{"guid": "ussr:9a128f5f-dc9d-4824-a6e5-1111d8ffbd36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.101.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 101/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 101/2020 z 12. 11. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. novembra 2020, sp. zn. III. ÚS 101/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.101.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-2", "nazov": "čl. 35 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-26.odsek-2", "nazov": "čl. 26 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 26 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 26 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 26 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 26 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-26", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9a128f5f-dc9d-4824-a6e5-1111d8ffbd36", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.101.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.101.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.101.2020.2/text", "citacie_n": 15, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 101/2020-56\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Roberta Šorla\n(sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní o ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\n,\nzastúpenej\n\nadvokátom\n\nJUDr. Ambrózom Motykom, Námestie SNP 7, Stropkov, pre namietané porušenie\njej základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky a jej základného práva podnikať a vykonávať inú hospodársku\nčinnosť podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove č. k. 2 Cob 28/2015-362 zo 14. januára 2016 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 4 Obdo 22/2017 z 29. septembra 2017 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\npodnikať a uskutočňovať inú zárobkovú\n\nčinnosť podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jej základné právo podnikať\na vykonávať inú hospodársku činnosť podľa čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2 Cob 28/2015-362 zo 14. januára 2016\nporušené boli.\n\n2. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2 Cob 28/2015-362 zo 14. januára 2016\nz r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\n3.\n\npriznáva\n\nnáhradu\n\ntrov právneho zastúpenia\n\nspolu v sume 615,65 € (slovom šesťstopätnásť eur a šesťdesiatpäť centov), ktoré j e\npovinný\n\nKrajský súd v Prešove uhradiť na účet jej právneho zástupcu advokáta\n\nJUDr. Ambróza Motyku, Námestie SNP 7, Stropkov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n13. februára 2018\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané\n\nporušenie základného práva podnikať a vykonávať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podnikať a vykonávať\ninú hospodársku činnosť podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 2 Cob 28/2015-362 zo 14. januára 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 4 Obdo 22/2017 z 29. septembra 2017.\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka bola\nžalovanou stranou sporu vedenom Okresným súdom Bardejov (ďalej len „okresný súd“)\npod sp. zn. 1 Cb 202/2010 (pôvodne pod sp. zn. 1 Cb 254/2006, pozn.). Predmetom konania\nbol nárok žalobcu ‒ obchodnej spoločnosti\n\n(ďalej len „žalobca“)\n\nna zaplatenie zmluvnej pokuty, a to na základe čl. IV bodu 4.3 zmluvy o poskytovaní\n2\n\nslužieb (ďalej len „zmluva“), ktorú medzi sebou uzatvorili. V zmysle tohto článku\nsa sťažovateľka zaviazala, že nebude po dobu platnosti zmluvy, ako aj po dobu troch rokov\nod jej skončenia vykonávať vo vlastnom mene ani ako štatutár, spoločník či zamestnanec\npre tretie osoby činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti žalobcu, v opačnom prípade\nbude povinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 1 000 000 Sk. Platnosť zmluvy\nskončila 1. decembra 2005, sťažovateľka sa vo februári 2006 zamestnala v spoločnosti\n(ďalej aj „nový zamestnávateľ“), ktorej predmetom činnosti bolo tak\nako pri žalobcovi zasielateľstvo. Jedným z podstatných argumentov žalobcu bolo to,\nže po ukončení zmluvného vzťahu so sťažovateľkou jeho obraty podstatne klesli.\n3.\n\nOkresný\n\nsúd\n\nmedzitýmnym\n\nrozsudkom\n\nč.\n\nk.\n\n1\n\nCb\n\n202/2010-335\n\nz 25. februára 2015 (ďalej len „medzitýmny rozsudok“) žalobe vyhovel a vo výroku\nvyslovil, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je, pokiaľ ide\no základ, opodstatnený. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia najskôr uviedol, že strany\nsporu boli v čase vzniku ich záväzkového vzťahu podnikateľmi, a preto na ich vzťah\naplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka a podporne ustanovenia Občianskeho\nzákonníka. Nadväzne sa zameral na to, či konkurenčná doložka bola dohodnutá platne,\na dospel k názoru, že zmluvné strany v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti, ktorá je\nzákladnou zásadou obchodnozáväzkových vzťahov a s ňou úzko spätej zásady\ndispozitívnosti právnej úpravy, si mohli v zmluve voľne dohodnúť konkurenčnú doložku.\nOkresný súd dojednanie v zmluve posúdil ako platné a zaujal názor, že sťažovateľka\nu nového zamestnávateľa vykonávala činnosť zhodnú s predmetom činnosti žalobcu,\na preto nastúpil účinok porušenia zmluvne dojednanej povinnosti medzi účastníkmi\nzmluvného vzťahu, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej\npokuty.\n4. Proti medzitýmnemu rozsudku sa sťažovateľka odvolala, rozsudok súdu prvej\ninštancie navrhovala zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Okresný súd sa\npodľa jej názoru nezaoberal ňou predostretými argumentmi vo vzťahu k namietanej\nneplatnosti právneho úkonu. V tomto smere naďalej tvrdila, že zmluva len simulovala\nobchodný vzťah, ale v skutočnosti išlo medzi účastníkmi o vzťah pracovnoprávny\n3\n\n(tzv. vynútená živnosť). Podľa jej názoru okresný súd nevzal do úvahy, že žiaden\nzamestnanec nemá záujem slobodne a dobrovoľne sa zbavovať výhod vyplývajúcich\nz pracovného\n\npomeru\n\na nevýhodne\n\npreberať\n\nna\n\nseba\n\npodnikateľské\n\npovinnosti.\n\nAk by krajský súd neprijal jej argumentáciu o neplatnosti zmluvy ako celku, namietala\nsťažovateľka platnosť článku IV bodu 4.3 zmluvy. V tejto súvislosti argumentovala,\nže konkurenčná doložka uvedená v spomenutom ustanovení zakladá medzi účastníkmi\nzmluvy nápadnú nerovnosť, ktorá je kritériom pre poskytnutie súdnej ochrany takto\nzvýhodnenej zmluvnej strane a je v priamom rozpore s čl. 35 ods. 2 ústavy. Sťažovateľka\nby v zmysle spornej konkurenčnej doložky nemohla vykonávať prácu ani podnikanie\nv rozsahu predmetu činnosti žalobcu nielen po dobu platnosti zmluvy, ale aj voči\nneurčeným subjektom a na neurčenom území po dobu troch rokov od skončenia zmluvy.\nŽalobca po ukončení platnosti zmluvu jednoducho nepredĺžil, čím sťažovateľku v prípade\nplatnosti doložky pracovne či podnikateľsky diskvalifikoval na obdobie troch rokov\nz činností, ktoré dlhodobo vykonáva a v ktorých je odborníkom. V odvolaní poukázala\ntiež na nedodržanie zákonných limitov pre uzatváranie konkurenčných doložiek, aj na ich\nkogentnú úpravu, v dôsledku čoho sa nemožno dovolávať bezbrehej zmluvnej voľnosti\na dispozitívnosti právnej úpravy obchodno-záväzkových vzťahov. Ďalšou odvolacou\nnámietkou sťažovateľka poukázala na to, že údaje o klientoch a ceny poskytovaných služieb\nnie sú takými skutočnosťami obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy, ktoré nie sú\nv príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné. Na internete sú bežne dostupné\nšpeciálne špeditérske programy, ktoré po úhrade poplatku môžu využívať rôzne špeditérske\nfirmy, využívajúc pritom celú databázu dopravcov a ďalších účastníkov špeditérskych\nslužieb.\n5. Krajský súd rozsudkom č. k. 2 Cob 28/2015-362 zo 14. januára 2016 (ďalej len\n„rozsudok krajského súdu“) rozhodnutie okresného súdu potvrdil. V celom rozsahu pritom\nodkázal na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a na zdôraznenie jeho správnosti\nuviedol, že dojednanie konkurenčnej doložky zodpovedá náležitostiam o určitosti, presnosti\na jasnosti úpravy práv a povinností jej účastníkov.\n\n4\n\n6. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie z dôvodu,\nže postupom krajského súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom [§ 241 ods. 2\npísm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP“) v spojení s § 237 písm. f) OSP],\npretože odôvodnenie jeho rozhodnutia sa jej javilo byť nedostatočné, nepresvedčivé\na bez zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie. Rovnakú argumentáciu\nsubsumovala aj pod dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c) OSP, podľa ktorého\nrozhodnutie krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd\nuznesením sp. zn. 4 Obdo 22/2017 z 29. septembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu“) dovolanie sťažovateľky odmietol ako neprípustné.\n7. S uvedenými závermi všeobecných súdov sťažovateľka nesúhlasí. Podľa jej názoru\nvšeobecné súdy nezohľadnili zistený skutkový stav veci ani neprihliadali na vecné námietky\nneplatnosti konkurenčnej doložky, ktoré v priebehu konania prezentovala. Z tohto dôvodu\nvec podľa jej názoru nesprávne právne posúdili, čo má pre ňu nepochybne aj ústavnoprávne\ndôsledky.\n8. Sťažovateľka ďalej v sťažnosti opísala okolnosti podpisu zmluvy o poskytovaní\nslužieb so žalobcom. Dňa 1. augusta 2003 uzatvorila sťažovateľka so spoločnosťou\n, pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu marketingový pracovník ‒\nšpeditér. V roku 2004 bolo sťažovateľka rovnako ako ďalší špeditéri postavená pred hotovú\nvec s tým, že rovnakú prácu bude vykonávať nie ako zamestnanec, ale ako živnostník.\nObe zmluvy podpísal za spoločnosť\n\n, jeden z jej konateľov,\n\nktorý aj sťažovateľke predložil o dva mesiace na podpis zmluvu so spornou konkurenčnou\ndoložkou. Práca sťažovateľky podľa všetkých troch uvedených zmlúv mala rovnakú náplň,\nbol to osobný výkon práce špeditérky vykonávanej vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti\npodľa pokynov druhej zmluvnej strany v jej mene, v pracovnom čase a za hodinovú\nodmenu. Išlo o tú istú prácu v tých istých pracovných priestoroch a na tých istých\nvýrobných prostriedkoch. Všetky tieto skutočnosti zodpovedajú podľa názoru sťažovateľky\ncharakteristike závislej práce definovanej v § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Zmluva teda len\nsimulovala obchodný vzťah. Z dôvodu absencie slobodnej a vážnej vôle sťažovateľky,\nako aj z dôvodu, že taký právny úkon svojím obsahom a účelom odporuje zákonu\n5\n\na obchádza ho, je potrebné považovať zmluvu za neplatnú ako celok. Všeobecné súdy však\nnebrali námietky sťažovateľky o vynútenej živnosti do úvahy a vychádzali výlučne z tvrdení\nžalobcu o platne uzatvorenom obchodnom záväzkovom vzťahu. Ak aj všeobecné súdy\nnepovažovali zmluvu za neplatnú ako celok, bolo podľa názoru sťažovateľky potrebné\ndôsledne sa zaoberať platnosťou jej článku, ktorý obsahoval konkurenčnú doložku.\nV tomto smere odkazuje na obdobný prípad riešený Najvyšším súdom Českej republiky\nsp. zn. 23 Cdo 4192/2008 z 25. februára 2011.\n9. Sťažovateľka vo svojej argumentácii pokračuje, uvádzajúc, že je potrebné nájsť\nústavný a zákonný rámec tzv. konkurenčného obmedzenia pre sťažovateľku, cez ktorý bude\nkontrole podrobený konkrétny článok zmluvy o konkurenčnej doložke. Zmluvná voľnosť\na dispozitívnosť právnej úpravy nemôže byť modlou, v mene ktorej by mohlo byť\nzneužívané právo v prospech nepoctivého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Zmluvná\nvoľnosť aj dispozitívnosť má pri základnom práve podnikať a základnom práve\nuskutočňovať inú zárobkovú činnosť svoje ústavné aj zákonné limity. Poukazuje na to,\nže právny poriadok upravuje konkurenčnú doložku v troch prípadoch ‒ zákaz konkurencie\nspoločníkov a členov orgánov spoločností (§ 65 Obchodného zákonníka), konkurenčná\ndoložka pri zmluve o obchodnom zastúpení (§ 672a Obchodného zákonníka) a konkurenčná\ndoložka upravená v Zákonníku práce (§ 83a). Nadväzne sťažovateľka vysvetľuje podstatu\núpravy každej z nich, pričom vo vzťahu k úprave konkurenčnej doložky pri zmluve\no obchodnom zastúpení uvádza, že ide o kogentnú právnu normu, ktorá stanovuje,\nže konkurenčné obmedzenie obchodného zástupcu môže trvať najviac dva roky a musí byť\nurčené územie a okruh zákazníkov, na ktorý sa vzťahuje. Teda aj v prípade obchodného\nzastúpenia Obchodný zákonník striktne upravuje konkurenčnú doložku. Jej použitie v iným\nzmluvných typoch nie je možné vylúčiť, avšak v takom prípade musí spĺňať všetky kritériá\nstanovené v § 672a ods. 2 Obchodného zákonníka. Zastáva preto názor, že aj spornú\nkonkurenčnú doložku bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole cez uvedené ustanovenie.\n10. Sťažovateľka argumentuje, že sporná konkurenčná doložka nespĺňa zákonné\nlimity, ktorými sú obmedzenia časové a teritoriálne, obmedzenia okruhu zákazníkov\na obmedzenia vecné (druh obchodov). Uvedené skutočnosti podľa sťažovateľky potvrdzujú\n6\n\nnedodržanie zákonných limitov konkurenčného obmedzenia, ale aj hrubý nepomer medzi\npotrebnou mierou ochrany žalobcu a zákazom vymedzeným spornou konkurenčnou\ndoložkou. Hrubý nepomer či nevyváženosť ešte podčiarkuje absolútne neprimeraná výška\nzmluvnej pokuty v pomere k hodinovej odmene sťažovateľky za prácu.\n11. Nadväzne sťažovateľka sumarizuje, že povinnosť vyplývajúca z obsahu spornej\nkonkurenčnej doložky je v rozpore s čl. 35 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj s čl. 26 ods. 1 a 2\nlistiny, pretože ju úplne vylúčila z činnosti, v ktorej je odborníčkou, a to nielen počas\ntrvania zmluvy, ale hlavne na obdobie ďalších troch rokov, bez akejkoľvek kompenzácie\na bez vymedzenia konkrétneho\n\núzemia, bez vymedzenia konkrétnych subjektov\n\na bez konkrétnych podmienok. Akceptáciou takéhoto zmluvného dojednania by bola\nsťažovateľka fakticky na obdobie troch rokov vylúčená z trhu kvalifikovanej práce.\n12. Vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľka uviedla, že len\nformalisticky konštatovalo neprípustnosť jej dovolania, pričom najvyšší súd v odôvodnení\nlen uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu nemožno považovať za svojvoľné, zjavne\nneodôvodnené, resp. ústavne nekonformné.\n13. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd prijal jej ústavnú sťažnosť na ďalšie\nkonanie a následne nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo\n\npodľa čl. 35 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky a podľa čl. 26 ods. 1, ods. 2 Listiny základných práv a slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 09. 2017 sp. zn. 4 Obdo/22/2017\na rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 01. 2016 č. k. 2Cob/28/2015-362\nporušené bolo.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 09. 2017\nsp. zn. 4 Obdo/22/2017 a rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 01. 2016\nč. k. 2Cob/28/2015-362 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Prešove sú povinní spoločne\na nerozdielne nahradiť\n\ntrovy konania v sume 390,50 eur na účet\n\nprávneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku do dvoch mesiacov po právoplatnosti nálezu.“\n7\n\n14. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 101/2020-15 z 2. apríla 2020 po predbežnom\nprerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie.\n15. Ústavný súd po prijatí sťažnosti vyzval najvyšší súd a krajský súd, aby sa\nvyjadrili k prijatej sťažnosti a aby uviedli, či súhlasia s tým, aby ústavný súd podľa § 58\nods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.\n16. Krajský súd vo vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 7. mája 2020,\nodkázal na vyjadrenie predsedu senátu 2 Cob JUDr. Milana Majerníka, v ktorom konštatuje,\nže súd prvej inštancie a následne aj odvolací súd sa vo svojich rozhodnutiach vo veci\nsťažovateľky skutkovo aj právne vysporiadali i s tými skutočnosťami, ktoré sťažovateľka\nuvádza v ústavnej sťažnosti, keď namieta neplatnosť konkurenčnej doložky aj s tvrdením\nvynútenej živnosti. Krajský súd v podstate zopakoval skutkové okolnosti veci, vykonané\ndokazovanie a obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu a v závere\nzdôraznil, že na rozdiel od nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2012, ktorý sa venoval\nposudzovaniu konkurenčnej doložky v pracovnoprávnych vzťahoch, na ktorý sťažovateľka\nodkazuje, v uvedenej veci išlo o vzťah medzi podnikateľskými subjektmi s potrebou\naplikácie Obchodného zákonníka a s plným rešpektovaním slobodnej vôle strán\npri uzatváraní zmluvy. Krajský súd navrhol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietnuť\na v závere vyjadril súhlas s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.\n17. Najvyšší súd v stanovisku k ústavnej sťažnosti, ktoré bolo ústavnému súdu\ndoručené 12. mája 2020, uviedol, že pri vysporiadaní sa s dovolacou námietkou\nsťažovateľky o nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia najvyššieho súdu,\nnajvyšší súd rešpektoval rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 111/1998 a zároveň vzal do úvahy\naj stanovisko najvyššieho súdu R 2/2016. Najvyšší súd po preskúmaní dovolaním\nnapadnutého rozsudku krajského súdu dospel k záveru, že obsah spisu nedáva žiadny\n8\n\npodklad, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta stanoviska najvyššieho súdu R 2/2016,\nktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne ojedinelých prípadov,\nnapríklad keď\n\nsa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém\n\npodľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Keďže podmienka\nprípustnosti dovolania nebola podľa najvyššieho súdu v uvedenom prípade splnená,\nnajvyšší súd sa nevenoval namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.\nNajvyšší súd navrhol ústavnému súdu ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovieť\na vyjadril sa, že netrvá na ústnom pojednávaní a súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania.\n18. Na vyjadrenia krajského súdu a najvyššieho súdu reagovala sťažovateľka svojím\nstanoviskom, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 11. júna 2020. V podstatnom uviedla, že\nkrajský súd po prijatí presvedčenia o bezvýhradnej aplikácii princípu súkromnej autonómie\nuž neskúmal ďalšie, z hľadiska správneho posúdenia veci, dôležité skutkové okolnosti. Ani\nprvostupňový ani odvolací súd nedali sťažovateľke žiadnu odpoveď na jej námietky, že\nzmluva medzi žalobcom a sťažovateľkou bola zastieraným pracovnoprávnym vzťahom.\nNapriek námietkam sťažovateľky nebral odvolací súd do úvahy ústavnoprávny rozmer\npredmetnej právnej veci, nevenoval sa proporcionalite zásahu a dôsledkom, ktoré pre\nsťažovateľku vyplývali z konkurenčnej doložky, ani jej primeranosti či zákonnosti. Najvyšší\nsúd potom podľa sťažovateľky rezignoval na svoju úlohu a poskytol ochranu zmluvnému\nprávu žalobcu, ktoré je však evidentne v rozpore so zákonom aj v rozpore s dobrými\nmravmi (zásadami poctivého obchodného styku) a zásadným spôsobom zasahuje\ndo základných práv sťažovateľky. Neproporcionalita konkurenčnej doložky, faktická\nnerovnosť zmluvných strán pri kontraktačnom procese svojou intenzitou podľa\nsťažovateľky odôvodňovali prípustnosť dovolania aj podľa judikatúry najvyššieho súdu\n(R 2/2016), a keď najvyšší súd tieto skutočnosti prehliadol a vecne sa dovolaním\nsťažovateľky nezaoberal, taktiež porušil základné právo sťažovateľky podľa čl. 35 ods. 1\nústavy a čl. 26 ods. 1 listiny. Sťažovateľka prejavila súhlas s upustením od ústneho\npojednávania a vyčíslila trovy právneho zastúpenia, ktorých náhradu si uplatnila v petite\nústavnej sťažnosti.\n\n9\n\n19. Zúčastnená osoba, ktorou je spoločnosť\n\n, sa k ústavnej\n\nsťažnosti sťažovateľky, ktorá jej bola zaslaná na vedomie, v súdom ustanovenej lehote\nnevyjadrila.\n20. Na základe dodatku č. 1 a dodatku č. 2 k Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola táto vec,\nktorá bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Mojmírovi Mamojkovi, následne\npridelená sudcovi spravodajcovi Ivanovi Fiačanovi a napokon sudcovi spravodajcovi\nRobertovi Šorlovi.\n21. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov\n22. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n23. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n24. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n\n10\n\n25. Podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania môže\nústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n26. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n27. Podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia\nústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.\nPodľa § 133 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, môže a) prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou\nnečinnosťou, vo veci konal, c) zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd\nsťažovateľa, e) priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n28. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n29. Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania\na prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.\nPodľa čl. 35 ods. 2 ústavy zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu\nurčitých povolaní alebo činností.\n30. Podľa čl. 26 ods. 1 listiny každý má právo na slobodnú voľbu povolania\na prípravu naň, ako aj právo podnikať a vykonávať inú hospodársku činnosť.\nPodľa čl. 26 ods. 2 listiny zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia na výkon\nurčitých povolaní alebo činností.\n11\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n31. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je tvrdené porušenie jej základného\npráva na podnikanie a na uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti, ochrany ktorého sa\nnedomohla ani v konaní pred všeobecnými súdmi, ktoré podľa sťažovateľky v napadnutých\nrozhodnutiach nesprávne právne posúdili platnosť konkurenčnej doložky, v dôsledku\nporušenia ktorej jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu.\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 35\nods. 1 ústavy a čl. 26 ods. 1 listiny rozsudkom krajského súdu č. k. 2 Cob 28/2015-362\nzo 14. januára 2016\n32. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou obrátila na ústavný súd už po rozhodnutí\nkrajského\n\nsúdu. Ústavný súd vtedy ústavnú sťažnosť sťažovateľky uznesením\n\nč. k. III. ÚS 367/2016-12 zo 7. júna 2016 odmietol ako neprípustnú, a to z dôvodu,\nže sťažovateľka\n\nsúbežne\n\ns podaním\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\npodala\n\naj\n\ndovolanie.\n\nV tomto uznesení ústavný súd zároveň konštatoval, že v prípade procesného rozhodnutia\nnajvyššieho súdu o dovolaní sťažovateľky bude sťažovateľke lehota na podanie sťažnosti\nústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu rozhodnutiu\nkrajského súdu.\n33. Ako ústavný súd konštatoval v uznesení o prijatí tejto sťažnosti na ďalšie konanie\nz 2. apríla 2020, problematika inštitútu konkurenčnej doložky, a to bez ohľadu na jej\nklasifikáciu (či podľa Obchodného zákonníka, Zákonníka práce alebo na základe\ninominátnej zmluvy), spadá do rámca čl. 35 ods. 1 ústavy. Uvedené vyplýva z nálezu\nústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2012 z 3. júla 2013, v ktorom ústavný súd zopakoval,\nže práva garantované čl. 35 ods. 1 ústavy nie sú absolútne, čo vyplýva nielen zo skutočnosti,\nže sa ich možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy vykonávajú\n(čl. 51 ods. 1 ústavy), ale aj priamo z nadväzujúceho ustanovenia ústavy, t. j. z čl. 35 ods. 2\n12\n\nústavy, podľa ktorého zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých\npovolaní alebo činností. Navyše, právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť\npodlieha aj všeobecným obmedzeniam ustanoveným pre všetky základné práva a slobody\nv čl. 13 ods. 2 až 4 ústavy (PL. ÚS 22/06).\n34. Uvedený nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2012 sa týka abstraktnej kontroly\nústavnosti novozavedeného ustanovenia Zákonníka práce, ktorý umožnil uzavretie\nkonkurenčnej doložky v pracovnoprávnom vzťahu, avšak teoretické východiská tohto\nústavného prieskumu, ktoré ústavný súd použil, možno aplikovať aj na prípad sťažovateľky\npri preskúmaní tejto ústavnej sťažnosti, a preto na nich ústavný súd poukazuje.\n35. Realizácia konkurenčnej doložky nepredstavuje priamy vertikálny zásah štátnej\nmoci do právneho postavenia zamestnanca, prípadne účastníka iného zmluvného vzťahu.\nKonkurenčná doložka je založená na zmluvnom princípe, a takto sa dostáva do autonómie\nvôle a zmluvnej slobody zmluvných strán. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje\naj na rozhodnutie Spolkového ústavného súdu Nemecka, ktorý sa zaoberal konkrétnou\nčiastkovou črtou konkurenčnej doložky v obchodnom práve, na ktoré ústavný súd\nodkázal aj v uvedenom náleze sp. zn. PL. ÚS 1/2012 (rozhodnutie zo 7. februára 1990\nvo veci 1BvR 26/84). Článok 12 ods. 1 Základného zákona, ktorý možno považovať\nza obdobu nášho čl. 35 ods. 1 ústavy (právo na slobodnú voľbu povolania, miesta práce\na vzdelávacieho zariadenia), garantuje predovšetkým možnosť zabezpečovať si základ\nsvojej existencie. Na podklade súkromnej autonómie, ktorá je štrukturálnym prvkom\nslobodného spoločenského poriadku, si zmluvní partneri tvarujú na vlastnú zodpovednosť\nich právne vzťahy. Sami si určujú, ako si primerane vyrovnajú ich vzájomné protichodné\nzáujmy, a tým súčasne bez štátneho zásahu disponujú svojimi pozíciami chránenými\nzákladnými právami. Súkromná autonómia však existuje len v rámcoch platných zákonov,\nktoré sú viazané na základné práva. Spolkový ústavný súd Nemecka taktiež konštatoval,\nže ak jedna zmluvná strana disponuje takou silnou prevahou, že môže zmluvné podmienky\nfakticky jednostranne stanoviť, spôsobuje to u druhej zmluvnej strany stratu samourčenia.\nTam, kde aspoň približná rovnováha síl zúčastnených subjektov chýba, nie je možné\nprostriedkami zmluvného práva zabezpečiť spravodlivú rovnováhu záujmov. V prípade,\n13\n\nže sa v takejto situácii disponuje pozíciou zaručenou základnými právami, musí štátna\nregulácia zasiahnuť na účel vyrovnania, aby sa zaistila ochrana základných práv.\n36. Z nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2012 možno na účely preskúmania\nústavnej sťažnosti sťažovateľky odvodiť aj samotný účel konkurenčnej doložky ako takej.\nJe ním ochrana jedinečných a pôvodných výsledkov hospodárskej činnosti podnikateľa\na ochrana práva podnikateľa takéto výsledky vlastnej činnosti ekonomicky a na trhovom\nprincípe zužitkovať (realizovať podľa vlastnej úvahy). Podobne aj Najvyšší súd\nČeskej republiky v rozsudku z 11. septembra 2012 vo veci sp. zn. 21 Cdo 3034/2011\nuviedol, že zmysel a účel dohody o tzv. konkurenčnej doložke spočíva hlavne v tom, aby\nzamestnávateľ bol chránený pred únikom informácií ku konkurenčnému podnikateľovi\nprostredníctvom\n\nzamestnancov,\n\nktorí\n\nsa\n\nv priebehu\n\nsvojho\n\npracovného\n\npomeru\n\nu zamestnávateľa oboznamujú s informáciami, ktoré majú povahu obchodného tajomstva\nalebo ktoré sú takého charakteru, že sú spôsobilé zabezpečiť konkurenčnému podnikateľovi\nv hospodárskej súťaži výraznú výhodu. Prípadná „finančná kompenzácia“ potom\npredstavuje protihodnotu záväzku zamestnanca vyplývajúceho z konkurenčnej doložky,\nktorý vo svojej podstate pre zamestnanca znamená, že po dohodnutú dobu po skončení\npracovného pomeru môže využívať svoju odbornú kvalifikáciu len v obmedzenom rozsahu.\n37. Aj keď sa citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky týka\nkonkurenčnej doložky dojednanej v rámci pracovnoprávneho vzťahu, v ktorom je ochrana\nzamestnanca ako slabšej strany silnejšia, aj v obchodnoprávnom vzťahu, v ktorom\nvystupujú dva na prvý pohľad rovnocenné podnikateľské subjekty a ktorý je determinovaný\nzásadou zmluvnej voľnosti, musí byť konkurenčná doložka dojednaná v súlade\ns primeranosťou a vzájomnou vyváženosťou. Konkurenčná doložka dojednaná v rozpore\ns primeranosťou a vzájomnou vyváženosťou je spôsobilá porušovať základné ústavné práva\nobchodného zástupcu. Súd môže takto dojednanú doložku vyhlásiť za neplatnú z dôvodu,\nže jej neprimeranosť alebo nevyváženosť môže obchodného zástupcu obmedziť viac,\nako to vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného (Patakyová a kol. Obchodný\nzákonník, 5. vydanie. 2017, C. H. Beck, k § 672a Obchodného zákonníka).\n\n14\n\n38. Zásada zmluvnej voľnosti v obchodnoprávnom vzťahu má svoje limity, musí byť\nv súlade so zákonom, nesmie ho obchádzať a aj v prípade absencie zákonnej úpravy nesmie\nbyť v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka),\nprípadne s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Podľa ústavného súdu je\npotrebné týmto spôsobom nahliadať aj na konkurenčnú doložku dojednanú v súlade\nso zásadou zmluvnej voľnosti k zmluvnému typu, kde konkurenčná doložka nie je výslovne\nupravená, prípadne k inominátnej zmluve, majúc pritom na zreteli povahu zmluvného\nzáväzku a jeho účel.\n39. Ústavný súd preskúmal namietaný rozsudok krajského súdu č. k. 2 Cob 28/2015362 zo 14. januára 2016, ktorým krajský súd potvrdil medzitýmny rozsudok okresného\nsúdu, ktorým bolo určené, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty,\nje čo sa týka základu, opodstatnený. Sťažovateľka v konaní pred súdom prvej inštancie,\nako aj v odvolaní namietala, že zmluva o poskytovaní služieb bola uzavretá ako zastretý\npracovnoprávny vzťah, čo preukazovala tým, že pred uzavretím tejto zmluvy pracovala\nna rovnakej pozícii s rovnakou náplňou práce v rámci pracovnoprávneho vzťahu\npre spoločnosť personálne prepojenú so žalobcom, živnostenské oprávnenie získala len pred\nuzavretím zmluvy so žalobcom a len na tento účel, po ukončení zmluvy so žalobcom sa\nopätovne zamestnala v pracovnoprávnom vzťahu. Okrem tohto krátkeho obdobia, keď mala\npracovať na základe živnostenského oprávnenia, ktoré od nej žalobca vyžadoval, nikdy\nnepodnikala. Namietala aj neplatnosť samotnej konkurenčnej doložky, ktorá bola\npodľa sťažovateľky neurčitá, veľmi široko definovaná, neprimerane obmedzujúca,\nv rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Krajský súd v odôvodnení\nnamietaného rozsudku konštatoval, že dojednanie konkurenčnej doložky zodpovedá\nnáležitostiam o určitosti, presnosti či jasnosti úpravy práv a povinností jej účastníkov\na že súd prvej inštancie úplne zodpovedal otázky týkajúce sa obrany žalovanej\no neslobodnom či simulovanom prejave vôle žalovanej, či o údajnom rozpore takejto\ndohody so zákonom. Krajský súd sa plne stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej\ninštancie, pričom sa v ďalšej časti svojho odôvodnenia venoval najmä účelu zmluvnej\npokuty a preukázanej skutočnosti, že povinnosť, ku ktorej sa sťažovateľka podpisom\nkonkurenčnej doložky zaviazala, preukázateľne porušila.\n15\n\n40. Z medzitýmneho rozsudku okresného súdu č. k. 1 Cb 202/2010-335\nz 25. februára 2015 zasa vyplýva, že okresný súd posúdil nepomenovanú zmluvu uzavretú\nmedzi žalobcom a sťažovateľkou ako zmluvu mandátnu uzatvorenú podľa ustanovení\nObchodného zákonníka medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, ktoré si v súlade\nso zásadou zmluvnej voľnosti dohodli aj konkurenčnú doložku, čo neodporuje žiadnemu\nkogentnému ustanoveniu Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k sťažovateľkinej obrane\no simulovanom právnom úkone sa okresný súd stotožnil s tvrdeniami žalobcu,\nže sťažovateľka\n\nprevádzkovala\n\npredmetnú\n\nživnosť\n\nuž\n\nniekoľko\n\nmesiacov\n\nskôr,\n\nako predmetnú zmluvu podpísala, pri podpise zmluvy si bola vedomá svojho záväzku,\npričom žalobca má v predmete podnikania len päť živností. Zdôrazňujúc princíp zmluvnej\nvoľnosti sa potom venoval najmä skutočnostiam a dôkazom o porušení povinnosti\nsťažovateľky vyplývajúcej z konkurenčnej doložky, t. j. že sa sťažovateľka po ukončení\nplatnosti zmluvy zamestnala u nového zamestnávateľa, kde vykonávala činnosť zhodnú\ns predmetom činnosti žalobcu. V závere okresný súd konštatoval, že vykonaným\ndokazovaním považoval za preukázané, že zmluvná pokuta bola medzi žalobcom\na sťažovateľkou dohodnutá platne, určito, zrozumiteľne, predpísanou formou, a žiadnym\nspôsobom preto neodporuje zákonu ani ho neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom.\n41. Výklad „podústavného“ práva a jeho aplikácia na jednotlivý prípad je\nprincipiálne vecou všeobecného súdu a o zásahu do tohto procesu zo strany ústavného súdu\nmožno uvažovať len za situácie, keď je napadnuté rozhodnutie alebo postup všeobecného\nsúdu zaťažené takými vadami, ktoré majú za následok porušenie ústavnosti, k čomu\nspravidla dochádza vtedy, ak všeobecný súd nezohľadní ústavne akceptovateľným\nspôsobom (či vôbec) dopad niektorého ústavou zaručeného základného práva (slobody)\nna posudzovanú vec alebo sa dopustí z hľadiska požiadaviek na spravodlivé súdne konanie\nz ústavného hľadiska neakceptovateľnej svojvôle, spočívajúcej buď v nerešpektovaní\njednoznačne znejúcej kogentnej normy, alebo v zjavnom a neodôvodnenom vybočení\nzo štandardov výkladu, ktorý je v súdnej praxi rešpektovaný, resp. ktorý zodpovedá\nvšeobecne akceptovanému (doktrinálnemu) chápaniu dotknutých právnych inštitútov.\nÚstavný súd tieto otázky neposudzuje z hľadiska poslania, ktoré prislúcha všeobecnému\n16\n\nsúdu, t. j. rozhodovania sporu o právo, resp. poskytovanie ochrany právam a oprávneným\nzáujmom, ale „iba“ vyhodnocuje, či výkladom a aplikáciou podústavného práva\nvšeobecným súdom nedošlo k neústavnému zásahu (porušeniu) do základných práv (slobôd)\nsťažovateľky (IV. ÚS 467/2018).\n42. Ústavný súd konštatoval už i to, že skutkové závery všeobecného súdu môžu byť\npredmetom jeho preskúmavania iba vtedy, ak by z nich vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(III. ÚS 766/2017, II. ÚS 390/2018, III. ÚS 194/2017, I. ÚS 13/00, mutatis mutandis\nI. ÚS 37/95) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého\nprocesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.\n43. Z pohľadu ústavnoprávneho teda treba určiť povahu prípadov, v ktorých\nnesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom môže mať za následok\nporušenie základných práv a slobôd. V konaní o ústavnej sťažnosti možno za také\npovažovať prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva je spätá\ns konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva, prípadne s konkurenciou rôznych\ninterpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov, a naostatok\nza také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva\n(m. m. I. ÚS 331/09, I. ÚS 316/2011). Inými slovami, v prípadoch posudzovania\nindividuálnych sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je úlohou ústavného súdu\npreskúmavať príslušné právne predpisy a prax in abstracto, ale obmedziť sa, nakoľko je to\nlen možné, na posúdenie konkrétneho prípadu na účely zistenia, či spôsob, akým boli\nuvedené predpisy aplikované alebo sa dotkli sťažovateľa, viedol k porušeniu ústavy\na príslušných medzinárodných zmlúv (II. ÚS 594/2018).\n44. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu v spojení s rozhodnutím\nokresného súdu ústavný súd zistil, že všeobecné súdy posúdili záväzkový vzťah uzavretý\nmedzi sťažovateľkou a žalobcom ako vzťah obchodnoprávny, uzavretý medzi dvoma\npodnikateľskými subjektmi a zmluvu o poskytovaní služieb uzavretú medzi nimi posúdili\n17\n\npodľa obsahu ako zmluvu mandátnu. Podstatným pre záver o platnosti samotnej zmluvy\na platnosti dojednanej konkurenčnej doložky, na ktorom svoje právne závery postavili,\nbola zásada zmluvnej voľnosti. Sťažovateľka sa už v konaní pred súdom prvej inštancie\nbránila argumentáciou, že uzavretá zmluva bola zastieraným právnym úkonom, ktorý mal\nsimulovať pracovnoprávny vzťah. Krajský súd sa v tomto ohľade stotožnil s právnymi\nzávermi okresného súdu, ktorý sa zas stotožnil s tvrdeniami žalobcu o tom, že sťažovateľka\nprevádzkovala živnosť už niekoľko mesiacov pred podpisom zmluvy a že sťažovateľka si\nbola vedomá svojho záväzku, ku ktorému sa zaviazala. Ani okresný súd, ani krajský súd sa\nvšak vôbec argumentačne nevysporiadali s obranou sťažovateľky, že v podstate vykonávala\nzávislú prácu na základe pokynov žalobcu, v jeho priestoroch, na jeho pracovných\nprostriedkoch, že k podpisu zmluvy so žalobcom pristúpila len v úmysle zachovať si svoju\ndoterajšiu prácu a že nikdy pred podpisom tejto zmluvy ako ani po zániku jej platnosti\nžiadnu podnikateľskú činnosť nevykonávala. Všeobecné súdy nevzali do úvahy\nani časové súvislosti. Tvrdenie súdu o tom, že sťažovateľka prevádzkovala živnosť už\nniekoľko mesiacov pred uzavretím zmluvy, vyznieva nepresvedčivo. Sťažovateľka\nod 1. augusta 2003 pracovala ako marketingový pracovník ‒ špeditér pre spoločnosť\n, IČO 364 59 038, pričom pracovnú zmluvu za zamestnávateľa\npodpísal\n\nkonateľ\n\nspoločnosti\n\n,\n\nnásledne\n\nsi\n\nsťažovateľka\n\nv záujme\n\nzachovania svojej práce na podnet zamestnávateľa vybavila živnostenské oprávnenie\nod 1. októbra 2004, k tomuto dňu, t. j. 1. októbra 2004 podpísala so svojím predchádzajúcim\nzamestnávateľom (spoločnosť\n\n) zmluvu o poskytovaní služieb,\n\npričom predmetom zmluvy mala byť tá istá náplň činnosti ako v pracovnoprávnej zmluve.\nNásledne sťažovateľka podpísala 1. decembra 2004 zmluvu o poskytovaní služieb,\npredmetom ktorej bola taktiež rovnaká činnosť, so spoločnosťou\nIČO 364 66 115 (žalobca), ktorej konateľom bol takisto\n\n,\n. Zmluva o poskytovaní\n\nslužieb uzavretá so žalobcom bola podpísaná na dobu určitú do 1. decembra 2005, pričom\nsťažovateľka svoju živnosť ukončila k 1. marcu 2006. Z odôvodnenia rozhodnutí\nvšeobecných súdov však nie je možné zistiť, či tieto časové a skutkové okolnosti uzavretia\nzmluvy, personálne prepojenie spoločnosti\n\n,a\n\n,\n\na povaha záväzkov z nich vyplývajúcich boli vzaté do úvahy, prípadne prečo nepovažoval\ntieto okolnosti všeobecný súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci. Ústavný súd však\n18\n\nkonštatuje, že vysporiadanie sa s touto argumentačnou líniou sťažovateľky bolo dôležité\nv priamej príčinnej súvislosti s platným dojednaním konkurenčnej doložky.\n45. Sťažovateľka tiež argumentovala, že dojednaná konkurenčná doložka mala byť\npovažovaná za neplatnú aj v prípade, ak bola dojednaná v rámci obchodnoprávnej\nmandátnej zmluvy, a to pre svoju neurčitosť, neprimeranosť a rozpor so zákonom, pričom\nsťažovateľka\n\npoukazovala\n\nna\n\nanalogicky\n\naplikovateľnú\n\nprávnu\n\núpravu\n\nzmluvy\n\no obchodnom zastúpení. Taktiež namietala rozpor konkurenčnej doložky s dobrými mravmi\na zásadami poctivého obchodného styku, keďže sa v rámci činnosti pre žalobcu\nneoboznamovala s informáciami, ktoré by neboli medzi podnikateľmi bežne dostupné.\n46. Ako už ústavný súd uviedol, inštitút konkurenčnej doložky spadá do rámca čl. 35\nods. 1 ústavy, ktorý garantuje právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť\nv rámci podmienok a obmedzení ustanovených zákonom (čl. 35 ods. 2 ústavy). Podpisom\nkonkurenčnej doložky sa povinný subjekt dobrovoľne v zmysle zásady zmluvnej voľnosti\nvzdáva časti tohto práva, a to pre účely ochrany hospodárskych záujmov druhej zmluvnej\nstrany ako účastníka hospodárskej súťaže. V rámci úpravy obchodnoprávnych vzťahov\nzákonná\n\núprava\n\nObchodného\n\nzákonníka\n\nupravuje\n\nkonkurenciu\n\nv ustanoveniach\n\no obchodných spoločnostiach (§ 65 Obchodného zákonníka) a počíta s možnosťou uzavretia\nkonkurenčnej doložky aj v prípade zmluvy o obchodnom zastúpení (§ 672a Obchodného\nzákonníka). Žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka však zároveň nevylučuje uzavretie\nkonkurenčnej doložky aj pri iných zmluvných typoch, prípadne pri zmluvách\nnepomenovaných.\n\nV tejto\n\nsúvislosti\n\nsťažovateľka\n\npoukazovala\n\nanalogicky\n\npráve\n\nna ustanovenie § 672a Obchodného zákonníka, ktoré je kogentné a upravuje limity,\nv ktorých je možné konkurenčnú doložku dojednať v záujme ochrany práva obchodného\nzástupcu ďalej podnikať.\nZásada zmluvnej voľnosti je v obchodnoprávnych vzťahoch dozaista účelná, chcená\na opodstatnená, keďže Obchodný zákonník nemôže regulovať celú šírku rôznorodosti\nobchodnoprávnych vzťahov, ktoré vznikajú v rámci hospodárskej súťaže, avšak aj zásada\nzmluvnej voľnosti má svoje limity a obmedzenia, ktoré môžu byť reflektované práve\nv posudzovaní právneho úkonu aj cez pravidlá poctivého obchodného styku či súladu\n19\n\ns dobrými mravmi. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že závery všeobecných súdov\no tom, že predmetná konkurenčná doložka je v súlade s dobrými mravmi a nie je v rozpore\ns pravidlami poctivého obchodného styku, nepovažuje za presvedčivé, a to najmä\ns ohľadom na presah do základného práva sťažovateľky podľa čl. 35 ods. 1 ústavy.\n47. Sťažovateľka sa v konkurenčnej doložke zaviazala, že nebude po dobu platnosti\nzmluvy, ako aj po dobu troch rokov od jej skončenia vykonávať vo vlastnom mene ani ako\nštatutár, spoločník či zamestnanec pre tretie osoby činnosť, ktorá je zhodná s predmetom\nčinnosti objednávateľa. Pri porušení tejto povinnosti je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu\n1 000 000 Sk (33 193,92 eur). Dojednanie je, ako rozhodol krajský súd, určité, presné\na jasné, čo sa týka obsahu zmluvného záväzku. Otázke primeranosti tohto zmluvného\nzáväzku\n\nv okolnostiach\n\nkonkrétnej\n\nveci\n\nsťažovateľky,\n\nnajmä\n\nv súvislosti\n\ns tým,\n\nže sa sťažovateľka vzdáva časti svojho základného práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy,\nvšak napriek námietkam sťažovateľky ani okresný súd, ani krajský nevenovali náležitú\npozornosť. Účelom konkurenčnej doložky je chrániť oprávnené záujmy zmluvného partnera\nv hospodárskej súťaži, pričom sa však záväzok sťažovateľky nevzťahoval na konkrétne\nčinnosti, ktoré pre žalobcu v rámci uzavretej zmluvy vykonávala, prípadne na činnosti,\nktoré by mohli mať vo vzťahu k žalobcovi súťažný charakter, ale na celý predmet\npodnikania žalobcu. Argument súdov, že žalobca má v predmete podnikania len\npäť živností, je pritom vágny, keďže nejde o špecifické živnosti, ktoré by boli\ncharakteristické len pre určité odvetvie podnikateľskej činnosti, kde by sa dalo súťažné\nkonanie sťažovateľky predpokladať a ktoré by znamenali primerané obmedzenie\nsťažovateľky\n\ndo\n\nbudúcna,\n\n(okrem zasielateľstva\n\naj\n\nsprostredkovateľská\n\nčinnosť,\n\nale\n\no také\n\nmaloobchod\nprenájom\n\nvšeobecné\n\na veľkoobchod\nhnuteľných\n\na frekventované\n\nživnosti\n\nv rozsahu\n\nvoľných\n\nživností,\n\nvecí\n\nreklamná\n\nčinnosť),\n\nči\n\nktoré by znemožnili sťažovateľke zamestnať sa a podnikať v takej miere, ktorá už\npredstavuje podstatný zásah do práva sťažovateľky podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, pričom\notázna ostáva účelnosť týchto obmedzení pre ochranu postavenia žalobcu. Všeobecné súdy\nsa však rozsahom tohto obmedzenia vo vzťahu k sťažovateľke a jej právu podľa čl. 35\nods. 1 ústavy nezaoberali. Takisto, ako nevzhliadli neúmernosť záväzku sťažovateľky,\nčo sa týka časovej platnosti konkurenčnej doložky, ktorá mala sťažovateľku obmedzovať\n20\n\npo dobu troch rokov po uplynutí platnosti zmluvy, ktorá bola už vopred dohodnutá na dobu\nurčitú, teda dobu jedného roka. Všeobecné súdy nereagovali ani na námietku sťažovateľky,\nktorá považovala za potrebné na jej situáciu analogicky aplikovať ustanovenie § 672a\nObchodného zákonníka zo zmluvy o obchodnom zastúpení, ktoré limituje platné uzavretie\nkonkurenčnej doložky na teritoriálne alebo personálne obmedzenie, na činnosť, ktorá bola\npredmetom obchodného zastúpenia alebo má súťažnú povahu činnosti a na obdobie\nmaximálne dvoch rokov po skončení zmluvy. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku\nkrajského súdu však nie je možné ustáliť, či túto argumentáciu súdy vôbec vzali do úvahy,\nprípadne či ju pri hodnotení skutkových okolností prípadu sťažovateľky a otázky platnosti\nkonkurenčnej doložky nepovažovali za relevantnú, prípadne či dospeli k záveru,\nže analogické použitie uvedeného ustanovenia v tomto konkrétnom prípade neprichádzalo\ndo úvahy.\n48. Za situácie, v ktorej okresný súd a krajský súd nereagovali dostatočne\na presvedčivo na obranu sťažovateľky o platnosti dojednanej konkurenčnej doložky\na neprimeraného obmedzenia jej základného práva podnikať a uskutočňovať podnikateľskú\nčinnosť (či už v režime potenciálneho pracovnoprávneho vzťahu alebo v režime\nobchodnoprávneho vzťahu), a to za konkrétnych skutkových okolností sťažovateľky,\na vzhľadom na povahu zmluvného záväzku sťažovateľky voči žalobcovi, neposkytli\nzákladnému právu sťažovateľky podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť primeranú\nochranu v konaní, v ktorom sa sťažovateľka ochrany tohto práva domáhala.\n49. Ústavný súd považuje napadnuté rozhodnutie krajského súdu v rozsahu\nuž uvedených nedostatkov za nedostatočne odôvodnené, ktoré v okolnostiach danej veci\nporušuje aj základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré\nvšak sťažovateľka v petite svojej ústavnej sťažnosti neoznačila. Napriek uvedenému\nústavný súd konštatuje, že považoval za potrebné sa meritórne vysporiadať s tvrdeným\nporušením\n\nsťažovateľkou\n\noznačených\n\nzákladných\n\npráv\n\nhmotného\n\ncharakteru\n\n(právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť), a to aj s ohľadom na konštantnú\njudikatúru ESĽP, ktorá dlhodobo považuje postup ústavného súdu, podľa ktorého\nvšeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv\n21\n\nhmotného charakteru, ak súčasne neporuší aj procesno-právne princípy, za príliš\nformalistický, ktorý bráni tomu, aby došlo k meritórnemu preskúmaniu sťažností\nna porušenie hmotných práv, aj keď k uvedenému záveru ESĽP dospel pri posudzovaní\nporušenia základného práva na slobodu prejavu (napr. Ringier Axel Springer Slovakia,\ns. r. o., proti Slovenskej republike č. 2, rozsudok zo 7. 1. 2014, sťažnosť č. 21666/09,\nRingier Axel Springer Slovakia, s. r. o., proti Slovenskej republike č. 3, rozsudok\nzo 7. 1. 2014, sťažnosť č. 37986/09, Soltész proti Slovenskej republike, rozsudok\nz 22. 10. 2013, sťažnosť č. 11867/09). Tento prístup presadzuje ústavný súd pri ochrane\nuž spomínaného práva na slobodu prejavu a práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 ústavy\n(napr. III. ÚS 1/2018, III. ÚS 484/2015, III. ÚS 451/2014, III. ÚS 385/2012,\nIV. ÚS 448/2012, II. ÚS 34/2012, II. ÚS 255/2010, II. ÚS 326/09), no k meritórnemu\npreskúmaniu hmotného práva bez trvania na splnení podmienky porušenia práva procesného\nuž pristúpil aj pri ochrane základného práva na ochranu súkromia (II. ÚS 424/2012,\nI. ÚS 114/2012). Nie je dôvod, pre ktorý by sa právna ochrana poskytovaná zo strany\nústavného súdu jednotlivým hmotným základným právam a slobodám zakotveným v ústave\nči v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd mala od seba kvalitatívne líšiť.\n50. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že krajský súd napadnutým\nrozsudkom č. k. 2 Cob 28/2015-362 zo 14. januára 2016 porušil základné právo\nsťažovateľky podľa čl. 35 ods. 1 ústavy a obsahovo zhodné právo podľa čl. 26 ods. 1 listiny.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 35\nods. 1 ústavy a čl. 26 ods. 1 listiny uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obdo 22/2017\nz 29. septembra 2017\n51. Ako z namietaného uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obdo 22/2017\nz 29. septembra 2017 vyplýva, najvyšší súd dovolanie sťažovateľky odmietol ako procesne\nneprípustné. Dovolanie sťažovateľky bolo podané 14. apríla 2016 a 1. júla 2016 nadobudol\núčinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov,\nv zmysle ktorého sa tento nový zákon aplikuje aj na konania začaté pred dňom jeho\núčinnosti. Čo sa týka posudzovania prípustnosti podaného dovolania a v ňom uvedených\n22\n\ndovolacích dôvodov, tie dovolací súd posudzoval podľa zákona účinného v čase podania\ndovolania, t. j. podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „OSP“).\n52. V dovolaní sťažovateľka namietala existenciu vady podľa § 237 ods. 1 písm. f)\nOSP, a to tým, že jej súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom spočívajúcom\nv nedostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení rozhodnutí súdov, ktoré neobsahujú\nzásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie. Rovnakú argumentáciu\nsubsumovala aj pod odvolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c) OSP, t. j. pod nesprávne\nprávne posúdenie veci. Odvolávajúc sa na svoju judikatúru (R 111/1998, R 2/2016),\nnajvyšší súd konštatoval, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá procesnú vadu\nkonania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, ale len inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm.\nb) OSP, ktorá však nie je dôvodom prípustnosti dovolania. Výnimočne, keď písomné\nvyhotovenie\n\nrozhodnutia\n\nneobsahuje\n\nzásadné\n\nvysvetlenie\n\ndôvodov\n\npodstatných\n\npre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods.\n1 písm. f) zakladá. V dovolaní napadnutom rozhodnutí krajského súdu v spojení\ns rozhodnutím okresného súdu však najvyšší súd nevzhliadol „vady najzákladnejšej\ndôležitosti pre súdny systém“ alebo omyl, ktorý by bolo možné označiť za justičný omyl,\nktorý by aj v zmysle judikatúry ESĽP prípustnosť dovolania odôvodňovali.\n53. Najvyšší súd zopakoval podstatné časti odôvodnení krajského súdu a okresného\nsúdu a dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nemožno považovať za svojvoľné,\nzjavne neodôvodnené, respektíve ústavne nekonformné. Najvyšší súd však neposudzoval\nobsah napadnutých rozhodnutí z pohľadu ich vecnej správnosti a právneho posúdenia,\nale dovolanie odmietol ako procesne neprípustné.\n54. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti pripomenul ustálenú\njudikatúru ústavného súdu, v zmysle ktorej ústavný súd nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\n23\n\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného\nsúdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním\nvyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n55. Ústavný súd sa tejto judikatúry aj v tomto prípade plne pridržiava, avšak\nv konkrétnom prípade sťažovateľky dospel k záveru, že nemožno závery krajského súdu\nv spojení so závermi súdu okresného považovať za ústavne udržateľné a konformné,\na to v súvislosti s ochranou základného práva sťažovateľky podľa čl. 35 ods. 1 ústavy\na čl. 26 ods. 1 listiny, preto aj porušenie týchto práv sťažovateľky vo výroku tohto nálezu\nvyslovil.\n56. Ústavný súd si je pri posudzovaní tejto ústavnej sťažnosti vedomý princípov\nzmluvnej slobody a voľnosti vstupovať do záväzkových vzťahov aj s takým obsahom,\nktorým slobodne zmluvná strana na seba prijme záväzok znamenajúci pre ňu „obmedzenie“\njej aj základných práv, ktoré sa uplatňujú najmä v obchodnoprávnych vzťahoch. No práve\nz tohto dôvodu ústavný súd považuje v konkrétnych skutkových okolnostiach sťažovateľky,\nza ktorých k podpisu spornej zmluvy došlo, za podstatné a relevantné vysporiadať sa\ns argumentáciou o zastretom pracovnoprávnom vzťahu, ktorý by sťažovateľke poskytol\nväčšiu mieru ochrany, ktorá je determinovaná úpravou Zákonníka práce. Ako však\nz argumentácie ústavného súdu vyplynulo, ani v priestore obchodných záväzkov\na podnikateľského prostredia nie je zmluvná sloboda jednotlivca bez akýchkoľvek limitov\na práve na tento účel slúži ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého\nvýkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu\nochranu, prípade ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, ktoré postihuje neplatnosťou\nprávny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Primeranosťou uzavretej konkurenčnej\ndoložky v spojení s konkrétnymi skutkovými okolnosťami sťažovateľky a v spojení\ns obsahom samotného záväzku sa však okresný súd aj krajský súd nezaoberali, možnosť\nanalogickej aplikácie ustanovenia § 672a Obchodného zákonníka, ktorý upravuje\nkonkurenčnú doložku pri zmluve o obchodnom zastúpení, prípadnú podobnosť záväzku\n24\n\nobchodného zástupcu so záväzkom sťažovateľky, ktorý jej vyplýval z uzavretej zmluvy\na ktorým sťažovateľka argumentovala, úplne opomenuli.\n57. Na druhej strane vzal ústavný súd do úvahy, že najvyšší súd nepreskúmal podané\ndovolanie vecne, nezaoberal sa správnosťou právneho posúdenia okresného súdu\na krajského súdu, konštatoval, že nezistil v odôvodnení krajského súdu vady podstatnej\ndôležitosti pre súdny systém, aj keď sa poznámke o ústavnej konformite napadnutých\nrozhodnutí nevyhol. To, čo ústavný súd nepovažoval v postupe okresného súdu a krajského\nsúdu za ústavne súladné pri poskytovaní súdnej ochrany základnému práva sťažovateľky\nna slobodu podnikania a inej zárobkovej činnosti, možno označiť za hodnotenie zisteného\nskutkového stavu, keď všeobecné súdy upriamili svoju pozornosť len na jednu líniu\nmožného právneho posúdenia veci (obchodnoprávny charakter uzavretého záväzku a platne\nuzavretá konkurenčná doložka na základe zásady zmluvnej voľnosti), pričom vo vzťahu\nk argumentačnej línii sťažovateľky sa viac menej nevyjadrili, hoc záver o irelevantnosti\ntejto argumentácie vyslovili.\n58. Ústavný súd stabilne judikuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu\n(napr. I. ÚS 379/2017, I. ÚS 380/2017, I. ÚS 86/2018, III. ÚS 315/2010, III. ÚS 581/2017).\nOtázka posúdenia prípustnosti dovolania je vnímaná ústavným súdom primárne ako otázka\ninterpretácie (obyčajného) zákona a v tomto smere sa najvyššiemu súdu ponecháva značná\nautonómia s tým, že vyriešenie tejto otázky samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení\npráva sťažovateľa (napr. II. ÚS 324/2010, II. ÚS 410/2016), samozrejme, za predpokladu,\nže ide o riešenie ústavne udržateľné.\n59. Otázku prípustnosti dovolania prenecháva ústavný súd v zmysle svojej doterajšej\njudikatúry v právomoci najvyššieho súdu, pričom z doterajšej rozhodovacej činnosti\nústavného súdu (napr. IV. ÚS 196/2014, IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 499/2011,\nIV. ÚS 161/2012) vyplýva aj to, že akceptoval ústavnú udržateľnosť názoru najvyššieho\nsúdu, ktorý prevládal za účinnosti právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, podľa\n25\n\nktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia,\nnedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu\nkonania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP. Hranica prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1\npísm. f) OSP je často ťažko určiteľná, pričom v prípade sťažovateľky ide najmä o vady,\nktoré sú súbehom námietok proti hodnoteniu skutkového stavu a právneho hodnotenia veci,\nktoré sa vo výsledku odrazili v nedostatočnom či skôr nepresvedčivom odôvodnení\nvšeobecných súdov. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že rozhodnutie\nnajvyššieho súdu, ktorým bolo dovolanie sťažovateľky odmietnuté ako procesne\nneprípustné podľa právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, keďže v ňom najvyšší\nsúd nevzhliadol vady zásadnej dôležitosti pre súdny systém či justičný omyl, neprekračuje\nhranice ústavnej udržateľnosti. Preto ústavný súd ústavnej sťažnosti vo vzťahu\nk namietanému uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obdo 22/2017 z 29. septembra 2017\nv časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy a čl. 26 ods. 1\nlistiny nevyhovel.\nIII.3 K namietanému porušeniu čl. 35 ods. 2 ústavy a čl. 26 ods. 2 listiny\nnamietanými rozhodnutiami\n60. Článok 35 ods. 2 ústavy, podobne ako čl. 26 ods. 2 listiny upravuje možnosť\nzo strany štátu zákonom upraviť podmienky obmedzenia výkonu základného práva\npodnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Toto ustanovenie ústavy a listiny\nneobsahuje základné právo, ktorého porušenia by sa sťažovateľka mohla domáhať,\nno, naopak, limituje samotnú sťažovateľku v možnosti domáhať sa ochrany jej základného\npráva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy a čl. 26 ods. 1 listiny len v limitoch ustanovených zákonom.\nPreto medzi namietaným porušením týchto ustanovení ústavy a listiny a medzi namietanými\nrozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho súdu nevzhliadol ústavný súd príčinnú\nsúvislosť. Vzhľadom na uvedené ústavnej sťažnosti sťažovateľky v časti namietajúcej\nporušenie čl. 35 ods. 2 ústavy a čl. 26 ods. 2 listiny nevyhovel.\n\n26\n\nIV.\nZrušenie napadnutého rozhodnutia\n61. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.\nÚstavný súd preto zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie\nkonanie, v ktorom je viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným v tomto náleze\n[§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde].\n62. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude potrebné sa náležite vysporiadať\ns argumentáciou\n\nsťažovateľky\n\no tvrdenom\n\nzastieranom\n\npracovnoprávnom\n\nvzťahu,\n\nposúdením činnosti, ktorú na základe zmluvy pre žalobcu vykonávala, jednak v skutkových\nokolnostiach a časových súvislostiach, ako aj z pohľadu atribútov závislej práce (pojmové\nznaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce) a náležite odôvodniť úvahy súdu\no platnosti, respektíve neplatnosti uzavretej konkurenčnej doložky, či už v režime\npracovného práva alebo v režime práva obchodného v nadväznosti na procesnú obranu\nsťažovateľky, ktorú v konaní pred všeobecnými súdmi prezentovala.\nV.\nTrovy konania\n63. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 73 ods. 2 zákona o ústavnom súde\no úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním\na náhradu ktorých si sťažovateľka uplatnila v sťažnosti. Pri stanovení výšky priznanej\nnáhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľky vychádzal ústavný súd z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, podľa ktorej\nzákladná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018 je 153,50 eur\na hodnota režijného paušálu je 9,21 eur. Za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2020\n27\n\nje 177,00 eur, hodnota režijného paušálu je 10,62 eur. S poukazom na výsledok konania\nvznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené\nv roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu)\nv sume 325,42 eur vrátane režijného paušálu (2 x 153,50 eur + 2 x 9,21 eur) a za jeden úkon\nprávnej služby v roku 2020 (vyjadrenie) v sume 187,62 eur vrátane režijného paušálu\n(177,00 eur + 10,62 eur), t. j. spolu 513,04 eur. Keďže právny zástupca sťažovateľky\nje platiteľom DPH, vznikol sťažovateľke nárok na náhradu trov konania vo výške celkom\n615,65 eur. Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.\n64. Vzhľadom na čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. novembra 2020\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n28", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zmluva-mandátna zmluva", "právny úkon-simulovaný", "zmluvná voľnosť", "podnikateľská činnosť-obmedzenie práva podnikať", "zmluva-mandátna zmluva", "zmluvná voľnosť", "právny úkon-simulovaný", "podnikateľská činnosť-obmedzenie práva podnikať"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cob/28/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b5d276f7-4496-4d57-b7ad-b3c9a1adf833", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.594.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 594/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 594/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.594.2018.1"}, {"guid": "ussr:b972a759-44dd-496f-9428-3abdb5fa485b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.467.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 467/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 467/2018 z 29. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-29", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.467.2018.1"}, {"guid": "ussr:928f6e20-d3e5-4111-a00a-2c2f9e13711d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.390.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 390/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 390/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.390.2018.1"}, {"guid": "ussr:db6a475f-fc84-4398-9906-114a72f2eb98", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.1.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 1/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/2018 z 22. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.1.2018.2"}, {"guid": "ussr:b721300f-d1ec-44f4-894f-909bf5346d62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.86.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 86/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 86/2018 z 28. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.86.2018.1"}, {"guid": "ussr:dab1a36a-13c8-4cd6-a3df-9178d4a1f338", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.581.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.581.2017.1"}, {"guid": "ussr:f324c5e4-b36a-4f5c-b1d4-5f70cf9b6686", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.194.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 194/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 194/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.194.2017.2"}, {"guid": "ussr:878da26d-d6cd-4d2b-8db8-6abd577bcd8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.379.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 379/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 379/2017 z 19. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.379.2017.1"}, {"guid": "ussr:75fa14e1-2596-4570-b8df-28d997946bb4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.380.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 380/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 380/2017 z 19. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-19", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.380.2017.1"}, {"guid": "ussr:6e73abaf-df59-4bab-9caa-2fb7d012fe06", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.367.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 367/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 367/2016 z 7. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-07", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.367.2016.1"}, {"guid": "ussr:48fc4d6e-e94a-42df-a69a-ba989a77fbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 264, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:debf1443-af0e-4d25-9294-13eedf9d0104", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.484.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 484/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 484/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.484.2015.1"}, {"guid": "ussr:ea7e2395-c3cd-4731-a15a-3dc43f333574", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 451/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 451/2014 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7e2395-c3cd-4731-a15a-3dc43f333574"}, {"guid": "ussr:8fa7ddf5-7c63-4e16-ac71-1c9d08edc700", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 424/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 424/2012 z 6. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fa7ddf5-7c63-4e16-ac71-1c9d08edc700"}, {"guid": "ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91"}, {"guid": "ussr:c00191dd-a683-45da-9905-f18df7053a0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 385/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 385/2012 z 21. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-21", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c00191dd-a683-45da-9905-f18df7053a0b"}, {"guid": "ussr:7adcba78-1697-46fb-a573-b43712783318", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2012 z 3. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-03", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7adcba78-1697-46fb-a573-b43712783318"}, {"guid": "ussr:aabea106-c95c-4f13-b970-f77dd3297f96", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 448/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 448/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aabea106-c95c-4f13-b970-f77dd3297f96"}, {"guid": "ussr:5591d1de-d263-4b83-a556-0467d12c055b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 34/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 34/2012 z 13. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5591d1de-d263-4b83-a556-0467d12c055b"}, {"guid": "ussr:20d94d13-bd8d-4e54-a3be-df76988d7e83", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20d94d13-bd8d-4e54-a3be-df76988d7e83"}, {"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2011 z 14. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-14", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 331/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/09 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02"}, {"guid": "ussr:c0a4528d-066c-40c2-b7c0-7d2a04e78adc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 255/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 255/2010 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0a4528d-066c-40c2-b7c0-7d2a04e78adc"}, {"guid": "ussr:e8666c89-95c5-4a9a-9083-532b6c1362d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 315/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 315/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e8666c89-95c5-4a9a-9083-532b6c1362d6"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:a8116a06-df0d-40fc-891d-6022b5240a94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 326/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 326/09 z 4. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-04", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8116a06-df0d-40fc-891d-6022b5240a94"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}], "citovane_v": [{"guid": "55b8a354-1cc9-44c4-bacb-e9c48d62cdf2:ea9f83c5-c0b0-4f7f-b68b-a7ad18621f65", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6123273767.1", "spisova_znacka": "4Obdo/16/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/16/2025 z 30. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6123273767.1"}, {"guid": "80c9542e-2a5a-468b-b2a6-1e3502951c1e:723de365-5941-40f7-8c20-2f42572d2f75", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:6123224332.2", "spisova_znacka": "26Co/31/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Co/31/2025 z 29. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:6123224332.2"}, {"guid": "27180317-4121-4a48-8f3f-c5223eeef42c:8484fa00-4aeb-48e6-94da-c462d780ecbb", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:6123439417.1", "spisova_znacka": "2Cob/53/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/53/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:6123439417.1"}, {"guid": "8c9b3199-b1c4-4cea-9193-e4684809409d:7ee2c2b1-ff26-4465-a548-cd43c8bd3e25", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:8117225121.3", "spisova_znacka": "4Cob/21/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/21/2024 z 26. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:8117225121.3"}, {"guid": "7af74a21-bd26-43ac-8786-af3e7f1de02b:1f86bb14-4596-4f07-9a00-0a3a1a8af692", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123273767.3", "spisova_znacka": "5Cob/23/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/23/2025 z 25. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123273767.3"}, {"guid": "47f52b59-43ab-4901-98e2-f4fdb59c1f0d:aec74f8c-2b6a-418b-98d0-cad535bb435c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:6123316474.2", "spisova_znacka": "2Cob/80/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/80/2024 z 27. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:6123316474.2"}, {"guid": "9c25d6a7-6810-4a05-8740-8673437e01d7:b740219e-f7ab-4b94-bdc1-8d00562c8835", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1121204747.1", "spisova_znacka": "1Cob/168/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/168/2022 z 12. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1121204747.1"}, {"guid": "56e0116a-ba6f-449c-9685-de4fa3352f3f:374a04d3-52ed-42ef-9cd9-752893d14dbf", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2718200808.2", "spisova_znacka": "21Cob/109/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/109/2020 z 17. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-05-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2718200808.2"}, {"guid": "3b59e12f-a5c0-4d50-8165-256a15db895d:d525d462-2ab7-4b2e-bd89-1ead2ac01491", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2026:8825201423.7", "spisova_znacka": "25Cb/93/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 25Cb/93/2025 z 8. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2026:8825201423.7"}, {"guid": "257d9567-5473-4829-8318-301228e85668:d7990d07-5bf6-47c9-bb67-ee044cf95225", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2026:6125344175.3", "spisova_znacka": "20Cb/130/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 20Cb/130/2025 z 16. 1. 2026", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2026-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2026:6125344175.3"}, {"guid": "e85aa9a4-8492-4fe7-a67f-ab4bde30b163:94b41152-debd-4f5b-bf49-332ea93f31e9", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:6124402675.3", "spisova_znacka": "24Cb/1/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 24Cb/1/2025 z 19. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:6124402675.3"}, {"guid": "60e61bc2-cbd3-410f-9f3a-447a7f066dc1:2e09a977-1237-4ee9-94fa-574d807d47fa", "ecli": "ECLI:SK:OSKN:2025:6123224332.9", "spisova_znacka": "8C/43/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 8C/43/2023 z 26. 3. 2025", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSKN:2025:6123224332.9"}, {"guid": "3f99535c-8255-430c-a7bd-4518d4525195:316fd29b-d175-4511-b684-00368c8371c0", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2024:8617203634.13", "spisova_znacka": "SK-3C/26/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK-3C/26/2017 z 13. 9. 2024", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2024-09-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2024:8617203634.13"}, {"guid": "10e59841-39c2-4959-babb-c808853ff672:e646af0d-e0ae-46a3-9d9d-4d4ce56b19e2", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:6123439417.2", "spisova_znacka": "40Cb/71/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 40Cb/71/2024 z 11. 9. 2024", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2024-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:6123439417.2"}, {"guid": "0b2b2fc0-1f3f-48cf-998b-03ff5a927296:42f55118-8e7c-43ec-b73d-7349cb008e64", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2024:6121542469.4", "spisova_znacka": "20Cb/63/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 20Cb/63/2023 z 10. 7. 2024", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2024-07-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2024:6121542469.4"}]}