{"guid": "ussr:2820e246-eca0-4bc3-8f8d-cabcbc380ca7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 559/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 559/2018 z 13. 3. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. marca 2020, sp. zn. II. ÚS 559/2018, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-03-13", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2820e246-eca0-4bc3-8f8d-cabcbc380ca7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1/text", "citacie_n": 313, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 559/2018-64\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu\n(sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Oľgou Šajdíkovou,\n\nKašmírska 24, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Trnave\nsp. zn. 26 Co 154/2015 zo 17. mája 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Cdo 228/2016 zo 17. mája 2017 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 Cdo 228/2016 zo 17. mája 2017 p o r u š e n é b o l o .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 228/2016\nzo 17. mája 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť\ntrovy konania v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov)\nna účet advokátky JUDr. Oľgy Šajdíkovej, Kašmírska 24, Bratislava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nStav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 559/2018-17 z 28. novembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov na ďalšie\nkonanie ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „navrhovateľ“ alebo „žalobca“), ktorou\nnamieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n26 Co 154/2015 zo 17. mája 2016 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 228/2016\nzo 17. mája 2017 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“).\nII.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol navrhovateľom\nv konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov\n(ďalej len „BSM“). V merite veci sa domáhal určenia, že on a odporkyňa 1 (jeho bývalá\n2\n\nmanželka) sú bezpodielovými vlastníkmi rodinného domu a garáže (ďalej len „sporné\nnehnuteľnosti“) v podiele 1/1. Dôvod podania návrhu bol ten, že manželstvo sťažovateľa\na odporkyne 1 zaniklo (23. júla 2012), odporkyňa 1 ešte pred zánikom manželstva previedla\nsporné nehnuteľnosti darovacou zmluvou z 21. júna 2011 (ďalej len „darovacia zmluva“)\nna odporkyňu 2, teda ako vlastníčka sporných nehnuteľností je v katastri zapísaná\nodporkyňa 2 a rozhodnutím súdu malo dôjsť k odstráneniu spornosti aktív patriacich\ndo BSM.\n3. Okresný súd Piešťany rozsudkom sp. zn. 9 P 327/2012 zo 16. decembra 2014\n(ďalej len „rozhodnutie okresného súdu“) návrh zamietol.\n4. Proti rozhodnutiu okresného súdu sa sťažovateľ odvolal. Krajský súd rozhodnutie\nokresného súdu potvrdil ako vecne správne, avšak po opätovnom vykonaní dokazovania\na na základe odlišného právneho posúdenia (podľa § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v rozhodujúcom znení). Odlišným právnym posúdením veci\nbolo konštatovanie, že sťažovateľ prehral spor preto, lebo nevzniesol námietku relatívnej\nneplatnosti darovacej zmluvy. Podľa názoru krajského súdu sťažovateľ svojimi podaniami\nv konaní iba upozornil na neplatnosť darovacej zmluvy; to však podľa názoru krajského\nsúdu nemožno považovať za dovolanie sa neplatnosti.\n5. Argumenty týkajúce sa arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu\na napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu sťažovateľ špecifikuje takto: «... [s]ťažovateľ\nv žalobe zo dňa 28. 9. 2012 výslovne uviedol nasledovné: „Keďže v slovenskom právnom\nporiadku platí zásada, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než má on sám, považuje\nžalobca darovaciu zmluvu zo dňa 21. 6. 2011 uzatvorenú medzi žalovanou v I. rade ako\ndarkyňou a žalovanou v II. rade ako obdarovanou, ktorej predmetom bol o. i. prevod\nvlastníckeho práva k rodinnému domu so súpisným číslom\núz.\nkatastra\n\n, ktorý je zapísaný na\n, a ktorý je postavený na parc. č.\n\ngaráže, ktorá sa nachádza v kat. úz.\nzapísaná na\n\n, ktorý sa nachádza v kat.\nSprávy\n\na na parc. č.\n\na tiež\n, ktorá je\n\nSprávy katastra\n\n, a ktorá je postavená na parc. č.\n3\n\n,\n\nza neplatnú, a to z dôvodu, že žalovaná v I. rade ako bezpodielová spoluvlastnícka týchto\nnehnuteľnosti nemohla sama a bez súhlasu žalobcu previesť vlastnícke právo na žalovanú\nv II. rade.“\nKrajský súd v Trnave teda v ním vydanom rozsudku na strane 6 uvádza, že vyššie\nuvedenú námietku obsiahnutú v žalobe nepovažoval za dovolanie sa relatívnej neplatnosti,\na to i s poukazom na rozhodnutie NS ČR z 22. 8. 1998, sp. zn. 26 Cdo 1336/98 a ďalej\nuviedol, že upozornenie na neplatnosť ešte neznamená dovolanie sa neplatnosti.\nToto konštatovanie Krajského súdu v Trnave je zjavne arbitrárne.\n... sťažovateľ považoval a považuje posúdenie otázky dovolania sa relatívnej\nneplatnosti právneho úkonu odvolacím súdom za prehnane formalistické. Súdu musí byť\nzrejmé, že žaloba na určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 21. 6. 2011 by nemohla\nbyť úspešná, nakoľko sťažovateľ by na jej podaní nemal naliehavý právny záujem (viď\nrozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 6. 3. 2012 vo veci sp. zn. 3Cdo 112/2011). Samotná\nskutočnosť, že sťažovateľ podal žalobu na určenie vlastníckeho práva, v rámci ktorej sa\notázka platnosti darovacej zmluvy zo dňa 21. 6. 2011 riešila ako prejudiciálna otázka\na v tejto zálohe poukázal na neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy, musí byť nevyhnutne\nhodnotená ako dovolanie sa relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy. Ak by predsa chcel\nbyť sťažovateľ touto zmluvou viazaný, nepodával by žalobu na určenia vlastníckeho práva,\nktoré bolo práve na základe tejto zmluvy prevedené na žalovanú v II. rade.\n... Na vyššie uvedené skutočnosti a arbitrárne rozhodnutie Krajského súdu v Trnave\nreagoval Najvyšší súd SR uznesením vo veci č. k. 3Cdo/228/2016 zo dňa 17. 5. 2017 na\nzáklade sťažovateľom podaného dovolania. Predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je\nvšak rovnako formalistické... I keď Najvyšší súd SR svoje uznesenie, ktorým odmietol\nsťažovateľovo dovolanie doslova „pretkal“ judikatúrou, z ktorej má vyplývať dôvodnosť\nodmietnutia sťažovateľovho dovolania, sťažovateľ s týmito závermi nemôže súhlasiť, a to\ns poukazom na extrémny formalizmus tohto súdu. ... Ako môže Najvyšší súd SR rešpektovať\narbitrárne rozhodnutie, ktoré sa vyhýba zdôvodneniu základnej a kľúčovej otázky pre\nposúdenie dôvodnosti nároku sťažovateľa?»\n6. Poukázaním na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 112/2011 zo 6. marca\n2012 sťažovateľ vysvetľuje, že žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy vo veci\n4\n\nnepodal preto, lebo postup, pri ktorom účastník konania pred súdom tvrdí, že jedným\nz manželov bola za trvania manželstva neplatne prevedená nehnuteľnosť, o ktorej je\npresvedčený, že patrí do BSM, je len medzikrokom k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej\nsa toho, či predmetná nehnuteľnosť patrí do BSM. Podľa najvyššieho súdu je potrebné\nurčenie neplatnosti prevodu takej nehnuteľnosti chápať iba ako riešenie predbežnej otázky,\nv merite veci je treba vyriešiť, či nehnuteľnosť patrí do BSM (definitívny cieľ), a až tento\ndefinitívny cieľ zakladá naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby. Podľa\nnajvyššieho súdu preto treba vec žalovať o určenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM.\nSťažovateľ tak teda urobil.\n7. Sťažovateľ tvrdí, že absencia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu bola dôvodom na podanie dovolania. Keďže najvyšší súd sa vecou odmietol zaoberať\na k rozhodnutiu o dovolaní sa postavil tak, že ho alibisticky odmietol, sťažovateľ považuje\nza arbitrárne aj toto rozhodnutie.\n8. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti žiada, aby ústavný\nsúd nálezom vyslovil, že rozsudkom krajského súdu sp. zn. 26 Co 154/2015 zo 17. mája\n2016 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 228/2016 zo 17. mája 2017 boli porušené\njeho základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy a základné právo na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, aby napadnuté rozhodnutie krajského súdu a napadnuté\nrozhodnutie najvyššieho súdu zrušil, aby vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie\na sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.\nIII.\nVyjadrenie odporcov, zúčastnených osôb a replika sťažovateľa\n9. K prijatej ústavnej sťažnosti sa na výzvu ústavného súdu vyjadril krajský súd\nprípisom sp. zn. Spr 685/18 z 12. decembra 2018, v ktorom konštatuje, že „rozhodnutie je\nprávne riadne zdôvodnené, vyargumentované, v... rozhodnutí je vyjadrený právny názor\ncelého senátu, ktorého sa v celom rozsahu pridržiavajú.“.\n\n5\n\n10. Následne sa prípisom č. k. KP 3/2018-98, Cpj 67/2018 z 10. mája 2019\nk ústavnej sťažnosti vyjadril aj najvyšší súd, ktorý sa zameral na porušenie práva na rovnosť\núčastníkov konania a spravodlivý súdny proces, ktoré malo spočívať v nepreskúmateľnosti\nnapadnutého uznesenia, a pritom v tejto súvislosti s poukazom na bod 20.3 napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu uvádza, že označené rozhodnutie najvyššieho súdu nemožno\npovažovať za také, ktoré by popieralo zmysel práva na spravodlivé súdne konanie, keďže\nnajvyšší súd sa vysporiadal s námietkami sťažovateľa a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.\n11. Označené vyjadrenia krajského súdu a najvyššieho súdu ústavný súd zaslal\nna vedomie a prípadné zaujatie stanoviska právnej zástupkyni sťažovateľa a zároveň ju\nvyzval, aby sa vyjadrila, či trvá na tom, aby sa vo veci sťažovateľa konalo ústne\npojednávanie. Vo svojom stanovisku právna zástupkyňa sťažovateľa uvádza, že netrvá\nna ústnom pojednávaní vo veci, k obsahu zaslaných vyjadrení všeobecných súdov neuvádza\nnič.\n12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v tejto veci od ústneho pojednávania,\nkeďže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n13. Ústavný súd prípisom č. k. II. ÚS 559/2018-34 zo 4. novembra 2019 a prípisom\nč. k. II. ÚS 559/2018-36 zo 4. novembra 2019 upovedomil zúčastnené osoby o prijatí\nústavnej sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie s možnosťou vyjadriť sa k nej v lehote\n10 dní od doručenia tohto upovedomenia. Zúčastnené osoby doručili ústavnému súdu svoje\nstanoviská k prijatej ústavnej sťažnosti a po preskúmaní ich obsahu možno konštatovať,\nže v oboch prípadoch ide o zhodnú argumentáciu. Podstatou ich argumentácie je\npredovšetkým analýza problematiky účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti, a to\nna pozadí judikatúrnych, ako aj doktrinálnych názorov, v rámci čoho uvádzajú, že z prejavu\nvôle dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu musí byť zrejmé, že oprávnená osoba\ntúto „relatívnu neplatnosť právneho úkonu skutočne uplatňuje“, a ďalej musí byť zrejmé,\nv čom „konkrétnu vadu právneho úkonu, ktorá má za následok neplatnosť, vidí.“. Ďalej\n6\n\ntvrdia, že nestačí len, že oprávnený subjekt si je „vedomý tejto vady právneho úkonu alebo\nže súd na neplatnosť právneho úkonu v súdnom konaní upozornil.“.\n14. Na základe už uvedeného zastávajú názor, že „spôsob interpretácie a aplikácie\nprávnych predpisov Najvyšším súdom SR a Krajským súdom v Trnave je ústavne konformný\na nesignalizuje porušenie sťažovateľom označených práv garantovaných Ústavou SR“\na že „obe napadnuté rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené, je z nich zrejmé, s ktorou\nprávnou argumentáciou tej ktorej strany sa konajúce súdy stotožnili a s ktorou nie a z akých\nprávnych dôvodov, a teda dali sťažovateľovi jasnú, podrobnú a zrozumiteľnú odpoveď na\nto, prečo bola jeho žaloba právoplatne zamietnutá...“. Na základe už uvedeného žiadajú,\naby ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.\n15. Uznesenie ústavného súdu č. k. II. ÚS 559/2018-17 z 28. novembra 2018 bolo\nprijaté senátom ústavného súdu v zložení: predseda senátu Lajos Mészáros (sudca\nspravodajca), sudkyňa Jana Laššáková a sudca Sergej Kohut. Sudcom Lajosovi\nMészárosovi (ako sudcovi spravodajcovi, ktorému bola vec pôvodne pridelená náhodným\nvýberom) a Sergejovi Kohutovi skončilo 16. februára 2019 funkčné obdobie. V súlade s čl.\nX bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019\n(ďalej len „rozvrh práce“) bola predmetná vec prerozdelená náhodným výberom pomocou\ntechnických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi Liborovi Duľovi a v zmysle\nčl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce bola prejednaná vo IV. senáte ústavného súdu v zložení:\npredseda senátu Miroslav Duriš a sudcovia Ladislav Duditš a Libor Duľa.\nIV.\nRelevantná právna úprava, právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská\nv judikatúre ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva\n16. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n7\n\n17. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n18. Podľa čl. 20 ods. 1 prvej vety ústavy každý má právo vlastniť majetok.\n19. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n20. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným\nspôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02). Výklad\na aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade\ns účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany\nzákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov\núčastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto\nzákladné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom.\n21. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n8\n\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\n22. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 152 ods. 4\nústavy).\n23. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m.\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n\n9\n\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nV.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nuznesením najvyššieho súdu\n24. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je tvrdenie sťažovateľa\no nedostatočnom, a tým aj nepreskúmateľnom odôvodnení uznesenia najvyššieho súdu,\nkeďže najvyšší súd neadekvátnym a formalistickým prístupom reagoval na dovolacie\nnámietky sťažovateľa, v rámci ktorých poukazoval na absenciu podstatných dôvodov\nrozsudku krajského súdu, pokiaľ ide o právne posúdenie otázky dovolania sa neplatnosti\nprávneho úkonu [§ 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)] – darovacej zmluvy, a to právne účinným\nspôsobom.\n25. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktorého prípustnosť\nodôvodnil dôvodmi podľa § 420 písm. f), ako aj podľa § 421 ods. 1 písm. b) zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).\nNajvyšší súd sa s poukazom na závery veľkého senátu vyjadrené v uznesení sp. zn.\n1 VCdo 2/2017 z 19. apríla 2017 zaoberal v rozhodujúcej miere prípustnosťou dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP a dospel k záveru, že dovolanie nie je podľa tohto ustanovenia\nprípustné.\n26. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia s rozširujúcim, avšak len\nvšeobecným výkladom o podmienkach prípustnosti dovolania a o mimoriadnej povahe,\nktorú tento procesný inštitút v podmienkach právneho poriadku má, uviedol, že «[v] danom\nprípade obsah spisu nedáva žiadny predpoklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska\nR 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom\nojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď\nrozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady\n10\n\nnajnákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“ (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok\nz roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“\n(Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).\n... V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd uviedol, čoho a z akých\ndôvodov sa žalobca domáhal, čo uvádzali žalované, z ktorých skutočností a dôkazov\nvychádzal, akými úvahami sa riadil a ako vec právne posúdil. Citoval ustanovenia, ktoré\naplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery; medziiným uviedol dôvody, so zreteľom\nna ktoré dospel k právnemu názoru, že žalobca sa počas plynutia premlčacej doby\nnedovolal relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy spôsobom, (len) ktorý je – podľa\nprávneho názoru odvolacieho súdu – právne účinný. Obsah spisu nedáva podklad pre záver,\nže odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z § 157 ods. 2 O.s.p.\nZa procesnú vadu konania podľa § 421 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.».\n27. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti uvádza, že dôvodom, pre ktorý krajský\nsúd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, bola skutočnosť, že sa „nedovolal relatívnej\nneplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 21. 6. 2011, a preto súd túto zmluvu považoval za\nplatnú a žalobu zamietol“, a to napriek tomu, že v žalobe výslovne uviedol toto:\n„Keďže v slovenskom právnom poriadku platí zásada, že nikto nemôže na iného\npreviesť viac práv než má on sám, považuje žalobca darovaciu zmluvu zo dňa 21. 6. 2011\nuzatvorenú medzi žalovanou v I. rade ako darkyňou a žalovanou v II. rade ako\nobdarovanou, ktorej predmetom bol o. i. prevod vlastníckeho práva k rodinnému domu... za\nneplatnú, a to z dôvodu, že žalovaná v I. rade ako bezpodielová spoluvlastníčka týchto\nnehnuteľností nemohla sama a bez súhlasu žalobcu previesť vlastnícke právo na žalovanú\nv II. rade.“\n28. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku s poukazom na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Českej republiky sp. zn. 26 Cdo 1336/1998 z 22. augusta 1998 ďalej uviedol,\nže „zákon ponecháva uplatnenie relatívnej neplatnosti na vôľu osoby dotknutej vadným\nprávnym úkonom, preto ani skutočnosť, že táto osoba si je vady právneho úkonu vedomá\na v súdnom konaní na ňu upozorní, ešte nezanemená, že sa relatívnej neplatnosti dovoláva.\n11\n\nI v prípade, že by bol právny úkon darovacej zmluvy postihnutý vadou spočívajúcou v tom,\nže by tento právny úkon vo veci nie bežnej, ktorý sa týka spoločnej veci urobil len jeden\nz manželov nemožno považovať za dovolanie sa relatívnej neplatnosti len vyjadrenie\nnavrhovateľa v návrhu, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než má on sám ako ani\nvyjadrenie o neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu, že odporkyňa 1/ nemohla sama a bez\nsúhlasu preniesť vlastnícke právo na odporkyňu.“.\n29. Na základe už uvedeného krajský súd ustálil, že sťažovateľ sa „jasným, určitým\nprávnym úkonom nedovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu do uplynutia premlčacej\ndoby, tjs. do 21. júna 2014...“.\n30. Z výkladu realizovaného krajským súdom implicitne vyplýva, že pri posúdení\núčinkov dovolania sa neplatnosti právneho úkonu je relevantný výslovný prejav vôle,\nnestačí, ak dotknutá osoba má o danej vade vedomosť alebo ak na ňu len upozorní.\n31. Sťažovateľ už v priebehu odvolacieho konania a následne v dovolaní tvrdil,\nže neplatnosti právneho úkonu sa účinne dovolal v žalobe, keďže z jeho prejavu je zrejmá\nvôľa nebyť viazaný označenou dohodou o darovaní, čo uvádzal aj na pozadí argumentácie\nvyplývajúcej z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 1650/2005\nz 19. apríla 2006 ako minimálny predpoklad toho, aby nastali účinky neplatnosti\nnamietaného právneho úkonu.\n32. Z príslušnej časti odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky\nsp. zn. 26 Cdo 1336/1998 z 22. augusta 1998 vyplýva, že zákon ponecháva uplatnenie\nrelatívnej neplatnosti vôli osoby dotknutej vadným právnym úkonom; preto ani skutočnosť,\nže táto osoba si je vady právneho úkonu vedomá a v súdnom konaní na ňu upozorní, ešte\nneznamená, že sa relatívnej neplatnosti dovoláva. V prípade, že právny úkon je postihnutý\nvadou spočívajúcou v tom, že právny úkon vo veci nie bežnej, ktorý sa týka spoločnej veci,\nurobil len jeden z manželov (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka), preto nemožno\npovažovať za dovolanie sa relatívnej neplatnosti vyjadrenie opomenutého manžela,\nže s právnym úkonom (zmluvou) nesúhlasí, a preto zmluvu neuzavrel.\n12\n\n33. Z obsahu sťažovateľom citovanej časti žaloby, o ktorej tvrdí, že zachytáva jeho\nprejav vôle, vyplýva, že bol adresovaný všetkým dotknutým účastníkom spornej darovacej\nzmluvy, obsahuje konštatovanie o jej neplatnosti, ako aj informáciu o konkrétnej vytýkanej\nvade, ktorá bola príčinou jeho podmienenej platnosti, a vzhľadom na skutočnosť,\nže označený prejav jeho vôle bol súčasťou žaloby, umocňuje predpoklad, že jeho vôľou\nbolo zvrátiť účinky namietaného právneho úkonu (darovacej zmluvy), a tým obnoviť\npôvodný vlastnícky stav. Napriek tomu krajský súd bez bližšieho zdôvodnenia len\ns formálnym poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.\n26 Cdo 1336/1998 z 22. augusta 1998 konštatoval, že sťažovateľ sa nedovolal relatívnej\nneplatnosti darovacej zmluvy.\n34. Najvyšší súd na námietky sťažovateľa o nedostatočnom odôvodnení rozsudku\nkrajského súdu pre absenciu primeranej odpovede na ním formulovanú zásadnú námietku\no dôvodoch neplatnosti darovacej zmluvy a s tým súvisiacu námietku o jeho formalistickom\nprístupe primerane nereagoval. Tiež prehliadol, že z pohľadu ťažiskového dôvodu rozsudku\nkrajského súdu sa námietka sťažovateľa javila ako podstatná, pretože v rámci nej otvoril\ns krajským súdom racionálnu polemiku v otázke naplnenia zákonných dôvodov týkajúcich\nsa posudzovania otázky (ne)platnosti právneho úkonu a na túto svoju argumentáciu nedostal\nzmysluplnú odpoveď. Navyše je potrebné uviesť, že uvedená námietka sa bezprostredne\ndotýkala výkladu § 40a Občianskeho zákonníka, ku ktorému existuje pomerne rozsiahla\nrozhodovacia prax všeobecných súdov.\n35. Ústavný súd konštatuje, že síce otázka posúdenia, či sú splnené podmienky,\nza ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí v konkrétnej veci v rámci takéhoto\nkonania do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu, čo však zároveň nevylučuje, že ústavne konformné posúdenie vlastnej\nprávomoci najvyšším súdom je ústavným súdom následne preskúmateľné v konaní\no ústavnej sťažnosti.\n36. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti stabilne uvádza, že aj\nz judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že súdne\n13\n\nrozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García\nRuiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument\nstrany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre\nrozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument\n(Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva\nna spravodlivý súdny proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\n37. Vychádzajúc z už uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ uvádzal\nkonkrétne dôvody, z ktorých sa jeho argumentácia o neplatnosti darovacej zmluvy javila\nako racionálna, a nedostal na ňu primeranú odpoveď a napriek tomu, že túto svoju\nargumentáciu preniesol prostredníctvom § 420 písm. f) CSP do dovolacieho konania, tak\nnajvyšší súd na jeho polemiku s chýbajúcimi dôvodmi rozsudku krajského súdu v zmysle\nrozumnej odpovede na ním uvádzané argumenty o relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy\ndostatočným spôsobom nereagoval. V tomto smere je preto napadnuté uznesenie\nnepreskúmateľné a zjavne neodôvodnené, keďže najvyšší súd nedal odpoveď na podstatné\na relevantné námietky sťažovateľa uplatnené v dovolaní proti rozsudku krajského súdu.\nNad rámec už uvedeného ústavný súd konštatuje, že požiadavke na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (najvyšší súd nevynímajúc) nezodpovedá ani všeobecné\nsúhrnné konštatovanie (napr. „z obsahu spisu“, „obsah spisu“ a pod.) bez dostatočného\na presvedčivého\n\nodôvodnenia\n\nspôsobu\n\nrozhodnutia\n\nsúdu,\n\nktoré\n\nsa\n\nvysporiada\n\ni so špecifickými, avšak pre vec podstatnými námietkami strany konania.\n38. Vo vzťahu k argumentácii najvyššieho súdu k posúdeniu prípustnosti dovolania\nproti rozhodnutiu krajského súdu (bod 26) treba poukázať aj na zjednocujúce stanovisko\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015, ktorého právna veta znie:\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b)\nObčianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť\no skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho\n14\n\nsúdneho poriadku.“ Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania po prijatí\nCivilného sporového poriadku, ktoré nadobudli účinnosť 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu\ntohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne, a preto\nv prípade, že písomné vyhotovenie rozhodnutia súdu nižšej inštancie neobsahuje zásadné\nvysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť (a okrem výnimočných\nprípadov pôjde) o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f)\nCSP. Pojem „procesný postup“ v § 420 písm. f) CSP je potrebné vyložiť v kontexte pojmu\n„právo na spravodlivý proces“ (ten v dotknutom ustanovení oproti skoršej úprave pribudol),\nktoré je dotknutým ustanovením garantované strane konania, a súčasťou práva\nna spravodlivý proces (a teda aj naposledy označeného postupu) je pritom nepochybne aj\nnáležité odôvodnenie rozhodnutia zodpovedajúce kritériám čl. 46 ods. 1 (v spojení s čl. 1\nods. 1) ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“). Pojem „uskutočňovala“ uvedený v § 420 písm. f) CSP je v nadväznosti\nna to potrebné rovnako vyložiť ústavne konformne, teda ako „boli naplnené“. S poukazom\nna uvedené ústavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí v konkrétnej veci\nv rámci takého konania do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu,\navšak, ako už bolo uvedené, ústavne konformné posúdenie vlastnej právomoci najvyšším\nsúdom je ústavným súdom následne preskúmateľné v konaní o ústavnej sťažnosti\n(s dôrazom na princíp zákazu odmietnutia spravodlivosti súdom v právnom štáte).\nZ rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142\nods. 1 ústavy) potom vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu\nzavršuje najvyšší súd a právomoc ústavného súdu nemôže predchádzať právomoci\nvšeobecných súdov (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n39. V kontexte už vysloveného právneho názoru platí, že sa nemožno odvolávať\nna eventuálny, pre súd „mäkší“ ochranný režim poukazom na rozhodnutia ESĽP (pozri opäť\nbod 26). Súdmi Slovenskej republiky musí byť poskytnutý štandard ochrany základných\npráv minimálne podľa dohovoru, ale môže nimi byť poskytnutý, aplikujúc ústavu\na podústavné normy pri ich ústavne konformnom výklade, aj vyšší stupeň ochrany (v tom\n15\n\nprípade bude mať podľa čl. 154c ods. 1 ústavy zákon prednosť pred dohovorom, keďže\nzabezpečí väčší rozsah ústavných práv a slobôd). To sa týka i § 420 písm. f) CSP a jeho\nvýkladu prezentovaného v predchádzajúcom bode, ktorý umožní efektívnu ochranu\npred ústavne\n\nneudržateľnou\n\nabsenciou\n\ndostatočného\n\nodôvodnenia\n\n(čo\n\nje\n\nvšak\n\ncharakteristické aj pre judikatúru ESĽP, pozri bod 36).\n40. Odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu je podľa názoru\nústavného súdu z uvedených dôvodov za hranicou ústavnej udržateľnosti. Sumarizácia\nnedostatkov vo vzťahu k záveru, ku ktorému najvyšší súd v napadnutom uznesení dospel,\nspôsobuje, že tento záver vyznieva nepresvedčivo a na ujmu sťažovateľa. Tým došlo podľa\nnázoru ústavného súdu zo strany najvyššieho súdu k porušeniu jeho základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).\nV.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\nuznesením najvyššieho súdu\n41. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného\nmu v čl. 20 ods. 1 ústavy sa ústavný súd riadil princípom minimalizácie svojich zásahov\ndo právomoci všeobecných súdov, rozhodnutia ktorých sú v konaní o sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy preskúmavané (IV. US 303/04, IV. ÚS 64/2010), ktorý vyplýva z jeho\nsubsidiárneho postavenia pri ochrane základných práv a slobôd. Vychádzal pritom v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (napr. II. ÚS 182/06, IV. ÚS 311/08) z toho,\nže v nadväznosti na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu a jeho zrušením sa otvára priestor na to,\naby sa najvyšší súd v ďalšom konaní sám vysporiadal s ochranou uvedeného práva\nhmotného charakteru.\n42. Ústavný súd preto tejto časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel,\nuprednostňujúc právomoc všeobecného súdu na ochranu subjektívnych hmotných práv\núčastníkov konania pred ich ochranou v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd preto\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výrokovej časti tohto nálezu.\n16\n\nV.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 ústavy rozsudkom krajského súdu\n43. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 20\nods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkom krajského súdu ústavný súd uvádza, že vecnému\nprieskumu ústavnej sťažnosti v tejto rovine bráni princíp subsidiarity vyjadrený v čl. 127\nods. 1 in fine ústavy, a preto, rešpektujúc zásadu vlastného sebaobmedzenia a zdržanlivosti\n(PL. Ú S 3/09, I. Ú S 76/2011, PL. Ú S 95/2011), nepovažuje za potrebné zaoberať sa\nnamietaným rozsudkom krajského súdu, ktorý bude predmetom opätovného posúdenia\nzo strany najvyššieho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie. Najvyšší súd sa relevantnými\nprávnymi otázkami, ktoré sťažovateľ uplatnil v dovolaní, bude zaoberať po vrátení veci a je\nplne kompetentný na prípadne ďalší, inštančne spätne orientovaný prieskum (rozhodnutia\nodvolacieho súdu).\n44. Ústavný súd v tejto súvislosti prihliadol aj na princíp minimalizovania zásahov\ndo právomoci iných orgánov verejnej moci, keďže nálezom zrušujúcim rozhodnutie\no poslednom procesnom prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv\nposkytuje, sa vytvoril priestor na ochranu namietaného porušenia týchto práv v rámci\nsústavy všeobecných súdov (obdobne pozri napr. IV. Ú S 128/07).\n45. Vychádzajúc z už uvedeného, ústavný súd ústavnej sťažnosti v tejto časti\nnevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nVI.\nZáver\nVI.1 K bodom 1 a 2 výrokovej časti nálezu\n46. Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (časť V odôvodnenia tohto\nnálezu) dospel k záveru, že najvyšší súd neodôvodnil napadnuté uznesenie riadne\n\n17\n\na dostatočne, a preto ním došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 ústavy (bod 1 výrokovej časti tohto nálezu).\n47. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných\npráv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa\nodseku 1, obnovil stav pred porušením.\n48. Podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie alebo\nopatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší aj\niný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa\npovaha zásahu.\n49. Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n50. Podľa § 134 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n51. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa ústavy\nv petite svojej ústavnej sťažnosti žiada, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n\n18\n\n52. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\na vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výrokovej časti tohto nálezu). Úlohou najvyššieho\nsúdu bude posúdiť všetky námietky sťažovateľa a vo veci opäť rozhodnúť a svoje právne\nzávery riadne a dostatočne odôvodniť.\nVI.2 K bodu 3 výrokovej časti nálezu\n53. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\n54. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n55. Vychádzajúc z petitu ústavnej sťažnosti, ústavný súd priznal sťažovateľovi\núhradu trov konania v sume 312,34 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu\nza 2 úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava\nzastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ústavná sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy).\nÚstavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby\nza rok 2017 v sume 147,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky)\na paušálnej náhrady niektorých hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej\nslužby v sume 8,84 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu\npredstavuje sumu 312,34 € (bod 3 výrokovej časti tohto nálezu). Ústavný súd nepriznal\nodmenu za úkon právnej služby – podanie z 24. novembra 2019, keďže toto podanie\nneobsahuje nič, čo by záležitosť sťažovateľa posúvalo do inej vecnej roviny. Vzhľadom\nna uvedené ústavný súd tento úkon nepovažoval za odôvodnený a účelne vynaložený\nv súvislosti s uplatňovaním práv sťažovateľa (§ 251 CSP).\n\n19\n\n56. Priznanú úhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu (§ 135\nods. 1 zákona o ústavnom súde).\n57. V zmysle § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tento nález nadobúda\nprávoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov tohto konania pred ústavným\nsúdom.\nVI.3 K bodu 4 výrokovej časti nálezu\n58. Ústavný súd, reflektujúc predovšetkým svoje subsidiárne postavenie k ostatným\norgánom verenej moci, ako aj princíp minimalizácie zásahov do právomoci iných orgánov\nverejnej moci, dospel k záveru, že nálezom zrušujúcim rozhodnutie o poslednom procesnom\nprostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje, sa vytvoril priestor\nna ochranu sťažovateľom namietaného porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1\nústavy uznesením najvyššieho súdu, ako aj základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 ústavy rozsudkom krajského súdu, a preto ústavnej sťažnosti v tejto časti nevyhovel.\n59. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. marca 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zmluva-neplatnosť", "právny úkon-neplatnosť relatívna", "rozhodnutie-odôvodnenie", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "dovolanie", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "zmluva-neplatnosť", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cdo/228/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add"}, {"guid": "ussr:0bc6bd53-600b-4ef0-8ece-1290bc14c1c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/08 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bc6bd53-600b-4ef0-8ece-1290bc14c1c3"}, {"guid": "ussr:21ca7018-7382-488b-b297-a45833efe7bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 182/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 182/06 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21ca7018-7382-488b-b297-a45833efe7bb"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "8481cde5-72a1-41b8-9a27-3a9cc1191187:5c46c1b1-1682-4bf0-9414-f96e8b9218b4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2512212436.3", "spisova_znacka": "26Co/154/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/154/2015 z 16. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-05-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2512212436.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6cc23ae8-3252-4f5e-8077-c96989d526fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.441.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 441/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 441/2026 z 19. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.441.2026.1"}, {"guid": "ussr:6a5d6cce-1b76-4b91-8598-ba3d6efcf3d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.451.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 451/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 451/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.451.2025.1"}, {"guid": "ussr:5e1405af-0479-422a-8a2c-330ce621776d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.337.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 337/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 337/2025 z 27. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.337.2025.1"}, {"guid": "ussr:68feb8cf-4a79-4ff0-afc2-f613949c6a72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.102.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 102/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 102/2025 z 26. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.102.2025.1"}, {"guid": "ussr:40693949-6aff-48c5-943c-ca866b9b463d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.23.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 23/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 23/2025 z 28. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.23.2025.1"}, {"guid": "ussr:0b716809-55c3-497e-b2af-ced8ac835963", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.436.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 436/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 436/2024 z 10. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.436.2024.1"}, {"guid": "ussr:1f8abc48-f241-4cde-b4b9-fb39a97d4153", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.373.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 373/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 373/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.373.2024.1"}, {"guid": "ussr:220a559c-9bbb-4087-8129-b94590c11ab6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.599.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 599/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 599/2023 z 21. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.599.2023.1"}, {"guid": "ussr:8e81dcfd-c7c6-4514-be6a-dc5249686738", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.601.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 601/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 601/2023 z 21. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.601.2023.1"}, {"guid": "ussr:2481aa5e-75c9-44b6-a40c-48a7c2a55c63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.521.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 521/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 521/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.521.2023.1"}, {"guid": "ussr:23ad46c8-d22c-44bb-aaae-79d64da5c571", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.338.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 338/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 338/2023 z 5. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-05", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.338.2023.2"}, {"guid": "ussr:1b7d3a5a-d9e8-4dc6-ab6e-7c2703aa2b94", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.422.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 422/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 422/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.422.2023.1"}, {"guid": "ussr:80b8fb08-be42-4576-b04b-4680c5231fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.416.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 416/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 416/2022 z 13. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.416.2022.1"}, {"guid": "ussr:30c16317-81e0-4f1b-a719-cbb75c493bc5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.493.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 493/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 493/2022 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.493.2022.1"}, {"guid": "ussr:48eeb12f-ec33-4fbe-97cf-9656817cacf4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.261.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 261/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 261/2023 z 3. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-03", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.261.2023.1"}, {"guid": "ussr:b6ccec0f-43aa-4a5c-892f-cd9bf2583b05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.198.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 198/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 198/2023 z 5. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.198.2023.1"}, {"guid": "ussr:ed1ab7bc-077a-4e99-b978-d2726277a245", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.149.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 149/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 149/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.149.2023.1"}, {"guid": "ussr:5aed37f1-9bfa-40f9-b1a3-2ca06fb219a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.546.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 546/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 546/2022 z 30. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.546.2022.1"}, {"guid": "ussr:80918556-8896-4493-b137-2ac6d78373f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.506.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 506/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 506/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.506.2022.1"}, {"guid": "ussr:60422043-0126-44ac-9614-2c0b318ae8b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.467.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 467/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 467/2022 z 24. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.467.2022.1"}, {"guid": "ussr:e1c7a992-e3fa-4876-85c2-902a189d1e83", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.406.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 406/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 406/2022 z 14. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.406.2022.1"}, {"guid": "ussr:61e63176-dc44-41e8-8ad4-6cd7c0990f5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.403.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 403/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 403/2022 z 8. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.403.2022.1"}, {"guid": "ussr:f90a6aa1-9509-430b-83aa-71c8b985f4a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.330.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 330/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 330/2022 z 29. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.330.2022.1"}, {"guid": "ussr:856de239-df9d-4995-afd9-1a4fd498268a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.206.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 206/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 206/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.206.2022.2"}, {"guid": "ussr:6ef35d56-822b-470a-9470-810045352339", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.378.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 378/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 378/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.378.2022.1"}, {"guid": "ussr:41eaba12-ff14-4847-8096-478d408b9db7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.482.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 482/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 482/2021 z 1. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-01", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.482.2021.1"}, {"guid": "ussr:4dc4e5d4-ea17-403c-adf2-ee405ae753e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.230.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 230/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/2022 z 28. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.230.2022.1"}, {"guid": "ussr:6b900130-93ad-41c6-873f-7acd81c6a261", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.257.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 257/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 257/2022 z 28. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.257.2022.1"}, {"guid": "ussr:ba6ab2ed-7627-41f1-a760-0fa61a761257", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.214.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 214/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 214/2022 z 14. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-14", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.214.2022.1"}, {"guid": "ussr:496ffb2d-09d0-46f4-9af1-a4937f3b83c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.200.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 200/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 200/2022 z 12. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.200.2022.1"}]}