{"guid": "ussr:d83e362e-f409-475a-a421-2e8910fcfaae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.106.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 106/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 106/2020 z 2. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 106/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.106.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d83e362e-f409-475a-a421-2e8910fcfaae", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.106.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.106.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.106.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 106/2020-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcu Petra Straku a sudcu Martina\nVernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej\nspoločnosti MPTP, s. r. o., Hlavná 31, Trnava, IČO 47 328 363, právne zastúpenej Prosman\na Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., Hlavná 31, Trnava, IČO 36 865 281, v mene\nktorej koná konateľ a advokát JUDr. Tomáš Pavlovič, vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, bližšie nekonkretizovaného základného práva zaručeného čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu\nKošice II. sp. zn. 35 Cb 49/2015 z 12. februára 2018 a rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 4 Cob 65/2018 z 23. augusta 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti MPTP, s. r. o., o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n13. novembra 2018 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti MPTP, s. r. o.,\nHlavná 31, Trnava, IČO 47 328 363 (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), bližšie nekonkretizovaného základného práva\nzaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 35 Cb 49/2015\nz 12. februára 2018 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Cob 65/2018 z 23. augusta 2018 (ďalej len\n„rozsudok krajského súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní vedenom\nna okresnom súde pod sp. zn. 35 Cb 49/2015 žalobou domáhal proti\n\n‒\n\nako žalovanému (ďalej len „žalovaný“) zaplatenia sumy 3 345 €\ns príslušenstvom. Pohľadávka vznikla z titulu nezaplateného nájomného zo zmluvy\no podnájme nebytových priestorov, ktorú uzatvoril právny predchodca sťažovateľa,\n(ďalej len „právny predchodca sťažovateľa“), a žalovaný.\nNa základe zmluvy bol žalovaný oprávnený užívať časť priestoru obchodného domu\n\n,\n\nkde si umiestnil stánok s okuliarmi. Keďže žalovaný neuhradil splatné faktúry nájomného,\nprávny predchodca sťažovateľa demontoval stánok žalovaného a umiestnil ho na neznáme\nmiesto, čím mal podľa jeho vyjadrenia realizovať svoje zádržné právo. Právny predchodca\nsťažovateľa v konaní uviedol, že tento stánok nie je možné vydať, pretože bol demontovaný\nza prítomnosti pána\n\n, ktorý už nie je zamestnancom právneho predchodcu\n\nsťažovateľa a nie je známe, kde sa v súčasnosti stánok nachádza. Pohľadávka zo zmluvy\no prenájme bola z právneho predchodcu sťažovateľa postúpená na sťažovateľa zmluvou\no postúpení pohľadávok z 27. marca 2014.\n\n2\n\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 35 Cb 49/2015-213 z 12. februára 2018 žalobu\nzamietol a vyslovil, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n4. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie.\n5. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 4 Cob 65/2018 z 23. augusta 2018 rozsudok\nokresného súdu potvrdil a žalovanému priznal proti sťažovateľovi nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v plnom rozsahu. V odôvodnení okrem iného konštatoval:\n„... Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie,\npodľa ktorých došlo k vzniku zádržného práva na zabezpečenie pohľadávky právneho\npredchodcu žalobcu z nájomného v súlade s § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka...\n... právny predchodca žalobcu o súpis zadržaných vecí žalovaného v lehote 8 dní\nv súlade s ustanovením § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepožiadal a preto mu vznikla\nzo zákona povinnosť ich vydať žalovanému. Táto povinnosť aj podľa názoru odvolacieho\nsúdu prešla na postupníka, teda žalobcu a to v súlade s § 524 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka...\n... Tým, že postupca prestal byť veriteľom uplatnenej pohľadávky, je povinný\npostupníkovi vydať alebo na neho previesť všetky prostriedky, ktoré sa viažu k predmetnej\npohľadávke z nájomného vzťahu.\n... súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že ak žalobca, rovnako ako aj jeho\nprávny predchodca, nie je schopný vydať zadržané veci žalovanému, tak ako túto povinnosť\nukladá ustanovenie § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno žalobe o zaplatenie\nnájomného vyhovieť.“\n6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že krajský súd spôsobom jeho\nodôvodnenia, nesprávnym právnym posúdením a tým, že nenapravil nesprávne právne\nposúdenie okresným súdom, porušil práva sťažovateľa garantované ústavou a dohovorom.\nSťažovateľ argumentoval: «... prenajímateľ sa momentom, kedy zrealizuje zádržné právo\nza splnenia všetkých zákonných podmienok podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka,\nstáva oprávneným držiteľom zadržaných veci počas doby 8 dní. Ak prenajímateľ v lehote\n8 dní podá na súd návrh na súpis zadržaných vecí, oprávnená držba prenajímateľovi stále\n\n3\n\ntrvá. Ak však prenajímateľ domnelo realizuje zádržné právo napriek tomu, že nie sú splnene\nvšetky zákonné predpoklady pre realizáciu zádržného práva uvedené v § 672 ods. 2\nObčianskeho zákonníka, nedochádza k vzniku zádržného práva, ale naopak dochádza\nk vzniku neoprávnenej držby. Rovnaký následok má aj situácia, ak prenajímateľ síce\nv súlade s § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka realizuje zádržné právo, ale nepožiada súd\no súpis zadržaných hnuteľných vecí. Ak prenajímateľ nepožiada súd o súpis zadržaných\nhnuteľných vecí, je povinný veci vydať nájomcovi, teda márnym uplynutím lehoty 8 dní je\nprenajímateľ neoprávneným držiteľom zadržaných hnuteľných vecí a je povinný ich vydať\nnájomcovi.\nZádržné právo a neoprávnená držba majú však rozdielne právne následky. Veriteľ,\nktorému svedčí zádržné právo hnuteľných vecí dlžníka, je oprávnený tieto držať a z nich\nsa pri výkone exekúcie uspokojiť, pričom dlžník ako vlastník zadržaných vecí nie je\noprávnený na ich vydanie. Zádržné právo veriteľa prechádza na jeho právneho nástupcu\na rovnako s postúpenou pohľadávkou ako zabezpečenie tejto pohľadávky. Veriteľ, ktorý je\nneoprávneným držiteľom hnuteľných vecí dlžníka, teda veriteľ, ktorý fakticky drží hnuteľné\nveci patriace dlžníkovi, ale nedošlo k splneniu všetkých podmienok vyžadovaných pre vznik\nzádržného práva, je povinný fakticky držané veci vydať ich vlastníkovi, a to na požiadanie\nich vlastníka. Nakoľko pri neoprávnenej držbe sa nejedná o zabezpečovací inštitút,\npostúpením pohľadávky veriteľa, ktorý je neoprávneným držiteľom hnuteľných veci\npatriacich dlžníkovi, neprechádza povinnosť vydať hnuteľné veci dlžníkovi z postupcu\npohľadávky na postupníka.“\n7. Sťažovateľ tiež uviedol, že v rozhodnutí okresného súdu aj krajského súdu\nabsentuje odôvodnenie vo vzťahu k splneniu všetkých podmienok podľa § 672 ods. 2\nObčianskeho zákonníka, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Zádržné právo nevzniká iba\nfaktickým zadržaním hnuteľných vecí a výrokom o ich zadržaní v liste právneho\npredchodcu sťažovateľa, ako sa mylne domnievajú súdy. Ďalej dôvodil: «Súd II. inštancie,\nrovnako ako súd I. inštancie, aplikovali na skutkový stav právnu normu, ktorá sa na právny\nvzťah aplikovať nedá z dôvodu skutkových zistený ustálených súdom, a to konkrétne § 672\nods. 2 Občianskeho zákonníka. Súdy oboch inštancií vyvodili právny záver, že\nna Sťažovateľa prešlo zádržné právo pôvodného veriteľa\n\n4\n\na aj\n\npovinnosť pôvodného veriteľa\n\nvydať hnuteľné veci\n\nžalovanému\n\nAplikácia tejto právnej normy a právne\n\nzávery, ku ktorým súdy oboch stupňov dospeli považujeme za arbitrárne, nesprávne a\nzjavne v rozpore s ustanoveniami § 672 Občianskeho zákonníka.\nV konaní bolo preukázané, že pôvodný veriteľ bez splnenia podmienok pre vznik\nzádržného práva zadržal hnuteľné veci žalovaného\n\n. Rovnako\n\nbolo preukázané, že pôvodnému veriteľovi\n\nvznikla povinnosť\n\nv zmysle § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka vydať hnuteľné veci žalovanému\n. Už len z povahy veci sú tieto dve skutkové zistenia vo vzájomnom\nlogickom rozpore, nakoľko buď pôvodnému veriteľovi vzniklo zádržné právo k hnuteľným\nveciam žalovaného\n\nalebo bol pôvodný veriteľ\npovinný hnuteľné veci žalovanému\n\nvydať. Napriek tejto logickej diskrepancii, na základe takto zistených skutkových okolností,\nsúd I. aj súd II. inštancie vyvodili právny záver, že povinnosť vydať neoprávnene\nzadržiavané hnuteľné veci žalovaného\n\nprešla na Sťažovateľa\n\npostúpením pohľadávky voči žalovanému\n\nz postupcu\n\n(pôvodného veriteľa\n\n) na postupníka, ktorým je Sťažovateľ,\n\nčo je v príkrom rozpore s ustanovením § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka a táto právne\nnorma v predmetnom konaní ani nemala byť aplikovaná.\nĎalej súd I. aj II. inštancie vyvodili právny záver o existencii zádržného práva\npôvodného veriteľa\n\na aj Sťažovateľa beztoho, aby svoje\n\nrozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnili, nakoľko v rozhodnutiach súdu I. aj II.\ninštancie chýba odôvodnenie splnenia podmienok pre vznik zádržného práva.\n... súd I. aj II. inštancie právnu vec posúdil tak, že toto právne posúdenie\nnezodpovedá zistenému skutkovému stavu a je s ním v príkrom rozpore. V konaní nebolo\nvôbec preukázané splnenie podmienok pre vznik zádržného práva a pre prechod povinnosti\nvydať hnuteľné veci z pôvodného veriteľa\n\nna postupníka,\n\nktorým je Sťažovateľ.»\n\n5\n\n8. Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom\ntakto:\n„1. Základné právo Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/65/20l8\nzo dňa 23.08.2018 v spojení s Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Cb/49/2015\nzo dňa 12.02.2018 porušené bolo.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší Rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 4Cob/65/2018 zo dňa 23.08.2018 a Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn.\n35Cb/49/2015 zo dňa 12.02.2018 a zároveň vec vracia Okresnému súdu Košice II na ďalšie\nkonanie.\n3. Krajský súd v Košiciach a Okresný súd Košice II sú povinní spoločne\na nerozdielne zaplatiť Sťažovateľovi trovy konania na účet právneho zástupcu Sťažovateľov\nspoločnosti Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o.,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n9. Vec napadla ústavnému súdu 13. novembra 2018 a bola pôvodne pridelená\nsudcovi spravodajcovi Sergejovi Kohutovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné\nobdobie sudcu ústavného súdu. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení\ndodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola táto vec\nprerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\na pridelená sudcovi Martinovi Vernarskému ako novému sudcovi spravodajcovi. V zmysle\nčl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce je preto na rozhodnutie v predmetnej veci príslušný tretí\nsenát ústavného súdu, ktorého ďalším členom je Peter Straka a predsedom senátu je Mojmír\nMamojka.\n\n6\n\nII.\nRelevantná právna úprava\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nv čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2\nzákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,\npričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú\nzachované.\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\n7\n\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný\nsúd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie.\n16. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť nie je prípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n17. Podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie\nsťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky,\nktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa.\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n19. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n20. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n8\n\nIII.\nPrávne hodnotenie ústavného súdu\n21. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde je viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu\nna začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak. Viazanosť ústavného súdu návrhom\nna začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti,\nv ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 39 ods. 3 a § 43 ods. 1\nzákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah a predmet konania pred ústavným\nsúdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže\nústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej\nsťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.\n22. Ústavný súd uvádza, že sťažovateľ sa v zmysle petitu ústavnej sťažnosti domáha\nvyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd k tomuto konštatuje, že v petite sťažnosti došlo\nk zjavnej chybe v písaní, keď sťažovateľ namiesto čl. 48 ods. 2 ústavy uviedol nesprávne\nčl. 48 ods. 1 ústavy. Uvedené vyplýva z obsahu sťažnosti, keď sťažovateľ tak v úvodnom\noznačení sťažnosti, ako aj v odstavci ústavnej sťažnosti bezprostredne predchádzajúcom\npetitu uvádza, že namieta porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy. Navyše, z kontextu ústavnej\nsťažnosti ako celku nijako nevyplýva, že by sťažovateľ namietal porušenie základného\npráva na zákonného sudcu, ktoré zakotvuje čl. 48 ods. 1 ústavy. Ústavný súd preto uzavrel,\nže sťažovateľ namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n23. Aby mohol ústavný súd pristúpiť k vecnému posúdeniu ústavnej sťažnosti, je\nnajskôr povinný skúmať, či sú naplnené všetky zákonom požadované náležitosti a či sú\nvôbec dané podmienky na jej prerokovanie ustanovené zákonom o ústavnom súde.\nV prerokovávanom prípade k takému záveru nedospel.\nK namietanému porušeniu označených práv rozsudkom okresného súdu\n24. Ústava nezakotvuje ústavný súd ako jediný a výlučný orgán ochrany základných\npráv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb. V zmysle princípu subsidiarity\n9\n\nformulovaného v čl. 127 ods. 1 ústavy (ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd) nemal ústavný súd právomoc preskúmavať namietaný rozsudok okresného súdu,\nkeďže právomoc rozhodnúť o ochrane práv sťažovateľa, ktoré ním údajne mali byť\nporušené, mal v rámci riadneho inštančného postupu a prostredníctvom odvolania krajský\nsúd, pričom podanie odvolania sťažovateľ aj využil, hoci s nie priaznivým výsledkom.\n25. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť\nústavnej sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) v spojení s § 132 ods. 1 zákona\no ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nK namietanému porušeniu označených práv rozsudkom krajského súdu\n26. Sťažovateľ vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva sa na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru krajskému súdu vytýka, že pokiaľ dospel k záveru, že zádržné\nprávo prešlo z právneho predchodcu sťažovateľa na sťažovateľa spolu s povinnosťou vydať\nhnuteľné veci zúčastnenej osobe, tento právny záver je arbitrárny, v rozpore s § 672\nObčianskeho zákonníka. Sťažovateľ tiež namieta, že rozsudok krajského súdu nie je náležite\nodôvodnený, pretože v ňom absentuje odôvodnenie vo vzťahu k splneniu všetkých\npodmienok pre vznik zádržného práva, ktoré musia byť splnené kumulatívne.\n27. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľa poukazuje na svoje\nrozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie\nzákladných práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým\nfyzickým osobám zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje\naž vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porov. I. ÚS 9/00, II. ÚS 592/2013,\nIII. ÚS 375/2010, IV. ÚS 26/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nzistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím\njemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí\ntakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porov.\nI. ÚS 22/03, II. ÚS 349/08, II. ÚS 421/2013, III. ÚS 152/03, IV. ÚS 177/05). Za situácie,\nak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych\n\n10\n\nopravných prostriedkov podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), nemožno sa domáhať ochrany svojich práv\nv konaní pred ústavným súdom.\n28. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.\nPreto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť\ntejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten\norgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu\n(IV. ÚS 128/04).\n29. Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne\nprostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich\nuplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody\nsťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 193/2010,\nI. ÚS 178/2011, IV. ÚS 453/2011, III. ÚS 703/2017).\n30. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,\nak to zákon pripúšťa.\n31. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n32. Citovaná právna úprava (účinná od 1. júla 2016) presunula ťažisko tvrdenia\na preukazovania vád zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na dovolateľa, ktorý limity\nposúdenia prípustnosti dovolania určuje obsahom podaného dovolania.\n33. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť\ndovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla\nintenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý\nproces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\n\n11\n\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa\nvymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň\nznamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,\nna relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie\no riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti) [uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 6 Cdo 155/2017 z 25. októbra 2017].\n34. Ako vyplýva z už citovaného uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 155/2017\nz 25. októbra 2017, porušenia práva na spravodlivý súdny proces, od ktorého sa odvíja\nprípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, sa súd môže dopustiť aj tým spôsobom, že\nporuší právo strany sporu na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Ústavnou sťažnosťou\nnapadnutý rozsudok krajského súdu je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej\na pokiaľ sťažovateľ namieta nenáležité odôvodnenie rozsudku krajského súdu, je zrejmé, že\nsťažovateľ sa mohol ochrany svojich práv domáhať prostredníctvom dovolania podľa § 420\npísm. f) CSP.\n35. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľ možnosť\npodania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) nevyužil, dovolanie nepodal.\nNevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno preto nahradzovať ústavnou\nsťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej\naž vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť\núčinnej ochrany svojich práv; a túto možnosť sťažovateľ v tomto prípade mal.\n36. Keďže sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že dovolanie nepodal\nz dôvodov hodných osobitného zreteľa, v okolnostiach jeho prípadu ani neprichádzal\ndo úvahy prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle § 132 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde.\n\n12\n\n37. Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132\nods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\nako neprípustnú.\n38. Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd konštatuje,\nže sťažovateľ v sťažnosti nekonkretizoval, porušenie ktorého z čiastkových práv,\nktoré tvoria obsah čl. 48 ods. 2 ústavy, namieta. Navyše, v ústavnej sťažnosti absentuje\nakékoľvek relevantné odôvodnenie tvrdeného porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy, ktoré by malo\nústavnoprávny rozmer.\n39. Odôvodnenie návrhu je pritom podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nzákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd\nuž opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami\nzákona o ústavnom súde (§ 43 ods. 1 a § 123 ods. 1) vyplýva, že sťažovateľ musí označiť\nzákladné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením\npríslušných článkov ústavy, ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08,\nIV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu a navrhnúť v tejto\nsúvislosti dôkazy.\n40. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania i jeho ostatnými\npožadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby\npožadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.\n41. Vzhľadom na to, že nedostatok odôvodnenia, ktoré predstavuje podstatnú\nnáležitosť návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy (vyplývajú\nz neho totiž dôvody návrhu, ktorými je ústavný súd podľa § 45 zákona o ústavnom súde\nviazaný), nie je možné považovať za odstrániteľný nedostatok, ktorý je možné odstrániť\npo uplynutí lehoty stanovenej v § 124 zákona o ústavnom súde, o to viac v prípade, ak je\nsťažovateľ v konaní pred ústavným súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,\nústavný súd v okolnostiach daného prípadu sťažovateľa na odstránenie nedostatkov ústavnej\n\n13\n\nsťažnosti spočívajúcich v nedostatočnom odôvodnení ústavnej sťažnosti nevyzýval (m. m.\nIV. ÚS 117/2019).\n42. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy rozsudkom krajského súdu odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nedostatok náležitostí ustanovených\nzákonom.\n43. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd už o ďalších návrhoch\nsťažovateľa v nej uplatnených (návrh na zrušenie napadnutých rozhodnutí a vrátenie veci\nokresnému súdu, návrh na priznanie náhrady trov konania) nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. apríla 2020\n\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-nepodanie", "zádržné právo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:17e70d63-27a1-450a-91d0-8b13f3749d7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.117.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 117/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 117/2019 z 12. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-12", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.117.2019.1"}, {"guid": "ussr:86613b54-850f-41e7-8adf-ae891eabe02f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 703/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 703/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1"}, {"guid": "ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 592/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 592/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca"}, {"guid": "ussr:fee35cd8-c1a2-4d05-9cbd-42b5823d1f38", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 421/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 421/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fee35cd8-c1a2-4d05-9cbd-42b5823d1f38"}, {"guid": "ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 288, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf"}, {"guid": "ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390"}, {"guid": "ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 375/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 375/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed"}, {"guid": "ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 193/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4"}, {"guid": "ussr:9d337682-8ef4-419f-aa00-4f211ee108e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 349/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d337682-8ef4-419f-aa00-4f211ee108e0"}, {"guid": "ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 146/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 146/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 372, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d"}, {"guid": "ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/04 z 5. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-05", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "9320d79a-5122-4b4e-9139-61ee39fd34c8:0cdc622c-ada5-4afe-845b-065d4838301e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7214214107.3", "spisova_znacka": "4Cob/65/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/65/2018 z 22. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-08-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7214214107.3"}, {"guid": "3f9a8b07-d3ca-4f18-a0ae-9db2140c9b61:71ddc5c2-82b2-4cae-9cec-69ab4a96c8df", "ecli": null, "spisova_znacka": "35Cb/49/2015", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 35Cb/49/2015 z 6. 11. 2015", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2015-11-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3f9a8b07-d3ca-4f18-a0ae-9db2140c9b61:71ddc5c2-82b2-4cae-9cec-69ab4a96c8df"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:db082f5c-e7a2-4295-835a-d04cb67fcf66", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.34.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 34/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 34/2022 z 3. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-03", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.34.2022.1"}]}