{"guid": "ussr:d9b86cf9-af7a-47fb-9db1-8521d2d7128e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.567.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 567/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 567/2020 z 15. 12. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. decembra 2020, sp. zn. II. ÚS 567/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.567.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2020-12-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d9b86cf9-af7a-47fb-9db1-8521d2d7128e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.567.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.567.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.567.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 567/2020-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\nzastúpeného advokátom JUDr. Jánom Foltánom, SNP 708, Galanta, vo veci\n\nnamietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 10 Nt 25/2019 z 2. júna\n2020 a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4 Tos 71/2020 zo 14. júla 2020\na takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. októbra\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\nadvokátom JUDr. Jánom Foltánom, SNP 708, Galanta, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 10 Nt 25/2019 z 2. júna 2020 (ďalej len „uznesenie z 2. júna 2020“)\na uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Tos 71/2020\nzo 14. júla 2020 (ďalej len „uznesenie zo 14. júla 2020“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom\nokresného súdu sp. zn. 5 T 15/2011 z 21. novembra 2011 v spojení s rozsudkom krajského\nsúdu sp. zn. 4 To 17/2012 z 23. mája 2012 odsúdený pre zločin vraždy podľa § 145 ods. 1\na ods. 2 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný zákon“) a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody\nvo výmere dvadsaťdva rokov. Sťažovateľ doručil 10. júna 2019 okresnému súdu návrh\nna povolenie obnovy konania v uvedenej trestnej veci, ktorý odôvodnil tým, že bol\nodsúdený na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu v prípravnom konaní, kde ho\ndôkazy produkované v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom značne\nznevýhodnili, pričom na ozrejmenie skutkového stavu je pripravený opísať celý priebeh\nskutku, tak ako sa naozaj stal. Okresný súd uznesením z 2. júna 2020 návrh sťažovateľa\nna povolenie obnovy konania zamietol s odôvodnením, že nezistil podmienky obnovy\nkonania v zmysle § 394 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). O sťažnosti sťažovateľa podanej proti tomuto\nuzneseniu okresného súdu, v ktorej sťažovateľ uviedol ako novú skutočnosť svoje\npriznanie, že bol na mieste činu, a tiež informáciu o osobách, ktoré sa mali tiež na mieste\nčinu nachádzať, rozhodol krajský súd uznesením zo 14. júla 2020, ktorým ju podľa\nustanovenia § 193 ods. 1 Trestného poriadku zamietol.\n3. V podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ dôvodí, že označenými rozhodnutiami\nokresného súdu a krajského súdu, ktorými bol jeho návrh na povolenie obnovy konania\nzamietnutý, boli porušené jeho označené práva. Poukazujúc na relevantnú právnu úpravu\n\n2\n\nobsiahnutú v ustanoveniach § 393 a nasledujúcich Trestného poriadku, ako aj na judikatúru\nvšeobecných súdov, argumentuje, že novou skutočnosťou, ktorá nebola konajúcemu súdu\nskôr známa, je ním poskytnutá informácia, že sa na mieste činu nachádzal a spolu s ním aj\nďalšie dve špecifikované osoby, pričom je ochotný vysvetliť, kto a akú úlohu z týchto osôb\nzohral na mieste činu, avšak až po povolení obnovy konania. Sťažovateľ dôvodí, že\nna mieste činu boli nájdené vlasy (na nahom tele obete a za jej nechtami), ohorok a gumička\ndo vlasov, ktoré boli expertízou vyhodnotené, že patria osobe ženského pohlavia, avšak\nnepatria obeti, pričom v prípravnom konaní nebola vykonaná DNA analýza porovnania\nnájdených vlasov s vlasmi špecifikovanej vypočutej svedkyne, o ktorej sťažovateľ v návrhu\nna povolenie obnovu konania tvrdil, že sa tiež nachádzala na mieste činu. Podľa sťažovateľa\naj opätovným výsluchom tejto svedkyne spolu s vykonaním označenej DNA analýzy by\nbolo možné zistiť nové skutočnosti a dôkazy, súdu skôr neznáme, ktoré by mohli odôvodniť\niné rozhodnutie o vine a treste sťažovateľa. Podľa mienky sťažovateľa sa oba konajúce\nsúdy, ktorých rozhodnutiami bol sťažovateľov návrh na povolenie obnovy konania\nzamietnutý, s takto uvádzanými relevantnými argumentami sťažovateľa nevysporiadali, čím\ndošlo podľa vyjadrenia sťažovateľa k porušeniu všetkých jeho v ústavnej sťažnosti\noznačených práv.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho veci rozhodol\nnálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) a d) dohovoru uznesením okresného súdu\nz 2. júna 2020 a uznesením krajského súdu zo 14. júla 2020, zrušil predmetné uznesenie\nkrajského súdu a priznal tiež sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\nVýchodiskové ústavnoprávne normy\n5. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n3\n\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na\npredbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie\nkonania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný\nnavrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti\nnavrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti\nustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou\nosobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom a jeho závery\n9. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich označených práv\nrozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, ktorými mi bol zamietnutý jeho návrh\nna povolenie obnovy konania vedeného pôvodne pred okresným súdom pod sp. zn.\n5 T 15/2011, čo sťažovateľ zdôvodňuje tvrdením, že vo svojom návrhu na povolenie\nobnovy konania označil skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré podľa jeho presvedčenia\n\n4\n\nv spojení s inými dôkazmi vykonanými v predmetnom trestnom konaní môžu odôvodniť iné\nrozhodnutie o jeho vine a treste. Sťažovateľ je toho názoru, že mu konajúce súdy na ním\npredostreté argumenty o splnení zákonných predpokladov k povoleniu obnovy konania\nneposkytli relevantnú odpoveď.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) a d) dohovoru uznesením okresného súdu z 2. júna\n2020\n10. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou a ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený\nna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní\nochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám\nvo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak,\nže všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj\nza dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd (čl. 144\nods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániť nielen\nzákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až\nvtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (II. ÚS 13/01, I. ÚS 107/2019).\nVychádzajúc zo svojej judikatúry vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa prvostupňového\nuznesenia okresného súdu z 2. júna 2020, ústavný súd konštatuje existenciu procesnej\nprekážky brániacej prerokovaniu tejto časti ústavnej sťažnosti, ktorou je nedostatok\nprávomoci ústavného súdu. Trestný poriadok zakotvujúci inštitút sťažnosti poskytuje\npriestor aj na uplatnenie námietok týkajúcich sa pochybení konajúceho súdu potenciálne\npredstavujúcich zásahy do základných práv a slobôd. Rozhodovanie o tomto opravnom\nprostriedku patrí vždy druhostupňovému súdu. Sťažovateľ disponoval možnosťou uplatniť\nsvoje námietky o prípadnom pochybení prvostupňového súdu prostredníctvom podanej\nsťažnosti, ktorú aj využil. Ochranu jeho základnému právu zaručenému ústavou a právam\nzaručeným dohovorom bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť krajský súd. Táto\nskutočnosť vylučuje právomoc ústavného súdu preskúmať námietky sťažovateľa uplatnené\nproti označenému uzneseniu okresného súdu. Ústavný súd preto rozhodol o odmietnutí tejto\n\n5\n\nčasti ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok\nprávomoci na jej prerokovanie.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) a d) dohovoru uznesením krajského súdu zo 14. júla\n2020\n11. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno\npovažovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať\npo jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).\n12. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z čl. 127 ods. 1 ústavy,\npodľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako\naj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Ústavný\nsúd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu tak môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04, III. ÚS 581/2015).\n13. Ústavný súd teda zdôrazňuje, že pri posúdení namietaného uznesenia krajského\nsúdu jeho úlohou nebolo preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré\n\n6\n\nkrajský súd oprel svoje rozhodnutie, úloha ústavného súdu sa v danom prípade obmedzila\nna posúdenie otázky, či sa krajský súd s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľa\n(prezentovanou v podanom návrhu a v uplatnenej sťažnosti) vysporiadal adekvátne\na preskúmateľne a či je tak odôvodnenie jeho rozhodnutia ústavnoprávne akceptovateľné.\n14. Opierajúc sa o východiská prezentované v bodoch 12 a 13 odôvodnenia tohto\nuznesenia, ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.\n15. Ústavný súd sa v prvom rade oboznámil s právnou úpravou, ktorá bola vo veci\nsťažovateľa aplikovaná:\nPodľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo\nprávoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú\nnajavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo\nv spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine\nalebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti\nčinu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore\ns účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie\nod uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo\nk pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.\n16. Ďalej sa ústavný súd oboznámil s obsahom odôvodnenia uznesenia krajského\nsúdu v spojení s odôvodnením prvostupňového uznesenia okresného súdu (právny názor\nzakotvený v ustálenej judikatúre ústavného súdu totiž zahŕňa požiadavku komplexného\nposudzovania rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré boli vydané v priebehu príslušného\nsúdneho konania, pozri napr. sp. zn. IV. ÚS 350/09) a zistil, že okresný súd a krajský súd\nsvoj konečný záver o zamietnutí návrhu sťažovateľa na obnovu konania opreli\no nasledujúce skutočnosti a z nich plynúce skutkové a právne závery. Okresný súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k argumentácii, na ktorú sa sťažovateľ\nodvoláva aj v ústavnej sťažnosti, uviedol, že priznanie sťažovateľa po právoplatnom\nrozhodnutí je bezpredmetné a nemôže byť dodatočne vyhodnotené ako poľahčujúca\nokolnosť, že miera jeho zavinenia bola v prechádzajúcom trestnom konaní jednoznačne\n\n7\n\npreukázaná, pričom v prípade spáchania trestného činu viacerými páchateľmi zodpovedá\nkaždý z nich tak, ako keby trestný čin spáchal sám, a teda vina sťažovateľa by nebola nijako\nmenšia, a teda ani trestná sadzba by nebola v takom prípade iná. Podľa vyjadrenia\nokresného súdu oznámená, ale zatiaľ nijako nepreukázaná prítomnosť ďalších osôb\nbez zistenia ich postavenia a konania a dokázania ich viny nie je dôkazom, ktorý by sám\nosebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi mohol odôvodniť\niné rozhodnutie o vine a treste, než aké bolo uložené prijatým odsudzujúcim rozsudkom\nokresného súdu. Krajský súd sa vo svojom rozhodnutí stotožnil so závermi prvostupňového\nrozhodnutia a rovnako ako okresný súd konštatoval, že dôvody prezentované sťažovateľom\nv jeho návrhu na povolenie obnovy konania neobsahujú také návrhy na vykonanie dôkazov,\nani iné konkrétne, jasne definované skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé odôvodniť iné\nrozhodnutie o vine sťažovateľa, a ako také teda nespĺňajú predpoklady pre povolenie\nobnovy konania, tak ako sú definované v ustanovení § 394 ods. 1 Trestného poriadku.\nKrajský súd pre podporu tohto svojho stanoviska v konkrétnosti argumentoval, že\nna hlavnom pojednávaní boli ako svedkovia vypočuté dve osoby, ktoré sťažovateľ\nvo svojom návrhu na povolenie obnovy konania označil ako účastné na mieste spáchania\nčinu, pričom obe tieto osoby zhodne uviedli, že sťažovateľ odišiel preč sám (teda bez nich)\nv spoločnosti nebohej obete. Krajský súd sa tak stotožnil s konštatovaním okresného súdu,\nže miera zavinenia sťažovateľa na skutku bola jednoznačne preukázaná bez prítomnosti\niných osôb, a to bez akýchkoľvek pochybností.\n17. Účel konania o povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným\nodsudzujúcim rozhodnutím, sleduje odstránenie prípadného justičného omylu. Verejný\nzáujem na správnom, a teda aj spravodlivom trestnoprávnom rozhodnutí stojí nad verejným\nzáujmom na právnej istote stotožnenej s právoplatným a v zásade nenapadnuteľným\npôvodným rozhodnutím. Konanie o povolenie obnovy konania v súlade s ústavne založenou\naprobáciou prelamuje právnu silu pôvodného rozhodnutia, ako aj zákaz vedenia\nopakovaného konania pre ten istý skutok (pozri nález Ústavného súdu Českej republiky\nsp. zn. I. ÚS 2517/08 24. februára 2009, bod 36).\n\n8\n\n18. Pri posudzovaní odôvodnenosti návrhu na povolenie obnovy konania príslušný\nsúd skúma, či sú navrhovateľom označené nové skutočnosti alebo dôkazy spôsobilé\nzabezpečiť mu v obnovenom konaní priaznivejšie rozhodnutie. Potenciál takto novo\npredkladaných skutočností alebo dôkazov nemožno hodnotiť izolovane, ale je potrebné ich\nhodnotiť vo vzťahu k skutočnostiam a dôkazom, na základe ktorých súd ustálil skutkové\nzistenia v pôvodnom konaní, pričom hodnotenie spôsobilosti týchto novo predkladaných\nskutočností alebo dôkazov sa má pohybovať v rovine pravdepodobnosti. Podmienkou\npre povolenie obnovy konania nie je absolútna istota, že novo tvrdené skutočnosti alebo\ndôkazy nepochybne povedú k skutkovým zisteniam odlišným od pôvodného konania. Ako\nvyplýva zo samotného normatívneho textu zákona (§ 394 ods. 1 Trestného poriadku:\n„skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli“), pre povolenie obnovy\nkonania postačuje určitý stupeň pravdepodobnosti či dôvodný predpoklad, že novo\nnavrhnuté skutočnosti alebo dôkazy povedú k zmene pôvodného rozhodnutia (pozri napr.\nnález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 406/2014). Platí teda, že aj v konaní o povolení obnovy\nkonania treba rešpektovať princíp in dubio pro reo a sudca rozhodujúci o povolení obnovy\nkonania by mal k posúdeniu veci pristupovať nezaujato, to znamená byť v zásade otvorený\ntomu, že predložený dôkaz môže potenciálne doterajšie rozhodnutie o vine zvrátiť (pozri\nnález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2517/08 z 24. februára 2009, bod 46).\n19. Konajúce súdy, ktoré návrh sťažovateľa na povolanie obnovy konania zamietli,\nv podstate dôvodili (okrem iného) tým, že návrh sťažovateľa, ktorý iba vo všeobecnosti\nuviedol, že na mieste činu sa mali nachádzať aj ďalšie dve špecifikované osoby,\nneobsahoval také návrhy na vykonanie dôkazov ani iné konkrétne a jasne definované\nskutočnosti, ktoré by boli spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine sťažovateľa alebo\no uloženom treste. Ústavný súd takéto vysvetlenie dôvodov v kontexte zmyslu a účelu\naplikovanej právnej úpravy hodnotí ako dostatočne zrozumiteľné a zároveň logické.\nÚstavný súd sa totiž domnieva, že sťažovateľ, ktorý oprel svoj návrh iba o všeobecné\ntvrdenie, že sa na mieste činu nachádzali iné špecifikované osoby bez toho, aby poskytol\nbližšie konkrétne informácie o spôsobe a miere účasti označených osôb na skutku, sám\nznemožnil okresnému súdu posúdiť spôsobilosť (možnosť) označenej novej skutočnosti\ndosiahnuť pre sťažovateľa v novom obnovenom konaní iné, priaznivejšie rozhodnutie\n\n9\n\no jeho vine alebo treste. Ústavný súd je tak toho názoru, že krajský súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia relevantnej otázke, formulovanej sťažovateľom v návrhu na povolenie obnovy\nkonania a tiež v uplatnenom opravnom prostriedku – sťažnosti, poskytol náležitú\na presvedčivú odpoveď.\n20. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nv časti namietaného porušenia označených práv uznesením krajského súdu zo 14. júla 2020\nako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nodmietol.\n21. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\npotrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. decembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "obnova konania-obnova konania v trestnom konaní", "trest-rozhodnutie o treste", "trestné konanie", "dokazovanie-dokazovanie v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e22375e5-eeb0-434f-bc0c-d38143c87b4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.107.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 107/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 107/2019 z 27. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.107.2019.1"}, {"guid": "ussr:d51611e3-3e7a-496a-a523-99b77c216af2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.406.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 406/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 406/2014 z 15. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.406.2014.1"}, {"guid": "ussr:54dbf19e-0872-4dc0-b044-b89fba46e9bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 260, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ff02f799-52eb-41c2-87b6-f580d8d3c7c2:5fbd2f54-a169-4de3-9681-76449183ffe3", "ecli": null, "spisova_znacka": "4To/17/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/17/2012 z 7. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-03-07", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ff02f799-52eb-41c2-87b6-f580d8d3c7c2:5fbd2f54-a169-4de3-9681-76449183ffe3"}, {"guid": "b82b20c9-8a80-4ec0-867d-ef8bf606246f:a0551be9-404c-44a0-9833-3b0b1e7eb310", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Nt/25/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10Nt/25/2019 z 8. 1. 2020", "sud": "Okresný súd Veľký Krtíš", "datum_vydania": "2020-01-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b82b20c9-8a80-4ec0-867d-ef8bf606246f:a0551be9-404c-44a0-9833-3b0b1e7eb310"}], "citovane_v": []}