 2017, od 21. marca 2017\ndo 10. júla 2017 a od 12. januára 2018 do 6. augusta 2018). V každom prípade dĺžku\nkonania okresného súdu, ktorý o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia v nie zložitej\nveci rozhodoval tri roky, nemožno považovať za primeranú. V tejto súvislosti však treba\npoukázať aj na absolútnu nečinnosť sťažovateľa v období od 6. augusta 2018 do 2. mája\n2019, ktorá tiež prispela k celkovej dĺžke napadnutého konania a nesvedčí o stave právnej\nneistoty sťažovateľa. Ústavný súd tiež zohľadnil nekonzistentný postup sťažovateľa\nv napadnutom konaní, ktorý sa v rámci súčinnosti s úradom realizovanej 29. mája 2019\nvyjadril, že „na stretávaní sa s deťmi... podľa rozsudku už netrvá, pretože vidí, že to nemá\nžiadny význam“. Sťažovateľ následne na výzvu súdu, aby sa vyjadril, či na výkone\nrozhodnutia trvá, v podaní doručenom okresnému súdu s odstupom času vyše jedného\nmesiaca uviedol, že na výkone trvá. Napokon ústavný súd uvádza, že podľa jeho názoru\nnetreba preceňovať ani záujem sťažovateľa na realizácii svojho práva na styk s deťmi, čoho\ndôkazom je jeho pasivita a minimum krokov, ktoré sťažovateľ v tomto smere podnikol.\nSo skutkových okolností prípadu totiž nevyplýva, že by bolo sťažovateľovi v styku s deťmi\nmimo súdom vymedzený rozsah bránené (otec mal možnosť sa stretnúť s deťmi aj mimo\núradu, deti boli u neho doma, boli spolu na pizzu). Sťažovateľ teda nebol odkázaný\nna realizáciu styku s maloletými len spôsobom upraveným v súdnom rozhodnutí. Možno\npreto konštatovať, že to bol v prvom rade sťažovateľ, ktorý nevyvinul dostatočné úsilie\nna realizáciu svojho práva, čo sa neskôr prejavilo aj v odmietavom postoji maloletých.\nSťažovateľ aj napriek súčinnosti úradu a jeho úprimnej snahe o zlepšenie (obnovenie)\nvzťahov medzi ním a deťmi nereflektoval ani na možnosť podať nový návrh na úpravu\nstyku (resp. návrh na neodkladné opatrenie) v dôsledku zmeny pomerov, ktorá by viac\nvyhovovala vôli či potrebám maloletých. Procesná pasivita až ľahostajnosť sťažovateľa\nnemohla byť v tomto smere kompenzovaná postupom okresného súdu, teda prijatím\n\n16\n\nvhodných opatrení na dosiahnutie realizácie práva sťažovateľa v zmysle vykonateľného\nrozhodnutia, a to aj s prihliadnutím na najlepší záujem maloletých, ich postoj a vôľu\nvyjadrenú v konaní. V súvislosti s uvedeným ústavný súd poukazuje aj na závery okresného\nsúdu uvedené v uznesení o zamietnutí návrhu sťažovateľa, v ktorom sa okrem iného uvádza:\n„Už v základnom konaní o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností na čas\npo rozvode boli základným problém až deštrukčné vzťahy medzi rodičmi vplývajúcim\nprirodzene na maloleté deti. Závery znaleckého posudku aj s ohľadom na vtedy už\nprebiehajúce trestné stíhanie otca pre trestný čin sexuálneho zneužívania potvrdili stav\nna strane detí, že nie je v ich záujme s prihliadnutím na ich názor stretávanie s otcom.\nV konečnom dôsledku rodičia sa dohodli v záujme obnovenia vzťahov s deťmi na styku otca\ns deťmi na ÚPSVaR Nitra. Styk sa realizoval raz a následne deti styk s otcom odmietli.\nPlynutím času došlo na strane detí aj k zmene školských povinností, mimoškolských aktivít\na styk v takejto úprave sa stal prekonaný. Samotné maloleté deti navyše styk touto formou\nodmietajú. Najdôležitejšie je vždy zo strany rodičov rešpektovať osobnosť maloletých detí,\nich potreby a záujmy. Deti sú vo veku 14 a 17 rokov, kedy teda vedia svoj postoj adekvátne\nprejaviť, ich vôli a názoru je nutné venovať význam a pozornosť. Realizácia rozhodnutia je\nteda závislá nielen od rodičov ale aj od vôle detí. Súd môže zabezpečiť resp. vytvorí\npredpoklady k realizácii rozhodnutia, nemá však moc dosiahnuť aby toto pôsobenie vždy\nviedlo k výkonu rozhodnutiam, k jeho realizácii. Súd vytvoril priestor na úpravu vzťahov\nprostredníctvom referátu ÚPSVaR Nitra avšak závery pohovoru s deťmi a rodičmi potvrdili\nstav, že vzťahy medzi otcom a deťmi nie sú v podstate žiadne a je potrebné ich postupne\nbudovať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti trvanie na výkone rozhodnutia je\nza daného stavu pomerov už prekonané. Deti z dôvodu objektívnych (školské povinnosti) aj\nsubjektívnych (odmietanie otca, záujmy, aktuálne potreby) sa s otcom na referáte\nna ÚPSVaR Nitra nestretávajú a nestretávajú sa ani mimo neho. Deti jasne vyjadrili\nodmietavý postoj k nútenému stretávaniu s otcom. Zo správ zo šetrenia pomerov vyplynulo,\nže otec tiež mal príležitosti na stretnutia, plynulé naviazanie kontaktu avšak sám zostáva\npasívny (deti môže vidieť, kontaktovať keď sú na návšteve u starej matky, ktorá býva blízko\notca). Akékoľvek donútenie súdnou cestou v rámci výkonu rozhodnutia vzhľadom na postoj\na vek detí by viedlo len k ďalšiemu zvyšovaniu napätia, vyhroteniu negatívneho postoja.\nUvedené skutočnosti uznal v konečnom dôsledku aj otec detí... Ako sa budú vzťahy medzi\n\n17\n\ndeťmi a otcom, otcom a matkou detí vyvíjať do budúcna závisí predovšetkým od rodičov\ndetí – oni svojim správaním a konaním determinujú vzťahy detí voči nim ako rodičom.“\n40. Keďže ústavný súd na základe uvedených záverov nevzhliadol v postupe\nokresného súdu porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 19 ods. 2 ústavy,\nústavnú sťažnosť v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n41. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ústavný súd o ďalších návrhoch\nsťažovateľa v nej uvedených už nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. apríla 2020\n\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "výkon rozhodnutia", "prieťahy v konaní-vo vykonávacom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b717a08f-df76-423d-8721-410b484556b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.51.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 51/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 51/2019 z 26. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-26", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.51.2019.2"}, {"guid": "ussr:536b387a-a8a6-4ca5-85ed-edaf5acd08d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.80.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 80/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/2019 z 13. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.80.2019.1"}, {"guid": "ussr:0b245cff-3eaf-494b-8c77-b8ac0e39d6fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.301.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 301/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 301/2018 z 4. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.301.2018.1"}, {"guid": "ussr:52521884-8842-494e-a140-2807b0bf65a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.115.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 115/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/2018 z 4. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.115.2018.2"}, {"guid": "ussr:352caeae-5270-4c32-8687-086f3ab9c88e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.201.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 201/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 201/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.201.2018.1"}, {"guid": "ussr:c2f21364-169c-4fcd-a270-57199daec3c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.332.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 332/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 332/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.332.2017.2"}, {"guid": "ussr:2935fc3f-3d6d-40d3-9c99-1ff2ba96ac45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.674.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 674/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 674/2016 z 14. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-14", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.674.2016.1"}, {"guid": "ussr:a739dcdb-a3de-42b6-880d-56b53ba529a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.553.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 553/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 553/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.553.2016.1"}, {"guid": "ussr:f61a7e21-4de2-4c31-afc7-8b40a4a5da16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.511.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 511/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 511/2015 z 14. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.511.2015.1"}, {"guid": "ussr:3dca5c91-c417-4a3b-9619-e1e9f1f7d223", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.375.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 375/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 375/2015 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.375.2015.1"}, {"guid": "ussr:d85f1ebf-d9c3-4e2a-9b82-fc9c9664a363", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 532/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 532/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d85f1ebf-d9c3-4e2a-9b82-fc9c9664a363"}, {"guid": "ussr:1eafd1b9-4cab-4b49-b59a-5ab5de64916b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 351/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 351/2014 z 15. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-15", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eafd1b9-4cab-4b49-b59a-5ab5de64916b"}, {"guid": "ussr:db876f26-d7f5-46f9-8e09-dd991b24796f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 452/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 452/2013 z 24. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-24", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db876f26-d7f5-46f9-8e09-dd991b24796f"}, {"guid": "ussr:8d38c351-97f6-4611-9751-93319733c2a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 181/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 181/2011 z 2. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-02", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d38c351-97f6-4611-9751-93319733c2a8"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:38f2cea3-684f-42c8-8af8-3e8bea2e1899", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/07 z 4. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-04", "citacie_n": 308, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:38f2cea3-684f-42c8-8af8-3e8bea2e1899"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:a17ca6f0-719a-4b21-bf2e-826f2b5e0b74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/93 z 18. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-18", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d63f3146-15a3-48d5-8693-a7c4eb87cce5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.83.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 83/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 83/2024 z 15. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.83.2024.1"}, {"guid": "ussr:cdff7c1b-6c9c-4f21-9e6d-ddccfe956766", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.465.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 465/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 465/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.465.2023.1"}, {"guid": "ussr:ce07577c-34a5-4c38-af2c-586720a103fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.410.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 410/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 410/2023 z 10. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.410.2023.1"}, {"guid": "ussr:dfa1d4a4-5cfe-40d1-8707-4d933b5dd39a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.179.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 179/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 179/2021 z 31. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-31", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.179.2021.1"}]}