{"guid": "ussr:714749e4-146e-4cca-8161-22c6f0a087e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.102.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 102/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 102/2020 z 2. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 102/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.102.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/714749e4-146e-4cca-8161-22c6f0a087e2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.102.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.102.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.102.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 102/2020-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra\nStraku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody\nzastúpeného advokátkou Mgr. Petrou Hrubovou, Mierové námestie 93, Ilava, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 16/2018\nz 21. júna 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. októbra\n2018 doručená ústavná sťažnosť\nna výkon trestu odňatia slobody\n\n,\n\n, t. č. Ústav\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo 16/2018 z 21. júna 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu\nPrievidza (ďalej len „okresný súd“) č. k. 13 P 492/2011-28 z 26. januára 2012 bolo\nmanželstvo sťažovateľa rozvedené a zároveň bola schválená rodičovská dohoda, na základe\nktorej bola maloletá dcéra sťažovateľa (ďalej len „maloletá“) zverená do osobnej\nstarostlivosti matky a sťažovateľ sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 150,00 €\nmesačne, počnúc 18. júnom 2012.\nMatka maloletej 9. septembra 2016 zomrela. Okresný súd uznesením č. k.\n15 P 49/2016-29 z 26. septembra 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 15 P 49/201631 z 3. októbra 2016 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletú zveril do náhradnej\nosobnej starostlivosti starej matky (zo strany matky maloletej) a nariadil jej, aby do 10 dní\nod právoplatnosti rozhodnutia podala návrh na zverenie maloletej do náhradnej osobnej\nstarostlivosti a určenie výživného. Na základe podaného návrhu okresný súd uznesením\nč. k. 5 P 61/2016-68 zo 16. januára 2017 (okrem ďalších výrokov) zveril maloletú\ndo náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu\nsumou 150,00 € mesačne vopred s účinnosťou od 22. októbra 2016. Na základe odvolania\npodaného sťažovateľom bolo predmetné rozhodnutie zrušené uznesením Krajského súdu\nv Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 CoP 15/2017-83 z 5. apríla 2017 a vec bola\nvrátená okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že „rozsudkom Okresného súdu Prievidza\nč. k. 5P/61/2016 zo dňa 03.07.2017 vo výroku II. mi súd uložil povinnosť prispievať na mal.\ndcéru\n\nsumu 150 EUR mesačne, a to s odôvodnením, že som sa ešte s bývalou\n\nmanželkou počas jej života dohodol na výživnom v sume 150 EUR, a teda som\nsa dobrovoľne zaviazal na výživné v tejto sume, pričom súd neakceptuje tú skutočnosť,\nže som od 07.11.2012 vo výkone trestu odňatia slobody, nakoľko som si uvedenú situáciu\n\n2\n\nzapríčinil vlastným konaním. Odvolací Krajský súd Trenčín svojim Rozsudkom č. k.\n5CoP/52/2017 zo dňa 27.09.2017 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadom výšky\nvýživného a stotožnil sa s právnym názorom prvostupňového súdu, že neexistujú dôvody\nna prihliadnutie k tomu, že som vo výkone trestu a objektívne dosahujem príjem, z ktorého\nnie je možné plniť súdom určenú vyživovaciu povinnosť. Proti výroku I. Rozsudku\nKrajského súdu Trenčín č. k. 5CoP/52/2017 zo dňa 27.07.2017 som v zákonnej lehote podal\ndovolanie na Najvyšší súd SR. Najvyšší súd SR svojim Uznesením č. k. 6Cdo/16/2018 zo dňa\n21.06.2018, doručeného dňa 02.08.2018 moje dovolanie odmietol z dôvodu, že je\nneprípustné. Nestotožňujem sa s názorom Najvyššieho súdu SR, že mnou formulovaná\nprávna otázka nemá charakter právnej otázky, od vyriešenia ktorej by záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu a že za tohto stavu jej riešenie nemá v preskúmavanej veci žiadne\nopodstatnenie, pričom teda nebol splnený jeden zo základných predpokladov prípustnosti\ndovolania vyplývajúceho z § 421 ods. 1 C.s.p.\nNestotožňujem sa s právnym názorom súdov v tom smere, že vzhľadom na zmenu\nmojich pomerov - výkon trestu nie je možné výživné na čas výkonu trestu znížiť. V zmysle\n§ 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a\nmajetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu\nvo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. V zmysle § 62\nods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich\nschopností, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej\núrovni rodičov.“.\n4. Podľa názoru sťažovateľa, keďže v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.\n5 P 61/2016 išlo o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky\nz dôvodu, že matka maloletej zomrela, a o „nové“ určenie výživného na maloletú, okresný\nsúd bol povinný vychádzať zo skutkového a právneho stavu v čase svojho rozhodovania,\na nie zo stavu, keď matka maloletej žila a uzavrela so sťažovateľom, ktorý nebol vo výkone\ntrestu odňatia slobody, rodičovskú dohodu. V rámci konania riadne preukázal, že jeho\nživotná úroveň sa znížila, vo výkone trestu je síce zaradený do práce, ale objektívne nie je\nschopný dosahovať príjem, z ktorého by mohol uhrádzať výživné na maloletú vo výške\n150,00 € mesačne.\n\n3\n\n5. Sťažovateľ je presvedčený, že „určením výživného na 150 EUR mesačne\nv prospech maloletej sa vopred kriminalizuje osoba otca, nakoľko tomuto neúmerne narastá\ndlh na výživnom, ktorý objektívne nie je schopný z príjmu v ÚVTOS uhrádzať\na bezprostredne po prepustení na slobodu bude z najväčšou pravdepodobnosťou stíhaný\nza zanedbanie vyživovacej povinnosti voči maloletej.\nKľúčovou právnou otázkou ohľadom výživného je v mojom prípade interpretácia\na aplikácia § 62 ods. 3 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Mám zato, že na čas kedy som\nvo výkone trestu, súd mal zohľadniť, že objektívne aj keď som zaradený do práce, nie som\nschopný dosahovať príjem, ktorým by som zabezpečil výživné v sume 150 EUR mesačne.\nUvedené mali súdy preukázané. Hlavnou právnou otázkou bolo, aby súd prihliadol na moje\naktuálne osobné a majetkové pomery. Mám zato, že Najvyšší súd SR bagatelizuje,\nže z obsahov rozsudkov tak prvostupňového ako aj druhostupňového súdu nevyplýva,\nže by pre ich rozhodnutie o výživnom bolo podstatné riešenie tejto právnej otázky. Počas\ncelého konania pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom som opakovane\npoukazoval na zmenu mojich pomerov oproti Rozsudku Okresného súdu v Prievidzi č. k.\n13P/492/2011, kedy som pri rozvode manželstva uzatvoril s bývalou manželkou rodičovskú\ndohodu o výške výživného na sumu 150 EUR s tým, že v tom čase som bol na slobode a bol\nsom schopný sa zamestnať a dosahovať príjem, z ktorého by som bol objektívne schopný\nvýživné uhrádzať.\nMám zato, že Najvyšší súd SR mi svojim rozhodnutím odňal právo konať pred súdom,\nprávo na spravodlivý proces a opravný prostriedok.“.\n6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho\nústavnej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n,\n\nna súdnu ochranu\n\na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy, na účinný opravný prostriedok v zmysle čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Najvyšším súdom SR č. k.\n6Cdo/16/2018 porušené boli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 6Cdo 16/2018 zo dňa 21.06.2018\na naň nadväzujúci výrok I. Rozsudku Krajského súdu Trenčín č. k. 5CoP/52/2017 zo dňa\n\n4\n\n27.07.2017 a výroky II. a III. Rozsudku Okresného súdu v Prievidzi č. k. 5P/61/2016 zo dňa\n03.07.2017 a výrok I. Rozsudku Okresného súdu v Prievidzi č. k. 5P/651/2016 zo dňa\n08.11.2017 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n4.\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie 4.000 EUR (slovom\n\nštyritisíc eur), ktoré je Najvyšší súd SR povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto Nálezu Ústavného súdu SR.\n5.\n\nsa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“\nII.\n\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...\nÚstavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie…\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n\n5\n\n10. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania\nje sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\n\n6\n\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,\naj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n13. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n14. Sťažovateľ nosné dôvody porušenia svojich práv vo svojej ústavnej sťažnosti vidí\nv odmietnutí dovolania najvyšším súdom s odôvodnením, že ním formulovaná právna\notázka nemá charakter právnej otázky, od vyriešenia ktorej by záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu, a že za tohto stavu jej riešenie nemá v preskúmavanej veci žiadne\nopodstatnenie, v dôsledku čoho nebol splnený jeden zo základných predpokladov\nprípustnosti dovolania vyplývajúceho z § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku.\n15. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom\nzasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\nPri posudzovaní existencie dôvodov prípadného odmietnutia podľa § 56 ods. 2\nzákona o ústavnom súde prihliadal ústavný súd aj na právnu úpravu účinnú v čase začatia\nkonania pred ústavným súdom, t. j. na právnu úpravu účinnú v čase doručenia predmetnej\nústavnej sťažnosti ústavnému súdu (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov), ako aj na ustálenú judikatúru ústavného súdu\nsúvisiacu s touto právnou úpravou.\n\n7\n\n16. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sa ústavný súd oboznámil\ns relevantnou časťou odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu, kde tento v podstatnom\nuviedol:\n«10.\n\nCitované\n\nustanovenie\n\nupravuje\n\npredpoklady\n\nprípustnosti\n\ndovolania,\n\nak sa dovolanie podáva z dôvodu, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení\nveci. Pre všetky prípady vymenované pod písmenami a), b) a c) § 421 ods. 1 C. s. p. platí,\nže dovolanie je prípustné vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu alebo zmeňujúcemu\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ak dovolateľom nastolená otázka je otázkou právnou\n(v žiadnom prípade sa nepripúšťa riešenie skutkových otázok) a ak ide o takú právnu\notázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie je splnený\nniektorý z týchto predpokladov prípustnosti, dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je prípustné. V takomto prípade je tu bez ďalšieho dôvod na odmietnutie\ndovolania; dovolací súd ďalšie podmienky prípustnosti dovolania neskúma.\n11. Dovolací súd sa preto najskôr zaoberal vecou, či sú splnené tieto predpoklady\nprípustnosti dovolania, a to najmä z hľadiska, či v prípade dovolateľom nastolenej právnej\notázky, ide o takú právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu.\n12. V preskúmavanej veci dovolateľ v dovolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym\nnázorom odvolacieho súdu, podľa ktorého vzhľadom na zmenu jeho pomerov (výkon trestu),\nnie je možné výživné na čas výkonu trestu znížiť, pričom odkázal na znenie ustanovenia § 62\nods. 2 a ods. 3 Zákona o rodine. Za právnu otázku zásadného významu pre rozhodnutie\nodvolacieho súdu považoval teda otázku vplyvu zmeny pomerov povinného rodiča vo forme\nvýkonu trestu odňatia slobody na možnosť zníženia výživného na čas výkonu trestu.\nZ obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu (ani z rozsudku súdu prvej inštancie)\nale nevyplýva, že by pre jeho rozhodnutie o výživnom bolo podstatné riešenie tejto právnej\notázky, a že by sa jej riešením zaoberal. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie\ndospel k záveru, že na daný prípad pri určení výživného z hľadiska schopností a možností\notca treba použiť ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vychádzal pritom z právneho\nnázoru, že o prípad, kedy sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho\nzamestnania, zárobku, majetkového prospechu ide aj vtedy, ak je povinný vo výkone trestu\nodňatia slobody, ktorý si privodil spáchaním úmyselného trestného činu. Nosným\n\n8\n\n(podstatným) dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu, od ktorého záviselo určenie výšky\nvýživného, bol záver o aplikácii § 75 ods. 1 Zákona o rodine na daný prípad. Dovolateľom\nformulovaná právna otázka nemá charakter takej právnej otázky, od vyriešenia ktorej\nby záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Za tohto stavu jej riešenie nemá v\npreskúmavanej veci žiadne opodstatnenie. Nebol tak splnený jeden zo základných\npredpokladov prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p.\n13. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody možno uzavrieť, že dovolanie otca\nsmerovalo proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\nNajvyšší súd preto jeho dovolanie ako neprípustné podľa § 447 písm. c) C. s. p. odmietol.“\n17. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastník\nkonania ochranu dostane v zákonom predpokladanej kvalite. Každý má právo na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, majúcej základ v právnom\nporiadku Slovenskej republiky. Právo na spravodlivý proces je naplnené až tým, že súdy –\npo vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení – zistia riadne skutkový stav veci. Po výklade\na použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery\nnie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že tieto neboli prijaté v omyle konajúcich súdov, ktorý\npopiera zmysel a podstatu celého práva na spravodlivý proces. Ústavný súd môže\nodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Podľa judikatúry ústavného súdu\no zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom\norgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré sťažovateľ označil, či už pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 66/98, III. ÚS 206/03, II. ÚS 77/04).\nZa zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 195/04, I. ÚS 11/05). Zo skutočnosti uvádzaných sťažovateľom a namietaného\nuznesenia najvyššieho súdu nevyplýva žiadna príčinná súvislosť, ktorá by determinovala\nodôvodnenosť argumentov sťažovateľa a podmieňovala záver o opodstatnenosti ústavnej\nsťažnosti.\n\n9\n\n18. Ústavný súd tiež poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane\nzdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť\ndovolacie\n\nkonanie,\n\npatrí\n\nv\n\nzásade\n\ndo\n\nvýlučnej\n\nprávomoci\n\nnajvyššieho\n\nsúdu,\n\nnie do právomoci ústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou\nzákonnosti a spôsob jej riešenia sám osebe nemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľom\noznačených práv (m. m. II. ÚS 324/2010).\n19. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je povinnosť súdu akceptovať\ndôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané sťažovateľmi, v dôsledku čoho ich\n„nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označeného\nzákladného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru. V inom prípade by totiž súdy\nstratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody (ne)prípustnosti podaného dovolania boli\nnaplnené. Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu procesný predpis výslovne\numožňoval, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie\nprístupu sťažovateľovi k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku\n(m. m. I. ÚS 490/2017).\n20. Vo vzťahu k vecnému rozsahu ústavného prieskumu napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa v ňom ústavne relevantným\nspôsobom zaoberal kľúčovými dovolacími námietkami, ktoré sťažovateľ v dovolaní uplatnil\n(pozri body 3 až 5 tohto rozhodnutia), a právne závery, ktoré k nim zaujal, sú primeraným\na jasným spôsobom odôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu právnych noriem, ktoré\nnajvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaní aplikoval. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\nje z ústavného hľadiska udržateľné a akceptovateľné.\n21. Ústavný súd preto odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n10\n\n22. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti neprichádzalo už do úvahy\nrozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite sťažnosti (zrušenie\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu a ďalšie).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. apríla 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vyživovacia povinnosť-výživné", "výkon trestu", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0c471ba9-eecf-48e3-bbb7-2c55a7981ef9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.490.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 490/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 490/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.490.2017.1"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:dc0f1211-43e1-485b-a2ab-4b7d1814c92f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 11/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 11/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc0f1211-43e1-485b-a2ab-4b7d1814c92f"}, {"guid": "ussr:326e65e6-e63b-4d74-a725-f140f103f9dc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 195/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 195/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:326e65e6-e63b-4d74-a725-f140f103f9dc"}, {"guid": "ussr:59014a32-908d-49a5-a0c7-2e78a32c29e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 77/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/04 z 31. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-31", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59014a32-908d-49a5-a0c7-2e78a32c29e4"}, {"guid": "ussr:9477b4b8-d1d6-4289-80b7-2400d95c19ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/03 z 25. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-25", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9477b4b8-d1d6-4289-80b7-2400d95c19ec"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "25a50553-1672-42fb-a5af-e8ca40f8d10e:50d9fa8e-9760-4b59-84fa-cf988d4b32f3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5817203992.1", "spisova_znacka": "5CoP/52/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoP/52/2017 z 6. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-09-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5817203992.1"}, {"guid": "8619c78c-9309-4f27-b4a8-a041d46d32db:67fb4dfe-675c-46cd-b244-eb87db470a23", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3816214199.1", "spisova_znacka": "5CoP/15/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/15/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3816214199.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5ca626fe-752e-420e-b504-4c7972f7db44", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.291.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 291/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 291/2026 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.291.2026.1"}]}