{"guid": "ussr:5b2d0956-776a-4704-a8b5-30fba07b9680", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.110.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 110/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 110/2019 z 18. 2. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. februára 2020, sp. zn. III. ÚS 110/2019, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.110.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-02-18", "forma": "Nález", "povaha": ["nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5b2d0956-776a-4704-a8b5-30fba07b9680", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.110.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.110.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.110.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 110/2019-53\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a sudcov Petra\nStraku a Martina Vernarského v konaní o ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátkou JUDr. Jolanou Černou, Bazová\n\n337/28, Jahodná, pre namietané porušenie základného práva na prejednanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 123/2009 a postupom\nKrajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 210/2016 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Dunajská Streda\nv konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 123/2009 p o r u š e n é b o l o .\n2. Primerané finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .\n3. Okresný súd Dunajská Streda j e p o v i n n ý\n\nnahradiť trovy\n\nkonania v sume 533,88 € (slovom päťstotridsaťtri eur a osemdesiatosem centov) na účet\n\nadvokátky JUDr. Jolany Černej, Bazová 337/28, Jahodná, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 110/2019 z 12. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\n\nnamietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom\nOkresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n9 C 123/2009 (ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu\nv Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 210/2016 (ďalej len\n„napadnuté konanie krajského súdu“).\n2. Sťažovateľka uviedla, že návrhom z 8. júla 2009 iniciovala konanie o vyporiadaní\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) na okresnom súde.\nPredmetné konanie podľa sťažovateľky prebiehalo s prieťahmi, a preto sa v roku 2014\nobrátila na predsedu okresného súdu so sťažnosťou na prieťahy v konaní, ktorá bola\nvyhodnotená ako neopodstatnená. Krajský súd po prešetrení vybavenia sťažnosti okresným\nsúdom konštatoval, že z rozpisu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní vyplýva,\nže okresný súd nekonal plynulo, a preto považoval sťažnosť sťažovateľky za opodstatnenú.\n3. Sťažovateľka ďalej uviedla, že prvé meritórne rozhodnutie v jej právnej veci bolo\nvyhlásené na pojednávaní 6. novembra 2015. Z dôvodu podania odvolania bol spis\nokresného súdu odoslaný krajskému súdu 1. apríla 2016. Následné doplnenie sťažnosti\n\n2\n\nsťažovateľky na prieťahy v konaní zo 17. októbra 2016 bolo krajským súdom vyhodnotené\nako neopodstatnené. Krajský súd o podanom odvolaní rozhodol uznesením sp. zn.\n11 Co 210/2016 z 5. apríla 2017, ktoré bolo okresnému súdu doručené 9. mája 2017.\nV poradí druhý rozsudok vo veci bol okresným súdom vyhlásený na pojednávaní 4. januára\n2019, ktorý napadol odvolaním žalovaný. Spis bol krajskému súdu postúpený až 21. júna\n2019.\n4. Podľa názoru sťažovateľky sa prieťahy v konaní vyskytli aj pri znaleckom\ndokazovaní. Uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania bolo vydané 8. septembra\n2011, jednotlivé znalecké posudky boli vyhotovené takto:\n- znalecký posudok o hodnote kombajnu nebol vyhotovený z dôvodu nespolupráce\nžalovaného so znalcom. Okresný súd síce upozornil žalovaného na možnosť uloženia\nporiadkovej pokuty, ktorú však nikdy nezrealizoval, a napokon zrušil znalecké dokazovanie\ntýkajúce sa určenia hodnoty kombajnu,\n- znalecký posudok o ocenení bytového zariadenia doručený okresnému súdu\n16. decembra 2013 bol napriek výhradám oboch strán konania zapracovaný do prvého\nmeritórneho rozhodnutia bezo zmeny. Kontrolné znalecké dokazovanie bolo nariadené\naž krajským súdom,\n- znalecký posudok o hodnote elektroniky bol okresnému súdu doručený\n16. decembra 2013,\n- znalecký posudok o hodnote motorového vozidla bol doručený 1. júla 2014,\n- znalecký posudok o hodnote nehnuteľnosti bol predložený 3. júna 2015,\n- kontrolný znalecký posudok o ocenení bytového zariadenia bol doručený 29. marca\n2018.\nZ uvedeného podľa sťažovateľky vyplýva, že znalecké dokazovanie v napadnutom\nkonaní okresného súdu trvalo skoro sedem rokov.\n5. Sťažovateľka zastáva názor, že trvanie súdneho konania o vyporiadanie BSM viac\nako 10 rokov je závažným porušením jej základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov. Počas tohto obdobia je sťažovateľka síce spoluvlastníčkou bytu,\nktorý jej však žalovaný (bývalý manžel) nedovolí užívať, a preto je nútená bývať v nájme.\n\n3\n\nSťažovateľka nemôže súhlasiť s neustálym odôvodňovaním zbytočných prieťahov\nv jej právnej veci vysokým počtom vecí, čo považuje za neakceptovateľné a nezbavuje\nto štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy.\n6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol,\nže v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 9 C 123/2009 a v konaní krajského súdu\nvedenom pod sp. zn. 11 Co 210/2016 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie podľa vlastnej\núvahy a trovy konania za právne zastupovanie.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu, krajského súdu a replika sťažovateľky\n7. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu z 18. novembra 2019\nvyčerpávajúco vyjadril k ústavnej sťažnosti prípisom sp. zn. Spr 1099/2019 zo 16. decembra\n2019, v ktorom uviedol:\n«Bod 1 - Podanie žaloby, vybavenie sťažnosti 1SprV/66/2014 a obdobie\nod 08.07.2009 do 19.12.2012\nBod 1, písm. a/\nZodpovedá skutočnosti, že konanie vedené na tunajšom súde pod č. k. 9C/ 123/2009\nbolo začaté dňa 08.07.2009, kedy sťažovateľka podala žalobu o vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov.\nBod 1, písm. b/\nZodpovedá skutočnosti, že vo veci bola riešená sťažnosť sťažovateľky pod č. k.\n1SprV/66/2014.\n\nListom\n\nzo\n\ndňa\n\n24.03.2015\n\nbola\n\njej\n\nsťažnosť\n\nvyhodnotená\n\nako neopodstatnená. V prílohe pripájame vybavenie sťažnosti 1SprV/66/2014 zo dňa\n24.03.2015.\nBod 1, písm. c/ obdobie namietané v sťažnosti sťažovateľky od 18.12.2009\ndo 19.01.2010 – odstup 32 dní.\n\n4\n\nSťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza, že samotný súd v liste zo dňa 24.03.2015\nuvádzal dátumy, ktorým konštatovanie o neopodstatnenosti podanej sťažnosti na zbytočné\nprieťahy súdu vyvracia.\nSťažovateľka v sťažnosti namieta, že pokyn sudkyne daný dňa 18.12.2009 bol\nvykonaný dňa 19.01.2010, teda s odstupom 32 dní.\nPokiaľ sa týka odstupu 32 dní možno len zopakovať to, čo bolo uvedené vo vyjadrení\nzo dňa 11.06.2015 č. k. 1SprV/21/2015 (spisová značka KS TT č. Spr. 218/15),\nadresovanom predsedovi Krajského súdu v Trnave, ktoré v prílohe zasielame.\nV tomto období bolo 18 pracovných dní, 2 dni vianočné sviatky, 2 dni sviatky\nv januári (1.1. a 6.1.) a 5 víkendov (10 dní).\nS tvrdením sťažovateľky, že táto lehota popiera tvrdenie súdu v liste zo dňa\n24.03.2015, že vykonával úkony plynule, nie je možné stotožniť sa. Z vyššie uvedených\n18 pracovných dní je totiž nutné vziať do úvahy, že ide o obdobie, kedy sa vo väčšom\nrozsahu čerpajú dovolenky, kvôli vianočným sviatkom. Nie je možné vychádzať\nz kalendárnych dní, ale z dní pracovných a tých bolo 18. Preto nie je možné ustáliť záver,\nže ide o lehotu neprimeranú, a ktorá by predstavovala zbytočné prieťahy súdu.\nBod 1, písm. d/ obdobie namietané v sťažnosti sťažovateľky od 28.04.2010\ndo 24.05.2010 – odstup 24 dní.\nSťažovateľka v ňom namieta, že pokyn sudkyne daný dňa 28.04.2010 bol vykonaný\ndňa 24.05.2010, teda s odstupom 24 dní.\nV tomto období bolo 18 pracovných dní a 4 víkendy (8 dní).\nOpäť, nie je možné stotožniť sa s tvrdením sťažovateľky, že by táto lehota bola\nlehotou, ktorá by vyvracala tvrdenie v liste súdu zo dňa 24.03.2015, že súd vykonával úkony\nplynule. Realizácia úpravy v lehote 18 pracovných dní je lehotou primeranou. Preto nie je\nmožné ustáliť záver, že ide o lehotu neprimeranú, ktorá by predstavovala zbytočné prieťahy\nsúdu.\nBod 1, písm. e/ obdobie od 17.10.2011 do 28.12.2011 – odstup viac ako 2 mesiace.\nSťažovateľka v ňom namieta, že pokyn sudkyne daný dňa 17.10.2011 bol vykonaný\ndňa 28.12.2011, teda s odstupom viac ako 2 mesiace.\nV tomto období bolo 51 pracovných dní, 3 sviatky a 10 víkendov (20 dní).\n\n5\n\nBod. 2 obdobie 02.01.2012 do 27.08.2012 odstup 38 dní, potom 2 mesiace a viac ako\n4 mesiace.\nUvedené obdobie som rozdelila na tri časti.\nBod 2 písm. a/ obdobie od 02.01.2012 do 09.02.2012 – 38 dní\nSťažovateľka v ňom namieta, že pokyn sudkyne daný dňa 02.01.2012 bol vykonaný\ndňa 09.02.2012, kedy vyšší súdny úradník predložil koncept, odstup 38 dní.\nV tomto období bolo 28 pracovných dní, 1 sviatok a 4 víkendy (8 dní).\nBod 2 písm. b/ obdobie od 09.02.2012 do 13.04.2014 – viac ako 2 mesiace\nSťažovateľka v ňom namieta, že písomné vyhotovenie vyexpedované 13.04.2014 –\nviac ako 2 mesiace.\nV tomto období bolo 44 pracovných dní, 2 sviatky a 9 víkendov (18 dní).\nPokiaľ sťažovateľka namieta prieťahy v jednotlivých vyššie uvedených bodoch,\nv ktorých udáva obdobie od zadania pokynu po jeho realizáciu, nutné je uviesť,\nže realizácia zadaných úkonov neprekračuje mieru primeranú. V každom z týchto období\ntreba brať do úvahy, že sú tam zahrnuté aj dni sviatkov a dni víkendov. Počet pracovných\ndní, v ktorých mohli byť úpravy realizované, je tak podstatne nižší. Okrem toho je nutné\nzohľadniť aj skutočnosť, že spravidla každý týždeň v roku (do roku 2014 2x týždenne, v čase\nrealizácie prístavby k budove súdu v rokoch 2014 – 2015, bol počet pojednávacích\nmiestností zredukovaný a tým muselo dôjsť aj k redukcii pojednávacích dní pre sudcov,\nkaždý druhý týždeň mali k dispozícii 2 dni v týždni a v ostatné týždne po 1 dni. To isté potom\nbolo aj od mája 2018 do októbra 2019, kedy prebiehala rekonštrukcia starej časti budovy\nsúdu a opäť bolo nutné redukovať počet pojednávacích miestností a tým aj pojednávacích\ndní) sa v oddelení 9C, kam patrí aj vec sťažovateľky, musela asistentka, ktorá pokyny\nrealizuje, zúčastňovať aj na pojednávaniach v iných veciach, ktoré boli v tomto období\nnariadené. Nutné je tiež uviesť, že veci prednostné, najmä vo veciach starostlivosti\no maloleté deti majú v zmysle rozvrhu práce prednosť, pretože je to dané naliehavosťou\núpravy pomerov v čo najkratšom čase.\nBod 2 písm. c/ obdobie do13.04.2012 do 27.08.2012 – viac ako 4 mesiace.\nSťažovateľka v ňom namieta, že znalkyňa uznesenie prevzala až dňa 27.08.2012 (viac\nako 4 mesiace).\n\n6\n\nV tomto smere je potrebné uviesť to, čo bolo uvedené už v odpovedi na sťažnosť\nzo dňa 28.01.2015 a tiež vo vyjadrení predsedovi Krajského súdu v Trnave listom zo dňa\n11.06.2015. Úprava na doručenie uznesenia znalkyni bola daná dňa 09.08.2012,\nrealizovaná dňa 20.08.2012 a uznesenie jej bolo doručené dňa 27.08.2012. Nebola daná\nskôr a teda od zadania pokynu do jeho realizácie prešlo 11 dní vrátane víkendov a nie\ns odstupom 4 mesiace ako uvádza sťažovateľka.\nBod. 3/ obdobie od 30.08.2012 do 24.09.2012 – odstup skoro mesiac.\nSťažovateľka v ňom namieta, že vyšší súdny úradník vypracoval výzvu, pokyn bol\nvykonaný dňa 24.09.2012, teda s odstupom skoro mesiac.\nV tomto období bolo 18 pracovných dní a 3 víkendy (6 dní).\nBod. 4/ obdobie od 15.10.2012 do 19.12.2012 – odstup viac ako 2 mesiace.\nSťažovateľka v ňom namieta, že pokyn sudkyne daný dňa 15.10.2012 bol vykonaný\ndňa 19.12.2012, teda s odstupom viac ako 2 mesiace.\nV tomto období bolo 45 pracovných dní, 1 sviatok a 9 víkendov (18 dní).\nPokiaľ sťažovateľka namieta prieťahy v jednotlivých vyššie uvedených bodoch,\nv ktorých udáva obdobie od zadania pokynu po jeho realizáciu, nutné je uviesť, že\njednotlivé úkony boli realizované v lehotách primeraných. V každom z týchto období treba\nbrať do úvahy, že sú tam zahrnuté aj dni sviatkov a dni víkendov. Počet pracovných dní,\nv ktorých mohli byť úpravy realizované, je tak podstatne nižší. Okrem toho je nutné\nzohľadniť aj skutočnosť, že spravidla každý týždeň v roku (do roku 2014 2x týždenne)\nsa v oddelení 9C, kam patrí aj vec sťažovateľky, musí asistentka, ktorá pokyny realizuje,\nzúčastňovať aj na pojednávaniach v iných veciach, ktoré boli v tomto období nariadené.\nNutné je tiež uviesť, že veci prednostné, najmä vo veciach starostlivosti o maloleté deti majú\nv zmysle rozvrhu práce prednosť, pretože je to dané naliehavosťou úpravy pomerov\nv čo najkratšom čase.\nBod. 5/\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že predseda Krajského súdu v Trnave, ktorý\nvec prešetroval pod Spr. 218/15 v odpovedi zo dňa 07.04.2015 konštatoval, že z rozpisu\ntunajšieho súdu je zrejmé, že dátumy nesvedčia o plynulom vykonávaní úkonov. S uvedeným\nnie je možné sa stotožniť. V predmetnom liste sa uvádza, citujem „ dňa 07.04.2015 ste\npodali k rukám predsedu Okresného súdu Dunajská Streda písomne nesúhlas s vybavením\n\n7\n\nsťažnosti na prieťahy v konaní sp. zn. 9C/123/2009 k číslu 1SprV/66/2014, lebo z rozpisu\núkonov, ktorý Vám predsedníčka okresného súdu zaslala je zrejmé, že uvedené dátumy\nnesvedčia o plynulom vykonávaní úkonov, lebo medzi pokynom sudkyne a jeho vykonaním\nči už asistentkou alebo VSÚ boli odstupy napr. 32 dní, 24 dní, 2 mesiace, 38 dní a pod.\nVaším výpočtom len oneskorenými vykonaniami pokynov sudkyne prišlo k prieťahom viac\nako 9 mesiacov.“ Uvedený text len konštatuje obsah nesúhlasu sťažovateľky. Odpoveď\nk nemu je v poslednom odseku na strane 2, v ktorom sa uvádza, že medzi vydaním úprav\nsudkyne a ich vykonaním je pomerne dlhý časový odstup. Na strane 3 v prvom odseku listu\npredsedu KS TT zo dňa 17.06.2015 sa uvádza, že dôvody uvedené v liste predsedu\nokresného súdu možno akceptovať, sú pravdivé a reálne. Následne potom poukázal\nna skutočnosť, že spor trvá viac ako 5 rokov a vo veci nebolo ešte vydané ani prvé\nrozhodnutie a preto sťažnosť vyhodnotil za opodstatnenú. V prílohe zasielame spomínanú\nodpoveď Spr. 218/15 zo dňa 07.04.2015.\nBod. 6, písm. a/ obdobie od 09.12.2015 do 01.04.2016\nSťažovateľka v ďalšom namieta, že na pojednávaní dňa 06.11.2015 bol vyhlásený\nrozsudok, proti ktorému bolo podané odvolanie, pričom v konaní aj po konštatovaní\nzrejmých prieťahov, tieto sa vyskytovali naďalej.\nPodanie odvolania proti rozhodnutiu súdu, je legitímnym úkonom strany konania,\nktorá s obsahom rozhodnutia nesúhlasí. Uvedené nemožno považovať za zbytočné prieťahy\nsúdu.\nZ dôvodu podania odvolania bolo potrebné preto vykonať úkony pred predložením\nspisu odvolaciemu súdu.\nRozsudok bol vyhlásený dňa 06.11.2015. Nadiktovaný na diktafón bol dňa\n06.11.2015. Písomne vyhotovený bol dňa 13.11.2015. Stranám, resp. ich právnym\nzástupcom bol doručený dňa 16. a 20.11.2015. V tomto kontexte je dôležité uviesť, že na\npísomné vyhotovenie rozsudku a jeho expedovanie je daná zákonná 30 – dňová lehota.\nV danom prípade táto bola nesporne dodržaná, pretože rozsudok bol expedovaný 7 dní\nodo dňa jeho vyhlásenia.\nSťažovateľka proti rozsudku podala odvolanie 04.12.2015. Ako bolo uvedené, ide\no legitímny úkon strany konania. Dňa 09.12.2015, t.j. 5 kalendárnych dní (3 pracovné) na\nto bola daná úprava na doručenie odvolania protistrane spolu s výzvou na vyjadrenie v\n\n8\n\nlehote 10 dní. Úprava bola realizovaná dňa 16.12.2015 (5 pracovných dní). Odvolanie\nprevzal právny zástupca žalovaného dňa 04.01.2016. Vyjadrenie k odvolaniu doručil dňa\n21.01.2016. Dňa 28.01.2016 (5 pracovný deň) bola daná úprava na zaslanie vyjadrenia\nžalovaného sťažovateľke. Úprava bola realizovaná dňa 01.02.2016 (2 kalendárne dni). Dňa\n25.02.2016 sťažovateľka podala sťažnosť, obsahom ktorej bola aj námietka zaujatosti, ktorú\nvzniesla voči zákonnej sudkyni. Dňa 21.03.2016 bol spis zaslaný KS TT, ktorému bol\ndoručený dňa 01.04.2016.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že aj v danom prípade boli jednotlivé úkony súdu\nvykonávané plynule a bez zbytočných prieťahov na strane súdu.\nBod 6, písm. b/ obdobie od 03.02.2016 do 01.04.2016\nSťažovateľka ďalej v sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že dňa 03.02.2016 im bolo\ndoručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného k odvolaniu a spis bol na KS TT\nodoslaný dňa 01.04.2016.\nV tomto smere je nutné uviesť, že sťažovateľka opätovne a to dňa 25.02.2016 podala\nsťažnosť a druhú sťažnosť. Sťažnosti boli zapísané správou súdu pod č.k. 1SprV/38/2016.\nZ obsahu podaní vyplynulo, že sťažovateľka okrem sťažností v týchto podaniach namietla\nzaujatosť zákonnej sudkyne. Z tohto dôvodu boli podania, v rozsahu týkajúcom sa námietky\nzaujatosti, predložené správou súdu listom zo dňa 25.02.2016 do súdneho spisu\n9C/123/2009 na ďalší zákonný postup. Úprava bola zrealizovaná dňa 29.02.2016.\nK námietke zaujatosti sa vyjadrila zákonná sudkyňa dňa 03.03.2019. Následne bol spis\npredložený vyššiemu súdnemu úradníkovi. Dňa 21.03.2019 bola vyznačená doložka\nprávoplatnosti k uzneseniu o odmene tlmočníčky. V ten istý deň bola vyhotovená\naj podpísaná predkladacia správa pre KS TT. Spis bol Krajskému súdu v Trnave doručený\ndňa 01.04.2016.\nOd vydania rozhodnutia po predloženie spisu odvolaciemu súdu bolo potrebné\nvyčkať na doručenie rozsudku. Následne bolo potrebné vyčkať na uplynutie lehoty 15 dní\nna podanie odvolania. Po uplynutí tejto lehoty bolo nutné doručiť odvolanie proti strane\nspolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu. Po zaslaní vyjadrenia k odvolaniu bolo nutné toto\nvyjadrenie doručiť sťažovateľke ako odvolateľke. Vždy bolo potrebné na vyjadrenie stanoviť\nlehotu nie kratšiu ako 10 dní. Samozrejme, opäť je potrebné počítať nie kalendárne dni,\nale pracovné dni, v ktorých reálne mohli byť dané úpravy a tiež realizované. Od vydania\n\n9\n\nrozhodnutia (06.11.2015) do predloženia spisu odvolaciemu súdu neuplynuli 4 mesiace a to\nvrátene úkonov súvisiacich s podaním odvolaním. Okrem toho je nutné uviesť, že rozsudok\nbol vyhlásený dňa 06.11.2015 a expedovaný bol dňa 12.11.2015, pričom podľa CSP\nje lehota na vyhotovenie a expedovanie rozhodnutia 30 - dňová.\nSťažovateľka v ďalšom uviedla, že v snahe urýchliť rozhodnutie vo veci, dňa\n17.10.2016 podala doplnenie sťažnosti na KS TT k Spr. č. 218/15, v ktorom vytkla ďalšie\nprieťahy, avšak neuspela.\nK tejto časti sťažnosti je potrebné uviesť, že v októbri 2016 bol spis na krajskom súde\nv Trnave v dôsledku odvolania a preto tunajšiemu súdu neprináleží sa k tomuto obdobiu\nvyjadrovať.\nBod. 7 Obdobie od 01.04.2016 do 09.05.2017 je obdobím, ku ktorému nie sme\noprávnení sa vyjadrovať, pretože ide o obdobie, počas ktorého sa spis tunajšieho súdu\n9C/123/2009 v dôsledku odvolania podaného žalobkyňou nachádzal na Krajskom súde\nv Trnave.\nBod 8. písm. a/ 12.05.2017 napísaná výzva – doručená dňa 02.06.2017\nÚprava sudkyne zo dňa 11.05.2017 na doručenie uznesenia odvolacieho súdu,\nktorým bol rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 06.11.2015 zrušený a vec vrátená na ďalšie\nkonanie a rozhodovanie. Úprava realizovaná dňa 12.05.2017. Úprava na zaslanie výzvy\nna predloženie dôkazov v súlade so závermi uznesenia odvolacieho súdu v lehote 30 dní\ndaná dňa 12.05.2017. Realizovaná bola dňa 31.05.2017 (to 19 kalendárnych dní).Opäť,\npočítať je možné len dni pracovné (12 pracovných dní), v ktorých bolo možné vykonať\núkony. Úprava tak bola realizovaná v lehote primeranej. Spis bol daný na lehotu\ndo 03.07.2017. Dňa 07.07.2017 predložený sudkyni. Žalovaný vyjadrenie zaslal až dňa\n10.07.2019.\nBod 8, písm. b/ 28.07.2017 výzva na vyjadrenie – doručená dňa 22.08.2017\nSťažovateľka dňa 27.07.2017 doručila súdu ďalšiu námietku zaujatosti. Dňa\n28.07.2017 (piatok) bola daná úprava na vzájomné doručenia strán konania druhej strane.\nÚprava bola realizovaná v primeranej lehote, keď bola expedovaná dňa 15.08.2017. Ide\n18 kalendárnych dní, opäť je potrebné počítať len s pracovnými dňami (12 dní), v ktorých\nbolo možné úpravy zadať a tiež expedovať. Dátum prevzatia nie je závislý od súdu,\nale od adresáta. Vzhľadom na námietku zaujatosti, ktorú vzniesla sťažovateľka opätovne,\n\n10\n\nbolo potrebné túto vyhodnotiť z hľadiska procesného aj jej vecného obsahu. Dňa\n21.07.2017 bola daná ďalšia úprava sudkyne, ktorá bola v ten istý deň aj expedovaná.\nBod 8, písm. c/ uznesenie 12.01.2018 doručené dňa 26.01.2018 aj 21.02.2018\nDňa 12.01.2018 bolo vyhotovené uznesenie o sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu\no zložení preddavku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2018. Opäť ide\no lehotu primeranú. Súbežne s doručovaním tohto uznesenia boli vykonané aj ďalšie úkony\n– 15.01.2018 uznesenie o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania.\nBod 8, písm. d/ 29.03.2018 výzva vyjadriť sa k znaleckému posudku – doručená\n16.04.2018\nÚprava na doručenie znaleckého posudku spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu\nv lehote stanovenej vo výzve bola daná dňa 29.03.2018. Realizovaná bola 13.04.2018, t.j.\n11 kalendárnych dní (5 pracovných dní).\nBod 8, písm. e/ 28.05.2018 – predvolanie, doručené až 04.09.2018, pojednávanie\nvytýčené na 20.09.2018\nOd mája 2018 do septembra 2019 prebiehala na tunajšom súde rekonštrukcia starej\nčasti budovy súdu, v ktorej boli 4 zo 6-tich pojednávacích miestností. Z dôvodu\nrekonštrukcie bolo možné v náhradných priestoroch zabezpečiť dve pojednávacie\nmiestnosti. V tomto období tak tunajší súd mal k dispozícii iba 4 pojednávacie miestnosti\npre 16-tich sudcov. Striedavo jeden týždeň jeden pojednávací deň a druhý týždeň dva\npojednávacie dni boli k dispozícii sudcom, aj v odd. 9. Okrem toho v období letných\nprázdnin v čase od 01.07. do 31.08. v každom roku a čoraz častejšie už skôr, zvykne byť\nciteľné dovolenkové obdobie u strán konaní a tiež u advokátov. Z vyjadrenia zákonnej\nsudkyne vyplýva, že skorší voľný termín pojednávania nebol k dispozícii, pretože už boli\nvytýčené iné veci. Úprava na vytýčenie termínu pojednávania bola daná síce už v máji,\nale keďže pojednávanie bolo vytýčené na september 2018, bolo predvolanie expedované\nneskôr, ale aj tak včas, so zachovaním lehoty na prípravu pojednávania. Okrem toho\nz vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva, že dlhšie termín pojednávania dávala aj z dôvodu,\nže žalobkyňa sa zdržiavala často v zahraničí. V tomto smere nie je možné ustáliť,\nže by došlo k zbytočným prieťahom súdu. Dňa 20.09.2018 sa pojednávanie uskutočnilo,\nbol vykonaný výsluch strán konania. Pojednávanie bolo odročené na deň 04.12.2018\nza účelom výsluchu svedkov a za účelom preukázania solventnosti žalobkyne.\n\n11\n\nBod. 9 – vyhlásenie rozsudku 04.01.2019 – predloženie spisu na KS TT dňa\n31.06.2019\nTunajší súd dňa 04.01.2019 vyhlásil vo veci druhýkrát rozsudok. Rozsudok bol\nna pojednávaní doručený prítomnému právnemu zástupcovi žalovaného. Právnej zástupkyni\nsťažovateľky, ktorá sa pojednávania nezúčastnila, bol rozsudok doručený elektronicky dňa\n07.01.2019, t.j. v zákonom stanovenej trojdňovej lehote pri odročení pojednávania\nza účelom vyhlásenia rozsudku. Dňa 18.01.2019 žalovaný proti rozsudku podal odvolanie.\nIde o dispozičný úkon strany konania, o jeho právo podať odvolanie tak, ako tomu bolo\nv prípade prvého rozsudku, kedy odvolanie podala sťažovateľka. Uvedené nemožno\nkvalifikovať ako zbytočné prieťahy súdu. Bolo potrebné ešte vyčkať na plynutie lehoty\nna odvolanie zo strany sťažovateľky, ktorej právna zástupkyňa prevzala rozsudok neskôr.\nDňa 22.02.2019 bola daná úprava na doručenie odvolania žalovaného sťažovateľke.\nÚprava bola realizovaná dňa 28.02.2019 (6 kalendárnych dní, z toho 4 pracovné dni).\nLehota je primeraná a nepredstavuje zbytočné prieťahy súdu, či nečinnosť súdu. Právna\nzástupkyňa sťažovateľky vyjadrenie k odvolaniu doručila súdu dňa 12.03.2019. Dňa\n28.03.2019 bola daná úprava na doručenie tohto vyjadrenia odvolateľovi - žalovanému s\nvýzvou na vyjadrenie a na vyhotovenie predkladacej správy odvolaciemu súdu\n(16 kalendárnych dní od doručenia vyjadrenia, 12 pracovných dní). Opäť možno túto lehotu\npovažovať za primeranú. Táto úprava bola realizovaná dňa 01.04.2019, t.j. do 4\nkalendárnych dní (z toho pracovné 2 dni) odo dňa zadania úpravy. Dňa 11.04.2019 právny\nzástupca žalovaného – odvolateľa doručil súdu vyjadrenie k vyjadreniu k odvolaniu.\nS odstupom 22 kalendárnych dní (z toho 13 pracovných dní) t.j. dňa 03.05.2019 bola daná\núprava na doručenie tohto vyjadrenia k vyjadreniu k odvolaniu právnej zástupkyni\nsťažovateľky. Dňa 17.06.2019 bola vyhotovená prekladacia správa. Dňa 21.06.2019 bol\nspis zaslaný na KS TT. Dňa 26.06.2019 bol spis doručený KS TT na rozhodnutie o podanom\nodvolaní. Dňa 25.11.2019 bol vrátený bez rozhodnutia, za účelom podania vyjadrenia\nk ústavnej sťažnosti. Po vyhotovení vyjadrenia k vecnej stránke ústavnej sťažnosti bol spis\n9C/123/2009 dňa 13.12.2019 opätovne vrátený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie\no podanom odvolaní.\nAj v prípade tohto druhého rozsudku a odvolania k nemu bolo potrebné,\npred predložením spisu odvolaciemu súdu vykonať potrebné procesné úkony so strany\n\n12\n\ntunajšieho súdu ako súd prvoinštančného. Doručiť rozsudok, vyčkať lehotu na podanie\nodvolania u oboch strán konania. Odvolanie doručiť na vyjadrenie protistrane v zmysle\nzák.ust. CSP, pričom lehota na vyjadrenie nemohla byť kratšia ako 10 dní ako to vyplýva\nzo zák. ust. CSP. Vyjadrenie k odvolaniu bolo potrebné potom doručiť odvolateľovi –\nžalovanému opäť s lehotou na vyjadrenie nie kratšej ako 10 dní odo dňa doručenia výzvy.\nŽalovaný ako odvolateľ sa k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu vyjadril a tak bolo opätovne\npotrebné toto vyjadrenie doručiť sťažovateľke tak, ako to ukladajú zák. ust. CSP.\nZ chronológie úkonov, ktorá je pripojená k vyjadreniu, je zrejmé, že jednotlivé úkony\nv tomto období boli vykonané priebežne a plynule. Nepredstavujú zbytočné prieťahy súdu.\nBod. 10 – prieťahy v znaleckom dokazovaní\nAko bolo uvedené už vyššie, vyporiadanie BSM je časovo aj skutkovo náročné,\npretože ak sa strany konania nedohodnú na všeobecnej hodnote aktív patriacich do BSM,\nje v takom prípade bezpodmienečne nutné určiť cenu znaleckým dokazovaním. Znalecké\nposudky bolo možné vyhotoviť postupne, pretože ku každému znaleckému posudku bolo\npotrebné znalcovi zaslať celý spis, aby sa mohol oboznámiť s údajmi, ktoré boli podstatné\npre toho ktorého znalca. Po vypracovaní znaleckých posudkov bolo potom nutné vždy ten\nktorý znalecká posudok doručiť stranám konania spolu s výzvou, aby sa k jednotlivým\nzaslaným znaleckým posudkom vyjadrili. Následne tieto vyjadrenia bolo potrebné doručiť\nnavzájom stranám konania. Okrem toho v zmysle uznesenia KS TT, ktorým bol prvý\nrozsudok tunajšieho súdu zrušený, bolo potrebné nariadiť kontrolný znalecký posudok.\nAko vyplýva z vyjadrenia zákonnej sudkyne, rozdiel tam predstavoval medzi prvým\na kontrolným znaleckým posudkom vo finančnom vyjadrení 88,00 Eur. Dĺžka času, ktorú\nbolo potrebné venovať kontrolnému znaleckému dokazovania bola dlhšia a z pohľadu\nvýsledku kontrolného znaleckého posudku, nešlo o hospodárny úkon.\nBod. 10, písm. a/ posudok o kombajne\nPokiaľ sa týka kombajnu a znaleckého dokazovania o jeho cene, v tomto smere bolo\nmožno vychádzať z vyjadrenia zákonnej sudkyne, ktoré podala v konaniach, v ktorých\nsa riešili sťažnosti sťažovateľky na prieťahy súdu. Vyplýva z neho, že ustanovený znalec mal\noceniť kombajn, o ktorom tvrdila sťažovateľka, že patrí do BSM. Dňa 12.06.2012 znalec\noznámil, že má problémy ohľadne vykonania znaleckého úkonu. Preto súd prostredníctvom\nvyššej súdnej úradníčky vyzval a poučil žalovaného a upozornil ho na jeho povinnosti\n\n13\n\npod hrozbou uloženia pokuty a na to, že hrubo sťažuje postup súdu. Výzva je zo dňa\n30.08.2012 (čl. 181 v spise), ktorá bola doručená až 01.10.2012 z dôvodu, že súd vykonával\núkony smerujúce k zisteniu miesta pobytu a zdržiavania sa žalovaného, ktorý v priebehu\nkonania zmenil adresu. O týchto skutočnostiach súd informoval znalca (čl. 185 v spise),\nktorý na výzvu súdu, aby uviedol, či sú ďalšie nedostatky pri realizovaní znaleckej činnosti\nodpovedal e-mailom (čl. 186 v spise), že nevedel naviazať kontakt so žalovaným\nani na novej adrese. Taktiež boli realizované úkony na nadviazanie kontaktu s otcom\nžalovaného\n\n, ktorý bol taktiež neúspešný.\n\nK otázke, z akého dôvodu neuložila pokutu odporcovi pre nespoluprácu so znalcom\nuviedla nasledovné – citujem „Poukazujem na zápisnice\nz pojednávania o výsluchu svedkov\n\n(otca odporcu čl. 136 v spise),\n\n(švagra odporcu, čl. 136 v spise), na výpoveď svedka\n( čl. 155 v spise), svedka\n\n(čl. 157 v spise) a\n\n( čl. 158 v spise).\n\nSvedkovia vypovedali vo veci na otázku zistenia vlastníkov k spornému kombajnu.\nPredbežne súd túto otázku nechcel vyhodnocovať nakoľko neboli vykonané všetky dôkazy\no spornom kombajne E512, následne však znalec\nvyjadrení z 11.07.2014 (čl. 178 v spise) uviedol, že: „pán\n\nvo svojom písomnom\nprehlásil,\n\nže kombajn je v jeho vlastníctve a ako jeho majetok sa nebude ohodnocovať“, priložil kópiu\njeho vyjadrenia k tejto správe (čl. 179 v spise). Napriek tejto skutočnosti súd vyzval\nžalovaného na spoluprácu so znalcom a zároveň ho poučil o tom, že v zmysel ust. § 53\nods. 1 O.s.p. „súd mu môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu...“ „Výzva“, okrem\nvýchovného účelu mala smerovať aj k priamemu preukázaniu vlastníckeho vzťahu\nkombajnu. Žalobkyňa navrhla pojať sporný kombajn do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, avšak v tom čase žiadnym dôkazom nepreukázala vlastnícky vzťah k tomuto\nkombajnu, ani riadne vec nevyšpecifikovala. Súd s poukazom na ust. 118 ods. 1,2 O.s.p.\nv tom čase predbežne podal informáciu aj o možnom upustení vykonania tohto dôkazu.“\nBod 10, písm. b/ posudok o ocenení bytového zariadenia\nZnalecké dokazovanie aj na ocenenie bytového zariadenia bolo nariadené uznesením\ntunajšieho súdu dňa 31.01.2012. Za znalca na ocenenie bytového zariadenia určil\nDňa 28.02.2013 bolo uznesením zrušené uznesenie o ustanovení znalca\nz dôvodu jeho dlhodobej práceneschopnosti a ustanovená bola znalkyňa\n\n14\n\n. Pri doručovaní uznesenia tejto znalkyni sa vyskytli problémy s doručovaním.\nBolo potrebné preto vykonať šetrenie ohľadne jej bydliska a miesta výkonu znaleckej\nčinnosti. Súbežne s tým, sa zisťovala aj adresa bydliska žalovaného, ktorým sa medzičasom\nz nehnuteľnosti odsťahoval. Uznesenie sa podarilo znalkyni doručiť dňa 25.06.2013 (viď č.l.\n187 až 217). Znalkyňa doručila znalecký posudok súdu dňa 22.08.2013. Dňa 26.08.2013 (6\ndní kalendárnych dní po doručení znaleckého posudku) bola daná úprava sudkyne\nna doručenie tohto posudku spolu s výzvou na vyjadrenie stranám konania. Úprava bola\nrealizovaná 02.09.2013, t.j. 5 kalendárnych dní od zadania úpravy.\nPo tom, čo bol prvý rozsudok tunajšieho súdu zrušený, bolo potrebné doplniť\ndokazovanie v zmysle uznesenia odvolacieho súdu kontrolným znaleckým posudkom\nna ocenenie bytového zariadenia. Najprv však bolo potrebné, aby sťažovateľka\nako žalobkyňa presnejšie tieto veci identifikovala (č.l. 604 v spise). Vykonané bolo šetrenie,\nktorý z oslovených znalcov by vedel znalecký posudok vypracovať v čo najkratšej dobe (č.l.\n605 – 618). Znalec bol ustanovený dňa 15.01.2018. Znalecký posudok vyhotovil a doručil\nsúdu dňa 29.03.2018. V ten istý deň sudkyňa dala úpravu na doručenie kontrolného\nznaleckého dokazovania stranám konania na vyjadrenie. Úprava bola realizovaná dňa\n13.04.2018 ( 15 kalendárnych dní ). Opäť uvedené nemožno považovať za zbytočné\nprieťahy súdu.\nBod. 10, písm. c/ posudok o hodnote elektroniky\nZnalecké dokazovanie aj na ocenenie elektroniky bolo nariadené uznesením\ntunajšieho súdu dňa 31.01.2012. Za znalca ustanovil\n\n. Znalcovi bol celý spis\n\ndoručený dňa 25.09.2013. Dňa 16.12.2013 zaslal súdu vyhotovený znalecký posudok. Dňa\n17.12.2013 bola daná úprava na doručenie znaleckého posudku stranám konania spolu\ns výzvou na vyjadrenie. V ten istý deň bola aj realizovaná.\nBod. 10, písm. d/ posudok o hodnote motorového vozidla\nZnalecké dokazovanie aj na ocenenie elektroniky bolo nariadené uznesením\ntunajšieho súdu dňa 31.01.2012. Za znalca ustanovil\n\n. Znalcovi bol celý spis\n\ndoručený dňa 16.04.2014. Dňa 01.07.2014 zaslal súdu vyhotovený znalecký posudok. Dňa\n07.07.2014 bola daná úprava na doručenie znaleckého posudku stranám konania spolu\ns výzvou na vyjadrenie.\nBod. 10, písm. e/ posudok na hodnotu nehnuteľností\n\n15\n\nZnalecké dokazovanie aj na ocenenie elektroniky bolo nariadené uznesením\ntunajšieho súdu dňa 31.01.2012. Za znalca ustanovil\n\n. Znalcovi bol celý\n\nspis doručený dňa 05.02.2015. Dňa 03.06.2015 (po predchádzajúcej urgencii zo strany\nsúdu) zaslal súdu vyhotovený znalecký posudok. Dňa 04.06.2015 bola daná úprava\nna doručenie znaleckého posudku stranám konania spolu s výzvou na vyjadrenie. Úprava\nbola realizovaná dňa 05.06.2015.\nBod. 10, písm. f/ kontrolný znalecký posudok na bytové zariadenie\nMožno zopakovať len to čo už bolo uvedené v bode 10 písm. b/ tohto vyjadrenia.\nPo tom, čo bol prvý rozsudok tunajšieho súdu zrušený, bolo potrebné doplniť dokazovanie\nv zmysle uznesenia odvolacieho súdu kontrolným znaleckým posudkom na ocenenie\nbytového zariadenia. Najprv však bolo potrebné, aby sťažovateľka ako žalobkyňa presnejšie\ntieto veci identifikovala (č.l. 604 v spise). Vykonané bolo šetrenie, ktorý z oslovených\nznalcov by vedel znalecký posudok vypracovať v čo najkratšej dobe (č.l. 605 – 618). Znalec\nbol ustanovený dňa 15.01.2018. Znalecký posudok vyhotovil a doručil súdu dňa 29.03.2018.\nV ten istý deň sudkyňa dala úpravu na doručenie kontrolného znaleckého dokazovania\nstranám konania na vyjadrenie. Úprava bola realizovaná dňa 13.04.2018 (15 kalendárnych\ndní). Opäť uvedené nemožno považovať za zbytočné prieťahy súdu.\nBod. 11 – vyhlásenie rozsudku\nSťažovateľka sa vyjadrila, že očakávala, že vec v roku 2018 sa skončí vydaním\ndruhého prvostupňového rozsudku, ale žalovaný podal odvolanie a vec preto nie je\nprávoplatne ukončená.\nV tomto rozsahu je možné zopakovať už vyššie uvedené. Podanie odvolania\nje opravný prostriedok, ktorý umožňuje CSP. Podať odvolanie proti rozsudku je právom\nstrany konania. Podanie odvolania nie je možné definovať ako zbytočné prieťahy súdu.\nAk sa nenaplnia očakávania strany konania, neznamená to zbytočné prieťahy súdu.\nDruhýkrát tunajší súd rozhodol dňa 04.01.2019. Na obdobie od tohto dátumu\ndo predloženia veci odvolaciemu súdu poukazujeme na naše vyjadrenie pod bodom 9 tohto\nvyjadrenia.\nSťažovateľka poukazuje na to, že trvanie súdneho konania o vyporiadaní BSM\npo rozvode manželov už 10 rokov, ktoré nekomplikujú žiadne neobvyklé veci patriace\n\n16\n\ndo BSM, je závažným porušením práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov.\nKonanie o vyporiadanie bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nepatrí medzi veci\nprávne zložité.\nJednoznačne však patrí medzi veci skutkovo a aj časovo náročné.\nVyporiadanie BSM po skutkovej stránke patrí medzi zložité veci už len tým, že je\npotrebné viesť dokazovanie o rozsahu aktív a pasív patriacich do BSM.\nVo veci sťažovateľky bolo potrebné za účelom ustálenia rozsahu aktív a pasív\npatriacich do BSM vykonať okrem výsluchu strán konania aj výsluchy viacerých svedkov,\nktorých v konaní strany konania navrhli.\nAž po ustálení okruhu vecí patriacich do BSM je potom možné vykonávať\ndokazovanie za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty vecí patriacich do BSM. Túto\nhodnotu je nutné zisťovať znaleckým dokazovaním a to ku dňu právoplatnosti rozsudku\no rozvode manželstva strán konania, ale súčasne so zohľadnením hodnoty vecí patriacich\ndo BSM ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku. Okrem toho je zložitosť dokazovania daná\naj tým, že pre účely znaleckého dokazovania je skoro vždy potrebné vykonať znalecké\ndokazovanie viacerými znalcami.\nPokiaľ sa týka pasív, najprv je potrebné ustáliť tieto pasíva a potom prostredníctvom\ndožiadaní zistiť stav pasív ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode, resp. ku dňu zániku\nBSM. Taktiež je potrebné zistiť aj plnenia, ktoré boli poskytnuté na úhradu takto zistených\npasív ich veriteľom za obdobie od zániku BSM do dňa vyporiadania BSM a tiež to, ktorá\nzo strán tieto plnenia poskytla a v akom rozsahu.\nV danom prípade, bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie na ocenenie\nbytového zariadenia, elektroniky, motorového vozidla, nehnuteľností, následne bolo\npotrebné aj kontrolné znalecké dokazovanie na ocenenie bytového zariadenia.\nPri znaleckom dokazovaní znalcom z odboru bytového zariadenie bolo potrebné\nustanoviť druhého znalca, a to z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti prvého ustanoveného\nznalca. Následne pri druhom znalcovi na ocenenie bytového zariadenia bolo nutné vykonať\nšetrenie ohľadne bydliska znalkyne, pretože na adrese, ktorá bola súdu známa zásielky\nnepreberala.\n\n17\n\nOsobitne zložitou po skutkovej stránke bola otázka kombajnu, jeho ceny, ale najmä\nvlastníctva a to, či tvorilo masu BSM strán konania, či nie, ako je uvedené vyššie.\nPrekážky na strane sťažovateľky\nSťažovateľka vo veci podávala opakovane vyjadrenia. Opakovane podala\naj námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyne. V priebehu konania podala návrh\nna neodkladné opatrenie, o ktorom bolo potrebné konať a rozhodovať. Taktiež v priebehu\nkonania dňa 30.12.2013 podala rozšírenie žaloby. Ide o legitímne úkony sťažovateľky\nako strany konania a preto nie je možné ich označiť za zbytočné prieťahy na jej strane.\nV každom prípade sa však súd musel s týmito podaniami zaoberať a vysporiadať,\nčo predstavovalo vždy určitý potrebný časový priestor.\nOkrem toho možno konštatovať, že na strane sťažovateľky tiež vznikli prieťahy\na to pri opakovaných odročeniach pojednávaní.\nV priebehu konania sa žalobkyni zdržiavala v zahraničí.\nPojednávanie zo dňa 11.10.2010 bolo nutné odročiť, pretože právna zástupkyňa\nžalobkyne dňa 08.10.2011 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, ale o odročenie\npojednávania nežiadala. Sťažovateľka sa dostavila na pojednávanie, ale nesúhlasila, aby sa\npojednávanie uskutočnilo v neprítomnosti jej právnej zástupkyne.\nPojednávanie zo dňa 20.01.2011 bolo odročené, pretože sa nedostavili žalovaný\nani jeho zástupca, keď navrhovali mimosúdnu dohodu a žalobkyňa s tým súhlasila.\nPojednávanie stanovené na deň 24.03.2011 bolo odročené z dôvodov na strane\nžalobkyne, keď jej právna zástupkyňa deň pred pojednávaním ospravedlnila svoju neúčasť\na žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie. Žalobkyňa ani jej zástupkyňa\nsa pojednávania nezúčastnili.\nDňa 06.07.2015 bolo vytýčené pojednávanie na 22.09.2015. Na č.l. 430 sa nachádza\nzáznam sudkyne o tom, že počas letných mesiacov sa čerpajú vo zvýšenej miere letné\ndovolenky a tiež z dôvodu, že sťažovateľka sa zdržuje dlhšiu dobu v Anglicku, aby mala\ndostatočný priestor na to, aby sa dostavila na pojednávanie.\nDňa\n\n07.09.2015\n\nprávna\n\nzástupkyňa\n\nsťažovateľky\n\npožiadala\n\no\n\nodročenie\n\npojednávania stanoveného na deň 15.10.2015 (č.l. 457 v spise), pretože sťažovateľka\nby sa mala zdržiavať na území SR v čase od 23.10.2015 do 10.11.2015. Pojednávanie\n\n18\n\ntak bolo odročené na deň 06.11.2015 a to mimo pojednávací deň zákonnej sudkyne,\na to na základe dohody so sudkyňou, ktorá uvedeného dňa mala mať pojednávací deň.\nAj tieto skutočnosti mali vplyv na dĺžku trvania súdneho sporu.\nPrekážky na strane žalovaného\nNa strane žalovaného tiež možno ustáliť zbytočné prieťahy. Tieto súviseli s jeho\nnespoluprácou pri ocenení kombajnu. Okrem toho zmenil bydlisko, súdu novú adresu\nneposkytol a bolo potrebné za tým účelom vykonať šetrenie. Dňa 20.01.2011\nsa pojednávania on ani jeho zástupca pojednávania nezúčastnili, pretože uviedli, že majú\nzáujem dohodnúť sa mimosúdne.\nŽalovaný dňa 28.07.2015 z dôvodu kolízie so skôr vytýčeným pojednávaním v inej\nveci, žiadal o odročenie pojednávania zo dňa 22.09.2015. Žiadosti bolo vyhovené\na pojednávanie bolo odročené na 15.10.2015 (prvý najbližší voľný termín). Tento termín\npojednávania ale nevyhovoval žalobkyni ako vyplýva z vyššie uvedeného a tak bolo\npojednávanie odročené potom na termín 06.11.2015.\nOpätovne možno konštatovať, že jednotlivé úkony súdu (ktoré sú obsahom ústavnej\nsťažnosti) boli realizované v lehotách primeraných. Žiadna právna úprava (okrem\npísomného vyhotovenia rozsudku a jeho expedovania a neodkladného opatrenia)\nneobsahuje záväznú lehotu, v ktorej by ten ktorý zadaný úkon mal byť realizovaný.\nVyhodnotením počtu jednotlivých dní a osobitne dní pracovných, berúc do úvahy aj inú\nčinnosť asistentky (opisy v iných súdnych spisoch, účasť na pojednávaniach a pod.)\na vyššieho súdneho úradníka (jeho oprávnenia konať a rozhodovať aj v iných veciach)\nv oddelení 9C boli jednotlivé namietané úkony realizované v lehotách primeraných\na plynulých. Tunajší súd patrí medzi súdy najviac zaťažené, medzi súdy s najvyšším\nnápadom vecí, napriek tomu boli úkony bez zbytočných prieťahov vykonané. Za plynulé\ntreba považovať aj činnosti a úkony súvisiace s oceňovaním kombajnu, s prihliadnutím\naj na doplnenie vyššie citovaného vyjadrenia zákonnej sudkyne.\nNa základe uvedeného preto sťažnosť sťažovateľky nemožno považovať za dôvodnú.\nSťažovateľka požaduje finančné zadosťučinenie. Výšku ponechala na voľnú úvahu\nÚS SR. Vzhľadom na uvedené, nie je možné sa k tejto otázke, resp. k primeranosti výšky\nfinančného odškodnenia vyjadriť.\n\n19\n\nAk by prípadne nárok sťažovateľky na nemajetkovú ujmu bol v konaní posúdený\nako dôvodný, navrhujem pri určení jej výšky s poukazom na rozhodnutie IV. ÚS 471/2012\nprihliadnuť na niekoľkoročnú nadmernú zaťaženosť tunajšieho súdu. Tunajší súd\nopakovane, najmenej od roku 2010, patrí medzi súdy najviac zaťažené, medzi súdy\ns najvyšším nápadom na jedného sudcu a tiež medzi súdy s najvyšším počtom vybavených\nvecí. Navrhujem, aby uvedené bolo vyhodnotené ako okolnosť hodná osobitného zreteľa\npri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. V prílohe pripájam\ndve tabuľky o prehľade nápadu a prehľade vybavených vecí v porovnaní s celoslovenským\npriemerom za roky 2010 až 2018, z ktorých vyplýva zaťaženosť tunajšieho súdu.\nSúčasne navrhujem, aby v takomto prípade ústavný súd pri určení výšky finančného\nzadosťučinenie prihliadol na skutočnosť, že vo veci bol dňa 04.01.2019 vyhlásený rozsudok\na vec už bola predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutia o podanom odvolaní.\nPri určení výšky nemajetkovej ujmy navrhujem prihliadnuť aj na skutočnosť, že dĺžka\nkonania bola ovplyvnená aj správaním a konaním sťažovateľky ako je uvedené vyššie.\nTaktiež bola ovplyvnená konaním a správaním žalovaného ako to bolo uvedené\nvyššie.\nNavrhujem, aby pri určení výšky nemajetkovej ujmy bolo prihliadnuté aj na zložité\nskutkové okolnosti vyššie uvedené.»\nPredsedníčka okresného súdu súčasne súhlasila s upustením od ústneho prejednania\nústavnej sťažnosti.\nSúčasťou vyjadrenia okresného súdu bola aj podrobná chronológia úkonov v danej\nprávnej veci a tiež bol predložený súdny spis okresného súdu, z ktorého vyplýva,\nže okresným súdom opísaná chronológia procesných úkonov zodpovedá obsahu spisu.\n8. Krajský súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti\nprípisom sp. zn. Spr 567/19 z 18. decembra 2019, v ktorom vyslovil súhlas s upustením\nod ústneho prejednania ústavnej sťažnosti a v relevantnej časti uviedol:\n„Spis bol tunajšiemu súdu predložený 1. apríla 2016 a bol pridelený senátu 11Co,\nsudkyni spravodajkyni\n\n. Spolu s odvolaním bola tunajšiemu súdu\n\npredložená aj námietka zaujatosti vznesená žalobkyňou (sťažovateľkou), o ktorej bolo\nrozhodnuté ihneď uznesením sp. zn. 11 NcC 14/2016 z 5. apríla 2016.\n\n20\n\nNa základe sťažnosti sťažovateľky podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch som\npreveroval plynulosť vybavovania veci na tunajšom súde a dospel som k záveru,\nže jej sťažnosť na porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bola\nneopodstatnená. O tom som sťažovateľku upovedomil prípisom sp. zn. Spr 218/15\nz 18. októbra 2016.\nTunajší súd vo veci sp. zn. 11 Co 210/2016 rozhodol uznesením z 5. apríla 2017 tak,\nže zrušil napadnutý rozsudok zo 6. novembra 2015 a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie. Z uvedeného je zrejmé, že týmto dňom bola daná vec na tunajšom súde\nskončená. V dôsledku toho je vylúčené, aby tunajší súd mohol po tomto dni svojím\npostupom porušovať právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nPretože sťažovateľka podala svoju sťažnosť ústavnému súdu až 30. septembra 2019, teda v\nčase, kedy konanie sp. zn. 11 Co 210/2016 bolo na tunajšom súde už skončené, zastávam\nnázor, že vo vzťahu k tunajšiemu súdu bola táto sťažnosť podaná neopodstatnene.\nPri posudzovaní plynulosti vybavovania vecí na odvolacom súde z hľadiska jeho\nprispenia k celkovej dĺžke trvania konania vo veci treba brať do úvahy, že účelom\nodvolacieho konania je preskúmať obsah spisu, podané odvolanie/odvolania a na ich\nzáklade potom správnosť či nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Je zrejmé, že ide\nprevažne o činnosť sústredenú do krátkeho časového rozmedzia, zároveň však v prípade\nväčšieho počtu vecí nemožno všetky týmto spôsobom naštudovať a rozhodnúť ihneď po ich\nnápade. Avšak práve vzhľadom na účel odvolacieho konania a na to nadväzujúci spôsob\npráce odvolacieho súdu možno aj podľa judikatúry Ústavného súdu SR považovať\nza akceptovateľné aj obdobie nečinnosti v dĺžke približne 13 mesiacov (napr.\nI. ÚS 169/2014).\nV tejto súvislosti považujem za potrebné upozorniť, že v rokoch 2013 až 2015\nna občianskoprávny úsek tunajšieho súdu napadlo neprimerane vysoké množstvo vecí\nna jedného sudcu. V dôsledku toho sa veci napadnuté v tomto období (a tiež veci napadnuté\nv roku 2016) vybavovali v lehote presahujúcej 12 mesiacov od ich nápadu. Sudcovia\nsú povinní veci vybavovať podľa poradia, aby sa predišlo podozreniam z korupcie\na klientelizmu. Vo veci sťažovateľky išlo o vyporiadanie BSM, takže vec podľa rozvrhu\npráce nepatrila do žiadneho osobitného režimu prednostného vybavovania. Na tom som\nsťažovateľku upozornil už vo svojom hore citovaním prípise Spr 218/15 z 18. októbra 2016.\n\n21\n\nCelková dĺžka konania na tunajšom súde (ako súde odvolacom) vo veci sp. zn.\n11 Co 210/2016 dosiahla približne 12 mesiacov. Túto dobu s ohľadom na uvedené právne\nnázory Ústavného súdu SR, ale aj opísané osobitosti odvolacieho konania nepovažujem\nza neprimeranú. V dôsledku toho zastávam názor, že postupom tunajšieho súdu v konaní\n11 Co 210/2016 nedošlo k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na to žiadam, aby Ústavný súd SR nezapočítal toto\nobdobie na ťarchu Okresného súdu Dunajského Streda ani v prípade, ak by dospel k záveru,\nže postupom Okresného súdu Dunajská Streda k takýmto prieťahom došlo.\nLen nad rámec uvedeného poukazujem na to, že vec sp. zn. 9 C 123/2009 bola\ntunajšiemu súdu predložená opätovne 26. júna 2019, a to na rozhodnutie o odvolaní\nsťažovateľky proti novému rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 4. januára 2019,\na je na tunajšom súde vedená pod sp. zn. 11 Co 154/2019. Z obsahu ústavnej sťažnosti\nale nevyplýva, že by smerovala aj proti postupu tunajšieho súdu v konaní označenom\nako sp. zn. 11 Co 154/2019. Preto vychádzam z toho, že postup tunajšieho súdu v tomto\nkonaní nebude predmetom posudzovania Ústavného súdu SR. Sťažovateľka totiž vo vzťahu k\ntomuto konaniu nevyužila svoje právo podať sťažnosť predsedovi tunajšieho súdu podľa\n§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. Okrem toho, celková dĺžka tohto konania na tunajšom\nsúde nateraz nedosahuje ani šesť mesiacov, čo vylučuje záver, že by v ňom mohlo\ndochádzať k zbytočným prieťahom.“\n9. Ústavný súd 30. decembra 2019 zaslal vyjadrenie okresného súdu a krajského súdu\nprávnej zástupkyni sťažovateľky, ktorá ústavnému súdu doručila svoje vyjadrenie\n29. januára 2020, v ktorom oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho\npojednávania, a k argumentom všeobecných súdov uviedla, že «zo samotnej chronológie\nsú evidentné prieťahy, a to nie len tie, ktoré v ústavnej sťažnosti vytýkala, ale aj ďalšie\nprieťahy, kedy boli pokyny sudkyne vykonané s väčším časovým odstupom. Podľa názoru\nsťažovateľky nie je akceptovateľné a naplneniu právu strany na prejednanie veci\nbez zbytočných prieťahov nesvedčí, keď pokyn sudcu je vykonaný s odstupom jeden alebo\ndva mesiace, prípadne aj viac. Akceptovateľné môže byť vykonanie pokynu do 2 týždňov,\ntakéto odstupy sťažovateľka ani nevytýkala. Pri takomto postoji zamestnancov súdu\nsudcovia darmo vydávajú pokyny, keď tieto sú vykonané s dlhým časovým odstupom.\n\n22\n\nOdvolávanie sa na to, že v období medzi pokynom sudkyne a jeho vykonaním boli\nvíkendové aj sviatočné dni, je taktiež neakceptovateľné a prieťahy v konaní neodôvodňuje.\nKeď súdy dávajú stranám lehoty na vyjadrenie, oznámenie a pod. s dĺžkou 10-15 dní,\nneprihliada sa na to, že do tejto lehoty padnú aj víkendové dni alebo sviatky, práve preto sa\nna to nemôže prihliadať ani pri činnosti súdu.\nOpätovné odvolávanie sa na nadmernú zaťaženosť súdu vysokým počtom vecí\nnemôže byť dôvodom na trvanie jednoduchej veci viac ako 10 rokov. Ako je to uvedené\nv samotnej ústavnej sťažnosti, podľa medzinárodného štandardu uplatnenia dohovoru\no ochrane ľudských práv nadmerné množstvo vecí nezbavuje súd ani štát zodpovednosti\nza zbytočné prieťahy v súdnom konaní, tento fakt nemá povahu okolnosti, ktorá\nby vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie veci. V zmysle judikatúry\nÚstavného súdu SR ani právne a skutkovo sebanáročnejší spor nesmie trvať v právnom\nštáte takú dlhú dobu. Časový horizont toho, kedy sa účastníkovi konania dostáva konečného\nrozhodnutia vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou meradiel celkovej spravodlivosti podľa\nčl. 46 ústavy. Čím je tento časový horizont dlhší, tým viac sa rozostrujú kontúry\nspravodlivosti ako v očiach dotknutých účastníkov konania, tak aj vo všeobecnom vnímaní\nverejnosti. Neprimeraná dĺžka konania sa potom priamo odráža v dôvere občana v štát,\nv jeho inštitúcie a v právo.\nVo vyjadrení Okresného súdu Dunajská Streda je aj vyhlásenie, že aj strany svojim\nsprávaním prispeli k prieťahom vo veci. K tejto poznámke uvádzam, že sťažovateľka –\nv spore žalobkyňa počas 10 rokov 3x žiadala o odročenie pojednávania, a to odôvodnene,\ntýmto „spôsobila prieťah vo veci“ celkom o 117 dní (49 + 46 + 22 dní) a žiadosťami\no odročenie pojednávania cca rovnakým obdobím „prispel“ žalovaný. Čo sa týka\npoznámky, že pri znaleckom dokazovaní žalovaný so znalcom nespolupracoval, čím došlo\nk prieťahom, k spolupráci ho súd neprinútil, nevyužil prostriedkov dané mu zákonom\n(poriadkové pokuty). Keď tieto údajné prieťahy zo strany strán spočítame, ešte stále nevyjde\nobdobie ani 1 roka, v porovnaní s trvaním sporu 10 rokov je toto obdobie zanedbateľné\na neodôvodňujú nevykonávanie úkonov súdu priebežne. O samotnej organizácii súdov\nfunkcia vyššieho súdneho úradníka bola zaradená do organizácie práce súdov za účelom\nodbremenenia sudcov od menej kvalifikovaných úkonov a tým urýchlenia vybavovania\nsporov, z chronológie úkonov, priložených súdom k svojmu vyjadreniu ale vyplýva,\n\n23\n\nže oneskorením vykonávaním pokynov a úprav sudov vyšší súdny úradníci veci skôr\npredlžujú, ako by urýchlili.\nPodľa názoru sťažovateľky pri určení výšky prípadného finančného zadosťučinenia\n(ktorého výšku sťažovateľka ponechala na úvahu súdu) sa nemôže prihliadať\nako na okolnosť hodnú osobitného zreteľa na nadmernú zaťaženosť súdu a táto okolnosť\nnemôže byť dôvodom zníženia jeho prípadnej výšky (o okolnosti nadmernej zaťaženosti\na vysokého počtu prejednávaných vecí je uvedený názor vyššie - k tabuľkám o prehľade\nnápadu a prehľade vybavených vecí sa nemôžeme vyjadriť, nakoľko tieto tabuľky nám\ndoručené neboli). Rovnako sa nemôže prihliadať na „správanie a konanie sťažovateľky“,\nktorá svojim „správaním a konaním“ prispela k predĺženiu sporu cca o 4 mesiace.\nK poznámke, že po vydaní prvostupňového rozsudku sa vec momentálne nachádza\nna krajskom súde na základe odvolania, poznamenávam, že do prípadného potvrdenia\nprvostupňového rozsudku krajským súdom vec právoplatne skončená nie je a čas naďalej\nbeží.\nK vyjadreniu Krajského súdu Trnava, podľa ktorého v súvislosti s konaním\nč. 11Co 210/2016 bola sťažnosť podaná neopodstatnene, lebo bola podaná už po skončení\nkonania, sťažovateľka poznamenáva, že krajský súd rozhodnutím veci v lehote cca\n12 mesiacov tiež prispel k celkovej dĺžke konania. Podľa názoru krajského súdu\n(odvolávajúceho sa na judikatúru Ústavného súdu SR) trvanie odvolacej veci v dĺžke\npribližne 13 mesiacov je akceptovateľné, avšak podľa názoru strany sporu (ako je\nsťažovateľka), ktorá čaká na právoplatné rozhodnutie svojej veci a na ukončenie svojho\nneistého právneho postavenia, sa zdá táto lehota až neprimerane dlhou. Preto sťažovateľka\nnavrhuje prehodnotenie názoru súdu, vyjadreného v doterajšej judikatúre o dĺžke\nodvolacieho konania s prihliadnutím na záujmy sťažovateľov.».\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj\ns obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n24\n\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\n14. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej\nsa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).\n\n25\n\n16. K základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť taký\nprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli\nktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku (najmä z § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1) a s účinnosťou\nod 1. júla 2016 vyplýva z ustanovení Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“),\nnajmä z jeho čl. 17 a § 157 ods. 1. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb\na podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo\na hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.\n17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nPosúdenie postupu okresného súdu v napadnutom konaní\n18. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie\no žalobe o zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré\niniciovala sťažovateľka a začalo na okresnom súde 13. júla 2009. Z právneho hľadiska\npredmetnú vec možno považovať za bežnú agendu rozhodovania všeobecných súdov.\n\n26\n\nV súvislosti s posúdením kritéria zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že vzhľadom\nna viacnásobnú potrebu vykonania znaleckého dokazovania a kontrolného znaleckého\ndokazovania možno konštatovať, že táto skutočnosť zvýšila kritérium zložitosti veci.\n19. Správanie sťažovateľky ako strany konania je druhým kritériom, ktoré\nsa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Okolnosťami majúcimi\nvplyv na plynulosť postupu konania bolo rozhodovanie o opakovaných námietkach\nzaujatosti vznesených sťažovateľkou, o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,\no odvolaniach proti uzneseniam prijatým počas napadnutého konania, ako aj o odvolaní\nproti rozsudku okresného súdu. Pokiaľ sťažovateľka podala uvedené procesné návrhy,\nústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej využitie možností daných\nnavrhovateľom procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práva\nv občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno\nho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m.\nI. ÚS 31/01, II. ÚS 525/2016 a iné). Samozrejme, sťažovateľka si za takýchto okolností\nmusela byť vedomá toho, že dôjde k predĺženiu predmetného konania.\n20. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal\nzo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť\nzapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou\nčinnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty\n(II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n21. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie vedené okresným súdom\npod sp. zn. 9 C 123/2009 trvá viac ako desať rokov a dosiaľ nie je právoplatne skončené.\nDruhý rozsudok vo veci bol vyhlásený na pojednávaní 4. januára 2019, z dôvodu podania\nodvolania však dosiaľ nie je právoplatný a vec sa v súčasnosti nachádza na krajskom súde,\nna ktorom je vedená pod sp. zn. 11 Co 154/2019. Prvý rozsudok okresného súdu\nzo 6. novembra 2015 bol zrušený uznesením krajského súdu sp. zn. 11 Co 210/2016\n\n27\n\nz 5. apríla 2017 pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia, neúplne zistený skutkový stav v otázke\nocenenia bytového zariadenia, ako aj pri rozhodovaní o prikázaní nehnuteľnosti\ndo vlastníctva toho-ktorého z manželov, čo ústavný súd hodnotí ako neefektívnu činnosť\nokresného súdu. Ústavný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že celkové doterajšie trvanie\npredmetného konania je už samo osebe neprimerané, a to napriek tomu, že vec\nsa 13 mesiacov nachádzala na odvolacom súde.\n22. Ústavný súd už judikoval, že povinnosťou všeobecného súdu je organizovať svoj\nprocesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,\nkvôli ktorému sa naň obrátila strana sporu či účastník konania (m. m. IV. ÚS 341/04)\nSkutočnosť, že okresný súd patrí medzi najviac vyťažené veci a súdy s najväčším nápadom,\nna ktorú v danej veci poukázala predsedníčka súdu, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd\nuž v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom citovanú\npredchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu\na nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len\ndočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali\nvčas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov\nspravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda ‒\nvykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.\n23. Vychádzajúc z predloženej ústavnej sťažnosti a pripojených dokumentov,\nako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd\nkonštatuje neefektívne správanie okresného súdu, ktoré v spojitosti s celkovou dĺžkou\nsúdneho konania na okresnom súde (9 rokov) mali za následok zistenie zbytočných\nprieťahov, pretože okresný súd síce nepochybne konal, o čom svedčia zrealizované\npojednávania,\n\nznalecké\n\ndokazovanie\n\nuskutočnené\n\npiatimi\n\nznalcami\n\nprebiehajúce\n\nod 8. septembra 2011, keď rozhodol o nariadení znaleckého dokazovania, do 3. júna 2015,\nkeď\n\nbol okresnému súdu predložený v poradí (posledný) štvrtý znalecký posudok,\n\nako aj dve meritórne rozhodnutia. Na druhej strane nemožno prehliadnuť to, že jednotlivé\npokyny zákonnej sudkyne boli opakovane vykonávané v neprimeraných lehotách,\n\n28\n\nčo konštatoval aj predseda krajského súdu pri prešetrení sťažnosti sťažovateľky na prieťahy\nv konaní, ktorú vyhodnotil ako opodstatnenú.\n24. Ústavný súd v okolnostiach veci nepovažuje za nevyhnutné podrobne hodnotiť\njednotlivé úkony okresného súdu a jeho procesný postup a zohľadňujúc pritom charakter\na význam predmetu napadnutého konania, ako aj dĺžku napadnutého konania konštatuje,\nže postupom okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a tým\naj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).\nPosúdenie postupu krajského súdu v napadnutom konaní\n25. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namietala aj postup krajského súdu\nv odvolacom konaní, pričom konkrétne vymedzila ako namietané konanie vedené krajským\nsúdom pod sp. zn. 11 Co 210/2016, ktoré prebiehalo od 1. apríla 2016, keď bol súdny spis\npredložený odvolaciemu súdu, do 9. mája 2017, keď bol spis vrátený okresnému súdu,\nspolu teda 13 mesiacov. Krajský súd najprv rozhodoval o námietke zaujatosti vznesenej\nsťažovateľkou, a to uznesením sp. zn. 11 NcC 14/2016 z 5. apríla 2016, a následne vo veci\nrozhodol uznesením sp. zn. 11 Co 210/2016 z 5. apríla 2017, ktorým rozsudok okresného\nsúdu zo 6. novembra 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd nepovažuje dĺžku napadnutého konania\nkrajského súdu za neprimeranú, resp. dosahujúcu intenzitu zbytočných prieťahov.\nAj v zmysle judikatúry ústavného súdu treba doterajšiu dobu rozhodovania krajského súdu\no odvolaní sťažovateľky považovať za akceptovateľnú (napr. I. ÚS 169/2014), ktorá\nzásadným spôsobom neprispela k celkovému predĺženiu napadnutého konania, ktoré\nv zmysle judikatúry ústavného súdu (napr. III. ÚS 43/2015, I. ÚS 123/2015),\nako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok vo veci Kiš v. Slovenská republika\nz 13. 10. 2009 o sťažnosti vedenej pod č. 3673/05; rozsudok vo veci Gajdoš v. Slovenská\nrepublika z 26. 6. 2009 o sťažnosti vedenej pod č. 19304/04, rozsudok Frigo vs. Slovenská\n\n29\n\nrepublika z 8. 10. 2013 o sťažnosti vedenej pod č. 16111/11) posudzuje ústavný súd\nako jeden celok.\n27. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnej sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod\n4 výroku tohto rozhodnutia).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n28. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto\npráva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n29. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n30. Hoci ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom okresného súdu\nporušené, ústavný súd vo výroku tohto nálezu v tomto štádiu konania neprikázal,\naby okresný súd vo veci konal bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety\nústavy, poukazujúc na skutočnosť, že spis napadnutého konania bol s predkladacou správou\nokresným súdom predložený na rozhodovanie o odvolaní krajskému súdu 21. júna 2019,\na teda okresný súd v rámci svojej dispozície vykonal všetky potrebné procesné úkony.\n31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie [obdobne § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde].\n\n30\n\n32. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n33. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti požaduje priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia, ktoré odôvodňuje dĺžkou napadnutého konania. Ústavný súd nepovažuje\nza možné zaoberať sa touto požiadavkou sťažovateľky vzhľadom na skutočnosť,\nže sťažovateľka neuviedla výšku finančného zadosťučinenia, ktorého sa domáha. V súlade\ns § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde je sťažovateľ povinný špecifikovať nielen dôvody,\nale aj uviesť výslednú sumu, ktorú požaduje priznať, čo v danom prípade sťažovateľka\nponechala na úvahu ústavného súdu (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).\nVI.\nTrovy konania\n34. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n35. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky\nvychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n36. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej\nsťažnosti) a jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 (stanovisko k vyjadreniam\nokresného súdu a krajského súdu).\n37. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2018 (§ 1\nods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky vo výške\n\n31\n\n980 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 163,33 € a jedna\nstotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,80 €). Priemerná mesačná mzda\nv hospodárstve Slovenskej republiky v I. polroku roka 2019 bola vo výške 1062 € (z toho\njedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 177,00 € a jedna stotina v zmysle\n§ 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 10,62 €). Sťažovateľke tak patrí ako náhrada trov\nprávneho zastúpenia za tri úkony právnej služby v celkovej výške 533,88 € (bod 3 výroku\ntohto nálezu).\n38. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n39. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. februára 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n32", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-sporové", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní-intenzita", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/123/2009", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4b12e7e5-e059-46f6-9a2c-0f8aea887398", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.525.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 525/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 525/2016 z 10. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.525.2016.1"}, {"guid": "ussr:8442eac8-1b37-49fa-978d-127e69bc5e35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.123.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 123/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 123/2015 z 13. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-13", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.123.2015.1"}, {"guid": "ussr:1a8ff7c3-fd9e-4454-8e87-d7bbcefec635", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 43/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 43/2015 z 14. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-14", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a8ff7c3-fd9e-4454-8e87-d7bbcefec635"}, {"guid": "ussr:fe531368-f1c7-4a35-9234-0db1cabf0824", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/2014 z 28. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe531368-f1c7-4a35-9234-0db1cabf0824"}, {"guid": "ussr:a2178222-e663-4ee7-887b-7ec02b22f6b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 471/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2012 z 7. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-07", "citacie_n": 1099, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2178222-e663-4ee7-887b-7ec02b22f6b8"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:9eef23eb-5312-4ae7-afb5-0a5642a966dc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 341/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/04 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9eef23eb-5312-4ae7-afb5-0a5642a966dc"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "216de923-b17a-4d1a-9b23-dd311160d369:d6ab9776-6aec-49ca-a762-2787a3010791", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6618202345.1", "spisova_znacka": "11Co/154/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/154/2019 z 12. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-11-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6618202345.1"}], "citovane_v": []}