{"guid": "ussr:913a153a-a3da-4a3b-aca5-d1d140a71e8c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.549.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 549/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 549/2020 z 19. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. novembra 2020, sp. zn. II. ÚS 549/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.549.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/913a153a-a3da-4a3b-aca5-d1d140a71e8c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.549.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.549.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.549.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 549/2020-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne\nJany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Spolku\nprávnej ochrany spotrebiteľa (SPOS), Čajakova 1, Košice, IČO 42 244 552, zastúpeného\nadvokátom JUDr. Vladimírom Stankom, Obrody 25, Košice, vo veci namietaného porušenia\njeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nv spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 2/2016\na postupom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 7 Co 1/2018 a takto\nrozhodol:\n1. Návrhu na prerušenie konania a predloženie otázok podľa čl. 267 Zmluvy\no fungovaní Európskej únie Súdnemu dvoru Európskej únie n e v y h o v u j e .\n2. Ústavnú sťažnosť Spolku právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS) o d m i e t a\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n9. apríla 2020 doručená ústavná sťažnosť Spolku právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS),\nČajakova 1, Košice, IČO 42 244 552 (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\nporušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 2/2016 (ďalej len „napadnutý\npostup\n\nkrajského\n\nsúdu“)\n\na postupom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 1/2018 (ďalej len „napadnutý\npostup najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v procesnom\npostavení žalobcu stranou sporu vedenom na krajskom súde v konaní vedenom\npod sp. zn. 12 C 2/2016 proti žalovanému\n,\nv spotrebiteľských\n\nveciach.\n\n,\n, ktorého predmetom bola abstraktná kontrola\n\nKrajský\n\nsúd\n\nrozsudkom\n\nč.\n\nk.\n\n12\n\nC\n\n2/2016-302\n\nz 21. novembra 2017 (ďalej len „rozsudok“) žalobu sťažovateľa zamietol.\n3. Sťažovateľ uvádza, že podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nJUDr. Vladimíra Stanka, Obrody 25, Košice (ďalej len „právny zástupca“), 9. januára 2018\nproti rozsudku odvolanie s elektronicky overeným podpisom realizovaným pomocou\nmandátneho certifikátu advokáta. Podanie bolo doručované mailom na elektronickú adresu\nkrajského súdu umožňujúcu styk s elektronickou podateľňou podatelnaKSBA@justice.sk.\nDňa 9. januára 2018 pani\n\n, zamestnankyňa krajského súdu, doručila\n\nprávnemu zástupcovi sťažovateľa na mailovú adresu\nodvolania krajskému súdu.\n2\n\nsprávu o doručení\n\nDňa 10. januára 2018 zamestnanec krajského súdu\nzástupcovi sťažovateľa na mailovú adresu\n\ndoručil právnemu\nsprávu o doručení odvolania\n\nkrajskému súdu s označením neprečítaná.\n4. Sťažovateľ uvádza, že jeho právny zástupca žiadal „zrejme vyššieho súdneho\núradníka\nsúdu\n\nv\n\no potvrdenie pravosti elektronického podpisu. Pracovníci Krajského\nBratislave\n\nadvokátsku\n\nkanceláriu\n\nneupozornili\n\nna\n\nakýkoľvek\n\nproblém\n\ns elektronickým podpisom.“.\n5. Právnemu zástupcovi sťažovateľa bolo 9. februára 2018 doručené oznámenie\nkrajského súdu sp. zn. 12 C 2/2016 z 22. januára 2018, v ktorom krajský súd uviedol,\nže na odvolanie podané 9. januára 2018 elektronicky (mailom) bez zaručeného\nelektronického podpisu prihliadať nebude, pretože nebolo v zákonnej lehote doplnené\nv súlade so zákonom [§ 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)].\nPrávny zástupca sťažovateľa predložil 12. februára 2018 krajskému súdu dôkazy\no overení elektronického podpisu. Vo svojom podaní tvrdil, že svoj podpis overil pomocou\nmandátneho certifikátu advokáta 9. januára 2018. Tuto skutočnosť právny zástupca\nsťažovateľa osvedčil tzv. print screenom, teda snímkou obrazovky súboru ZEP,\nktorého kópiu aj predložil krajskému súdu.\nNa základe žiadosti právneho zástupcu sťažovateľa mu krajský súd 1. júna 2018\nna mailovú adresu\n\noznámil, že 27. februára 2018 bol spis zaslaný\n\nnajvyššiemu súdu na rozhodnutie.\nDňa 3. marca 2020 krajský súd oznámil právnemu zástupcovi sťažovateľa,\nže odvolanie sťažovateľa podané bez zaručeného elektronického podpisu a nedoplnené\nv lehote podľa § 125 ods. 2 CSP, ktoré bolo z opatrnosti predložené 28. februára 2018\nnajvyššiemu súdu, najvyšší súd vrátil 4. marca 2020 spolu so spisom ako predložené\nbezdôvodne, keďže odvolanie je potrebné považovať za podanie, na ktoré sa neprihliada.\nOznámenie krajského súdu č. k. 12 C 2/2016-374 z 3. marca 2020 prevzal právny\nzástupca sťažovateľa v elektronickej schránke 6. marca 2020.\n\n3\n\n6. Namietané porušenie označených práv vidí sťažovateľ v postupe najvyššieho súdu,\nkonkrétne v odmietnutí možnosti sťažovateľa domáhať sa svojho práva na najvyššom súde\nv súvislosti s podaním odvolania, a to napriek tomu, že krajský súd „nespĺňal podmienky\nk poskytovaniu kvalifikovanej služby validácie kvalifikovaných elektronických podpisov,\npretože nebol kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb a zároveň neumožnil\nzískať\n\nsťažovateľovi\n\nvýsledok\n\nprocesu\n\nvalidácie\n\nautomatizovaným\n\nspôsobom,\n\nktorý by bol spoľahlivý a efektívny“. Napadnutý postup najvyššieho súdu považuje\nsťažovateľ z ústavného hľadiska za neospravedlniteľný a neudržateľný.\n7. Ťažiskový argument sťažovateľa je ten, že podanie adresované krajskému súdu\nbolo riadne autorizované podľa osobitného predpisu a o neplatnosti elektronického podpisu\nnebol právny zástupca sťažovateľa informovaný automatizovaným spôsobom.\n8. Sťažovateľ poukazuje na to, že na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo spravodlivosti“) je zverejnená elektronická\nadresa podatelnaKSBA@justice.sk, ktorá umožňovala účastníkom konania doručiť\nsvoje podania súdu elektronickou poštou.\n9.\n\nSťažovateľ\n\ntvrdí,\n\nže\n\nkrajský\n\nsúd\n\nposkytoval\n\nslužbu\n\nkvalifikovaných\n\nposkytovateľov dôveryhodných služieb v rozpore s nariadením európskeho parlamentu\na rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných\nslužbách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES\n[ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014“], pretože spoliehajúcej sa strane neumožnil získať\nvýsledok procesu validácie automatizovaným spôsobom, ktorý by bol spoľahlivý\na efektívny. Zároveň z rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu (ďalej aj „NBÚ“)\nč. k. 02593/2018/KÚ/OLP-015\n\nz\n\n8.\n\naugusta\n\n2018\n\nvyplýva,\n\nže\n\nkrajský\n\nsúd\n\nnie je poskytovateľom kvalifikovaných dôveryhodných služieb podľa nariadenia (EÚ)\nč. 910/2014. Uvedená skutočnosť tak podľa sťažovateľa znamená, že ak krajský súd v čase\npodania odvolania nebol poskytovateľom kvalifikovaných dôveryhodných služieb,\nnebol ani\n\noprávnený\n\nposkytovať\n\nkvalifikovanú\n\nelektronických podpisov.\n4\n\nslužbu\n\nvalidácie\n\nkvalifikovaných\n\n10. Sťažovateľ tvrdí, že keďže oznámenie krajského súdu neobsahovalo upozornenie,\nže jeho podanie nebolo autorizované, resp. výsledok overenia podpisu bol negatívny, došlo\naj k porušeniu § 3 ods. 3 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 410/2015 Z.\nz. o podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu\nv znení neskorších predpisov a § 30 ods. 1 až 3 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej\npodobe\n\nvýkonu\n\npôsobnosti\n\nniektorých zákonov (zákon\n\no\n\norgánov\n\nverejnej\n\ne-Governmente)\n\nmoci\nv\n\na\n\no\n\nznení\n\nzmene\nneskorších\n\na\n\ndoplnení\npredpisov\n\n(ďalej len „zákon o e-Governmente“).\nSťažovateľ dôvodí, že „Vzhľadom na princípy právneho štátu podľa čl. 1\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, súčasťou ktorých je aj oprávnené očakávanie subjektov\npráv, že príslušné orgány štátu budú konať a rozhodovať podľa platných právnych\npredpisov a že tieto budú správne vykladať a aplikovať, nie je z ústavného hľadiska\nudržateľné, aby dobromyseľný účastník konania spoliehajúci sa na správnosť informácie\nsúdu o zaevidovaní odvolania v súdnom registri nedostal súdnu ochranu svojich práv\nv plnom rozsahu a to následkom pochybenia, ktorého sa dopustil súd v súvislosti\nposkytovaním dôveryhodných služieb validácie kvalifikovaných elektronických podpisov\na to z dôvodu nezaslania potvrdenia o neplatnosti elektronického podpisu (viď aj nález\nII. ÚS 62/2012 z 11. októbra 2012).“.\n11. Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 2 ods. 2 písm. c) bodu 8\nvykonávacieho\n\nrozhodnutia\n\nkomisie\n\n(EÚ)\n\n2015/1506\n\nz\n\n8.\n\nseptembra\n\n2015,\n\nktorým sa ustanovujú špecifikácie týkajúce sa formátov zdokonalených elektronických\npodpisov a zdokonalených elektronických pečatí, ktoré môžu subjekty verejného sektora\nuznávať, podľa článkov 27 ods. 5 a 37 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady\n(EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické\ntransakcie na vnútornom trhu (ďalej len „vykonávacie rozhodnutie č. 2015/1506“). V danej\nveci sa sťažovateľ ako spoliehajúca sa strana spoliehal, že krajský súd včas oznámi\nakékoľvek problémy súvisiace s validáciou elektronického podpisu, no keďže krajský súd\nprávnemu zástupcovi sťažovateľa neoznámil výsledok procesu validácie, neumožnil\nmu tak odhaliť akékoľvek problémy súvisiace s bezpečnosťou. Z čl. 2 ods. 2 ústavy\nmožno podľa mienky sťažovateľa „vyvodiť príkaz adresovaný všetkým štátnym orgánom,\n5\n\na teda\n\naj\n\nvšeobecným\n\nsúdom,\n\nprijať\n\nkaždé\n\npodanie\n\nuskutočnené\n\nspôsobom,\n\nktorý predpokladá a ustanovuje zákon. Ak tak dotknutý štátny orgán, v danom prípade\nkrajský súd, neurobí, dopustí sa neprípustného zásahu do základných práv dotknutej fyzickej\nosoby alebo právnickej osoby, ktorému treba priznať ústavnoprávnu ochranu. Konanie,\nresp. nečinnosť dotknutého štátneho orgánu, ktorým tento nerešpektuje ústavný príkaz\nkonkretizovaný v dotknutých ustanoveniach zákona, predstavuje porušenie základného\npráva na súdnu ochranu.“.\n12. Sťažovateľ ďalej uvádza, že napadnutým postupom krajského súdu došlo\naj k porušeniu čl. 25 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 tým, že krajský súd „odmietol\nelektronické podanie s elektronicky overeným podpisom vyhotoveným s použitím\nmandátneho certifikátu s tým, že nebolo urobené v elektronickej podobe bez toho,\naby právneho zástupcu sťažovateľa informoval o neplatnosti elektronického podpisu\nautomatizovaným spôsobom“.\n13. Vychádzajúc z čl. 33 nariadenia (EÚ) č. 910/2014, podľa ktorého kvalifikovanú\nslužbu\n\nvalidácie\n\niba kvalifikovaný\n\nkvalifikovaných\nposkytovateľ\n\nelektronických\n\ndôveryhodných\n\npodpisov\n\nslužieb,\n\nmôže\n\nposkytovať\n\na odpovede\n\nNárodného\n\nbezpečnostného úradu zo 16. januára 2020 na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa,\nz ktorej vyplýva, že krajský súd nie je kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných\nslužieb, sťažovateľ navrhuje, „aby ústavný súd po prijatí veci prerušil konanie a predložil\npodľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení\nEurópskeho spoločenstva) k výkladu aktov orgánov spoločenstiev Súdnemu dvoru\nEurópskeho spoločenstva nasledujúce predbežné otázky:\n1/ má sa článok 33 Nariadenia (EÚ) č. 910/2014 vykladať v tom zmysle, že bráni\nvnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej môže validáciu kvalifikovaných elektronických podpisov\nposkytovať aj nekvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodnej služby validácie kvalifikovaného\nelektronického podpisu?\n2/ majú sa články 33 Nariadenia (EÚ) č. 910/2014 a čl.2 ods.2 písm. c/ bod 8\nVYKONÁVACIEHO ROZHODNUTIA KOMISIE (/EÚ) 20151506 z 8. septembra 2015,\nktorým sa ustanovujú špecifikácie týkajúce sa formátov zdokonalených elektronických\n6\n\npodpisov a zdokonalených elektronických pečatí, ktoré môžu subjekty verejného sektora\nuznávať, podľa článkov 27 ods. 5 a 37 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady\n(EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické\ntransakcie na vnútornom trhu vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle\nktorej orgán verejnej moci odmietne elektronický podpis bez toho, aby doručil spoliehajúcej\nstrane výsledok procesu validácie a neumožnil tak spoliehajúcej sa strane odhaliť akékoľvek\nproblémy súvisiace s bezpečnosťou a integritou?“.\n14. Na základe uvedených dôvodov a po rozhodnutí Súdneho dvora Európskych\nspoločenstiev [správne má byť Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor“),\npozn.] sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil:\n„1/ Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/2/2016 porušil právo\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na to tým, že právnemu zástupcovi sťažovateľa nedoručil elektronickou formu správny\nvýsledok procesu validácie ktorý by umožnil sťažovateľovi (spoliehajúcej sa strane) odhaliť\nakékoľvek problémy súvisiace s bezpečnosťou a integritou.\n2/ Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 1/2018 porušil právo\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\ntým, že sťažovateľovi odňal jeho procesné práva.\n3/ Najvyššiemu súdu SR prikazuje konať o odvolaní podaného sťažovateľom dňa\n9.1.2018 elektronickou formou proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn.l2C/2/2016\nzo dňa 21.11.2017.\n4/ Sťažovateľovi - Spolku právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS) priznáva finančné\nzadosťučinenie v sume 12.500,- eur ktorú je povinný Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd\nv Bratislave zaplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od doručenia nálezu na účet\nsťažovateľa.\n\n7\n\n5/ Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd v Bratislave sú povinné spoločne\na nerozdielne v zmysle plnej moci uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 375,24 eur\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa do 2 mesiacov od doručenia nálezu.“\n15. Na základe výzvy ústavného súdu sa k obsahu ústavnej sťažnosti vyjadril\npredseda krajského súdu, ktorý vo vyjadrení sp. zn. 1 Spr V/521/2020 zo 6. októbra 2020\npoukázal na procesný postup krajského súdu po doručení odvolania sťažovateľa a uviedol,\nže «Z postupu tunajšieho súdu v súvislosti s podaním predmetného odvolania sťažovateľkou\nbez zaručeného elektronického podpisu vyplýva, že tunajší súd v danom prípade konal\ns mimoriadnou pozornosťou a opatrnosťou, o čom svedčí aj opakované technické posúdenie\npredmetného podania zo dňa 09.01.2018, ako aj predloženie danej veci na Najvyšší súd SR.\nK podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľky ďalej uvádzam, že vzhľadom na uvedené\nrozhodnutie\n\nNárodného\n\nbezpečnostného\n\núradu\n\nzo\n\ndňa\n\n8.\n\naugusta\n\n2018\n\nč. 02719/2018/KU/OLP-009 považujem interpretáciu predmetných právnych predpisov\nsťažovateľkou naznačujúcu, že tunajší súd konal v rozpore s ustanoveniami Nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (EU) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii\na dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení\nsmernice 1999/93/ES (ďalej len „Nariadenie EIDAS“) za účelovú a vytrhnutú z kontextu.\nSťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla v zásade rovnaké argumenty ako v správnom\nkonaní pred Národným bezpečnostným úradom (č. 1. 349-355), a to aj napriek tomu,\nže v predmetnom správnom konaní neobstáli.\nK bodom IIb/-IIe/ uvádzam, že z konštatovania Národného bezpečnostného úradu,\nže tunajší súd nemá udelený samostatný kvalifikovaný štatút, nevyplýva, že by tunajší súd\nporušil príslušné právne normy, naopak, dokazuje to, že tým pádom nemohlo dôjsť\nk porušeniu ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č. 272/2016 Z. z. zo strany tunajšieho súdu.\nKrajský súd v Bratislave neposkytuje služby validácie, nakoľko elektronické podania\n(ktoré sú odosielané prostredníctvom e-mailu ako to bolo aj v predmetnom prípade)\nsú doručované prostredníctvom centrálnej elektronickej podateľne rezortu Ministerstva\nspravodlivosti SR. Vzhľadom na to nemohlo v týchto bodoch dôjsť k porušeniu príslušných\nprávnych predpisov zo strany tunajšieho súdu, nakoľko notifikácia resp. validácia\nelektronických podaní prebieha automaticky, a to prostredníctvom centrálneho portálu MS\n8\n\nSR. V zmysle ustanovenia čl. 2 ods. 3 písm. a) inštrukcie MS SR č. 17594/2012-110\no postupe pri prijímaní, overovaní a evidencii elektronických podaní na súdy podpísaných\nzaručeným elektronickým podpisom (ďalej len „inštrukcia o ZEP“), elektronické podania\nprijímajú súdy na určenej e-mailovej adrese. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 inštrukcie\no ZEP, po prijatí elektronického podania na určenej e-mailovej adrese systém elektronickej\npodateľne pre dokumenty e-mailu vyhovujúce formátu zaručeného elektronického podpisu\nautomaticky odošle e-mailom osobe realizujúcej podanie potvrdenie o prijatí podania.\nKópia tohto e-mailu sa automaticky odošle aj zodpovedným osobám. Podľa ustanovenia\nčl. 4 ods. 1 inštrukcie o ZEP, overenie elektronického podania na určenej e-mailovej adrese\nvykoná elektronická podateľňa automaticky.\nV bode IIf/. sťažovateľka uvádza, že Krajský súd v Bratislave v danej veci v rozpore\ns ustanovením čl. 25 ods. 1 Nariadenia EIDAS nezákonne odmietol právny účinok\nelektronického podpisu. Odvolanie zo dňa 09.01.2018 bolo podané formou e-mailu\nbez zaručeného elektronického podpisu, o čom svedčí aj originál predmetného podania,\nktorý\n\npreskúmal\n\naj\n\nNárodný\n\nbezpečnostný\n\núrad.\n\nNavyše\n\nustanovenie\n\nčl.\n\n25\n\nods. 1 Nariadenia EIDAS sa zaoberá výlučne prípustnosťou (obyčajného) elektronického\npodpisu ako dôkazu v súdnom konaní a nevyplýva z neho, že by mal elektronický podpis\nrovnaké právne účinky ako kvalifikovaný elektronický podpis. Nariadenie EIDAS výslovne\nvymedzuje tri typy elektronických podpisov, a to: (a) (jednoduchý) elektronický podpis,\n(b) zaručený elektronický podpis a (c) kvalifikovaný elektronický podpis, ktorý je založený\nna kvalifikovanom certifikáte pre elektronické podpisy, pričom právne účinky každého\nz týchto typov podpisov sú iné. To, že (jednoduchý) elektronický podpis nemožno odmietnuť\nako dôkaz v zmysle ustanovenia čl. 25 ods. 1 Nariadenia EIDAS, nemožno interpretovať\ntak, že (jednoduchý) elektronický podpis má rovnaké právne účinky ako kvalifikovaný\nelektronický podpis.».\nII.\nRelevantná právna úprava\n16. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9\n\n17. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n18. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n19. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n20. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n21. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n\n10\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na samotné posúdenie veci ústavným súdom\n22. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie sťažovateľom označených\npráv (bod 1 tohto uznesenia) napadnutým postupom krajského súdu, ktorý v súvislosti\nso sťažovateľom podaným odvolaním s „elektronicky overeným podpisom realizovaným\npomocou\n\nmandátneho\n\ncertifikátu\n\nadvokáta“,\n\ndoručeným\n\nmailom\n\nna\n\nadresu\n\npodatelnaKSBA@justice.sk, sťažovateľa neinformoval o výsledku procesu validácie\na napadnutým postupom najvyššieho súdu, ktorý vrátil spis vedený krajským súdom\npod sp. zn. 12 C 2/2016 krajskému súdu ako predložený bezdôvodne, čím odňal\nsťažovateľovi možnosť domáhať sa svojho práva na najvyššom súde.\n23. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti (návrhu) možno hovoriť\npredovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej\npríčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,\nporušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci\nvznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval\nuvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne\nnepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n24. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\n11\n\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento\nnatoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým postupom krajského súdu\n25. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je podstatná najmä\npožiadavka plynúca z § 45 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný\nrozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak.\n26. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti\npetitom,\n\nteda\n\ntou\n\nčasťou\n\nústavnej\n\nsťažnosti,\n\nv\n\nktorej\n\nsťažovateľ\n\nšpecifikuje,\n\nakého rozhodnutia sa domáha, čím zároveň vymedzí predmet a rozsah konania\npred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom\nna to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej\nústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich\npráv. Ústavný súd osobitne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie\nkonania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných\npráv a slobôd sú zastúpené zvoleným advokátom.\n\n12\n\n27. Vychádzajúc z petitu ústavnej sťažnosti a zo zásady viazanosti rozsahom\na dôvodmi návrhu na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom súde), ústavný súd ustálil,\nže predmetom ústavnoprávneho prieskumu je v časti ústavnej sťažnosti smerujúcej\nproti krajskému súdu jeho postup spočívajúci výhradne v tom „že právnemu zástupcovi\nsťažovateľa\n\nnedoručil\n\nelektronickou\n\nformu\n\nsprávny\n\nvýsledok\n\nprocesu\n\nvalidácie,\n\nktorý by umožnil sťažovateľovi (spoliehajúcej sa strane) odhaliť akékoľvek problémy\nsúvisiace s bezpečnosťou a integritou“, ako to explicitne uviedol sťažovateľ v petite\nsvojej ústavnej sťažnosti.\n28. Ústavný súd zároveň dáva do pozornosti, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti svoju\nargumentáciu takmer výhradne upriamil na postup krajského súdu, ktorým v súvislosti\nso sťažovateľom podaným odvolaním s „elektronicky overeným podpisom realizovaným\npomocou\n\nmandátneho\n\ncertifikátu\n\nadvokáta“,\n\ndoručeným\n\nmailom\n\nna\n\nadresu\n\n, sťažovateľa neinformoval o výsledku procesu validácie.\n29. Bez toho, aby sa ústavný súd zaoberal podrobnou sťažnostnou argumentáciou\nsťažovateľa, konštatuje, že v prípade sťažovateľom, v petite ústavnej sťažnosti\nšpecifikovaného napadnutého postupu, spočívajúceho v nedoručení výsledku procesu\nvalidácie kvalifikovaného elektronického podpisu, ide o úkon administratívno-technického\ncharakteru, ktorého účelom je potvrdenie toho, či kvalifikovaný elektronický podpis,\nktorým je podpísané podanie doručované elektronickou formou, je platný.\n30. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že samotný sťažovateľom vymedzený\nadministratívny postup nie je spôsobilý zasiahnuť do práva sťažovateľa na súdnu ochranu\nzaručeného ústavou a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného dohovorom bez toho,\naby sťažovateľ ústavnou sťažnosťou napadol oznámenie krajského súdu č. k. 12 C 2/2016333 z 22. januára 2018 o tom, že na jeho podanie, odvolanie doručené 9. januára 2018\nmailom bez zaručeného elektronického podpisu, prihliadať nebude, ktoré samo osebe\nmá potenciál zasiahnuť do sťažovateľom označených práv. Oznámenie krajského súdu,\nže na podanie sťažovateľa nebude prihliadať, však ústavnou sťažnosťou napadnuté nebolo.\n\n13\n\n31. Ústavný súd preto dospel k záveru, že v tomto prípade neexistuje žiadna\nvzájomná príčinná súvislosť medzi napadnutým postupom krajského súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 12 C 2/2016 a namietaným porušením práva sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť\nv tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým postupom najvyššieho súdu\n32. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuž judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n33. Postup súdov v konaní a jeho kvalita predurčená zákonom je vyjadrením\nzákladného práva na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy.\nOchranu základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy,\npričom ústavný súd súdnu ochranu v konaní o sťažnosti poskytuje iba vtedy, ak porušenie\nprocesných práv účastníkov konania chránených zákonmi je súčasne aj porušením\nzákladného práva alebo slobody upravených ústavou alebo medzinárodnou zmluvou\n(m. m. I. ÚS 54/97, IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 16/09).\n34. Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej\nochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu\na inú právnu ochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (porov. I. ÚS 117/05).\nPodľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46\nods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť\nkaždému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného\n14\n\nprocesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva\nna súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť (porov. II. ÚS 88/01). Ochranu základným\nprávam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy, pričom ústavný súd súdnu\nochranu v konaní o sťažnosti poskytuje iba vtedy, ak porušenie procesných práv účastníkov\nkonania chránených zákonmi je súčasne aj porušením základného práva alebo slobody\nupravených ústavou alebo medzinárodnou zmluvou (m. m. I. ÚS 54/97, IV. ÚS 192/08,\nIV. ÚS 16/09).\n35. Úlohou ústavného súdu v konkrétnom prípade je posúdiť súlad napadnutého\npostupu najvyššieho súdu v kontexte zaručenia práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne\nkonanie. Na tento účel sa ústavný súd oboznámil s obsahom súdneho spisu vedeného\npod sp. zn. 12 C 2/2016, z ktorého zistil, že po tom, ako krajský súd zistil, že podanie\nsťažovateľa,\n\nodvolanie\n\ndoručené\n,\n\n9.\n\njanuára\n\nneobsahovalo\n\n2018\n\nzaručený\n\nmailom\n(teraz\n\nna\n\nadresu\n\nkvalifikovaný,\n\npozn.) elektronický podpis a nebolo v zákonnej lehote doplnené v listinnej podobe,\n23. februára 2018 z opatrnosti predložil uvedený spis spolu s opravným prostriedkom\nsťažovateľa proti rozsudku krajského súdu č. k. 12 C 2/2006-302 z 21. novembra 2017\nnajvyššiemu súdu ako odvolaciemu súdu. V prípise krajský súd uviedol, že odvolanie\nsťažovateľa „bolo podané prostredníctvom elektronických prostriedkov bez zaručeného\nelektronického podpisu dňa 09.01.2018 (č.l. 310), pričom nebolo písomne doplnené v lehote\npodľa § 125 ods. 2 C.s.p. a preto sa na takéto podanie neprihliada (súd z tohto dôvodu\nodvolanie nedoručoval protistrane)“. Z obsahu prípisu ďalej vyplýva, že krajský súd\npreveril podanie sťažovateľa prostredníctvom technika krajského súdu, ktorý zistil,\nže dokument, odvolanie sťažovateľa, nebol podpísaný elektronickým zaručeným podpisom,\no čom svedčí výpis z podateľne. Dňa 8. marca 2018 krajský súd doručil najvyššiemu súdu\nna vedomie podanie právneho zástupcu sťažovateľa, návrh na začatie konania o spáchaní\nsprávneho deliktu adresovaný Národnému bezpečnostnému úradu. Dňa 17. augusta 2018\nkrajský\n\nsúd\n\ndoručil\n\nnajvyššiemu\n\nsúdu\n\nna\n\nvedomie\n\nrozhodnutie\n\nNBÚ\n\nč. 02719/2018/KÚ/OLP-009 z 8. augusta 2018 (ďalej len „rozhodnutie NBÚ“), na základe\nktorého NBÚ zastavil konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti podľa § 14\nods. 3 zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie\n15\n\nna vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných\nslužbách) v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť krajský súd\ntým, že odmietol\n\nprijať\n\nodvolanie\n\nproti\n\nrozsudku\n\nč.\n\nk.\n\n12\n\nC\n\n2/2006-302\n\nz 21. novembra 2017, pretože nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu.\nZ rozhodnutia NBÚ vyplýva, že NBÚ preskúmal originál elektronického podania,\nktoré mu krajský súd poskytol vo formáte, v akom mu bolo podanie doručené, a vyhodnotil,\nže toto podanie nebolo podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom a krajský súd\nv procesnom postupe nepochybil.\n36. Najvyšší súd prípisom sp. zn. 7 Co 1/2018 z 13. februára 2020 vrátil spis vedený\npod sp. zn. 12 C 2/2016 krajskému súdu ako predložený bezdôvodne, keďže nevznikol\ndôvod na jeho predloženie odvolaciemu súdu. Najvyšší súd okrem iného v prípise poukázal\nna zistenia plynúce z rozhodnutia NBÚ a ďalej uviedol, že keďže zo spisu preukázateľne\nvyplýva, že išlo o elektronické podanie bez kvalifikovaného elektronického podpisu,\nteda bez\n\nautorizácie,\n\nvzťahujú\n\nsa\n\nna\n\ntaké\n\npodanie\n\npodmienky\n\npodľa\n\n§\n\n125\n\nods. 2 CSP, a keďže sťažovateľ svoje podanie nedoplnil, neprihliada sa naň. Uvedené\nkrajský súd sťažovateľovi aj oznámil. Najvyšší súd dodal, že krajský súd mal postupovať\npodľa § 132 a § 132a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,\nŠpecializovaný\n\ntrestný\n\nsúd\n\na vojenské\n\nsúdy\n\nv\n\nznení\n\nneskorších\n\npredpisov\n\n(ďalej len „vyhláška č. 543/2005 Z. z.“) v spojení s ustanoveniami zákona o e-Governmente\na spis ďalej nepredkladať najvyššiemu súdu.\n37. Z obsahu spisu vedeného krajským súdom pod sp. zn. 12 C 2/2016 vyplýva,\nže tvrdenie sťažovateľa, že podanie adresované krajskému súdu bolo riadne autorizované\npodľa osobitného predpisu, a to „elektronicky overeným podpisom realizovaným pomocou\nmandátneho certifikátu advokáta“, sa nezakladá na pravde. Na tomto mieste je podstatné\nuviesť, že sťažovateľ mal možnosť preukázať svoje tvrdenie, keď ho krajský súd\nv oznámení č. k. 12 C 2/2016-333 z 22. januára 2018 upovedomil, že v prípade, ak podal\nodvolanie v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, je potrebné túto\nskutočnosť preukázať. Zo zistení krajského súdu, ako aj NBÚ (rozhodnutie NBÚ č. l. 363\n16\n\nspisu) vyplynulo, že podanie sťažovateľa doručené mailom krajskému súdu kvalifikovaný\nelektronický podpis neobsahovalo.\n38. Ústavný súd pripomína, že ústavná sťažnosť sa týka skutkových zistení\nsprávneho súdu o neplatnosti overenia podpisu, ktoré však ústavný súd nemá právomoc\nverifikovať, pretože nie je skutkovým súdom, ale je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n39. Podľa § 125 ods. ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej\npodobe alebo v elektronickej podobe.\nPodľa § 125 ods. ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe\nbez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe\nalebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne\nnedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie\npodania nevyzýva.\n40. Pokiaľ za týchto skutkových okolností krajský súd oznámil sťažovateľovi\n(oznámenie č. k. 12 C 2/2016-333 z 22. januára 2018), že na jeho odvolanie podané\n9. januára 2018 elektronicky mailom bez zaručeného (teraz kvalifikovaného, pozn.)\nelektronického podpisu neprihliada, pretože nebolo podľa § 125 ods. 2 CSP v zákonnej\nlehote doplnené, nemal právny dôvod vec postupovať na rozhodnutie najvyššiemu súdu.\n41. Podľa § 132a vyhlášky č. 543/2005 Z. z. podanie, ktoré bolo urobené\nv elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, sa ihneď po prijatí\nodovzdá podateľni na ďalší postup podľa § 129. Ak má byť podľa predpisov o konaní\npred súdmi takéto podanie doplnené v zákonom ustanovenej lehote a nedôjde\nk jeho doplneniu, na podanie sa ďalej neprihliada a táto skutočnosť sa vyznačí v aplikácii.\n42. Najvyšší súd tým, že spis vedený pod sp. zn. 12 C 2/2016 vrátil ako predložený\nbezdôvodne, rešpektoval platnú procesnoprávnu úpravu vzťahujúcu sa na formu\na prijímanie podaní, postupoval v zmysle relevantných na vec sa vzťahujúcich ustanovení\nprávnych predpisov a jeho postup nemožno považovať za svojvoľný.\n17\n\n43.\n\nPostup\n\nsúdneho\n\norgánu,\n\nktorý\n\nkoná\n\nv súlade\n\ns\n\nprocesnoprávnymi\n\na hmotnoprávnymi predpismi konania v občianskoprávnej veci, nemožno považovať\nza porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Súhlas\ns argumentáciou sťažovateľa by naopak viedol k absurdnému záveru, a to, že rešpektovaniu\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zodpovedá taký postup súdov,\nktorý nie je v súlade s platnou právnou úpravou ich konania a rozhodovania.\n44. Ústavný súd v závere opakovane upozorňuje na zásadu „vigilantibus iura scripta\nsunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým),\nteda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné\noprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, zvlášť,\nkeď je účastník\n\n(sťažovateľ)\n\nzastúpený\n\nkvalifikovaným\n\nprávnym\n\nzástupcom,\n\nktorý má vytvorené možnosti na elektronickú komunikáciu s orgánmi verejnej moci\na vzhľadom na to by mal byť dostatočne pripravený tieto prostriedky kvalifikovaným\nspôsobom používať (vrátane bdelosti nad skutočnosťou, či jeho podanie bolo doručené\nsprávnemu subjektu a v správnom formáte).\n45. Ústavný súd vzhľadom na už uvedené nezistil príčinnú súvislosť medzi\nnapadnutým postupom najvyššieho súdu a možným porušením sťažovateľom označených\npráv, pretože najvyšší súd postupoval v absolútnom súlade s platným právom, a len samotná\nskutočnosť, že sťažovateľ s uvedeným postupom nesúhlasí, nemôže viesť k záveru\no arbitrárnosti názoru alebo svojvôli v postupe súdu.\n46. Keďže z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa napadnutý\npostup najvyššieho súdu spochybňoval, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa,\nktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.3 K namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy napadnutým\npostupom krajského súdu a najvyššieho súdu\n\n18\n\n47. Ústavný súd zdôrazňuje, že čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy majú charakter\nústavných princípov, resp. všeobecných interpretačných pravidiel, ktoré sú všetky orgány\nverejnej moci povinné rešpektovať pri výklade a uplatňovaní ústavy, a preto sú vždy\nimplicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o sťažnostiach\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Keďže predmetom tohto konania je rozhodovanie o porušení\nzákladných práv alebo slobôd vyplývajúcich z ústavy a dohovoru, možno v tomto konaní\nuvažovať o porušení čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy len v spojení s porušením konkrétneho\nzákladného práva alebo slobody (m. m. IV. ÚS 119/07, IV. ÚS 332/2012).\nPretože v posudzovanom prípade ústavný súd nedospel k záveru o porušení základného\npráva podľa ústavy ani práva podľa dohovoru, nemohol dospieť ani k záveru o porušení\nčl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, a preto sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nIII.4 K návrhu na prerušenie konania pred ústavným súdom\n48. Obsahom ústavnej sťažnosti je aj návrh sťažovateľa na prerušenie konania\npred ústavným súdom a návrh na predloženie otázok podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) Súdnemu dvoru.\n49. Účelom a podstatou konania o prejudiciálnej otázke je podľa stabilizovanej\njudikatúry Súdneho dvora spolupráca vnútroštátneho súdu so Súdnym dvorom pri výklade\npráva Európskej únie (ďalej aj „EÚ“). Konanie podľa čl. 234 Zmluvy o založení\nEurópskeho\n\nspoločenstva\n\n(teraz\n\nčl.\n\n267\n\nZFEÚ)\n\nje\n\nzaložené\n\nna\n\ndeľbe\n\núloh\n\nmedzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom. Je vecou len vnútroštátneho súdu,\npred ktorým začal spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť\nso zreteľom na konkrétne okolnosti veci nevyhnutnosť rozsudku o prejudiciálnej otázke\npre vydanie rozsudku vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu\ndvoru. V dôsledku toho je Súdny dvor v zásade povinný rozhodnúť, pokiaľ sa položené\notázky týkajú výkladu práva Európskej únie (napríklad rozsudok z 11. 7. 2006, Chacón\nNavas, C 13/05, bod 32 a tam citovaná judikatúra).\n\n19\n\n50. Podľa čl. 267 ods. 1 a 3 ZFEÚ sú súdy členských štátov, proti rozhodnutiu\nktorých už niet opravného prostriedku, povinné predložiť Súdnemu dvoru predbežnú\n(prejudiciálnu) otázku týkajúcu sa výkladu zmlúv alebo platnosti a výkladu aktov inštitúcií,\norgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. Je nesporné, že proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný žiadny ďalší opravný prostriedok, ústavný súd preto v tomto postavení\nnepochybne je súdom poslednej inštancie v zmysle čl. 267 ods. 3 ZFEÚ s povinnosťou\npoložiť predbežnú (prejudiciálnu) otázku Súdnemu dvoru.\n51. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku nevzniká v každom prípade.\nZ primárneho práva EÚ a judikatúry Súdneho dvora vyplýva viacero výnimiek z povinnosti\npredložiť prejudiciálnu otázku (pozri Mazák, J., Jánošíková, M. Základy práva Európskej\núnie. Ústavný systém a súdna ochrana. Bratislava : IURA EDITION, 2009, s. 420),\nkonkrétne ak:\na) odpoveď na prejudiciálnu otázku by nemala žiadny význam na vytvorenie\nprávneho základu na rozhodnutie vo veci samej,\nb) ide o otázku, ktorá bola v skutkovo a právne podobnom prípade vyriešená Súdnym\ndvorom, alebo o právnu otázku, ktorá sa vyriešila v judikatúre Súdneho dvora bez zreteľa\nna to, v akých konaniach bola predložená (princíp „acte éclairé“), alebo ak\nc) je výklad práva EÚ taký jasný, že nevznikajú žiadne rozumné pochybnosti\no výsledku (princíp „acte clair“).\n52. V prípade, ak sú uvedené podmienky splnené, všeobecný súd môže a musí\naplikovať právo EÚ, resp. musí mu priznať účinky závislé okrem iného aj od druhu\nprameňa, v ktorom je predmetné pravidlo vyjadrené, bez toho, aby sa musel obrátiť\ns prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor.\n53. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru\n(napr. IV. ÚS 142/2013), podľa ktorej je vecou vnútroštátneho (všeobecného) súdu,\npred ktorým začal spor a ktorý nesie zodpovednosť za rozhodnutie vo veci samej, posúdiť\nso zreteľom na konkrétne okolnosti veci nevyhnutnosť rozhodnutia Súdneho dvora\no prejudiciálnej otázke na vydanie rozsudku vo veci samej, relevantnosť otázok,\nktoré Súdnemu dvoru položí (napr. IV. ÚS 206/08, II. ÚS 129/2010, II. ÚS 163/2010),\n20\n\nako aj to, či sú splnené predpoklady, za ktorých vnútroštátny súd konajúci o veci\nnemá povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru (m. m. IV. ÚS 108/2010,\nII. ÚS 690/2017).\n54. Aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva rozhodnutie všeobecného súdu,\nktoré dostatočne odôvodňuje nepredloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru,\nnepredstavuje porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru (rozsudok Ullens de Schooten a Rezabek\nproti Belgicku z 20. 9. 2011, sťažnosti č. 3989/07 a č. 38353/07).\n55. S poukazom na uvedené možno formulovať záver, že len zásadné a kvalifikované\npochybenie pri rozhodovaní o (ne)predložení prejudiciálnej otázky, ktoré môže spočívať\nvo svojvoľnom či na prvý pohľad celkom nesprávnom nepredložení prejudiciálnej otázky\nSúdnemu dvoru v prípade, keď súd sám o interpretácii práva EÚ mal pochybnosti\na predbežnú otázku nepredložil, má za následok porušenie základného práva na súdnu\nochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie, keďže týmto spôsobom by bola\nsvojvoľne popretá právomoc Súdneho dvora (II. ÚS 129/2010, porovnaj aj rozhodnutie\nSpolkového ústavného súdu BVerfGe 82, 159 a uznesenie Ústavného súdu Českej republiky\nsp. zn. IV. ÚS 154/08 z 30. 6. 2008).\n56. Predmetom sťažovateľovom navrhovaných otázok je výklad čl. 33 nariadenia EÚ\nč. 910/2014 a čl. 2 ods. 2 písm. c) bodu 8 vykonávacieho rozhodnutia č. 2015/1506,\nvo vzťahu ku ktorým sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd predložil Súdnemu dvoru tieto\notázky:\n„1/ má sa článok 33 Nariadenia (EÚ) č. 910/2014 vykladať v tom zmysle, že bráni\nvnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej môže validáciu kvalifikovaných elektronických podpisov\nposkytovať aj nekvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodnej služby validácie kvalifikovaného\nelektronického podpisu?\n2/ majú sa články 33 Nariadenia (EÚ) č. 910/2014 a čl.2 ods.2 písm. c/ bod 8\nVYKONÁVACIEHO ROZHODNUTIA KOMISIE (/EÚ) 20151506 z 8. septembra 2015,\nktorým sa ustanovujú špecifikácie týkajúce sa formátov zdokonalených elektronických\npodpisov a zdokonalených elektronických pečatí, ktoré môžu subjekty verejného sektora\nuznávať, podľa článkov 27 ods. 5 a 37 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady\n21\n\n(EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické\ntransakcie na vnútornom trhu vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle\nktorej orgán verejnej moci odmietne elektronický podpis bez toho, aby doručil spoliehajúcej\nstrane výsledok procesu validácie a neumožnil tak spoliehajúcej sa strane odhaliť akékoľvek\nproblémy súvisiace s bezpečnosťou a integritou?“\n57. Podľa čl. 33 ods. 1 nariadenia EÚ č. 910/2014 kvalifikovanú službu validácie\nkvalifikovaných elektronických podpisov môže poskytovať iba kvalifikovaný poskytovateľ\ndôveryhodných služieb, ktorý: a) poskytuje validáciu v súlade s čl. 32 ods. 1 a b)\nspoliehajúcim sa stranám umožňuje získať výsledok procesu validácie automatizovaným\nspôsobom, ktorý je spoľahlivý, efektívny a ktorý obsahuje zdokonalený elektronický podpis\nalebo zdokonalenú elektronickú pečať poskytovateľa kvalifikovanej služby validácie.\nPodľa čl. 33 ods. 2 nariadenia EÚ č. 910/2014 komisia môže prostredníctvom\nvykonávacích aktov určiť referenčné čísla noriem pre kvalifikovanú službu validácie\nuvedenú v odseku 1. Ak služba validácie kvalifikovaných elektronických podpisov spĺňa\nuvedené normy, zastáva sa názor, že je v súlade s požiadavkami stanovenými\nv odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania\nuvedeným v čl. 48 ods. 2.\nPodľa čl. 2 ods. 2 písm. c) bodu 8 vykonávacieho rozhodnutia č. 2015/1506 možnosti\nvalidácie podpisu musia potvrdzovať platnosť elektronického podpisu za predpokladu,\nže systém použitý na validáciu zdokonaleného elektronického podpisu poskytuje\nspoliehajúcej sa strane správny výsledok procesu validácie a umožňuje spoliehajúcej\nsa strane odhaliť akékoľvek problémy súvisiace s bezpečnosťou.\n58. Návrh na podanie výkladu citovaných ustanovení Súdnym dvorom sťažovateľ\nodôvodnil tým, že z vyjadrení NBÚ (list z 27. februára 2018 a zo 16. januára 2020) vyplýva,\nže krajský súd nie je kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb v zmysle\nčl. 33 nariadenia (EÚ) č. 910/2014, a tak tým, že vo veci sťažovateľa mal kvalifikovanú\nslužbu validácie kvalifikovaných elektronický podpisov poskytovať krajský súd, postupoval\nv rozpore s tým článkom nariadenia. Zároveň tým, že krajský súd podľa presvedčenia\nsťažovateľa mu neoznámil správny výsledok procesu validácie a znemožnil mu tým odhaliť\n22\n\nakékoľvek problémy súvisiace s bezpečnosťou a integritou, postupoval v rozpore s čl. 2\nods. 2 písm. c) bodom 8 vykonávacieho rozhodnutia č. 2015/1506.\n59. Ústavný súd konštatuje, že prejudiciálne otázky navrhované sťažovateľom\nk výkladu čl. 33 nariadenia EÚ č. 910/2014 a čl. 2 ods. 2 písm. c) bodu 8 vykonávacieho\nrozhodnutia komisie (EÚ) č. 2015/1506 nie sú vo veci sťažovateľa relevantné,\npretože požadovaný výklad ustanovení aktov orgánov EÚ nemá žiadnu súvislosť\ns predmetom konania a odpoveď na prejudiciálne otázky nemôže mať žiaden vplyv\npre rozhodnutie vo veci sťažovateľa.\n60. Návrh sťažovateľa na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru\nvychádza z nesprávnej premisy, že kvalifikovanú službu validácie kvalifikovaných\nelektronických\n\npodpisov\n\nmal\n\nvo\n\nveci\n\nsťažovateľa\n\nposkytovať\n\nkrajský\n\nsúd,\n\nktorý nie je kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb, a tak mal byť postup\nkrajského súdu v rozpore s čl. 33 nariadenia (EÚ) č. 910/2014. Je pravdou, že krajský súd\nnie je kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb, nemá udelený samostatný\nkvalifikovaný štatút, ako to vyplýva aj z rozhodnutia NBÚ, no zároveň krajský súd\nani neposkytuje služby validácie, pretože elektronické podania, ktoré sú odosielané\nprostredníctvom mailu (ako to bolo aj v prípade sťažovateľa), sú doručované\nprostredníctvom centrálnej elektronickej podateľne rezortu ministerstva spravodlivosti.\nValidácia elektronických podaní prebieha automaticky, a to prostredníctvom centrálneho\nportálu ministerstva spravodlivosti. V zmysle ustanovenia čl. 2 ods. 3 písm. a) inštrukcie\nministerstva spravodlivosti č. 17594/2012-110 o postupe pri prijímaní, overovaní\na evidencii elektronických podaní na súdy podpísaných zaručeným elektronickým podpisom\n(ďalej len „inštrukcia o ZEP“) elektronické podania prijímajú súdy na určenej mailovej\nadrese. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 inštrukcie o ZEP po prijatí elektronického podania\nna určenej mailovej adrese systém elektronickej podateľne pre dokumenty mailu\nvyhovujúce formátu zaručeného elektronického podpisu automaticky odošle mailom osobe\nrealizujúcej podanie potvrdenie o prijatí podania. Kópia tohto mailu sa automaticky odošle\naj zodpovedným osobám. Podľa ustanovenia čl. 4 ods. 1 inštrukcie o ZEP overenie\nelektronického podania na určenej mailovej adrese vykoná elektronická podateľňa\n23\n\nautomaticky. Kvalifikovanú službu validácie kvalifikovaných elektronických podpisov\nposkytujú kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb, ktorým NBÚ udelil\nkvalifikovaný štatút a ktorí sú vedení v dôveryhodnom zozname vedeným Národným\nbezpečnostným úradom.\n61. Odhliadnuc od uvedeného, validácia, tak ako ju definuje čl. 3 bod 41 nariadenia\n(EÚ)\n\nč.\n\n910/2014,\n\nje\n\nproces\n\noverenia\n\na potvrdenia,\n\nže\n\nelektronický\n\npodpis\n\nalebo elektronická pečať sú platné. Nariadenie (EÚ) č. 910/2014 rozlišuje tri typy\nelektronických podpisov, a to (jednoduchý) elektronický podpis, zdokonalený elektronický\npodpis a kvalifikovaný elektronický podpis, ktorý je založený na kvalifikovanom certifikáte\npre elektronické podpisy, pričom právne účinky každého z týchto typov podpisov\nsú rozdielne. Článok 33 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 upravuje podmienky poskytovania\nkvalifikovanej služby validácie\n\nkvalifikovaných elektronických podpisov a čl. 2\n\nods. 2 písm. c) bod 8 vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) č. 2015/1506 upravuje možnosti\nvalidácie zdokonaleného elektronického podpisu. Ani jedno z uvedených ustanovení teda\nnie je aplikovateľné v prípade sťažovateľa, ktorého podanie doručené krajskému súdu\nelektronickou poštou, mailom, kvalifikovaný elektronický podpis neobsahovalo.\n62. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd návrhu sťažovateľa na prerušenie\nkonania a predloženie otázok podľa čl. 267 ZFEÚ Súdnemu dvoru nevyhovel.\n63.\n\nKeďže\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\nbola\n\nako\n\ncelok\n\nodmietnutá,\n\nrozhodovanie\n\no ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie,\na preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. novembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n24", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "odvolanie", "predbežná (prejudiciálna) otázka", "elektronický podpis", "podanie-právne účinky podania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3db0bbe0-c7ab-4288-a0d8-76588f8f05de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.690.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 690/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 690/2017 z 10. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.690.2017.1"}, {"guid": "ussr:889f7575-4d86-464f-be68-47f01a71963e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2013 z 8. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-08", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:889f7575-4d86-464f-be68-47f01a71963e"}, {"guid": "ussr:5de0ff1b-94ea-47d6-bf15-15a03d2f1bf4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 62/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 62/2012 z 11. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5de0ff1b-94ea-47d6-bf15-15a03d2f1bf4"}, {"guid": "ussr:2656ad7b-5b7c-4319-ae3b-f99bc1f1fb4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 332/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 332/2012 z 21. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-21", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2656ad7b-5b7c-4319-ae3b-f99bc1f1fb4f"}, {"guid": "ussr:e8a073fd-0835-40cb-afbb-42858da40527", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 163/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2010 z 18. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-18", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e8a073fd-0835-40cb-afbb-42858da40527"}, {"guid": "ussr:66044c0b-0401-41ee-907d-b78ae6319e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 129/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 129/2010 z 3. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:66044c0b-0401-41ee-907d-b78ae6319e1f"}, {"guid": "ussr:e26f2190-f6f5-45b0-bc84-798539e991c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 108/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 108/2010 z 19. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-19", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e26f2190-f6f5-45b0-bc84-798539e991c0"}, {"guid": "ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/09 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b"}, {"guid": "ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 224, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f"}, {"guid": "ussr:d1949d3d-b72a-4572-8289-11682d646d4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 206/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 206/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1949d3d-b72a-4572-8289-11682d646d4c"}, {"guid": "ussr:5ab1025c-8b47-4b15-9e2e-8c27a8c2f297", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 154/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 154/08 z 6. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-06", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab1025c-8b47-4b15-9e2e-8c27a8c2f297"}, {"guid": "ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/07 z 20. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-20", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:2a4a1412-1c6b-4822-9060-8b8a01e47949", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 54/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/97 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 456, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.1997.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}], "citovane_v": []}