{"guid": "ussr:54fbb579-a5f2-4e3b-8c0a-d9b30dc9d316", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.105.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 105/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 105/2020 z 2. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 105/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.105.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2020-04-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/54fbb579-a5f2-4e3b-8c0a-d9b30dc9d316", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.105.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.105.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.105.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 105/2020-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra\nStraku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátskou\n\nkanceláriou JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokát a konateľ JUDr. Milan Ficek, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1\na 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžk 29/2018 z 31. júla 2019 a rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 1 S 4/2016 zo 31. mája 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSťažnostná argumentácia a skutkový stav\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n22. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia\n\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na podľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Sžk 29/2018 z 31. júla 2019 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 1 S 4/2016 z 31. mája 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok\nkrajského súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ spolu s manželkou\niniciovali 10. apríla 2015 správne konanie návrhom na vydanie územného rozhodnutia\nna stavbu „Rodinný dom dvojgeneračný“\n\nPríslušný stavebný úrad\n\nvydal 12. júna 2015 rozhodnutie č. 2015/1100/preruš/KR, ktorým prerušil začaté konanie\na vyzval sťažovateľa s manželkou, aby svoj návrh doplnili v lehote 60 dní s tým, že boli\npoučení o následku nedoplnenia návrhu v určenej lehote, ktorým bolo zastavenie konania.\nUrčená lehota uplynula 18. augusta 2015.\n3. Vzhľadom na objektívnu nemožnosť doplnenia požadovaných dokladov požiadal\nsťažovateľ s manželkou o predĺženie procesnej lehoty o najmenej 90 dní. Stanovisko\nmagistrátu, o ktoré sťažovateľ požiadal 14. apríla 2015, bolo sťažovateľovi doručené\naž 19. augusta 2015, teda jeden deň po lehote stanovenej správnym orgánom. Sťažovateľ\nuviedol, že nemohol predpokladať, ako dlho bude trvať magistrátu vydanie stanoviska,\na preto, keď sa blížilo márne uplynutie stanovenej lehoty, v dobrej viere požiadal správny\norgán o predĺženie procesnej lehoty. Správny orgán predĺženiu lehoty nevyhovel a správne\nkonanie rozhodnutím č. 2015/1100/UR/13/zast/KR zo 7. septembra 2015 zastavil.\nNa základe odvolania sťažovateľa vo veci rozhodol Okresný úrad Bratislava, odbor\nvýstavby\n\na bytovej\n\npolitiky\n\nrozhodnutím\n\nč.\n\nOU-BA-OVBP2-2015/88535/ZAD-2\n\nz 9. novembra 2015 (ďalej len „rozhodnutie odvolacieho orgánu“), ktorým odvolanie\nsťažovateľa a jeho manželky zamietol.\n\n2\n\n4. Následne sťažovateľ podal v zákonnej lehote proti rozhodnutiu odvolacieho\norgánu žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, o ktorej rozhodol krajský súd\nrozsudkom sp. zn. 1 S 4/2016 z 31. mája 2018 tak, že ju zamietol. O kasačnej sťažnosti\nsťažovateľa rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 5 Sžk 29/2018 z 31. júla 2019 tak,\nže ju zamietol.\n5. Podľa názoru sťažovateľa v jeho právnej veci došlo v rozhodnutiach všeobecných\nsúdov k viacerým pochybeniam. Ani krajský súd, ani najvyšší súd sa dôsledne nezaoberali\nnajpodstatnejším argumentom sťažovateľa, teda objektívnou neprimeranosťou lehoty 60 dní\nurčenej stavebným úradom na doplnenie návrhu, čo bolo v danej veci kľúčové\npre posúdenie celej veci. Stanovenie neprimeranej lehoty sťažovateľovi a jeho manželke\nobjektívne znemožnilo naplnenie účelu správneho konania a došlo k ich vylúčeniu\nz možnosti uplatňovania svojich práv.\n6. Za výrazné pochybenie považuje sťažovateľ tiež prístup konajúcich súdov k jeho\nargumentácii týkajúcej sa nepredloženia záväzného stanoviska hlavného mesta Slovenskej\nrepubliky Bratislava po lehote určenej správnym orgánom, keď súdy uviedli, že sťažovateľ\nv správnom konaní uvedené stanovisko nepredložil ani po uplynutí určenej lehoty, hoci ním\nuž v tom čase disponoval. Sťažovateľ pri svojom postupe vychádzal z poučenia vo výzve\nna doplnenie návrhu, v zmysle ktorej následkom nedoplnenia návrhu je zastavenie\nsprávneho konania. Keďže objektívne nebol sťažovateľ schopný predložiť všetku\npožadovanú dokumentáciu, požiadal o predĺženie lehoty. Ako laik nemal vedomosť\no teoretickej koncepcii jednotnosti konania, na ktorú poukázal kasačný súd. Aj tak však\nnemohol ignorovať poučenie správneho orgánu, v ktorom nebolo uvedené, že podklady\nmôže doručiť aj po lehote. Sťažovateľ preto zastáva názor, že bol stavebným úradom\npoučený nesprávne. Odvolací správny orgán, krajský súd, ako aj najvyšší súd pritom\nnavodzujú vo svojich rozhodnutiach dojem, akoby poučenie stavebného úradu nemalo\nžiadnu právnu záväznosť a nemusí sa ním riadiť. Sťažovateľ sa nemohol domnievať,\nže pokiaľ predloží jeden z požadovaných dokladov po lehote určenej stavebným úradom,\nmalo by to za následok zrušenie rozhodnutia o zastavení správneho konania.\n\n3\n\n7. Sťažovateľ zastáva názor, že v lehote 60 dní nemohol objektívne predložiť\npožadované doklady. Ak stavebný úrad vyzval sťažovateľa na doplnenie dokladov v takej\nkrátkej lehote, rovnaký následok by malo aj priame zastavenie konania bez predchádzajúcej\nvýzvy. Správny orgán tak sledoval jedine to, aby konanie zastavil, čomu svedčí\naj skutočnosť, že bez relevantného dôvodu nevyhovel včas podanej žiadosti sťažovateľa\no predĺženie lehoty. Uvedený postup poškodil sťažovateľ pri uplatňovaní jeho práv.\n8. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd v náleze\nvyslovil, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy\na podľa čl. 36 ods. 1 a 2 listiny, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom a rozsudkom krajského súdu, ako aj postupom a rozsudkom\nnajvyššieho súdu porušené boli, zruší rozsudok najvyššieho súdu a rozsudok krajského súdu\na vec vráti na ďalšie konanie, prizná sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške\n5 000 eur od každého z porušovateľov a trovy konania.\nII.\nRelevantná právna úprava\n9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n4\n\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). Za iné\ndôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne\nokolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo\nrozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer a ich únosnosť\nz hľadiska požiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta (IV. ÚS 62/08).\n15. Ústavný súd vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie\na aplikácie práva vykonanej všeobecnými súdmi s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02).\n5\n\n16. Ústavný súd konštantne judikuje, že medzi obsahom základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť, preto ich porušenie tvrdené sťažovateľom\nposudzoval spoločne (m. m. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 331/2018).\nIII.\nPrávne posúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu základných práv napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu\n17. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu bol sťažovateľ oprávnený podať\nkasačnú sťažnosť, čo aj využil.\n18. S ohľadom na uvedené je ústavný súd toho názoru, že kasačná sťažnosť\npredstavovala v okolnostiach prejednávanej veci účinný prostriedok, prostredníctvom\nktorého následne najvyšší súd ako súd kasačný poskytoval ochranu základným právam\ni právam zaručeným medzinárodnými zmluvami, ktorých porušenie sťažovateľ namietal\nv ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu. Dokazuje to i skutočnosť, že najvyšší súd\no kasačnej sťažnosti sťažovateľa rozhodol meritórne tak, že ju podľa § 461 Správneho\nsúdneho poriadku zamietol. Je tak naplnená ústavná podmienka pre aktiváciu princípu\nsubsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“), ktorá ústavnému súdu odníma právomoc konať a rozhodovať o ochrane označených\nzákladných práv i práva podľa dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu.\n19. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol pre nedostatok\nsvojej právomoci na jej prerokovanie podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.\n\n6\n\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu\n20. Sťažovateľ namieta porušenie označených práv arbitrárnosťou napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu, ktorý sa nevysporiadal s niektorými podstatnými námietkami,\nnajmä s námietkou objektívnej neprimeranosti šesťdesiatdňovej procesnej lehoty určenej\nstavebným úradom na doplnenie návrhu sťažovateľa a jeho manželky na vydanie územného\nrozhodnutia na stavbu „Rodinný dom dvojgeneračný –\n\n.“ V uvedenej lehote\n\npodľa sťažovateľa nebolo objektívne možné predložiť všetky požadované doklady, a preto\nsťažovateľ požiadal o predĺženie lehoty, čomu stavebný úrad bez relevantného dôvodu\nnevyhovel a správne konanie zastavil. Pokiaľ bolo podľa názoru odvolacieho správneho\norgánu a konajúcich všeobecných súdov možné doplniť podklady aj po uplynutí procesnej\nlehoty, uvedené sťažovateľ vzhľadom na poučenie vo výzve stavebného úradu\n(že po márnom uplynutí lehoty bude konanie zastavené) nemohol predpokladať, a preto bol\nsprávnym orgánom nesprávne poučený.\n21. K najpodstatnejšej argumentácii sťažovateľa najvyšší súd, poukazujúc na zásadu\naktívnej súčinnosti správneho orgánu a účastníkov konania, v zmysle ktorej správny orgán\nje oprávnený správne konanie prerušiť a vyzvať účastníkov konania na doplnenie návrhu\no potrebné doklady s cieľom úplného a objektívneho zistenia stavu veci, konštatoval,\nže postup správnych orgánov v danej veci zodpovedal okolnostiam, keďže sťažovateľ\ns manželkou predložili svoj návrh na vydanie územného rozhodnutia bez príslušnej\ndokumentácie (návrh neobsahoval ani základné údaje a doklady ako zoznam účastníkov\nkonania, výpis z listu vlastníctva k dotknutým pozemkom, pozn.). Najvyšší súd tiež v tejto\nsúvislosti zdôraznil, že v danom prípade ide o návrhové konanie, s ktorým zákon č. 50/1976\nZb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších\nprávnych predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a jeho vykonávacia vyhláška spájajú\npovinnosť predložiť spolu s návrhom konkrétne prílohy. V danej veci stavebný úrad\nnepožadoval žiadne prílohy, ktoré by mal mať sám k dispozícii, resp. požadoval doklady,\nktoré by neboli relevantné vo vzťahu k navrhovanému rozhodnutiu alebo by išlo o doklady,\n7\n\nktoré sťažovateľ objektívne nemohol predložiť. Sťažovateľ bol tiež riadne poučený\no následku, ktorý nastane v prípade nepredloženia požadovaných dokladov. Uvedené závery\nnajvyššieho súdu sťažovateľ v ústavnej sťažnosti nespochybnil.\n22. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietanú neprimeranú dĺžku procesnej lehoty\nposkytnutej stavebným úradom na doplnenie návrhu sťažovateľa, najvyšší súd uvedenú\npovažoval za primeranú aj vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ si povinnosť doplniť\ndoklady nesplnil ani v odvolacom konaní, v ktorom sa preskúmavalo rozhodnutie\no zastavení konania. Najvyšší súd tu poukázal aj na zásadu jednotnosti konania, v zmysle\nktorej celé správne konanie tvorí jeden celok.\n23. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na nález ústavného súdu sp. zn.\nII. ÚS 22/02, v ktorom uviedol:\n„Podľa štandardnej judikatúry ústavného súdu obsahom základného práva na inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy poskytovanú orgánom štátnej správy je umožniť\nkaždému reálny prístup k takému orgánu a tomu zodpovedajúcu povinnosť tohto orgánu\nvo veci konať tak, aby nedošlo k porušeniu ústavnoprávnych princípov upravených v druhej\nhlave siedmom oddiele ústavy (I. ÚS 84/97)... Vychádzajúc zo základnej charakteristiky\na podstaty správneho konania ústavný súd uvádza, že každý správny orgán, ktorý má konať\na rozhodovať v správnom procese, je orgánom právnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1\nústavy.\n... Úlohou i cieľom územného konania je vykonať požadované opatrenia v území tak,\naby bola v plnom rozsahu zabezpečená ochrana záujmov spoločnosti ako celku\npri súčasnom rešpektovaní oprávnených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.\n... Súkromný záujem je v konaní zabezpečený vymedzením okruhu subjektov,\nktorým zákon priznáva postavenie účastníka konania.\n... účelom konania o umiestnení stavby je vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby\nako predpokladu pre vydanie stavebného povolenia..., v ktorom sú požiadavky ochrany\nprírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie len časťou z ďalších\npožiadaviek ustanovených v § 39a ods. 2 stavebného zákona na vydanie rozhodnutia\no umiestnení stavby.“\n8\n\n24. Základné právo na inú právnu ochranu sa napĺňa takým procesným postupom\na rozhodnutím kompetentného štátneho orgánu, ktorý je v súlade s procesnými a hmotnými\nprávnymi normami vzťahujúcimi sa na vec. Správny orgán je tým subjektom, ktorý je\npovinný poskytovať účastníkom konania a ich oprávneným záujmom právnu ochranu\nv rozsahu svojej pôsobnosti spôsobom súladným s platným právom. Táto povinnosť\nmu vyplýva z § 3 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ako všeobecného procesného kódexu\nna úrovni administratívneho konania.\n25. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta\nvýkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Účelom správneho súdnictva nie je\nnáprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej\nosoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade\nvykonávaná (podobne napr. III. ÚS 502/2015, III. ÚS 33/2018).\n26. Aj vzhľadom na uvedené je pre meritórne posúdenie dôvodnosti správnej žaloby\nvždy dôležité, či došlo k reálnemu ukráteniu na subjektívnych právach žalobcu v dôsledku\nnezákonne poskytnutej právnej ochrany administratívnym orgánom. Ide o záver súdu o tom,\nči ukrátenie na právach, ktoré žalobca v správnej žalobe tvrdil, aj v konaní preukázal.\n27. Zároveň ústavný súd konštatuje, že nie každé zistené procesné pochybenie\nje dôvodom na zrušenie administratívneho rozhodnutia, pretože nie je účelom správneho\nsúdnictva dosiahnutie procesného purizmu v administratívnom konaní, ale účinná ochrana\npráv jednotlivca. Bezpochyby však môže dôjsť k takému porušeniu procesných pravidiel\nv administratívnom konaní, ktoré je spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť preskúmavaného\nrozhodnutia či zasiahnuť do práv účastníka ústavne neakceptovateľným spôsobom.\n28. Stavebný zákon v § 35 ods. 1 ustanovuje vo všeobecnej rovine náležitosti návrhu\nna vydanie územného rozhodnutia, odkazujúc na osobitné a vykonávacie predpisy, ktoré\ntieto náležitosti a dokumentáciu bližšie špecifikujú. V odseku 2 tohto ustanovenia je zase\npre stavebný úrad zakotvená povinnosť vyzvať navrhovateľa na doplnenie nepredložených,\nale potrebných podkladov v primeranej lehote s tým, že pokiaľ tak navrhovateľ neučiní,\nstavebný úrad konanie zastaví, o čom musí navrhovateľa riadne poučiť. Je procesnou\n9\n\nzodpovednosťou navrhovateľa predložiť požadované dokumenty. Správny orgán má zase\npovinnosť zohľadniť všetko, čo v správnom konaní vyšlo najavo, teda aj neskôr predložené\ndoklady, ak tieto preukazujú včas uplatnené tvrdenia navrhovateľa a boli predložené\npred vynesením rozhodnutia, resp. v odvolacom konaní. Uvedené korešponduje riadnemu\na spravodlivému výkonu verejnej správy.\n29. V skutkových a právnych okolnostiach prejednávanej veci sťažovateľom\npredostretá argumentácia nemá potenciál zasiahnuť do jeho práva na súdnu ochranu\ns ústavnoprávnou relevanciou, keďže z hľadiska správneho súdu je dôvodom na zrušenie\nnapádaného rozhodnutia niektorá z týchto vád:\n- sťažovateľ na výzvu správneho orgánu odstránil nedostatky svojho návrhu, resp.\njeho návrh nedostatky neobsahoval,\n- nebol poučený o možnosti zastavenia konania,\n- výzva na doplnenie návrhu bola bezdôvodná,\n- v správnom konaní sa vyskytli iné závažné nedostatky (pozri bod 32 odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu).\n30. Ústavný súd konštatuje, že žiadny z uvedených nedostatkov sa v prípade\nsťažovateľa nevyskytol. Sťažovateľ spolu s návrhom na vydanie územného rozhodnutia\nani v čase do rozhodnutia stavebného úradu a ani v odvolacom konaní nepredložil ani\nzákladné doklady vyžadované osobitnými a vykonávacími predpismi pre posúdenie návrhu,\nodvolávajúc sa na neprimeranosť šesťdesiatdňovej lehoty, ktorá nebola na základe jeho\nžiadosti predĺžená, resp. na neznalosť možnosti predložiť doklady aj po uplynutí stanovenej\nlehoty. Ústavný súd konštatuje, že uvedenú argumentáciu sťažovateľa vyhodnotil v kontexte\ns konkrétnymi okolnosťami danej veci ako nedosahujúcu ústavnoprávnu intenzitu, resp.\nústavnoprávny rozmer, ktorú v konečnom dôsledku oslabuje aj skutočnosť, že rozhodnutie\no zastavení správneho konania nie je meritórnym rozhodnutím, a preto sťažovateľ mohol,\nresp. bude môcť opakovane podať nový návrh na vydanie územného rozhodnutia.\n\n10\n\n31. Z uvedených dôvodov ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu a základným právom sťažovateľa podľa č. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1\nlistiny a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nezistil takú príčinnú súvislosť ústavnoprávnej\nrelevancie, ktorá by odôvodňovala po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyslovenie\nporušenia označených práv sťažovateľa, a preto v tejto časti ústavnú sťažnosť ako zjavne\nneopodstatnenú odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. apríla 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "stavebné konanie-územné rozhodnutie", "lehota-procesnoprávna", "lehota-primeranosť lehoty", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9b746746-e5f7-4eda-8b76-6a6fbc8bf54d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.331.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 331/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 331/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.331.2018.1"}, {"guid": "ussr:254b612b-c0c1-49a7-bde8-ff6cfcd784c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2018 z 30. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1"}, {"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:6522ddce-67bf-4af9-aed3-d2e65ab0b4ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/02 z 16. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-16", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6522ddce-67bf-4af9-aed3-d2e65ab0b4ce"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:71747d0f-e48f-4dd5-84e5-e9a313ba5c84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.84.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 84/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 84/97 z 20. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-20", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.84.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}