{"guid": "ussr:f5f7f9e6-950e-46ca-9c38-e13e843ff679", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.8.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 8/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/2019 z 17. 12. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. decembra 2019, sp. zn. II. ÚS 8/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.8.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-12-17", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f5f7f9e6-950e-46ca-9c38-e13e843ff679", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.8.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.8.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.8.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 8/2019-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku\n(sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní o ústavnej sťažnosti\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, P. O. BOX\n\nD 37, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní\nvedenom pod sp. zn. 18 C 315/2009 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 125/2016 zo 7. júna 2016 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.\n18 C 315/2009 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. III. ÚS 125/2016 zo 7. júna 2016 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\npriznáva\n\nfinančné zadosťučinenie v sume\n\n3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy konania v sume 498,55 € (slovom štyristodeväťdesiatosem eur a päťdesiatpäť centov)\nna účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Tatiany Polkovej, Na priekope 13, P. O. BOX D 37,\nŽilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. II. ÚS 8/2019-8 z 10. januára 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 315/2009 v období po právoplatnosti\nnálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 125/2016 zo 7. júna 2016 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie“).\n2. Vec napadla ústavnému súdu 2. mája 2018 a podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 bola pridelená\nsudcovi spravodajcovi Lajosovi Mézsárosovi, toho času členovi druhého senátu ústavného\nsúdu v zložení Lajos Mézsáros (predseda senátu), sudkyňa Jana Laššáková a sudca Sergej\nKohut. Dvom z uvedených sudcov (sudca Lajos Mészáros a sudca Sergej Kohut) uplynulo\n16. februára 2019 funkčné obdobie.\n\n2\n\n3. V období od 17. februára 2019 ostala vec sťažovateľa podľa čl. II bodov 7 a 8\nDodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 1. marca 2018 do 28. februára 2019 a podľa čl. X bod 2 písm. c) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\nneprerozdelená a nebol jej pridelený sudca spravodajca. Po vymenovaní ostatných šiestich\nsudcov ústavného súdu (10. októbra 2019) bola vec sťažovateľa podľa čl. X bodu 5 písm. b)\nRozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019\ndo 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh\npráce“) pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi. Podľa čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu\npráce je na konanie vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka\n(predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.\n4. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva:\n«... 1. Sťažovateľ\n\n(ďalej len sťažovateľ) v procesnom\n\npostavení žalobcu dňa 20.11.2009 podal žalobu na Okresnom súde Bratislava I, ktorou si\nuplatňuje nároky podľa zákona č. 365/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na súde\nprvej inštancie je vec vedená pod sp. zn. 18C/315/2009 a ku dňu podania sťažnosti vo veci\nnebolo nariadené ani jedno pojednávanie.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo 07.06.2016 sp. zn. III.ÚS 125/2016\nrozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/315/2009\nporušené bolo. Sťažovateľovi boli priznané trovy konania, ale ústavný súd nepriznal\nsťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie a ani neuložil súdu prvej inštancie príkaz,\naby konal vo veci bez zbytočných prieťahov s poukazom na nález sp. zn. III. ÚS 288/2014\nz 24.07.2014 týkajúci sa toho istého napadnutého konania okresného súdu.\n3. Sťažovateľ pripúšťa, že na strane žalobcov vystupovalo pri podaní žaloby 24\nfyzických osôb, ale sťažovateľ podaním, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie\n\n3\n\n05.03.2014 a ďalším podaním doručeným 20.02.2015 žiadal vylúčiť jeho vec so spoločného\nkonania, na ktorý procesný návrh súd prvej inštancie vôbec nereagoval.\n... Sťažovateľ je toho názoru, že postup Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej\npod sp. zn. 18C/315/2009 porušuje jeho základné právo priznané čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6\nods. 1 Dohovoru.\n... K základným kritériám, ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade so svojou\njudikatúrou (II. ÚS 74/97, II. ÚS 70/98) zohľadňuje pri posudzovaní otázky, či v súdnom\nkonaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní sťažovateľ uvádza:\n... Predmetom konania pred všeobecnými súdmi je tzv. antidiskriminačná žaloba\nsudcu. Z povahy veci nevyplýva skutková a právna náročnosť sporu, o to viac, že\nv tzv. antidiskriminačných žalobách sudcov všeobecné súdy už rozhodujú dlhodobo,\nprakticky od roku 2008 - 2009 a za toto obdobie si mohli a mali vytvoriť právny názor\nna vec\n\ns\n\npoukazom\n\nna\n\nto,\n\nže\n\nskutkové\n\nokolnosti\n\nvšetkých\n\n(niekoľko\n\nsto)\n\ntzv. antidiskriminačných žalôb sudcov sú zhodné. Súdna ochrana proti diskriminácií\npri odmeňovaní za vykonanú prácu patrí do štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných\nsúdov.\n... Správanie sťažovateľa žiadnym spôsobom nevytvorilo dlhodobo situáciu, ktorá by\nodôvodňovala a ospravedlňovala dĺžku konania. Procesné podania sťažovateľa v priebehu\nkonania sú len využitím jeho dispozičného práva s petitom žaloby, na ktoré konajúci súd\nvo všeobecnosti reaguje jednoduchými procesnými úkonmi.\n... Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zbytočné\nprieťahy v konaní sú následkom najmä nečinnosti súdu, nesústredenou a neefektívnou\nčinnosťou súdu a nesprávnou činnosťou súdu. Postup súdu prvej inštancie trpí najmä\nnečinnosťou vo vzťahu k sťažovateľovi, keď tento absolútne nereagoval na jeho procesný\nnávrh na vylúčenie veci zo spoločného konania, v sťažovateľovej veci nenariaďuje\npojednávanie a rieši procesnými rozhodnutiami ostatných žalobcov a neberie ohľad na to,\nže sťažovateľ riadne zaplatil súdny poplatok, sú u neho splnené všetky procesné\npredpoklady na konanie vo veci samej.\n... V súvislosti so skúmaním zachovania sťažovateľom namietaných práv, poukazuje\nsťažovateľ na skutkovo, časovo a právne rovnakú vec iného sudcu (\n\n),\n\nktorého sťažnosť Ústavný súd SR uznesením z 26.04.2016, sp. zn. II. ÚS 368/2016 odmietol\n\n4\n\nako zjavne neopodstatnenú ale Európsky súd pre ľudské práva v sudcovej sťažnosti vedenej\npod č. 62906/16 v rozhodnutí z 29.03.2018 rozhodol o porušení práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\n... V súlade s čl. 127 ods. 1 Ústavy sa sťažovateľ domáha, aby Ústavný súd SR\nvyslovil, že jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR, právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\npostupom Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 18C/315/2009 porušené bolo.\nV súlade s ust. čl. 127 ods. 2 druhá a tretia veta Ústavy sťažovateľ sa domáha výroku\nústavného súdu, aby prikázal odporcovi konať bez zbytočných prieťahov.\nV súlade s ust. čl. 127 ods. 3 Ústavy sťažovateľ sa domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia.\nV súlade s ust. § 50 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z.z. v znení noviel sťažovateľ\nprimerané finančné zadosťučinenie odôvodňuje pretrvávajúcim pocitom neistoty, pocitmi\nmárnosti a nespravodlivosti, ktoré vyplývajú z nečinnosti odporcu. Nemožno opomenúť, že\nod podanie žaloby uplynulo viac ako 9 rokov a žalobca doteraz nedisponuje právoplatným\nrozhodnutím všeobecného súdu.\nSťažovateľ je toho názoru, že navrhovaná suma primeraného finančného\nzadosťučinenia je primeraná na zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla zbytočnými\nprieťahmi konajúceho súdu.\nSťažovateľ zdôrazňuje, že právo, aby vec bola prejednaná v primeranej lehote je\nintegrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Neskoré\nrozhodnutie môže pre účastníka konania vôbec stratiť zmysel, teda doslova platí „neskorá\nspravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť“ (justice deleyed is justice denied). Podľa názoru\nsťažovateľa príliš pomalá spravodlivosť stráca kredibilitu v očiach verejnosti a účastník\nkonania je príliš dlho vystavený neistote o výsledku procesu, úzkosti a stresu s tým\nspojeným. Sťažovateľ prežíva psychickú traumu spôsobenú bezdôvodnou a dlhšiu dobu\ntrvajúcou právnou neistotou o výsledok súdneho sporu. Pri existencii ústavou priznaného\npráva na súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov čas od podania žaloby ku dňu podania\ntejto sťažnosti (takmer 9 rokov) pôsobí takmer odstrašujúco pre každého, kto len uvažuje\no využití ústavou priznaného práva na súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov.\n\n5\n\nSťažovateľ poukazuje na to, že ESĽP priznal sudcovi\n\naj\n\nprimerané finančné zadosťučinenie a preto sa sťažovateľ právom domáha finančného\nzadosťučinenia aj od ústavného súdu s poukazom nie len na dĺžku konania od nálezu\nústavného súdu zo 07.06.2016, ale hlavne na celkovú dĺžku konania.\n... Sťažovateľ s poukazom na bohatú a ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR\nvo veciach súvisiacich s porušovaním základného práva priznaného čl. 48 ods. 2 Ústavy\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru navrhuje, aby Ústavný súd SR po vykonanom dokazovaní rozhodol\no sťažnosti nálezom a takto rozhodol\n1/ Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/315/2009\npo náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 07.06.2016 sp. zn. III. ÚS 125/2016\nporušené bolo.\n2/\n\npriznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,-\n\nEUR (slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti nálezu.\n3/ Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne JUDr. Tatiany Polkovej... do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n5. Ústavný súd podľa § 29 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o\npostavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 38/1993 Z. z.“)\npredložil prijatú sťažnosť účastníkom konania na vyjadrenie a podľa § 30 ods. 2 zákona č.\n38/1993 Z. z. účastníkov konania vyzval na oznámenie, či v prejednávanej veci súhlasia\ns upustením od ústneho pojednávania [ústavný súd procesne postupoval podľa toho času\nplatného a účinného zákona č. 38/1993 Z. z., neskôr nahradeného zákonom č. 314/2018 Z.\n\n6\n\nz. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“)].\n6. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti\nprípisom sp. zn. 1 SprV 50/2019 doručeným ústavnému súdu 22. februára 2019 (ďalej len\n„vyjadrenie okresného súdu“), v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru ide o skutkovo\na právne zložitú vec. Právnu zložitosť vidí v samotnom predmete sporu, ktorým je nárok\nsťažovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch voči Slovenskej republike z dôvodu\nporušenia zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach\na o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“), zjednodušene obrazne\npovedané, vo veci ide o sudcovskú antidiskriminačnú žalobu. Skutkovú zložitosť vidí\nv tom, že v čase podania žaloby v konaní vystupovalo 24 žalobcov a v čase vydania nálezu\nústavného súdu sp. zn. III. ÚS 125/2016 zo 7. júna 2016 ešte 19 žalobcov. Na obhajobu\nsvojho postupu v konaní po náleze ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 125/2016 zo 7. júna 2016\nokresný súd poukázal na to, že v tomto období právoplatne rozhodol o nároku 14 žalobcov\n(vo všetkých prípadoch konanie zastavil). V súčasnosti vo veci vystupuje ešte 5 žalobcov\na proti 4 z nich (vrátane sťažovateľa) okresný súd tiež konanie zastavil uznesením sp. zn.\n18 C 315/2009 zo 4. apríla 2018. Predmetné uznesenie nie je právoplatné, pretože všetci\ndotknutí žalobcovia proti nemu podali sťažnosť. Krajský súd ďalej poukázal aj na to, že spis\nsa od 2. júna 2017 do 27. októbra 2017 nachádzal na Krajskom súde v Bratislave\nna rozhodnutie o opravnom prostriedku a v období od 15. decembra 2017 do 31. januára\n2018 na ústavnom súde. V období od mája 2018 do konca roka 2018 okresný súd vo veci\nnekonal z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne. K prideleniu novej\nzákonnej sudkyne došlo 11. decembra 2018. V ostatnom okresný súd rozvádza úkony\nzamerané na administráciu spisu.\n7. Okresný súd zároveň súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o prijatej\nsťažnosti.\n\n7\n\n8. K vyjadreniu okresného súdu kontradiktórne zaujal stanovisko sťažovateľ\npodaním doručeným ústavnému súdu 21. novembra 2019 (ďalej len „vyjadrenie\nsťažovateľa“), v ktorom poukázal na neefektívnosť postupu okresného súdu. Argumentáciu\nokresného súdu zameranú na procesné úkony vo veci považuje za irelevantnú, pretože\nokresný súd do dňa koncipovania vyjadrenia sťažovateľa nemal reagovať na žiadosť\ntýkajúcu sa vylúčenia veci zo spoločného konania. Sťažovateľ napokon uvádza, že od\npodania žaloby uplynulo 10 rokov bez toho, aby súd čo i len nariadil pojednávanie vo veci\nsamej.\n9. Sťažovateľ zároveň súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o prijatej\nsťažnosti.\n10. Podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania môže\nústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom nálezu\nústavného súdu sp. zn. III. ÚS 125/2016 zo 7. júna 2016 je názoru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci. Pokiaľ ide o skutkový stav zbytočných prieťahov,\nrelevantná argumentácia k veci bola uvedená v predmetnom náleze ústavného súdu,\nako aj v podanej ústavnej sťažnosti, ktorú okresný súd v podstatnej časti sumárnej dĺžky\nkonania nerozporoval. Z pohľadu ústavného súdu dôležitým pre rozhodnutie o tejto\nprocesnej otázke bol sumár celkovej dĺžky napadnutého konania (10 rokov); skutočnosti,\nže chronologicky je skutkový stav ustálený (aj v predmetnom náleze ústavného súdu);\nako aj skutočnosti, že okresný súd sa v predostretom chronologickom prehľade\n(vo vyjadrení okresného súdu) na svoju obranu odvoláva (okrem postupného zastavovania\nkonania) na úkony prevažne administratívnej povahy po predmetnom náleze ústavného súdu\na celkovú dĺžku konania nezohľadňuje.\n\n8\n\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde, ktorý sa pri zachovaní právnych\núčinkov úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, použije aj na konania začaté\ndo 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2).\n15. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne\nsa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty\ndochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie\n\n9\n\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).\n18. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho\nkonania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných\nzáväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo\nna prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) a zabezpečiť\nodstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu\nv primeranej dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).\n19. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo\nsvojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa\nprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (obdobne III. ÚS 127/03, IV. ÚS 221/04).\n20. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) a nadväzne\ni judikatúra ústavného súdu sa tiež ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, sa skúma vždy\ns ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto\ntroch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade\ns judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.\n\n10\n\nIV.\nPrávne hodnotenie ústavným súdom\n21. Z podanej ústavnej sťažnosti, vyjadrenia okresného súdu, vyjadrenia sťažovateľa,\nako aj z nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 125/2016 zo 7. júna 2016 možno ustáliť,\nže žaloba bola na okresnom súde podaná v roku 2009. Sťažovateľ aj okresný súd zhodne\nuznávajú, že spor sa od počiatku javí byť procesne náročnejší na rozhodnutie, pretože\nvo veci vystupovalo 24 žalobcov. Právne šlo o sudcovskú antidiskriminačnú žalobu,\nktorej relatívnu\n\nobťažnosť\n\nústavný\n\nsúd\n\nuž\n\nzohľadnil\n\npri\n\nrozhodovaní\n\no náleze\n\nsp. zn. III. ÚS 125/2016 zo 7. júna 2016, ktorým konštatoval porušenie práv sťažovateľa\nspôsobené zbytočnými prieťahmi v konaní a satisfakciu za spôsobené prieťahy mu\nnepriznal,\n\npretože\n\njudikatúra\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\nvo\n\nveciach\n\nsudcovských\n\nantidiskriminačných žalôb nebola toho času ešte ustálená.\n22. Nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 125/2016 zo 7. júna 2016 nadobudol\nprávoplatnosť 29. júla 2016.\n23. Okresný súd pri rozhodovaní o podanej ústavnej sťažnosti obhajuje svoj postup\ntým, že postupne zastavil konanie proti prevažnej väčšine žalobcov.\n24. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že zatiaľ, čo rôzne prieťahy nemusia samostatne\nviesť ku konštatovaniu porušenia práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ak sa na ne\nprihliada spoločne a dohromady, môže dôjsť k porušeniu označeného práva sťažovateľa\n(Deumeland proti Nemecku, rozsudok z 29. 5. 1986).\n25. Celková dĺžku konania v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje približne\n10 rokov od podania žaloby. Ústavný súd vo veci nezistil, že by správanie sťažovateľa\nprispelo k predĺženiu konania. Konanie sa po vyslovení porušenia práva sťažovateľa\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote okresnému súdu nepodarilo právoplatne\nukončiť ani po 2,5 roku od vyslovenia porušenia práva sťažovateľa. Ďalšia obrana\nokresného súdu spočíva v poukázaní na dátumy, keď zastavil konanie proti prevažnej\n\n11\n\nväčšine žalobcov. V ostatnom poukazuje na administráciu spisu a skutočnosť, keď nemal\nspis k dispozícii, pretože sa nachádzal na krajskom alebo ústavnom súde, čo predstavuje\nv súhrne zhruba 6 mesiacov z celkovej dĺžky konania. Ústavný súd preto hodnotí obranu\nokresného súdu z tohto pohľadu ako neopodstatnenú.\n26. Obranu okresného súdu spočívajúcu v poukázaní na administratívnu\nneefektívnosť správy spisu nemožno akceptovať, vzhľadom na konštantnú judikatúru\nústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí,\nv ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie\nalebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov\nna súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu\nbyť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce\nzbytočné prieťahy v súdnom konaní.\n27. Ústavný súd pre už uvedené dôvody dospel k záveru, že v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom a jeho predošlá zdržanlivosť zohľadňujúca roztrieštenosť\nprávnych názorov na riešenie sudcovských antidiskriminačných žalôb neprispela k riešeniu\nstavu konania.\n28. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nV.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n29. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n\n12\n\n30. Ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní porušené. Zároveň, ústavný súd v sťažovateľovej veci už raz vyslovil\nporušenie základného práva na bezprieťahové konanie (v náleze ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 125/2016 zo 7. júna 2016), napriek tomu sa sťažovateľovej veci nevenovala\nosobitná pozornosť a neprijali sa účinné opatrenia.\n31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n32. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n33. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n34. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo\nslobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch\nmesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo\nuložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné\nzadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa\nzvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok\nomeškania až do jeho zaplatenia.\n\n13\n\n35. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €\nz dôvodu pretrvávajúcich pocitov neistoty, márnosti a nespravodlivosti, ktoré vyplývajú\nz nečinnosti okresného súdu.\n36. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n37. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n38. Napriek tomu, že sťažovateľ pri odôvodnení finančného zadosťučinenia\npoukazuje na pocity neistoty, márnosti a nespravodlivosti vyplývajúce z nečinnosti\nokresného súdu, čo je zaiste spojené s každým konaním, v ktorom dochádza k zbytočným\nprieťahom, ústavný súd môže len ťažko ohodnotiť dopad týchto dôvodov na bežný život\nsťažovateľa.\n39. Ústavný súd teda v prejednávanom prípade prihliadol najmä na to, že okresný súd\nostal v konaní o sťažovateľovej veci nepružný aj po vyslovení porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (nález ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 125/2016 zo 7. júna 2016), pričom sťažovateľovi dosiaľ, a teda ani\npredmetným nálezom ústavného súdu, nebola za spôsobené prieťahy priznaná finančná\nsatisfakcia. Prejednanie sťažovateľovej veci sa tiahne už 10 rokov, nie je preto žiaduce,\naby skutková, resp. právna komplikovanosť veci bola pri posudzovaní zbytočných\nprieťahov pre okresný súd jednoznačne exkulpačným faktorom. Na druhej strane\nani sťažovateľ ústavnú sťažnosť v zmysle § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde\npodrobnejšie neodôvodnil, uviedol len vždy a všeobecne platné tvrdenie o pocite neistoty,\nmárnosti a nespravodlivosti. Avšak keďže sa sťažovateľ petitom ústavnej sťažnosti napokon\n\n14\n\nnedomáhal čiastky zjavne vymykajúcej sa rozumnému pomeru zohľadňujúcemu okolnosti\nprípadu na jednej strane a špecifiká osoby sťažovateľa na strane druhej („primeranosti“),\nústavný súd mu priznal sumu požadovanú petitom ústavnej sťažnosti v plnom rozsahu.\n40. Berúc do úvahy uvedené okolnosti veci, považoval ústavný súd priznanie sumy\n3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona\no ústavnom súde (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).\nVI.\nTrovy konania\n41. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n42. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvých dvoch\núkonoch právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky za I. polrok 2017, ktorá bola 921 €, a pri treťom úkone právnej služby\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok\n2018, ktorá bola 980 €.\n43. Náhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia,\npodanie ústavnej sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3,\n§ 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Náhrada za dva úkony právnej\nslužby vykonané v roku 2018 (2 x 153,50 €) a za jeden úkon právnej služby vykonaný\nv roku 2019 (1 x 163,33 €) predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 9,21 € a 1 x 9,80 €)\nsumu 498,55 €. Právny zástupca sťažovateľa ústavnému súdu nedoložil osvedčenie\no registrácii pre daň z pridanej hodnoty a ústavný súd v zozname daňových subjektov\n\n15\n\nregistrovaných pre daň z pridanej hodnoty registráciu právneho zástupcu sťažovateľa\nnezistil. Trovy právneho zastúpenia boli preto priznané v celkovej sume 498,55 €.\n44. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť\nna účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 Civilného sporového poriadku; bod 3 výroku tohto rozhodnutia).\n45. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2019\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "sudca-všeobecného súdu", "náhrada nemajetkovej ujmy", "diskriminácia-zákaz", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "diskriminácia-zákaz", "náhrada nemajetkovej ujmy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "sudca-všeobecného súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:deb39ba6-41c9-49cc-979f-c18f922cea9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.125.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 125/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/2016 z 7. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-07", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.125.2016.2"}, {"guid": "ussr:53870a1d-7bd6-4700-985a-4908dda5e446", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.368.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 368/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 368/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.368.2016.1"}, {"guid": "ussr:55c0e5fc-4f3e-484c-9086-8e200723ea8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2014 z 24. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55c0e5fc-4f3e-484c-9086-8e200723ea8e"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:84e5e1a4-f4e2-4914-8b58-80852e741dcd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/04 z 18. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-18", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:84e5e1a4-f4e2-4914-8b58-80852e741dcd"}, {"guid": "ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 433, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:4224e6b1-8c2d-449d-ab3d-3c1ee97d630c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 74/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 74/97 z 7. 7. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-07-07", "citacie_n": 599, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f4c2460b-3a36-460d-9dc2-12fcfab9d5c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.577.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 577/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 577/2022 z 10. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.577.2022.1"}]}