{"guid": "ussr:64940bf5-d42d-40b0-910e-d337b10c2dc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.540.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 540/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 540/2020 z 19. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. novembra 2020, sp. zn. II. ÚS 540/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.540.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/64940bf5-d42d-40b0-910e-d337b10c2dc0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.540.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.540.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.540.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 540/2020-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nspoločnosťou AKMK, s. r. o., Farská 30, Nitra, v mene ktorej koná advokát Mgr. Marek\nKováč, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15 C 56/2004\nz 30. júna 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n31. augusta 2020\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta\n\nporušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu\nBanská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 15 C 56/2004 z 30. júna 2020\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola\nžalovanou stranou\n\nna\n\nzáklade\n\nžaloby\n\npodanej\n\nžalobcom\n\nna\n\nokresnom\n\nsúde,\n\nktorou sa domáhal zaplatenia finančnej sumy 41 979,42 € s príslušenstvom. Konanie bolo\nvedené pod sp. zn. 15 C 56/2004. Rozsudkom okresného súdu z 18. júna 2019 bola žaloba\nzamietnutá a sťažovateľke bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.\nSťažovateľka si podaním zo 6. februára 2020 uplatnila trovy konania v celkovej sume\n55 397,71\n\n€.\n\nOkresný\n\nsúd\n\nrozhodol\n\nuznesením\n\nvydaným\n\nsúdnym\n\núradníkom\n\nz 18. mája 2020 (ďalej len „uznesenie vydané súdnym úradníkom“) tak, že suma trov\nžalovanej strany (sťažovateľky) je 23 809,62 €. Proti uzneseniu vydanému súdnym\núradníkom podala sťažovateľka sťažnosť. O podanej sťažnosti rozhodol okresný súd\nnapadnutým uznesením, ktorým sťažnosť sťažovateľky zamietol.\n3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka uvádza, že v čase začatia konania vo veci samej\nbola medzi advokátom a sťažovateľkou dohodnutá odmena, ktorá bola v tom čase zhodná\nso sumou tarifnej odmeny zvýšenej na trojnásobok podľa v tom čase účinného § 13\nods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), a to v sume 1 518,63 € za jeden úkon právnej služby.\nOkresný súd odmenu za jeden úkon právnej služby v takejto dohodnutej sume priznal\niba za úkony právnej služby vykonané do 31. mája 2009, teda do dňa, keď došlo k zmene\n§ 13 vyhlášky. Za úkony vykonané po 1. júni 2009 okresný súd náhradu trov v dohodnutej\nsume nepriznal z dôvodu, že vyhláška po zmene už s „takýmto zvýšením z dôvodu\nobtiažnosti nepočíta a pre jej zvýšenie neexistuje akýkoľvek právny podklad. Z uvedeného\n2\n\nvyplýva, že súd automaticky bez ďalšieho určil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden\núkon výlučne podľa vyhlášky.“. Podľa sťažovateľky mal okresný súd pri výpočte trov\nprávneho zastúpenia aplikovať § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a priznať také trovy, ktoré by považoval\nza preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené. Okresný súd „však takto nepostupoval,\núčelnosťou vynaložených trov sa nezaoberal a v napadnutom uznesení nijako neodôvodnil,\nprečo by základná sadzba tarifnej odmeny vo výške trojnásobku nebola účelná aj po dátume\n31.05.2009... tým, že ju priznal za úkony do 31.05.2009, potvrdil, že spĺňa všetky zákonom\npožadované atribúty, t. j. aj jej účelnosť...\nInak povedané, z dôvodu obtiažnosti (potreba aplikovať nemecký právny poriadok\na znalosť cudzieho jazyka) je účelné, aby základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon\nbola zvýšená na trojnásobok... napriek tomu, že CSP nikde súdu neukladá povinnosť\npri vyčíslení trov konania vychádzať z vyhlášky.“.\nPodľa sťažovateľky napadnutým uznesením okresného súdu došlo k svojvôli\na rozporu s princípom spravodlivosti, keď okresný súd aplikoval právnu normu\n(tzv. advokátsku tarifu z vyhlášky) napriek tomu, že na jej aplikáciu nemal žiadne zákonné\nsplnomocnenie. Všeobecný súd musí účelnosť nákladov posudzovať vždy individuálne\na svoje rozhodnutie o sume odmeny náhrady nákladov riadne odôvodniť.\nSťažovateľka poukázala na skutkovo a právne obdobnú vec vedenú na okresnom\nsúde pod sp. zn. 8 C 52/2004 medzi tými istými účastníkmi konania, v ktorej boli\nsťažovateľke ako úspešnej strane sporu priznané trovy konania v takej sume, ako bola\ndohodnutá odmena za poskytovanie právnych služieb, a to za jeden úkon právnej služby\nzákladná sadzba tarifnej odmeny zvýšená na trojnásobok. Sťažovateľka tiež poukázala\nna nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 114/2017, kde sa ústavný súd meritórne zaoberal\na posúdil otázku, či je v súlade s ústavou taký postup súdu, ktorým boli priznané trovy\nprávneho zastúpenia v sume určenej v dohode medzi advokátom a klientom v prípade,\nak takto dohodnutá suma odmeny za poskytnutie právnych služieb je nižšia ako suma trov\nprávneho zastúpenia vyčíslených podľa advokátskej tarify v zmysle vyhlášky.\nSťažovateľka „je toho názoru, že Ústavný súd by v tejto veci mohol meritórne\nzaoberať aj otázkou, či postup súdu, keď aplikoval vyhlášku MS SR č. 655/2004 Z. z.\npre rozhodnutie o výške náhrady trov právneho zastúpenia bez ohľadu na dohodu o výške\n3\n\nodmeny dohodnutú medzi sťažovateľom a jeho advokátom, pričom táto dohoda bola vyššia\nako tarifná odmena určená podľa vyhlášky, je alebo nie je v súlade s Ústavou SR.“.\n4. V súvislosti s námietkou porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy vidí sťažovateľka porušenie tohto označeného práva napadnutým uznesením\nv tom, že okresný súd vyčíslil trovy právneho zastúpenia nesprávne, pretože nezohľadnil\ndohodu o sume odmeny za jeden úkon právnej služby a pri vyčíslení trov právneho\nzastúpenia neskúmal v súlade s § 251 CSP, či takto dohodnutá odmena je účelne\nvynaložená, ale na výpočet trov právneho zastúpenia len aplikoval ustanovenia vyhlášky\no základnej sadzbe tarifnej odmeny. Sťažovateľka legitímne očakávala, že v prípade\n100 % úspechu v konaní jej bude priznaná náhrada trov právneho zastúpenia,\nktorá bude v celom rozsahu pokrývať náklady na právne služby advokáta. Toto jej legitímne\nočakávanie bolo obmedzené, a to z dôvodu zmeny vyhlášky.\n5. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľka v petite požiadala,\naby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením okresného súdu a toto uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu\nna ďalšie konanie.\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n4\n\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk\n\nporušeniu\n\nzákladného\n\npráva\n\nalebo\n\nslobody,\n\nktoré\n\noznačil\n\nsťažovateľ,\n\na to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu\nverejnej moci alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\n\n5\n\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 110/02, II. ÚS 101/03,\nIII. ÚS 155/09, II. ÚS 66/2011, IV. ÚS 473/2012, III. ÚS 288/2016, II. 59/2019).\n12. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n15. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených\npráv tým, že okresný súd napadnutým uznesením o sume náhrady trov konania aplikoval\nnesprávne advokátsku tarifu podľa vyhlášky a neaplikoval relevantný § 251 CSP.\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n16. Obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto\n\n6\n\nprávach nemožno vidieť zásadnú odlišnosť a prípadné porušenie týchto práv je potrebné\nposudzovať spoločne (II. ÚS 71/97, II. ÚS 27/07, III. ÚS 470/2010, IV. ÚS 438/2010).\n17. Prostredníctvom čl. 46 ods. 1 ústavy sa môže každý domáhať ochrany svojich\npráv na súde. Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy,\nktorá môže mať\n\nzáklad\n\nv\n\nalebo v takých medzinárodných\n\nplatnom\n\nprávnom\n\nzmluvách,\n\nktoré\n\nporiadku\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nSlovenská\n\nrepublika\n\nratifikovala\n\na boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 339/2013).\n18. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,\nktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (Georgidias v. Grécko, rozhodnutie Európskeho súdu\npre ľudské práva z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n19. Ústavný súd pri uplatňovaní právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 13/01, II. ÚS 193/2010). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\n7\n\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n20. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné zase uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení tohto právneho predpisu, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03, IV. ÚS 792/2013).\n21. Ústavný súd považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania\nza integrálnu súčasť civilného procesu a zásadnú výsadu všeobecného súdu. Rozhodnutia\no trovách\n\nkonania\n\nústavný\n\nsúd\n\nmeritórne\n\npreskúmava\n\niba\n\ncelkom\n\nvýnimočne,\n\na to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom\nz požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie\nz princípu spravodlivosti,\n\nže je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny,\n\na teda i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané,\nproblematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade\nextrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť\nnajmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného\nprávneho predpisu, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (IV. ÚS 248/08, III. ÚS 92/09,\nI. ÚS 40/2012, II. ÚS 364/2014, II. ÚS 681/2016, II. ÚS 495/2018).\n22. Ústavný súd tiež považuje za potrebné zdôrazniť, že vo všeobecnosti platí,\nže pochybenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania vrátane rozhodovania o ich sume\nspravidla nedosahujú samy osebe takú intenzitu, na základe ktorej možno vysloviť\nporušenie základných práv a slobôd, akokoľvek sa môžu účastníka konania citeľne dotknúť.\nÚstavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania, t. j. problematiky vo vzťahu\nk predmetu konania pred všeobecnými súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo\na k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania sa uchýli iba výnimočne, napr. keď zistí,\nže došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu extrémnym spôsobom alebo že bolo\n8\n\nzasiahnuté aj iné základné právo (II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010,\nIV. ÚS 311/2012, IV. ÚS 210/2013, IV. ÚS 192/2014).\n23. Vzhľadom na vznesené námietky sťažovateľky bolo úlohou ústavného súdu\nposúdiť, či v prerokovávanej veci ide o takýto prípad.\n24. Trovy vynaložené účastníkom konania v konaní musia byť v príčinnej súvislosti\ns jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať\nprocesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému nároku.\nÚčelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia\ntrov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy\na trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy\npotrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok,\nteda aj keď má účastník konania nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný\núspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne, to platí\naj pre trovy právnej služby (III. ÚS 481/2015, III. ÚS 144/2020).\n25. V posudzovanej veci okresný súd rozhodoval o sume už právoplatne priznaného\nnároku na náhradu trov konania, keď je všeobecný súd nielen oprávnený, ale aj povinný\nosobitne posúdiť, či ten-ktorý výdavok vrátane výdavkov strany sporu na právne zastúpenie\nadvokátom je preukázaný, odôvodnený a účelne vynaložený (§ 251 CSP). Pokiaľ\nide o sumu, či už v plnej, alebo len čiastočnej náhrade trov právneho zastúpenia advokátom,\nzákladom pre jej určenie sú vždy právne relevantné ustanovenia vyhlášky.\n26. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne\nvynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením\npráva.\n\n9\n\n27. Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky v znení platnom do 31. mája 2009 advokát môže\nzvýšiť základnú sadzbu tarifnej odmeny na trojnásobok, ak v rámci poskytovania právnej\nslužby ide o úkony mimoriadne ťažké, časovo náročné, vyžadujúce si znalosť cudzieho\npráva alebo znalosť cudzieho jazyka.\n28. Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky účinného od 1. júna 2009 advokát môže znížiť\nzákladnú sadzbu tarifnej odmeny.\nZ dôvodovej správy k novele § 13 vyhlášky s účinnosťou od 1. júna 2009 vyplýva:\n„Oprávnenie advokáta zakotvené v odseku 1 sa v praxi neosvedčilo. Konkrétne neprimerané\nprípady, ktoré sa vyskytli v praxi, viedli predkladateľa k vypusteniu tohto ustanovenia.“\n29. Podľa prechodného ustanovenia § 20a vyhlášky účinného od 1. júna 2009\nza úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky patrí\nadvokátovi odmena podľa doterajších predpisov.\n30. Pri posudzovaní otázky, či mohlo byť napadnutým uznesením okresného súdu\nporušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, teda otázky, či označené rozhodnutie nie je zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, je potrebné zohľadniť nielen odôvodnenie napadnutého uznesenia\nokresného súdu, ale aj uznesenie okresného súdu vydané súdnym úradníkom,\ns ktorým sa sudca okresného súdu v celom rozsahu stotožnil.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju stabilizovanú judikatúru,\npodľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho (sťažnostného)\nsúdu nemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08),\npretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.\nTento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí\nvšeobecných súdov, ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/09).\n31. V relevantnej časti odôvodnenia uznesenia okresného súdu vydaného súdnym\núradníkom je uvedené:\n10\n\n„Znenie § 13 ods. 1 vyhlášky účinné do 31. 05. 2009 umožňovalo zvýšenie základnej\nsadzby tarifnej odmeny až na trojnásobok, takéto zvýšenie možno aplikovať čiastočne\naj na tento prípad (obdobne ako v prípade priznania trov v konaní sp. zn. 8C/52/2004\nv ktorom bola priznaná zvýšená sadzba, pričom išlo o obdobný spor rovnakých strán),\navšak výlučne len na úkony právnej služby uskutočnené do 31. 05. 2009, kedy prišlo k zmene\nprávnej úpravy. Zástupca žalovanej argumentuje, že Civilný sporový poriadok žiadnym\nspôsobom neurčuje, že náhrada trov by mala byť účastníkovi konania priznávaná\nlen do výšky platnej advokátskej tarify podľa vyhlášky. Na druhej strane, sám cituje\nkomentár k tomuto predpisu (komentár k § 261, Števček, M. a kol.), kde sa uvádza,\nže odmena advokáta dohodnutá vo vyššej výške ako je tarifná odmena sa považuje\nza neúčelnú (t. j. súd ju neprizná). Rovnako sám zástupca v dohode o odmene s klientom\n(Potvrdenie o existencii dohody o odmene za právne služby, dokument na č. l. 769 spisu)\npoučil klienta, že pri určení trov konania, ktorých náhrada sa priznáva účastníkovi,\nsa odmena určí podľa ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o tarifnej odmene.\nPodľa § 9 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny môže znížiť alebo zvýšiť\nv prípadoch\n\nuvedených\n\nv\n\ntejto\n\nvyhláške.\n\nVyhláška\n\nv znení\n\nod\n\n01.\n\n06.\n\n2009\n\nvšak už so zvýšením základnej sadzby tarifnej odmeny z dôvodu obtiažnosti veci\naž na trojnásobok nepočíta. Podľa § 20a vyhlášky (prechodné ustanovenie účinné\nod 01. 06. 2009) za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti\ntejto vyhlášky patrí odmena advokátovi podľa doterajších predpisov. Vychádzajúc\nz uvedeného je dôvodné žalovanej priznať tarifnú odmenu zvýšenú na trojnásobok v zmysle\n§ 13 ods. 1 vyhlášky v znení do 31. 05. 2009 výlučne za úkony do tohto dátumu a za úkony\nod 01. 06. 2009 jej priznať za jednotlivé úkony právnej služby tarifnú odmenu 506,21 eura.“\n32. Okresný v napadnutom uznesení v podstatnom uviedol:\n„Súd dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná. Stotožňuje sa s postupom\na odôvodnením určenia výšky trov vyšším súdnym úradníkom, ktorý priznal žalovanej\nzvýšenú odmenu za úkony právnej služby uskutočnené do 31. mája 2009 (á 1 518,63 eura)\na za ďalšie úkony priznal tarifnú odmenu podľa v danom čase platnej a účinnej vyhlášky,\nt. j. odmenu bez jej navýšenia z tarifnej hodnoty veci (á 506,21 eura za jeden úkon právnej\nslužby). Súd opakuje, že vyhláška v znení od 1. júna 2009 už so zvýšením základnej sadzby\n11\n\ntarifnej odmeny z dôvodu obtiažnosti veci až na trojnásobok nepočíta, a preto neexistuje\nakýkoľvek podklad pre takéto jej zvýšenie. Vychádzajúc z právnej úpravy neobstojí\nargumentácia, že uplatnená odmena sa nemohla stať neúčelnou z dôvodu zmeny textu\nvyhlášky. Po 1. júni 2009 už neexistuje právny základ pre navýšenie základnej sadzby\ntarifnej odmeny počítanej v zmysle vyhlášky, a preto neobstojí argument o jej účelnosti.\nAko správne uviedol zástupca žalobcu vo vyjadrení k sťažnosti, z komentára\nk vyhláške o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vyplýva,\nže k vypusteniu § 13 ods. 1 vyhlášky v znení do 31. mája 2009, podľa ktorého bolo možné\nzvýšiť základnú sadzbu tarifnej odmeny na trojnásobok, viedli zákonodarcu práve\nvyskytujúce sa neprimerané prípady. Aj v tomto prípade si žalovaná uplatnila náhradu trov\nvyššiu ako bola samotná žalovaná suma. Zo zmeny právnej úpravy jasne vyplýva\ndeklarovaná vôľa zákonodarcu nenavyšovať základnú sadzbu tarifnej odmeny za úkony\nprávnych služieb vykonané po prijatí predmetnej zmeny. Advokát má v zmysle § 18\nods. 1 vyhlášky informovať klienta, že aj v prípade uzatvorenia dohody o zmluvnej odmene,\nnebude dojednaná zmluvná odmena základom na vyčíslenie náhrady trov konania, ktorú súd\npre prípad úspechu priznáva úspešnej sporovej strane a pri určení trov konania sa odmena\nurčí podľa ustanovení vyhlášky, nad rámec ktorej nemožno ísť.“\n33. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého uznesenia okresného súdu\nústavný súd dospel k názoru, že obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov\nvychádzajúcich a nadväzujúcich na prvoinštančné konanie vo veci, pričom nezistil,\nže by závery okresného súdu vzhľadom na jeho právomoci (kompetencie) v sťažnostnom\nkonaní boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že okresný súd\nsa sťažnostnými\n\nnámietkami\n\nsťažovateľky\n\nzaoberal\n\nv\n\nrozsahu,\n\nktorý\n\npostačuje\n\nna konštatovanie, že dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.\n34. Ústavný súd považuje právne závery okresného súdu, ktoré netrpia absenciou\nlogiky, za ústavne plne udržateľné. V rámci rozhodovania o sume náhrady trov konania\nsťažovateľke okresný súd ústavne udržateľným spôsobom interpretoval príslušné zákonné\n12\n\na podzákonné právne normy, do interpretácie ktorých ústavný súd nie je zásadne oprávnený\nvstupovať a nahradzovať prijaté právne závery okresného súdu. Inak povedané, interpretácia\npríslušných procesných ustanovení týkajúcich sa rozhodovania o výške náhrady trov\nkonania zo strany okresného súdu nevykazuje žiaden extrém, a preto nemohlo dôjsť\nk porušeniu označených práv sťažovateľky.\n35. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje,\nsama osebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého uznesenia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97, II. ÚS 75/08) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a s právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok.\n36. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky, ktorá poukázala na nález ústavného\nsúdu sp. zn. III. ÚS 114/2017, ústavný súd ozrejmuje, že v tam vedenej veci úspešná\nsporová\n\nstrana\n\nvyčíslila\n\nnáhradu\n\ntrov\n\nprávneho\n\nzastúpenia\n\npodľa\n\nsadzobníka,\n\nteda tzv. advokátskej tarify v zmysle vyhlášky, pričom protistrana predložila dôkaz,\nktorý preukazoval podstatne nižšie reálne výdavky odporcu na účel úspešného právneho\nzastúpenia.\nPrejednávaná vec má však inú skutkovú podobu. Sťažovateľka ako úspešná sporová\nstrana vyčíslila náhradu trov právneho zastúpenia v sume určenej v dohode medzi ňou\na jej právnym zástupcom, pričom táto dohodnutá suma odmeny za poskytnutie právnych\nslužieb je vyššia ako suma trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa advokátskej tarify.\nNavyše, počas konania došlo aj k zmene právnej úpravy, ktorá zrušila možnosť zvýšenia\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny advokáta.\n37. V okolnostiach danej veci je podľa názoru ústavného súdu nevyhnutné poukázať\nna uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 435/2013 z 12. septembra 2013,\npodľa ktorého zmyslom právnej úpravy súm odmien advokáta a náhrady jeho hotových\nvýdavkov na účely rozhodovania o náhrade trov občianskeho súdneho konania je stanoviť\n13\n\npredvídateľné pravidlá rozhodovania o sume náhrady trov konania, ktoré musia nielen\nrešpektovať princíp rovnosti účastníkov v občianskom súdnom konaní, ale aj umožňovať\nna jednej strane úspešnému účastníkovi konania získať náhradu ním vynaložených nákladov\nv primeranej sadzobníkom vopred určenej výške, ale súčasne na druhej strane aj poskytnúť\nochranu neúspešnému účastníkovi pred neprimeranou výškou uplatňovaných trov konania\nproti nemu.\nÚstavný súd na svoje označené uznesenie poukázal aj v bode 86 nálezu\nsp. zn. III. ÚS 114/2017, kde konštatoval, že v označenom uznesení ústavný súd zamýšľal\npoložiť účinnú zábranu prípadom, keď by si úspešná sporová strana v snahe obohatiť\nsa na úkor neúspešného účastníka konania uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia\nv sume neprimerane prevyšujúcej hodnoty plynúce zo sadzobníka. V takej situácii právne\npredpisy nepovažujú za spravodlivé nadmerne zaťažovať neúspešnú sporovú stranu.\n38. Pretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením\nokresného súdu a základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nani právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavnú sťažnosť\nv tejto časti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\n39. K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy ústavný súd v zmysle svojej konštantnej judikatúry opakovane uvádza,\nže všeobecný súd v zásade nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv\na slobôd hmotného charakteru (kam patrí aj označené právo), ak toto porušenie nevyplynie\nz toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavno-procesné princípy postupu vyplývajúce\nz čl. 46 až čl. 48 ústavy (II. ÚS 78/05).\nNovšia judikatúra ústavného súdu už však smeruje aj k posudzovaniu hmotných práv\nv rozhodnutí všeobecného súdu, a to aj bez toho, aby sťažovateľ musel namietať,\nže všeobecný súd súčasne porušil aj ústavno-procesné princípy postupu vyplývajúce z čl. 46\naž čl. 48 ústavy (IV. ÚS 360/09, III. ÚS 196/08, II. ÚS 111/08, I. ÚS 131/09 a pod.).\n14\n\n40. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20\nods. 1 ústavy\n\nústavný\n\nsúd\n\nkonštatuje,\n\nže\n\nzo\n\nskutočností,\n\nktoré\n\nsťažovateľka\n\nvo svojej ústavnej sťažnosti uviedla, nevyplýva žiadna možnosť jeho porušenia, reálnosť\nktorej by mohol ústavný súd posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.\n41. Pokiaľ totiž sťažovateľka porušenie svojho základného práva podľa čl. 20\nods. 1 ústavy odvíja od porušenia práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nvzhľadom na to, že ústavný súd nedospel k porušeniu uvedených práv, je preto celkom\nprirodzené, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20\nods. 1 ústavy.\n42. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky\nv tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\n43. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd\nuž ďalším návrhom sťažovateľky na zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. novembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania", "rozhodnutie-odôvodnenie", "zmena právnej úpravy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7423a5fc-dfc8-4366-bf2b-71512d41440b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.144.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 144/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 144/2020 z 16. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-16", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.144.2020.2"}, {"guid": "ussr:c38d132a-d88e-465c-83f7-4d59ff0d4204", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.114.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2017 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.114.2017.1"}, {"guid": "ussr:2c2718b2-93d7-43df-984d-683a392b4390", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.495.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 495/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 495/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.495.2018.1"}, {"guid": "ussr:8c807b44-9bde-4c71-90a4-b33829b8dec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 681/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 681/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1"}, {"guid": "ussr:32ddb02f-2a01-4797-b5e4-19313f71d71f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1"}, {"guid": "ussr:0139f1ee-00d2-48f7-9f34-c41aa07705f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.481.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 481/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.481.2015.1"}, {"guid": "ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a"}, {"guid": "ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea"}, {"guid": "ussr:e17d9ef0-e54f-47b1-80b2-109e1ff42dee", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 792/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 792/2013 z 18. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-18", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e17d9ef0-e54f-47b1-80b2-109e1ff42dee"}, {"guid": "ussr:24ee39a4-1501-4f5e-a09a-2686c13cb8a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 435/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 435/2013 z 12. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24ee39a4-1501-4f5e-a09a-2686c13cb8a6"}, {"guid": "ussr:43d204a6-8848-48ff-95d2-01506a104e1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/2013 z 4. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-04", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43d204a6-8848-48ff-95d2-01506a104e1a"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 473/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078"}, {"guid": "ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:70bc389e-1554-4235-96cc-fea76683d458", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 470/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 470/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:70bc389e-1554-4235-96cc-fea76683d458"}, {"guid": "ussr:325c00ec-e275-417e-a9ed-d2f6a9138c87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 438/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 438/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:325c00ec-e275-417e-a9ed-d2f6a9138c87"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:b16161b9-39f7-44cf-a6f4-14e1e451da55", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 360/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 360/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b16161b9-39f7-44cf-a6f4-14e1e451da55"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:8c18e4da-896d-4e75-bcdc-019da49d64f0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 131/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 131/09 z 17. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-17", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c18e4da-896d-4e75-bcdc-019da49d64f0"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/09 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:2e761ecc-9da2-4199-849a-ac428945209c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 196/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 196/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e761ecc-9da2-4199-849a-ac428945209c"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:4da43920-f827-43f9-9a04-ae267737a729", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 111/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/08 z 26. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-26", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4da43920-f827-43f9-9a04-ae267737a729"}], "citovane_v": []}