{"guid": "ussr:de39c225-90e6-422f-92e8-7f62d1ff9388", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.83.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 83/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/2020 z 20. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. februára 2020, sp. zn. II. ÚS 83/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.83.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2020-02-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "nazov": "čl. 17 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/de39c225-90e6-422f-92e8-7f62d1ff9388", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.83.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.83.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.83.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 83/2020-13\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. februára 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\nzastúpenej\n\nadvokátom Mgr. Dávidom Štefankom, Povoznícka 18, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia jej základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky,\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 8 Listiny základných\npráv a slobôd uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 4 Tp 129/2019 z 26. septembra 2019\na uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 Tpo 55/2019 z 10. októbra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom\nMgr. Dávidom Štefankom, Povoznícka 18, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy, práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) a základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 8 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 4 Tp 129/2019 z 26. septembra 2019 (ďalej aj „namietané uznesenie č. 1“)\na uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Tpo 55/2019\nz 10. októbra 2019 (ďalej aj „namietané uznesenie č. 2“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľke je vedené\nväzobné trestné stíhanie pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a pre zločin\nporušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c) a ods. 3 písm. a)\nTrestného zákona, v rámci ktorého bola sťažovateľka vzatá do väzby namietaným\nuznesením č. 1, a to z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), pričom jej väzba\nnebola okresným súdom nahradená ponúknutým písomným sľubom podľa § 80 ods. 1\npísm. b) Trestného poriadku ani dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku. O sťažnosti sťažovateľky, ktorú proti namietanému\nprvostupňovému uzneseniu okresného súdu podala, rozhodol krajský súd namietaným\nuznesením č. 2, ktorým jej sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako\nnedôvodnú zamietol.\n2\n\n3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka argumentuje, že okresný súd, ako aj krajský súd\nsa v namietanom uznesení č. 1 a namietanom uznesení č. 2 nedostatočným spôsobom\nzaoberali najmä splnením prvej materiálnej podmienky väzby vyplývajúcej z ustanovenia\n§ 71 ods. 1 Trestného poriadku, a to dôvodnosťou vedeného trestného stíhania voči jej\nosobe, ktorá je conditio sine qua non vo vzťahu k jej vzatiu do väzby, ako aj vo vzťahu\nk celému ďalšiemu trvaniu jej väzobného stíhania. Podľa jej argumentácie rovnako nedošlo\nk riadnemu odôvodneniu rozhodnutia okresného súdu o jej vzatí do väzby, a taktiež\nrozhodnutia krajského súdu, ktorým bola jej sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby ako\nnedôvodná zamietnutá. Vo vzťahu k materiálnym podmienkam väzby sťažovateľka ďalej\nuvádza: „Náležitosti odôvodnenia uznesenia o väzbe upravuje ustanovenie § 72 ods. 2\ndruhej vety Trestného poriadku, podľa ktorého sa uznesenie o vzatí do väzby musí\nodôvodniť aj skutkovými okolnosťami, o ktoré sa výrok opiera, čo znamená opísanie\nkonania, skutočností alebo okolností, z ktorých súd. resp. sudca pre prípravné konanie\ndospel k záveru, že je daný niektorý z väzobných dôvodov.“ K tomu podľa názoru\nsťažovateľky v rámci rozhodovania okresného súdu a krajského súdu o jej väzbe nedošlo,\nkeďže konajúce súdy skutkové okolnosti dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku vo svojich rozhodnutiach riadne a zákonným spôsobom nezdôvodnili.\n4. V ďalšom bode ústavnej sťažnosti sťažovateľka prezentuje tvrdenie, že o jej väzbe\nnerozhodoval nezávislý a nestranný súd, keďže prostredníctvom svojej obhajkyne\nJUDr. Júlie Vestenickej pri informatívnom výsluchu o väzbe pred sudkyňou pre prípravné\nkonanie okresného súdu 26. septembra 2019 vzniesla námietku zaujatosti voči celému\nokresnému súdu, ako aj krajskému súdu, ktorú odôvodňovala prostredníctvom\npredchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 6 Ndt 16/2016 zo 7. júla 2016, ktorým došlo k odňatiu inej trestnej veci\nsťažovateľky týmto súdom. Podľa argumentácie sťažovateľky v uvedenom smere\n„Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp.\nnecíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca zaujatý\nmohol byť (III. ÚS 47/05). Z toho hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu\nna jeho vylúčenie vyjadrí v tom zmysle, že sa vnútorne necíti alebo cíti byť zaujatý.\n3\n\nRozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vrhajú\npochybnosť na jeho nestrannosť v očiach strán a verejnosti. Z pohľadu čl. 6 ods. 1\ndohovoru možno nestrannosť posudzovať na základe dvoch rôznych prístupov. Možno\nrozlišovať subjektívny prístup, pri ktorom sa skúma skôr myseľ sudcu, teda to, čo si sudca\nv danej situácii myslel vo svojom vnútornom fóre. a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma,\nči sudca poskytuje dostatočné záruky, aby bola vylúčená každá pochybnosť o jeho\nnestrannosti.“.\n5. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd\npo prijatí jej veci na ďalšie konanie rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej\nzákladného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ústavy, základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru\na základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 8 listiny uznesením okresného súdu sp. zn.\n4 Tp 129/2019 z 26. septembra 2019 a uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 55/2019\nz 10. októbra 2019, predmetné uznesenie okresného súdu a predmetné uznesenie krajského\nsúdu zrušil a priznal tiež sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 €\na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 415,51 €.\nII.\nVýchodiskové ústavnoprávne normy\n6. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na\nzačatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný\nnavrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti\nnavrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti\nustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou\nosobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom a jeho závery\n10. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru a základného práva\nna osobnú slobodu podľa čl. 8 listiny uznesením okresného súdu sp. zn. 4 Tp 129/2019\nz 26. septembra 2019, ktorým bola vzatá do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku a uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 55/2019 z 10. októbra 2019,\nktorým bola zamietnutá jej sťažnosť uplatnená proti prvostupňovému uzneseniu okresného\nsúdu.\n\n5\n\nK namietanému uzneseniu okresného súdu z 26. septembra 2019 v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 Tp 129/19\n11. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou, listinou\na ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je\nzaložený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu\npri poskytovaní ochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam\na základným slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142\nods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu\nzákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných\nslobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané\nchrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (II. ÚS 13/01,\nI. ÚS 107/2019).\n12. Vychádzajúc zo svojej judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode tohto\nuznesenia, vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa uznesenia okresného súdu sp. zn.\n4 Tp 129/2019 z 26. septembra 2019 ústavný súd konštatuje existenciu procesnej prekážky\nbrániacej prerokovaniu tejto časti sťažnosti, ktorou je nedostatok právomoci ústavného\nsúdu. Trestný poriadok, zakotvujúci inštitút sťažnosti, poskytuje priestor aj na uplatnenie\nnámietok týkajúcich sa pochybení konajúceho súdu potenciálne predstavujúcich zásahy\ndo základných práv a slobôd väzobne stíhanej osoby. Rozhodovanie o tomto opravnom\nprostriedku patrí vždy druhostupňovému súdu. Sťažovateľka disponovala možnosťou\nuplatniť svoje námietky o prípadnom pochybení prvostupňového súdu prostredníctvom\npodanej sťažnosti, ktorú aj využila. Ochranu jej základným právam zaručeným ústavou,\nlistinou a právu zaručenému dohovorom, ktorých porušenie sťažovateľka v ústavnej\nsťažnosti namieta, bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť krajský súd v rámci\ninštančného konania. Táto skutočnosť vylučuje právomoc ústavného súdu preskúmať\nnámietky sťažovateľky uplatnené proti namietanému uzneseniu č. 1 okresného súdu.\nÚstavný súd preto rozhodol o odmietnutí tejto časti sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. a)\nzákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n6\n\nK namietanému uzneseniu krajského súdu z 10. októbra 2019 v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 Tpo 55/2019\n13. Judikatúra ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú považuje takú sťažnosť,\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).\n14. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právo na osobnú slobodu je\ngarantované čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného\nna urýchlenú súdnu kontrolu zákonnosti trvania jeho väzby, s čím je spojená povinnosť\nnariadenia prepustenia obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť\nvo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom\nprepustenie sa môže v zákonom určených prípadoch podmieniť zárukou. Obsah označeného\nustanovenia ústavy korešponduje aj právam vyplývajúcim z čl. 5 dohovoru [obdobne napr.\nIII. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05, III. ÚS 424/08, III. ÚS 581/2015,\nIII. ÚS 183/2018 (ktorého porušenie však sťažovateľka v podanej sťažnosti nenamieta)].\n15. Ústavný súd už vo svojej judikatúre opakovane konštatoval, že čl. 17 ústavy\nzahŕňa základné hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu\nvrátane práva na súdnu ochranu pri jej pozbavení, a preto na konanie a rozhodovanie súdu\no väzbe je aplikovateľné toto špeciálne ustanovenie o osobnej slobode (a nie všeobecné\nustanovenia čl. 46 ods. 1 ústavy o práve na súdnu ochranu) (porovnaj napr. I. ÚS 124/08,\nII. ÚS 60/08, III. ÚS 135/04, IV. ÚS 397/2010). Z čl. 17 ods. 2 ústavy ďalej vyplýva\nneodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím\nsudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho\ntrvania väzby. Ústavne konformné uplatnenie zabezpečovacieho (nie sankčného) inštitútu\nväzby je zároveň determinované aj existenciou konkrétnych skutočností, ktoré svojou\npodstatou musia dať ratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie tohto zabezpečovacieho\ninštitútu. S touto konštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva zaručeného v čl. 17\n7\n\nods. 5 ústavy, z ktorého vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností\nsvedčiacich pre a proti väzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe\nkonkrétnych skutočností, a nie na základe abstraktnej úvahy (porovnaj napr. I. ÚS 31/2010,\nII. ÚS 349/2013, III. ÚS 271/07, IV. ÚS 361/09).\n16. V neposlednom rade z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že všeobecný súd,\nrozhodujúci o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby, sa musí adekvátne\na preskúmateľne vyrovnať s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľa (porovnaj\nIII. ÚS 135/04, III. ÚS 466/2010), a taktiež z odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí\nsťažnosti obvineného proti prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu, ktorým bolo\nrozhodované o väzbe musí byť zrejmé, že sa súd náležite zaoberal všetkými podstatnými\nargumentmi a námietkami, ktoré obvinený vo svojej sťažnosti uviedol (porovnaj\nIII. ÚS 34/07, IV. ÚS 230/2011). Obsah a rozsah ústavnej ochrany osobnej slobody\nposkytovanej jednotlivcom prostredníctvom súčasne namietaného čl. 8 listiny je v podstate\nzhodný so základným právom na osobnú slobodu garantovaným čl. 17 ústavy, a preto nie je\npotrebné mu v ďalšom odôvodnení uznesenia venovať osobitnú pozornosť.\n17. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z čl. 127 ods. 1 ústavy,\npodľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako\naj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Ústavný\nsúd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu tak môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\n8\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04, III. ÚS 581/2015).\n18. Ústavný súd teda zdôrazňuje, že pri posúdení namietaného uznesenia krajského\nsúdu jeho úlohou nebolo preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré\nkrajský súd oprel svoje rozhodnutie. Úloha ústavného súdu sa v danom prípade obmedzila\nna posúdenie otázky, či sa krajský súd s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľky\n(prezentovanou v uplatnenej sťažnosti proti uzneseniu o jej vzatí do väzby) vysporiadal\nadekvátne a preskúmateľne, a taktiež či je odôvodnenie jeho rozhodnutia ústavnoprávne\nakceptovateľné.\n19. Súdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky\n(okrem iného) na kvalitu preskúmania. Väzobné konanie týkajúce sa rozhodovania\no osobnej slobode obvinenej osoby musí spĺňať niektoré fundamentálne požiadavky\nspravodlivého konania. Jednou z nich je aj právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia. Jeho\nobsahom je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\npreskúmateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti\n(„fairness“) pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné\na relevantné dôvody (pozri napr. III. ÚS 135/04, III. ÚS 198/05, III. ÚS 581/2015).\n20. Opierajúc sa o východiská prezentované v bodoch 14 až 19 odôvodnenia tohto\nrozhodnutia, ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky vo vzťahu\nk namietanému porušeniu základného práva na osobnú slobodu vyplývajúceho z čl. 17\nústavy, čl. 8 listiny, a taktiež vo vzťahu k namietanému nedostatočnému odôvodneniu\nnamietaného uznesenia krajského súdu, ktorým podľa názoru sťažovateľky malo dôjsť\nk porušeniu práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z čl. 46 ústavy, ako aj k porušeniu práva\nna spravodlivé súdne konanie garantovaného prostredníctvom čl. 6 dohovoru.\n21. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom odôvodnenia namietaného uznesenia\nkrajského súdu v spojení s odôvodnením prvostupňového uznesenia okresného súdu (právny\n9\n\nnázor zakotvený v ustálenej judikatúre ústavného súdu totiž zahŕňa požiadavku\nkomplexného posudzovania rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré boli vydané v priebehu\npríslušného súdneho konania, pozri napr. sp. zn. IV. ÚS 350/09) a zistil, že okresný súd svoj\nzáver o vzatí sťažovateľky do väzby odôvodnil nasledujúcimi skutkovými okolnosťami\na z nich plynúcimi právnymi závermi.\n22. Dôvodnosť trestného stíhania sťažovateľky ako prvú z dvoch materiálnych\npodmienok väzby odôvodnila sudkyňa pre prípravné konanie okresného súdu najmä\nvýpoveďami svedkov – poškodených\n\n,\n\na\n\n, z ktorých „vyplývajú skutočnosti, popísané v skutkových vetách uznesenia\no vznesení obvinenia, a to že\n\n,\n\na\n\nvo\n\nvečerných hodinách dňa 20. 06. 2019 prišli do obce\nč.\n\nvošli do dvora a tu\n\nk domu\n\npod hrozbou násilia žiadala od poškodeného\n\nvyplatenie peňazí, ktoré mu mala poskytnúť na opravu pneumatiky na\nnákladnom aute, po poruche vo Francúzsku. Keď odmietol peniaze vrátiť, tak dôrazným\nhlasom vyslovila, že ak peniaze nevráti, tak ho zničí a dá ho zabiť. Na zdôraznenie svojej\nžiadosti, vzala zo stola popolník, ktorým sa pokúsila udrieť\njeho otec\n\n, čomu zabránil\n\n.“. Uvedené skutočnosti okresný súd považoval za preukázané\n\ntaktiež nepriamymi dôkazmi, a to najmä výpoveďami svedkov\n\na\n\n, na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia o vzatí sťažovateľky do väzby\npoukazuje. Na s. 7 odôvodnenia uznesenia okresného súdu sudkyňa pre prípravné konanie\nsprávne poznamenáva, že zákonné požiadavky pre dôvodnosť trestného stíhania ako prvej\nmateriálnej podmienky vzatia obvineného do väzby (a taktiež celého ďalšieho trvania\nväzby) nie sú z kvalitatívneho hľadiska totožné s požiadavkami pre uznanie viny páchateľa\ntrestného činu súdom na hlavnom pojednávaní podľa článku 50 ods. 1 ústavy.\n23. Existenciu dôvodnej obavy z naplnenia väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku ako druhej materiálnej podmienky väzby okresný súd vzhliadal\nnajmä v konaní sťažovateľky a ďalších konkrétnych skutočnostiach, čo skutkovými\nokolnosťami odôvodnil nasledujúco. Podľa názoru okresného súdu v čase rozhodovania\no vzatí sťažovateľky do väzby existovala dôvodná obava, že sťažovateľka ponechaním\n10\n\nna slobode bude pokračovať v trestnej činnosti, keďže sa stíhaných skutkov dopustila\nv skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody za svoju\npredchádzajúcu trestnú činnosť (skúšobná doba predchádzajúceho odsúdenia sťažovateľke\nuplynie až v roku 2021), pričom ani hrozba nariadenia nepodmienečného trestu odňatia\nslobody v predmetnej trestnej veci jej nezabránila v páchaní ďalšej protiprávnej činnosti,\npre ktorú je momentálne väzobne stíhaná. Od páchania protiprávnej činnosti neodradila\nsťažovateľku ani tá skutočnosť, že v ďalších jej predchádzajúcich trestných veciach bola\nsťažovateľke opakovane väzba nahradená, a to či už prijatím písomného sľubu alebo\ndohľadom probačného a mediačného úradníka (rozhodnutie okresného súdu sp. zn.\n3 Tp 13/2012 v spojitosti s rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 10/2012), pričom\nprobačný dohľad v konaní vedenom na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku,\npracovisku Banská Bystrica sp. zn. BB-4 T 18/2016 v čase vzatia sťažovateľky do väzby\nstále trval. Najmä prostredníctvom uvádzaných konkrétnych skutočností okresný súd\nodôvodnil existenciu dôvodnej obavy z naplnenia väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku sťažovateľkou. Okresný súd dôvody vzatia sťažovateľky\ndo tzv. preventívnej väzby uzavrel tým, že „Okrem toho obavu, že obvinená bude\npokračovať v páchaní trestnej činnosti v prípade ponechania na slobode, posilňuje aj tá\nskutočnosť, že obvinená pri náhodnom stretnutí v predajni\n\n, poškodeného znovu\n\nupozorňovala, aby peniaze vrátil, pričom z jej vyjadrenia vyplynulo, že ona nemá obavu ani\nz policajtov a ani z toho, že poškodený ju oznámil polícii.“.\n24. Z obsahu odôvodnenia namietaného uznesenia krajského súdu vyplýva, že tento\nsa v celom rozsahu stotožnil so závermi okresného súdu týkajúcimi sa dôvodnosti vedeného\ntrestného stíhania proti sťažovateľke, ako aj existencie dôvodnej obavy z pokračovania\nv trestnej činnosti v prípade, ak by sťažovateľka bola vyšetrovaná na slobode. Vo vzťahu\nk dôvodnosti vedeného trestného stíhania krajský súd poukázal najmä na výpovede\nsvedkov, ale taktiež na zápisnicu z ohliadky miesta činu vrátane príslušnej\nfotodokumentácie. Vo vzťahu k naplneniu dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) krajský\nsúd totožne s okresným súdom vzhliadal dôvodnú obavu z pokračovania v trestnej činnosti,\nkeďže sťažovateľku od páchania protiprávnej činnosti neodradilo ani súčasné plynutie\nskúšobnej doby jej predchádzajúceho podmienečného odkladu výkonu trestu, a dokonca ani\n11\n\nsúbežné plynutie probačného dohľadu v trestnej veci vedenej na Špecializovanom trestnom\nsúde v Pezinku, pracovisku Banská Bystrica sp. zn. BB-4 T 18/2016, v ktorej bola\nsťažovateľke nahradená práve tzv. preventívna väzba.\n25. Vychádzajúc z bodov 21 až 24 odôvodnenia tohto rozhodnutia, ústavný súd\nvo všeobecnosti konštatuje, že právne závery krajského súdu korešpondujú so skutkovými\nzisteniami, a tieto zistenia nie sú výsledkom svojvôle všeobecného súdu, ale komplexného\nzhodnotenia všetkých skutkových okolností významných pre rozhodovanie o vzatí\nsťažovateľky do väzby. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd v odôvodnení svojho\nväzobného rozhodnutia sťažovateľke poskytol náležitú a presvedčivú odpoveď na všetky jej\nrelevantné právne argumenty prezentované v sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu.\nÚstavný súd dopĺňa, že krajským súdom prezentovaná interpretácia jednotlivých ustanovení\naplikovaných právnych noriem Trestného poriadku žiadnym spôsobom nepopiera ich účel\na zmysel. Má teda z hľadiska ich ústavnej konformnosti akceptovateľnú podobu.\n26. Ústavný súd sa tak v žiadnom prípade nemôže stotožniť so sťažnostnými\nnámietkami sťažovateľky, a to s jej tvrdením, že sa krajský súd posúdením jej väzobnej veci\nnezaoberal dostatočne náležite a nezodpovedal jej relevantné sťažnostné námietky.\nZ odôvodnenia namietaného uznesenia krajského súdu vyplýva, že krajský súd sa\nv namietanom uznesení sťažnostnými námietkami sťažovateľky ústavne konformným\nspôsobom zaoberal a svoje závery k nim podporil logickými argumentmi o splnení\nformálnych, avšak predovšetkým materiálnych podmienok jej väzobného stíhania. Rovnako\nsa ústavný súd nestotožňuje s tou časťou argumentácie sťažovateľky, podľa ktorej malo byť\njej vzatie do väzby odôvodnené iba abstraktnými a hypotetickými okolnosťami. Z okolností\nuvedených v bodoch 22 až 24 odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva opak, a síce, že\nodôvodnenie jej vzatia do väzby konajúcimi súdmi je ústavnoprávne udržateľné\na podporené konkrétnymi skutkovými okolnosťami, ktoré jasne a zreteľne poukazujú\nna možnosť pokračovania v trestnej činnosti zo strany sťažovateľky v prípade jej\nponechania na slobode.\n\n12\n\n27. Vychádzajúc zo záverov uvedených v bodoch 15, 25 a 26 odôvodnenia tohto\nrozhodnutia, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného\nporušenia jej základného práva podľa čl. 17 ústavy a čl. 8 listiny, čl. 46 ústavy a napokon\nčl. 6 dohovoru namietaným uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 55/2019 z 10. októbra\n2019 ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde odmietol. V uvedenom smere ústavný súd zdôrazňuje, že väzobným\nkonaním nemôže dôjsť k porušeniu práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru aj z dôvodu,\nže túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru, ktorého\nporušenie však sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti nenamietala. Ústavný súd v tomto\nsmere poukazuje aj na stabilnú rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“), podľa ktorej osobnú slobodu chráni čl. 5 dohovoru (napr. rozsudok ESĽP de\nWilde et al. v. Belgicko z 18. 6. 1971, AČ. 12, § 65, § 67, § 71 – § 77 etc.).\n28. Vo vzťahu k námietke sťažovateľky formulovanej v ústavnej sťažnosti, podľa\nktorej o jej väzbe nerozhodoval nezávislý a nestranný súd, keďže táto prostredníctvom\nsvojej obhajkyne JUDr. Júlie Vestenickej pri informatívnom výsluchu o väzbe\npred sudkyňou pre prípravné konanie okresného súdu 26. septembra 2019 vzniesla námietku\nzaujatosti voči celému okresnému súdu, ako aj krajskému súdu, ktorú odôvodňovala\nprostredníctvom predchádzajúceho rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6 Ndt 16/2016\nzo 7. júla 2016, ktorým došlo k odňatiu inej trestnej veci sťažovateľky týmto súdom, čím\npodľa jej názoru došlo k porušeniu čl. 46 ústavy a čl. 6 dohovoru, ústavný súd uvádza\nnasledujúce.\n29. Opierajúc sa o prílohy, ktoré sťažovateľka pripojila k svojej ústavnej sťažnosti,\na to najmä uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Ndt 26/2019 z 21. októbra 2019, ktorým\nnajvyšší súd rozhodol o neodňatí trestnej veci sťažovateľky okresnému súdu a krajskému\nsúdu, a taktiež uznesenie krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 56/2019 z 28. októbra2019, ktorým\nkrajský súd sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie\nokresného súdu o jej nevylúčení z vykonávania úkonov trestného konania ako nedôvodnú\nzamietol, ústavný súd k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky, ku ktorému\nmalo dôjsť tým, že o jej väzbe nerozhodoval nezávislý a nestranný súd, uvádza nasledujúce.\n13\n\n30. V predchádzajúcom bode uvedeným uznesením najvyššieho súdu nedošlo\nk odňatiu trestnej veci sťažovateľky okresnému súdu a krajského súdu, čo najvyšší súd\nodôvodnil najmä tým, že rozhodnutie o odňatí konkrétnej trestnej veci konajúcemu súdu,\nresp. konajúcim súdom je rozhodnutie fakultatívnej povahy, čo vyplýva zo zákonnej dikcie\n§ 23 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého „z dôležitých dôvodov môže byť vec\npríslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí\na prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený“. V ďalšom\nnajvyšší súd poukázal na skutočnosť, že § 23 ods. 1 Trestného poriadku je zákonnou\nvýnimkou z ustanovenia čl. 48 ods. 1 prvej vety ústavy, podľa ktorého nikoho nemožno\nodňať jeho zákonnému sudcovi. Najvyšší súd odôvodnenie svojho rozhodnutia o neodňatí\ntrestnej veci sťažovateľky okresnému súdu a krajskému súdu uzavrel tým, že dôležitosť\nodňatia trestnej veci konkrétnemu súdu musí v každom posudzovanom prípade prevyšovať\nústavný princíp neodňateľnosti trestnej veci obvineného jeho zákonnému sudcovi, pričom\nv trestnej veci sťažovateľky k tomu nedošlo. Najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil\ntaktiež tým, že ku konkrétnej trestnej veci je vždy potrebné pristupovať osobitne, pričom\ndôvod pre odňatie trestnej veci sťažovateľky konajúcim súdom nemôže byť v žiadnom\nprípade odvodený iba zo skutočnosti, že v predchádzajúcich trestných veciach sťažovateľky,\nktoré skutkovo a právne nesúvisia s touto trestnou vecou, k nemu došlo (napr. v konaní\nvedenom pred najvyšším súdom pod sp. zn. 6 Ndt 16/2016). Vo vzťahu k rozhodnutiu,\nktorým došlo k zamietnutiu sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu sudkyne pre prípravné\nkonanie okresného súdu o jej nevylúčení z vykonávania úkonov trestného konania ako\nnedôvodnej, je potrebné uviesť, že v jeho odôvodnení krajský súd konštatoval, že obhajobou\nnebol v námietke zaujatosti prezentovaný žiadny argument, resp. dôkaz, ktorý by sudkyňu\npre prípravné konanie okresného súdu vylučoval z vykonávania úkonov trestného konania.\nZ uznesenia krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 56/2019 z 28. októbra 2019 ďalej vyplýva, že\nsudkyňa pre prípravné konanie o svojom nevylúčení z vykonávania úkonov trestného\nkonania rozhodla uznesením ešte pred rozhodnutím o vzatí sťažovateľky do väzby, pričom\nbezprostredne po tomto rozhodnutí postúpila celý spisový materiál najvyššiemu súdu\nna účel rozhodovania o odňatí veci okresnému súdu a krajskému súdu, keďže o väzbe\nsťažovateľky bola podľa ustanovenia čl. 17 ods. 3 ústavy povinná rozhodnúť v rámci\n14\n\nprekluzívnych ústavných lehôt, aby nedošlo k prípadnému zmareniu väzobného stíhania\nsťažovateľky.\n31. Nad rámec uvádzaných skutočností však ústavný súd už vo svojej konštantnej\njudikatúre zdôraznil, že konania všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú\nkonaniami o trestnom obvinení samotnom (konaniami vo veci samej týkajúcimi sa viny\nobvinenej osoby) a ani konaniami o právach alebo záväzkoch občianskoprávneho\ncharakteru, na ktoré sa vzťahuje čl. 6 ods. 1 dohovoru. Rozhodnutím o väzbe preto nemôže\ndôjsť k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy, ako ani čl. 6 ods. 1 dohovoru (základné právo\nna súdnu a inú právnu ochranu, právo na spravodlivý proces), keďže túto oblasť ochrany\npráv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 17 ústavy, ako aj čl. 5 dohovoru (m. m.\nIII. ÚS 622/2016).\n32. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr.\nI. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07, I. ÚS 147/2019).\n33. Vo vzťahu ku skutočnosti, že podľa názoru sťažovateľky o jej väzbe\nnerozhodoval nezávislý a nestranný súd, ústavný súd vychádzajúc zo záverov uvedených\nv bode 28 až 32 odôvodnenia tohto rozhodnutia, ústavnú sťažnosť sťažovateľky posúdil aj\nv tejto časti namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ústavy a napokon čl. 6\ndohovoru namietaným uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 55/2019 z 10. októbra 2019\nako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nodmietol.\n15\n\n34. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími\nnávrhmi sťažovateľky nezaoberal.\n35. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\npotrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. februára 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "aplikácia právnych noriem-súladná", "prípravné konanie-väzba v prípravnom konaní", "trestné konanie-odňatie veci v trestnom konaní", "arbitrárnosť", "opravný prostriedok-riadny", "súd-nezávislosť", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "väzba-preventívna", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "základné ľudské práva a slobody-podstata a zmysel", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "opravný prostriedok-v trestnom práve", "väzba-vzatie do väzby", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "súd-nestrannosť", "konanie-dvojinštančnosť", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "väzba-dôvody väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c3d24dd0-b4c2-4945-9362-37794b0322fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.147.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 147/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 147/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.147.2019.1"}, {"guid": "ussr:e22375e5-eeb0-434f-bc0c-d38143c87b4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.107.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 107/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 107/2019 z 27. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.107.2019.1"}, {"guid": "ussr:a2f04d09-32ca-4ba9-a39f-0a14748400e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.183.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 183/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 183/2018 z 2. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-02", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.183.2018.1"}, {"guid": "ussr:2d1c8394-c33a-4a0d-a087-08cd15d32dfa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.622.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 622/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 622/2016 z 28. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-28", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.622.2016.1"}, {"guid": "ussr:54dbf19e-0872-4dc0-b044-b89fba46e9bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 260, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1"}, {"guid": "ussr:44387ae9-d7d5-47ac-b1b2-a0f12b2b2c5e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 349/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:44387ae9-d7d5-47ac-b1b2-a0f12b2b2c5e"}, {"guid": "ussr:b3245363-e3b2-4d58-8e46-43a4596f8e97", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 230/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 230/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3245363-e3b2-4d58-8e46-43a4596f8e97"}, {"guid": "ussr:7cd34381-5f12-4f58-a4db-793ea9c99955", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 397/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 397/2010 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cd34381-5f12-4f58-a4db-793ea9c99955"}, {"guid": "ussr:5ca79f63-d201-4686-bcc2-91c10c4147a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 466/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 466/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ca79f63-d201-4686-bcc2-91c10c4147a3"}, {"guid": "ussr:acdfaa20-546e-48a4-86bb-acd9c84567c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/2010 z 3. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-03", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:acdfaa20-546e-48a4-86bb-acd9c84567c6"}, {"guid": "ussr:6b8059d5-3bd7-4036-b97e-e938926ea6c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 361/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 361/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b8059d5-3bd7-4036-b97e-e938926ea6c4"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:5292418c-ac84-4638-828a-82c24530db6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 424/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 424/08 z 2. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-02", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5292418c-ac84-4638-828a-82c24530db6e"}, {"guid": "ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/08 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d"}, {"guid": "ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 60/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 60/08 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:92f32565-5e71-4ece-92fa-c2187aee7f9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 47/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 453, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92f32565-5e71-4ece-92fa-c2187aee7f9a"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:25063647-eea9-4186-9d46-0da92d424fe1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.547.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 547/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.547.2020.1"}, {"guid": "ussr:fcd7a0b3-f527-4f6b-a74a-077f15f6f402", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.88.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 88/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.88.2020.2"}]}