{"guid": "ussr:f9feedb2-b804-4514-8f61-6446f1f8c2c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.68.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 68/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 68/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. II. ÚS 68/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.68.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f9feedb2-b804-4514-8f61-6446f1f8c2c0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.68.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.68.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.68.2020.2/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 68/2020-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra\nMolnára (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou\n\nZahoráková & Partners, s. r. o., Krasovského 13, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka\na advokátka Mgr. Renáta Zahoráková, vo veci namietaného porušenia jeho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžrk 1/2018 zo 17. apríla 2019 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6 Sžrk 1/2018 zo 17. apríla 2019 p o r u š e n é b o l o .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžrk 1/2018\nzo 17. apríla 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3.\n\np r i z n á v a náhradu trov konania v sume 415,51 €\n\n(slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov), ktoré j e Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie\nZahoráková & Partners, s. r. o., Krasovského 13, Bratislava, do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia navrhovateľa\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n20. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 6 Sžrk 1/2018 zo 17. apríla 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu“).\n2. Sťažovateľ vo svojom podaní uvádza, že sa žalobou podanou na Krajskom súde\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nOkresného úradu Bratislava (ďalej len „okresný úrad“) č. Co 93/2015-IBa z 24. novembra\n2015, ktorým okresný úrad zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie\nOkresného úradu Senec č. C-13/2015 vo veci žiadosti sťažovateľa o prerokovanie a určenie\núdajov o pozemkoch a právnych vzťahov k nim. Krajský súd o žalobe sťažovateľa rozhodol\nrozsudkom sp. zn. 1 S 14/2016 z 5. októbra 2017 tak, že žalobu sťažovateľa zamietol ako\nnedôvodnú. Sťažovateľ proti označenému rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť,\no ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že kasačnú sťažnosť odmietol.\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že najvyšší súd považoval za preukázané,\n\n2\n\nže kasačnú sťažnosť spísala a podala v mene sťažovateľa Advokátska kancelária JUDr. Eva\nMišíková, s. r. o., napriek tomu, že v dobe, keď kasačnú sťažnosť spísala a podala,\nsťažovateľa nezastupovala.\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že kasačná sťažnosť predstavuje opravný\nprostriedok a že v konaní pred krajským súdom predložil splnomocnenie na zastupovanie\nv konaní o správnej žalobe advokátke JUDr. Eve Mišíkovej, pričom uvedené\nsplnomocnenie udelené ešte podľa Občianskeho súdneho poriadku sa výslovne vzťahovalo\naj na podanie opravných prostriedkov aj vtedy, ak je podľa právnych predpisov potrebné\nosobitné splnomocnenie. Sťažovateľ po spísaní a podaní kasačnej sťažnosti advokátkou\nJUDr. Mišíkovou v mene sťažovateľa z 8. decembra 2017 na výzvu najvyššieho súdu\npredložil kasačnému súdu aj ďalšie splnomocnenie Advokátskej kancelárii JUDr. Eva\nMišíková, s. r. o., udelené 11. januára 2018 na zastupovanie sťažovateľa v kasačnom\nkonaní. Vychádzajúc z uvedených skutočností, sťažovateľ považuje záver najvyššieho súdu\nv napadnutom uznesení o tom, že nebol v čase spísania kasačnej sťažnosti zastúpený\nadvokátom, za nesprávny a arbitrárny, v dôsledku čoho najvyšší súd znemožnil\nsťažovateľovi prístup k súdu do takej miery, že mu poprel jeho právo, aby jeho vec bola\nriadne prejednaná, a to s prihliadnutím na konštatáciu, že kasačná sťažnosť bola podaná\nneoprávnenou osobou.\n4. Vychádzajúc zo svojej argumentácie, sťažovateľ je presvedčený, že napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho označeného základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, preto v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd\no jeho sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví:\n„I. Základné právo sťažovateľa\n\nna súdnu ochranu zaručenú čl. 46\n\nods. 1 Ústavy SR uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžrk/1/2018 zo\ndňa 17. 04. 2019 porušené bolo.\nII. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžrk/1/2018 zo dňa\n17. 04. 2019 zrušuje a vec vracia na nové konanie a rozhodnutie.\n\n3\n\nIII. Sťažovateľovi\n\nsa priznáva primerané finančné zadosťučinenie\n\nv sume 5.000,- EUR, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný sťažovateľovi\nzaplatiť do 15 dní od právoplatnosti nálezu.\nIV. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov\nprávneho zastúpenia na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti\ntohto nálezu.“\n5. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 68/2019-25 z 13. februára 2020 prijal ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.\n6. Následne ústavný súd 26. februára 2020 vyzval najvyšší súd na vyjadrenie sa\nk vecnej stránke prijatej ústavnej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania o prijatej sťažnosti.\nII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu a replika sťažovateľa\n7. Vyjadrenie najvyššieho súdu bolo ústavnému súdu doručené 27. apríla 2020.\nNajvyšší sú v podstatnom po odcitovaní relevantnej časti odôvodnenia napadnutého\nuznesenia uviedol:\n„... kasačnú sťažnosť spísal za žalobcu advokát – Advokátska kancelária JUDr. Eva\nMišíková, s. r. o., ktorá žalobcu pred správny súdom nezastupovala (žalobcu pred správnym\nsúdom zastupoval advokát JUDr. Eva Mišíková, teda fyzická osoba, nie s. r. o.). Naviac,\nz obsahu predloženej plnej moci JUDr. Evou Mišíkovou pred správnym súdom, nebolo\npreukázané, že žalobca ju splnomocnil na konanie pred kasačným súdom, ale len výlučne\npre konanie pred správnym súdom s tým, že konanie pred správnym súdom je právoplatne\nskončené a kasačné konanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, v ktorom je\npotrebné, za splnenia ust. § 449 ods. 1 SSP, predložiť riadnu plnú moc na zastupovanie\nsťažovateľa pred kasačným súdom a priamo už pri spísaní je potrebné, aby spísanie\nkasačnej sťažnosti vykonal konkrétny advokát.“\n\n4\n\n8. V závere svojho vyjadrenia najvyšší súd vyjadril súhlas s upustením od ústneho\npojednávania v predmetnej veci.\n9. Právna zástupkyňa sťažovateľa sa k stanovisku najvyššieho súdu v lehote určenej\nústavným súdom nevyjadrila. Vyjadrila sa až následne, a to podaním doručeným 22. júna\n2020, ktorým zotrvala na dôvodnosti podanej sťažnosti a vyjadrila súhlas s upustením od\nústneho pojednávania v danej veci.\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nv danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,\nstanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava, teoretické a judikatúrne východiská ústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n5\n\n14. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že\nzásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie práva\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 391/09). Ústavný súd nevykladá iné ako ústavné zákony,\na preto preskúmava len to, či orgán verejnej moci ten-ktorý zákon nevyložil spôsobom,\nktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo\nomyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav (II. ÚS 348/08).\n15. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je\nnajčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky, alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru\nústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených\nv čl. 127 ods. 1 ústavy.\n16. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto\noprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola\nprávu, ktorého porušenie sa tvrdí, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento\nčlánok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy\nv spojení s čl. 51 ústavy).\n17. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho\nrozhodnutia dbať tiež na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku\nktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť\nprijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd\nmusí súčasne vychádzať z toho, že práve tieto súdy majú poskytovať v občianskom súdnom\n\n6\n\nkonaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv\na oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04,\nIII. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\n18. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri\nochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného\nsúdu, boli relevantné aj v danej veci. Z týchto hľadísk preto posudzoval ústavný súd aj\nsťažovateľom napadnuté uznesenie krajského súdu.\nIV.\nPrávne posúdenie veci\n19. Najvyšší súd výrok svojho napadnutého uznesenia odôvodnil tým, že\n„Advokátska kancelária JUDr. Eva Mišíková, s. r. o. teda spísala a podala v mene žalobcu\nsťažnosť napriek tomu, že v dobe, keď kasačnú sťažnosť spísala a podala, žalobcu\nnezastupovala... preto bola osobou zjavne neoprávnenou na podanie kasačnej sťažnosti\nproti rozsudku...“ (bod 11 odôvodnenia napadnutého uznesenia).\n20. Vzhľadom na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľa (bod 3 odôvodnenia tohto\nnálezu), ako aj vzhľadom na už citovanú argumentáciu najvyššieho súdu uvedenú\nv odôvodnení napadnutého uznesenia si ústavný súd v súčinnosti s krajský súdom obstaral\nkópiu plnej moci, ktorú udelil sťažovateľ advokátke JUDr. Mišíkovej 18. januára 2016\n(ďalej len „pôvodná plná moc“).\n21. Ústavný súd po preskúmaní veci je nútený konštatovať, že závery najvyššieho\nsúdu sú arbitrárne, prejavom formalistického postupu, ktorým sa za použitia sofistikovanej\nargumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť, ktorá v okolnostiach veci vyústila až\ndo odopretia spravodlivosti.\n22. K tomuto záveru ústavný súd dospel na základe týchto skutočností:\n\n7\n\nSťažovateľ podal svoju žalobu ešte v čase platnosti Občianskeho súdneho poriadku.\nK svojej žalobe pripojil pôvodnú plnú moc, určenú na zastupovanie v konaní o správnej\nžalobe. Ako konštatoval aj najvyšší súd, pôvodná plná moc bola udelená advokátke\nJUDr. Eve Mišíkovej, ktorá v čase udelenia pôvodnej plnej moci vykonávala advokáciu\nsamostatne. Pôvodná plná moc sa výslovne vzťahovala aj na podanie opravných\nprostriedkov výslovne aj v prípade, ak je podľa právnych predpisov potrebné osobitné\nsplnomocnenie (bod 8 odôvodnenia napadnutého uznesenia).\nKrajský súd o žalobe sťažovateľa rozhodol rozsudkom sp. zn. 1 S 14/2016\nz 5. októbra 2017, teda už za účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“), ktorý v zmysle prechodných ustanovení\n§ 491 ods. 1 v spojení § 492 ods. 2 Civilného sporového poriadku určuje okamžitú\naplikabilitu nového procesného kódexu vo vzťahu k využitiu opravných prostriedkov.\nV súvislosti s možnosťou podať opravný prostriedok ústavný súd dodáva, že proti\noznačenému rozsudku krajského súdu, ktorý bol vydaný už za účinnosti Správneho súdneho\nporiadku, sťažovateľ už nemohol podať riadny opravný prostriedok (odvolanie) podľa\nObčianskeho súdneho poriadku, ale mohol už len podať kasačnú sťažnosť, keďže sa\nzmenila koncepcia správneho súdnictva na v princípe jednoinštančné konanie.\nTáto okolnosť mala podľa názoru najvyššieho súdu spôsobiť to, že pôvodná plná\nmoc už nemohla byť akceptovaná, pretože najvyšší súd ju vykladal a interpretoval tak, že sa\nvzťahovala len na konanie pred krajským súdom, ale už nie na konanie o kasačnej sťažnosti.\nNavyše, k uvedenému pristúpila aj tá okolnosť, že advokátka JUDr. Eva Mišíková\nzmenila formu výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie\nako konateľka obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným.\n23. Za daných okolností bolo potrebné posúdiť, či pôvodná plná moc zanikla a či\nkasačná sťažnosť bola spísaná splnomocnenou advokátkou.\n24. O zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia v súvislosti\ns právnym posúdením veci možno hovoriť spravila vtedy, ak ústavný súd zistí takú\ninterpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, že dôvody, na ktorých je založené\nsúdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej\n\n8\n\na právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore\ns princípmi spravodlivosti (m. m. III. ÚS 502/2011, III. ÚS 104/2013).\n25. Ústavný súd konštatuje, že pôvodná plná moc udelená JUDr. Eve Mišíkovej\nnezanikla zákonom predpísaným spôsobom, pretože samotná skutočnosť, že advokátka\nzmenila spôsob výkonu advokácie, nespôsobuje zánik plnej moci, ani jej neplatnosť.\nVychádzajúc z uvedeného, je v okolnostiach posudzovanej veci potrebné konštatovať, že\nkasačná sťažnosť bola spísaná advokátkou tak, ako to predpokladá § 449 ods. 1 SSP,\npretože pôvodná plná moc sa, vychádzajúc z jej obsahu, vzťahovala na celé konanie,\nvrátanie opravných konaní, pri ktorých sa vyžaduje osobitné plnomocenstvo.\n26. Pokiaľ ide o povahu kasačnej sťažnosti, je potrebné konštatovať, že ide\no mimoriadny opravný prostriedok. Táto skutočnosť nič nemení na tom, že kasačné konanie\nje svojím charakterom konaním opravným, jeho cieľom teda je dosiahnuť opravu\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu (pozri Baricová, J., Fečík, M., Števček, M.,\nFilová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018.\ns. 1670.). Teda pokiaľ sťažovateľ v pôvodnej plnej moci splnomocnil advokátku aj\nna podanie opravných prostriedkov (výslovne aj takých, na ktoré je potrebné osobitné\nsplnomocnenie, pozn.), ústavný súd pri interpretácii obsahu pôvodnej plnej moci dospel\nk záveru, že označená advokátka bola oprávnená aj na podanie kasačnej sťažnosti\na zastupovanie sťažovateľa v kasačnom konaní, bez potreby preukazovať v kasačnom\nkonaní vedenom pred najvyšším súdom, či sťažovateľ je aj naďalej zastúpený advokátkou,\nktorej udelil písomnú plnú moc, ktorá bola súčasťou dotknutého súdneho spisu.\n27. Skutočnosť, že označená advokátka spísala a podala kasačnú sťažnosť v mene\nsťažovateľa, pričom ju podávala už ako konateľka advokátskej spoločnosti s ručením\nobmedzeným, nemožno považovať za okolnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť záver, že ju\npodával iný advokát bez splnomocnenia sťažovateľa. Je potrebné si uvedomiť, že výkon\nadvokácie môže byť vykonávaný vo viacerých formách, avšak predpokladom poskytovania\nprávnych služieb je to, že ich poskytuje advokát, ktorý je zapísaný v zozname advokátov.\nPokiaľ\n\noznačenej\n\nadvokátke\n\nbolo\n\nsťažovateľom\n\n9\n\nriadne\n\nudelené\n\nplnomocenstvo\n\nna zastupovanie v celom konaní o správnej žalobe a na zastupovanie v konaní o opravnom\nprostriedku, pričom nedošlo k zániku zastúpenia, nie je možné mať relevantnú pochybnosť\no existencii plnej moci na zastupovanie sťažovateľa v konaní o kasačnej sťažnosti vrátane\nspísania kasačnej sťažnosti. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že advokátka počas\nkonania zmenila formu výkonu advokácie, pretože v okolnostiach veci pri všetkých\núkonoch zastupovala sťažovateľa tá istá advokátka.\n28. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že pôvodná plná moc bola\nplne akceptovateľná aj na konanie pred kasačným súdom, preto najvyšší súd nedôvodne\na šikanózne žiadal sťažovateľa, ako aj advokátku na predloženie ďalšej plnej moci.\nV nadväznosti na uvedené záver najvyššieho súdu o tom, že kasačnú sťažnosť spísala\na podala advokátka v dobe, keď sťažovateľa nezastupovala, vyznieva absurdne,\nformalisticky a ústavne neakceptovateľne.\n29. Ústavný súd už viackrát vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že výklad\nrelevantných právnych noriem nemôže byť taký formalistický, aby sa ním v konečnom\ndôsledku nielen zmaril účel súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej ochrane\nz dôvodov, ktoré nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pričítať účastníkovi konania,\nktorý sa tejto ochrany domáha (napr. III. ÚS 2/2015, II. ÚS 675/2016).\n30. Ústavný súd na základe uvedených dôvodov považuje prístup najvyššieho súdu\na odôvodnenie napadnutého uznesenia za exemplárny prípad denegatio iustitie, ktorý nemá\nobdobu. Najvyšší súd sa pri rozhodovaní danej veci neriadil zásadami právneho štátu\na uprednostnil formalizmus rozhodovania, ktorý povýšil nad zmysel súdnej ochrany,\nv rámci ktorej sa sťažovateľ domáhal svojich práv, čo priamo súvisí s poskytovaním súdnej\nochrany, a čo teda malo za následok porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Z uvedeného dôvodu ústavný súd dospel k záveru, že\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku nálezu).\n\n10\n\n31. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu došlo k porušeniu označeného základného práva sťažovateľa, napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku\nnálezu).\n32. V ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Najvyšší súd je tiež\nviazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením\n(§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nV.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania\n33. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný\nsúd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie, ak o to požiadal.\n34. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý\npožaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak\nústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci,\nktorý porušil základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,\nv tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2\ncitovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom\no 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.\n\n11\n\n35. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 5 000 €, ktorú však neodôvodnil.\n36. Z citovaného čl. 127 ods. 3 ústavy tiež vyplýva, že finančné zadosťučinenie\nústavný súd môže, ale nemusí priznať. Takéto zadosťučinenie je namieste tam, kde nie je\nmožné dosiahnuť a dovŕšiť ochranu porušeného základného práva iným ústavne a zákonne\nupraveným spôsobom (napr. I. ÚS 15/02, I. ÚS 139/02, II. ÚS 152/08, III. ÚS 623/2017).\n37. Podľa názoru ústavného súdu je ochrana základných práv sťažovateľa účinne\nposkytnutá tým, že ústavný súd konštatoval ich porušenie, zrušil napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie s formulovaním záväzného právneho\nnázoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd požadované finančné zadosťučinenie nepriznal\n(bod 4 výroku nálezu).\n38. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny\nzástupca sťažovateľa si nárok na náhradu trov konania uplatnil.\n39. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho\nspisu. Odmenu priznal za dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania\na podanie sťažnosti, vychádzal pritom z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže išlo\no úkony právnej služby vykonané v roku 2019. Odmena za jeden úkon právnych služieb\nza rok 2019 v zmysle § 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)\npredstavuje sumu 163,33 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,80 €\n(§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 173,13 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2019,\nt. j. za dva úkony 346,26 €. Trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, tak\nako to vyplýva zo súdneho spisu, predstavujú sumu 346,26 €, ktoré sa vzhľadom\n\n12\n\nna skutočnosť, že právna zástupkyňa je aj platcom dane z pridanej hodnoty, zvyšujú o 20 %.\nÚstavný súd preto úspešnému sťažovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 415,51 €\n(bod 3 výroku rozhodnutia). Pokiaľ ide o vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľa\nk stanovisku najvyššieho súdu, doručené ústavnému súdu 22. júna 2020, ústavný súd\nza tento úkon právnej služby náhradu trov sťažovateľovi nepriznal, keďže stanovisko\nneobsahovalo nové skutočnosti ani argumentáciu, ktoré by ústavnému súdu neboli známe\nzo súdneho spisu alebo samotnej sťažnosti.\n40. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému\nz účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "plnomocenstvo, splnomocnenie-udelenie", "zastúpenie, zastupovanie-povinné právne zastúpenie", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "rozhodnutie-procesnej povahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "osoba-neoprávnená", "advokát, advokácia-zastúpenie advokátom", "konanie-splnenie podmienok konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Sžrk/1/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ec17ad2d-11ac-435b-980c-cec2cd2a7f3c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.68.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 68/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 68/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.68.2019.2"}, {"guid": "ussr:2cc8692c-6129-4f4d-8ee8-804497cd0dcf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.623.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 623/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 623/2017 z 13. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-13", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.623.2017.1"}, {"guid": "ussr:9f9d18f3-42bc-445a-be96-a2f016793041", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2016 z 12. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-12", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1"}, {"guid": "ussr:9e3e4b65-f063-4fae-8d3d-96f99e8e538c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 104/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 104/2013 z 11. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e3e4b65-f063-4fae-8d3d-96f99e8e538c"}, {"guid": "ussr:79490062-6622-42da-bdea-e45dd0e15ec1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2011 z 6. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-06", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:79490062-6622-42da-bdea-e45dd0e15ec1"}, {"guid": "ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 391/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 391/09 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e"}, {"guid": "ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 348/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 15/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8ac695f7-8dde-4616-b22c-4c92faba2c19", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.394.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 394/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 394/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.394.2020.1"}, {"guid": "25e57cff-9440-4f04-82fc-99c06fdba40e:1c20a498-cb01-4bb9-951c-d2d1b206bcf8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8221201595.1", "spisova_znacka": "6Cdo/33/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/33/2023 z 28. 11. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8221201595.1"}, {"guid": "9e9f1615-e3e4-4926-9ecd-83d6f3db46b9:6e69b972-088a-4c7b-bf0e-220757d23506", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200035.1", "spisova_znacka": "8Stk/1/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Stk/1/2024 z 27. 2. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200035.1"}, {"guid": "83a089f2-6528-432a-ac74-8b515b1de0d9:bc0449c5-df30-4008-b213-2871ee68b5ad", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200380.1", "spisova_znacka": "7Svk/23/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/23/2022 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200380.1"}, {"guid": "b3032e90-1f17-475f-ad17-28737dfd3474:7ebbb9cc-1052-4080-9d56-763a21b5d2ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201751.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/67/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/67/2020 z 23. 3. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201751.1"}, {"guid": "92bd5682-f4f7-4fdb-9f7f-ef67348567db:2d9bb89b-fe02-4334-81c0-a34c6aeaae10", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200725.2", "spisova_znacka": "KE-7S/86/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-7S/86/2022 z 22. 7. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-07-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200725.2"}, {"guid": "d1f0e952-0a65-4f0c-b1a6-93d4e0022708:520566aa-f94d-411b-9087-0101cf3a5c0d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1519203735.2", "spisova_znacka": "9Co/123/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/123/2025 z 31. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-10-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1519203735.2"}, {"guid": "f4ae9ac0-5795-43ba-bc77-4849c5d56021:3c0bff4b-9774-499f-b4c2-6329f0f651c3", "ecli": "ECLI:SK:OSPD:2025:3823222115.7", "spisova_znacka": "5C/79/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 5C/79/2023 z 30. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2025:3823222115.7"}]}