{"guid": "ussr:1a00e0f2-8066-485d-a884-5ed775304df8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.57.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 57/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. II. ÚS 57/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.57.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-2", "nazov": "čl. 13 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "nazov": "čl. 13 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1a00e0f2-8066-485d-a884-5ed775304df8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.57.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.57.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.57.2020.2/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 57/2020-50\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť spoločnosti\n,\n\n,\n\n, právne zastúpenej advokátskou spoločnosťou Patakyová, Bartová,\nKovácsová, s. r. o., Majzonovo námestie 2, Nové Zámky, v mene ktorej koná advokátka\nJUDr. Zuzana Bartová, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd s poukazom na porušenie čl. 1 a čl. 13 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 100/2019\nz 24. septembra 2019 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo spoločnosti\n\n,\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5 Cdo 100/2019 z 24. septembra 2019 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 100/2019\nz 24. septembra 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Spoločnosti\n\n, priznáva\n\nnáhradu trov konania v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri\ncentov), ktorú j e Najvyšší súd Slovenskej republiky p o v i n n ý vyplatiť na účet\nadvokátskej spoločnosti Patakyová, Bartová, Kovácsová, s. r. o., Majzonovo námestie 2,\nNové Zámky, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Ústavnej sťažnosti spoločnosti\n\n,\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n8. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti\n,\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) s poukazom na čl. 1 a čl. 13\nods. 2 a 3 ústavy uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 5 Cdo 100/2019 z 24. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že na Okresnom súde Martin (ďalej len „okresný\nsúd“) bolo pod sp. zn. 7 Csp 118/2016 vedené konanie o zaplatenie sumy 2033,94 €.\nSťažovateľka poskytla žalobcovi úver na základe zmluvy o úvere č. EZY-CRL-000578992013-ZIL3-SU z 28. mája 2013 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorej neoddeliteľnou\nsúčasťou boli\n\nobchodné podmienky. Sťažovateľka\n\nv ústavnej sťažnosti uviedla,\n\nže «... pred podpisom Zmluvy o úvere poskytla žalobcovi všetky zákonom stanovené\n2\n\ninformácie\n\nprostredníctvom\n\nzákonom\n\nurčeného\n\nformulára\n\n„Štandardné\n\neurópske\n\ninformácie o spotrebiteľskom úvere“, v ktorom sú uvedené všetky náležitosti zmluvy\nstanovené zákonom.».\nŽalobca v konaní namietal, že zmluva o úvere neobsahovala všetky náležitosti tak,\nako to predpokladá zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch\na pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Z uvedeného dôvodu má byť\núver podľa názoru žalobcu považovaný za bezúročný a bez poplatkov, na základe\nčoho si žalobca uplatnil nárok na vrátenie zaplatenej sumy úrokov a poplatkov z titulu\nbezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania.\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 7 Csp 118/2016 z 5. júna 2017 (ďalej len\n„rozsudok okresného súdu“) žalobu zamietol s odôvodnením, že zmluva o úvere obsahuje\nvšetky zákonom o spotrebiteľských úveroch požadované náležitosti.\nNa základe žalobcom podaného odvolania Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský\nsúd“) rozsudkom sp. zn. 5 Co 343/2017 z 29. mája 2018 v spojení s opravným uznesením\nsp. zn. 5 Co 343/2017 z 29. októbra 2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) rozsudok\nokresného súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Krajský súd svoje\nrozhodnutie založil na tvrdení, že zmluva o úvere neobsahovala podmienku vyjadrenú v § 9\nods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda zmluva o spotrebiteľskom úvere\nmala v čase uzavretia obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných\npoplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým\nnesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely\njeho splatenia. V tejto súvislosti sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla: „Odvolací súd\nteda svoje rozhodnutie, ktorým priznal Žalobcovi nárok na vrátenie úrokov a poplatkov\nz poskytnutého spotrebiteľského úveru, založil na úvahe, že absencia uvedenia údajov\nv zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch osobitne vo vzťahu\nku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) v zmluve o spotrebiteľskom úvere\nmá za následok, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov.“\n\n3\n\n4. Sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie, pretože odvolací\nsúd pri riešení právnej otázky, ktorej vyriešenie je zásadné pre posúdenie nároku, ktorý\nsi uplatnil žalobca, pochybil a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu [§ 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)]. Sťažovateľka\nuviedla: „Otázkou, ktorej vyriešenie je zásadné pre posúdenie nároku, ktorý si uplatnil\nŽalobca v konaní, je otázka, či Zmluva o úvere musela obsahovať presné vymedzenie\nvnútornej skladby jednotlivých splátok úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona\no spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere, to znamená\naká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné\núroky a poplatky a či má absencia uvedenia údajov podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona\no spotrebiteľských úveroch, v zmluve o úvere za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť\núveru.“\n5. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky ako neprípustné\npodľa § 447 písm. c) CSP odmietol. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla: „Podľa\nDovolacieho rozhodnutia bola výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby na súde prvej\ninštancie (28.10.2016) 405 EUR (§ 1 písm. a) Nariadenia vlády SR č. 279/2015). Najvyšší\nsúd uviedol, že v danom prípade išlo o spor, ktorého výška istiny bola 2 033,94 Eur,\nčo nepredstavovalo desaťnásobok minimálnej mzdy, t.j. 4050 Eur. Z tohto dôvodu\nprípustnosť dovolania posúdil ako vylúčenú.“ Najvyšší súd v posudzovanej veci\nsťažovateľky uviedol, že znížený majetkový cenzus sa v spotrebiteľskom spore uplatní\nlen vtedy, ak je dovolateľom neúspešný spotrebiteľ. Vzhľadom na to, že sťažovateľka\nv spore nebola slabšou stranou, jej dovolanie nie je prípustné, pokiaľ nesplní prísnejšiu\npodmienku majetkového cenzu podľa § 422 ods. 1 písm. a) CSP.\n6. Sťažovateľka poukázala na to, že najvyšší súd aplikoval taký výklad procesnej\nnormy, podľa ktorého z procesného hľadiska nie sú žalobca a žalovaný (sťažovateľka)\nv zásade rovní. Neopodstatneným zvýhodnením žalobcu tak došlo k porušeniu princípu\nrovnosti a čl. 13 ods. 3 ústavy. Podľa názoru sťažovateľky „... prístup k dovolaciemu\nkonaniu v danom prípade spadá pod čl. 46 ods. 1 Ústavy, Sťažovateľke bol tento prístup\nodopretý neaplikovanosťou zníženého majetkového cenzu na jej prípad. I keď samotný\n4\n\nmajetkový cenzus nemusí predstavovať rozpor s ústavou, v prípade, ak sa znížený majetkový\ncenzus má aplikovať v sporoch s ochranou slabšej strany (a spor sťažovateľky bol sporom\ns ochranou slabšej strany), tak potom skutočnosť, že jej bol tento prístup odopretý z dôvodu,\nže sťažovateľka nevystupovala v pozícii slabšej strany, je zásahom do princípu rovnosti\nvyjadreného v čl. 13 ods. 3 Ústavy.“.\n7. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o jej ústavnej sťažnosti nálezom:\n„... Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. septembra 2019,\nsp. zn. 5Cdo/100/2019 došlo k porušeniu základných práv Sťažovateľky vyplývajúcich\nz čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv,\ns poukazom na čl. 1 Ústavy a čl. 13 ods. 2 Ústavy. Zároveň sa Sťažovateľka domáha,\naby Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze uviedol, že Uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 24. septembra 2019, sp. zn. 5Cdo/100/2019 došlo k porušeniu\nprincípu rovnosti a čl. 13 ods. 3 Ústavy.\nSťažovateľka sa domáha, aby Ústavný súd napadnuté právoplatné Uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. septembra 2019, sp. zn. 5Cdo/100/2019\nzrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie a zaviazal\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na náhradu trov konania...“\n8. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením\nč. k. II. ÚS 57/2020-35 zo 6. februára 2020 ju prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nna ďalšie konanie.\nII.\nVyjadrenie zúčastnenej osoby, odporcu a replika sťažovateľky\n9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 6 a § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom\nsúde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov predložil prijatú\nústavnú sťažnosť účastníkom konania a zúčastnenej osobe na vyjadrenie a účastníkov\n\n5\n\nkonania vyzval na oznámenie, či v prejednávanej veci súhlasia s upustením od ústneho\npojednávania.\nNajvyšší súd vo svojom\n\nvyjadrení doručenom ústavnému\n\nsúdu súhlasil\n\ns prerokovaním podanej ústavnej sťažnosti bez nariadenia ústneho pojednávania.\n10. Ústavný súd o podanej ústavnej sťažnosti listom z 24. februára 2020 upovedomil\nzúčastnenú osobu s tým, že má právo vyjadriť sa k nej v lehote 15 dní od doručenia\nupovedomenia. Zúčastnená osoba sa k ústavnej sťažnosti nevyjadrila.\n11. Najvyšší súd prostredníctvom podpredsedníčky najvyššieho súdu vyjadrenie\nk ústavnej sťažnosti doručil ústavnému súdu 23. marca 2020. Podpredsedníčka zotrvala\nna záveroch v otázkach majetkového cenzu v nadväznosti na spory s ochranou slabšej\nstrany vyjadrených v napadnutom uznesení, čo zhrnula v závere vyjadrenia, podľa ktorého\n„... rozhodnutie najvyššieho súdu je súladné z ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho\nsúdu, preto ho nie je možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené,\nresp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na spravodlivé súdne konanie a na súdnu\nochranu, rovnosti účastníkov konania a na zákonného sudcu.“.\n12. Sťažovateľke ústavný súd doručil vyjadrenie najvyššieho súdu 20. apríla 2020.\nSťažovateľka však svoju repliku ústavnému súdu nedoručila.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\n\n6\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n16. Podľa čl. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny\nštát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n17. Podľa čl. 13 ods. 2 ústavy medze základných práv a slobôd možno upraviť\nza podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.\nPodľa čl. 13 ods. 3 ústavy zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia\nplatiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n20. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n21. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\n7\n\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n22. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57,\nprijme ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí\nnávrhu.\n23. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení\nsa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n24. Podľa § 422 ods. 1 písm. a) CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné,\nak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada.\nPodľa § 422 ods. 1 písm. b) CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné\nak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej\nstrany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada.\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n25. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n8\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n26. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nje založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje\nlen v prípade, ak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky\nvýkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný\nsúd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n27. Pri uplatňovaní právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nemôže\nmateriálne nahrádzať hodnotenie dôkazov vykonaných všeobecnými súdmi, ktorých sústava\nje od ústavného súdnictva oddelená na báze ústavnej regulácie. Len výnimočne za splnenia\npodmienok uvedených v predchádzajúcom bode môže ústavný súd hodnotenie dôkazov\nvykonaných všeobecnými súdmi podrobiť svojej právomoci, avšak výlučne v rovine\nkasačného prieskumu. Inak by sa ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti dostával\ndo pozície ďalšej inštancie všeobecného súdnictva, čo ústava nedovoľuje.\n28. Úlohou ústavného súdu rovnako nie je chrániť sťažovateľa pred skutkovými\nomylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv,\nktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (m. m. I. ÚS 17/01).\n29. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie\nprávneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska\nich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie\nopomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska\nvšeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07,\n9\n\nI. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07). Základom interpretácie a aplikácie každej právnej normy\nv materiálnom právnom štáte je určenie účelu právnej úpravy, vymedzenie jej rozsahu\na identifikácia jej obsahu (m. m. II. ÚS 171/05). Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem\nna konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej\nnormy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický\npostup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom\njednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému\na racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Všeobecný súd\npri svojom rozhodovaní nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný\nabsolútne. Môže, dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť\nv prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavou\nsúladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152\nods. 4 ústavy). Samozrejme, i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôle\n(arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii\n(m. m. III. ÚS 72/2010). V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia\nustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom\npríslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť\nvýklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť\nštátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú\nnevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.\nUstanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom,\nale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07). Ústavne konformný výklad je príslušný\norgán verejnej moci povinný uplatňovať vo vzťahu k všetkým účastníkom konania\na zároveň garantovať ich primeranú rovnováhu tak, aby bolo rozhodnutie v predmetnej veci\nakceptovateľné z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich jednak z ústavy, ako aj\nmedzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská\nrepublika viazaná.\n30. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd urobí taký\nvýklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu ochranu\n10\n\na princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom a v právnom\nmyslení konsenzuálne akceptovanom význame či bez bližších nerozpoznateľných kritérií\n(I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu\nvšeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil\nod znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (III. ÚS 264/05,\nZNaU 100/2005).\n31. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdenie o porušení základného práva na súdnu\nochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru), pokiaľ\nnajvyšší súd uplatnil proti sťažovateľkou podanému dovolaniu § 422 ods. 1 písm. a) CSP,\na teda dovolanie sťažovateľky odmietol.\nIV.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n32. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo na prístup k súdu.\nSlovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci majú pozitívny záväzok\naktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom\nneboli oprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto\npráva\n\na\n\nslobody\n\nboli\n\n„prakticky\n\na\n\nefektívne“\n\ndosiahnuteľné.\n\nZ\n\nkonštantnej\n\njudikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní\no opravných prostriedkoch. Ak účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom\npre poskytnutie ochrany v opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí\nposkytnúť (m. m. II. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05).\n33. Právo na prístup k súdu je nevyhnutnou, imanentnou súčasťou práva\nna spravodlivý proces a tvorí jeho esenciálny prvok [sp. zn. III. ÚS 875/2016 a rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo veci Golder proti Spojenému\nkráľovstvu z 21. 2. 1975, sťažnosť č. 4451/70, body 35 ‒ 36].\n11\n\n34. Právo na prístup k súdu však nemá absolútny charakter a môže podliehať\nobmedzeniam zo strany štátu. Pri stanovení obmedzení požíva štát určitú mieru voľnej\núvahy. Právo na prístup k súdu nemožno obmedziť takým spôsobom alebo do takej miery,\nže to naruší samotnú podstatu daného práva. Európsky súd pre ľudské práva považuje\nobmedzenie v prístupe k opravným prostriedkom orgánu najvyššej súdnej moci spočívajúce\nv zákonnom stanovení hranice majetkového cenzu (ratione valoris) za legitímnu\na odôvodnenú procesnú požiadavku rešpektujúcu postavenie a úlohy, ktoré plní orgán\nnajvyššej súdnej moci riešiaci (len) veci požadovanej dôležitosti (Brualla Gómez de la Torre\nproti Španielsku, sťažnosť č. 155/1996/774/975, rozsudok z 19. 12. 1997, bod 36; Kozlica\nproti Chorvátsku, sťažnosť č. 29182/03, rozsudok z 2. 11. 2006, bod 33).\nObmedzenie práva na prístup k súdu nebude v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi\nz čl. 6 ods. 1 dohovoru v prípade, že nesleduje legitímny cieľ, a ani v prípade, že medzi\npoužitými prostriedkami a sledovaným cieľom nie je primeraný vzťah proporcionality\n(Gréckokatolícka farnosť Lupeni a iní proti Rumunsku, sťažnosť č. 76943/11, rozsudok\nz 9. 11. 2016, bod 89).\n35. Pri preskúmavaní aplikácie zákonného obmedzenia v prístupe k súdu z dôvodu\nmajetkového cenzu (ratione valoris) ESĽP berie do úvahy aj ďalšie faktory a medzi nimi\n(s prihliadnutím na okolnosti tu prejednávaných vecí) je to predovšetkým predvídateľnosť\na nadmerný formalizmus obmedzenia (Garzičić proti Čiernej Hore, sťažnosť č. 17931/07,\nrozsudok z 21. 9. 2010, body 30 – 32; Hasan Tunç a iní proti Turecku, sťažnosť\nč. 19074/05, rozsudok z 31. 1. 2017, body 30 – 34). Okolnosť predvídateľnosti obmedzenia\nv prístupe k súdu je splnená, ak je vnútroštátna súdna prax jednotná a aplikácia takejto praxe\nkonzistentná (Levages Prestations Services proti Francúzsku, sťažnosť č. 21920/93,\nrozsudok z 23. 10. 1996, bod 42).\n36. Pri posúdení toho, či rozhodovanie vnútroštátnych súdov je zaťažené prílišným\nči nadmerným formalizmom, bude nevyhnutné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho\nprípadu, pričom k porušeniu práva na prístup k súdu dôjde v prípade, že stanovené pravidlo\nprestane slúžiť cieľu právnej istoty a riadnemu výkonu spravodlivosti a stane sa z neho\nbariéra znemožňujúca strane sporu prejednať jej spor meritórne pred príslušným\n12\n\nsúdom (Kart proti Turecku, sťažnosť č. 8917/05, rozsudok Veľkej komory z 3. 12. 2009,\nbod 79 in fine).\n37. Princíp rovnosti účastníkov konania (resp. strán v spore) tvorí základný definičný\nprvok práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a aj nevyhnutnú súčasť každého\nprávneho štátu, ktorý sa k tomuto princípu hlási prostredníctvom čl. 1 ods. 1 ústavy.\nRovnosť účastníkov konania súd zabezpečuje vytvorením rovnakých procesných možností\nna uplatnenie ich práv a plnenie ich povinností. Podstata tejto ústavnej zásady spočíva\nv tom, že všetci účastníci civilného konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti,\nktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo\ndiskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo\nprocesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom\na ktorý z účastníkov je žalovaný (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 35/02, II. ÚS 121/02, II. ÚS 135/05,\nIV. ÚS 126/09). Citované ustanovenie ústavy teda zaručuje len procedurálnu rovnosť\nv určitom konaní, nie „rovnosť“ v zmysle rovnakého, či dokonca želaného výsledku\npre každého účastníka takéhoto konania.\n38. Rovnosť strán v civilnom konaní je v judikatúre ESĽP vyjadriteľná princípom\nrovnosti zbraní, ktorý tvorí prvok spravodlivého súdneho konania podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Právo na spravodlivé súdne konanie preto v kontexte princípu rovnosti zbraní\nzabezpečuje, aby každá strana sporu mala možnosť hájiť si svoju vec pred súdom\nza podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (napr. De Haes\na Gijsels proti Belgicku, rozsudok z 24. 2. 1997, sťažnosť č. 19983/92, bod 53 alebo Ankerl\nproti Švajčiarsku, rozsudok z 23. 10. 1996, sťažnosť č. 17748/91, bod 38).\n39. Charakter dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku nepriamo\ndeterminuje aj postavenie najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho, ktorý nemôže byť\nvnímaný ako tretia inštancia s právomocou preskúmavať akékoľvek rozhodnutie\nodvolacieho súdu (k tomu pozri napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 165/2017,\nsp. zn. 3 Cdo 14/2017 a sp. zn. 4 Cdo 157/2017). Stanovenie majetkového cenzu\nobmedzujúceho prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie na výšku sumy,\n13\n\nktorá má byť predmetom dovolacieho konania, je pritom, ako to už bolo zdôraznené\naj s prihliadnutím na judikatúru ESĽP, v komplexnom ponímaní legitímne a korešponduje\npostaveniu a úlohám, ktoré najvyšší súd ako dovolací súd plní.\n40. Úlohou dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je v prípade, že ním\ndovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (ako to je aj\nv prípade sťažovateľky) riešenie zásadných právnych otázok týkajúcich sa zjednocovania\njudikatúry [§ 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP], prípadne takých, ktoré neboli vyriešené\ndovolacím súdom v jeho rozhodovacej praxi [§ 421 ods. 1 písm. b) CSP]. Aj z týchto\ndôvodov preto prípadné rozhodnutie najvyššieho súdu v dovolacom konaní presahuje\nhranice rozhodnutia inter partes, keďže má oveľa širší a všeobecnejší dosah pre aplikačnú\nprax všeobecných súdov a v konečnom dôsledku aj pre správanie oboch strán\nv spotrebiteľskom vzťahu ako takom.\n41. Všeobecne je dôvodom zvýšenej ochrany strán v spore potreba dorovnania\nprocesného postavenia slabšej strany s cieľom zachovania funkčnej procesnej rovnosti.\nV záujme vyhnúť sa neodôvodnenému paušálnemu uplatňovaniu nadradeného postavenia\nslabšej strany je nevyhnutné uplatňovať princíp ochrany slabšej strany rozumne\na v procesnoprávnych súvislostiach (k tomu pozri aj ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový\nporiadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 45 až 46.).\n42. Úprava konkrétnych odchýlok od všeobecnej úpravy sporových pravidiel\nje na účel zaistenia de facto rovnosti, resp. rovnosti šancí (o ktoré v prípade pozitívnej\ndiskriminácie, na ktorú najvyšší súd v konkrétnych okolnostiach veci poukazuje, ide)\npri uplatňovaní nároku na súde alebo bránení sa proti nárokom druhej strany\npri spotrebiteľských sporoch predmetom predovšetkým ustanovení prvého dielu druhej\nhlavy tretej časti Civilného sporového poriadku. V § 290 až § 300 CSP zahŕňa vo svojej\npodstate pravidlá protežujúce zvýšenú ochranu spotrebiteľa v procesnom štádiu po začatí\nkonania (zastúpenie spotrebiteľa, poučovacia povinnosť, spojenie vecí, zmena žaloby,\ndokazovanie, nariadenie pojednávania, osobitné ustanovenia o rozhodnutiach). Ustanovenia\n§ 301 až § 306 CSP pojednávajú o osobitnom konaní o abstraktnej kontrole\n14\n\nv spotrebiteľských veciach, ktoré v súlade s § 302 CSP možno začať len na podnet\nšpecificky legitimovaných subjektov (v súlade s § 302 CSP žalobu podľa § 301 môže\nproti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu\nspotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu; I. ÚS 332/2019).\n43. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného\npráva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné\ninterpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné inštitúty s tým, že táto ochrana\nje už súčasťou zákonnej normy ako účel právnej normy a už nepotrebuje osobitnú\nexpanzívnu interpretáciu nad rámec interpretačných štandardov vrátane teleologického\nvýkladu. Koncept ochrany spotrebiteľa v klasickom poňatí nie je v napätí s ústavou,\nale to neznamená, že je priamo ústavným princípom (PL. ÚS 11/2016, pozri aj rozsudok\nSúdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9. 11. 2016 vo veci Home Credit Slovakia,\na. s., proti Kláre Bíróovej).\n44. Ústavný súd preskúmaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu zistil,\nže najvyšší súd prezentoval interpretáciu § 422 ods. 1 CSP, ktorá viedla k odmietnutiu\ndovolania sťažovateľky pre jeho neprípustnosť, aj dôvodovou správou k Civilnému\nsporovému poriadku. Ústavný súd konštatuje, že výklad práva podľa dôvodovej správy\n(tzv. autentický výklad) je iba jedným z možných spôsobov interpretácie právnej normy.\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia tiež uviedol: „Pokiaľ je však\ndovolateľom neúspešný dodávateľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový\ncenzus vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy.“\n45. „V právnej vede neexistuje všeobecne prijatá dohoda, či niektorá z metód\nvýkladu má prioritu. Jednotlivé metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť\nk zrozumiteľnému a rozumne odôvodniteľnému vysvetleniu textu právnej normy\na jej účelu... jazykový, systematický, teleologický, historický aj porovnávací výklad\nmá spoločný menovateľ vo formách logickej argumentácie. Prvosledovou metódou výkladu\na uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte\nje metóda doslovného výkladu. Až tam a vtedy, kde a keď doslovným výkladom nemožno\n15\n\njednoznačne identifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej normy, sa v materiálnom\nprávnom štáte možno odkloniť od doslovného výkladu a nejasnosť právnej úpravy\nodstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu.“ (DRGONEC, J. Ústava Slovenskej\nrepubliky. Teória a prax. Bratislava : C. H. Beck, 2015, s. 131 a 133.).\n46. Účel § 421 ods. 1 písm. a) v spojení s § 432 ods. 1 CSP, ako aj účel § 422 ods. 1\nCSP je primárne potrebné hľadať v súlade s ich znením, čo však najvyšší súd\npri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľky proti rozsudku odvolacieho súdu neurobil.\nVýlučné a izolované preferovanie úmyslu zákonodarcu bez náležitého zohľadnenia\njazykového výkladu relevantného ustanovenia a prihliadnutia na charakter dovolacieho\nkonania a jeho účel pri súčasnej absencii bližšej konkretizácie nerovného postavenia\nspotrebiteľa a dodávateľa v kontexte dovolacieho konania, ktoré by zvýšenú procesnú\nochranu (uplatnenie majetkového cenzu vo sume dvojnásobku minimálnej mzdy\nlen vo vzťahu k dovolateľovi, ktorý je spotrebiteľom) legitímne odôvodnilo, spôsobuje,\nže výklad relevantného ustanovenia § 422 ods. 1 písm. b) CSP nie je ústavne konformný.\nZ uvedeného dôvodu má preferovanie zvýšenej procesnej ochrany spotrebiteľa pri prístupe\nk dovolaniu povahu neodôvodneného a paušálneho uplatňovania nadradeného postavenia\nslabšej strany, ktoré porušuje princíp rovnosti zbraní, resp. rovnosti strán v spore,\nkeďže neodôvodnene stavia sťažovateľku ako dovolateľku do podstatne nevýhodnejšej\npozície oproti druhej strane (m. m. I. ÚS 382/2019). Interpretácia § 422 ods. 1 CSP\nprezentovaná najvyšším súdom v dostatočnej miere nezohľadňuje charakter dovolacieho\nkonania a jeho účel, postavenie najvyššieho súdu v systéme všeobecného súdnictva\na v konečnom dôsledku spôsobuje uplatnenie rozdielnych podmienok v prístupe\nk dovolaniu medzi spotrebiteľom a dodávateľom.\n47. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd\nv napadnutom uznesení nezohľadnil citované východiská ochrany základných práv\na slobôd, preto jeho prístup pri rozhodovaní o podanom dovolaní sťažovateľky\nproti rozsudku odvolacieho súdu nemožno hodnotiť inak ako taký, ktorý odporuje obsahu\nzákladného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n16\n\n48. Napadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný\nsúd napadnuté uznesenie najvyššieho súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu\nzodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušil a vec vrátil\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie (body 1 a 2 výroku nálezu).\n49. Sťažovateľka dovolaním napadla aj výrok rozsudku krajského súdu o trovách\nkonania. Najvyšší súd v tejto súvislosti v napadnutom uznesení uviedol: „... prípustnosť\nje však v danom prípade podľa § 420 CSP vylúčená, nakoľko sa nejedná o rozhodnutie\nvo veci samej ani také, ktorým sa konanie končí. Navyše dovolací súd poznamenáva,\nže prípustnosť dovolania je rovnako vylúčená aj podľa § 421 ods. 2 CSP v spojení s § 357\npísm. m/ CSP.“\nÚstavný súd konštatuje, že v tejto časti odôvodnenia napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu nevzhliadol také okolnosti, ktoré by bolo možné považovať za ústavne\nneudržateľné, navyše ani sťažovateľka k tejto časti napadnutého uznesenia nepredniesla\nv ústavnej sťažnosti námietky.\nIV.2 K namietanému porušeniu čl. 1 a čl. 13 ods. 2 a 3 ústavy\n50. Sťažovateľka namieta porušenie svojich ústavných práv „s poukazom“ na čl. 1\nústavy, ktorého súčasťou je aj princíp právneho štátu nesúci v sebe princíp právnej istoty,\nresp. v užšom princíp legitímnych očakávaní.\n51. Princíp legitímnych očakávaní ústavný súd identifikoval vo veci sťažovateľky\nako komponent práva na súdnu ochranu a taktiež konštatoval jeho porušenie na pôdoryse\na v rámci konštatovania porušenia základného práva na súdnu ochranu sťažovateľky\ngarantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\n52. Bolo tak zbytočné konštatovať samostatne aj porušenie princípu právnej istoty\npodľa čl. 1 ods. 1 ústavy (výrok 4 nálezu).\n\n17\n\n53. Ústavný súd dodáva, že čl. 1 ods. 1 ústavy vyjadruje predovšetkým všeobecný\nústavný princíp, ktorým je presvietený celý právny poriadok, ktorý sa odráža\naj v základných právach a slobodách a ich ústavných garanciách a jeho dodržiavanie\nje potrebné pri výkone moci ktoroukoľvek jej zložkou. V konaní o ústavnej sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy pre namietané porušenie ústavných práv sťažovateľky rozhodnutiami\norgánov verejnej moci je tento princíp (právnej istoty) nutné hľadať a identifikovať\npredovšetkým ako súčasť jednotlivých hmotných a procesných ústavných práv,\na to vzhľadom na konkrétne okolnosti a špecifiká veci (m. m. II. ÚS 262/2019).\n54. Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 13 ods. 2 a 3 ústavy, ústavný súd dodáva,\nže ustanovenia čl. 13 ústavy majú všeobecnú povahu, určujú sa nimi podmienky\nvymedzovania a obmedzovania základných práv a slobôd, ako aj pravidlá určovania\npovinností zasahujúcich do základných práv a slobôd (II. ÚS 262/2019). Podmienky\nobmedzovania základných práv a slobôd nemajú význam samy osebe vytrhnuté z ústavného\nkontextu, ale iba v spojení so základným právom alebo slobodou (DRGONEC, J. Ústava\nSlovenskej republiky. Komentár. 2. prepracované a doplnené vydanie. Bratislava : C. H.\nBeck SK, 2019, s. 392.).\n55. Navyše vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 1 a čl. 13 ods. 2 a 3 ústavy\nsa ústavný súd riadil princípom minimalizácie svojich zásahov do právomoci všeobecných\nsúdov, rozhodnutia ktorých sú v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\npreskúmavané (IV. ÚS 303/04, IV. ÚS 64/2010, IV. ÚS 100/2014), ktorý vyplýva z jeho\nsubsidiárneho postavenia pri ochrane základných práv a slobôd. Vychádzal pritom v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (napr. II. ÚS 182/06, IV. ÚS 311/08, IV. ÚS 416/2018)\nz toho, že v nadväznosti na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu a zrušenie tohto rozhodnutia sa otvára priestor na to, aby sa najvyšší súd\nv ďalšom konaní sám vysporiadal s ochranou uvedených práv a článkov.\n56. Ústavný súd preto ústavnej sťažnosti sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie\nčl. 1 a čl. 13 ods. 2 a 3 ústavy nevyhovel, uprednostňujúc právomoc všeobecného súdu\n18\n\nna ochranu subjektívnych práv účastníkov konania pred ich ochranou v konaní\npred ústavným súdom (výrok 4 nálezu).\n57. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n58. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu\npodľa § 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné\ndoručením.\n59. Úlohou najvyššieho súdu preto bude opätovne rozhodnúť o dovolaní\nsťažovateľky, majúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1\ndohovoru, je kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také\nriešenie ním prejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel\na účel príslušných zákonných ustanovení.\n60. Aj z čl. 2 ods. 1 a 2 CSP vyplýva, že ochrana ohrozených alebo porušených práv\na právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp\nprávnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor\nbude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;\nak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne\nočakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.\nV.\nNáhrada trov konania\n61. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti požiadala ústavný súd o priznanie náhrady trov\nkonania.\n19\n\n62. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n63. Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky náhradu trov konania\npodľa § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v rozsahu tarifnej\nodmeny za dva úkony právnych služieb (dva úkony v roku 2020 – prevzatie a príprava\nzastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) a režijného paušálu k dvom úkonom podľa § 16\nods. 3 vyhlášky. Náhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2020 (2 × 177 €)\nspolu s režijným paušálom (2 × 10,62 €) predstavuje sumu trov konania vo výške 375,24 €\n(výrok 3 nálezu).\n64. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému\nz účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "úver-zmluva o úvere", "dovolanie-dovolacie dôvody", "dovolanie-prípustnosť", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-spotrebiteľská zmluva", "dovolanie-prípustnosť", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cdo/100/2019", "guid": "0b2e3110-7f44-4b9b-8f05-6c9e6cbe0b78:cf74d7a1-c39f-485e-bdac-2aac1f8c3f6e", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:10307235-41c8-44ae-87fb-35156f6661fd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.262.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 262/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 262/2019 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.262.2019.1"}, {"guid": "ussr:79e0fc8b-76a3-4c1c-9b96-42d1b70b9aaa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.332.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 332/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 332/2019 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.332.2019.1"}, {"guid": "ussr:abcd77df-fd42-46e5-832d-a65d50f67b01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.382.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 382/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/2019 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.382.2019.1"}, {"guid": "ussr:ce98773f-cbf6-456a-8de0-792d53522bf7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.416.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 416/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 416/2018 z 17. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-17", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.416.2018.1"}, {"guid": "ussr:ec1eb379-c68e-4c52-899a-7665e78889c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 889, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2016.1"}, {"guid": "ussr:e9115716-034d-4ddf-9137-3d029dff46cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 875/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/2014 z 23. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-23", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add"}, {"guid": "ussr:0bc6bd53-600b-4ef0-8ece-1290bc14c1c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/08 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bc6bd53-600b-4ef0-8ece-1290bc14c1c3"}, {"guid": "ussr:f3ebf17b-3ad6-47a3-9284-54df7cc4af3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 126/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 126/09 z 9. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-09", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3ebf17b-3ad6-47a3-9284-54df7cc4af3b"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:21ca7018-7382-488b-b297-a45833efe7bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 182/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 182/06 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21ca7018-7382-488b-b297-a45833efe7bb"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:496f6877-04b8-4828-876b-2e2a47a5a557", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/05 z 2. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-02", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:496f6877-04b8-4828-876b-2e2a47a5a557"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844"}, {"guid": "ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/02 z 11. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-11", "citacie_n": 383, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:69acd1bf-07b9-4029-ab71-c25b4886341b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.347.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 347/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 347/2020 z 14. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.347.2020.1"}, {"guid": "ussr:cf25cb2e-40d8-4194-9106-afb1cc4743d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.459.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 459/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 459/2022 z 10. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.459.2022.1"}, {"guid": "ussr:f765bb4a-04ee-4fa6-bd6a-b449371fec7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.249.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 249/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 249/2022 z 28. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.249.2022.1"}, {"guid": "ussr:94357704-58c0-47ff-acea-cc9db57f0119", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.259.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 259/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 259/2021 z 12. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.259.2021.1"}, {"guid": "7cfe28bf-e607-4056-a447-970a551a1ffe:91fd2f42-803e-4e2b-a9d8-280b2f7a29ea", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200055.1", "spisova_znacka": "BA-5S/8/2017", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/8/2017 z 21. 3. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-03-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200055.1"}, {"guid": "18dc6e9b-4b6d-4f2d-b3eb-e0a0e1a85420:1191bce9-f67a-48a5-8c8a-92aee20f8397", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:6124322114.1", "spisova_znacka": "6CoCsp/23/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoCsp/23/2025 z 19. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-02-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:6124322114.1"}, {"guid": "0106c713-56cb-4ffd-af17-77418255d135:f37fac90-3961-44e7-ad5b-c6fa42d075e6", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:6124299299.1", "spisova_znacka": "8CoCsp/5/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoCsp/5/2025 z 16. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-07-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:6124299299.1"}, {"guid": "428993f8-e140-427d-9ea9-6009c40a3a3c:e834d7b1-2f5e-4927-a835-6a4a4ad82c6b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8123210179.1", "spisova_znacka": "6CoCsp/16/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoCsp/16/2024 z 19. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8123210179.1"}, {"guid": "117e3ab4-3019-4e2b-a6ab-0d2df568400f:c4152391-6cb0-4fab-a26c-d42dc4a08db6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6118249114.1", "spisova_znacka": "16CoCsp/8/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16CoCsp/8/2024 z 30. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6118249114.1"}, {"guid": "57ddc795-5196-4ff7-994f-dbf281ac1a23:15588e74-f117-46d0-a778-c3f1f5bff451", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:1424207777.4", "spisova_znacka": "2Csp/56/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 2Csp/56/2024 z 5. 6. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2026-06-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:1424207777.4"}, {"guid": "416d4553-fc57-4179-a8f1-3ca6f3d28863:b10ef9a6-db5d-4d92-a806-6ad8d9288337", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8724205231.4", "spisova_znacka": "9Csp/72/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 9Csp/72/2024 z 24. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2025-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8724205231.4"}, {"guid": "e4f17d4e-dd57-42ef-9cc4-aa1ba1f934bf:3a520436-fd39-4ea1-b599-1c348918c78e", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200084.4", "spisova_znacka": "5Csp/2/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5Csp/2/2025 z 8. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2025-04-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200084.4"}]}