{"guid": "ussr:f6d39290-9db7-4575-8d43-2bfb1b90dad9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.11.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 11/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/2020 z 14. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. januára 2020, sp. zn. III. ÚS 11/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.11.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2020-01-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-3", "nazov": "čl. 11 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f6d39290-9db7-4575-8d43-2bfb1b90dad9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.11.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.11.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.11.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 11/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku, zo sudcu Petra Straku a sudcu Martina\nVernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátskou\n\nkanceláriou AK MS s. r. o., Galandova 3, Bratislava, za ktorú koná konateľ a advokát\nJUDr. Miloslav Šimkovič, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť\nmajetok zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 a 3 Listiny\nzákladných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného\nsúdu Bratislava I sp. zn. 1 Er 68/2012 z 28. novembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n19. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nzákladného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny,\npráva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku\nzaručeného čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 1 Er 68/2012 z 28. novembra 2018 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ je v procesnom\npostavení\n\npovinného\n\núčastníkom\n\nexekučného\n\nkonania\n\nsp.\n\nzn.\n\nEX\n\n78/2012,\n\nv ktorom okresný súd 18. januára 2012 poveril súdneho exekútora\n(ďalej aj „pôvodný exekútor“) vykonaním exekúcie, predmetom ktorej je vymoženie\npovinnosti\n\nuloženej\n\nvykonateľným\n\nrozhodnutím\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava\n\nIV\n\nč. k. 4 C 253/2007-326 z 22. júla 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 8 Co 315/2009-471 z 27. septembra 2011. Okresný súd uznesením sp. zn. 1 Er 68/2012\nz 28. novembra 2018 v prvom výroku vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho\nexekútora a vykonaním exekúcie pôvodne vedenej súdnym exekútorom\npoveril súdneho exekútora\n\nDruhým výrokom\n\nnapadnutého rozhodnutia okresný súd rozhodol, že súdnemu exekútorovi\nnáhradu trov exekúcie nepriznáva.\n\n2\n\n3. Sťažovateľ v odôvodnení ústavnej sťažnosti uviedol, že nebol účastníkom konania\no zmene exekútora a o tomto konaní nemal žiadnu vedomosť. Okresný súd napadnutým\nuznesením zmenil súdneho exekútora bez toho, aby aplikoval ustanovenia § 243k zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v súlade s platným právom. Sťažovateľ tvrdí,\nže v predmetnom exekučnom konaní boli v roku 2012 prevedené z bankových účtov\npovinného finančné prostriedky na účet pôvodného exekútora. V rozpore s právom\nna ochranu majetku povinného okresný súd nezistil, aká časť majetku povinného bola\npoužitá na uspokojenie vymáhanej pohľadávky, a neurčil, aká časť majetku povinného bola\npoužitá pôvodným exekútorom. Pôvodný exekútor dosiaľ nedoručil vyúčtovanie prijatých\nplatieb ani novému exekútorovi, ani sťažovateľovi. Okresný súd pred svojím rozhodnutím\nriadne nezistil skutkový stav a nerozhodol v súlade s právom sťažovateľa ako povinného\nna súdnu ochranu. Okresný súd rozhodoval „zmätočne a neurčito a v rozpore s § 200, prvá\nveta exekučného poriadku“, podľa ktorého na exekučné konanie sa použijú ustanovenia\nCivilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa sťažovateľa\nzmätočnosť napadnutého uznesenia vyplýva z toho, že v bode 7 odôvodnenia napadnutého\nuznesenia okresný súd cituje platné ustanovenie § 243k Exekučného poriadku vo vzťahu\nk trovám konania pri zmene exekútora a v bode 9 potom exekútorovi\ntrovy exekúcie nepriznal. Napadnuté uznesenie spočíva na svojvoľnej a arbitrárnej\núvahe súdu, že súdny exekútor si mal ponechať na trovy exekúcie čiastku z vymoženej\nsumy v prípade čiastočného vymoženia pohľadávky. Okresný súd však dôvodí neurčito\na bez toho, aby zistil, či došlo k čiastkovému vymoženiu a na akú čiastku z vymoženej sumy\nmá pôvodný exekútor nárok podľa § 60 Exekučného poriadku. Napadnuté uznesenie tak\nporušuje právo na ochranu majetkových práv povinného a pôvodného exekútora,\nkeďže prijaté plnenie alebo peňažné prostriedky prevedené z účtov povinného podliehajú\naž do právoplatného skončenia exekúcie právu na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1\nústavy a čl. 1 dodatkového protokolu.\n4. Podľa sťažovateľa zmätočným a neurčitým odôvodnením výroku o nepriznaní trov\nexekúcie došlo aj k porušeniu princípu právnej istoty, ktorý je súčasťou práva na súdnu\n\n3\n\nochranu. Rozhodnutím o zmene exekútora bez riadneho vysporiadania prostriedkov\npovinného na účte pôvodného exekútora sa sťažovateľ ako povinný dostal do stavu právnej\nneistoty. Sťažovateľ v dôsledku arbitrárneho rozhodnutia okresného súdu stratil právnu\nistotu a legitímne očakávanie, že jeho majetok bol v exekučnom konaní použitý v súlade\nso zákonom (§ 243k Exekučného poriadku). Uvedený stav právnej neistoty sa premieta\naj do ďalšieho postavenia povinného v pokračujúcej exekúcii. Sťažovateľ ako povinný nemá\nprávnu ani procesnú možnosť požadovať od nového exekútora akékoľvek nároky vzťahujúce\nsa na už vymožené prostriedky, ktoré sú na účte pôvodného exekútora. Podľa sťažovateľa\nzmätočným a neurčitým (arbitrárnym) napadnutým uznesením okresný súd poskytol právnu\nochranu majetku exekútora\n\n, ktorý získal z majetku povinného,\n\na súčasne neposkytol ochranu majetku sťažovateľa. Podľa sťažovateľa dôvodom podania\nústavnej sťažnosti sú aj informácie od súdom povereného nového exekútora, ktorý vykonáva\nexekúciu a uplatňuje exekučný nárok v pôvodnej výške, bez zohľadnenia finančných\nprostriedkov vymožených pôvodným exekútorom.\n5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal ústavnú\nsťažnosť na ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:\n„Uznesením Okresného súdu Bratislava I. č. k. 1Er/68/2012 zo dňa 28.11.2018 boli\nporušené základné práva a slobody sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, a základné práva a slobody podľa čl. 11 ods. 1 a ods. 3 a čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd a ľudské práva a základné slobody podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nUznesenie Okresného súdu Bratislava I. č. k. 1Er/68/2012-298 zo dňa 28.11.2018 sa\nzrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I. na nové rozhodnutie.\nSťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 204,43 €,\nktoré je povinný Okresný súd Bratislava I. zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu...“\n6. Vec napadla ústavnému súdu 19. februára 2019 a v súlade s pravidlami\nrozdeľovania vecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019 neboli sudcom\nspravodajcom pridelené, sťažovateľkina vec podľa čl. X bodu 2 písm. c) Rozvrhu práce\n4\n\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\nspadala do kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali byť prerozdeľované po vymenovaní\nďalších sudcov ústavného súdu. Po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu\n(10. októbra 2019) v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku\nč. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľa\nprerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\na pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5\nrozvrhu práce je na konanie vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Mojmír\nMamojka (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.\nII.\nRelevantná právna úprava\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej\n\n5\n\nsťažnosti, ktorá bola doručená ústavnému súdu 19. februára 2019, postupoval v súlade\ns príslušnými ustanoveniami zákona o ústavnom súde.\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n11. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa § 243h Exekučného poriadku prvej vety ak tento zákon v § 243i až § 243k\nneustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia\npodľa predpisov účinných do 31. marca 2017.\n13. Podľa § 9a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 ak to\npovaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia\nCivilného sporového poriadku (odsek 1). Ustanovenia Civilného sporového poriadku\no odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej\nobrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní\npodľa tohto zákona nepoužijú (odsek 2).\n\n6\n\n14. Podľa § 30 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017\núčastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa o osobe exekútora.\n15. Podľa § 30 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017\núčastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa\ndoručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol\ndozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietky povinného voči osobe\nexekútora nemajú odkladný účinok.\n16. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017\núčastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania,\nv ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,\núčastníkom konania je aj poverený exekútor.\n17. Podľa § 44 ods. 10 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017\noprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať\nna príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora\ndo 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.\n18. Podľa § 44 ods. 11 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 súd\nv rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 10 zároveň vykonaním exekúcie poverí\nexekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom\nsúdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného\nnávrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie\npôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.\n19. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok...\n20. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok...\n21. Podľa čl. 11 ods. 3 listiny vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu\npráv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Jeho výkon\n\n7\n\nnesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru ustanovenú\nzákonom.\n22. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\n23. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\n24. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n25. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva...\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n26. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa ako povinného\nv predmetnom exekučnom konaní o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu,\nzákladného práva vlastniť majetok, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie a práva\nna ochranu majetku napadnutým rozhodnutím, ktorým okresný súd v prvom výroku vyhovel\nnávrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho\nexekútora\n\n, a v druhom výroku rozhodol o nepriznaní náhrady\n\ntrov exekúcie pôvodnému exekútorovi.\n27. Sťažovateľ dôvodí tým, že nebol účastníkom konania o zmene exekútora a nemal\no tomto konaní žiadnu vedomosť, teda okresný súd rozhodol „v rozpore s § 200, prvá veta\nexekučného poriadku“. Podľa sťažovateľa okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenie\n§ 243k Exekučného poriadku, pred rozhodnutím nezistil riadne skutkový stav,\n\n8\n\nkeď nezohľadnil, aká časť majetku povinného bola použitá na uspokojenie vymáhanej\npohľadávky a aká na uspokojenie nárokov súdneho exekútora. Sťažovateľ namieta tiež\nporušenie princípu právnej istoty, keďže k zmene súdneho exekútora došlo bez riadneho\nvysporiadania prostriedkov povinného na účte pôvodného exekútora, o čom svedčí aj\nskutočnosť, že súdom poverený exekútor uplatňuje exekučný nárok v pôvodnej výške\nbez zohľadnenia už vymožených peňažných prostriedkov.\nIII.A\nK namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa prvým výrokom\nnapadnutého uznesenia\n28. Exekučné konanie je ovládané dispozičným princípom, ktorý sa prejavuje jednak\nv tom, že oprávnený má právo zvoliť si exekútora, ktorému podá návrh na vykonanie\nexekúcie,\n\na tiež\n\nv možnosti\n\nkedykoľvek\n\nv priebehu\n\nexekúcie\n\nzmeniť\n\nexekútora,\n\na to aj bez udania dôvodu. Keďže pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora (obdobne\nje tomu tak aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,\npozn.) sa vo vzťahu k osobe exekútora nevykonáva dokazovanie, nemožno hovoriť\no kontradiktórnom charaktere tohto konania. Preto skutočnosť, že sťažovateľ nebol\núčastníkom konania o zmene exekútora, presnejšie povedané, že okresný súd rozhodol\nbez vyjadrenia sťažovateľa k návrhu oprávneného na zmenu exekútora, ktorému vyhovel,\nnemá za následok porušenie práva sťažovateľa na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny), resp. jeho práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1\ndohovoru). Podľa relevantnej právnej úpravy majú účastníci konania (teda aj sťažovateľ)\nprávo vyjadriť sa o osobe exekútora, a to využitím inštitútu námietky zaujatosti, ktorú môžu\nuplatniť po poverení exekútora vykonaním exekúcie.\n29. Vo vzťahu k námietke porušenia základného práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1\nústavy, čl. 11 ods. 1 a 3 listiny) a práva na pokojné užívanie majetku (čl. 1 dodatkového\nprotokolu) prvým výrokom napadnutého uznesenia, ktorým v priebehu exekúcie došlo\nk zmene súdneho exekútora, je potrebné konštatovať, že samotná skutočnosť, že výkonom\nexekúcie bol poverený iný exekútor, nemá žiaden dopad na majetkovú sféru sťažovateľa\n\n9\n\nako povinného v exekučnom konaní, a teda ani na ním označené práva hmotného\ncharakteru.\n30. Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel pri jej predbežnom prerokovaní\nk záveru, že ústavná sťažnosť v časti namietaného porušenia označených práv sťažovateľa\nprvým výrokom napadnutého rozhodnutia je zjavne neopodstatnená podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde.\nIII.B\nK namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa druhým výrokom\nnapadnutého uznesenia\n31. Ústavný súd vo vzťahu k tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta\nporušenie\n\nsvojich\n\npráv\n\ndruhým\n\nvýrokom\n\nnapadnutého\n\nrozhodnutia,\n\nkonštatuje,\n\nže o sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď namietaným postupom\nalebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a osobou sťažovateľa,\nprípadne z iných dôvodov (m. m. III. ÚS 319/2012, III. ÚS 131/2012, I. ÚS 243/2011,\nII. ÚS 245/2011). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným\npostupom, prípadne rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa, ide zvlášť vtedy,\nak sťažovateľ nie je účastníkom namietaného konania alebo aspoň jeho relevantnej\n(namietanej) časti.\n32. Druhým výrokom napadnutého rozhodnutia okresný súd rozhodol o trovách\nexekúcie pôvodného exekútora, ktorému náhradu trov exekúcie nepriznal. Podľa relevantnej\nprávnej úpravy má exekútor postavenie účastníka tej časti exekučného konania, v ktorej súd\nrozhoduje o trovách exekúcie. Preto ak podľa tvrdenia sťažovateľa napadnutým uznesením\ndošlo k porušeniu majetkových práv pôvodného exekútora, tieto si musí hájiť on sám.\nOznačený výrok sa však žiadnym spôsobom priamo nedotýka právneho postavenia\nsťažovateľa ako povinného v exekučnom konaní, a preto ním ani nemohlo dôjsť k zásahu\ndo jeho základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny)\n\n10\n\nalebo jeho práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru). Výrok napadnutého\nuznesenia nepredstavuje ani zásah do majetkovej sféry sťažovateľa, keďže ako povinný\nnebol zaviazaný na náhradu trov exekúcie, zjavne preto nemohlo dôjsť ani k porušeniu jeho\nzákladného práva vlastniť majetok či práva na ochranu majetku (teda práv hmotného\ncharakteru zaručených čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 a 3 listiny a čl. 1 dodatkového\nprotokolu). Ústavný súd preto konštatuje nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi osobou sťažovateľa a označeným výrokom napadnutého uznesenia, z čoho možno\nvyvodiť záver, že sťažovateľ nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom vo vzťahu\nk preskúmavaniu ústavnou sťažnosťou napadnutého uznesenia v časti jeho druhého výroku.\n33. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti vo vzťahu ku konaniu o ústavnej\nsťažnosti podľa čl. 127 ústavy opakovane vyslovil, že ústavnú sťažnosť nemôže podať\nfyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd\niných osôb, nie svojich (II. ÚS 191/04). Domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom\nsúde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany svojich\nzákladných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06).\n34. Keďže ústavnú sťažnosť vo vzťahu k druhému výroku napadnutého uznesenia\npodal sťažovateľ, ktorý nie je aktívne vecne legitimovaný na jej podanie, ústavný súd\ndospel k záveru, že ide o ústavnú sťažnosť podanú neoprávnenou osobou, a preto ju v tejto\nčasti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona o ústavnom\nsúde.\n35. V súvislosti s deklarovanou nespokojnosťou sťažovateľa s postupom nového\nexekútora a jeho tvrdením, že nemá právnu ani procesnú možnosť požadovať od nového\nexekútora akékoľvek nároky vzťahujúce sa na už vymožené prostriedky, ústavný súd\nnad rámec dôvodov, ktoré viedli k odmietnutiu ústavnej sťažnosti, považuje za potrebné\npodotknúť, že podľa relevantnej právnej úpravy exekučný súd po rozhodnutí o zmene\nexekútora vec postúpi novému ním poverenému súdnemu exekútorovi spolu s exekučným\nspisom\n\npôvodného\n\nsúdneho\n\nexekútora.\n\nZ exekučného\n\nspisu\n\nmusí\n\nbyť\n\nzrejmé,\n\nv akom rozsahu boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku povinného, prípadne aká\nsuma bola použitá na uspokojenie nárokov súdneho exekútora. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí,\n\n11\n\nže k čiastočnej úhrade vymáhanej pohľadávky došlo exekúciou prikázaním pohľadávky\nz jeho bankových účtov, túto skutočnosť je možné preukázať výpisom z príslušných účtov.\nSťažnostná argumentácia implicitne naznačuje hypotetickú možnosť budúcich problémov\npri uspokojovaní nárokov na náhradu trov exekúcie, čo však z pohľadu možného dopadu\nnapadnutého rozhodnutia (v jeho druhom výroku) na právne pomery sťažovateľa\nako povinného nie je relevantné. Navyše, ústavný súd pripomína, že exekútor zodpovedá\nza škodu, ktorú spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s exekučnou činnosťou, a je\naj nositeľom disciplinárnej zodpovednosti. Sťažovateľ preto môže využiť prostriedky\nprávnej ochrany v zmysle Exekučného poriadku (najmä sťažnosť na činnosť exekútora,\nktorú vybavuje Slovenská komora exekútorov a na základe ktorej možno vykonať kontrolu\nexekučnej činnosti) vrátane inštitútu náhrady škody spôsobenej v súvislosti s výkonom\nexekučnej činnosti, ktorý je možné uplatniť aj podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (II. ÚS 289/08, uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 75/2015 z 23. 3. 2016, uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 138/2008 z 25. 2. 2010).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. januára 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "exekúcia-exekútor", "exekúcia-trovy exekúcie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:88b651b3-283f-4b1d-9c69-60e60b110458", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 319/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 319/2012 z 10. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-10", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88b651b3-283f-4b1d-9c69-60e60b110458"}, {"guid": "ussr:bd4fb047-5e00-482c-8311-9e112a7fcb19", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 131/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 131/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd4fb047-5e00-482c-8311-9e112a7fcb19"}, {"guid": "ussr:8225d1c5-bdbe-4066-a3d3-1d6ad35ab987", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8225d1c5-bdbe-4066-a3d3-1d6ad35ab987"}, {"guid": "ussr:d2e0083c-eace-40cd-95b2-4a839ba35219", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 245/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 245/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d2e0083c-eace-40cd-95b2-4a839ba35219"}, {"guid": "ussr:9046da5a-c320-4658-a0bd-a0577e8b81ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 289/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 289/08 z 5. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-05", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9046da5a-c320-4658-a0bd-a0577e8b81ae"}, {"guid": "ussr:2aff96f2-5bac-436e-bed8-102368a14566", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aff96f2-5bac-436e-bed8-102368a14566"}, {"guid": "ussr:c1365728-4259-469a-aa80-3d2ee013a8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/06 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1365728-4259-469a-aa80-3d2ee013a8fe"}, {"guid": "ussr:902d246a-0c4e-40d5-b441-b295d79a2fb5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 191/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 191/04 z 8. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-08", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:902d246a-0c4e-40d5-b441-b295d79a2fb5"}, {"guid": "dfa28237-5f22-4a7f-85e4-f209a1dfa9aa:2e74bf3c-0fc4-4eaa-88af-52d3bb7f453d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2011:1407227109.5", "spisova_znacka": "8Co/315/2009", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/315/2009 z 26. 9. 2011", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2011-09-26", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1407227109.5"}, {"guid": "c915180d-b106-49ee-9d03-04908ba5e2de:a2a6c224-ed0b-4f00-a1aa-ec1ecef9bd55", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Er/68/2012", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 1Er/68/2012 z 4. 9. 2012", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2012-09-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c915180d-b106-49ee-9d03-04908ba5e2de:a2a6c224-ed0b-4f00-a1aa-ec1ecef9bd55"}], "citovane_v": []}