{"guid": "ussr:02a30432-701d-4cd9-bd26-81c02caddd8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.542.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 542/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 542/2020 z 19. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. novembra 2020, sp. zn. II. ÚS 542/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.542.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/02a30432-701d-4cd9-bd26-81c02caddd8a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.542.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.542.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.542.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 542/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\nzastúpeného advokátskou kanceláriou PARA advokáti, s. r. o., Gagarinova 10/A, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát Mgr. Marek Para, vo veci namietaného porušenia základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 Cdo 109/2019 z 28. mája 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSťažnostná argumentácia a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n22. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Cdo 109/2019\nz 28. mája 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal\n28. januára 2013 na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) žalobu, ktorou sa\ndomáhal určenia neplatnosti výpovede danej zamestnávateľom. Okresný súd rozhodol\nvo veci rozsudkom sp. zn. 7 Cpr 2/2013 zo 17. októbra 2016 tak, že výpoveď daná listom\nzamestnávateľa je neplatná. Okresný súd konštatoval, že zo strany zamestnávateľa\nboli splnené podmienky skončenia pracovného pomeru podľa § 61 ods. 2 zákona\nč. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník\npráce“), avšak neboli splnené podmienky podľa § 63 ods. 1 písm. d) bodu 2 Zákonníka\npráce, keďže tzv. ponuková povinnosť zamestnávateľa v zmysle uvedeného ustanovenia je\nhmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede danej zo strany zamestnávateľa, pričom\npri nesplnení ponukovej povinnosti je výpoveď neplatná. V konkrétnom prípade okresný\nsúd považoval za preukázané, že žalovaný si ako zamestnávateľ nesplnil ponukovú\npovinnosť,\n\npretože\n\nz nadčasových\n\nhodín\n\niných\n\npedagogických\n\nzamestnancov\n\nzamestnávateľa bolo možné vytvoriť sťažovateľovi vyučovací úväzok a zamestnávať\nsťažovateľa aj na kratší pracovný čas.\nProti rozsudku súdu prvej inštancie podal zamestnávateľ odvolanie, o ktorom\nrozhodol\n\nKrajský\n\nsúd\n\nv Bratislave\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nrozsudkom\n\nsp. zn. 8 CoPr 8/2017 z 15. mája 2018 tak, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu\nsťažovateľa zamietol. Odvolací súd sa s argumentáciou okresného súdu vo vzťahu\nk splneniu si ponukovej povinnosti zamestnávateľa nestotožnil. Podľa názoru krajského\nsúdu sa povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce vzťahuje na existujúce voľné\npracovné miesto a nemožno od zamestnávateľa vyžadovať, aby vytvoril nové pracovné\nmiesto z nadčasov iných zamestnancov. Odvolací súd preto dospel k záveru, že k splneniu\n\n2\n\nponukovej povinnosti zo strany žalovaného došlo, čím bola pre platnosť výpovede naplnená\naj hmotnoprávna podmienka podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce.\nProti rozsudku odvolacieho súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom najvyšší súd\nrozhodol napadnutým uznesením tak, že dovolanie odmietol a žalovanému priznal nárok\nna náhradu trov dovolacieho konania.\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje tým, že v dovolaní napadol\n„s použitím ustanovenia § 421 Civilného sporového poriadku nesprávne právne posúdenie\nveci odvolacím súdom.“. V dovolaní sťažovateľ okrem iného uviedol, „že sa nestotožnil\ns právnym názorom odvolacieho súdu o nemožnosti ponuky práce pre sťažovateľa z práce\nnadčas iných pedagogických zamestnancov.“. Napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nbolo dovolanie sťažovateľa odmietnuté „z dôvodu nesplnenia formálnych náležitostí\nstanovených pre podanie dovolania, i. c. z dôvodu nevymedzenia dovolacích dôvodov\nv súlade s ustanoveniami § 421 a § 432 Civilného sporového poriadku.\nPodľa úpravy inštitútu dovolania v Občianskom súdnom poriadku bol nárok\nna dovolanie viac zrejmý, pretože v prípade, ak krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, mal sťažovateľ ako účastník konania automaticky možnosť pre preskúmanie\nrozhodnutia Najvyšším súdom ako treťou inštanciou. Podstatou právnej úpravy dovolania\nv Občianskom súdnom poriadku bolo určiť, či došlo k správnemu právnemu posúdeniu veci\nokresným alebo krajským súdom. Podľa súčasnej právnej úpravy Civilného sporového\nporiadku však nie je podstatou dovolania rozhodnutie, ktorý zo všeobecných súdov nižšej\ninštancie rozhodol po právnej stránke správne, ale rozhodnúť, či právoplatné rozhodnutie\nnapadnuté dovolaním je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, resp. či nie je potrebné\ndotvoriť rozhodovaciu prax.\nV zmysle Civilného sporového poriadku je tak Najvyšší súd Slovenskej republiky\nzodpovedný za zjednocovanie a tvorbu judikatúry. V podanom dovolaní je preto dovolateľ\npovinný vymedziť, o čo vo veci ide a čo je podstatou veci, pričom postupuje podľa § 432\nCivilného sporového poriadku.“.\nPodľa sťažovateľa podstatou nesprávneho postupu krajského súdu bolo odlišné\nprávne posúdenie veci, teda splnenie hmotnoprávnej podmienky podľa § 63 ods. 2\nZákonníka práce. Sťažovateľ je toho názoru, že v dovolaní postupoval v súlade s § 432\n\n3\n\nods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“), pretože v podanom dovolaní výslovne prejavil svoj nesúhlas s právnym\nposúdením veci krajským súdom vo vzťahu k splneniu ponukovej povinnosti podľa § 63\nods. 2 Zákonníka práce, čím aplikoval dovolací dôvod podľa § 421 CSP, pričom rovnako\ns poukazom na príslušnú právnu úpravu na úseku pedagogických zamestnancov uviedol,\nprečo právny názor odvolacieho súdu považuje za nesprávny.\nSťažovateľ je presvedčený, že splnil zákonné podmienky prípustnosti dovolania,\npretože v podanom dovolaní uviedol dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie veci)\na tiež, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom.\nS odkazom na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. júna 2020 je\nsťažovateľ toho názoru, že postupom najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho práva\nna prístup k súdu, pretože neboli splnené podmienky na odmietnutie dovolania.\n4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v jeho veci\nrozhodol nálezom takto:\n„Základné právo sťažovateľa\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nzo\n\ndňa\n\n28.05.2020,\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nzo\n\ndňa\n\n28.05.2020,\n\nsp. zn. 2Cdo 109/2019 porušené bolo.\nUznesenie\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 2Cdo 109/2019 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie a rozhodnutie.\nSťažovateľovi\n\npriznáva náhradu trov právneho\n\nzastúpenia v sume 375,24 EUR... ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný\nvyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa...“\nII.\nRelevantná právna úprava\n5. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n4\n\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\n\n5\n\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej\nmoci alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 110/02, II. ÚS 101/03, III. ÚS 155/09,\nII. ÚS 66/2011, IV. ÚS 473/2012, III. ÚS 288/2016, II. 59/2019).\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,\nktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n13. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu. V rámci predostretej\nargumentácie prezentuje výhrady proti odmietnutiu jeho dovolania najvyšším súdom, čím\ndošlo k porušeniu práva na prístup k súdu.\n14. Obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto\nprávach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).\n\n6\n\n15. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania, a preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy\nposudzované so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko,\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n16. Ústavný súd aj s poukazom na svoju stabilizovanú judikatúru zdôrazňuje,\nže otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť\ndovolacie konanie, patrí (v zásade) do výlučnej právomoci dovolacieho súdu,\nt. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti\ndovolania je v zásade otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru\no porušení označených práv sťažovateľa (napr. II. ÚS 324/2010, II. ÚS 471/2017),\nsamozrejme za predpokladu, že ide o riešenie ústavne udržateľné.\n17. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124\na čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu\nzavršuje najvyšší súd (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 593/2017).\nPri uplatňovaní právomoci podľa čl. 124 ústavy ústavný súd nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové\n\n7\n\nzistenia a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96,\nIII. ÚS 151/05). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, z novších napr. II. ÚS 206/2015,\nI. ÚS 41/2019). Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky\nzo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom\nrozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli)\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možne uvažovať\nlen v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by\nzásadne poprel ich účel a význam.\n18. V konkrétnom prípade ústavný súd posúdil súlad napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu v kontexte zaručenia práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.\nNa tento účel sa ústavný súd oboznámil s obsahom napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu, ktorým najvyšší súd dovolanie podané sťažovateľom odmietol ako neprípustné\npodľa § 447 písm. f) CSP, a v rámci toho aj s dovolacími dôvodmi vymedzenými\nsťažovateľom, pretože najvyšší súd ako dovolací súd je viazaný dôvodmi podaného\ndovolania v zmysle § 440 zákona CSP.\n19. Sťažovateľ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z § 421 ods. 1 písm. a) a c)\nCSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; c) ktorá je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n\n8\n\n20. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým,\nže rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n21. Z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd sa\nneodmietol zaoberať mimoriadnym opravným prostriedkom sťažovateľa, ale ako dovolací\nsúd jeho dovolanie riadne preskúmal so zreteľom na uplatnené dovolacie dôvody\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP. Najvyšší súd s poukazom na svoju judikatúru\na judikatúru ústavného súdu uviedol, že uplatnenie dovolacieho dôvodu spočívajúceho\nv nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 421 ods. 1 písm. a) a súčasne podľa § 421\nods. 1 písm. c) CSP sa vzájomne vylučuje, teda ich súbeh, resp. vzájomná kumulácia je\nvylúčená: „Nemožno totiž odôvodňovať prípustnosť dovolania tým, že určitá právna otázka\nje rozhodovacou praxou dovolacieho súdu riešená ustálené a zároveň, že dovolacím súdom\nnebola riešená, resp. že je ním riešená rozdielne.“\n22. V súvislosti s dovolacou námietkou podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolací\nsúd okrem iného uviedol, že dovolateľ (sťažovateľ) by mal „a/ konkretizovať právnu otázku\nriešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením\nrozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom\nodklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto\notázka správne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi\nodvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, alebo kritika toho,\nako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu\nuvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ CSP...\nPokiaľ dovolateľ v podanom dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú\nsúdnu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil,\ndovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom,\nktorú právnu otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli.\nV prípade absencie uvedeného dovolací súd nemôže pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých\nprocesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil prvoinštančný a\n\n9\n\nodvolací súd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky (do úvahy prichádzajúce)\nrozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky; v opačnom prípade by\nuskutočnil dovolací súd prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej\núpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) cieľu\nsledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP...\n... Žalobca, zastúpený advokátom, v dovolaní na preukázanie svojho tvrdenia, že\nodvolací súd sa pri riešení rozhodujúcej právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, resp. rozdielneho rozhodovania dovolacieho súdu o relevantnej\nprávnej otázke, neuvádza v dovolaní žiadne rozhodnutia dovolacieho súdu. Žalobca tak\nnevymedzuje ním uvádzaný dovolací dôvod spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.\nNie je totiž možné argumentovať tým, že odvolací súd sa pri riešení právnej otázky,\nod ktorej záviselo jeho rozhodnutie odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu bez toho, aby dovolateľ poukázal na tie rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré\npre konkrétnu právnu otázku tvoria ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Ak teda\ndovolateľ prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 421 ods. 1 písm. a/ CSP,\nt. j. odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, potom mal v dovolaní\nvýslovne uviesť relevantnú právnu otázku a rozhodnutia, od ktorých rozhodnutí dovolacieho\nsúdu predstavujúcich ustálenú súdnu prax sa odvolací súd pri riešení právnej otázky,\nod ktorej záviselo jeho rozhodnutie, odklonil.“.\n23. V súvislosti s dovolacou námietkou podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP dovolací\nsúd uviedol:\n„Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ CSP je relevantná\nprávna otázka, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, pri riešení\nktorej sa v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyskytla nejednotnosť navonok prejavená\nv prijatí odlišných právnych názorov; inými slovami: ide o otázku, ktorú už dovolací súd\nriešil, avšak právne názory dovolacích senátov zostali nejednotné a neustálené\n(nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu)...\nDovolateľ jednak konkrétne nevymedzil právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu a pri riešení ktorej sa v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\n\n10\n\nvyskytla nejednotnosť, ani neuviedol žiadne rozhodnutie dovolacieho súdu, čím ani\nnepreukázal jeho odlišné rozhodovanie.“\n24. Najvyšší súd v bode 17 napadnutého uznesenia taktiež uviedol, že vzhľadom\nna ďalšie dovolacie námietky sťažovateľa „nesprávne zistenie skutkového stavu, či\n(ne)vykonania, resp. vyhodnotenia dokazovania, dovolací súd akcentuje, že dovolanie ako\nmimoriadny opravný prostriedok nepredstavuje taký opravný prostriedok, ktorý by mal\nslúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže\nv dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je\noprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie\na odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - viď\nustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak,\nako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie\nskutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie (okresného a krajského súdu), ani\nprieskumu nimi vykonaného dokazovania...“.\n25. Ústavný súd uvádza, že v rámci ústavného prieskumu napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu môže ústavný súd reflektovať len na odôvodnenie najvyššieho súdu\nvo vzťahu k dovolacím dôvodom a dovolacím námietkam tak, ako boli tieto vymedzené\nv sťažovateľom\n\npodanom\n\ndovolaní\n\nproti\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu.\n\nAkékoľvek\n\npreformulovanie právnych otázok, resp. ich iné slovné vymedzenie (vyjadrenie) v ním\npodanej ústavnej sťažnosti, je z hľadiska namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie uznesením najvyššieho súdu bez právnej\nrelevancie (IV. ÚS 423/2020, II. ÚS 480/2020).\n26. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu (na rozdiel od názoru sťažovateľa) nemožno považovať za svojvoľné\nalebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na spravodlivý\nsúdny proces. Zhodnotenie neprípustnosti dovolania najvyšším súdom nevybočuje\nz ústavnoprávnych limitov kvality odôvodenia rozhodnutia. Najvyšší súd sa ústavne\n\n11\n\nkonformným spôsobom vysporiadal so všetkými dovolacími námietkami sťažovateľa,\ndovolacie dôvody posúdil z obsahového hľadiska a nielen formálnym spôsobom.\nPodľa názoru ústavného súdu najvyšší súd v napadnutom uznesení (body 9 až 17, pozn.)\nzrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil právne závery, ku ktorým dospel, a tie sú\nz ústavnoprávneho hľadiska udržateľné.\n27. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru\na ani nezakladá oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným.\nPostup najvyššieho súdu, ktorý vyústil do vydania napadnutého uznesenia, nemožno\npodľa názoru ústavného súdu považovať za taký, ktorým by došlo k popretiu podstaty,\nzmyslu alebo účelu vo veci sťažovateľa použitých procesno-právnych noriem (upravujúcich\nprípustnosť dovolania v civilných sporoch).\n28.\n\nPokiaľ\n\nide\n\no\n\nargumentáciu\n\nsťažovateľa\n\nnálezom\n\nústavného\n\nsúdu\n\nsp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. júna 2020, ústavný súd z uvedeného nálezu považuje za kľúčové\npredovšetkým posúdenie, či podané dovolanie spĺňa zákonné podmienky prípustnosti\ndovolania. V posudzovanom prípade je z dovolania podaného sťažovateľom, ktoré bolo\npripojené k ústavnej sťažnosti, zrejmé, že dovolanie obsahuje iba všeobecné konštatovanie\nsťažovateľa, že dovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu „trpí vadou podľa § 421 a)\nc) CSP a je nesprávny“, bez toho, aby vymedzil dovolací dôvod v súlade s § 432 CSP.\n29. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že medzi\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe\nktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť\nk záveru o ich porušení, a preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n\n12\n\n30. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. novembra 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dovolanie-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie-dovolacie dôvody", "práca, pracovný pomer-Zákonník práce", "zamestnanec", "práca, pracovný pomer-výpoveď"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:53d97813-d6c1-4bb9-9b8b-06e6b79c5f5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.480.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 480/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 480/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.480.2020.1"}, {"guid": "ussr:877e719e-a73a-4d97-92f4-3f3504a1716a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.423.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 423/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 423/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.423.2020.1"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:a12ff063-05e2-4a6a-bf51-2bf2997b443a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.41.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2019 z 23. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-23", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.41.2019.1"}, {"guid": "ussr:ec39289f-6bb2-4936-9061-088d8c32d51b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.593.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 593/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 593/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.593.2017.1"}, {"guid": "ussr:9f4563dd-3f12-4483-a386-5a054b163a81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.471.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 471/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 471/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.471.2017.1"}, {"guid": "ussr:32ddb02f-2a01-4797-b5e4-19313f71d71f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1"}, {"guid": "ussr:45cb58d9-a82c-4778-9639-21acf4a86d6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.206.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 206/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 206/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.206.2015.1"}, {"guid": "ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 473/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "39b5149f-475e-4dd2-af87-85529d792cde:f4816e8f-da2a-4532-ab91-b1524a3c8b13", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1113202638.1", "spisova_znacka": "8CoPr/8/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoPr/8/2017 z 14. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1113202638.1"}, {"guid": "9c1f58c8-2878-4194-b2b1-260a8c1f240a:f9072c95-35e4-47cf-be14-4aa658a896ef", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Cpr/2/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto n/V sp. zn. 7Cpr/2/2013 z 19. 3. 2014", "sud": "Okresný súd Nové Mesto n/V", "datum_vydania": "2014-03-19", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9c1f58c8-2878-4194-b2b1-260a8c1f240a:f9072c95-35e4-47cf-be14-4aa658a896ef"}], "citovane_v": []}