{"guid": "ussr:41751725-9d55-416c-86cb-144b083b3c21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.90.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 90/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. II. ÚS 90/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.90.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/41751725-9d55-416c-86cb-144b083b3c21", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.90.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.90.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.90.2020.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 90/2020-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval ústavnú sťažnosť\n, t. č. Ústav na výkon väzby\n\n,\n\nzastúpeného advokátom\n\nJUDr. Ľubomírom Lukičom, Krivá 21, Košice, vo veci namietaného porušenia práva podľa\nčl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 8 Tpo 77/2019 z 5. novembra 2019 a takto\nrozhodol:\n1. Právo\n\nna slobodu podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane\n\nľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n8 Tpo 77/2019 z 5. novembra 2019 p o r u š e n é b o l o .\n2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 Tpo 77/2019 z 5. novembra 2019\nzrušuje.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom\n\npäťsto eur), ktoré mu j e Krajský súd v Košiciach p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n\n4. Krajský súd v Košiciach j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania\nv sume 675,43 € (slovom šesťstosedemdesiatpäť eur a štyridsaťtri centov) na účet\nustanoveného právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Lukiča, Krivá 21, Košice, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n15. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n, t. č. Ústav na výkon väzby\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\n\nporušenia jeho práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný\nsúd“) sp. zn. 7 Tp 23/2019 z 8. októbra 2019 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“)\na uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Tpo 77/2019\nz 5. novembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\n2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 90/2020-9 z 20. februára 2020 ustanovil\nsťažovateľovi právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Lukiča, Krivá 21, Košice, a ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu, prijal na ďalšie konanie.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením\nokresného súdu sp. zn. 7 Tp 23/2019 z 24. augusta 2019 v spojení s uznesením krajského\nsúdu sp. zn. 8 Tpo 66/2019 zo 17. septembra 2019 vzatý do väzby z dôvodov uvedených\nv § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. Uznesením povereného príslušníka\nObvodného oddelenia Policajného zboru Košice-Juh sp. zn. ČVS: ORP-1226/JU-KE-2019\nz 22. augusta 2019 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie pre prečin výtržníctva podľa\n§ 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Dňa 26. septembra 2019 podal sťažovateľ žiadosť\n\n2\n\no prepustenie z väzby na slobodu. Okresný súd uznesením sp. zn. 7 Tp 23/2019 z 8. októbra\n2019 žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zamietol, nenahradil väzbu\npísomným sľubom sťažovateľa ani dohľadom probačného a mediačného úradníka. Krajský\nsúd napadnutým uznesením sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie\nzamietol.\n4. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta nezákonnosť uznesenia okresného súdu,\nako aj napadnutého uznesenia krajského súdu. K opodstatnenosti dôvodu väzby podľa § 71\nods. 1 písm. b) Trestného poriadku sťažovateľ uviedol, že výsluchy svedkov\nuž boli v prípravnom konaní vykonané a navyše poškodená\n\nmala svoju\n\nvýpoveď proti sťažovateľovi stiahnuť, no napriek tomu trestné stíhanie sťažovateľa nie je\ndo dnešného dňa zastavené a sťažovateľ je ponechaný vo väzbe nezákonne a účelovo.\nSťažovateľ poukazuje aj na vykonané dôkazy, výpovede svedkov\na\n\n, z ktorých vyplýva, že sťažovateľ sa skutku, ktorý mu je kladený\n\nza vinu, nedopustil.\n5. Podaním z 5. februára 2020 sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu\nv konaní pred ústavným súdom.\n6. Podaním z 9. marca 2020 právny zástupca sťažovateľa argumentačne doplnil\nústavnú sťažnosť, v ktorej uviedol, že porušenie označeného práva v zmysle dohovoru vidí\nv tom, že „súdy sa riadne nezaoberali a neskúmali podstatu veci a nezohľadnili dôkazy,\nktoré im bolo predkladané“. Právny zástupca sťažovateľa poukázal na zápisnice o výsluchu\nsvedkov z 8. októbra 2019, ktoré na verejnom zasadnutí predložil obhajca sťažovateľa,\na vzhľadom na výpoveď svedkyne ‒ poškodenej\n\nje toho názoru,\n\nže nie je splnená ani len základná podmienka väzby, a to dôvodné podozrenie,\nže sa sťažovateľ mal dopustiť trestného činu. V tejto súvislosti poukázal aj na výpoveď\nsvedka, matky poškodenej\nmala uviesť, že: „... Vtedy tam už\n\n, z 24. októbra 2019, ktorá vo svojej výpovedi\nnebol. A potom moja dcéra chytila nervy, išla\n\nku oknu a porozbíjala okno, neviem čo to do nej vošlo a prečo to povedala na\n...“\n\n3\n\nSťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že konajúce súdy\nnezohľadnili skutočnosť, že svedkovia už v čase rozhodovania o jeho sťažnosti\nproti uzneseniu okresného súdu vypovedali, zhodne uvádzajúc, že sa sťažovateľ na mieste,\nna ktorom malo dôjsť k spáchaniu trestného činu, v čase jeho spáchania nenachádzal.\nTáto skutočnosť pritom vyvracia jednu zo základných materiálnych podmienok väzby,\na to že existujú dôvody na podozrenie, že skutok spáchal obvinený, a z tohto dôvodu\nje väzobné stíhanie sťažovateľa nezákonné. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal\naj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva „vo veci Tóth c. Rakúsko\nz 12. decembra 1991“, v ktorom vyslovil, že dôvodné podozrenie zo spáchania trestného\nčinu je základnou podmienkou na vzatie a držanie obvineného vo väzbe.\n7. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, sťažovateľ považuje napadnuté uznesenie\nkrajského súdu za nezákonné a navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo Sťažovateľa na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Košiciach zo dňa 5.11.2019, sp. zn. 8 Tpo 77/2019-74 porušené bolo.\n2. Súd priznáva Sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- € (slovom tisíc\neur), ktoré mu je Krajský súd v Košiciach povinný uhradiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 5.11.2019, sp. zn. 8 Tpo 77/2019-74\nsa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie Krajskému súdu v Košiciach.“\nII.\nVyjadrenia odporcu a replika sťažovateľa\n8. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadril krajský súd\nsvojím podaním sp. zn. 1 SprV 201/2020 z 11. marca 2020 a podaním sp. zn.\n1 SprV 268/2020 z 15. apríla 2020, v ktorých uviedol, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa\npovažuje za nedôvodnú. Vo svojom podaní z 15. apríla 2020 krajský súd v podstatnom\nuviedol:\n\n4\n\n«Pokiaľ sťažovateľ v doplnení podanej ústavnej sťažnosti v podstate poukazuje na tú\nskutočnosť, že v jeho prípade nie je splnená ani len základná podmienka väzby,\na to dôvodné podozrenie, že sa mal dopustiť stíhaného trestného činu, pričom upriamuje\npozornosť na svedkov, ktorí už vypovedali a zhodne uvádzajú, že na mieste, kde malo dôjsť\nk spáchaniu trestného činu, v čase jeho spáchania sa nenachádzal, a preto jeho väzba\nje nezákonná, pričom zároveň uviedol, že z jeho strany nehrozí ovplyvňovanie svedkov\nani marenie trestného stíhania iným spôsobom, je potrebné uviesť nasledovné :\nPodľa ustálenej súdnej praxe, aby mohla byť osoba vo väzbe ponechaná, musia\nbyť splnené štyri základné podmienky. Prvou z nich je, že osoba je obvinenou a obvinenie\njej bolo riadnym spôsobom oznámené - tzn. existencia uznesenia o vznesení obvinenia.\nDruhou podmienkou je dôvodné podozrenie zo spáchania skutku, pre ktorý bolo vznesené\nobvinenie, treťou podmienkou je existencia niektorého z dôvodov väzby a štvrtou\nnevyhnutnou podmienkou je, aby orgány činné v trestnom konaní postupovali vo veci\ns osobitnou starostlivosťou a urýchlením.\nV nadväznosti na uvedené je potrebné poznamenať, že už v pôvodnom rozhodnutí\nsudcu pre prípravné konanie o vzatí obv.\n\ndo väzby boli konkretizované\n\nvýpovede svedkov\n\na\n\n,\n\nvyplývalo dôvodné podozrenie zo spáchania skutku obv.\n\n, z ktorých\n. Dôvodnosť\n\nobavy z pôsobenia na svedkov a ich ovplyvňovania zakladajúcou dôvod väzby podľa § 71\nods. 1, písm. b) Tr. por. procesný sudca založil na výpovedi svedka\n\n, ktorý\n\nuviedol, že obvinený sa ho viackrát pýtal pri stretnutiach na trestné stíhanie a zároveň\nho žiadal nech „stiahnu papiere na polícii“.\nK námietke sťažovateľa v spojení so zmenou pôvodných výpovedí vyššie uvedených\nsvedkov vyslovujeme názor, že samotná zmena svedeckých výpovedí bez náležitého\nobjasnenia jej príčin nie je sama o sebe dôvodom pre záver, že dôvodné podozrenie\nzo spáchania stíhaného trestného činu obvineným bolo rozptýlené a rovnako tak,\nže pominuli dôvody kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1, písm. b) Tr. por. ako na to správne\npoukázal aj prokurátor v rámci rozhodovania o podanej žiadosti o prepustenie na slobodu\nobv.\n\n.\nTakýto záver môže súd v prípravnom konaní kvalifikovane urobiť až po doplnení\n\ndokazovania orgánmi činnými v trestnom konaní. V predmetnej trestnej veci bolo preto\n\n5\n\npotrebné do trestného konania pribrať na podanie znaleckého posudku znalca z odboru\npsychológia a následnom obstarať znalecký posudok, z ktorého bude zrejmá miera\na možnosti ovplyvniteľnosti svedkov, ktorí pôvodne usvedčovali obvineného zo spáchania\nstíhanej trestnej činnosti, a tiež posúdenie ich sklonov ku klamstvu, fabulácii a pod.\nV čase rozhodovania krajského súdu o podanej sťažnosti obv.\n\n,\n\ndňa 05. 11. 2019 znalecký posudok podaný znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie\nKlinická psychológia dospelých\n\nešte nebol vypracovaný, a preto\n\nnebolo možné využiť jeho závery pri hodnotení vierohodnosti pôvodných a zmenených\nvýpovedí vyššie uvedených svedkov v napadnutom uznesení Krajského súdu v Košiciach.»\nKrajský súd navrhol ústavnej sťažnosti nevyhovieť z dôvodu, že v čase rozhodovania\nkrajského súdu boli splnené uvádzané štyri základné podmienky pre ponechanie sťažovateľa\nvo väzbe.\n9. K vyjadreniu krajského súdu zaujal stanovisko (podanie z 18. mája 2020)\nsťažovateľ a poukázal v ňom na charakter inštitútu väzby, ktorý predstavuje, mimo trestu\nodňatia slobody, najzávažnejší zásah do výkonu práva na osobnú slobodu, a preto môže\ntrvať len nevyhnutne potrebnú dobu. Sťažovateľ ďalej uviedol, že keďže rozhodnutie\no väzbe má vždy len fakultatívnu povahu, znamená to, že aj pri existujúcich dôvodoch\nväzby osoba ešte nemusí byť vzatá do väzby. Súd pri svojom rozhodovaní o väzbe musí\ndôsledne zvážiť existenciu dôvodov väzby, ale aj skutočnosť, či takýto zásah do práv\nobvineného je nevyhnutný a či s ohľadom na závažnosť trestného činu, pre ktorý je stíhaný,\nokolnosti, za akých bol pravdepodobne spáchaný, podmienky trestného stíhania a ďalšie\nokolnosti je takýto zásah aj primeraný. Musí tiež dôsledne zvážiť, či účel väzby nie je\nmožné dosiahnuť inými zákonom predpokladanými opatreniami.\nSťažovateľ ďalej uviedol, že Trestný poriadok podmieňuje možnosť vzatia\nobvineného do väzby existenciou dôvodnej obavy vyplývajúcej z konania obvineného alebo\nz ďalších konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania\noznačovanej ako dôvod väzby. Sťažovateľ uvádza, že v čase vydania napadnutého\nuznesenia krajského súdu neexistovali také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu\nz následkov, ktoré predpokladá Trestný poriadok v § 71 ods. 1 písm. b) a c).\n\n6\n\nTúto skutočnosť sťažovateľ odôvodňuje tým, že v prípade dôvodu vzatia obvineného\ndo väzby v súlade s ustanovením § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a to, že bude\npôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností\nzávažných pre trestné stíhanie, čas, keď mohol pôsobiť na už uvedené osoby, bol v období,\nod kedy sa stal skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, až do jeho zadržania. Ide o obdobie\nskoro štyroch mesiacov, počas ktorého sa nestalo nič, čo by mohlo založiť dôvodnú obavu\nz toho, že nastane následok uvedený v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.\nSťažovateľ sa počas tohto obdobia správal riadne a opäť uvádza, že sa nedopustil ničoho,\nčo by mohlo zakladať dôvodnú obavu zo spôsobenia následku, ktorý predpokladá Trestný\nporiadok.\nO to viac v čase vydania napadnutého uznesenia krajského súdu neexistovali\nskutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu z následkov predpokladaných Trestným\nporiadkom, keďže sťažovateľ bol v čase, keď svedkovia zmenili svoje výpovede, z ktorých\npodľa sťažovateľa vyplývala nedôvodnosť vzneseného obvinenia, už vo väzbe, a teda nemal\nna ovplyvňovanie ich výpovedi žiadny dosah. Z tohto dôvodu podľa mienky sťažovateľa\nargumentácia krajského súdu týkajúca sa nemožnosti využiť závery znaleckého posudku\npri hodnotení vierohodnosti pôvodných a zmenených výpovedi uvedených svedkov\nneobstojí, pretože znaleckým posudkom nemohlo byť dôvodne preukázané, že obsah\npozmenených výpovedi bol ovplyvnený sťažovateľom.\nSťažovateľ prezentoval názor, že dôvody, na základe ktorých krajský súd odôvodnil\nzamietnutie jeho žiadosti o prepustenie z väzby, v čase vydania napadnutého uznesenia\nneexistovali, keďže neboli naplnené ani v čase jeho vzatia do väzby a do času vydania\nnapádaného uznesenia krajského súdu boli aj vyvrátené svedeckými výpoveďami. Poukázal\ntiež na to, že ak konkrétne skutočnosti, na základe ktorých bol obvinený vzatý do väzby,\nzaniknú, resp. ani neexistovali a nie sú nahradené inými relevantnými konkrétnymi\nskutočnosťami, zanikne aj dôvod na ďalšie trvanie väzby obvineného, a teda bolo\npovinnosťou krajského súdu, aby napádaným uznesením sťažovateľa prepustil na slobodu.\n10. Krajský súd (vo svojom vyjadrení z 11. marca 2020, pozn.) a sťažovateľ\n(v doplnení ústavnej sťažnosti z 9. marca 2020, pozn.) súhlasili s upustením od ústneho\npojednávania. Ústavný súd tak so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\n\n7\n\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) upustil\nv danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami\nk opodstatnenosti ústavnej sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n11. Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) ústavný súd\nje nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\n12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety\nústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa\nodseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n13. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody,\nmá právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti\npozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.\n14. Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby\nlen vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté\ntrestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento\nskutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva\ndôvodná obava, že\n\n8\n\na) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä\nak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký\ntrest,\nb) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť\nobjasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo\nc) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo\nvykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na samotné posúdenie veci ústavným súdom\n15. Predmetom ústavnej sťažnosti, ako to vyplýva z jej petitu, je namietané porušenie\npráva na slobodu podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu,\nktorým krajský súd zamietol ako nedôvodnú sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu\nokresného súdu, ktorým okresný súd zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby\nna slobodu a súčasne mu nenahradil väzbu písomným sľubom obvineného ani dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka. Ťažisková námietka sťažovateľa spočíva v tvrdení,\nže okresný súd ani krajský súd sa nezaoberali jeho argumentmi a predloženými dôkazmi,\nktoré mali preukázať nesplnenie materiálnych podmienok väzby, a to predovšetkým pokiaľ\nide o dôvodné podozrenie, že skutok mal spáchať sťažovateľ, ako aj o existenciu\nkonkrétnych skutočností, z ktorých vyplýva dôvodná obava pre tzv. kolúznu a preventívnu\nväzbu.\n16. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že súdne konanie v súvislosti\ns rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovať určité garancie procesnej povahy,\nktoré sú vyjadrené v čl. 6 dohovoru. So zreteľom na to, že čl. 6 dohovoru sa nevzťahuje\nna konanie o rozhodovaní o väzbe, procesné záruky tu uvedené nemožno bez ďalšieho\nuplatniť aj v prípade čl. 5 ods. 4 dohovoru, no určité základné procesné záruky sa musia\nposkytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4, i keď nemusia byť nutne rovnaké ako tie, ktoré\nvyplývajú z čl. 6 (II. ÚS 108/08, II. ÚS 266/2013).\n\n9\n\n17. Právo obvineného na obhajobu ako súčasť práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru treba považovať nepochybne aj za súčasť konania\no väzbe. Treba ho teda považovať za súčasť procesných práv obvineného aj podľa čl. 5\nods. 4 dohovoru, resp. čl. 17 ústavy. Povinnosťou všeobecných súdov je umožniť\nobvinenému uplatnenie práva na obhajobu tak, aby sa zachoval jeho reálny obsah a zmysel.\nInak by totiž toto právo nebolo možné považovať za reálne, ale iba za teoretické, resp.\niluzórne. Výklad príslušných ustanovení dotknutých právnych predpisov musí byť preto\ntaký, aby uplatnenie práva na obhajobu v konaní o väzbe sa obvinenému reálne umožnilo\n(II. ÚS 116/2011, II. ÚS 266/2013).\n18. Osoba vo väzbe musí mať v každom prípade možnosť predložiť súdu argumenty\na dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe a vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam\ntýkajúcim sa jej dôvodnosti a zákonnosti (III. ÚS 198/05, II. ÚS 18/2013, II. ÚS 266/2013).\n19. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že z odôvodnenia rozhodnutia\no zamietnutí sťažnosti obvineného proti prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu, ktorým\nbolo rozhodované o väzbe (resp. o jej predĺžení alebo zamietnutí žiadosti o prepustenie\nobvineného na slobodu), musí byť zrejmé, že sa súd náležite zaoberal všetkými podstatnými\nargumentmi a námietkami, ktoré obvinený vo svojej sťažnosti uviedol (porov. III. ÚS 34/07,\nIV. ÚS 230/2011).\n20. Súdny prieskum v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru musí dodržiavať hmotné\naj procesné právne normy stanovené vnútroštátnou právnou úpravou a zároveň musí byť\nvykonávaný v súlade s účelom čl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana jednotlivca\npred svojvôľou (k tomu pozri Singh v. Česká republika, č. 60538/00, rozsudok\nz 25. 1. 2005, bod 74).\n21. Zatiaľ čo čl. 5 ods. 4 dohovoru neukladá sudcovi, preskúmavajúcemu opravný\nprostriedok proti väzbe, povinnosť zaoberať sa všetkými argumentmi uvedenými\nv tvrdeniach obvineného, jeho záruky by boli zbavené svojej podstaty, ak by sudca,\nodvolávajúc sa na vnútroštátne právo a prax, považoval za irelevantné alebo ignorované\nkonkrétne skutočnosti uvádzané obvineným a schopné spochybniť existenciu podmienok\n\n10\n\nnevyhnutných pre „zákonnosť“ pozbavenia slobody v zmysle dohovoru (k tomu pozri\nNikolova v. Bulharsko, č. 31195/96, rozsudok z 25. 3. 1999, bod 61).\n22. Právomoc ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov\nvo väzobných veciach je daná najmä na preskúmanie, či dôvod a spôsob obmedzenia\nosobnej slobody rozhodnutiami všeobecných súdov vo väzobných veciach [napr. v zmysle\nposúdenia, či sú rozhodnutia všeobecných súdov o väzbe podložené zákonnými dôvodmi,\nči súd výslovne, prehľadne a logicky vysvetlil, z ktorých konkrétnych skutočností vyplýva\ndôvod väzby, či sú rozhodnutia riadne a vyčerpávajúco odôvodnené, či súd rozhodol\no zákonnosti ďalšieho trvania väzby a žiadosti obvineného o prepustenie na slobodu\nurýchlene a pod.] je v súlade so základnými právami a slobodami zaručenými čl. 17 ods. 2\na 5 ústavy a čl. 5 dohovoru (porov. napr. I. ÚS 47/2013, II. ÚS 230/02, II. ÚS 38/05,\nIII. ÚS 352/2011, IV. ÚS 124/03, IV. ÚS 153/09).\n23. Do obsahu právomoci ústavného súdu však nepatrí preskúmať správnosť\nskutkových a právnych záverov všeobecných súdov, ktoré viedli k záveru o existencii\nzákonného dôvodu na vzatie do väzby, resp. ponechaní dotknutej osoby vo väzbe. Tento\npostup skúma opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je oprávnený\nna preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne\naj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takéhoto zabezpečovacieho prostriedku,\nakým je väzba v trestnom konaní (porov. napr. I. ÚS 316/2011, II. ÚS 76/02,\nII. ÚS 466/2013, III. ÚS 466/2010, IV. ÚS 83/03, IV. ÚS 619/2013). Skutkové a právne\nzávery príslušného všeobecného súdu však môžu byť predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06,\nIII. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\n24. Napadnuté uznesenie krajský súd odôvodnil takto:\n„Vo vzťahu k dôvodom väzby sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu,\nže u obvineného je daná dôvodná obava, že v prípade jeho ponechania na slobode by mohol\n\n11\n\novplyvňovať výpovede svedkov, prípadne ináč mariť objasňovanie skutočností dôležitých\npre trestné stíhanie.\nPo preskúmaní spisového materiálu sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje\ns rozhodnutím okresného súdu, ktoré je vecne správne a zákonné, keďže vzhľadom\nna zistené konkrétne skutočnosti aj v tomto štádiu trestného konania dôvody väzby\nobvineného\n\ntrvajú naďalej. Dôvodnosť obavy z pokračovania trestnej\n\nčinnosti obvineného je daná tým, že obvinený v minulosti bol 8-krát súdne trestaný\na nenastali také skutočnosti, ktoré by vo svojom súhrne znamenali zmenu dôvodov, pre\nktoré bol obvinený vzatý do väzby.\nTieto skutočnosti, na ktoré krajský súd vyššie poukázal sú konkrétnymi\nskutočnosťami, ktoré zakladajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ a c/ Tr. por.\naj v tomto štádiu trestného konania. Po preskúmaní spisového materiálu sa krajský súd\nv plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, ktoré je vecne správne\na zákonné.\nKrajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o neprijatí ponúknutých záruk\nako náhrady za väzobné stíhanie obvineného, nakoľko ani v tomto štádiu krajský súd\nnepovažoval tieto inštitúty za dostatočné s poukazom na osobu obvineného a jeho\nkriminálnu minulosť. Ani podľa názoru krajského súdu osoba obvineného nedáva\ndostatočnú záruku na to, aby bolo možné účel väzby spočívajúci v predmetnej veci\nv ochrane spoločnosti pred možným pokračovaním v jeho trestnej činnosti dosiahnuť inak,\nako väzobným stíhaním.“\nKeďže krajský súd sa stotožnil so závermi prijatými okresným súdom, ústavný súd\npreskúmal aj uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré okresný súd odôvodnil takto:\n„Súd dospel k záveru, že od právoplatnosti rozhodnutia o vzatí obvineného do väzby\ndo rozhodovania o žiadosti o prepustenie obvineného z väzby, nenastali nové skutočnosti,\nna základe ktorých by sa dôvody väzby, tak ako už sú konkretizované v uznesení o vzatí\ndo väzby, zmenili alebo by zanikli. Dôvody väzby obžalovaného podľa § 71 ods. 1 písm. b),\npísm. c) Tr. poriadku naďalej trvajú, keďže existuje dôvodná obava, že obvinený\nbude pôsobiť na svedkov alebo inak mariť objasňovanie skutočností a bude pokračovať\nv trestnej činnosti.\n\n12\n\nNa základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu\nobvineného\n\na\n\npovahu\n\nprejednávaného\n\nprípadu,\n\npísomným\n\nsľubom\n\nobvineného\n\nani dohľadom probačného a mediačného úradníka nemožno nahradiť účel väzby, nakoľko\ntieto inštitúty Trestného poriadku ako náhrada väzby nie sú dostatočné vzhľadom na to,\nže obvinený bol vzatý do väzby z dôvodu opodstatnenej obavy, že bude pôsobiť na svedkov\nalebo pokračovať v trestnej činnosti. Podľa názoru súdu, táto obava naďalej trvá, a preto\nnie je možné nahradiť väzbu písomným sľubom obvineného ani dohľadom probačného\na mediačného úradníka.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené\nvo výrokovej časti tohto uznesenia a zamietol žiadosť obvineného o jeho prepustenie\nz väzby.“\n25. Zo spisu vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 7 Tp 23/2019 ústavný súd zistil,\nže 26. septembra 2019 bola okresnému súdu predložená prostredníctvom Okresnej\nprokuratúry Košice II žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby. Svoju žiadosť sťažovateľ\nodôvodnil tým, že sa nedopustil trestného činu, ktorý mu je kladený za vinu, spochybnil\nvýpovede svedkov a uviedol, že nie sú dané dôvody väzby.\n26. Na pojednávaní 8. októbra 2019 vo veci prerokovania žiadosti sťažovateľa\no prepustenie z väzby sťažovateľ, zastúpený obhajkyňou, poukázal na výpovede svedka –\npoškodenej\n\n, ako aj svedkov\n\na\n\nz výsluchov vykonaných 8. októbra 2019, teda v deň rozhodovania okresného súdu o jeho\nžiadosti o prepustenie z väzby, a predložil aj zápisnice o ich výsluchu, z ktorých vyplynulo,\nže títo svedkovia zmenili svoje výpovede oproti výpovediam z obdobia pred vznesením\nobvinenia sťažovateľovi v tom smere, že spochybnili danosť základnej podmienky väzby,\na to dôvodného podozrenia, že sťažovateľ sa mal dopustiť skutku, ktorý mu je kladený\nza vinu.\n27. Sťažovateľ ďalej poukázal na výpoveď svedka\n\n, ktorý\n\npri svojom opakovanom výsluchu (po vznesení obvinenia sťažovateľovi) uviedol\nskutočnosti, ktoré boli podstatné z hľadiska posúdenia ďalšieho trvania dôvodu tzv.\nkolúznej väzby, konkrétne, tento svedok zmenil svoju výpoveď oproti pôvodnej výpovedi,\n\n13\n\nna ktorej okresný súd založil dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,\nteda existenciu dôvodnej obavy, že sťažovateľ bude pôsobiť na svedkov, a tak mariť\nobjasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.\n28. V súvislosti s trvaním väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku sťažovateľ zároveň zdôraznil, že výsluchy svedkov už boli orgánmi činnými\nv trestnom konaní vykonané, a preto dôvod na tzv. kolúznu väzbu odpadol.\n29. Z vyšetrovacieho spisu ústavný súd zistil, že v medziobdobí medzi rozhodnutím\nokresného súdu a napadnutým uznesením krajského súdu boli vykonané ďalšie výsluchy\nsvedkov. Svedkyňa\n\nvo svojej výpovedi z 15. októbra 2019 uviedla,\n\nže sťažovateľ sa nedopustil skutku, ktorý mu je kladený za vinu, a rovnako vypovedala\naj svedkyňa\n\n, matka poškodenej, pri svojom výsluchu 24. októbra 2019.\n\n30. Predpokladom väzby je podozrenie, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné\nstíhanie, bol spáchaný, že má znaky trestného činu a že sú dôvody na podozrenie, že tento\nskutok spáchal obvinený, a tiež musia byť dané konkrétne skutočnosti, z ktorých vyplýva\ndôvodná obava pre naplnenie niektorého z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 Trestného\nporiadku.\n31. Pokiaľ ide o intenzitu podozrenia, že stíhaný skutok spáchal sťažovateľ, krajský\nsúd sa k argumentom sťažovateľa a k zmenenej dôkaznej situácii, na ktorú sťažovateľ\npoukazoval, nijakým spôsobom nevyjadril. Ústavný súd sa zo spisu vedeného okresným\nsúdom pod sp. zn. 7 Tp 23/2019 presvedčil, že dôkazy, konkrétne výpovede poškodenej\na svedkov, ktoré boli výsledkom vykonaného dokazovania orgánmi činnými v trestnom\nkonaní v období od vzatia sťažovateľa do väzby do rozhodovania o jeho žiadosti\no prepustenie z väzby, boli takého charakteru, ktorý mohol nasvedčovať oslabeniu tohto\npodozrenia. Pre ilustráciu, svedkyňa – poškodená\n\nvo svojej opakovanej\n\nvýpovedi uviedla: „... ja som ani vtedy nechcela vypovedať, ja som si nebola istá, bola som\nveľmi opitá a mne to povedala matka a aj\nurobil, ale bol tam\n\n, ja som nevedela, čo sa stalo, kto mi to\n\n, matka a on. Mne to tak povedali, že on, preto som tak hovorila.“\n\n14\n\n32. Dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 pís. b) Trestného poriadku, teda dôvodná obava\nz možného marenia vyšetrovania pôsobením na svedkov, ako na to sám sťažovateľ\npoukazoval, mohla byť rozptýlená doterajšou procesnou situáciou, keďže v tejto veci už\nboli opätovne vypočutí všetci svedkovia. Krajský súd však nijakým spôsobom na argumenty\nsťažovateľa a zmenu dôkaznej situácie nereagoval a nevyvrátil ani názor sťažovateľa\no oslabení dôvodov väzby z dôvodu plynutia času.\n33. Po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu, ako aj uznesenia súdu\nprvej inštancie ústavný súd uzatvára, že z obsahu napadnutého uznesenia vyplýva,\nže krajský súd sa argumentmi uvádzanými sťažovateľom obsahujúcimi konkrétne\nskutočnosti spôsobilé spochybniť naplnenie materiálnych podmienok väzby, a to najmä\ndôvodné podozrenie, že skutok spáchal obvinený, ako aj konkrétne uplatnené väzobné\ndôvody, nezaoberal a prehliadol ich bez toho, aby sa s nimi vysporiadal, čím podľa\nústavného súdu neposkytol súdny prieskum v rozsahu a povahe vyžadovanej čl. 5 ods. 4\ndohovoru. Napadnuté uznesenie krajského súdu v takej významnej veci, akou osobná\nsloboda bez pochyby je, tak nedáva dostatočné odpovede na podstatné otázky týkajúce\nsa vecných dôvodov trvania väzby, teda zákonnosti väzby, je povrchné a formalistické,\nbez preskúmania aktuálnej danosti, resp. naliehavosti dôvodov väzby, a nemožno ho preto\npovažovať za zákonné. Takéto odôvodnenie oprávnene vyvoláva dojem arbitrárnosti –\nsvojvôle rozhodnutia v spojení s nedostatkom jeho odôvodnenia, a teda nemožno\nho akceptovať z hľadiska ochrany práv sťažovateľa (právo na odôvodnenie rozhodnutia).\n34. Ako už bolo uvedené, určité základné procesné záruky zakotvené v čl. 6\ndohovoru sa musia poskytovať aj v konaní o osobnej slobode, ktoré inak ratione materiae\nspadá pod ustanovenia čl. 5 dohovoru. Takouto procesnou zárukou je (ako súčasť obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru) aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia\n(napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany.\n\n15\n\n35. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že krajský súd nedostatočným\nodôvodnením napadnutého uznesenia porušil právo sťažovateľa na slobodu podľa čl. 5\nods. 4 dohovoru (výrok 1 tohto nálezu).\n36. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu.\nNa základe konštatovania porušenia práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu ústavný súd napadnuté uznesenie krajského súdu\nsp. zn. 8 Tpo 77/2019 z 5. novembra 2019 zrušil (bod 2 výroku tohto nálezu).\n37. Ústavný súd uvádza, že nebolo možné vyhovieť podanej ústavnej sťažnosti\nv časti, ktorou sa sťažovateľ domáhal vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie\n(bod 5 výroku tohto nálezu). Tento postup ústavného súdu neprichádzal do úvahy z dôvodu,\nže nie je možné porušiť kontinuitu celého trestného konania v sťažovateľovej veci, na ktorú\nmusí aj s ohľadom na účel jednotlivých fáz trestného konania a princíp právnej istoty\nústavný súd prihliadať. Nezohľadnenie vývoja trestného konania ústavným súdom\na nezohľadnenie skutočnosti, že trestné konanie v sťažovateľovej veci sa posunulo do vyššej\nfázy – súdneho konania po podaní obžaloby, kde príslušný trestný súd rozhodol o väzbe\nsťažovateľa, by spôsobilo právny chaos a stav právnej neistoty. Z toho dôvodu ústavný súd\npristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia krajského súdu, avšak vec nevrátil s ohľadom\nna procesný vývoj v trestnej veci sťažovateľa krajskému súdu na ďalšie konanie, keďže\npo podaní obžaloby bolo o väzbe opätovne rozhodované novým právnym titulom a následne\nbolo aj o vine a treste sťažovateľa už rozhodnuté rozsudkom príslušného súdu.\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n38. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n39. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\n\n16\n\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n40. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m.\nnapr. IV. ÚS 210/04).\n41. Pri porušení práv obvineného má tento právo na nápravu porušenia,\na to v závislosti od jeho závažnosti. Svoju žiadosť o priznanie finančného zadosťučinenia\nsťažovateľ odôvodnil samotnou nedôvodnosťou a nezákonnosťou väzby. V posudzovanom\nprípade náprava porušeného práva na osobnú slobodu vrátením veci na nové rozhodnutie\no zákonnosti väzby vzhľadom na procesné štádium trestnej veci sťažovateľa neprichádza\ndo úvahy a konštatovanie porušenia práva sťažovateľa zaručeného čl. 5 ods. 4 dohovoru\na zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu nepovažuje ústavný súd vzhľadom\nna charakter porušeného práva a okolnosti veci za dostatočné. Z tohto dôvodu považoval\nústavný súd priznanie finančného zadosťučinenia za dôvodnú formu kompenzácie porušenia\npráva sťažovateľa, a preto vyhovel návrhu sťažovateľa na priznanie finančného\nzadosťučinenia vo výške 500 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\nVI.\nNáhrada trov konania\n42. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa v konaní\npred ústavným súdom advokátom JUDr. Ľubomírom Lukičom, Krivá 21, Košice. Ústavný\nsúd priznal ustanovenému právnemu zástupcovi v súlade s vyhláškou Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)\núhradu vo výške 675,43 €. Uvedená suma pozostáva z úhrady za tri úkony právnej služby\n(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku\nkrajského súdu) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)\n\n17\n\na § 16 ods. 3 vyhlášky. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny\nza jeden úkon právnej služby za rok 2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa\n§ 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál)\nza každý úkon právnej služby za rok 2020 v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu\npodľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Výsledná suma bola navýšená o DPH, keďže právny zástupca\nsťažovateľa je jej platcom.\n43. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-preventívna", "trestné stíhanie", "väzba-žiadosť o prepustenie", "väzba-kolúzna", "arbitrárnosť", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "väzba-žiadosť o prepustenie", "väzba-kolúzna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8Tpo/77/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:48554408-8a1a-49cb-8a28-37b70ada9ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 619/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 619/2013 z 3. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-03", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48554408-8a1a-49cb-8a28-37b70ada9ced"}, {"guid": "ussr:92feddd8-bcdd-4eb6-8d58-5738905e52d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92feddd8-bcdd-4eb6-8d58-5738905e52d5"}, {"guid": "ussr:bf714197-755b-44ad-967b-6540e36e0897", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 266/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 266/2013 z 12. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-12", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf714197-755b-44ad-967b-6540e36e0897"}, {"guid": "ussr:46b872da-bf1e-4c80-ab12-2a34a79f3aa1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 47/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/2013 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46b872da-bf1e-4c80-ab12-2a34a79f3aa1"}, {"guid": "ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2013 z 22. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-22", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93"}, {"guid": "ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2011 z 14. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-14", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404"}, {"guid": "ussr:b3245363-e3b2-4d58-8e46-43a4596f8e97", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 230/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 230/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3245363-e3b2-4d58-8e46-43a4596f8e97"}, {"guid": "ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 116/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 116/2011 z 6. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-06", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b"}, {"guid": "ussr:3918a307-a22a-401b-8fde-9c94acf6e376", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 352/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 352/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3918a307-a22a-401b-8fde-9c94acf6e376"}, {"guid": "ussr:5ca79f63-d201-4686-bcc2-91c10c4147a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 466/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 466/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ca79f63-d201-4686-bcc2-91c10c4147a3"}, {"guid": "ussr:f880e370-7ff9-4ed6-8351-e6fceae03d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/09 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f880e370-7ff9-4ed6-8351-e6fceae03d19"}, {"guid": "ussr:3b6a2b4b-25ca-4c22-a5ef-46c1db5dbc52", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 108/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 108/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3b6a2b4b-25ca-4c22-a5ef-46c1db5dbc52"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:fee0731f-9a61-4fd6-b29d-4d9cf2cb9808", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/05 z 9. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-09", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fee0731f-9a61-4fd6-b29d-4d9cf2cb9808"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:11475c9d-5ec4-4624-bc83-bb5bef8c7deb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11475c9d-5ec4-4624-bc83-bb5bef8c7deb"}, {"guid": "ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/03 z 24. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-24", "citacie_n": 188, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b"}, {"guid": "ussr:4b691776-8947-4fbe-9b50-555873e5f84b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 230/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 230/02 z 4. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-04", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b691776-8947-4fbe-9b50-555873e5f84b"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1427c9fc-b606-49e2-9e67-4c040eae810b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.224.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 224/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 224/2021 z 6. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.224.2021.1"}, {"guid": "ussr:e283f629-fdc6-401c-8df6-7015a39ad08b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.428.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 428/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 428/2020 z 28. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-28", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.428.2020.1"}]}