{"guid": "ussr:7199e0c8-d44b-40fc-a68e-00685ccb29d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.578.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 578/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 578/2018 z 27. 8. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. augusta 2020, sp. zn. II. ÚS 578/2018, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.578.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-08-27", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7199e0c8-d44b-40fc-a68e-00685ccb29d3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.578.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.578.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.578.2018.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 578/2018-56\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) o ústavných sťažnostiach Slovenskej republiky,\nzastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,\nBratislava, v mene ktorého koná ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorými\nnamieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 9 Co 159/2018 z 26. septembra 2019 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 142/2017 z 31. júla 2018,\ntakto\nrozhodol:\nÚstavným\n\nsťažnostiam\n\nSlovenskej\n\nrepubliky,\n\nspravodlivosti Slovenskej republiky, n e v y h o v u j e .\n\nzastúpenej\n\nMinisterstvom\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Prvá ústavná sťažnosť, ktorá bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“) doručená 20. novembra 2018 a ktorou Slovenská republika, zastúpená\nMinisterstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“), Župné\nnámestie 13, Bratislava, v mene ktorého koná ministerka spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „sťažovateľka“), namieta porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Cdo 142/2017 z 31. júla 2018 (ďalej len\n„napadnuté\n\nuznesenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu“),\n\nbola\n\nuznesením\n\nústavného\n\nsúdu\n\nč. k. II. ÚS 578/2018-16 zo 6. decembra 2018 prijatá na ďalšie konanie.\n2. Následne sťažovateľka doručila ústavnému súdu ďalšiu ústavnú sťažnosť\n17. decembra 2019, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 159/2018\nz 26. septembra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a postupom, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu. Táto ústavná sťažnosť bola uznesením ústavného súdu\nč. k. IV. ÚS 10/2020-15 zo 16. januára 2020 prijatá na ďalšie konanie. Ústavný súd zároveň\noznačeným uznesením odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu\ndo rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.\n3. Z obsahu oboch označených sťažností vyplynula vzájomná skutková a právna\nsúvislosť spočívajúca v tom, že ide o nadväzujúce rozhodnutia všeobecných súdov v spore\no náhradu škody a nemajetkovej ujmy, kde žalovanou stranou je sťažovateľka. Žalobca\npodal žalobu na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“), ktorou sa domáhal\npriznania nároku na náhradu škody a náhrady nemajetkovej ujmy proti sťažovateľke\n\n2\n\nv súvislosti s vykonanou väzbou (od 29. októbra 2003 do 29. júna 2005, pozn.). Okresný\nsúd v označenej veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 16 C 51/2012 z 24. februára 2014 (ďalej\nlen „rozsudok súdu prvej inštancie“) tak, že uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu 9 894,44 € a trovy konania v sume 3 139,88 € a vo zvyšku návrh žalobcu\nzamietol. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že uznesenie\no zastavení trestného stíhania vedeného proti žalobcovi nadobudlo právoplatnosť\n15. augusta 2009, pričom žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku podľa zákona\nč. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho\nnesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“) bola podaná\nna Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky 11. augusta 2011. V zmysle § 23\nzákona č. 58/1969 Zb. a na základe vznesenej námietky premlčania okresný súd vo svojom\nrozsudku konštatoval, že jednoročná doba na uplatnenie nároku žalobcu na náhradu škody\nuplynula 15. augustom 2010, preto dospel k záveru, že žaloba v tejto časti bola podaná\npo uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby a žalobu v tejto časti zamietol (s. 9\nodôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, pozn.). Pokiaľ išlo o žalobou\nuplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, súd prvej inštancie žalobe sčasti (v sume\n9 894,44 €, pozn.) vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (s. 11 a 12 odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, pozn.). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že\npremlčanie nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy nie je možné posudzovať podľa\n§ 23 zákona č. 58/1969 Zb., ale v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka,\npreto uplatnený nárok vyhodnotil ako uplatnený včas.\n4. O odvolaní podanom sťažovateľkou rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.\n9 Co 489/2014 z 26. januára 2017, ktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie\nv napadnutej vyhovujúcej časti tak, že žalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia\ndospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady na aplikáciu všeobecných ustanovení\nObčianskeho zákonníka, keďže zákon v č. 58/1969 Zb. obsahuje ustanovenie o premlčaní\nnároku (§ 23, pozn.), a teda má postavenie lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam\nobčianskeho zákonníka o premlčaní.\n\n3\n\n5. Proti označenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, o ktorom\nrozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením, ktorým zrušil rozsudok krajského súdu\nsp. zn. 9 Co 489/2014 z 26. januára 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n6. Ako už bolo uvedené, sťažovateľka, nespokojná s napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, podala svoju v poradí prvú sťažnosť, ktorou namietala porušenie svojich\noznačených práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu. Ústavný súd jej sťažnosť prijal\nna ďalšie konanie, medzičasom však krajský súd po vrátení veci najvyšším súdom rozhodol\nopätovne, a to rozsudkom sp. zn. 9 Co 159/2018 z 26. septembra 2019 tak, že v intenciách\nprávnych záverov, vyjadrených v napadnutom uznesení najvyššieho súdu, potvrdil\nodvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. Sťažovateľka podala v poradí druhú\nústavnú sťažnosť, tentokrát smerujúcu proti napadnutému rozsudku krajského súdu, keďže\nsa domnieva, že aj označený rozsudok krajského súdu porušuje jej označené práva.\n7. Argumentáciu sťažovateľky možno v oboch sťažnostiach zhrnúť do námietky\narbitrárnosti výkladu a aplikácie jednoduchého práva, ktoré podľa jej názoru nemožno\npovažovať za ústavne súladné. Sťažovateľka tvrdí, že najvyšší súd a následne aj odvolací\nsúd odôvodnili svoje sťažnosťami napadnuté rozhodnutia na nelogickom a svojvoľnom\nprávnom názore, keď zhodne konštatovali, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy\nsa premlčuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, hoci zákon č. 58/1969 Zb. obsahuje\nako lex specialis osobitné ustanovenia o premlčaní nárokov na náhradu škody.\n8. Ústavný súd na neverejnom zasadnutí pléna 29. januára 2020 veci vedené\npod sp. zn. II. ÚS 578/2018 a sp. zn. IV. ÚS 10/2020 uznesením sp. zn. PLs. ÚS 4/2020\nspojil na ďalšie konanie v záujme hospodárnosti konania, z dôvodu totožnosti predmetu\noboch ústavných sťažností a ich vzájomnej skutkovej a právnej súvislosti, a rozhodol, že\nspoločné konanie bude vedené pod sp. zn. II. ÚS 578/2018.\n\n4\n\nII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu a krajského súdu a replika sťažovateľky\n9. Ústavný súd vo veci skôr doručenej ústavnej sťažnosti vyzval ešte 8. januára 2019\nnajvyšší súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.\n10. Vyjadrenie najvyššieho súdu bolo ústavnému súdu doručené 20. mája 2019.\nNajvyšší súd vo svojom vyjadrení v podstatnom uviedol:\n«... Sťažnosťou napadnutým uznesením najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave z 26. januára 2017 sp. zn. 9 Co 489/2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie\npodľa ustanovenia § 449 ods. 1 a § 450 CSP, nakoľko dovolateľ opodstatnene tvrdil, že\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.\nSprávny bol preto právny názor žalobcu, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa\nzákona č. 58/1969 Zb. sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101\nObčianskeho zákonníka.\nNajvyšší súd v danom prípade vzhľadom na námietku žalobcu, že v konaní došlo\nk dovolaciemu dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dospel k záveru, že danou\nproblematikou sa už najvyšší súd zaoberal vo svojom rozhodnutí z 21. júna 2018 sp. zn.\n3 Cdo 191/2017, keďže dovolanie v tejto veci bolo podané ešte pred vydaním predmetného\nrozhodnutia dovolací súd uplatnený dovolací dôvod posúdil v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/\nCSP a dovolanie žalobcu považoval za prípustné. K žalobcom vymedzenej právnej otázke\ndovolací súd uviedol, že odvolací súd nesprávne posúdil nárok žalobcu podľa zákona\nč. 58/1969 Zb. Správne posúdenie nároku bolo nutné vykladať podľa § 101 Občianskeho\nzákonníka. Vec prejednávajúci senát sa stotožnil s právnymi závermi najvyššieho súdu\nuvedenými v odôvodnení rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júna\n2018 sp. zn. 3 Cdo 191/2017, na ktoré zároveň aj poukázal, a v ktorom dovolací súd dospel\nk záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 58/1969 Zb. sa\npremlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Z\n§ 5 zákona č. 58/1969 Zb. vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o\nväzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie\n\n5\n\nzastavené, alebo ak bol spod obžaloby oslobodený. Keďže zákon č. 58/1969 Zb. vo svojich\nustanoveniach nedefinuje právny pojem „škoda“, je potrebné podľa § 20 zákona č. 58/1969\nZb. subsidiárne vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka...»\n11. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho\npojednávania vo veci.\n12. Ústavný súd po prijatí v poradí druhej sťažnosti sťažovateľky vedenej pod sp. zn.\nIV. ÚS 10/2020 vyzval 21. januára 2020 krajský súd, aby sa vyjadril k vecnej stránke\nprijatej sťažnosti a oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej\nsťažnosti.\n13. Krajský súd na výzvu ústavného súdu reagoval podaním doručeným 6. februára\n2020, sp. zn. 1 SprV/55/2020 z 5. februára 2020, v ktorom uviedol, že odvolací súd nemal\nžiadnu vedomosť o tom, že zo strany sťažovateľky bola podaná sťažnosť proti napadnutému\nuzneseniu najvyššieho súdu. Zároveň konštatoval, že vychádzal z právneho názoru\ndovolacieho súdu, týkajúceho sa plynutia premlčacej doby. V závere svojho vyjadrenia\nkrajský súd vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.\n14. Ústavný súd 17. marca 2020 a následne 25. júna 2020 vyzval Ministerstvo\nspravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), aby zaujalo stanovisko\nk vyjadreniam krajského súdu a najvyššieho súdu, ako aj k otázke možnosti upustenia\nod ústneho pojednávania vo veci spojených sťažností, na ktorú ministerstvo reagovalo\nvyjadrením doručeným 15. júla 2020. Ministerstvo v podstatnom zotrvalo na dôvodnosti\npodaných sťažeností a uviedlo, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je arbitrárne\na vnútorne rozporné. Zároveň tiež poukázalo na podľa jeho názoru svojvoľnú a ústavne\nneakceptovateľnú úvahu najvyššieho súdu vo veci posúdenia prípustnosti dovolania, ktorý\npodľa jeho názoru „svojvoľne zmenil dôvod prípustnosti dovolania vymedzený žalobcom\nv dovolaní a ktorého existenciu naviac i nesprávne vyhodnotil“. Vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu ministerstvo v podstatnom uviedlo, že ide o dôsledok kasačného\nrozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré považuje za ústavne nesúladné, preto „je zrejmé, že\n\n6\n\ni napadnutý rozsudok krajského súdu trpí rovnakou vadou arbitrárnosti“. Zároveň\nministerstvo oznámilo, že „netrvá na ústnom prejednaní týchto sťažností“.\n15. Ústavný súd listom z 11. februára 2020 upovedomil aj zúčastnenú osobu\no možnosti vyjadriť sa k prijatým sťažnostiam sťažovateľky, na ktorú však zúčastnená\nosoba v určenej lehote a ani následne nereagovala.\n16. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) účinného od 1. marca 2019, ktorý sa\npri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019,\npoužije aj na konania začaté do 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom\nsúde), upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnými\nsťažnosťami, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že\nod neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n17. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že prvá sťažnosť bola pôvodne pridelená\nsudcovi spravodajcovi Sergejovi Kohutovi, ktorému funkčné obdobie sudcu ústavného súdu\nuplynulo 16. februára 2019. Preto v súlade s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\n(ďalej len „rozvrh práce“) bola vec prerozdelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Molnárovi\na v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola meritórne prejednaná v druhom senáte\nústavného súdu (avšak pod pôvodnou spisovou značkou, pozn.) v zložení, ako je uvedené\nv záhlaví tohto rozhodnutia.\nIII.\nRelevantná právna úprava, teoretické a judikatúrne východiská ústavného súdu\n18. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n7\n\n19. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n20. Sťažovateľka sa sťažnosťami domáhala vyslovenia porušenia základného práva\nzaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu, ako aj jeho postupom, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu.\n21. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n22. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n23. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľky, ústavný súd konštatuje, že\nzásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie práva\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 391/09). Ústavný súd nevykladá iné ako ústavné zákony,\na preto musí preskúmavať len to, či sa tieto zákony nevyložili spôsobom, ktorý je svojvoľný\n(arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní\nobsahu takýchto právnych úprav (II. ÚS 348/08).\n24. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je\nnajčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností\n\n8\n\nprerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru\nústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených\nv čl. 127 ods. 1 ústavy.\n25. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto\noprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola\nprávu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento\nčlánok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy\nv spojení s čl. 51 ústavy).\n26. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho\nrozhodnutia dbať tiež na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery,\nku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)\nverejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.\nVšeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že práve tieto súdy majú poskytovať\nv občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02,\nII. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\n27. Tieto zásady, týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov\npri ochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného\nsúdu, boli relevantné aj v danej veci. A preto z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd aj\nsťažovateľkou napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a napadnutý rozsudok krajského súdu.\n\n9\n\nIV.\nPrávne posúdenie veci\n28. Zásadnou námietkou sťažovateľky proti napadnutým rozhodnutiam krajského\nsúdu a najvyššieho súdu bol podľa jej názoru nesprávny právny záver o tom, že nárok\nna náhradu nemajetkovej ujmy sa premlčí podľa všeobecných ustanovení Občianskeho\nzákonníka. Sťažovateľka je toho názoru, že na premlčanie označeného nároku sa vzťahuje\n§ 23 zákona č. 58/1969 Zb.\n29. Podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa prvej časti\ndruhej hlavy sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce\nrozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým\nbolo trestné konanie zastavené.\n30. Podľa názoru ústavného súdu § 23 zákona č. 58/1969 Zb. obsahuje osobitnú\núpravu dĺžky premlčacej lehoty len vo vzťahu k tým právnym inštitútom, ktoré tento zákon\nvýslovne upravuje (t. j. skutočná škoda a ušlý zisk). S týmito dvoma nárokmi lex specialis aj\npočíta.\n31. Pokiaľ však ide o zodpovednosť štátu a z nej vyplývajúci ďalší nárok\npoškodeného – nárok na náhradu nemajetkovej ujmy – tento nárok vyplynul z rozhodovacej\nčinnosti Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodovacej činnosti ústavného súdu\n(pozri napr. III. ÚS 754/2016 a IV. ÚS 11/2019), pričom existencia tohto nároku sa\nodvodzuje priamo z čl. 5 ods. 5 dohovoru, čl. 46 ods. 3 ústavy, ako aj čl. 36 ods. 3 Listiny\nzákladných práv a slobôd, teda nie zo zákona č. 58/1969 Zb. Vychádzajúc z uvedeného\npreto podľa názoru ústavného súdu neobstojí názor sťažovateľky, podľa ktorého ide „len“\no rozšírenie výkladu pojmu „škoda“, používaného zákonom č. 58/1969 Zb., aj\nna nemajetkovú ujmu s tým dôsledkom, že osobitosti právnej úpravy, obsiahnuté v tomto\nzákone (v okolnostiach prípadu ide predovšetkým o skrátenú premlčaciu lehotu, pozn.) sa\nautomaticky vzťahujú aj na právny inštitút nemajetkovej ujmy.\n\n10\n\n32. Ústavný súd považuje všeobecnými súdmi vyslovený právny názor\nv napadnutom uznesení najvyššieho súdu (a následne aj v napadnutom rozsudku krajského\nsúdu), podľa ktorého je dĺžka premlčacej lehoty pri nároku na náhradu nemajetkovej ujmy\naj v prípade zodpovednosti štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb. normovaná § 101\nObčianskeho zákonníka, za ústavne konformný.\n33. Ústavný súd preto dospel k záveru, že námietka sťažovateľky, týkajúca sa\naplikácie nesprávneho právneho predpisu na vec sťažovateľky vychádzala z mylného\npredpokladu rozširujúceho výkladu pojmu škoda, uvedeného v zákone č. 58/1969 Zb.\nPrávny základ nároku náhrady nemajetkovej ujmy je výsledkom priamej aplikácie ústavy\na dohovoru. Preto ústavný súd hodnotí túto námietku sťažovateľky ako nedôvodnú ako\nvo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu, tak aj vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu.\n34. Sťažovateľka vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu formulovala\naj ďalšiu námietku, spočívajúcu v tvrdení, že najvyšší súd arbitrárnym spôsobom založil\nprípustnosť dovolania žalobcu podľa iného dôvodu [§ 421 ods. 1 písm. a) Civilného\nsporového poriadku], ako vo svojom dovolaní formuloval sám dovolateľ [§ 421 ods. 1\npísm. b) Civilného sporového poriadku].\n35. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\na rozhodných okolností veci, ústavný súd konštatuje, že nedospel k záveru, že za daných\nokolností možno hovoriť o protiústavnosti záverov najvyššieho súdu pri posudzovaní otázky\nprípustnosti dovolania žalobcu. K tomuto záveru dospel najmä s poukazom na okolnosť, že\nprávna otázka bola dovolateľom podľa názoru ústavného súdu vymedzená správne, čo ani\nsťažovateľka vo svojich sťažnostiach nerozporovala.\n36. Ďalšou nemenej dôležitou okolnosťou veci bolo, že v čase podania dovolania táto\nprávna otázka vyriešená nebola (dovolací dôvod bol teda aj, čo sa týka konkrétnych\nsúvislostí, vymedzený správne, pozn.), avšak v čase rozhodovania dovolacieho súdu\n\n11\n\no dovolaní už táto právna otázka vyriešená bola (pozri rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Cdo 191/2017 z 21. júna 2018).\n37. Ústavný súd v nadväznosti na to považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom\ndovolacieho prieskumu bola správnosť postupu a rozhodnutia odvolacieho súdu, ku\nktorému odvolací súd dospel napadnutým rozsudkom (26. januára 2017, pozn.), teda v čase,\nkeď táto právna otázka v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu riešená nebola.\n38. Ústavný súd ďalej konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd k názoru o nesprávnosti právneho názoru\nkrajského súdu nedospel s výslovným konštatovaním svojvoľného odklonu krajského súdu\nod rozsudku najvyššieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 3 Cdo 191/2017, ale s poukazom\nna právny názor iného senátu najvyššieho súdu v totožnej právnej otázke, vyslovený\npribližne mesiac pred rozhodovaním v napadnutej veci, s ktorým sa najvyšší súd stotožnil.\nDovolací súd v konečnom dôsledku riešil len otázku správnosti právneho názoru,\nku ktorému dospel v dovolaním napadnutom rozhodnutí odvolací súd, a nie otázku\nkonzistentnosti rozhodovania o tejto otázke.\n39. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že rozhodnutie najvyššieho súdu (rozsudok\nsp. zn. 3 Cdo 191/2017 z 21. júna 2018), na ktoré sa najvyšší súd v odôvodnení svojho\nnapadnutého uznesenia odvolal, je ojedinelé a excesívne, ústavný súd konštatuje, že\noznačený rozsudok najvyššieho súdu bol predmetom inej ústavnej sťažnosti, ktorú ústavný\nsúd uznesením sp. zn. IV. ÚS 11/2019 z 10. januára 2019 odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú, keď dospel k záveru o ústavnej konformite záverov najvyššieho súdu\npri aplikácii všeobecnej premlčacej doby upravenej Občianskym zákonníkom pri práve\nna náhradu nemajetkovej ujmy. Senát rozhodujúci o terajších sťažnostiach sťažovateľky\nnemá dôvod sa odchýliť už od prijatých záverov IV. senátu a v podrobnostiach odkazuje aj\nna body 19 až 23 odôvodnenia označeného uznesenia ústavného súdu.\n\n12\n\n40. Vzhľadom na opísané okolnosti veci ústavný súd dospel k záveru o nedôvodnosti\nnámietky sťažovateľky, ktorá spochybňovala ústavnú konformitu posúdenia prípustnosti\ndovolania žalobcu najvyšším súdom.\n41. Ústavný súd preto uzatvára, že nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu na jednej strane\na tvrdeným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na druhej strane. Preto\nústavný súd sťažnostiam sťažovateľky nevyhovel.\n42. Vzhľadom na nevyhovenie sťažnostiam ako celku bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. augusta 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "náhrada škody (ujma)-nemajetková ujma", "premlčanie", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "väzba", "premlčanie-premlčanie v občianskom práve", "náhrada škody (ujma)-nemajetková ujma", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "náhrada nemajetkovej ujmy", "aplikácia právnych noriem-súladná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a1baf3cf-cb3f-4dd3-a773-02a9276d4a4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.10.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 10/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 10/2020 z 16. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.10.2020.1"}, {"guid": "ussr:b4662822-4f0e-4fd4-be6d-c2dfed241b52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.11.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2019 z 10. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-10", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.11.2019.1"}, {"guid": "ussr:a2d34921-264d-4d63-93e6-eaabf803fac8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.754.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 754/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 754/2016 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.754.2016.1"}, {"guid": "ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 391/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 391/09 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e"}, {"guid": "ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 348/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "fb28ed9e-6cb1-444f-822f-0a17f215c4e7:adad5122-04ea-41ee-aa4f-af8231ab2a83", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6114223328.1", "spisova_znacka": "3Cdo/191/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/191/2017 z 20. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6114223328.1"}, {"guid": "e374decf-40fa-4d52-b7e8-71f59e335bf4:00c1c56d-753e-4a79-802c-0350d4e676d1", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4116222641.1", "spisova_znacka": "9Co/159/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/159/2018 z 24. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-10-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4116222641.1"}, {"guid": "8d59af76-cc03-4adc-98b3-4b92b0962bba:666f7b2f-a313-4a55-a60b-5ebc2d28072b", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/489/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/489/2014 z 26. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-01-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8d59af76-cc03-4adc-98b3-4b92b0962bba:666f7b2f-a313-4a55-a60b-5ebc2d28072b"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4b568e01-b1b1-4a79-8482-199038494530", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.73.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/2024 z 20. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.73.2024.1"}, {"guid": "ussr:af8c60e0-c89b-4da1-8cc7-79dbcfe629e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.53.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 53/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 53/2024 z 6. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.53.2024.1"}, {"guid": "ussr:7f1ca189-17df-40f3-9aed-c84eea7eebb2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.517.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 517/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 517/2022 z 25. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.517.2022.1"}, {"guid": "ussr:5869c204-bab1-40b5-825e-923042ba3fe5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.232.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 232/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 232/2022 z 3. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-03", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.232.2022.1"}, {"guid": "ussr:4f4e9594-0176-43c8-b112-21c3d5969ce2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PLs.US.4.2020.1", "spisova_znacka": "PLs. ÚS 4/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLs. ÚS 4/2020 z 29. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PLs.US.4.2020.1"}, {"guid": "ussr:a1baf3cf-cb3f-4dd3-a773-02a9276d4a4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.10.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 10/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 10/2020 z 16. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.10.2020.1"}, {"guid": "cb8cfc1f-6638-483f-8b3b-9a7faae08ab6:ad7f7323-8429-448b-9ad6-01bbf8264f56", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6615214039.3", "spisova_znacka": "17Co/18/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/18/2019 z 16. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-06-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6615214039.3"}, {"guid": "cb8cfc1f-6638-483f-8b3b-9a7faae08ab6:cef0c740-6541-4d47-b1b2-292f628f4957", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6615214039.3", "spisova_znacka": "17Co/18/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/18/2019 z 16. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-06-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6615214039.3"}]}